[pic] | KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV |

Brusel, 12.12.2007

KOM(2007) 794 v konečnom znení

OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE

Druhá správa o využívaní finančných zdrojov vyčlenených na odstavenie jadrových zariadení, vyhoreného paliva a rádioaktívneho odpadu {SEC(2007)1654}

OBSAH

1. SÚVISLOSTI 3

2. METODOLÓGIA 3

2.1. Finančná skupina pre odstavenie 3

2.2. Štúdie 4

2.3. Zahraničná spolupráca 4

3. VÝSLEDKY 4

3.1. Odstavenie jadrových zariadení 5

3.2. Legislatívne, inštitucionálne a procedurálne aspekty 6

3.3. Fondy na odstavenie 6

3.4. Odhad nákladov a primeranosť finančných prostriedkov 7

3.5. Použitie fondov 8

3.6. Stavba nových jadrových zariadení 8

3.7. Transparentnosť 9

3.8. Výhľad do budúcnosti 10

4. ZÁVERY 10

SÚVISLOSTI

V októbri 2004 predložila Komisia Európskemu parlamentu prvú správu o využívaní finančných zdrojov určených na likvidáciu jadrových elektrární[1]. Návrh správy bol pripravený čiastočne v dôsledku obáv týkajúcich sa možného vplyvu na bezpečnosť v prípade, že by primerané finančné prostriedky na odstavenie neboli k dispozícii vtedy, keď sú potrebné, ako aj možného zlého hospodárenia s finančnými prostriedkami a možného narušenia hospodárskej súťaže.

Správa z roku 2004 bola prijatá dobre, čo viedlo k vypracovaniu správy[2] z vlastnej iniciatívy Európskeho parlamentu. V správe bolo uvedené, že odstavenie je zložitý problém a že na dosiahnutie pokroku pri jeho riešení sú potrebné podrobnejšie informácie. Zohľadňujúc túto skutočnosť ukončila Komisia rozsiahly konzultačný proces zahŕňajúci nezávislé technické štúdie (z ktorých jedna obsahovala podrobný dotazník) a podrobné konzultácie s odborníkmi z členských krajín.

Okrem toho po konzultáciách s odborníkmi z členských štátov a s využitím svojho výskumu v tejto oblasti Komisia prijala odporúčanie[3] o finančných prostriedkoch na odstavenie v roku 2006. V tejto druhej správe je stanovený bežný postup prác Komisie porovnávajúci finančné postupy prevádzkovateľov jadrových zariadení EÚ a členských štátov s postupmi, ktoré sú podrobne opísané v odporúčaní Komisie.

METODOLÓGIA

Komisia v roku 2004 zriadila ad hoc skupinu odborníkov – Skupinu na financovanie odstavenia (DFG) – s cieľom zlepšiť konzultácie s členskými štátmi a zabezpečiť lepší vstup pre prácu Komisie. .

Finančná skupina pre odstavenie

DFG pomáhala EK pri:

1. podporovaní jasného pochopenia politík a stratégií a s tým súvisiacich úloh a činností;

2. poskytovaní aktualizovaných poznatkov o odhadoch nákladov na odstavenie a správe zásob / fondov;

3. skúmaní riešení z hľadiska ďalšej spolupráce a harmonizácie na európskej úrovni.

DFG sa stretla dvakrát a vytvorila otvorené fórum na výmenu názorov o vnútroštátnych prístupoch. S týmto orgánom sa konzultovalo aj počas prípravy návrhu odporúčania3 Komisie o financovaní odstavenia na rok 2006.

Štúdie

Boli dokončené technické štúdie a poskytli základný vstup pre túto správu a riešenie širokej škály otázok týkajúcich sa odstavenia jadrových zariadení. Uvedené štúdie riešili tieto otázky:

- Analýzu faktorov ovplyvňujúcich výber stratégií na odstavenie jadrových zariadení;

- Metodiky financovania odstavenia v Európskej únii;

- Súpis najlepších postupov pri odstavení jadrových zariadení;

- Analýzu environmentálnych, hospodárskych a sociálnych otázok spojených s odstavením jadrových zariadení.

