[pic] | KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV |

Brusel, 11.12.2007

KOM(2007) 803 v konečnom zneníČASŤ I

OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEJ RADE

Strategická správa o obnovenej Lisabonskej stratégii pre rast a zamestnanosť: spustenie nového cyklu (2008 – 2010) Kráčame s duchom zmien

KRÁČAME S DUCHOM ZMIEN

Opätovným rozbehnutím Lisabonskej stratégie v roku 2005 a sústredením sa na rast a zamestnanosť Európa prešla veľký kus cesty. Únia výrazne a natrvalo zmenila spôsob práce: tesné partnerstvo a jasné rozdelenie zodpovednosti medzi členské štáty a Komisiu jej pomohli posunúť sa o veľký krok vpred.

Výsledky vidno už teraz. Hospodárstvo funguje oveľa lepšie, ako tomu bolo v roku 2005. Údaje o raste nemožno nechať bez povšimnutia. Za posledné dva roky bolo vytvorených takmer 6,5 milióna nových pracovných miest. Predpokladá sa, že do roku 2009 sa vytvorí ďalších 5 miliónov. Za týmito údajmi sú milióny Európanov, ktorým bolo umožnené povstať z mizérie nezamestnanosti a ktorých životy sa zmenili k lepšiemu.

Pravdaže tento súčasný vzostup má cyklický charakter. Ale štrukturálne reformy uskutočňované členskými štátmi a Úniou v rámci Lisabonskej stratégie počas posledných pár rokov urobili svoje a sú najlepšou ochranou pred cyklickým poklesom.

Lisabonská stratégia je prostriedkom, pomocou ktorého EÚ kráča s duchom zmien. Je podstatnou súčasťou reakcie Únie na globalizáciu a pomáha Európanom zúčastňovať sa na formovaní všetkých nových výziev a príležitostí.

Reforma môže byť tvrdá. Niekedy dokonca neobľúbená. Ale cesta reforiem je jediná možná, ktorá je v súlade s potrebami súčasnej doby. Náš doterajší úspech by nás mal motivovať vynakladať ďalšie úsilie v ďalšom cykle stratégie.

To znamená kráčať s duchom zmien. Ešte vždy zostáva príliš veľa Európanov nezamestnaných. Stále nemáme ideálne podnikateľské prostredie. Európa je roztrieštená, pokiaľ ide o podporu inovácií, výskumu a rozvoja; prispievanie súkromného sektora je stále nedostatočné. Len nedávno sme začali transformovať EÚ na hospodárstvo s malými emisiami oxidu uhličitého. Vzhľadom na riziko globálneho spomalenia rastu je potrebné presadzovať reformu a zvýšiť pružnosť našich ekonomík.

Lisabonská stratégia potrebuje silné vedenie. S vodcovstvom Európy prichádzajú činy. Prioritné opatrenia dohodnuté na zasadnutí Európskej rady na jar 2006 uviedli veci do pohybu. Vo väčšine členských štátov sa v súčasnosti oveľa ľahšie a rýchlejšie zakladá podnikanie. Boli dohodnuté spoločné zásady flexiistoty. Uvedené predstavuje pevný základ sviežej politickej motivácie.

Na tejto hybnej sile musíme stavať a dohodnúť sa na nových cielených opatreniach. Nasleduje príklad toho, čo musíme spoločne podniknúť:

- znížiť počet osôb s neukončenou školskou dochádzkou a zabezpečiť, aby za vekom globalizácie nikto nezaostával,

- dať Európe „piatu slobodu“, slobodný pohyb znalostí, umožniť Európe využiť kapitál jej tvorivého potenciálu,

- udržať Európu na čele internetového veku a motivovať inovácie rozšírením vysokorýchlostného internetu,

- stimulovať malé a stredné podniky prostredníctvom zákona o malých podnikateľoch v Európe,

- významne zlepšiť energetickú efektívnosť našich budov využívaním našich bohatých rozpočtov na verejné obstarávanie s cieľom podnietiť zmenu,

- posilniť prepojenie vzdelávania, výskumu a inovácií, najmä zriadením a fungovaním Európskeho inovačného a technologického inštitútu (EIT) a spoločných technologických iniciatív.

Európa dostala úžasnú možnosť premeniť sa na tvorivú, modernú, inováciám naklonenú ekonomiku s malými emisiami oxidu uhličitého, dynamickým podnikateľským prostredím, vysokokvalifikovanou pracovnou silou a kvalitným vzdelávacím systémom, to všetko podopreté silným modelom systému sociálneho zabezpečenia. Lisabonská stratégia pre rast a zamestnanosť je jednou z vecí, ktoré svojím programom založenom na dostupnosti, príležitostiach a solidarite pomáhajú Európanom k úspechu a umožnia nám čerpať výhody našej otvorenosti širšiemu svetu a formovať globalizáciu takým spôsobom, aby odrážala európske hodnoty.

José Manuel Durão Barroso

V Bruseli 11. decembra 2007

OBSAH

1. Úvod 5

2. Štrukturálne reformy implementované počas prvého lisabonského cyklu (2005 – 2008) 6

3. Prehĺbenie Lisabonskej stratégie v ďalšom lisabonskom cykle 7

3.1. Napredovanie s reformami na národnej úrovni 8

3.2. Posilnenie koordinácie hospodárskej politiky 8

3.3. Reformy potrebné na úrovni Spoločenstva vrátane Lisabonského programu Spoločenstva 9

3.4. Formovanie vonkajšej agendy 9

3.5. Integrácia národných opatrení, opatrení na úrovni Spoločenstva a medzinárodných opatrení do účinnej politickej reakcie 10

4. Činnosť v štyroch prioritných oblastiach 11

4.1. Investície do ľudí a modernizácie trhov práce 11

4.2. Uvoľnenie podnikateľského potenciálu, najmä MSP 13

4.3. Investície do znalostí a inovácií 14

4.4. Energetika a zmena klímy 16

5. Nadviazanie na zasadanie Európskej rady, ktoré sa uskutoční na jar 2008 18

1. ÚVOD

Opätovným rozbehnutím Lisabonskej stratégie v roku 2005 sa Európska únia a jej členské štáty zaviazali k novému partnerstvu zameranému na zabezpečenie trvalo udržateľného rastu a zamestnanosti.

Po takmer troch rokoch sú výsledky tohto partnerstva jasne viditeľné. Hospodársky rast stúpol z hodnoty 1,8% v roku 2005 a očakáva sa, že dosiahne 2,9% v roku 2007 a 2,4% v roku 2008. Hoci väčšia časť nedávneho zvratu smerom nahor má cyklický charakter, svojím dielom prispeli aj štrukturálne reformy v členských štátoch. Za posledné dva roky bolo vytvorených takmer 6,5 milióna nových pracovných miest. Očakáva sa, že do roku 2009 sa vytvorí ďalších 5 miliónov pracovných miest. Nezamestnanosť by mala klesnúť pod 7%, čo je najmenej od polovice 80-ych rokov. Zamestnanosť, ktorá sa momentálne pohybuje na úrovni 66%, sa značne priblížila k celkovému lisabonskému cieľu – 70%. Po prvýkrát v desaťročí šiel silný nárast zamestnanosti ruka v ruke s náramným vzrastom produktivity. Životná úroveň v členských štátoch, ktoré nedávno vstúpili do EÚ, viditeľne rastie.

