20.7.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 168/1

A.

EHSV požaduje, aby rozhodovacie orgány – spolu s interaktívnymi postupmi EÚ a členských štátov – venovali osobitnú pozornosť koncepcii hodnotového a dodávateľského reťazca alebo skôr koncepcii interakcie priemyselných a podnikateľských subjektov prepojených v sieti.

B.

Tieto dynamické procesy si vyžadujú prispôsobenie a prispôsobivosť vo všetkých oblastiach života podnikov, vrátane definovania produktov a ich dizajnu, služieb, marketingu a riadenia finančných a ľudských zdrojov. Tieto opatrenia sú často predmetom outsourcingu. Vytváranie sietí znamená, že podniky sú v celosvetovom meradle čoraz viac prepojené a že výroba a služby sú čoraz vo väčšej miere integrované.

C.

Existujú podstatné rozdiely v tom, aký vplyv má táto situácia na podniky, čo závisí od ich veľkosti, ich pozície v dodávateľských reťazcoch/sieťach a odvetvia, v ktorom pôsobia. Veľké nadnárodné spoločnosti majú vo všeobecnosti dobrú pozíciu v tomto procese tvorby sietí, a to na všetkých úrovniach. Naproti tomu pomerne malí a stredne veľkí dodávatelia zapojení do začiatočnej fázy alebo fáz nadväzujúcich na začiatok (prvý, druhý, tretí ... dodávateľ) musia často prekonávať prekážky popísané v časti II. V tomto dokumente sa budú tieto podniky uvádzať ako IIC (initial and intermediate companies) – pojem vytvorený špecificky pre potreby tohto stanoviska. (1).

D.

Veľká väčšina pracovných miest v súkromnom sektore je v podnikoch, ktoré sú „menšie než veľké“ (pozri bod C). Najinovatívnejšie a najkreatívnejšie z týchto podnikov majú rozhodujúci význam pre hospodárstvo prepojené do siete. Význam tohto vývoja je taký veľký, že jeho dôsledky sa výrazne prejavujú nielen na mikroekonomickej, ale aj na makroekonomickej úrovni.

E.

EHSV považuje za potrebné zlepšiť prostredie, v ktorom IIC pôsobia. Toto stanovisko (pozri časť II odseky 3 a 4) identifikuje hlavné výzvy a predkladá množstvo politických návrhov, ako napríklad:

F.

Chýbajúca stanovená definícia IIC sťažuje pochopenie ich skutočného významu pre priemyselné zmeny a globalizačné procesy. Je potrebné vyvinúť viac úsilia s cieľom zvýšiť povedomie o úlohe, ktorú zohrávajú. Ak sa majú zrealizovať návrhy uvedené v bode E, samotné spoločnosti musia splniť určité predpoklady, iné predpoklady musia splniť tvorcovia politík a ďalšie predpoklady obe tieto skupiny spoločne. V každom prípade sa tieto opatrenia musia vykonať v úzkej spolupráci všetkých relevantných zainteresovaných strán. Výbory pre rozvoj odvetvového dialógu fungujúce na európskej a národnej úrovni by tiež mali byt schopné poskytnúť tvorcom politiky dôveryhodnú, spoločnú víziu.

1.1

Reči o vzniku dodávateľských reťazcov ako o modernom fenoméne sú zavádzajúce, pretože tieto reťazce v tej či onej forme existovali od zavedenia organizovanej výroby.

1.2

Treba však podotknúť, že v posledných desaťročiach sa vyvinul veľký záujem o dodávateľské reťazce v dôsledku búrlivého vývoja prebiehajúceho vďaka technologickému rozvoju a globalizácii a všetkým účinkom, ktoré s tým súvisia, na trhy. Táto problematika je predmetom podrobného skúmania nespočetných publikácií a konferencií na celom svete. Konvenčné lineárne zoradenie bolo nahradené komplexnými sieťami a integrovanými výrobnými procesmi, ktoré často pôsobia naprieč viacerými podnikmi a krajinami.

1.3

Hodnotové a dodávateľské reťazce sú v súčasnosti čoraz viac poprepájané a v mnohých oblastiach teraz existuje skutočne globálna sieť. To odôvodňuje používanie pojmu „siete“ namiesto pojmu „reťazce“, pretože aktuálny pojem (siete) je presnejší a výstižnejší.

1.4

Siete tvorby hodnôt (alebo jednoducho „hodnotové siete“) sa postupné čoraz viac globalizujú a rozširujú. Súčasťou tohto procesu je paneurópska hodnotová sieť posilnená najaktuálnejším rozšírením EÚ.

