Brusel, 19.9.2007

KOM(2007) 534 v konečnom znení

OZNÁMENIE KOMISIE

EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE

NAPREDOVANIE PROGRAMU GALILEO:

ZMENA PROFILU EURÓPSKYCH PROGRAMOV GNSS

{SEK(2007) 1210}

OZNÁMENIE KOMISIE

EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE

NAPREDOVANIE PROGRAMU GALILEO:

ZMENA PROFILU EURÓPSKYCH PROGRAMOV GNSS

1. Úvod

Rada vo svojej rezolúcii z 8. júna 2007 opäť potvrdila význam projektu Galileo, rozhodla o pozastavení rokovaní o koncesnej zmluve v rámci verejno-súkromného partnerstva, v zásade súhlasila [1] so zmenou profilu európskych programov GNSS a uznala potrebu dodatočného verejného financovania. Európska rada na svojom zasadnutí 21. a 22. júna 2007 opäť potvrdila význam Galilea ako kľúčového projektu Európskej únie a vyzvala Radu, aby na jeseň 2007 prijala ucelené rozhodnutie v súvislosti s plnením programu Galileo [2].

Rada požiadala Komisiu o predloženie ďalších analýz a návrhov, ktoré by jej umožnili prijať takéto ucelené rozhodnutie týkajúce sa financovania nového prístupu, štruktúry verejnej správy vrátane konceptu riadenia rizík a pravidiel obstarávania, ako aj určité súvisiace programové rozhodnutia. Komisia týmto odpovedá na uvedenú žiadosť [3] a navyše predkladá pozmenený návrh na nariadenie o pokračovaní v implementácii európskych programov GNSS [4], ako aj návrh na revíziu finančného rámca [5].

Týmto uceleným rozhodnutím by sa malo zabezpečiť, aby sa pomocou správnych a zmluvných štruktúr uľahčilo účinné dlhodobé fungovanie, údržba a hospodárna prevádzka systému Galileo na základe integrovaného prístupu k technologickej životnosti a vhodného riadenia rizík. Naliehavosť tohto rozhodnutia súvisí okrem iného aj s priebežnými nákladmi na vývojovú fázu programu a finančným dosahom straty podielov na trhu, pretože obe tieto výdavkové kategórie významne rastú s každým ďalším oneskorením.

Komisia očakáva, že tieto rozhodnutia sa prijmú ku koncu tohto roka, a okrem aspektov financovania a verejného obstarávania by chcela pripomenúť strategické dôsledky takéhoto rozhodnutia. Európske aktíva GNSS majú rozhodujúci význam pre Európu a európske hospodárstvo. Moderná spoločnosť je čoraz viac závislá od používania aplikácií GNSS, ktoré sú nevyhnutné z hľadiska bezpečnosti a plnenia hospodárskych funkcií. Navyše je projekt Galileo pilierom európskej vesmírnej politiky [6] a je symbolom vesmírnych, technologických a inovačných ambícií Európy.

Ak sa neprijmú náležité rozhodnutia o európskych programoch GNSS, Európa bude zo strednodobého až dlhodobého hľadiska odkázaná na cudzie signály GNSS bez akejkoľvek možnosti kontroly resp. iba s možnosťou veľmi obmedzenej kontroly nad ich kvalitou, dostupnosťou alebo cenou. Navyše by to viedlo k strate európskej odbornosti v oblasti GNSS spojenej s významnou stratou makroekonomických príležitostí pre európske podniky pôsobiace v oblasti výroby a poskytovania služieb. Európa by si v dohľadnej budúcnosti nemohla budovať vedúcu pozíciu novátora vo vesmírnom priemysle.

2. Náklady na infraštruktúru systému

Obstarávanie a rozmiestňovanie systému Galileo sa začalo na základe dvojfázového konceptu. Prvé štyri družice a hlavná časť pozemnej infraštruktúry sa obstarali na základe zmluvy o overení na obežnej dráhe (ďalej len „IOV“), ktorú dojednala Európska vesmírna agentúra (ďalej len „ESA“) začiatkom roku 2006. Zvyšná časť konštelácie, t. j. 26 družíc, a zvyšná časť pozemnej infraštruktúry sa obstarajú vo fáze rozmiestňovania, počas ktorej systém Galileo dosiahne plný operačný stav.

Ďalšie analýzy a hodnotenia medzičasom dostatočne preukázali, že tieto odhady nákladov sú naozaj realistické a pružné [7].

Odhadované náklady na dosiahnutie plne operačného stavu, ktoré zahŕňajú správne náklady agenta povereného obstarávaním, náklady na prevádzku a fungovanie systému EGNOS do roku 2013 a náklady na podporu riadenia programu, sa odhadujú na 3 miliardy EUR v nominálnom vyjadrení. Na základe hodnotenia rizík spojených s koncepciou a rozmiestnením systému sa odhady doplnili o rezervu pre nepredvídané náklady v približnej výške 14 % nominálnych nákladov [8].

Položka | Odhadované náklady v miliónoch EUR |

Plný operačný stav systému Galileo |

Družice + nosné rakety | 1600 |

Pozemná kontrolná infraštruktúra | 400 |

Operácie | 275 |

Riadenie systémov | 150 |

Správne náklady agenta povereného obstarávaním | 195 |

EGNOS |

Prevádzka a operácie (2008-2013) | 330 |

Podpora Komisie |

Podpora riadenia programu a konzultačné služby | 27 |

Rezervy pre nepredvídané náklady [9] | 428 |

Spolu | 3 405 |

Tieto odhady vychádzajú z predpokladu, že po prijatí uceleného politického rozhodnutia EÚ koncom roka 2007 sa okamžite pristúpi k procesu obstarávania.