Nie všetky členské štáty sa však pustili do reforiem s rovnakým odhodlaním. Reformy v niektorých oblastiach, napr. otváranie trhov a zvládanie segmentácie trhu práce, zaostávajú. Takisto celkové prostredie je čoraz menej priaznivé v dôsledku globálneho hospodárskeho poklesu, finančného rozruchu a vyšších cien komodít.

Na neformálnom zasadnutí Európskej rady v októbri 2007 v Lisabone čelní predstavitelia štátov a vlád diskutovali o reakcii Európy na globalizáciu[1]. Potvrdili ústredné miesto obnovenej Lisabonskej stratégie a vyjadrili vôľu prehĺbiť ju počas ďalšieho cyklu. Zdôraznili aj to, že EÚ by mala využiť túto stratégiu na formovanie globalizácie takým spôsobom, aby to bolo v súlade s jej vlastnými hodnotami a záujmami. Model rozvoja EÚ, ktorý je kombináciou konkurencieschopnosti, solidarity a trvalej udržateľnosti, ako aj jej dlhoročné skúsenosti s hospodárskou integráciou môžu predstavovať vo veku globalizácie značné výhody. Podpísaním Lisabonskej zmluvy vstúpi EÚ do nového štádia vývoja. Po vyriešení kľúčových inštitucionálnych otázok sa EÚ teraz už môže venovať riešeniu záležitostí, ktoré najviac ovplyvňujú každodenný život jej občanov.

V prvej časti tohto oznámenia určeného pre zasadanie Európskej rady na jar 2008 sú vytýčené návrhy Komisie na smerovanie pokračovania stratégie. Popri zdôraznení dôležitosti makroekonomickej stability Komisia kladie dôraz aj na potrebu implementácie zostávajúcich reforiem, aby sa posilnili základy na udržanie solídneho hospodárskeho rastu v budúcnosti a EÚ dokázala zniesť nepriaznivý vývoj svetovej ekonomiky.

Druhá časť obsahuje hodnotenie pokroku dosiahnutého každým členským štátom (a v eurozóne) pri plnení svojho národného programu reforiem a osobitných odporúčaní pre jednotlivé krajiny prijatých Radou[2]. Tretia časť je sprievodný dokument, kde možno nájsť podrobné hodnotenie pokroku v politickej oblasti[3]. Lisabonský súbor opatrení ďalej obsahuje: (1) návrh na aktualizáciu osobitných odporúčaní pre jednotlivé krajiny a „sledovaných bodov“ (angl. „points to watch“); (2) návrh na odporúčanie Rady aktualizovať Integrované usmernenia pre rast a zamestnanosť;(3) nový Lisabonský program Spoločenstva; a (4) analýzu preorientovania štrukturálnych fondov na podporu rastu a zamestnanosti.

2. ŠTRUKTURÁLNE REFORMY IMPLEMENTOVANÉ POčAS PRVÉHO LISABONSKÉHO CYKLU (2005 – 2008)

Hoci vo všeobecnosti panuje zhoda v tom, čo treba urobiť, tempo samotného prinášania výsledkov je nerovnomerné. Všetky členské štáty zavádzajú od roku 2005 významné reformy, niektorým sa v tom však darí lepšie ako iným. Za ostatných 12 mesiacov bolo badať určité znaky tzv. „reformnej únavy“.

Pozitívne je, že rozpočtové deficity klesli z 2,5% HDP v roku 2005 na prognózovanú 1,1% v roku 2007, kým verejné dlhy klesli zo 62,7% v roku 2005 na úroveň tesne pod 60% v roku 2007. Pomerne silné rastové podmienky však neboli plne využité na zníženie štrukturálnych deficitov, a to najmä v eurozóne.

V niektorých členských štátoch však zlepšujúce sa rastové podmienky sprevádzal postupný nárast pasívnej bilancie, veľké deficity bežného účtu so známkami „prehriatej ekonomiky“, strata konkurencieschopnosti, zvyšovanie zadĺženosti domácností, ako aj rapídny nárast cien nehnuteľností.

Euro výrazne podržalo stabilitu. Uľahčilo fungovanie jednotného trhu v prospech eurozóny a EÚ ako celku. Potenciálne odhadovaná miera rastu HDP v eurozóne stúpla od roku 2005 o 0,2 percentuálneho bodu na 2,25%, čiastočne vplyvom štrukturálnych reforiem.

Rast produktivity dosiahol v roku 2006 hodnotu 1,5% v porovnaní s ročnou mierou rastu 1,2% medzi rokmi 2000 a 2005. Európa však stále zaostáva za ostatnými čelnými ekonomikami tak v investíciách do informačných a komunikačných technológií (IKT), ako aj v podmienkach ich využívania na zvyšovanie produktivity. Sieťové odvetvia a služby sa len pomaly otvárajú hospodárskej súťaži a ich vstupu na trh stále bránia značné prekážky. Niektoré členské štáty zaostávajú vo vykonávaní smerníc o vnútornom trhu. Rovnako neprinieslo plody ani úsilie skvalitniť rámec duševného a priemyselného vlastníctva a urýchliť zavádzanie štandardizácie.

Postupne sa plní program EÚ v oblasti lepšej právnej regulácie, hoci mnohé členské štáty ešte len musia implementovať potrebné nástroje vrátane hodnotení vplyvu a metód na meranie a znižovanie administratívneho zaťaženia.

Takmer vo všetkých členských štátoch sa výrazne uľahčil a zlacnel proces začínania s podnikaním. Európa ako celok však zatiaľ nemá dynamickú podnikateľskú kultúru. Úsilie zlepšiť podnikateľské prostredie je až príliš často rozkúskované namiesto toho, aby tvorilo súčasť integrovanej stratégie smerujúcej k rastu MSP. Kým členské štáty sa stanovením cieľov zaviazali významne zvýšiť investície do výskumu a vývoja, čo by malo pomôcť EÚ priblížiť sa do roka 2010 k vlastnému cieľu 3% z HDP, dostupné údaje zatiaľ neodrážajú túto ambíciu.