1.5

V súčasnosti sa presadzuje názor, že sebazdokonaľovanie už nie je dostatočné na uspokojenie potrieb podniku. Zisky vyplývajúce z introspektívnych programov v rámci podnikov – hoci sú užitočné a želateľné – už podnikom neumožňujú, aby využili príležitosti vytvorené skutočne globálnym systémom podnikania. Ak chce podnik prežiť v modernom svete, musí sa pozerať za svoje hranice.

1.6

V dôsledku toho sa do centra pozornosti čoraz väčšmi dostáva manažment sietí a logistika, pretože podniky investovali čoraz vyšší objem času a peňazí do zabezpečenia optimálneho výnosu prostredníctvom optimalizácie a koordinovania čoraz komplikovanejšej siete aktivít a služieb, ktoré sú kľúčové pre moderné priemyselné a obchodné operácie.

1.7

Charakter zodpovednosti manažérov a požadovaná kvalifikácia zamestnancov sa na všetkých úrovniach radikálne zmenili, pretože teraz sa vyžadujú rozhodnutia a postoje zabezpečujúce optimálnu spoluprácu medzi zákazníkmi, dodávateľmi a podnikmi.

1.8

To platí pre všetky kategórie podnikov – veľké, stredné i malé – a to bez ohľadu na rozdiely a interakcie medzi odvetviami. Zdá sa však, že veľké nadnárodné podniky sú pre súčasné procesy vybavené lepšie než IIC (2).

1.9

V skutočnosti dve tretiny osôb zamestnaných v súkromnom sektore v Európe pracujú v malých a stredných podnikoch. Mnohé z nich sú IIC. Z toho vyplýva, že úspešnosť tohto typu podniku nemá len mikroekonomické, ale aj makroekonomické účinky.

1.10

Hoci predmetom tohto stanoviska je vývoj hodnotového a dodávateľského reťazca, ťažisko spočíva najmä na inovatívnych IIC (z oblasti špičkových technológií a špičkovej kvality) s potenciálom rastu a pôsobenia v medzinárodnom meradle alebo tých, ktoré už fungujú na globálnom trhu (3).

1.11

Z toho vyplýva, že je potrebné nájsť a zlepšiť spôsoby a prostriedky na vytvorenie zdravého a trvalo udržateľného prostredia, ktoré bude pre tento typ podnikov priaznivé a v ktorom budú môcť v plnej miere rozvinúť svoj potenciál.

1.12

Hoci sa dodávateľské reťazce/siete jednotlivých odvetví odlišujú, je potrebné ilustrovať analýzu prezentovanú v tomto dokumente na príklade jedného odvetvia. Príloha 2 tohto stanoviska sa preto zaoberá prípadovou štúdiou v automobilovom priemysle, ktorá dobre ilustruje niektoré aspekty uvedenej problematiky. Toto odvetvie bolo vybrané kvôli zrejmej komplexnosti dodávateľských reťazcov/sietí, ako je uvedené v prílohe 2.

1.13

Európske podniky si často volia cestu outsourcingu jedného alebo viacerých článkov dodávateľských reťazcov. Preto potom dovážajú výsledok outsourcingu a predtým, než ho posunú ďalej v hodnotovej sieti, pridajú k nemu hodnotu. Je dôležité vytvoriť podmienky zabezpečujúce v celom procese tvorbu maximálnej úrovne zisku, zamestnanosti a know-how v Európe. Je to nesmierne dôležité, pretože samotné know-how sa čoraz väčšmi stáva výrobným faktorom, ktorý prechádza sieťami tvorby hodnôt zásadne pomocou financovania bez hraníc, a nie jednoduchým cezhraničným financovaním (4).

1.14

Tento dokument analyzuje možnosti, ako by EÚ mohla lepšie prispieť k zachovaniu dôležitých súčastí dodávateľského reťazca v Európe (5), počas ktorých prichádza k pridaniu hodnoty.

2.1

Priemyselné zmeny sú úzko späté s tvorbou hodnôt v spoločnosti prepojenej sieťami), pričom dôležitú úlohu zohrávajú služby, ako poradenstvo, inžinierske služby, logistika alebo marketing. Pri znižovaní vertikálnej integrácie sa tvorba hodnôt často posúva k dodávateľovi. Tento proces sa stáva čoraz komplexnejším tým, že mnohí z týchto dodávateľov sú takisto súčasťou globálnych sietí, čo vytvára nové prepojenia medzi dodávateľmi.

2.2

No čo v skutočnosti zahŕňa pojem „globálny“? Popri samozrejmej úlohe, ktorú zohrávajú USA a Japonsko sa v posledných dekádach na svetovej scéne čoraz viac presadzujú ďalšie regióny, ako napríklad tzv. krajiny BRIC (Brazília, Rusko, India, Čína). Je však potrebné poznamenať, že táto skupina má dve kategórie členov, pričom veľký vplyv majú najmä India a Čína, ktoré „dramaticky menia celú architektúru dodávateľského reťazca a tvorby hodnôt“ (6).