Všetky údaje vychádzajú samozrejme z najlepšieho odhadu očakávaných obstarávacích nákladov za predpokladu konkurenčných ponúk, účinných zmluvných rokovaní a dodržiavania plánovaného harmonogramu. Ceny, ktoré ponúka súkromný sektor, a teda náklady pre Komisiu, však budú známe až počas obstarávacích rokovaní. S cieľom zabezpečiť, aby Spoločenstvo dosiahlo najlepší možný pomer medzi kvalitou a cenou a aby sa tieto ceny čo najviac približovali nákladom, bude potrebné zabezpečiť dobrú rokovaciu pozíciu pre Spoločenstvo (a pre jeho agenta povereného obstarávaním), a to prostredníctvom konkurenčného ponukového konania založeného na primeraných zásadách schválených v rámci politiky verejného obstarávania.

Z uvedeného dôvodu sa očakáva, že rozhodnutia prijaté v rámci politiky verejného obstarávania budú mať významný dosah na finančné náklady Spoločenstva. Okrem toho možno v prípade oneskorení pri prijímaní politických a programových rozhodnutí počítať s dodatočnými nákladmi spôsobenými pomerným zvýšením nákladov na súčasné zmluvy (zmluvy o overení na obežnej dráhe [10]) a stratou trhových príležitostí v dôsledku príchodu konkurenčných systémov na trh.

Komisia odporúča rozpočtovému orgánu, aby svoje rozhodnutia prijal na základe výšky nákladov na obstaranie plne operačného stavu systému Galileo, ktoré sa odhadli na 3,4 miliardy EUR na obdobie rokov 2007-2013 vrátane nákladov na program EGNOS, nákladov na agenta povereného obstarávaním, nákladov na riadenie programu a rezervy na nepredvídané náklady.

3. Riziká spojené s programom galileo a ich riadenie

Európska únia ako vlastník systému, ktorý bude výsledkom programu Galileo, bude musieť identifikovať, a v prípade ich prijatia, aj riadiť riziká spojené s európskymi programami GNSS. Podrobnosti o týchto rizikách sú uvedené v prílohe I a v pracovnom dokumente útvarov Komisie. Najväčšími rizikami vo fáze obstarávania sú koncepčné riziká a riziká rozmiestňovania.

Koncepčné riziká súvisia s možnosťou, že Galileo nedosiahne plánovanú výkonnosť v dôsledku prípadných koncepčných problémov. Tieto koncepčné riziká a ich pravdepodobnosť sú pre vesmírny program typické. Musia sa sledovať a pozorne kontrolovať, avšak v tomto štádiu ešte nie sú dôvodom na osobitné obavy.

Riziká oneskorenia v programe Galileo súvisia s technickými, finančnými alebo politickými problémami, ktoré sú príčinou posunov v harmonograme a presiahnutia nákladov, a následne aj oneskoreného príchodu na trh. Väčšina týchto oneskorení programu by sa dala zmierniť osobitnými opatreniami, navrhnutými opatreniami verejnej správy, disciplinovaným riadením programu, rozhodnutiami o dohľade a včas prijatými politickými rozhodnutiami. Okrem osobitných jednorazových nákladov spojených s týmito rizikami je hlavným dôsledkom týchto oneskorení zvýšenie nákladov na rozmiestnenie a strata prevádzkových výnosov.

Plánovaná rezerva pre nepredvídané náklady pri obstarávaní sa zaviedla vzhľadom na dosah nákladov a pravdepodobnosť rizikových udalostí spojených s koncepciou a rozmiestňovaním systému.

Komisia navrhuje Rade a Európskemu parlamentu, aby vzali na vedomie, že zistené riziká sa zdajú byť úmerné cieľom a rozsahu európskych programov GNSS a že okrem plánovanej rezervy pre nepredvídané náklady nie sú v tomto štádiu potrebné žiadne osobitné rozpočtové opatrenia. Ak by však došlo k naplneniu takýchto rizík, Komisia pripraví podrobné analýzy a prípadne predloží vyčerpávajúce návrhy rozpočtovému orgánu.

Komisia sa zaväzuje uplatňovať integrovaný prístup pri riadení rizík spojených s programom vo všetkých fázach a na všetkých úrovniach programu a prijať štrukturálne opatrenia na účely identifikácie, kontroly, zmierňovania a sledovania rizík, ako aj pravidelne podávať správy rozpočtovému orgánu.

4. Hospodárske výhody a prevádzkové výnosy programu galileo na svetovom trhu so satelitnou navigáciou

4.1. Celosvetové nadväzujúce trhy so satelitnými navigačnými službami

Vo všeobecnosti došlo za posledných desať rokov k výnimočnému rozvoju celosvetového trhu so satelitnou navigáciou. Tento trh má veľký význam z hľadiska aplikácií a vybavení a predstavuje jeden z najrýchlejšie sa rozvíjajúcich trhov so špičkovou technológiou. Tento rok sa iba v samotnej EÚ očakáva predaj 10 miliónov prijímačov GNSS a v roku 2011 by sa mal dosiahnuť predaj približne 230 miliónov jednotiek [11].