Impozantne vzrástla zamestnanosť, hoci nie vo všetkých regiónoch a skupinách. Mnohé členské štáty začali reformovať svoje dôchodkové systémy a spôsob predčasného odchodu do dôchodku. Táto skutočnosť prispela k výraznému a trvalo udržateľnému nárastu v miere zamestnanosti starších pracovníkov, hoci 50% cieľ je ešte vždy ďaleko. Významne vzrástla zamestnanosť žien (je na úrovni 57,2%, čo sa blíži k 60% cieľu), hoci členské štáty by mali prijať ešte aj ďalšie kroky na presadzovanie rodovej rovnosti na trhu práce.

Približne polovica členských štátov vyvinula – alebo vyvíja – politiku založenú na flexiistote. Výsledky tejto politiky však zostávajú rozkúskované. Od pasívnej politiky trhu práce sa postupne prechádza na aktívnu politiku. Členské štáty reformujú svoje systémy sociálneho zabezpečenia, najmä prostredníctvom zmien v daňových systémoch a systémoch zabezpečenia, s cieľom vyvážiť práva a povinnosti. Boli zavedené pružnejšie zmluvné podmienky pre určité kategórie pracovnej sily (napr. pre tých, čo vstúpili na trh práce len nedávno), neboli však podopreté dostatočnými príležitosťami nadobudnúť nové zručnosti a kvalifikácie, ktoré ľuďom môžu pomôcť napredovať na trhu práce. Oveľa ťažšej úlohe zreformovať pravidlá upravujúce ostatné druhy pracovných zmlúv nebola venovaná veľká pozornosť. V dôsledku toho zostávajú trhy práce segmentované a rozdelené na jeho dobre chránených členov a „nezabezpečených vydedencov“, ktorých pracovné zmluvy majú neisté vyhliadky.

Takisto celoživotné vzdelávanie má stále ďaleko od potrebnej úrovne, najmä v prípade nízkokvalifikovaných, ktorí by to potrebovali najviac. Systémy vzdelávania a odbornej prípravy ešte nie sú dostatočne pripravené na potreby trhu práce.

EÚ urobila prvé kroky v úsilí premeniť sa na spoločnosť s malými emisiami oxidu uhličitého. Pri plnení celkového kjótskeho cieľa pre EÚ nastal pokrok a na zasadnutí Európskej rady na jar 2007 si EÚ predsavzala splniť ambiciózne ciele pri znižovaní emisií skleníkových plynov a zvyšovaní podielu obnoviteľných energií do roku 2020.

Podrobnú správu o napredovaní na úrovni členských štátov možno nájsť v druhej časti tohto oznámenia.

3. PREHĺBENIE LISABONSKEJ STRATÉGIE V ďALšOM LISABONSKOM CYKLE

Hoci ekonomika sa nachádza v lepšej forme, ako bola v roku 2005, do nového lisabonského cyklu vchádza EÚ na pozadí spomaleného globálneho rastu, rizík vyplývajúcich z finančného rozruchu a stúpajúcich cien ropy a komodít. Je preto ten najvhodnejší čas rozhodnúť sa prehĺbiť plnenie Lisabonskej stratégie s cieľom upevniť dôveru a posilniť hospodárske základy, ktoré by dokázali vydržať prípadný hospodársky úpadok.

3.1. Napredovanie s reformami na národnej úrovni

Uskutočniť zostávajúce reformy predstavuje pre členské štáty rozhodujúcu výzvu do budúceho cyklu – najmä reformy v oblastiach, ktoré sú podrobne uvedené v osobitných odporúčaniach pre jednotlivé krajiny a v „sledovaných bodoch“.

Vzhľadom na to, že zaviesť reformy a dopracovať sa k výsledkom trvá istý čas, Komisia navrhuje, aby súčasný súbor odporúčaní zostal poväčšine nezmenený a iba sa upravili podľa pokroku dosiahnutého od ich prijatia na jar 2007.

Aby ich vplyv na rast a zamestnanosť bol maximálny možný, je potrebné, aby nová generácia programov politiky súdržnosti EÚ vyčlenila viac ako 60% svojich prostriedkov[4] na podporu národných programov reforiem. Pokiaľ ide o súdržnosť, na obdobie rokov 2007–2013 bude k dispozícii 347 miliárd EUR. Táto suma bude doplnená spolufinancovaním z verejného i súkromného sektora štátov, a to vo výške približne 160 miliárd EUR. Celkovo sa do roku 2013 každoročne nazhromaždí 70 miliárd EUR, zväčša určených na podporu národných programov reforiem. Keďže v súčasnosti je programovacie obdobie zavŕšené, je potrebné zabezpečiť, aby výdavky súhlasili s vyčlenenými sumami a neboli následne presúvané do oblastí s nižšou prioritou.

Do obnovenej Lisabonskej stratégie sa prostredníctvom plánovania a plnenia programov súdržnosti, na ktoré sú vyčlenené prostriedky, aktívne zapájajú aj miestne a regionálne orgány. Je potrebné vynaložiť viac úsilia na posilnenie zapojenia širšieho okruhu zainteresovaných strán a na zintenzívnenie výmeny skúseností, nápadov a osvedčených postupov, čo je už teraz silná stránka tejto stratégie. V tejto súvislosti Komisia víta veľký záujem Európskeho parlamentu, Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru a Výboru regiónov monitorovať rozsah zapojenia zainteresovaných strán do stratégie.

3.2. Posilnenie koordinácie hospodárskej politiky

Ekonomiky členských štátov sú navzájom veľmi prepojené a závisia jedna od druhej. Z orientácie tým istým smerom a z včasného zosúladenia reforiem vyplýva viacero výhod. Ukázalo sa, že nový systém riadenia Lisabonskej stratégie s dôrazom na partnerstvo medzi EÚ a členskými štátmi má význam. Tieto integrované usmernenia sú kľúčovým nástrojom lepšej koordinácie hospodárskej politiky v rámci obnovenej stratégie. Ponúkajú všeobecný rámec, pod ktorým členské štáty, nachádzajúce sa v rozličných štádiách rozvoja a majúce rozličné systémy sociálneho zabezpečenia a inštitucionálne rámce, môžu plniť svoje vlastné národné programy reforiem, a sú dostatočne širokoplošné, aby umožňovali úpravy pri zmenách politického prostredia. Medzi členskými štátmi a zainteresovanými stranami panuje silná zhoda názorov v tom, že usmernenia by sa nemali meniť a treba sa sústrediť na ich vykonávanie[5].

Z uvedených dôvodov Komisia navrhuje opätovne potvrdiť súčasné usmernenia na ďalší cyklus a pritom aktualizovať dôvodovú správu, kde sa vysvetľuje kontext vykonávania usmernení. Znamená to napríklad klásť väčší dôraz na také opatrenia ako viac investovať do ľudí a do modernizácie trhov práce. Členské štáty by mali zrevidovať svoje národné programy reforiem a zabezpečiť, aby boli aktuálne do nového cyklu, a do vypracúvania a plnenia svojich národných programov reforiem by mali naďalej zapájať aj široké spektrum zainteresovaných strán.