Kópie hlavných správ z týchto štúdií sa nachádzajú na príslušnej internetovej stránke Komisie[4].

Odozvy z členských štátov na osobitné žiadosti o informácie a najmä na dotazník boli rôzne, pričom niekedy ovplyvnili závery príslušnej štúdie. Táto otázka je ďalej rozpracovaná v časti 3.7 tejto správy.

Zahraničná spolupráca

Komisia naďalej spolupracovala s MAAE a NEA v oblasti odstavenia jadrových zariadení prostredníctvom špecializovaných pracovných skupín TEGDE[5] a WPDD[6].

V rámci konzultačného procesu Rady organizovaného pod záštitou pracovnej skupiny Rady pre jadrové otázky pracovná skupina pre jadrovú bezpečnosť zriadila osobitnú skupinu. Na práci tejto skupiny, ktorá bola založená hlavne na výsledkoch dotazníka Komisie spomínaného vyššie v časti 2.2, sa aktívne zúčastňovali útvary Komisie.

VÝSLEDKY

Vďaka práci Komisie sa za posledné dva roky významne posilnili všeobecné závery z roku 2004 týkajúce sa obrovských rozdielov v stratégii a metodike financovania odstavenia v jednotlivých členských štátoch. Zatiaľ čo harmonizácia má významné pozitívne politické výhody, primerane sa prihliada aj na možné dôsledky zavedenia univerzálnej politiky harmonizácie.

Prácou Komisie sa zabezpečila primeraná dôvera v to, že prevádzkovatelia v členských štátoch konajú zodpovedne pri vytváraní a správe fondov na odstavenie. Možno poukázať na veľa príkladov osvedčených postupov, ktoré sa používajú v krajinách ako Fínsko a Švédsko, kde je zásada „znečisťovateľ platí“ zakotvená vo vnútroštátnych právnych predpisoch. Nový zákon prijatý vo Francúzsku v roku 2006 poskytuje iný novší príklad poukazujúci na to, že vláda si uvedomuje potrebu riešiť aspekt jadrového priemyslu, ktorý vyvoláva obavy verejnosti.

Vďaka práci Komisie sa zdôraznili aj ďalšie oblasti vyvolávajúce obavy. Výsledky s odkazom na príslušnú časť odporúčania3 o fondoch na odstavenie v hranatých zátvorkách sú zhrnuté nižšie.

Odstavenie jadrových zariadení

Vo všetkých členských štátoch sa o stratégiách rozhodlo po posúdení mnohých faktorov od nákladov a dostupnosti úložísk odpadu po sociálne dôsledky. Ani v jednom prípade sa neuvádza, že konkrétna stratégia odstavenia bola zvolená z dôvodu nedostatku primeraných finančných prostriedkov. Zaznamenalo sa však, že pri niektorých jadrových zariadeniach sa významne skrátila lehota odkladu odstavenia po tom, ako sa zvýšila dostupnosť financovania. V niektorých členských štátoch je za rozhodnutie o stratégii odstavenia zodpovedný vládny orgán, zatiaľ čo v iných členských štátoch sa rozhodnutie ponechá na prevádzkovateľa, pričom musí byť samozrejme schválené štátnymi orgánmi.

Stratégie sa rozdeľujú podľa troch základných druhov na okamžité odstavenie, odložené odstavenie a zakonzervovanie, pričom táto posledná možnosť sa považuje za variant, ale v skutočnosti sa neplánuje v nijakom jadrovom zariadení EÚ. Zvolená stratégia sa v jednotlivých členských štátoch často odlišuje s významnými rozdielmi v lehote odkladu, pričom najdlhšia lehota sa plánuje pre plynom chladené grafitové reaktory v Spojenom kráľovstve, kde ku konečnej sanácii miesta dôjde 130 rokov po uzavretí závodu. Táto stratégia Spojeného kráľovstva oficiálne vychádza z výhod postupného znižovania rádioaktivity, treba však poznamenať, že nedávno zriadená vládna organizácia (NDA), ktorá je teraz zodpovedná za túto otázku, si stanovila za cieľ znížiť toto obdobie na 25 rokov. V iných členských štátoch sa stratégia okamžitej likvidácie uskutočňuje počas relatívne dlhého obdobia (Taliansko, Francúzsko).