2.3

Ak zohľadníme túto skutočnosť, EÚ musí posilniť svoju schopnosť konkurovať pridanou hodnotou, pretože hospodárska súťaž založená výlučne na nákladoch nie je realistická a nie je v súlade so sociálnymi hodnotami a hodnotami udržateľného rozvoja Únie.

2.4

Dodávateľské reťazce a siete sa rozširujú, pretože pre priemyselné procesy je čoraz viac charakteristická fragmentácia výrobných procesov a špecializácia výrobkov pomocou technológií a prispôsobovania požiadavkám zákazníka (customisation). Výrobcovia môžu štandardizovať hlavné súčasti výrobkov a zároveň ponechať priestor pre prispôsobovanie požiadavkám zákazníkov. To sa nazýva „masové prispôsobovanie“ (mass customisation).

2.5

Tieto faktory sú stimulované interakciou medzi výrobným priemyslom a službami (7), čo vedie k stieraniu hraníc medzi odvetviami. Informačné a komunikačné technológie (IKT) prispievajú k tomuto stavu zvyšovaním interoperability a nárastom služieb poskytovaných elektronicky.

2.6

Európske firmy by sa mali koncentrovať na vytváranie dodávateľských sietí, ktorých výsledkom sú „rozšírené produkty“ (systém výrobkov a služieb) a ktoré by sa zameriavali na trhové segmenty s vysokou pridanou hodnotou. Dokonca aj samotné výrobné závody sa stali komplexnými obchodovateľnými výrobkami.

2.7

Nové technologické cykly kladú čoraz väčší dôraz na riadenie ľudských zdrojov na všetkých úrovniach a zdôrazňujú nevyhnutnosť celoživotného vzdelávania ako kľúčového prvku konkurencieschopnosti a zamestnateľnosti.

2.8

Životný cyklus výrobkov sa skracuje a mení vzhľadom na narastajúcu interakciu medzi službami a výrobou a vzhľadom na skutočnosť, že hospodárska súťaž a spolupráca (pred vstupom do nej) sa v mnohých oblastiach globalizujú.

2.9

Štruktúra podnikov a dynamický vzťah medzi podnikmi je pod silným vplyvom týchto prebiehajúcich zmien. Tieto zmeny si vyžadujú neustále prispôsobovanie a reorganizáciu. Špecializácia výrobných procesov, prispôsobovanie požiadavkám zákazníka a rozvoj služieb súvisiacich s výrobou v čoraz väčšej miere vedú k outsourcingu. A naopak: outsourcing môže viesť k ďalšej špecializácii a decentralizácii.

2.10

Súbežne s týmito procesmi prebieha aj koncentrácia prostredníctvom fúzií a akvizícií – čím viac je podnik vzdialený od zákazníka, tým väčšia miera koncentrácie a konsolidácie sa uskutočňuje v praxi.

2.11

V globálnom kontexte prebieha outsourcing a offshoring  (8). Rýchlo sa rozvíjajúce ekonomiky v nových členských štátoch a v Ázii sú výrazne zapojené do tohto procesu, pričom každý z týchto regiónov poskytuje vlastné výhody v oblasti nákladov a vlastný trhový potenciál. Ázia sa stáva nespochybniteľným centrom poskytovania nízkonákladovej výroby a služieb. V Číne a Indii sa vyvíjajú nezávislé technológie. Tieto procesy môžu viest k relokácii aktivít a reálnym stratám pracovných miest. Na strane zamestnancov to môže vyvolať pocit prehnanej opatrnosti. Na druhej strane môžu relokácie vyvolať boom zamestnanosti v európskych podnikoch (9).

2.12

Komplikovaný vývoj vyplývajúci z obrovského množstva transakcií, fúzií a akvizícií uskutočňujúcich sa na celom svete naznačuje, že relokácie, ako dôsledok zmien vo výrobe a službách, nie sú lineárnym alebo jednosmerným procesom. Výrobné náklady sú len jednou časťou širšieho spektra zohľadňovaných aspektov. Do tejto rovnice vstupuje množstvo ďalších faktorov, ktoré nie sú predmetom tohto stanoviska. Sú to napríklad komplexná logistika, vysoké prepravné náklady, ekologické aspekty, regulačné rámce, ochrana duševného vlastníctva a dostupnosť surovín, technológií a odborných vedomostí. Ak vezmeme do úvahy všetky tieto faktory, tak v niektorých prípadoch by pre výrobný priemysel a služby mohlo byt výhodné vrátiť sa do Európy.

