[pic] | KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV |

Brusel, 31.2007

KOM(2007) 459 v konečnom znení

SPRÁVA KOMISIE RADE

správa o implementácii dlhodobého vnútroštátneho systému pomoci pre poľnohospodárstvo v severných regiónoch Fínska podľa rozhodnutia Komisie 2002/404/ES za roky 2001 - 2005

SPRÁVA KOMISIE RADE

správa o implementácii dlhodobého vnútroštátneho systému pomoci pre poľnohospodárstvo v severných regiónoch Fínska podľa rozhodnutia Komisie 2002/404/ES za roky 2001 - 2005

OBSAH

1. ÚVOD 3

1.1. Súvislosti 3

1.2. Všeobecné zásady 3

1.3. Subregióny 4

1.4. Správa a kontroly 4

2. IMPLEMENTÁCIA V ROKOCH 2001 – 2005 5

2.1. Rozhodnutia Komisie 5

2.2. Pomoc vyplatená vo Fínsku 5

2.3. Pomoc Spoločenstva 5

2.4. Severská pomoc udeľovaná podľa sektora 6

2.5. Podporované výrobné množstvá 7

3. VÝVOJ POľNOHOSPODÁRSTVA V REGIÓNOCH, KTORÝM SA POSKYTUJE SEVERSKÁ POMOC 7

3.1. Vývoj základnej produkcie v subregiónoch 7

3.2. Rozvoj využívania pôdy 9

3.3. Trendy v štruktúre, produktívnosti a výrobných metódach poľnohospodárstva 9

3.4. Vývoj príjmov a ziskovosti poľnohospodárstva 11

3.5. Sociálno-ekonomický vplyv rozvoja 12

3.6. Stav životného prostredia 12

3.7. Vplyv na potravinový reťazec 13

4. ZÁVERY 13

1. ÚVOD

1.1. Súvislosti

Komisia na základe článku 142 Aktu o pristúpení Rakúskej republiky, Fínskej republiky a Švédskeho kráľovstva k Európskej únii oprávnila Fínsko poskytovať dlhodobú vnútroštátnu pomoc na zabezpečenie udržania poľnohospodárskej činnosti v severných regiónoch. Táto severská pomoc sa poskytuje najmä na udržanie tradičnej primárnej výroby a spracovania, ktoré sú prirodzeným spôsobom prispôsobené klimatickým podmienkam, na zlepšenie štruktúr výroby, odbytu a spracovania poľnohospodárskych výrobkov, na uľahčenie nakladania s nimi a na zabezpečenie ochrany životného prostredia a zachovania krajiny.

Regióny, na ktoré sa vzťahuje severský systém pomoci, sa nachádzajú severne od 62. rovnobežky a v niektorých priľahlých oblastiach južne od tejto rovnobežky, ktoré majú porovnateľné klimatické podmienky, ktoré značným spôsobom sťažujú poľnohospodársku činnosť. Pri vymedzení oblastí sa vzali do úvahy tieto faktory: nízka hustota zaľudnenia (maximálne 10 osôb/km2), využívaná poľnohospodárska plocha (VPP) ako podiel na celkovej ploche (menej ako 10 %) a poľnohospodárska plocha využívaná na pestovanie plodín určených na ľudskú spotrebu ako podiel na VPP. Táto oblasť predstavuje 1 417 000 hektárov VPP, čo zodpovedá 55,5% celkovej VPP Fínska v roku 1994.

Komisia predkladá Rade rok po pristúpení a následne každých päť rokov správu o udelených schváleniach a výsledkoch pomoci poskytnutej na základe týchto schválení podľa článku 143. Predchádzajúce správy boli vypracované v rokoch 1996 a 2002.

Táto správa sa zakladá na informáciách fínskych orgánov a nevyvodzujú sa v nej závery o tom, či boli splnené ciele schémy. Komisia si na vyriešenie tejto otázky objednala samostatnú štúdiu.

1.2. Všeobecné zásady

Severská pomoc sa rozlišuje podľa regiónov a poskytuje sa na základe výrobných jednotiek, pričom sa zohľadňujú obmedzenia stanovené organizáciami spoločného trhu. Obmedzenia povolených objemov výroby na sektor sú stanovené za celok, zatiaľ čo regionálne limity sú stanovené s cieľom dosiahnuť lepšiu zrozumiteľnosť. Pomoc sa nemôže vzťahovať na budúcu výrobu alebo viesť k zvýšeniu výroby alebo zvýšeniu úrovne pomoci kombinovanej s pomocou poskytnutou v referenčnom období.

Na základe dostupných štatistických údajov za jednotlivé členské štáty, pokiaľ ide o množstvá, referenčné obdobie na stanovenie rôznych kvantitatívnych limitov pre poľnohospodársku výrobu sa zakladalo na rokoch 1991 – 1993 pred pristúpením. Celková pomoc sa vypočítala na základe rozdielov medzi cenami vo Fínsku a cenami v Spoločenstve (nepriame podpory) v roku 1993, ako aj na základe rozdielov medzi priamou pomocou financovanou zo štátneho rozpočtu a výškou priamej pomoci poskytovanej zo spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP).