Po roku 2010 sa trh s GNSS stane významným motorom svetového hospodárstva a Európa si nemôže dovoliť, aby chýbala medzi vedúcimi aktérmi v tejto oblasti, čo vysvetľuje strategický význam európskych programov GNSS. Prevádzkovatelia systémov GNSS budú mať nepochybne veľký vplyv na všetky dôležité rozhodnutia, ktoré sa budú týkať užívateľov GNSS, ako sú vymedzenie alebo aktualizácia noriem, zabezpečenie kontinuity prístupu na miestnej úrovni, určovanie politiky v oblasti kontroly priemyselného vývozu, zabezpečenie budúcich potrieb užívateľov prostredníctvom modernizácie systému. V súvislosti s týmito dôležitými rozhodnutiami ovplyvňujúcimi podstatnú časť európskeho hospodárstva sa Európska únia nemôže spoliehať iba na politiky tretích krajín. Dokončenie projektu Galileo preto znamená pre Európsku úniu nevyhnutnú investíciu do infraštruktúry.

Popri rozvíjaní projektu Galileo sa bude musieť nevyhnutne vyvíjať aj osobitné úsilie na rozvoj aplikácií a služieb (pozri oddiel o užívateľských potrebách), ktoré pomôžu európskemu priemyslu, aby nadobudol silnú pozíciu, rozvíjal svoje know-how a poskytoval špecializované aplikácie. Podporí sa tak vytváranie a rast malých a stredných podnikov a vytvoria sa vysokokvalitné pracovné miesta. Programy Galileo a EGNOS by sa preto mali vnímať ako investície, ktoré umožnia Európe preniknúť na trh s GNSS a rozvíjať a udržať si podstatný podiel na tomto trhu.

Prostredníctvom Galilea sa posilnia výhody, ktoré môže ponúknuť systém GNSS pre verejnosť, a to vytváranie pracovných miest, ochrana životného prostredia (menej zápch na cestách, kratšie a priamejšie cesty a s tým spojená menšia spotreba paliva), sociálne výhody (väčšia sociálna bezpečnosť), zlepšenie účinnosti verejných služieb (v rámci pátracieho a záchranného systému, požiarnych a záchranných služieb, bezpečnosti) a hospodárskych odvetví (poľnohospodárstva, rybného hospodárstva a dopravy) a riadenie zriedkavých verejných zdrojov (v letectve).

Okrem toho prináša program Galileo aj početné dodatočné priame výhody. Nielenže sa vďaka kombinovanému používaniu GPS a Galilea podstatne zvýši dostupnosť satelitnej navigácie vo väčších mestách, ale koncept systému Galileo umožní aj vnútorné určovanie polohy. Presnosť satelitnej navigácie sa bude zvyšovať a súťaživosť medzi GPS a Galileom prinesie ďalšie inovácie v oblasti satelitnej navigácie v prospech užívateľov na celom svete, napr. väčšiu presnosť a schopnosť vnútorného určenia polohy systémom Galileo v porovnaní s GPS-II a vylepšenie signálov masového využitia v rámci GPS III, ako aj systému Galileo. Okrem toho je systém Galileo optimalizovaný na účely civilného využitia prostredníctvom 5 funkčných služieb. Na základe toho bude možné odpovedať na nové potreby trhov v cestnej, námornej a leteckej doprave, kde existujúca technológia nie je postačujúca. Systém Galileo navyše zabezpečí obmedzenie rizík vyplývajúcich zo závislosti od jedného zdroja. To je dôležité napríklad pri používaní časových signálov na synchronizáciu elektronických komunikačných sietí a elektrických sietí. A nakoniec, právny rámec, na ktorom stojí projekt Galileo, poskytuje jasnú a jednoznačnú schému rozdelenia zodpovedností. Rozdelenie zodpovedností má kľúčový význam pre prevádzkovateľov, či už z verejného alebo súkromného sektora, pri zavádzaní nových služieb pre občanov a/alebo obchodných zákazníkov. Pre užívateľov, ktorí sa rozhodnú používať Galileo, máme preto solídne argumenty.

4.2. Prevádzkové výnosy a priame výhody európskych programov GNSS

Priame prevádzkové výnosy Galilea predstavujú nepatrný podiel na príjmoch členských štátov a ešte menší podiel na celosvetových a európskych trhoch s GNSS. Očakáva sa, že prevádzkové výnosy vytvárané systémom Galileo budú vysoké a dostatočne diverzifikované, no je s nimi spojená aj určitá neistota.

Na základe predchádzajúcich štúdií, údajov poskytnutých v rôznych ponukách počas predchádzajúcej fázy, nezávislých kontrol, analýz vyhotovených pre spoločný podnik Galileo a v poslednej dobe aj analýz vyhotovených Dozorným orgánom programu Galileo sú v súčasnosti dostupné nasledujúce odhady priamych prevádzkových príjmov systému Galileo (vrátane neistôt) [12] za poskytovanie signálov EGNOS a Galileo.

Neistota prevádzkových výnosov [13] sa odhaduje medzi sumou o jednu tretinu vyššou a sumou o polovicu nižšou, ako je suma vo východiskovom scenári, t. j. 9,1 miliardy EUR, to znamená že poskytuje rozpätie od 4,6 do 11,7 miliardy EUR za 20-ročné obdobie. Opatrenia na zmiernenie rizika a vytvorenie príležitostí na príjmy však budú mať pozitívny dosah.