Informácie poskytnuté členskými štátmi potvrdzujú, že k otázke odstavenia jadrových zariadení a nakladania s odpadom sa pristupuje tak, aby nevznikalo zbytočné riziko pre zdravie a bezpečnosť pracovníkov a širokej verejnosti [1,2].

Bez ohľadu na stratégiu odstavenia, ktorú si členský štát zvolil, môže nedostatočný podiel prevádzkovateľa na jej financovaní porušiť zásadu „znečisťovateľ platí“ [3]. Okrem toho môže poskytnúť neodôvodnenú ekonomickú výhodu rovnajúcu sa štátnej podpore, ktorá narúša hospodársku súťaž medzi výrobcami elektrickej energie.

Niektoré členské štáty, napríklad Česká republika, Maďarsko a Holandsko si zvolili stratégiu odloženého odstavenia. Aj keď z mnohých posudkov vyplýva, že výber stratégie má relatívne malý vplyv na celkové náklady, stratégia odloženého odstavenia nevyžaduje také finančné prostriedky ako okamžité odstavenie, ktoré sa vykonáva ihneď po uzavretí zariadenia. Je však dôležité zabezpečiť, aby zvolený spôsob správy zaručil, že finančné zdroje budú v primeranom množstve k dispozícii vtedy, keď sú potrebné. V niektorých krajinách prebiehajú významné zmeny: v Spojenom kráľovstve navrhla organizácia NDA znížiť obdobie odkladu zo 100 na 25 rokov. Slovensko a Bulharsko oznámili zámer zmeniť odložené odstavenie na okamžité alebo ako v prípade blokov 1-4 elektrárne Kozloduj, prijať riešenie, ktoré je niekde medzi týmito dvoma stratégiami. V takýchto prípadoch hrá pri výbere stratégie kľúčovú úlohu dostupnosť finančných prostriedkov z iných zdrojov ako z fondu prevádzkovateľa a zdá sa, že otázka dlhodobého finančného zabezpečenia bude vyžadovať ďalšie riešenie.

Legislatívne, inštitucionálne a procedurálne aspekty

Vo všetkých členských štátoch platia jasné právne predpisy, podľa ktorých sa vyžaduje vytvorenie fondu, ktorý sa v jednotlivých štátoch vyznačuje rôznymi špecifikami ohľadom správy a využívania. Vo Francúzsku boli takéto právne predpisy prijaté v roku 2006 s novým zákonom, ktorý je dobrým príkladom osvedčeného postupu a ktorého dôvodová správa obsahuje odkaz na činnosť Európskej komisie v tejto oblasti.

Všetky členské štáty zriadili vnútroštátny orgán [6], ktorý kontroluje a hodnotí správu fondu na odstavenie jadrových zariadení a odhady nákladov. Poslanie takýchto orgánov je však zriedkakedy opísané podrobne. Ide o vyvíjajúci sa proces, ktorý je treba pozorne sledovať prostredníctvom národných správ uvedených v odporúčaní, aby sa zabezpečilo uplatňovanie účinných metód kontroly, hodnotenia a dohľadu.

Fondy na odstavenie

Fondy na odstavenie sú väčšinou samostatné fondy [8], ktoré sú financované z činností jadrových zariadení – hlavne prostredníctvom dane – v období, keď je elektráreň v prevádzke. Existuje však niekoľko významných rozdielov:

- V niektorých členských štátoch sa finančné prostriedky na odstavenie a nakladanie s odpadmi získavajú z viacerých systémov. Ide napríklad o Taliansko, Spojené kráľovstvo, Slovensko, Bulharsko a Litvu.