Podľa rozhodnutia Komisie sa maximálne úrovne pomoci určujú pre severskú pomoc podľa výrobku a sektora. Pomoc pre všetky rastlinné výrobky sa udeľuje na hektár. Pre živočíšnu výrobu je pomoc vyjadrená na dobytčiu jednotku (DJ) pre hovädzí dobytok, koňovité, bahnice, kozy, ošípané, hydinu a na hlavu pre soby. Pomoc na výrobu mlieka sa udeľuje na kilogram. Pomoc sa udeľuje aj na skladovanie ovocia a zeleniny. Pre mladých poľnohospodárov (vo veku do 40 rokov) sa poskytuje paušálna pomoc na hektár využívaný na pestovanie trávy a obilnín. Pomoc sa môže vyplatiť výrobcovi, ktorý (alebo ktorého manželský partner) má najmenej 18 rokov a nie viac ako 65 rokov. Príjemcovia pomoci musia vlastniť aspoň tri hektáre ornej pôdy alebo aspoň hektár, na ktorom sa vykonáva záhradnícka činnosť.

1.3. Subregióny

Fínsky región severskej pomoci pozostáva z piatich subregiónov, t. j. C1, C2, C2 Sever (vrátane všetkých ostrovov oblastí C1 a C2), C3 a C4 (obrázok 1) . Toto podrozdelenie umožňuje obmieňať podporu pre poľnohospodárstvo so zreteľom na osobitné rysy poľnohospodárstva regiónov a drsnosť prírodných znevýhodnení.

[pic]

Obrázok 1 – Poľnohospodárske oblasti pomoci (subregióny C1 až C4 sú začlenené do severskej pomoci)

1.4. Správa a kontroly

Pätnásť regionálnych Stredísk zamestnanosti a hospodárskeho rozvoja (SZHR) pôsobí ako regionálne organizácie pre správu poľnohospodárstva.

Správy obcí dostávajú žiadosti o pomoc od poľnohospodárov a zaznamenávajú údaje žiadostí do systému IACS (Integrovaný administratívny a kontrolný systém). Správa vykonáva výpočty pomoci a posiela poľnohospodárom schválenie pomoci. Pracovníci SZHR vykonávajú kontrolu príjemcov vnútroštátnej pomoci tak, ako sa vykonáva kontrola pomoci od EÚ. Každý rok sa priamo na mieste preverí 5 % všetkých žiadostí.

Fínsko musí Komisii každoročne predkladať ročnú správu o vplyve poskytovanej pomoci, vrátane pomoci Spoločenstva a najmä o tendencii výroby a súvisiacich prostriedkoch, ktoré sú oprávnené na pomoc, vývojovej tendencii hospodárstva príslušných regiónov a vplyve na ochranu životného prostredia. Na základe tejto správy a iných dostupných informácií Komisia preskúma zlučiteľnosť implementácie s príslušnými ustanoveniami.

2. IMPLEMENTÁCIA V ROKOCH 2001 – 2005

2.1. Rozhodnutia Komisie

Komisia schválila túto schému severskej pomoci pre Fínsko rozhodnutím 95/196/ES zo 4. mája 1995.

Počas predchádzajúceho vykazovacieho obdobia 1996 – 2000 bolo toto rozhodnutie dva razy zmenené a doplnené rozhodnutiami Komisie 97/279/ES a 2000/405/ES. V roku 2002 bolo rozhodnutie týkajúce sa Fínska nahradené rozhodnutím 2002/404/ES. Týmto rozhodnutím sa predovšetkým opravili niektoré čiastky pomoci v dôsledku zmien výmenného kurzu a rozdielov v referenčných cenách. Po druhé, niektoré sektory alebo podsektory sa skombinovali, aby sa zjednodušila správa. Komisia rozhodla, že obmedzenia úrovní pomoci na jednotku, celkovej sumy pomoci na sektor a počtu jednotiek, na ktoré sa vzťahuje pomoc, sú dostatočné na to, aby sa zabránilo prípadnému nárastu výroby.

Odvtedy bolo rozhodnutie zmenené a doplnené rozhodnutím K(2004) 2711, aby sa umožnilo vyplácanie vyššej investičnej pomoci v niektorých sektoroch do roku 2007 a aby sa pomoc na dojčiace kravy mohla vyplácať aj na jalovice. Druhá zmena a doplnenie, ktorá mala zahrnúť čiastky SLOM na mlieko a opätovne zaviesť od roku 2005 kvótové väzby, bola schválená rozhodnutím K(2005) 122. Napokon rozhodnutím K(2005) 5599 sa znížili celkové čiastky pomoci zo 486,96 milióna EUR na 448,59 milióna EUR, aby sa zohľadnili vnútroštátne financované schémy pomoci pre znevýhodnené oblasti a prispôsobili sa rozvoju SPP s cieľom zrušiť niektoré limity hustoty poľnohospodárskych zvierat.