2.13

Na druhej strane môžu byť predmetom relokácie aj inovatívne aktivity, čo by znamenalo stratu know-how pre Európu. Z dlhodobého hľadiska môžu relokácie dokonca oslabovať schopnosť európskych podnikov inovovať, ak sa nebude posilňovať znalostná a výskumná základňa v EÚ. V tejto súvislosti je významným faktorom rastúci počet inžinierov v Indii a Cíne (45 % všetkých inžinierov na celom svete).

2.14

Okrem toho skutočnosť, že mladí vysokokvalifikovaní ľudia opúšťajú Európu alebo uprednostňujú prácu vo veľkých podnikoch (10), môže viest k nedostatku kvalifikovaných ľudí v európskych IIC.

2.15

Veľké podniky sú často v lepšej situácii než IIC, pokiaľ ide o reagovanie na výzvy uvedené vyššie. Vo všeobecnosti majú relatívne ľahký prístup k bankám a kapitálovým trhom, sú zapojené do interakcií všetkého druhu a interoperability s inými podnikmi, majú prístup k širokému spektru trhov a sú lídrami v outsourcingu. No nie sú také flexibilné ako menšie podniky.

3.1

Všetky ukazovatele naznačujú, že proces fragmentácie výroby, prispôsobovania požiadavkám zákazníkov a tvorby globálnych sietí bude pokračovať. Vo väčšine oblastí fungujú nadnárodné podniky ako strategickí lídri, no veľa práce vykoná rastúci počet IIC.

3.2

IIC niekedy – napriek vysokému potenciálu – uprednostňujú krátkodobejšie prístupy, musia vynaložiť obrovské úsilie pri vstupe na nové trhy, často sú závislé od pravidelných objednávok od určitých veľkých zákazníkov a často nemajú taký dobrý prístup na kapitálové trhy. Navyše sú do značnej miery vystavené rizikám prerušenia dodávateľského reťazca spojeným so znižovaním nákladov, ktoré významnejší zákazníci stále požadujú. V nasledujúcich bodoch sa pozornosť upriamuje na najdôležitejšie výzvy, ktorým IIC čelia.

3.3

Veľa zlepšení v rámcových podmienkach relatívne malých a stredne veľkých firiem závisí jednoducho od postoja spoločnosti a od postojov v samotných firmách. V niektorých členských štátoch a regiónoch sú postoje k podnikom tohto typu pozitívnejšie než v iných. Je preto potrebné podporovať výmenu osvedčených postupov.

3.4

Je potrebné podporovať IIC, aby boli otvorené spolupráci a aby rozvíjali spoločné projekty. Takáto spolupráca a projekty môžu posilniť postavenie na trhu a podporiť rokovania dodávateľov s veľkými zákazníkmi. Mohli by aj pomôcť vykompenzovať negatívne účinky tzv. začlenenia (lock in) alebo vylúčenia (lock out).

3.5

Je potrebné podporovať využívanie open source softwaru (11) a slobodný prístup k inžinierskym technológiám a normám. Mimoriadne dôležité je efektívne prepojenie IIC s výskumnými inštitútmi.

3.6

Koncentrácia (clustering) a budovanie sietí okolo vedúcich podnikov a priemyselných zón vo vysoko industrializovaných oblastiach so špičkovými technológiami môže byt veľmi prospešné (12), pretože podporí vytváranie schém spolupráce medzi jednotlivými podnikmi. Rozhodujúce sú pritom otvorené postoje na univerzitách a technologických inštitútoch sídliacich v blízkosti, spolu s primeraným prístupom zo strany miestnych a regionálnych orgánov. „Priemyselné zóny“ okolo technologických centier, vedeckých parkov a univerzít môžu byt pre menšie podniky veľmi prospešné.

3.7

Vo všeobecnosti je potrebné získať banky a investorov pre väčšiu ochotu prijímať riziko. Štatistické údaje preukazujú, že vo finančnom svete USA je takáto väčšia ochota riskovať odmenená vysokými výnosmi. Otvorený prístup ku kapitálovým trhom v Európe je v každom prípade potrebný – a to tým viac, pretože finančná ťarcha výrobných procesov sa v mnohých prípadov presúva z veľkých podnikov na menších dodávateľov.

3.8

Napríklad v automobilovom priemysle zapríčinil outsourcing finančné problémy mnohým podnikom, pretože proces vývoja a obdobie amortizácie sú dlhé – vývoj trvá často 3 až 5 rokov a amortizácia 5 až 7 rokov. V USA je tento problém riešený čiastočne jednoduchším prístupom k súkromnému kapitálu a v mnohých rozvojových krajinách veľmi veľkorysými daňovými pravidlami a štátnou pomocou. Podmienky v Európe sa v tejto oblasti musia výrazne zlepšiť, najmä pre IIC a ich potrebu financovať výskum a vývoj v oblasti technologických inovácií. Popri opatreniach zo strany štátu musia zohrávať svoju úlohu banky – vrátane Európskej investičnej banky (EIB), ktorá by mala úzko spolupracovať s partnermi z bankového sektora v celej Európe – a súkromný kapitál (private equity).