Skúsenosti posledných troch rokov ukazujú, že koordináciu reforiem treba ešte viac posilniť. Komisia preto navrhuje, aby členské štáty v rámci procesu multilaterálneho dohľadu v Rade diskutovali o svojich konkrétnych reakciách na osobitné odporúčania pre jednotlivé krajiny a „sledované body“. Na upevnenie štruktúry tejto diskusie by mal každý členský štát v rámci vykonávacej správy predložiť aj akčný plán a vytýčiť v ňom opatrenia, ktoré prijme ako opatrenia nadväzujúce na uvedené odporúčania a/alebo sledované body.

Ešte silnejší hlas za koordináciu reforiem sa ozýva z eurozóny. Návrhy na efektívnejšiu koordináciu a správu eurozóny budú súčasťou revízie fungovania Európskej menovej únie v desiatom roku jej pôsobenia, ktorú Komisia predloží pred letom 2008.

3.3. Reformy potrebné na úrovni Spoločenstva vrátane Lisabonského programu Spoločenstva

Nový Lisabonský program Spoločenstva je príspevkom Spoločenstva k obnovenej Lisabonskej stratégii. Treba sa naň pozerať ako na proťajšok národných programov reforiem; vytyčujú sa v ňom opatrenia na úrovni Spoločenstva, ktoré znamenajú prínos pre reformy uskutočňované členskými štátmi a ktoré budú mať najväčší vplyv na rast a zamestnanosť. Zatiaľ čo pre niektoré opatrenia Lisabonského programu Spoločenstva stačí, aby ich prijala Komisia, väčšina z nich si vyžaduje prioritné prijatie Radou a Parlamentom. Na posilnenie rastu a zamestnanosti je potrebné zladiť smerovanie politiky na úrovni všetkých inštitúcií EÚ a dosiahnuť dohodu, pokiaľ ide o tieto opatrenia, počas ďalšieho cyklu. Úplný Lisabonský program Spoločenstva je predstavený v samostatnom oznámení.

Dôležitou úlohou na úrovni Spoločenstva je premostiť pretrvávajúce medzery vo fungovaní jednotného trhu, najmä v službách, aby bolo možné naplno čerpať výhody národných reforiem. Komisia nedávno prezentovala svoju predstavu jednotného trhu v 21. storočí[6]. Niektoré z navrhovaných opatrení sa budú uskutočňovať prostredníctvom Lisabonského programu Spoločenstva. Ich cieľom je presunúť na spotrebiteľov a malých podnikateľov väčšie právomoci a skvalitniť vykonávanie a presadzovanie pravidiel jednotného trhu, napr. prostredníctvom „centier jednotného trhu“ na národnej úrovni a pravidelným monitorovaním vývoja cien spotrebného tovaru. Posilnená spotrebiteľská legislatíva dá spotrebiteľom šancu skutočne si medzi výrobcami vyberať, čím podporia konkurenciu.

3.4. Formovanie vonkajšej agendy

EÚ musí chrániť svojich občanov, svoje záujmy a hodnoty – protekcionizmus však nie je riešením. Ako vedúca sila vo svetovom obchode a investovaní EÚ umožňuje otvorenosťou svojho hospodárstva zabezpečiť cenovo nízke vstupy do priemyslu, nižšie ceny a širší výber pre spotrebiteľov, konkurenčnú motiváciu pre podnikateľskú sféru a nové investície.

Lisabonská stratégia funguje v kontexte globalizácie, čo treba účinnejšie zapracovať do jej plnenia. Možno to dosiahnuť viacerými spôsobmi:

- EÚ by mala využiť všetky svoje nástroje na zabezpečenie toho, že jej otvorenosť zostáva zachovaná a zodpovedá čoraz lepšiemu prístupu jej firiem na trhy tretích krajín:

Multilaterálne rokovania, najmä úspešné závery z obchodného kola rokovaní v Doha, ako aj prebiehajúce bilaterálne obchodné rokovania treba využiť na otvorenie nových trhových príležitostí a odstránenie cla a iných obchodných prekážok[7]. Mali by sa využiť aj na presadzovanie prístupu založeného na pravidlách podporujúcich vyššiu úroveň sociálnej a environmentálnej ochrany. Okrem toho Komisia bude každoročne podávať správu o prístupe na trh a vymenúvať v nej krajiny a sektory, kde stále neboli odstránené markantné prekážky. Normálne by tento postup mal viesť k diskusii s dotknutými krajinami. Ak problémy budú pretrvávať, malo by sa zvažovať použitie obchodných nástrojov a/alebo opatrení Spoločenstva vo WTO. Zvláštna pozornosť sa bude venovať zlepšeniu prístupu na trhy verejného obstarávania a presadzovaniu práv duševného vlastníctva, spravodlivej hospodárskej súťaže, ako aj prístupu na trh pre MSP.

- EÚ by mala aktualizovať svoj strategický dialóg s tretími krajinami s cieľom vyvinúť vzájomne výhodné riešenia a presadzovať vyššie normy a užšie zbližovanie regulačného prostredia:

Vďaka skúsenostiam s jednotným trhom EÚ môže ponúknuť kľúčovým partnerom konkrétne odborné a pre nich výhodné znalosti (napr. z oblasti trhovej integrácie, sociálnej ochrany, práv zamestnancov, zdravotnej starostlivosti, ochrany životného prostredia, pravidiel hospodárskej súťaže, colnej politiky) a v diskusiách sa môžu riešiť aj problémy v oblastiach, kde má EÚ strategické záujmy (napr. prístup na trh, energetika, zmena klímy, riadenie migrácie, dôstojná práca, technologické normy a práva duševného vlastníctva, politika MSP). Mali by sa vyvinúť nové prístupy zohľadňujúce špecifiká každého partnera ako napr. nedávno rozbehnutá Transatlantická hospodárska rada. Zvláštnu pozornosť treba venovať najmä susedným krajinám Únie.

3.5. Integrácia národných opatrení, opatrení na úrovni Spoločenstva a medzinárodných opatrení do účinnej politickej reakcie

Na zasadnutí Európskej rady na jar 2006 sa odsúhlasili štyri prioritné oblasti predstavujúce piliere obnovenej stratégie (znalosti a inovácie, uvoľnenie podnikateľského potenciálu, investície do ľudí a modernizácie trhov práce a energetické/klimatické zmeny). Tieto oblasti sú prepojené; pri ich paralelnom riešení tvoria integrovanú politickú stratégiu.