Odhadované rozdelenie týchto prevádzkových príjmov [14] je nasledujúce:

Rozdelenie prevádzkových príjmov Galileo/EGNOS |

podľa služby | podľa mechanizmu spoplatňovania | podľa sektora |

otvorená služba - normálne použitie - osobitné použitie | 0% | výroba terminálov | 46% | cestná doprava | 30% |

| 54% | vládni zákazníci | 29% | verejná regulovaná služba | 29% |

verejná regulovaná služba | 29% | poskytovatelia služieb | 14% | mobilné telefonovanie | 17% |

záchrana života | 10% | výroba prijímačov | 7% | profesionálne služby | 9% |

obchodná služba | 7% | koneční užívatelia | 4% | letectvo | 5% |

pátranie a záchrana | 0% | | | ostatné | 10% |

Súčasné prevádzkové príjmy budú do veľkej miery závisieť od momentu uvedenia systému Galileo na trh, od úspešnosti opatrení podniknutých verejným sektorom pri príprave trhov a zavádzaní regulačného rámca, ktorý odstráni všetky prekážky rozvoja trhu, od miery prevzatia verejne regulovanej služby verejnými orgánmi EÚ, úspešnosti konkurenčných systémov GNSS a schopnosti Európskej únie nájsť si partnerov zo súkromného sektora, ktorí sa budú schopní úspešne presadiť na celosvetovom trhu so satelitnou navigáciou. Vzhľadom na vysokú závislosť prevádzkových výnosov od osobitných využití otvorenej služby, ako sú overovacie služby a verejné tiesňové služby, je potrebné pozorne posúdiť napr. prispôsobenie regulačného rámca tak, aby plánoval s používaním overených signálov pri systémoch na vyberanie poplatkov za používanie ciest.

Prevádzkové výnosy systému Galileo by sa preto mali posudzovať ako dodatočné prínosy, nie ako hlavný dôvod zavádzania európskych programov GNSS. Práve prísľub týchto prevádzkových výnosov by mohol byť zaujímavý pre súkromný sektor. Prevádzkové príjmy sú preto dôležité pre verejný sektor EÚ do tej miery, že mu umožňujú preniesť riziká na súkromný sektor a získať výhody z účasti súkromného sektora na programe.

Na záver treba poznamenať, že Galileo má veľký význam z hľadiska potenciálnych prevádzkových príjmov, ale ešte väčší význam má z hľadiska jeho dosahu na európsky priemysel s GNSS a na hospodárstvo vo všeobecnosti.

Komisia navrhuje, aby Rada a Európsky parlament zohľadnili vo svojom rozhodnutí zmeniť profil európskych programov GNSS prínosy programov pre makroekonomiku a verejnosť; priame prínosy programu Galileo v podobe nových služieb a trhov, zvýšenej výkonnosti a komplementárnosti s GPS; a skutočnosť, že očakávané prevádzkové príjmy systému Galileo sú opodstatnené.

5. Financovanie Európskych programov GNSS

Podľa navrhovaného scenára bude na obdobie rokov 2007-2013 potrebné financovanie vo výške 3,4 miliardy EUR. Vo finančnom rámci Spoločenstva na roky 2007-2013 sa však vyčlenila iba suma vo výške 1 miliardy EUR. Mali by sa preto preskúmať ďalšie možnosti, aby sa našli dodatočné finančné zdroje vo výške 2,4 miliardy EUR počas obdobia rokov 2008-2013. Na začiatok je preto dôležité rozlišovať medzi týmito 2 možnosťami vzhľadom na uvedený účel: financovanie z rozpočtu Spoločenstva a medzivládne financovanie, ktoré sa netýka rozpočtu Spoločenstva.

Financovanie z rozpočtu Spoločenstva

V bodoch 21 až 23 medziinštitucionálnej dohody o rozpočtovej disciplíne a riadnom finančnom hospodárení (IIA) sa vymedzujú podmienky, v súlade s ktorými môže rozpočtový orgán rozhodnúť o revízii viacročného finančného rámca v prípade nepredvídaných udalostí. Zlyhanie rokovaní o koncesnej zmluve so súkromným konzorciom je takouto nepredvídanou udalosťou.

Komisia usudzuje, že vzhľadom na sumy, o ktoré ide, treba viacročný finančný rámec podrobiť revízii. Ostatné možnosti, ktoré v zásade ponúka dohoda IIA, nie sú životaschopnými alternatívami k tejto revízii:

–

Odhadované marže udržiavané pod hranicou v okruhu 1A v zmysle bodu 13 dohody IIA nie sú vhodné z hľadiska dlhodobého financovania takýchto rozmerov. To isté platí pre mobilizáciu nástroja flexibility, ktorý sa ustanovuje na účely opakovaného využitia. Program Galileo si vzhľadom na svoju dôležitosť vyžaduje pevný a primeraný politický a právny záväzok, aby sa dobehli nahromadené oneskorenia a aby sa obnovila dôvera súkromného sektora, pretože spolupráca s ním je nevyhnutná.