3.9

EHSV berie s veľkým záujmom na vedomie usmernenia v oznámení Komisie na tému „Implementácia lisabonského programu Spoločenstva: Financovanie rastu MSP – Pridaná európska hodnota“ (13). Medzi finančnými inštitúciami a súkromným kapitálom (private equity) na jednej strane a malými a strednými podnikmi na strane druhej treba vybudovať užšie vzťahy.

3.10

Závislosť od veľkých zákazníkov je dôvodom pre určité obavy, predovšetkým v monopriemyselných oblastiach, ak sú IIC pevne začlenené do dodávateľských reťazcov (lock in), resp. ak sú z nich celkom vylúčené (lock out). Pri spolupráci s veľkými podnikmi musí dodávateľ často využívať požadovanú technológiu. Dodávky jednému veľkému zákazníkovi môžu obmedziť dodávateľa tak, že je nútený využívať jednu špecifickú technológiu.

3.11

To isté sa môže stať dodávateľom, ktorí sú z reťazca vylúčení, pretože nemajú nástroje potrebné na vstup na dodatočné trhy a na účasť v ďalších dodávateľských reťazcoch alebo sieťach.

3.12

Veľké podniky však nechcú byt úplne závislé od jedného dodávateľa, hoci niekedy k takým situáciám prichádza. V mnohých prípadoch významní výrobcovia v oblasti automobilového priemyslu uprednostňujú jedného dodávateľa, najmä čo sa týka výskumu, vývoja a výroby nových komponentov a systémov určených pre konečný produkt. Za normálnych okolností prebieha ostrá súťaž medzi dodávateľmi.

3.13

V niektorých prípadoch, najmä v automobilovom priemysle, prišlo k situáciám, že náklady na technický vývoj boli prenesené na dodávateľa, a objednávateľ ho navyše požiadal, aby sa o know-how podelil so svojim konkurentmi. Táto prax predstavuje problém, najmä pre nemonopolných dodávateľov.

3.14

Účinky takéhoto pevného začlenenia alebo vylúčenia (lock in a lock out) môžu narastať, keď vzrastá počet aplikácií IKT, hoci účinky pevného začlenenia/vylúčenia určite nie sú len problémom spojeným s oblasťou IT. Často je tiež ťažké dostať licenciu. Nedostatočná štandardizácia a interoperabilita na jednej strane a nedostatočné využívanie voľne dostupných technológií (open source) na strane druhej brzdia ďalšie investície.

3.15

V tomto prípade (pozri bod 3.6) môžu pomôcť spolupráca a koncentrácia (clustering) pri prekonávaní deficitov vyplývajúcich z hore uvedených procesov, najmä v monopriemyselných regiónoch.

3.16

Duševné vlastníctvo je kľúčom (14). Ochrana práv duševného vlastníctva predstavuje pre IIC osobitnú výzvu, pretože IIC sú malé a stredne veľké podniky. Problémy, ktoré musia tieto podniky riešiť pri financovaní výskumu a vývoja, boli už vo všeobecnosti naznačené, a je potrebné zamedziť ďalšiemu zhoršovaniu situácie a zabrániť konkurentom, aby získali plody ich úsilia.

3.17

Dôležitú úlohu zohrávajú patenty. EHSV vyjadril v mnohých stanoviskách svoje veľké obavy týkajúce sa „opakovaných neúspechov pri zavádzaní patentu Spoločenstva“, ktoré negatívne ovplyvnili hodnovernosť výskumnej politiky EÚ a nedokázali stimulovať „inovačný výskum zameraný na dosahovanie konkurencieschopných výsledkov“ (15). Neschopnosť zaoberať sa týmto dôležitým aspektom veľmi predražuje ochranu inovácií (predovšetkým v porovnaní s USA a Japonskom), ktorú si IIC niekedy už nemôžu dovoliť.

3.18

Problém drahých postupov pri ochrane práv duševného vlastníctva sa ďalej spája s neefektívnosťou, ktorá je často zapríčinená nedostatočným presadzovaním dodržiavania tejto legislatívy. V obchodných vzťahoch s Čínou je potrebné zamerať sa na falšovanie ako na jeden z prioritných aspektov. V dôsledku problémov s falšovaním nie sú mnohé podniky z oblasti špičkových technológií ochotné zvyšovať investície v Číne alebo ich dokonca sťahujú (16).