- V Nemecku majú finančné prostriedky komerční prevádzkovatelia, ktorí ich interne spravujú. Treba poznamenať, že napriek tomu že systém prevádzkovaný nemeckými zariadeniami kritizovali v minulosti mnohé zainteresované strany, preukazuje tento systém správy fondov dobré výsledky pri zabezpečovaní potrebných prostriedkov.

- Spoločné vlastníctvo vyžaduje osobitné riešenie finančných otázok, najmä ak je spoluvlastník z iného členského štátu. Možno spomenúť napríklad situáciu na Slovensku potom, čo spoločnosť ENEL kúpila Slovenské elektrárne a spoločnú zodpovednosť Chorvátska a Srbska za jadrovú elektráreň Krško. V druhom prípade viedla neexistencia samostatného fondu v Chorvátsku k nedostatku prostriedkov v spoločnom fonde. Osobitnú pozornosť bude treba v budúcnosti venovať aspektu financovania v súvislosti s návrhmi na stavbu nových elektrární v spoločnom vlastníctve niekoľkých krajín.

- V mnohých prípadoch nebol zriadený samostatný fond, vychádza sa však zo základného predpokladu, že v prípade potreby sa uvoľnia verejné finančné prostriedky. Zatiaľ čo finančné záväzky na odstavenie väčšiny zariadení sú malé v porovnaní s nákladmi potrebnými na odstavenie jadrových reaktorov, neplatí to pre zariadenia na spracovanie a nakladanie s plutóniom.

Zriadenie a prevádzku fondu na odstavenie len zriedka sprevádza vyhodnotenie rizík súvisiacich s dlhodobým prevádzkovaním a analýza záväzkov, riadenia a investícií. Štúdia metód financovania odstavovania poskytla užitočný a zriedkavý pohľad na riadenie rizík súvisiacich s fondom, čo by vzhľadom na neistoty existujúce v týchto oblastiach malo byť predmetom ďalšieho hodnotenia.

Odhad nákladov a primeranosť finančných prostriedkov

Medzinárodné organizácie sa niekoľkokrát pokúsili porovnať odhady nákladov na odstavenie, aby sa táto oblasť mohla harmonizovať, doposiaľ však iba s malým úspechom. Existujú oprávnené dôvody na to, prečo sa odhady v jednotlivých členských štátoch môžu odlišovať, napríklad náklady na pracovnú silu alebo vnútroštátna politika ohľadom úrovne uvádzania do životného prostredia. Od roku 2004 sa získali ďalšie podrobné informácie, mnohí prevádzkovatelia sa však zdráhajú poskytnúť všetky údaje o takýchto výpočtoch.

Slovinsko má veľmi dobre definovaný fond, ktorý je v súlade s osvedčeným postupom uvedeným v odporúčaní, znáša však spoločnú zodpovednosť za elektráreň Krško s Chorvátskom, ktoré podobný systém zatiaľ nevytvorilo. V dôsledku toho, hoci to nie je chyba členského štátu, je zatiaľ vyčlenených iba 50 % finančných prostriedkov potrebných na odstavenie.

Na reaktory Ignalina v Litve, na Bohunice V1 na Slovensku a na bloky 1-4 elektrárne Kozloduj sa vzťahujú záväzky o predčasnom uzavretí, o ktorých sa rokovalo v rámci procesu rozširovania EÚ. Dôsledky tohto predčasného uzavretia boli uznané počas prístupových rokovaní a Spoločenstvo sa zaviazalo poskytnúť dodatočnú finančnú pomoc, ktorá zohľadňuje dlhodobý charakter procesu odstavenia. Boli zriadené medzinárodné fondy spravované EBRD a v decembri 2005 Únia súhlasila s ďalším významným financovaním zo Spoločenstva v priebehu finančného výhľadu na obdobie rokov 2007 - 2013. Nariadenie na uskutočnenie tohto financovania bolo prijaté pre Ignalinu[7] v roku 2006 a pre Bohunice v máji 2007[8] v súlade so záväzkom prijatým v príslušnom protokole k Aktu o pristúpení. Poskytovanie pomoci Spoločenstva Bulharsku v súvislosti s uzavretím blokov 1-4 elektrárne Kozloduj je upravené príslušným aktom o pristúpení až do roku 2009.