V každej z týchto oblastí bol na zasadnutí Európskej rady na jar 2006 potvrdený obmedzený počet špecifických, konkrétnych opatrení, ktoré by mali priniesť výsledky do konca prvého cyklu. Úspešnosť vykonávania týchto opatrení je dobrá. V súčasnosti je napríklad možné takmer vo všetkých členských štátoch začať podnikať v priebehu jedného týždňa po návšteve jediného jednotného kontaktného miesta. Bola dosiahnutá dohoda o spoločnom súbore zásad flexiistoty. Po rozhodnutí Európskej rady vytýčiť 25% cieľ bolo zníženie administratívnej záťaže veľmi silne motivované. Z týchto príkladov vyplýva, že obnovená Lisabonská stratégia môže prinášať priame a hmatateľné výhody tak podnikateľom, ako aj občanom. Všetko uvedené predstavuje solídnu platformu, z ktorej môže Európska rada vychádzať a poskytnúť ďalší impulz na plnenie stratégie odsúhlasením obmedzeného súboru ďalších opatrení, ktoré by mali priniesť výsledky do roku 2010.

Obnovená stratégia je založená na partnerskom prístupe, ktorý zohľadňuje, že na riešení spoločných problémov sa musí naplno zúčastňovať každá jedna úroveň. Stanovenie prioritných oblastí je spôsob, ako spojiť tieto rozličné úrovne. Opatrenia, ktoré musia vykonať členské štáty, by sa mali objaviť v ich národných programoch reforiem; opatrenia vyžadujúce si činnosť na úrovni Spoločenstva by sa mali plniť prostredníctvom Lisabonského programu Spoločenstva. Navyše, väčšinu z nich možno uskutočniť iba vtedy, ak sú podopreté proaktívnou vonkajšou politikou, ktorá má pomôcť EÚ formovať globalizáciu a čerpať výhody, ktoré z nej plynú.

4. ČINNOSť V šTYROCH PRIORITNÝCH OBLASTIACH

4.1. Investície do ľudí a modernizácie trhov práce

„Flexiistota“ je zameraná na vytvorenie rovnováhy medzi flexibilitou a istotou na trhu práce. Jej cieľom je zabezpečiť, aby sa všetci občania tešili vysokej úrovni istoty zamestnania, t. j. aby si dokázali ľahko nájsť dobré pracovné miesto v ktoromkoľvek období svojho aktívneho života. Pomáha zamestnaným aj zamestnávateľom uchopiť príležitosti, ktoré nám ponúka globalizácia. Po dosiahnutí dohody medzi sociálnymi partnermi Európska rada súhlasila s potvrdením návrhu Komisie na spoločné zásady „flexiistoty“[8]. Členské štáty by ich teraz mali implementovať a prispôsobiť svojej špecifickej situácii.

Potreba prehĺbiť úsilie na potláčanie sociálneho vylúčenia a integráciu ľudí na okraji spoločnosti, predovšetkým prostredníctvom aktívneho začlenenia politiky, patrí medzi kľúčové. Znižovanie chudoby je ústrednou témou obnovenej Lisabonskej stratégie, keďže kladie dôraz na rast a zamestnanosť a vykonávanie opatrení, prostredníctvom ktorých sa investuje do ľudských schopností a ktoré zabezpečujú prostredie rovnakých príležitostí, primeranú sociálnu ochranu, ako aj dobré a kvalitné pracovné miesta. Rovnako treba ešte viac pomáhať nízkokvalifikovaným pracovníkom, prisťahovalcom a ľuďom so zdravotným postihnutím a podporovať rozvoj ich zručností a kvalifikácie.

Investovať viac do vzdelávania a získavania kvalifikácie počas celého života je dôležité nielen preto, aby Európa uspela vo veku globalizácie, ale je to aj jeden z najúčinnejších spôsobov, ako bojovať proti nerovnosti a chudobe. Vo veľmi ranom veku sa u detí rozvíja schopnosť nadobúdať znalosti počas celého ich budúceho života. Neskôr, prostredníctvom základného a stredoškolského vzdelania získavajú schopnosť čítať, ktorá je nevyhnutnou podmienkou napredovania. Žiaľ, jeden z piatich 15-ročných Európanov nevie poriadne čítať. Jeden zo šiestich mladistvých vo veku od 18 do 24 rokov ukončil školu po absolvovaní nižšieho stredoškolského vzdelania. Uvedené skutočnosti týmto mladým ľuďom nesmierne sťažujú vstup na trh práce a napredovanie na ňom. Mnohí z nich skončia ako dlhodobo nezamestnaní. Európa nijako zvlášť nepokročila pri dosahovaní svojich cieľov v tejto oblasti. Je potrebné vyvinúť systematické úsilie na zvyšovanie základnej kvalifikácie mladých ľudí a na radikálne potlačenie ukončovania školskej dochádzky predčasne. Aby však nastala významná zmena, musíme na ňu sústreďovať zdroje počas viacročného obdobia.

Osobný rozvoj a rozvoj jazykových znalostí môžu byť výrazne motivované štúdiom v zahraničí. Program Erasmus umožnil takmer dvom miliónom mladých Európanov študovať v zahraničí. Jeho výhody by malo využívať viac mladých ľudí, aby sa program časom stal bežnou súčasťou univerzitného vzdelania.

Ak sa zabezpečí, že kvalifikácia a zručnosť získaná popri práci bude uznaná v celej Európe, veľmi sa tým zvýši motivácia, aby ľudia pokračovali v nadobúdaní nových zručností a kvalifikácie počas produktívneho veku. Nedávno dohodnutý európsky kvalifikačný rámec pomôže dosiahnuť tento cieľ, ak členské štáty urýchlene prispôsobia svoje vnútroštátne kvalifikačné systémy a rámce tomuto európskemu rámcu.

Rozvíjaním kvalifikácií a celoživotným vzdelávaním sa podporuje politika flexiistoty prostredníctvom posilňovania flexibility, istoty zamestnania a mobility, pokiaľ ide o zmenu pracovného miesta. Je potrebné vyvinúť silnejšie a konkrétnejšie orientované politiky odborného vzdelávania s cieľom naplniť výzvu aktívneho starnutia a prispieť k zvyšovaniu produktivity a zamestnateľnosti. Tomuto úsiliu môže výrazne napomôcť Európsky sociálny fond.

Viac treba uvažovať aj o prognózovaní a monitorovaní budúcich potrieb v oblasti zručností a kvalifikácie a popri potláčaní nedostatku kvalifikovanej pracovnej sily i pracovnej sily ako takej, čo sa prejavuje v čoraz väčšom počte sektorov, Európa bude musieť zlepšiť mobilitu a zadefinovať regulovanú prisťahovaleckú politiku. Túto politiku musia dopĺňať opatrenia na skvalitnenie hospodárskej a sociálnej integrácie prisťahovalcov.

Popri revízii jednotného trhu Komisia založila svoju predstavu o budúcnosti na programe zameranom na úspech, príležitosti a solidaritu a rozbehla verejné konzultácie, aby zistila názory spoločnosti na tieto kľúčové otázky. Výsledky konzultácií sa zapracujú do obnovenej sociálnej agendy, ktorá sa má prijať do polovice roka 2008.