2.2. Pomoc vyplatená vo Fínsku

Na začiatku obdobia sa udelená severská pomoc mierne zvyšovala za každý rok z 351 miliónov EUR v roku 2001 na 385 miliónov EUR v roku 2004. Zníženie pomoci na 328,1 milióna EUR v roku 2005 sa vysvetľuje už zmieneným zavedením vnútroštátne financovanej pomoci pre znevýhodnené oblasti, ktorá bola financovaná znížením zodpovedajúcej sumy severskej pomoci. Na konci obdobia severská pomoc predstavovala 34 % celkovej poľnohospodárskej podpory vyplatenej v regiónoch severskej pomoci. Využilo sa približne 74 % povolení pomoci dostupných pre severskú pomoc v rokoch 2001 – 2005.

2.3. Pomoc Spoločenstva

Poľnohospodárstvo v podporovaných oblastiach schémy severskej pomoci profituje aj z nástrojov financovaných EÚ, napríklad z dvoch pilierov v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky. Pomoc z týchto dvoch pilierov, ako sa uvádza v tabuľke 1, sa od roku 2001 zvýšila o 15 %. To sa do istej miery vysvetľuje zavedením priamych platieb v sektore mlieka v dôsledku reformy SPP v roku 2003 a vyššími agroenvironmentálnymi platbami oproti očakávanému čerpaniu.

Tabuľka 1 – Zhrnutie niektorých podpôr od Spoločenstva v rokoch 2001 a 2005

Rok | Platby SOT mil. € | Kompenzačný príspevok ZO(, mil. € | Agroenvironmentálne platby, mil. € | Spolu mil. € |

2001 | 202 | 230 | 133 | 565 |

2005 | 254 | 234 | 162 | 650 |

( Znevýhodnené oblasti |

2.4. Severská pomoc udeľovaná podľa sektora

Celková pomoc udelená vo všetkých sektoroch zostala pod prípustnou čiastkou ( tabuľky 2a a 2b ). To sa vysvetľuje najmä hospodárnou rozpočtovou disciplínou a nižšími úrovňami výroby v niektorých sektoroch, než sa očakávalo.

Tabuľka 2a – Zhrnutie čiastok severskej pomoci spojenej so živým inventárom, 2001 a 2005

Výrobok | Poskytnutá pomoc celkom v roku 2001 mil. € | Poskytnutá pomoc celkom v roku 2005 mil. € | Prípustná severská pomoc v roku 2005, mil. € |

Hovädzie | 51,1 | 54,9 | 91,17 |

Baranie a kozie | 2,5 | 3,25 | 3,50 |

Bravčové a hydina | 46 | 37,03 | 61,3 |

Sobie | 2,7 | 3,49 | 6,16 |

Koňovité | 2,1 | 2,23 | 2,52 |

Mlieko | 182,5 | 158,9 | 225,22 |

Pomoc na prepravu mlieka a mäsa | 1,6 | 2,15 | 2,27 |

Spolu | 288,5 | 261,9 | 392,2 |

Tabuľka 2b – Zhrnutie súm severskej pomoci spojenej s plochou, 2001 a 2005

Výrobok | Poskytnutá pomoc celkom v roku 2001 mil. € | Poskytnutá pomoc celkom v roku 2005 mil. € | Prípustná severská pomoc v roku 2005, mil. € |

Cukrová repa | 0,5 | 0,38 | 1,34 |

Zemiaky na výrobu škrobu | 0,9 | 0,65 | 1,24 |

Obilniny a iné plodiny pestované na ornej pôde | 9,9 | 12,90 | 15,14 |

Záhradníctvo | 21,4 | 21,43 | 24,69 |

Zelenina a jablká voľne pestované | 0,8 | 0,64 | 0,90 |

Pomoc na skladovanie | 1,07 | 1,00 | 2,86 |

VPP (pastviny, úhor atď.) | 15,7 | 16,48 | 27,87 |

Mladí poľnohospodári | 12,1 | 12,68 | 16,66 |

Spolu | 62,4 | 66,16 | 89,95 |

Počas roka 2005 sa poskytla prechodná investičná pomoc na mlieko, hovädzie, sektor oviec a kôz vrátane podpory na skladovanie krmiva a hnoja a na pohyblivé ohrady. Podporu vo výške 14,14 milióna EUR dostalo 917 projektov.

2.5. Podporované výrobné množstvá

Rozhodnutie o severskej pomoci určuje maximálne objemy výroby, na ktoré sa môže udeliť pomoc. Počas obdobia rokov 2001 – 2005 sa maximálne výrobné limity mierne prekročili v prípade bravčového, hydiny a koňovitých počas niekoľkých rokov a príslušné čiastky pomoci alebo jednotky sa obmedzili. Počet sobov, na ktoré sa vyplatili dotácie, klesol v dôsledku zavedenia limitu 50 kusov na jedného žiadateľa.