Základné predpoklady, z ktorých vychádzajú diskontované náklady sa v rámci EÚ významne odlišujú a práve táto oblasť by sa mala riešiť počas budúcej harmonizácie. Kombinácia dlhého obdobia odkladu likvidácie a nedostatočného využívania diskontných sadzieb vyvoláva obavy o dlhodobú primeranosť fondov [13].

Všetci prevádzkovatelia uznávajú, že odhady nákladov na odstavenie by sa mali so zvýšenou presnosťou prehodnocovať v období, keď je dané zariadenie v prevádzke. V tomto procese sú závažné nejasnosti a pokiaľ by sa riadne neriešili, mohli by spôsobiť vážny nedostatok finančných prostriedkov v čase, keď sú potrebné. Nepresné odhady nákladov na odstavenie, nízka výkonnosť fondu (či už z dôvodu nízkej návratnosti alebo vysoko rizikových investícií) vyvolávajú najväčšie obavy a vyžadujú nezávislý dohľad nad fondmi po finančnej aj technickej stránke. V prípade niekoľkých členských štátov je otázne, či je taký dohľad primeraný [11].

Iba niekoľko zariadení je poistených pre prípad predčasného uzavretia, a to vo forme počiatočných záruk, rezerv alebo zvláštnych poistiek. V niektorých členských štátoch je predpoklad, že štát poskytne akékoľvek finančné prostriedky, ktoré by chýbali z dôvodu predčasného uzavretia zariadenia.

Použitie fondov

Existuje niekoľko príkladov v rámci EÚ, keď sa finančné zdroje použili na iné účely ako odstavenie a nakladanie s odpadom [15]. Zvláštne obavy vyvolávajú štátne fondy, v ktorých finančné zdroje nie sú rozlíšené, čo by mohlo ohroziť dlhodobú finančnú stabilitu, ktorá má zásadný význam pre bezpečné odstavenie. V Taliansku sa prostriedky získané z taríf za elektrinu ukladajú do štátneho fondu a časť prostriedkov, ktorá nie je potrebná na odstavenie, sa použije na iné účely v štátnom záujme. Približne polovica súčasných finančných prostriedkov pre civilné zariadenia v Spojenom kráľovstve pochádza zo štátneho rozpočtu na základe trojročného záväzku. Súčasný nedostatok prevádzkových ziskov, ktoré zabezpečujú zostávajúce finančné prostriedky nepokryté štátom a neexistencia samostatných fondov by mohli vyžadovať reorganizáciu krátkodobých činností týkajúcich sa odstavenia.

Belgicko nedávno predložilo návrh nového zákona, podľa ktorého by sa z fondov na odstavenie financovali úplne nezávislé investičné projekty v odvetví energetiky, a to spôsobom, ktorý by dával prednosť projektom pred rozumnou správou fondov [16].

Litva v niektorých prípadoch využila svoj štátny fond na spolufinancovanie projektov v odvetví energetiky, aby poskytla náhradnú kapacitu za predčasne uzavretý reaktor.

Okrem toho používanie finančných prostriedkov určených na odstavenie ako lacného zdroja financovania by mohlo viesť k výraznému narušeniu vnútorného trhu EÚ.

Stavba nových jadrových zariadení

V rámci EÚ sa členské štáty samy rozhodujú o využívaní jadrovej energie, preto pri hodnotení potreby krokov Spoločenstva v oblastiach ako financovanie odstavenia treba zohľadniť významný nárast počtu nových jadrových reaktorov.