– Bod 37 dohody IIA umožňuje 5 % odchýlku od sumy stanovenej v právnych predpisoch týkajúcich sa viacročného programu prijatého v procese spolurozhodnovania. Na základe toho by sa podstatná suma mohla v zásade preniesť na program Galileo prostredníctvom presunutia zdrojov v rámci okruhu 1A. Takéto presunutie na začiatku programovacieho obdobia by však nebolo vhodné. V tomto štádiu by sa nedala získať žiadna výhoda z nedostatočného čerpania v rámci týchto programov, keďže ich implementácia sa iba začala.

Medzivládne financovanie

Medzivládne financovanie by mohlo mať tieto podoby:

a) Európska vesmírna agentúra financuje polovicu vývojovej fázy programu Galileo. Tento model financovania by sa mohol teoreticky rozšíriť aj na fázu rozmiestňovania. Voľba tohto riešenia však prináša početné nevýhody:

· Nie všetky členské štáty EÚ, najmä pokiaľ ide o nové členské štáty, sú členmi ESA. Podobne platí, že nie všetky členské štáty ESA sú členmi EÚ. To predstavuje problém z hľadiska materiálnych a nemateriálnych vlastníckych práv v rámci programu;

· Financovanie ESA je v rozpore s charakterom programov Spoločenstva, keďže rozpočtový orgán nevykonáva kontrolu nad časťou financovanou priamo členskými štátmi ESA [15].

· Spolufinancovanie má vážny dosah na verejnú správu programu, keďže finančnú úlohu ESA je ťažké zosúladiť s jej úlohou hlavného tvorcu.

b) Priame príspevky členských štátov na program Galileo by mohli pochádzať z podobného nástroja ako používajú Európske rozvojové fondy. Vzhľadom na možnosť poskytnutia priamych pôžičiek na program bez toho, aby členské štáty vystupovali ako ručitelia, treba pripomenúť, že na rozdiel od členských štátov nemôže Európske spoločenstvo prijímať pôžičky. Možnosť vytvorenia takýchto príspevkov si vyžaduje podrobnejšie preskúmanie, keďže neexistuje precedens ľahko použiteľný na tento prípad.

Z právnych, inštitucionálnych a programových dôvodov však Komisia usudzuje, že iba Európska únia, ako vlastník systému, by mohla poskytnúť dodatočné finančné zdroje. Za prijateľných podmienok by sa však mohlo uvažovať aj o medzinárodnej účasti pri činnostiach, ako je uľahčovanie prístupu k službám európskeho GNSS na celom svete.

Na záver treba poznamenať, že Komisia predložila súčasne s týmto oznámením návrh [16] na rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady, ktoré sa týka revízie viacročného rámca s cieľom poskytnúť požadované verejné finančné prostriedky vo výške 3,4 miliardy EUR na obdobie rokov 2007-2013 a poskytnúť Únii nevyhnutné prostriedky na pokračovanie v programoch EGNOS a Galileo, ktorých nesmiernu dôležitosť opätovne potvrdili všetky tri inštitúcie.

V bežnom finančnom rámci (2007-2013) sa už naplánovala suma 1,005 miliardy EUR pod kapitolou legislatívneho návrhu Komisie [17], ktorý sa týka implementácie fázy rozmiestňovania a prevádzky programu Galileo. Navrhuje sa v ňom navýšenie vyššie uvedenej sumy o dodatočnú sumu 2,100 miliardy EUR. Uvoľnenie tejto sumy bude predmetom revízie bežného finančného rámca (2007-2013). Prostriedky budú pochádzať z nevyužitých rezerv pod okruhmi 2 a 5 na roky 2007 a 2008. V znení pozmeneného návrhu sa následne stanoví suma 3,105 miliardy EUR ako suma, ktorá sa má naplánovať v rozpočte Spoločenstva na roky 2007-2013 na európske programy GNSS. V rámci 7. rámcového programu pre výskum a vývoj je ako príspevok na financovanie európskych programov GNSS vyčlenených 300 miliónov EUR, takže celková výška finančných prostriedkov dosahuje 3,4 miliardy EUR.

Pokiaľ ide o program EGNOS, pôvodne sa predpokladalo, že financovanie sa zabezpečí prostredníctvom celkového začlenenia do Galilea a použitím rozpočtu ku koncu roka 2007. Keďže fáza rozmiestňovania systému EGNOS sa blíži ku koncu, ESA by chcela uznať súlad softvérovej verzie EGNOS s požiadavkami v oblasti letectva. Preto sa plánuje, že súčasné finančné dojednania budú naďalej platné pre túto fázu pred uznaním do marca 2009.

6. Uspokojenie potrieb užívateľov, príprava trhov a zvyšovanie príjmov

Keďže konečným cieľom programov EGNOS a Galileo je poskytovať služby satelitnej navigácie spĺňajúce požiadavky užívateľov na celom svete, je dôležité správne pochopiť tieto požiadavky a pokúsiť sa o ich splnenie prostredníctvom kontinuálneho rozvoja a inovácie systémov.

Po konzultácii o zelenej knihe Komisia uverejní v blízkej budúcnosti akčný plán, ktorého hlavným cieľom bude zavedenie rámca, ktorý umožní rozvoj aplikácií a služieb založených na systémoch EGNOS a Galileo prostredníctvom cieleného akčného opatrenia v rámci každej aplikácie a každej trhovej oblasti.

Zavedenie tohto akčného plánu je veľmi dôležité, keďže akčné opatrenie verejného sektora takisto prispeje k štruktúrovanému obmedzeniu trhových a príjmových rizík spojených so systémami.