3.19

Príloha 2 ilustruje problematiku porušovania práv duševného vlastníctva a falšovania v oblasti výroby automobilových súčiastok.

3.20

Špecializované IIC majú svoje vlastné prednosti. Nové príležitosti sa ponúkajú pri nutnosti premeniť masové operácie na decentralizované prístupy prispôsobené na mieru podľa požiadaviek zákazníka – za predpokladu, že sú rozvíjané aj požadované kvalifikácie.

3.21

Je však znepokojujúce, že v Európe si väčšina absolventov vysokých škôl želá pracovať pre veľké podniky. Existuje zrejmá potreba podporovať ľudí, aby pracovali v IIC – napríklad zlepšením vyhliadok ich kariérneho rastu. Problém IIC je obzvlášť akútny, keď je celkový počet absolventov nedostatočný, napr. v inžinierskych disciplínach.

3.22

Tzv. „systémy duálneho vzdelávania“ – kombinácia štúdia a práce – ktoré sa v súčasnosti uplatňujú v niektorých členských štátoch, ako napr. v Nemecku, Rakúsku a Luxembursku (duale Ausbildung) môžu byt pre IIC veľmi cenné.

3.23

Je veľmi dôležité podporovať rozvoj kvalifikácie a zručností zamestnancov – k rastu štandardov môžu prispieť zamestnanci i podniky (17). Zlepšenie prostredia na pracovisku môže mať v tejto súvislosti priaznivý účinok. Moderné koncepcie riadenia ľudských zdrojov, vrátane systematického monitorovania vzdelávacích a školiacich schém môžu pomôcť pri vytváraní pracovných miest. Tieto body treba zohľadniť v rámci odvetvových prístupov, vrátane dialógu medzi sociálnymi partnermi.

3.24

Okrem priamej korelácie medzi efektívnymi vzdelávacími systémami a kvalitou kvalifikácie pracovníkov treba poukázať na obrovský význam trojuholníka vzdelávanie – inovácie – výskum. V tejto súvislosti môže byt veľmi nápomocná nová iniciatíva EÚ „Regióny za hospodárske zmeny“, pretože zdôrazňuje regionálny rozmer a vplyv výskumu, technologických kvalifikácií a hospodárskych centier (clusters) (18).

3.25

S cieľom v plnej miere využiť výhody príležitostí, ktoré boli IIC poskytnuté prostredníctvom zlepšenia kvalifikácie a rozvíjania podnikateľského ducha, nemožno ignorovať význam územného rozmeru. Globalizácia, ktorá implikuje čoraz väčšiu internacionalizáciu, prináša so sebou požiadavku zodpovedajúceho posilnenia regionálnej blízkosti. To by sa mohlo zabezpečiť týmito opatreniami:

3.26

Podnikateľský duch je veľmi dôležitý, podobne ako kreativita a flexibilita, t. j. schopnosť rýchlo sa prispôsobiť meniacim sa podmienkam. Malé a stredné podniky majú často väčšiu schopnosť reagovať na výzvy než veľké podniky. Tieto faktory môžu pomôcť MSP profitovať z fragmentácie a prispôsobovania požiadavkám zákazníkov v rámci sietí (19).

4.1

S cieľom zvýšiť efektívnosť hodnotového a dodávateľského reťazca je dôležité vytvoriť stabilné podnikateľské prostredie pre IIC. EHSV zastáva názor, že existujú dva hlavné nástroje na podporu prítomnosti európskych IIC v celosvetových sieťach: priemyselná politika nového štýlu (vrátane odvetvového prístupu) a 7. rámcový program (RP7).

4.2

IIC by mali byt systematickejšie zapájané do rámca priemyselnej politiky. Komisia a Rada by mali vopred vypracovať presnejšie vyhodnotenie vplyvu pripravovanej legislatívy na podniky z oblasti špičkových technológií v oblastiach, ako sú technický rozvoj a vytváranie noriem. Ak sa vysloví pojem „priemysel“, často majú ľudia na mysli len veľké podniky. IIC sa často prehliadajú, a pritom by si zaslúžili osobitnú pozornosť.

4.3

EHSV zdôrazňuje dôležitosť IKT pre IIC. V plnej miere súhlasí s cieľmi Komisie definovanými v jej oznámení pod názvom „Posilňovanie dôvery v medzipodnikové elektronické trhy (business-to-business electronic markets)“ (20).

4.4

Komisia vytvorila aj európsku sieť na podporu „elektronického“ podnikania pre MSP (eBSN). EHSV súhlasí s hlavným cieľom eBSN, ktorým je nadviazať kontakty medzi odborníkmi v oblasti e-podnikania a zabezpečiť výmenu skúseností a osvedčených postupov.