Tabuľka 3a – Prehľad podporovaných vyrobených množstiev v rokoch 2001 a 2005, dobytok

Výrobok | DJ s dotáciami 2001 | DJ s dotáciami 2005 | Referenčné úrovne DJ, 2005 | Prebytok/schodok 2005, % |

Hovädzie | 120 344 | 130 862 | 167 274 | –22% |

Baranie a kozie | 4 740 | 5 668 | 5 886 | –4% |

Bravčové a hydina | 147 764 | 133 967 | 139 200 | –4% |

Sobie (hlavy) | 185 731 | 155 254 | 229 000 | –32% |

Koňovité | 7 754 | 5 593 | 6 000 | –7% |

Mlieko (t) | 1 848 123 | 1 825 664 | 1 759129 | 4% |

V uvedenom období výroba celkove zostala pod prípustnými objemami vo všetkých sektoroch zameraných na pestovanie plodín, no v niekoľkých jednotlivých rokoch mierne prekročila prahy ( tabuľka 3b ).

Tabuľka 3b – Zhrnutie podporovaných oblastí, roky 2001 a 2005, produkcia plodín

Výrobok | Hektáre s dotáciami 2001 | Hektáre s dotáciami 2005 | Referenčné úrovne hektárov 2005 | Prebytok/schodok 2005, % |

Cukrová repa | 2 302 | 2 034 | 3 750 | –46% |

Škrob | 4 933 | 4 546 | 6 580 | –31% |

Obilniny a iné plodiny pestované na ornej pôde | 304 707 | 315 975 | 557 700 | –43% |

Záhradníctvo | 216 | 190 | 203 | –6% |

Zelenina a jablká voľne pestované | 2 080 | 1 774 | 2 095 | –15% |

VPP (pastviny, úhor atď.) | 421 738 | 427 022 | 848 812 | –50% |

3. VÝVOJ POľNOHOSPODÁRSTVA V REGIÓNOCH, KTORÝM SA POSKYTUJE SEVERSKÁ POMOC

Závery tejto kapitoly sa zakladajú na informáciách získaných od fínskych orgánov podľa článku 143 ods. 2 Aktu o pristúpení.

3.1. Vývoj základnej produkcie v subregiónoch

Hlavnými poľnohospodárskymi sektormi v severných regiónoch Fínska sú sektory mlieka, hovädzieho a ošípaných. Spolu predstavujú 72 % trhových výnosov. V nasledujúcich sekciách sa opisuje rozvoj hlavných výrobkov v rôznych subregiónoch. Rozvoj v rámci subregiónov sa na základe dostupných informácií nedá hodnotiť.

Mlieko

Produkcia mlieka v dotovanej oblasti predstavuje približne 77 % celkovej produkcie mlieka vo Fínsku. Tento podiel sa v podstate udržal v rovnakej výške počas celého obdobia. S výnimkou určitého kolísania v objemoch medzi rokmi 2000 a 2005 objem výroby klesol približne o 1,2 %, aj keď sa zmeny medzi dotovanými regiónmi líšia.

Tabuľka 4a – Produkcia mlieka (1 000 t) v subregiónoch, 2001 – 2005

Oblasť pomoci / obdobie kvóty | 2000/2001 | 2001/2002 | 2002/2003 | 2003/2004 | 2004/2005 | 2005/2006 |

C1 | 527,5 | 535,5 | 521,0 | 512,1 | 501,1 | 501,4 |

C2 | 1 022,1 | 1 047,4 | 1 031,8 | 1 026,5 | 1 016,7 | 1 032,1 |

C2N | 105,4 | 108,2 | 107,5 | 107,3 | 103,1 | 104,9 |

C3 | 172,6 | 177,1 | 178,4 | 174,4 | 168,8 | 170,5 |

C4 | 23,0 | 23,5 | 23,3 | 22,4 | 20,6 | 20,5 |

Spolu | 1 850,6 | 1 891,7 | 1 862,1 | 1 842,7 | 1 810,4 | 1 829,3 |

Poznámka: Uvedené čísla predstavujú celkový objem produkcie mlieka v severných oblastiach (vrátane produkcie bez severskej pomoci). |

Hovädzie

Aj vo vzťahu k hovädziemu predstavujú regióny severskej pomoci približne 77 % fínskej produkcie. V dôsledku vysokého trhového dopytu sa objem výroby v rokoch 2003 a 2004 zvýšil. Podiel produkcie hovädzieho v podporovaných regiónoch sa trochu zmenil, aj keď sú tieto zmeny v jednotlivých subregiónoch rozdielne. Treba poznamenať, že zmeny v produkcii mlieka a hovädzieho sa viac alebo menej navzájom kopírujú, čo potvrdzuje koreláciu medzi objemami produkcie.