Výraznejšie investície do ľudí prostredníctvom celoživotného prístupu k zamestnanosti a vzdelávaniu, modernizácia trhov práce a opätovné posilnenie sociálneho začlenenia:

Opatrenia Spoločenstva:

- do polovice roka 2008 Komisia navrhne obnovenú sociálnu agendu zameranú na dostupnosť, príležitosti a solidaritu a zohľadňujúcu novú sociálnu realitu v Európe; táto agenda sa bude venovať najmä problematike mladých, vzdelávania, migrácie a demografie,

- Komisia bude prezentovať návrhy riešenia nedostatku kvalifikovanej a zručnej pracovnej sily skvalitnením prognózovania a monitorovania budúcich požiadaviek v oblasti zručností a kvalifikácie,

- Komisia bude v roku 2008 prezentovať návrhy na spoločnú prisťahovaleckú politiku.

Členské štáty by mali:

- implementovať dohodnuté spoločné zásady „flexiistoty“ vymedzením národného smerovania v národných programoch reforiem do polovice roka 2008,

- zvýšiť dostupnosť kvalitných služieb v oblasti starostlivosti o dieťa v súlade s národnými cieľmi a cieľmi Spoločenstva, a to vrátane finančnej dostupnosti,

- vypracovať akčné plány a vytýčiť ciele zamerané na radikálne potlačenie ukončovania školskej dochádzky predčasne a na zlepšenie základnej gramotnosti v čítaní,

- napojiť národné a regionálne programy na program Erasmus s cieľom zvýšiť počet študentov zúčastňujúcich sa na medzinárodných výmenách,

- do roka 2010 vypracovať kvalifikačný rámec zosúladený s európskym rámcom.

4.2. Uvoľnenie podnikateľského potenciálu, najmä MSP

V dôsledku toho, že členské štáty vykonávajú rozhodnutia zo zasadnutia Európskej rady uskutočneného na jar 2006 zaviesť jednotné kontaktné miesta a ušetriť ľuďom čas tým, že v priebehu jedného týždňa alebo i kratšieho časového obdobia už môžu začať podnikať, sa podnikateľské prostredie v Európe zlepšilo. EÚ sa teraz potrebuje posunúť ešte ďalej a dohodnúť sa na stratégii integrovanej politiky, v rámci ktorej sa riešia prekážky vo všetkých štádiách vývinu MSP a ktorá umožňuje väčšiemu počtu malých podnikateľov prerásť do väčších spoločností, ktoré úspešne konkurujú iným na globálnom trhu. Táto stratégia je zhrnutá v právnom akte o malých podnikateľoch stanovujúcom zásady a konkrétne opatrenia na podporu MSP počas celej ich životnosti.

Jednou z jasných priorít Únie je premostiť výrazné medzery vo fungovaní jednotného trhu, najmä v službách, aby bolo možné naplno čerpať výhody národných reforiem. Úplné a správne načasované vykonávanie smernice o službách prispeje nielen k vytvoreniu fungujúceho jednotného trhu so službami, ale zároveň bude znamenať dobrú príležitosť, ako zjednodušiť postupy, a odstrániť byrokraciu, uľahčiť prístup na trh a urýchliť zavedenie interoperabilných aplikácií v rámci elektronickej štátnej správy.

Výsledky začína prinášať aj európsky program lepšej právnej regulácie a na úrovni EÚ by sa malo administratívne zaťaženie znížiť o 25%. Členské štáty si na národnej úrovni predsavzali splniť rovnako ambiciózne ciele. Dôležitou súčasťou zlepšenia podnikateľského prostredia pre MSP, ako aj podceňovaným zdrojom inovácií je modernizácia verejnej správy, najmä pokiaľ ide o jej vybavenie interoperabilnými IKT. Mnohé verejné správy v rámci lepšej právnej regulácie už teraz napĺňajú vzrastajúce očakávania, pokladajú podnikateľov a občanov za svojich zákazníkov, používajú nové technológie, presadzujú sociálne inovácie a robia organizačné zmeny s cieľom poskytovať transparentné a predvídateľné služby a účinné prostriedky nápravy. Komisia bude podporovať výmenu dobrých príkladov.

Uvoľnenie podnikateľského potenciálu:

Opatrenia Spoločenstva:

- prijať právny akt o malých podnikateľoch v Európe, v ktorom je ustanovená stratégia integrovanej politiky zameraná na uvoľňovanie rastúceho potenciálu v každom štádiu životnosti MSP,

- smerovať k splneniu cieľa do roka 2012 zredukovať administratívnu záťaž v EÚ o 25% a plniť ambiciózny program zjednodušenia,

- posilniť jednotný trh, zvýšiť konkurenciu v službách a prijať ďalšie kroky na integráciu trhov s finančnými službami.

Členské štáty by mali:

- vynakladať trvalé a dôsledné úsilie na vykonávanie smernice o službách do konca roka 2009, dokončiť skúmanie a hodnotenie vnútroštátnej legislatívy pred koncom roka 2008 a súčasne zaviesť jednotné kontaktné miesta, elektronické vybavovanie a účinný systém administratívnej cezhraničnej spolupráce,

- vytýčiť a oznámiť ciele v oblasti zníženia administratívnej záťaže na národnej úrovni pred zasadnutím Európskej rady na jar 2008,

- plne využívať príležitosti ponúkané vykonávaním smernice o službách a programom lepšej právnej regulácie pri pokračovaní v modernizácii verejných správ.

4.3. Investície do znalostí a inovácií

V nadväznosti na rozhodnutia prijaté na zasadnutí Európskej rady na jar 2006 si členské štáty vytýčili ciele a prijali kroky na zvýšenie investícií do výskumu a vývoja. Na základe návrhov Komisie sa rozbieha Európska rada pre výskum a viacero spoločných technologických iniciatív. V roku 2009 má začať pracovať Európsky inovačný a technologický inštitút (EIT). V rámci nových programov politiky súdržnosti bude vyčlenených viac než 85 miliárd EUR na investície do znalostí a inovácií.

Sú to dobré prvé kroky, ale na dosiahnutie európskych ambícií treba podniknúť oveľa viac. Členské štáty by mali prijať ďalšie opatrenia na splnenie svojich cieľov v oblasti investovania do výskumu a vývoja na rok 2010. Uvedené nás skutočne súri, pretože v roku 2006 EÚ trochu zaostala a rast investícií do výskumu a vývoja nezodpovedal silnejšiemu rastu HDP.