Podľa zásady „znečisťovateľ platí“ sa od prevádzkovateľov vyžaduje zriadenie primeraných fondov, ktoré budú k dispozícii v prípade potreby. Táto zásada sa nie vždy dôsledne uplatňuje, obyčajne z dobre definovaných historických dôvodov. V odporúčaní bolo uvedené, že by sa nemalo dovoliť, aby sa takáto situácia opakovala pri budúcich stavbách. Niektoré členské štáty sa touto otázkou zaoberali, v prípade Francúzska ide o nový zákon a Spojené kráľovstvo a Holandsko vyjadrili podobný postoj. V Rumunsku bude v roku 2007 dokončená stavba novej elektrárne a v blízkej budúcnosti sa očakáva dokončenie troch ďalších rozostavaných stavieb. Opatrenia, ktoré Rumunsko prijalo, aby vyriešilo finančné záväzky súvisiace s odstavením sa ďalej upresňujú na základe právnych predpisov z rokov 2006 a 2007. Niektoré ďalšie členské štáty oznámili zámer postaviť nové jadrové zariadenia a Komisia musí zohrať úlohu pri zabezpečení uplatňovania osvedčených postupov financovania.

V odporúčaní Komisie [5] sú uvedené osobitné ustanovenia o režimoch fondov určených na financovanie odstavenia a odporúčanie, aby sa o spôsoboch financovania podávala správa v rámci článku 41 Zmluvy o Euratome týkajúceho sa stavby nových jadrových zariadení. Tento dobrovoľný proces, ktorým nie sú dotknuté ustanovenia článku 41 Zmluvy, je v súlade s nezáväznými právnymi predpismi ustanovenými v odporúčaní. Komisia bude musieť vyhodnotiť túto metódu vyhlásenia a konzultácie a rozhodnúť, či je nutné prijať ďalšie právne predpisy Spoločenstva.

Transparentnosť

Otázku transparentnosti financovania zo zdrojov členských štátov a jednotlivých prevádzkovateľov je potrebné posúdiť jednak z hľadiska spolupráce, ako aj z hľadiska verejne dostupných informácií. Pokiaľ ide o informovanosť vo verejnej sfére, situácia v mnohých členských štátoch nie je ani zďaleka uspokojivá. Najlepší príklad osvedčeného postupu v tejto oblasti predstavuje organizácia NDA v Spojenom kráľovstve s vyhradenými internetovými stránkami a Lifecycle baselines (ciele životného cyklu), ktoré výrazne zvyšujú úroveň informácií bežne poskytovaných verejnosti.

Komunikácia medzi Komisiou a členskými štátmi väčšinou prebieha v duchu dobrej spolupráce a táto situácia sa v posledných rokoch významne zlepšuje. Hlavným komunikačným partnerom Komisie je členský štát, ale aj keď Komisia nadviazala kontakty s jednotlivými prevádzkovateľmi, bola situácia podobná. Existuje však niekoľko nápadných výnimiek, ktoré narušili túto vo všeobecnosti dobrú komunikáciu:

- Bulharsko neodpovedalo na dotazník Komisie ani na konkrétne žiadosti o informácie. V priebehu štúdií uviedli podobnú skúsenosť často aj účastníci výberových konaní. Treba poznamenať, že predčasné zatvorenie jadrových reaktorov 1-4 elektrárne Kozloduj spôsobilo značné finančné problémy.

- Informácie poskytnuté Spojeným kráľovstvom boli dosť stručné, hlavne v porovnaní s objemom informácií poskytnutých väčšinou členských štátov a neboli primerané rozsahu jeho jadrového priemyslu. Podrobné informácie zverejňované organizáciou NDA na jej internetových stránkach však túto kritiku vyvažujú.

- Nemecko odpovedalo na dotazník Komisie až po dokončení štúdie, čím ju pripravilo o významný porovnávací prvok v jednej z cielených štúdií.

- Mnohí prevádzkovatelia považujú svoje odhady záväzkov alebo výšku získaných finančných prostriedkov alebo obidva tieto údaje za dôverné a odmietajú ich zverejniť. Najčastejšie sa to zdôvodňuje tým, že tieto informácie sú obchodným tajomstvom. Vzhľadom na dostupnosť podrobných informácií v tejto oblasti a ochotu mnohých prevádzkovateľov poskytovať takéto informácie nie je toto zdôvodnenie presvedčivé.

