[pic] | KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV | Brusel, 18.7.2007 KOM(2007) 409 v konečnom znení OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV Posilnenie vnútorného trhu so službami mobilnej televízie {SEK(2007) 980}{SEK(2007) 981} OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV Posilnenie vnútorného trhu so službami mobilnej televízie 1. Mobilná televízia: nová príležitosť pre EÚ Mobilná televízia sa týka prenosu audiovizuálneho obsahu na mobilné zariadenie[1]. Má potenciál významne zmeniť spôsob, ktorým spotrebitelia využívajú televízne a audiovizuálne služby. Ponúka možnosť prezerať si hocijaký obsah, v hocijakom čase a na hocijakom mieste, a zároveň predstavuje nový interaktívny svet, v ktorom je tradičný obsah a kreatívny obsah vysielania vytvorený na požiadanie doplnený službami prispôsobenými potrebám a preferenciám každého spotrebiteľa. Mobilná televízia sa nachádza na križovatke, kde sa stretávajú dva významné spoločenské trendy - väčšia mobilita a nové formy prístupu k mediálnemu obsahu. Preto by sa mohla stať jednou z budúcich spotrebiteľských technológií s vysokým rastom. Spájaním služieb osobnej mobilnej komunikácie , ktoré predstavujú jeden z najdynamickejších európskych trhov, s audiovizuálnym obsahom sa mobilná televízia dostáva do popredia inovačných služieb s vysokou hodnotou . Odhaduje sa, že do roku 2011 by tento trh mohol mať hodnotu 7 miliárd až 20 miliárd eur a mohol by zahŕňať 200 miliónov až 500 miliónov zákazníkov na celom svete[2]. Je to príklad digitálnej konvergencie - koncepcie, ktorá je stredobodom stratégie Komisie i2010 pre informačnú spoločnosť. Digitálna konvergencia priláka do Európy nové príležitosti na podnikanie, nové pracovné miesta a nové spotrebiteľské služby, a prispeje tak k zvýšeniu európskej konkurencieschopnosti a blahobytu v súlade s obnovenou Lisabonskou stratégiou pre rast a zamestnanosť a opatreniami prijatými na jarnom zasadnutí Európskej rady v roku 2006. Vývoj mobilnej televízie je v súlade s cieľmi stanovenými v oznámení Komisie o modernej, inováciám prístupnej Európe, ktoré sa vzťahuje na neformálne zasadnutie Európskej rady v Lahti [3] . Európski výrobcovia príslušenstva a takisto poskytovatelia služieb zohrávajú hlavnú úlohu pri pilotnom a komerčnom vysielaní mobilnej televízie na celom svete. Zavedenie a rozšírenie služieb mobilnej televízie v EÚ však doteraz charakterizuje pomalé tempo. Konkurenti hlavných európskych partnerov, predovšetkým z Ázie a USA, dosiahli značný pokrok a Európa riskuje stratu svojej konkurenčnej výhody v oblasti mobilných služieb [4] a premárnenie veľkej príležitosti na rast a inováciu, pokiaľ sa v Európe nedosiahne postačujúci rozmach spojený s primeranou mierou koordinácie. Preto je potrebné vypracovať pre Európu nový projekt. V súčasnosti sa trh so službami mobilnej televízie nachádza ešte stále v počiatočnom štádiu: rok 2006 bol kľúčovým v zmysle pilotných projektov a oznámení; v roku 2007 sa v Taliansku a Fínsku a v čiastočnej miere v Nemecku a Veľkej Británii začalo komerčné vysielanie a ďalšie celonárodné vysielanie sa plánuje v Nemecku, Francúzsku a Španielsku. Ale nábeh poskytovania sa deje veľmi pomalým tempom z dôvodu technologickej a regulačnej neistoty. Rok 2008 sa vo všeobecnosti považuje za rozhodujúci pre nábeh služieb mobilnej televízie v EÚ kvôli významným športovým