Tabuľka 4b – Produkcia hovädzieho (1000 t) v subregiónoch, 2001 – 2005

Oblasť pomoci /rok | 2001 | 2002 | 2003 | 2004 | 2005 |

C1 | 19,8 | 19,9 | 20,2 | 19,6 | 18,2 |

C2 | 37,7 | 38,6 | 41,6 | 41,3 | 38,2 |

C2N | 3,7 | 3,6 | 3,9 | 3,7 | 3,6 |

C3 | 5,4 | 5,5 | 6,1 | 5,7 | 5,3 |

C4 | 0,6 | 0,5 | 0,6 | 0,6 | 0,6 |

Spolu | 67,2 | 68,1 | 72,4 | 70,9 | 65,9 |

Produkcia ošípaných

Podporovaná oblasť produkuje 43 % bravčového mäsa vo Fínsku. V rokoch 2000 – 2005 sa produkcia bravčového mäsa v tejto oblasti zvýšila približne o 22 %, no jej podiel na produkcii bravčového mäsa v celej krajine zostal nezmenený.

Tabuľka 4c – Produkcia ošípaných (1000 t) v subregiónoch, 2001 – 2005

Oblasť pomoci /rok | 2001 | 2002 | 2003 | 2004 | 2005 |

C1 | 47,9 | 50,1 | 53,5 | 55,2 | 57,9 |

C2 | 23,9 | 25,7 | 27,9 | 28,7 | 28,0 |

C2N | 1,2 | 0,9 | 1,1 | 1,2 | 1,2 |

C3 a C4 | 1,1 | 1,0 | 1,0 | 1,0 | 1,0 |

Spolu | 74,1 | 77,7 | 83,5 | 86,1 | 88,1 |

3.2. Rozvoj využívania pôdy

Využívaná poľnohospodárska plocha v podporovanej oblasti, na ktorú sa vzťahuje schéma severskej pomoci, predstavovala v roku 2005 celkovo 1 185 miliónov hektárov, čo je približne 52 % celkovej využívanej poľnohospodárskej plochy vo Fínsku. Z poľnohospodárskej pôdy v severných regiónoch je 39 % v oblasti C1, 49 % v oblasti C2 a 12 % v najsevernejších oblastiach C2N-C4.

V celom dotovanom regióne sa využívaná poľnohospodárska plocha zväčšila v rokoch 2000 – 2005 o 4,4 %, teda o 50 400 hektárov, v dôsledku vyradenia zarastených polí na základe očakávaní nadchádzajúcej reformy SPP. Táto plocha je stále približne o 16 % menšia ako maximálna plocha stanovená v rozhodnutí Komisie 2002/404/ES.

Využívanie poľnohospodárskej pôdy pokračovalo, no niektoré z najvzdialenejších obrábaných polí v podporovanej oblasti sa vyraďujú z produkcie. Nejestvuje žiadna ochota prenajímať pôdu za akúkoľvek cenu, pretože náklady na obrábanie pôdy sú pre malý rozmer parciel a veľké vzdialenosti príliš vysoké. Priemerný vývoj ceny dodatočnej pôdy bol na severe dosť zdržanlivý, aj keď ceny môžu narastať prudšie ako priemer v dôsledku súťaže o pôdu ponúkanú na predaj alebo prenájom v blízkosti chovateľských fariem.

V roku 2005 sa na 44 % VPP pestovali obilniny, 40 % bolo s trávnatým porastom, na 6 % sa pestovali iné plodiny a 10 % zostalo ležať úhorom. V rokoch 2000 až 2005 sa plochy obilnín a ladom ležiace plochy zvýšili a trávnatá plocha sa zmenšila. Túto zmenu spôsobila hlavne skutočnosť, že mnohé hospodárstva ukončili živočíšnu výrobu, zatiaľ čo, najmä v severných častiach podporovanej oblasti, pestovanie obilnín na krmivo a iných plodín pokračovalo, alebo sa časť pozemkov prenajala rozširujúcim sa hospodárstvam.

3.3. Trendy v štruktúre, produktívnosti a výrobných metódach poľnohospodárstva

V deväťdesiatych rokoch minulého storočia štrukturálne zmeny poľnohospodárstva rýchlo napredovali v regiónoch, v ktorých sa uplatňuje schéma severskej pomoci. Tento trend pokračoval na začiatku tohto storočia, keď menšie hospodárstva skončili so živočíšnou výrobou a prešli na čiastočné pestovanie plodín, alebo prenajímali svoje pozemky väčším hospodárstvam. Prenájom ornej pôdy sa v celej podporovanej oblasti zvýšil a v roku 2005 bolo prenajatých približne 35 % ornej pôdy hospodárstiev, ktoré pokračovali vo svojej výrobe. Približne tretina hospodárstiev skončila výrobu v rokoch 1995 až 2005 a priemerná výmera hospodárstva v podporovanom regióne sa zvýšila z 19 na 31 hektárov. V roku 2005 pôsobilo v podporovanej oblasti 39 650 hospodárstiev. Tento pokles bol najpomalší v podporovaných regiónoch C2N a najrýchlejší v podporovanom regióne C3.