4.5

Dôležitým aspektom priemyselnej politiky EÚ je otvorený dialóg o budúcom smerovaní a technológiách z odvetvovej perspektívy, ako boli naplánované v prebiehajúcich európskych technologických platformách. Hoci hranice medzi odvetviami sa stierajú, je špecifický odvetvový prístup v tejto oblasti stále primeraný a ponúka vítané príležitosti pre IIC.

4.6

Inovácie majú rozhodujúci význam. EHSV podporuje návrh Komisie vyvinúť trhy priaznivo naklonené inováciám prostredníctvom novej iniciatívy vedenej trhom a zameranej na uľahčenie tvorby a distribúcie nových inovatívnych výrobkov a služieb v sľubných oblastiach (21).

4.7

Je dôležité, aby sa do technologických platforiem zapojili aj IIC. Možno sa nájdu ďalšie spôsoby a prostriedky, ako odstrániť prekážky v tejto oblasti. Je potrebné vypracovať agendu strategického výskumu zahŕňajúcu IIC. Napriek tomu sú každodennou skúsenosťou týchto platforiem aj tradičné slabé stránky týchto firiem, ako napr. nedostatok vzájomnej dôvery, čas, dostupní zástupcovia a často aj nedostatok strategického zamerania.

4.8

S cieľom zadefinovať agendu strategického výskumu, vypracovala skupina na vysokej úrovni „Manufuture“ (22) analýzu obsahujúcu podobné myšlienky o výmene týkajúcej sa nových výrobkov s pridanou hodnotou a kombinácii výroby a služieb na jednej strane a zohľadnenia inovatívnych foriem výroby na strane druhej (23).

4.9

Okrem toho účinky tzv. pevného začlenenia (lock in) a vylúčenia (lock out) týkajúce sa dodávateľských reťazcov sú často prekážkou pri efektívnej účasti v platformách, keď IIC – ani tie, ktoré disponujú značným potenciálom – nie sú schopné zúčastniť sa interoperabilných systémov.

4.10

EHSV zastáva názor, že pre IIC je potrebné vyvinúť strategickú víziu, ktorá by mohla pomôcť prekonať hendikepy vyplývajúce z uvedeného pevného začlenenia alebo vylúčenia. Cieľom by mala byt interoperabilita. To by sa mohlo zabezpečiť takto:

4.11

Podľa EHSV možno podporovať rovnaký cieľ vytvorením fór EÚ pre spoluprácu medzi IIC s cieľom koncentrovať kreativitu a inováciu v Európe.

4.12

Hlavným problémom je jednoduchý prístup k finančným trhom.

4.12.1

EHSV zastáva názor, že je potrebné stimulovať banky a iné finančné zainteresované strany, ako napr. fondy rizikového kapitálu, aby prijali pozitívnejší postoj k prijímaniu rizika, napríklad prostredníctvom investovania do IIC v oblasti špičkových technológií.

4.12.2

Špecifickým príkladom by bolo umožniť IIC jednoduchší prístup ku kapitálovému trhu a súkromným zdrojom (private equity), pričom je potrebné zaoberať sa dobou splatnosti, ktorá môže vyplývať z potenciálne problematického dlhého obdobia vývoja a amortizácie. V tejto súvislosti je potrebné posilniť úlohu Európskej investičnej banky (EIB) a Európskeho investičného fondu (EIF) na uľahčenie prístupu k nástrojom poskytujúcim finančné zdroje, rizikovému kapitálu a garantovaným schémam (26).

4.12.3

EHSV zastáva názor, že finančné inštitúcie ako EIB môžu zohrávať významnejšiu podpornú úlohu, predovšetkým v konzorciách s účasťou miestnych bánk, ktoré dobre poznajú podniky v svojom regióne.

4.12.4

Vzhľadom na priemyselnú politiku nového štýlu a partnerstvá medzi priemyslom a výskumom pracuje v súčasnosti EIB spolu s generálnym riaditeľstvom DG RTD na novom spoločnom finančnom nástroji, nazvanom risk sharing finance facility (RSFF), t. j. finančný nástroj na rozloženie rizika. Cieľom tohto opatrenia je zlepšiť prístup k financovaniu úvermi, predovšetkým pre aktivity výskumu súkromného sektora a podobné aktivity, ktorých rizikový profil je vyšší než priemer a ktorý trh nepokrýva.

4.13

Daňová politika je v právomoci členských štátov. Napriek tomu by však bolo veľmi vítané prediskutovať na úrovni EÚ požadovateľné daňové opatrenia zamerané na posilnenie postavenia európskych podnikov v globálnych hodnotových a dodávateľských sieťach.

4.14

EÚ musí medzi ciele svojej obchodnej politiky zaradiť ochranu práv duševného vlastníctva menších a stredne veľkých podnikov, vzhľadom na často neférové a nespoľahlivé postoje (veľkých) rýchlo sa rozvíjajúcich trhov voči európskym podnikom.