Dozorný orgán programu Galileo (ďalej len „GSA“) v spolupráci s útvarmi Komisie by mal prispieť k tejto dôležitej úlohe tak, že bude koordinovať svoje aktivity s verejnými orgánmi na národnej, regionálnej a miestnej úrovni a úzko spolupracovať s jednotlivými aktérmi vo všetkých príslušných sektoroch a na všetkých príslušných trhoch.

Na základe tejto práce Komisia prípadne predloží nevyhnutné regulačné návrhy a iné návrhy, ktoré odstránia prekážky rozvoju tých politík Spoločenstva, ktoré by mohli profitovať z využívania satelitnej navigácie, najmä v oblastiach ako interoperabilita služieb a systémov, ktoré plánujú využívanie satelitnej navigácie, interoperabilita systémov na vyberanie poplatkov za používanie ciest, núdzová komunikácia, bezpečnostné operácie, sledovanie kritickej infraštruktúry, doprava zvierat a nebezpečného tovaru, a iné. Komisia navrhuje, aby Rada a Európsky parlament vzali na vedomie potrebu verejného sektora EÚ pripraviť trhy GNSS a podniknúť príslušné opatrenia vrátane zvyšovania informovanosti, poskytovania technických informácií, poskytovania pomoci všetkým subjektom zo súkromného a verejného sektora vo všetkých príslušných odvetviach hospodárstva, prípravy noriem a certifikácie a konsolidácie trhových požiadaviek.

Komisia preto navrhuje posilniť úlohu GSA a poveriť ho kľúčovou úlohou koordinátora pri príprave európskych trhov GNSS a prehodnotiť jeho úlohy, personálne obsadenie a fungovanie.

7. Správa verejného sektora

Programová kontrola a riadenie tvoria neoddeliteľnú súčasť programov, akým je Galileo. Jasné vymedzenie úloh a zodpovedností a účinný rozhodovací proces napomáhajú tomu, aby sa predchádzalo prekračovaniu nákladov a oneskoreniam pri plnení programu. Komisia preto navrhuje zjednodušenie štruktúry verejnej správy, ako aj štruktúrované rozdelenie úloh na základe jasného oddelenia kontroly programu od riadenia programu. Komisia okrem toho zamýšľa prijať celý rad konkrétnych opatrení na posilnenie riadenia programu.

(...PICT...)

(1) Úloha Rady a Európskeho parlamentu:

Kontrolná úloha prislúcha Rade a Parlamentu a má podobu:

· politickej kontroly vykonávanej priamo Radou a Európskym parlamentom a

· programovej kontroly v podobe „výboru pre európske programy GNSS“ [18], v rámci ktorého sa zástupcovia z členských štátov budú zúčastňovať na plnení programu a plniť všeobecnú konzultačnú funkciu vo všetkých dôležitých aspektoch programu.

(2) Úloha Európskej komisie

Keďže ide o inštitúciu, ktorá sa priamo zodpovedá pred Radou a Parlamentom, Európska komisia musí niesť celkovú zodpovednosť za riadenie programu.

Komisia usudzuje, že je dôležité, aby mal program iba jedného vedúceho programu za verejný sektor, ktorý bude niesť zodpovednosť za celý program Galileo, bude mať riadiacu a/alebo zmluvnú zodpovednosť na všetkých podriadených úrovniach implementácie, bude mať prístup k finančným zdrojom, ako aj k politickým orgánom a bude mať rozhodovaciu právomoc v prípade sporov medzi jednotlivými prvkami programu. Rozdelenie zodpovednosti medzi rôzne hierachické jednotky spôsobí narušenie programu a bude mať negatívny štrukturálny dosah.

Európska komisia okrem iného vystupuje ako hlavný tvorca (alebo „sponzor“) programu, pričom kontroluje všetky zmluvy o vývoji, verejnom obstarávaní, prevádzke a údržbe, ktoré sú spojené s infraštruktúrou systému.

(3) Úloha dozorného orgánu nad európskym GNSS (GSA)

Treba poznamenať, že ukončenie rokovaní o koncesnej zmluve v rámci verejno-súkromného partnerstva spôsobilo právne vákuum okolo úlohy GSA, ktorá v súlade so súčasným nariadením [19], na základe ktorého bol tento orgán založený, úplne spočívala v zavedení držiteľa koncesie.

Preto je dôležité, aby sa teraz úloha GSA posilnila, pokiaľ ide o všetky náležité opatrenia v súvislosti s prípravou trhov s cieľom umožniť EÚ, aby pokročila vo svojich záväzkoch voči programu Galileo. Navyše vystupuje GSA ako akreditačný orgán a je zodpovedný za organizovanie certifikácie. Okrem toho GSA radí a pomáha pri riadení programu vo všetkých jeho aspektoch.

S cieľom poskytnúť koherentný rámec pre verejnú správu Komisia predloží návrh na revíziu uvedeného nariadenia, hneď ako sa prijmú politické rozhodnutia o programe na úrovni EÚ.

(4) Úloha Európskej vesmírnej agentúry

Ako spoluiniciátor európskych programov GNSS a ako technický architekt týchto programov je ESA vo vynikajúcej pozícii, aby prevzala úlohu agenta povereného obstarávaním a úlohu hlavného tvorcu („primárneho kontraktora“). Technická odbornosť ESA a skúsenosti získané za posledných 10 rokov o európskych programoch GNSS sú jedinečné a nemôžu sa zopakovať bez toho, aby nedošlo k veľkým oneskoreniam, nadbytočným nákladom a rizikám pri plnení programu.