Tabuľka 5a – Počet hospodárstiev v rozličných subregiónoch a v celej krajine (2001 – 2005)

Oblasť/rok | 2001 | 2002 | 2003 | 2004 | 2005 | zmena 2001–2005 | % zmena 2001/-2005 |

C1 | 18 347 | 17 720 | 17 264 | 16 820 | 16 281 | –2 066 | –11% |

C2 | 20 153 | 19 713 | 19 257 | 18 877 | 18 285 | –1 868 | –9% |

C2N | 2 073 | 2 223 | 2 152 | 2 103 | 1 999 | –74 | –4% |

C3 | 3 242 | 3 163 | 3 075 | 2 972 | 2 865 | –377 | –12% |

C4 | 734 | 731 | 710 | 689 | 666 | –68 | –9% |

Fínsko | 77 320 | 75 474 | 73 714 | 72 054 | 69 517 | –7 803 | –10% |

Od roku 2000 sa počet hospodárstiev vlastniacich viac ako 100 hektárov viac ako zdvojnásobil a ich podiel na celkovej ploche vzrástol zo 6 % na 13,6 %.

Tabuľka 5b – Počet a rozdelenie hospodárstiev v regióne severskej pomoci, 1995, 2000 a 2005

Rozdelenie (%) a celkový počet hospodárstiev v oblasti severskej pomoci | Rozdelenie (%) a počet hospodárstiev | Rozdelenie (%) pôdy a priemerná veľkosť hospodárstiev (ha na jedno hospodárstvo) |

1995 | 2000 | 2005 | 1995 | 2000 | 2005 |

do 20 ha | 62,1 | 48,6 | 44,2 | 34,9 | 20,6 | 15,5 |

20 – 29 ha | 20,5 | 19,8 | 18 | 25,9 | 18,7 | 14,3 |

30 – 39 ha | 9,6 | 12,8 | 12,3 | 17,0 | 16,9 | 13,8 |

40 – 49 ha | 4,2 | 7,5 | 8,5 | 9,7 | 12,8 | 12,2 |

50 – 99 ha | 3,3 | 10,1 | 14,1 | 10,8 | 25,1 | 30,6 |

100 –… ha | 0,3 | 1,2 | 2,9 | 1,8 | 6,0 | 13,6 |

Spolu / priemer | 58 115 | 44 326 | 39 649 | 19,3 | 26,2 | 31,1 |

Priemerná veľkosť stáda v hospodárstvach s chovom dojníc v podporovanej oblasti sa v rokoch 1995 – 2005 zvýšila z 12 na 20 hláv. Podiel mlieka vyprodukovaného v hospodárstvach s viac ako 50 dojnicami súčasne vzrástol z 0,3 % na 8,5 %.

V ostatných dobytkárskych hospodárstvach sa priemerný počet stojísk zvierat zodpovedajúco zvýšil z 20 na 50. Takmer jedna tretina ostatných dobytkárskych hospodárstiev má viac ako 50 kusov hovädzieho dobytka na jedno hospodárstvo, zatiaľ čo v roku 1995 ich bolo menej ako desatina.

Tabuľka 5c – Počet a rozdelenie mliekarských a dobytkárskych hospodárstiev v oblasti severskej pomoci v rokoch 1995, 2000 a 2005

Oblasti severskej pomoci | Rozdelenie (%) a počet hospodárstiev | Rozdelenie (%), celkový a priemerný počet zvierat |

1995 | 2000 | 2005 | 1995 | 2000 | 2005 |

Mliekarské hospodárstva |

menej ako 10 dojníc na hospodárstvo | 35 | 21,3 | 15,9 | 19,1 | 8,7 | 5,5 |

10 – 19 dojníc na hospodárstvo | 54,9 | 50,2 | 44,6 | 61,4 | 44,3 | 33,1 |

20 – 29 dojníc na hospodárstvo | 9,2 | 21,6 | 24,8 | 16,8 | 31 | 30,2 |

30 – 49 dojníc na hospodárstvo | 0,9 | 6,2 | 12,1 | 2,4 | 13,5 | 22,7 |

50 a viac dojníc na hospodárstvo | 0,1 | 0,6 | 2,5 | 0,3 | 2,5 | 8,5 |

Počet hospodárstiev | 23 442 | 16 422 | 12 335 | 288 456 | 267 654 | 240 645 |

Priemerný počet zvierat na hospodárstvo | 12,3 | 16,3 | 19,5 |

Ostatné dobytkárske hospodárstva |

menej ako 10 kusov hovädzieho dobytka na hospodárstvo | 36,8 | 24,8 | 22,1 | 8,9 | 3,4 | 2,2 |