- Rumunsko prijalo právny predpis, ktorý vyžaduje vytvorenie dvoch samostatných fondov, jedného na odstavenie jadrových zariadení a druhého na nakladanie s vyhoreným palivom a rádioaktívnym odpadom. Od Rumunska sa budú požadovať ďalšie informácie o uplatňovaní tohto nového právneho predpisu.

Výhľad do budúcnosti

Treba poznamenať, že v prílohe k svojmu oznámeniu za rok 2002[9] Komisia venovala osobitnú pozornosť systémom financovania vo Francúzsku a Nemecku ako jediným prípadom vyžadujúcim osobitnú pozornosť. Zdôvodnila to vplyvom návrhu na zriadenie externých fondov a posledné dve rozšírenia EÚ by teda jej záver takmer neovplyvnili.

Podrobnejšia analýza situácie v členských štátoch a širšie konzultácie so zainteresovanými stranami viedli k podstatne odlišnému chápaniu tejto situácie. Metodiku financovania nie je možné jednoducho rozdeliť na interné alebo externé fondy, existujú veľké rozdiely v metodike a stupni účelovej viazanosti prostriedkov poskytovaných rôznymi mechanizmami, najmä v prípade externých fondov. Pokiaľ má prevádzkovateľ plnú zodpovednosť za odstavenie zariadenia a nakladanie s odpadom, chce si udržať aj právo na finančnú správu fondov vytvorených na tento účel. Táto situácia môže byť neprijateľná a pozornosť treba zamerať na rôzne faktory ovplyvňujúce primeranosť, likviditu a bezpečnosť fondu v spojení s obmedzeniami týkajúcimi sa využívania fondu a transparentnou správou fondu.

Zdá sa, že súčasné obavy do veľkej miery vyplývajú z nedostatočného uplatňovania požiadaviek vnútroštátnych právnych predpisov a osvedčených postupov. Tieto obavy by sa dali lepšie riešiť nezávislým dohľadom nad fondmi na odstavenie ako ďalšími právnymi predpismi – či už vnútroštátnymi alebo nadnárodnými.

Najnovšie zmeny v príslušnom francúzskom práve ukazujú, akú významnú úlohu zohráva pri takom dohľade externý subjekt. Na zmeny zákona mali vplyv správy z Dvora audítorov a v dôvodovej správe priloženej k novému zákonu bola ocenená aj práca Komisie. Podobné posilnenie úlohy externého dohľadu možno vidieť aj v iných členských štátoch. Významnou črtou nového zákona je to, že vyžaduje postupy vychádzajúce z požiadaviek obozretnosti a bezpečného riadenia, ktoré nie sú jasne definované, ale sú skôr predmetom nezávislého dohľadu.

Komisia si je vedomá, že sú potrebné zlepšenia na zabezpečenie dostupnosti primeraných finančných prostriedkov vtedy, keď sú potrebné, a ich transparentná a bezpečná správa. Komisia sa bude týmito otázkami zaoberať po uverejnení odporúčania spolu s poradnou skupinou zastupujúcou všetky členské štáty.

ZÁVERY

Odstavenie jadrových elektrární je otázka, ktorá v nasledujúcich rokoch nadobudne čoraz väčšiu dôležitosť. Predpokladá sa, že do roku 2025 by sa mala odstaviť približne jedna tretina reaktorov, ktoré sú v súčasnosti v prevádzke v Európskej únii.

Napriek osobitným vnútroštátnym právnym predpisom existujú predpoklady na rozvoj v niektorých aspektoch primeranosti finančných prostriedkov, ich správe a využívaní, najmä prostredníctvom podrobného monitorovania a podávania správ na vnútroštátnej úrovni, ako aj na úrovni EÚ.

Rozdiely v stratégiách odstavenia a správe fondov by mohli narušiť liberalizované trhy s energiou v rámci EÚ. Náklady na odstavenie, vrátane nákladov na konečnú likvidáciu rádioaktívneho odpadu treba vnímať ako súčasť nákladov na výrobu elektrickej energie, a mali by byť zlučiteľné s pravidlami o štátnej pomoci.