ESA bude konať na základe podrobnej dohody medzi ESA a ES o programoch GNSS, v ktorej sa ustanovia príslušné povinnosti, politika verejného obstarávania, dohody o podávaní správ a interakcii, limity samostatnej rozhodovacej právomoci ESA a postupy, na základe ktorých sú prijímané rozhodnutia Komisiou a v náležitých prípadoch aj Radou a Európskym parlamentom.

Pokiaľ ide o úlohu koncepčného orgánu, je potrebné zabezpečiť, aby si európsky verejný sektor ako majiteľ systémov udržal prístup k podstatným odborným poznatkom v oblasti podrobných technických vymedzení európskych programov GNSS a aby sa podieľal na ich vypracovávaní. Je to nevyhnutné z hľadiska uzatvárania budúcich zmlúv pre európske programy GNSS. Dohoda medzi ESA a ES o programoch GNSS sa bude týmto aspektom podrobne zaoberať.

Komisia plánuje pravidelne podávať podrobné správy Rade a Európskemu parlamentu, ktoré budú okrem iného obsahovať informácie o dosiahnutých pokrokoch, rizikách, financovaní, primeranosti dojednaní o správe a všetkých náležitých aspektoch.

Komisia navrhuje, aby Rada a Európsky parlament schválili uvedený balík návrhov na verejnú správu európskych programov GNSS, a najmä:

1) vytvorenie výboru pre európske programy GNSS;

2) úlohu Komisie ako správcu európskeho programu GNSS a hlavného tvorcu;

3) posilnenie úlohy GSA pri príprave trhu a jeho úlohy konzultanta Komisie a konzultanta pri riadení programu;

4) úlohy ESA ako hlavného tvorcu konajúceho na základe dohody medzi ESA a ES o programoch GNSS;

5) pravidelné a transparentné podávanie správ Rade a Európskemu parlamentu.

8. Zásady verejného obstarávania pre program Galileo

Komisia je presvedčená, že v rámci plnenia programu je potrebné zorganizovať rozsiahlu a spravodlivú súťaž na základe dvoch zdrojov zásobovania a pravidelných verejných súťaží vo všetkých aspektoch programu, pokiaľ je to možné, aby sa zvýšila účinnosť a znížila závislosť a aby sa predovšetkým dosiahla kontrola nad nákladmi a zmiernili riziká. Obstarávanie v rámci programu Galileo si však v súčasnosti, ako aj v budúcnosti bude vyžadovať, aby bol európsky priemysel diverzifikovaný a konkurencieschopný, a aby ponúkal širokú škálu odborných kompetencií. Obmedzovanie dodávok a zásobovanie z jedného zdroja na všetkých úrovniach sa preto musia čo najviac minimalizovať. Avšak určité rozhodnutia prijaté v minulosti a ich výsledky, najmä zmluvy IOV so súkromným sektorom sa v nasledujúcej fáze budú musieť zohľadniť. Dosiahnutie konkurenčných dodávok a dvoch zdrojov zásobovania môže okrem toho vyústiť aj do vyšších nákladov a oneskorení, pretože bude potrebné overiť koncept a výrobky dodatočných dodávateľov.

Medzi všetkými týmito prvkami je preto potrebné nájsť primeranú rovnováhu tak, že sa zváži celková účinnosť programu, minulé rozhodnutia a potreba diverzifikácie zásobovania za konkurenčných podmienok. Komisia preto navrhuje uplatňovania týchto zásad:

(1) Uplatňovanie pravidiel Spoločenstva v oblasti verejného obstarávania;

(2) Zavedenie schémy obstarávania založenej na otvorenej súťaži s cieľom zabezpečiť:

· otvorený prístup a spravodlivú súťaž v celom priemyselnom dodávateľskom reťazci, ktorá ponúkne príležitosť na vyrovnanú účasť subjektom zo súkromného sektora na všetkých úrovniach vrátane malých a stredných podnikov, a to vo všetkých členských štátoch;

· riadnu kontrolu celého programu z hľadiska nákladov a harmonogramu;

(3) Treba primerane zohľadniť dosiahnuté výsledky a vynaložené investície, prípadné dohody a skúsenosti získané počas fázy vývoja a vymedzovania európskych programov GNSS;

(4) Súčasne treba využívať dva zdroje zásobovania zakaždým, ak je to možné, s cieľom obmedzovať technologické a priemyselné riziká, ako aj závislosť, a získať lepšiu celkovú kontrolu nad nákladmi programu a nad harmonogramom;

(5) Progresívne zavádzanie systému infraštruktúry počnúc overovaním na obežnej dráhe (IOV) až do dosiahnutia plne operačnému stavu (FOC) s cieľom kontroly nad rizikami a včasného zavedenia služieb;

(6) Treba náležitým spôsobom zohľadniť strategickú povahu európskych programov GNSS a predpisy v oblasti bezpečnosti a kontroly vývozu.

9. Koncepty prevádzkovej fázy

Komisia je stále odhodlaná zapojiť súkromný sektor do európskych programov GNSS, a to aj do prevádzkovej fázy. Prakticky je dostupný obmedzený počet rôznych možností alebo ich kombinácií, ako sú rôzne varianty verejno-súkromných partnerstiev, zmluvy o poskytovaní služieb alebo podnikateľské subjekty vlastnené verejným sektorom.