4.15

Kľúčovým faktorom sú ľudské zdroje. Ešte výraznejšie ako kedykoľvek v minulosti sú neoddeliteľným pilierom trvalo udržateľného hospodárskeho rastu vzdelávacie systémy. Za všeobecné, odborné a celoživotné vzdelávanie nesú spoločnú zodpovednosť jednotlivci, podniky, sociálni partneri a verejné orgány (27).

4.16

Diskusie medzi sociálnymi partnermi v rámci odvetví by mali zahŕňať prístupy k riadeniu ľudských zdrojov ktoré sú prispôsobené na mieru, vrátane rozvoja vzdelávacích schém prispôsobených požiadavkám odborných kvalifikácií. Mali by tiež zobrať do úvahy regionálny rozmer priemyselných zmien a iniciatívu EÚ pod názvom „Regióny za hospodárske zmeny“ (28).

4.17

RP7, ktorý sa vzťahuje na ciele priemyselnej politiky nového štýlu, by mal venovať osobitnú pozornosť vzťahom medzi malými a stredne veľkými podnikmi, vrátane primeraného využívania nástroja RSFF vyvinutého spoločné s EIB (29). V pokročilých projektoch IKT financovaných v rámci RP7 je veľmi dôležitá účasť IIC, aby sa im umožnilo zapojenie do rozvinutých sietí a nadviazať spoluprácu.

4.18

Podľa názoru EHSV môže RP7 prispieť k vytvoreniu permanentnej inovačnej politiky, čo by znamenalo nadviazanie úzkych vzťahov medzi znalostnými centrami (univerzity, technologické inštitúty, odborné školy) a priemyselnými aktivitami. Hodnotové a dodávateľské reťazce alebo siete sú pre takúto politiku veľmi dôležité, keďže program sa zameriava na podporu vývoja nových „rozšírených produktov“ (tiež známych ako „produkty/služby“ alebo „služby s integrovanými produktmi“) a nových procesov. Cieľom tohto postupu je vytvoriť jednotnú spoľahlivú sieť v Európe, ktorá by slúžila IIC.

4.19

EHSV konštatuje, že vzhľadom na byrokratické požiadavky je ťažké zapojiť malé a stredne veľké podniky do programov výskumu a vývoja. Výberové konania trvajúce minimálne jeden rok sú pre tieto podniky príliš dlhé.

4.20

Bolo by želateľné vytvoriť priaznivé podmienky pre rozvoj silných sieťových podnikov s transparentnými prepojenými štruktúrami. EHSV sa vyslovuje za to, aby RP7 pomáhal systematicky rozvíjať optimálne štruktúry sietí a hladkých procesov v dynamickom a komplexnom priemyselnom prostredí.

4.21

Podobne je potrebné podporiť vytvorenie riadiacich štruktúr pre logistiku a dodávateľský reťazec na strategickej i operatívnej úrovni.

4.22

V prípade odvetví s menším podielom špičkových technológií, ktoré sú fyzicky viazané na Európu, môžu výskumné programy podporiť neustály nárast produktivity a efektívnosti s cieľom zachovať konkurenčné výhody.

4.23

Jedným z mnohých aspektov, ktoré musia podniky zohľadniť, aby mohli v plnej miere využiť výhody výskumných programov EÚ, je dôležitosť vytvárania zodpovedajúcich sietí. Hoci sa toto posolstvo ešte nestalo súčasťou myslenia IIC v Európe, spolupráca medzi podnikmi pred vstupom do hospodárskej súťaže by sa mohla preukázať ako veľmi užitočná, čo rovnako platí aj pre podporu partnerských vzťahov.

4.24

RP7 má podľa toho za cieľ prispieť k prepojenému priemyslu založenému na znalostiach, európskych štandardoch, ktoré sú dôležitým prvkom pre spoluprácu, prepojenie a interoperabilitu.

4.25

EHSV zastáva aj názor, že RP7 ponúka veľkú príležitosť zvýšiť efektívnosť hodnotových a dodávateľských reťazcov a vyzýva hlavné zainteresované strany, aby zabezpečili jeho plnú realizáciu. To sa vzťahuje nielen na technológie, ktoré zlepšujú prepojenosť sietí (najmä IKT), ale aj iné technológie, napr. nanotechnológie.

4.26

Súbežne s vývojom v priemyselnej politike sú v RP7 dôležité aj regionálne a miestne kontexty a aktivity, predovšetkým týkajúce sa spolupráce IIC s veľkými podnikmi, okolitými univerzitami, technologickými inštitútmi a strediskami odborného vzdelávania (30).