10 – 19 kusov hovädzieho dobytka na hospodárstvo | 27,3 | 19,6 | 18 | 18,9 | 8 | 5,1 |

20 – 29 kusov hovädzieho dobytka na hospodárstvo | 13,7 | 13,5 | 11,8 | 16,2 | 9,3 | 5,8 |

30 – 49 kusov hovädzieho dobytka na hospodárstvo | 13,3 | 17,5 | 16,9 | 25 | 19,3 | 13,2 |

50 a viac kusov hovädzieho dobytka na hospodárstvo | 8,8 | 24,6 | 31,3 | 31 | 60 | 73,8 |

Počet hospodárstiev | 5 436 | 3 069 | 2 760 | 110 353 | 108 805 | 137 438 |

Priemerný počet zvierat na hospodárstvo | 20,3 | 35,5 | 49,8 |

V rokoch 2000 – 2005 pomerné zastúpenie hospodárstiev vo vlastníctve poľnohospodárov vo veku menej ako 40 rokov sa znížilo z 28 % na 24 %, no priemerná veľkosť hospodárstiev vo vlastníctve mladých poľnohospodárov bola väčšia a vzrástla viac než v prípade starších poľnohospodárov.

Hospodárstva v podporovanej oblasti investovali (vyjadrené v hrubých investičných výdavkoch) najviac do nákupov ďalšej pôdy (97,7 milióna EUR), ďalej do stavieb pre dobytok na mlieko (75,8 milióna EUR), do založenia hospodárstiev (57,0 milióna EUR) a do výrobných jednotiek hovädzieho (27,5 milióna EUR).

Aj keď tradičné formy poľnohospodárskej výroby v regióne pokračujú, rast veľkosti hospodárstiev viedol k zavedeniu výrobných technológií a metód vhodných pre väčšie hospodárstva, čo v dlhodobej perspektíve zníži náklady.

3.4. Vývoj príjmov a ziskovosti poľnohospodárstva

V dôsledku nepriaznivého vývoja pomeru medzi trhovými výnosmi a výrobnými nákladmi poľnohospodárstvo v regiónoch severskej pomoci vo Fínsku silne závisí od príjmovej podpory vyplácanej poľnohospodárstvu. Pomer severskej pomoci k čistej pridanej hodnote hospodárstva (ČPHH) sa v období rokov 2000 – 2006 pohyboval medzi 0,4 a 0,5.

Ročný rast čistej pridanej hodnoty hospodárstva pripadajúci na ročnú pracovnú jednotku (ČPHH/RPJ) bol v období rokov 2000 – 2004 v priemere 1,8 %. Počas toho istého obdobia sa príjem rodinného hospodárstva pripadajúci na rodinnú pracovnú jednotku (PRH/RPJ) zvýšil o 1,3 % ročne.

Príjem rodinného hospodárstva v rokoch 2000 – 2004 v rôznych častiach severného regiónu silne kolísal. V oblasti C2 bolo priemerné ročné zvýšenie príjmov výrazne menšie než v iných oblastiach. Jednou príčinou tohto vývoja v oblasti C2 bolo zvýšenie počtu malých obilninárskych hospodárstiev s nízkymi výnosmi a vysokými nákladmi, keď poľnohospodári skončili so živočíšnou výrobou.

Rast príjmu rodinného hospodárstva pripadajúceho na rodinnú pracovnú jednotku je spôsobený hlavne štrukturálnym vývojom v poľnohospodárstve a zvýšenou efektívnosťou výroby. Rozšírenie výroby a zvýšenie efektívnosti bolo jediným z prostriedkov na udržanie príjmov rodinných hospodárstiev. Dosť vysoké investičné podpory taktiež podnietili rozšírenie výroby a zvýšenie jej efektívnosti.

Zväčšenie veľkosti hospodárstiev a rozšírenie výroby je vyššie v sektore mlieka než v sektore hovädzieho. Vývoj cien výrobcov v prípade hovädzieho bol slabý a zvýšenie nákladov znížilo príjmy a ziskovosť najmä ku koncu príslušného obdobia.

Naproti tomu u chovateľov ošípaných a pestovateľov obilnín sa zlepšenie veľkosti zreteľnejšie prejavilo v príjmových ukazovateľoch a ukazovateľoch ziskovosti, ale takisto aj v prípade týchto hospodárstiev sa znižoval priemerný vývoj príjmov a ziskovosti ku koncu tohto obdobia.

3.5. Sociálno-ekonomický vplyv rozvoja

Úloha poľnohospodárskeho a potravinárskeho sektora v regionálnych ekonomikách podporovanej oblasti sa od roku 1995 zvýšila. V roku 2003 pracovalo v severnom Fínsku v poľnohospodárstve 61 150 osôb a v potravinárskom priemysle 13 900 osôb. V rokoch 1995 až 2003 počet ľudí zamestnaných v poľnohospodárstve klesol o viac ako 25 %, zatiaľ čo počet ľudí zamestnaných v potravinárskom priemysle zostal približne rovnaký.