V rámci globalizácie býva výskum a vývoj čoraz častejšie zadávaný subjektom v iných častiach sveta. V Európe zostávajú náklady na ochranu a presadzovanie inovácií príliš vysoké. Licencie na šírenie ich obsahu majú stále národný charakter. Postupy na zavedenie interoperabilných noriem sú príliš pomalé. Oblasť je spravovaná roztriešteným spôsobom, čo brzdí vývoj nových, technicky špičkových produktov a cezhraničných služieb. Príliš veľa prekážok vrátane právnych bráni univerzitám, výskumným ústavom, podnikom a výskumným pracovníkom užšie spolupracovať. Tieto prekážky brzdia aj jednu z už tradične najsilnejších stránok Európy: tvorivosť a vynaliezavosť jej obyvateľstva.

Na zvrátenie tohto trendu Európa potrebuje „piatu slobodu“ – slobodu znalostí – dopĺňajúcu štyri existujúce slobody pohybu tovaru, služieb, ľudí a kapitálu. Táto „piata sloboda“ by mala urýchliť prechod EÚ na inovačnú, tvorivú znalostnú ekonomiku:

- jednou z dimenzií je vytvorenie skutočného európskeho výskumného priestoru, kde nielenže fungujú rámcové požiadavky na stimuláciu a odmeňovanie inovácií, ale výskumné a vývojové programy na oboch úrovniach – národnej i EÚ – sa navzájom dopĺňajú, kde sa zdroje prideľujú konkurenčným spôsobom smerujúcim k dosiahnutiu excelentnosti, kde sa univerzitám a podnikateľskému svetu ľahko spolupracuje, kde sa plne uznáva dosiahnuté vzdelanie a študenti, akademická obec, výskumní pracovníci a vysokokvalifikovaní pracovníci tu majú slobodu pohybu a priaznivé podmienky na spoluprácu so svetovou vedeckou komunitou,

- Európa musí zhromaždiť aj zdroje na novú generáciu nástrojov so širokou pôsobnosťou, určených pre budúce laboratóriá a zariadenia, ktoré budú nevyhnutné na to, aby sa dokázala udržať vo vedúcej pozícii v oblasti výskumu v budúcom období. Bol odsúhlasený spoločný program vymedzujúci prioritné výskumné nástroje pohybujúce sa od laserov, teleskopov a prieskumu morí až k databázam na výskum rakoviny. Keďže zdroje potrebné na rozbehnutie týchto nástrojov presahujú kapacity ktoréhokoľvek členského štátu, je potrebné prijať rozhodnutia na národnej úrovni, ako spojiť sily,

- rozhodujúcou silou na zvýšenie produktivity a stimuláciu inovácií v Európe sú IKT. Príliš veľa malých podnikateľov a občanov zatiaľ nie je pripojených na vysokorýchlostný internet, čo brzdí ich rozvoj a inovačný potenciál. Popri zvyšovaní konkurencie na telekomunikačných trhoch je potrebné, aby sa prostredníctvom národných plánov zabezpečilo, že do roku 2010 bude 30% európskej populácie používať vysokorýchlostný internet.

Premena „piatej slobody“, slobodného pohybu informácií, na skutočnosť:

Opatrenia Spoločenstva:

- zlepšiť kľúčové rámcové podmienky inovácie prostredníctvom integrovanej patentovej jurisdikcie a jednotného dostupného patentu, zjednodušiť práva duševného vlastníctva, najmä uľahčením obehu obsahu, urýchlením zavedenia interoperabilných noriem a orientáciou na spoločné riadenie oblasti; a zlepšiť prístup k rizikovému kapitálu,

- odstrániť prekážky brániace cezhraničnej mobilite výskumných pracovníkov založenej na európskom „pase“,

- sústrediť zdroje na výskum a vývoj pochádzajúce od EÚ i Spoločenstva a zabezpečiť ich účinné využitie prostredníctvom odsúhlasenia oblastí pre spoločné programy do konca roka 2008 a zverejnenia spoločných výziev na predkladanie ponúk na projekty do konca roka 2010,

- rozbehnúť novú generáciu výskumných nástrojov na svetovej úrovni prostredníctvom vypracovania orientačných máp na spustenie 35 spoločne dohodnutých projektov do konca roka 2009[9]. Nadviazať počas roka 2008 dialóg so zainteresovanými medzinárodnými partnermi pre projekty svetového rozmeru,

- zlepšiť konkurenciu vo v ysokorýchlostnom internete prijatím revízie telekomunikácií do mája 2009.

Členské štáty by mali:

- lepšie koordinovať úsilie na zlepšenie rámcových podmienok pre inovácie,

- určiť, ako budú splnené národné ciele v oblasti investovania do výskumu a vývoja na rok 2010 a ako budú národné výskumné a vývojové stratégie prispievať k vytvoreniu európskeho výskumného priestoru,

- odstrániť prekážky brániace mobilite výskumných pracovníkov medzi verejnými a súkromnými výskumnými centrami,

- do konca roka 2008 vypracovať národné stratégie vymedzujúce, na ktorých výskumných nástrojoch novej generácie na svetovej úrovni sa štáty zúčastnia,

- v rámci národných programov reforiem stanoviť ciele pre využívanie vysokorýchlostného internetu [10] , orientujúc sa na 30% hodnotu pripojenia pre obyvateľstvo EÚ a pripojenie pre všetky školy do roka 2010.

4.4. Energetika a zmena klímy

Na jar 2007 sa Európska rada zaviazala premeniť Európu na hospodárstvo s malými emisiami oxidu uhličitého a bezpečnou, trvalo udržateľnou a konkurencieschopnou energetikou. Odsúhlasila ambiciózne ciele do roka 2020 znížiť emisie skleníkových plynov, zvýšiť efektívnosť energetiky a posilniť využívanie obnoviteľných energií. Je úlohou do budúceho cyklu zaviesť zodpovedajúci rámec a nástroje, aby bolo možné splniť tieto ciele a spolupracovať so zvyškom sveta na dohodnutí podobných ambicióznych opatrení v rámci Spojených národov.

Na dosiahnutie takýchto ďalekosiahlych cieľov sa bude musieť pripraviť celá ekonomika. Trhové nástroje ako napr. systém na obchodovanie s emisiami poskytujú subjektom činným v hospodárstve motiváciu znižovať emisie, pokiaľ možno finančne najefektívnejšie. Posilnený systém na obchodovanie s emisiami by mal byť doplnený opatreniami na dosiahnutie právne záväzných národných cieľov pre skleníkové plyny a obnoviteľné energie: znamená to kombináciu cielenej regulácie, účinného využívania ekonomických nástrojov, akými sú napr. dotácie, daňové stimuly alebo verejné obstarávanie, ako aj krokov na zvýšenie transparentnosti, akými je označovanie alebo zelené účtovníctvo. Najľahšie dosiahnuteľné sú ciele v oblasti efektívnej energetiky, kde môžu zohrať priekopnícku úlohu vlády štátov. Všetko toto úsilie však musia sprevádzať trvalo udržateľné investície do výskumu a vývoja a aktívne zavádzanie nových technológií, ako bolo nedávno uvedené v návrhu Komisie na strategický plán pre energetické technológie[11].