Členské štáty by mali zabezpečiť vyššiu transparentnosť pri podávaní správ o finančných zdrojoch určených na odstavenie. Finančné záväzky by sa mali vyhodnocovať podľa dohodnutých zásad účtovníctva a údaje o odhadoch a rezervách by sa mali uverejňovať.

Rozdiely medzi jednotlivými členskými štátmi sú sčasti spôsobené štruktúrou a vlastníctvom energetických zariadení pred vytvorením vnútorného trhu s elektrickou energiou. Liberalizácia energetických trhov spôsobila zvýšenú potrebu transparentnosti a väčšiu harmonizáciu pri správe týchto finančných zdrojov. Komisia je presvedčená, že je dôležité, aby ďalej pokračovala vo svojom úsilí a v spolupráci so všetkými zainteresovanými stranami. Hlavným cieľom je zabezpečiť, aby vyčlenené finančné zdroje pokryli náklady na odstavenie jadrových elektrární a aby boli tieto zdroje skutočne k dispozícii vtedy, keď sú potrebné. Finančné zdroje musia byť spravované úplne transparentne, aby sa zabezpečili primerané prostriedky na dosiahnutie vysokej úrovne jadrovej bezpečnosti v súvislosti s odstavením a nakladaním s rádioaktívnym odpadom. Podávanie informácií o financovaní odstavenia nemožno odmietať na základe ich dôverného charakteru. Malo by sa preskúmať, aké výhody by mohla priniesť harmonizácia metodík financovania odstavenia v rámci EÚ. Pri tomto hodnotení by sa malo prihliadať aj na rozdiely v stratégiách medzi jednotlivými členskými štátmi, aby nedošlo k ohrozeniu bezpečnosti. V prípade nových stavieb by sa mali dôsledne uplatňovať spoločné prístupy.

Komisia by sa mala sústrediť na primeranosť financovania, jeho finančnú bezpečnosť a účelovú viazanosť prostriedkov, čo je nevyhnutné preto, aby sa finančné prostriedky používali výhradne na zamýšľané účely. Pri budúcich stavbách jadrových zariadení by sa mal presadzovať spoločný prístup k metodike, ale pri systémoch, ktoré sa prevádzkujú v súčasnosti, musia byť činnosti Komisie založené na nezávislom hodnotení a podávaní správ.

Pracovný dokument priložený k tejto správe obsahuje tabuľku, v ktorej sa porovnávajú nahromadené finančné prostriedky s celkovými záväzkami a prevádzkovou dobou životnosti elektrárne. Obsah tohto pracovného dokumentu vychádza z informácií poskytnutých jednotlivými členskými štátmi a zozbieraných počas prípravy referenčných štúdií od roku 2004. Členské štáty by mali v prípade potreby opraviť poskytnuté informácie a Komisia bude potom postupne vydávať aktualizované verzie dokumentu.

Priložený pracovný dokument bude slúžiť ako základ pre budúce konzultácie s odborníkmi z členských štátov.

Informačné zdroje pre túto správu sú uvedené v pracovnom dokumente útvarov Komisie: Údaje o finančných prostriedkoch na odstavenie v rámci EÚ[10].

[1] Správa o využívaní finančných zdrojov určených na likvidáciu jadrových elektrární KOM(2004) 719, v konečnom znení z 26.10.2004.

[2] Rezolúcia Európskeho parlamentu o využívaní finančných zdrojov vyčlenených na odstavenie jadrových elektrární (2005/2027(INI)), P6 TA-PROV(2005)0432.

[3] Ú. v. EÚ L 330, 28.11.2006.

[4] Internetová stránka: http://ec.europa.eu/energy/energy_policy/index_en.htm

[5] TEGDE: Technická skupina pre odstavenie (MAAE).

[6] WPDD: Pracovná skupina pre demontáž a odstavenie (NEA).

[7] Ú. v. EÚ L 411, 30.12.2006, s. 10.

[8] Ú. v. EÚ L 131, 23.5.2007, s. 1.

[9] Jadrová bezpečnosť v Európskej únii. KOM(2002) 605, v konečnom znení zo 6.11.2002.

[10] SEK(2007) 1654.