Vo fínskom regióne severskej pomoci a najmä v jeho najvzdialenejších častiach však poľnohospodári tvoria významný podiel vidieckeho obyvateľstva. Schéma severskej pomoci je súčasťou prijatých opatrení, ktorými sa vynakladá úsilie zamerané na udržanie obyvateľstva v severných a východných regiónoch. Dlhodobá severská pomoc významne prispela k zvládnutiu úbytku poľnohospodárskeho a vidieckeho obyvateľstva a zmierneniu jeho nepriaznivých dôsledkov.

3.6. Stav životného prostredia

Jeden z cieľov systému severskej pomoci spočíva v tom, že bude priaznivo ovplyvňovať implementáciu ochrany a zachovania životného prostredia viazaním vyplácania podpory na podmienky, ako je využívanie ornej pôdy (správnej poľnohospodárskej praxe) a počty živého inventára (maximálna hustota hospodárskych zvierat). Keďže viaceré individuálne prevádzkové programy majú vplyv na životné prostredie, je ťažké oddeliť vplyv niektorého individuálneho programu od celku. Agroenvironmentálne opatrenia v rámci politiky rozvoja vidieka sa uplatňujú na viac ako 95 % hospodárstiev v regióne a takmer na rovnaké percento ornej pôdy.

Ukazovatele stavu životného prostredia s referenciou na dusík a fosfor v oblasti, na ktorú sa vzťahuje schéma severnej pomoci, vykazujú určité zlepšenie v stave životného prostredia. Medzi činnosti s priaznivými vplyvmi na životné prostredie patrí výstavba dodatočných kapacít na skladovanie maštaľného hnoja a obmedzené používanie priemyselných hnojív. Množstvo maštaľného hnoja vyprodukovaného v dobytkárskom hospodárstve sa zmenšilo spolu s poklesom počtu hospodárskych zvierat.

3.7. Vplyv na potravinový reťazec

Veľkoobchod a maloobchod, spracovanie a situácia v odbyte výrobkov patriacich do systému severskej pomoci zostali v tejto osobitnej oblasti počas daného obdobia vcelku stabilné. Medzi podnikmi potravinárskeho priemyslu počet mliekarní a bitúnkov vykupujúcich suroviny z poľnohospodárstva počas posudzovaného obdobia v podporovanej oblasti klesol.

Najsevernejšie oblasti môžu byť o niečo problematickejšie z hľadiska spracovateľských podnikov pôsobiacich celoštátne: objemy surovín, ktoré možno získať z tejto oblasti, sú nízke v porovnaní s celkovými objemami takýchto podnikov, náklady na dopravu sú vysoké a trhy sú veľmi vzdialené.

4. ZÁVERY

V tejto správe sa uvádza prehľad udelených povolení a dosiahnutých výsledkov. Bola vypracovaná na základe údajov, ktoré poskytli fínske orgány v súlade s článkom 143 ods. 2 Aktu o pristúpení, a má byť predložená Rade. Základné prvky vyplývajúce zo správy sú:

1. Pokiaľ ide o väčšinu sektorov, ktoré dostávajú severskú pomoc, prípustné úrovne výroby pre produkciu, ktorá dostala pomoc, alebo celkové limity pomoci neboli v posudzovanom období prekročené. Úrovne výroby sa však niekedy prekračovali v produkcii bravčového a hydinového mäsa, mlieka a obilnín. Čiastky pomoci a oprávnené jednotky boli príslušne krátené.

2. Členské štáty vykonávajú kontroly a podľa vnútroštátnych orgánov sa nezistili žiadne významné nezrovnalosti. Požadované správy sa predkladali Komisii, ako to ustanovuje Akt o pristúpení.

3. Cieľom systému severskej pomoci je zabezpečiť, aby sa v regióne udržiavala poľnohospodárska výroba. Zistiť, či severská pomoc dosiahla tento cieľ, je ťažké, pretože v regióne sa uplatňujú aj iné systémy podpory zamerané na poľnohospodárstvo. Systém vrátane platieb a jednotlivých súm, ako aj vymedzenie subregiónov sa po zavedení nikdy nepreveroval. Komisia si preto objednala štúdiu na to, aby získala podrobnejší obraz o systéme a jeho účinnosti, efektívnosti a náležitosti jeho implementácie v rokoch 1995 – 2005. Štúdia sa má vypracovať aj v zmysle reforiem spoločnej poľnohospodárskej politiky. Výsledky tejto štúdie budú dostupné na jeseň 2007 a použijú sa na ďalší rozvoj systému severskej pomoci.

Komisia sa na základe informácií, ktoré poskytli fínske orgány, domnieva, že fínske orgány vo všeobecnosti náležitým spôsobom uplatňovali rozhodnutie Komisie 95/195/ES a rozhodnutie Komisie 2002/404/ES o pomoci severným regiónom.