Konkurenčnejší a integrovanejší vnútorný trh s energiami bude výrazným prispením k dosiahnutiu bezpečnej, trvalo udržateľnej a konkurencie schopnej energetiky pre Úniu. Znamená to nové investície do zlepšenia infraštruktúry a prepojenia, lepšie hospodárenie so zásobami, mechanizmy solidarity a rôznorodejšie energie. Všetky oblasti politiky sa zároveň budú musieť prispôsobiť vplyvu zmeny klímy. Hoci rozhodnými opatreniami na svetovej úrovni možno zmenu klímy udržať na prijateľnej úrovni, nemožno jej zabrániť. Politika musí brať do úvahy túto skutočnosť a snažiť sa minimalizovať jej sociálny, environmentálny a ekonomický vplyv, pritom však takisto rozvíjať potenciál nových technológií s cieľom podporiť konkurencieschopnosť priemyslu EÚ.

Premena Európy na energeticky efektívne hospodárstvo s malými emisiami oxidu uhličitého:

Opatrenia Spoločenstva:

- prijať legislatívne návrhy na zavŕšenie vytvárania vnútorných trhov s elektrinou a plynom a na finálne doplnenie súboru opatrení v oblasti zmeny klímy s cieľom zaviesť taký rámec, aby sa do roka 2020 znížili emisie skleníkových plynov o 20% a dosiahol 20% podiel obnoviteľných energií,

- presadzovať priemyselnú politiku smerujúcu k trvalo udržateľnejšej výrobe a spotrebe, zameriavajúc sa na obnoviteľné energie a na produkty, služby a technológie, ktoré nie sú pôvodcami vysokých emisií oxidu uhličitého,

- zrevidovať smernicu o zdaňovaní energií a viac ju zosúladiť s cieľmi EÚ pre energetiku a životné prostredie,

- posilniť požiadavky obsiahnuté v smernici o energetickej hospodárnosti budov.

Členské štáty by mali:

- zrevidovať svoje ekonomické nástroje vrátane zdaňovania, dotácií a poplatkov a zabezpečiť nákladovo efektívne prispievanie k boju proti zmene klímy,

- apelovať na orgány zadávajúce zákazky, aby systematicky zahŕňali energetickú efektívnosť do kritérií, podľa ktorých sa vyberajú úspešní uchádzači pri verejnom obstarávaní,

- vytýčiť povinné ciele znižovania spotreby energií vo vládnych budovách,

- zlepšiť prepojenosť energetických sietí.

5. NADVIAZANIE NA ZASADANIE EURÓPSKEJ RADY, KTORÉ SA USKUTOčNÍ NA JAR 2008

Obnovená Lisabonská stratégia pre rast a zamestnanosť už prináša výsledky. Európa má spoločný integrovaný program, pozostávajúci zo súboru nástrojov, ktorý môže používať pri práci na spoločných problémoch, ako aj z účinného každoročného monitorovania pokroku na jarnom zasadaní Európskej rady.

Bola urobená všetka potrebná príprava, aby sa na zasadnutí Európskej rady na jar 2008 mohol spustiť ďalší ambiciózny cyklus prostredníctvom:

- prijatia opatrení v rámci štyroch prioritných oblastí, ako sa uvádza v oddieli 4,

- opätovného potvrdenia integrovaných usmernení na nasledujúce tri roky,

- potvrdenia návrhov Komisie na osobitné odporúčania pre jednotlivé krajiny a „sledované body“,

- apelovania na členské štáty, aby zaviedli zvyšné reformy z ich národných programov reforiem a zabezpečili aktualizáciu svojich národných programov reforiem na ďalší cyklus; vyzvania členských štátov, aby v rámci svojich výročných vykonávacích správ predložili Rade a Komisii konkrétne akčné plány s uvedením svojej špecifickej politiky a časového harmonogramu na plnenie osobitných odporúčaní pre jednotlivé krajiny a „sledovaných bodov“,

- potvrdenia nového Lisabonského programu Spoločenstva,

- apelovania na členské štáty, aby spolupracovali s národnými a regionálnymi parlamentmi s cieľom zorganizovať výročné diskusie o plnení národných programov reforiem a osobitných odporúčaní pre jednotlivé krajiny,

- apelovania na členské štáty, aby dbali na využívanie prostriedkov z Kohézneho fondu v súlade s ustanoveniami o ich vyčlenení s cieľom zabezpečiť ich maximálny vplyv na rast a zamestnanosť,

- povzbudenia národných koordinátorov Lisabonskej stratégie, aby pokračovali vo výmene skúseností s reformami, najmä v štyroch prioritných oblastiach, a v posilňovaní zapájania ostatných zainteresovaných strán,

- apelovania na Európsky parlament, aby plnil aktívnu úlohu v ďalšom cykle aj prostredníctvom dialógu s národnými parlamentmi.

[1] „Európsky záujem: Prosperita vo veku globalizácie“ - KOM(2007) 581.

[2] Odporúčanie Rady 2007/209/ES z 27. marca 2007 (Ú. v. EÚ L 92, 3.4.2007).

[3] Pokiaľ ide o časť týkajúcu sa zamestnanosti, táto časť predstavuje základ pre Spoločnú správu o zamestnanosti. Obsahuje aj zhrnutie strednodobého hodnotenia iniciatívy rastu.

[4] Vyčlenené kategórie musia tvoriť minimálne 60% v menej rozvinutých regiónoch oprávnených na financovanie podľa konvergenčných programov a 75% v pomerne prosperujúcejších regiónoch oprávnených na financovanie podľa programov pre konkurencieschopnosť a zamestnanosť. Tieto prahy sú dobrovoľné a platia pre členské štáty, ktoré vstúpili do Únie po máji 2004.

[5] Zhodnotenie balíka Integrovaných usmernení pre rast a zamestnanosť, návrh záverečnej správy, október 2007, Eureval and Rambøll Management a závery Rady Ecofin (13.11.2007).

[6] „Jednotný trh pre Európu 21. storočia“ - KOM(2007) 724.

[7] „Globálna Európa: Svetová konkurencia - Príspevok k Stratégii rastu a zamestnanosti EÚ“ - KOM(2006) 567.

[8] „K spoločným zásadám flexiistoty – Flexibilitou a istotou k zvýšeniu počtu pracovných miest a zlepšeniu ich kvality“ - KOM(2007) 359.

[9] Európske strategické fórum o výskumných infraštruktúrach (ESFRI), Európska orientačná mapa pre výskumné infraštruktúry, správa za rok 2006 + závery Rady z 21.– 22.5.2007.

[10] Komisia bude monitorovať vývoj internetového hospodárstva EÚ prostredníctvom indexu širokopásmového výkonu, ktorý sa má zaviesť v roku 2008.

[11] „Smerom k Európskemu strategickému plánu pre energetické technológie“ - KOM(2006) 847.