Bude však potrebné vykonať ďalšie analýzy, na ktorých už Komisia začala pracovať v spolupráci s GSA. Časový rozvrh rozhodnutí o rôznych krokoch je dôležitý, aby sa zabezpečila celková koherentnosť prístupu k programu.

Komisia usudzuje, že rozhodnutia o prevádzkovej fáze európskych programov GNSS sa môžu prijať až po fáze vypracovania podrobných technických, obchodných, finančných a programových štúdií. Komisia predloží návrhy vo vhodnom čase.

10. Harmonogram pre rozmiestňovanie Európskych programov GNSS

Ako sa ustanovuje v dokumentoch Komisie predložených v máji, zmluva na úplnú fázu rozmiestnenia sa začne plniť najskôr rok po prijatí politického rozhodnutia EÚ o zmene profilu a za predpokladu, že v nasledujúcich mesiacoch sa prijmú náležité právne rozhodnutia týkajúce sa rozpočtu a financovania. Za predpokladu rýchleho dodania prvkov s dlhou dodacou lehotou, najmenej 6 mesiacov vopred, bude možné dosiahnuť plne operačný stav (FOC) 4 a pol roka po začatí plnenia tejto zmluvy.

Vzhľadom na čas potrebný na prijatie rozhodnutí o európskych programoch GNSS, FOC bude možne zrealizovať v polovici roku 2013, ak sa prijme pozitívne politické rozhodnutie koncom roka 2007.

Z uvedených skutočností vyplýva nasledujúci harmonogram pre rozmiestnenie európskych programov GNSS. Podrobný zoznam kľúčových dátumov a kľúčových etáp sa nachádza v pracovnom dokumente útvarov Komisie.

________

Príloha 1: prehľad rizík programu Galileo

Verejné obstarávanie/ Fáza rozmiestňovania |

Prevádzková fáza |

Podrobné informácie nájdete v pracovnom dokumente útvarov Komisie.

[1] http://register.consilium.europa.eu/pdf/en/07/st10/st10126.en07.pdf

[2] Európsky samit, 21.-22. júna 2007, 11177/1/07 Rev.1, odsek 36.

[3] K tomuto oznámeniu je priložený pracovný dokument útvarov Komisie - SEK(2007) 1210, 19.9.2007.

[4] Oznámenie týkajúce sa revízie viacročného finančného rámca a návrhu na rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení a dopĺňa medziinštitucionálna dohoda zo 17. mája 2006 o rozpočtovej disciplíne a riadnom finančnom hospodárení, pokiaľ ide o viacročný finančný rámec - KOM(2007) 549, 19.9.2007.

[5] Pozmenený návrh na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady, ktoré sa týka zavádzania európskych programov GNSS - KOM(2007) 535, 19.9.2007.

[6] Oznámenie o európskej vesmírnej politike - KOM(2007) 212, 26.4.2007.

[7] Údaje z ESA, predchádzajúce súťažné ponuky na koncesnú zmluvu v rámci verejno-súkromného partnerstva a zmluva o overení na obežnej dráhe; hodnotenia, ktoré vypracovali ESA, Dozorný orgán programu Galileo (GSA) a nezávislé konzultačné spoločnosti PriceWaterhouseCoopers a Satel Conseil International; a kontrolné stretnutie s odborníkmi z národných vesmírnych agentúr.

[8] Rezervy pre nepredvídané náklady v prípade vesmírnych programov obyčajne predstavujú 10 až 20 %.

[9] Prípadné prekročenie nákladov vo fáze overovania na obežnej dráhe sa vykryje pomocou priebežne dostupných finančných prostriedkov a/alebo z rezervy pre nepredvídané náklady.

[10] V rámci zmluvy o overení na obežnej dráhe sa obstarali: 4 družice a ich nosné rakety, prvé kontrolné satelitné stredisko a približne polovica požadovaných staníc prepojenia, sledovania a kontroly.

[11] Zdroj: Výskum ABI z roku 2006

[12] Zdroje: Dozorný orgán programu Galileo (GSA), založené na Ovum 2006, výskume AIB z roku 2006, Berg Insight 2006, ESYS 2006.

[13] Práve táto neistota neumožnila súkromnému sektoru, aby prijal trhové riziko počas rokovaní o koncesnej zmluve v rámci verejno-súkromného partnerstva.

[14] Zdroje: Ovum 2006, ponuky počas fázy rokovaní o verejno-súkromnom partnerstve.

[15] Európsky parlament preto pri viacerých príležitostiach vyjadril námietky voči tomuto riešeniu.

[16] Oznámenie týkajúce sa revízie viacročného finančného rámca a návrhu na rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení a dopĺňa medziinštitucionálna dohoda zo 17. mája 2006 o rozpočtovej disciplíne a riadnom finančnom hospodárení, pokiaľ ide o viacročný finančný rámec - KOM(2007) 549, 19.9.2007.

[17] KOM(2004) 477 v konečnom znení/2.

[18] Pozri pozmenený návrh na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady, ktoré sa týka zavádzania európskych programov GNSS - KOM(2007) 535, 19.9.2007.

[19] Nariadenie Rady (ES) č. 1321/2004 z 12. júla 2004.

--------------------------------------------------

52007DC0534