udalostiam, akými sú napríklad majstrovstvá Európy vo futbale a olympijské hry, ktoré poskytnú jedinečnú príležitosť na zvýšenie informovanosti spotrebiteľov a na prijatie nových služieb. Umožnenie prístupu k týmto inovačným službám v roku 2008 pre európskych občanov a zabezpečenie toho, aby boli európske spoločnosti súčasťou tohto inovačného prístupu, sú vo verejnom záujme a na jeho základe sa oprávňuje proaktívny prístup Európskej únie. Kľúčom k úspešnému nábehu týchto inovačných služieb v EÚ je vytvorenie priaznivého prostredia, v ktorom sa umožní prevádzkovateľom a spotrebiteľom využívať výhody plynúce z vnútorného trhu a dosiahnuť potrebné úspory z rozsahu. Prenos mobilnej televízie môže mať rôzne podoby – od živého vysielania po časovo posunuté vysielanie alebo vysielanie na požiadanie. Prenos služieb mobilnej televízie sa môže uskutočniť prostredníctvom rozličných sietí, ktoré zahŕňajú bunkové mobilné siete, pozemné vysielanie, satelitné siete a internet. Je potrebné stanoviť rozdiel medzi službami mobilnej televízie „ zasielanie“ (unicast, komunikácia „bod-bod“) a „ vysielanie “ (broadcast, komunikácia „bod-multibod“)[5]. Na účely tohto oznámenia a sprievodného hodnotenia vplyvu pri „mobilnej televízii“ ide výhradne o služby vysielanej pozemnej mobilnej televízie. Dôvodom tejto voľby je, že politika a regulačný rámec pre oblasť služieb poskytovaných prostredníctvom existujúcich sietí mobilných komunikácií sa už uplatňujú a takéto služby sú dobre rozvinuté v EÚ ako súčasť komerčných ponúk väčšiny prevádzkovateľov siete 3G. Okrem toho je možné prinášať rovnaký obsah veľkému množstvu používateľov v rovnakom čase len prostredníctvom vysielacieho režimu, a ten preto predstavuje kľúč k rozsiahlemu uvedeniu služieb mobilnej televízie na trh. Mobilné satelitné služby ( Mobile Satellite Services , MSS) môžu takisto predstavovať dôležitú platformu na využitie mobilnej televízie. Sú však spojené s inou skupinou problémov v porovnaní s mobilnými pozemnými službami, ktoré sa riešia prostredníctvom osobitnej iniciatívy Komisie[6]. 2. KľÚčOVÉ PRVKY ÚSPECHU V roku 2006 Komisia začala dialóg so zainteresovanými stranami s cieľom stanoviť a riešiť otázky súvisiace s nastupujúcimi službami mobilnej televízie. Útvary Komisie predovšetkým uľahčili zriadenie skupiny zastrešujúcej odvetvia priemyslu, Európskej rady pre mobilné vysielanie (EMBC) , fóra, na ktorom sa po prvýkrát stretli zainteresovaní predstavitelia všetkých významných odvetví vrátane vysielateľov, výrobcov, poskytovateľov obsahu a telekomunikačných operátorov. EMBC vydala v marci 2007 odporúčania pre priemyselné odvetvia. Takisto sa uskutočnili pravidelné konzultácie s členskými štátmi o konkrétnych problémoch v kontexte inštitucionálnych fór vrátane Skupiny pre politiku rádiového frekvenčného spektra, Výboru pre rádiové frekvenčné spektrum a Výboru pre komunikácie[7]. Komisia bude pokračovať v konzultáciách so zainteresovanými stranami vrátane spotrebiteľských organizácií a bude vyzývať predstaviteľov priemyslu, aby pokračovali vo svojom úsilí o dosiahnutie interoperability, predovšetkým na úrovni prenosu a služieb. Výsledkom ich konzultácií bolo určenie troch hlavných prvkov , ktoré predstavujú kľúč k úspešnému zavedeniu mobilnej televízie: - technické aspekty (normy / interoperabilita) - regulačné prostredie, ktorým sa bude napomáhať inováciám a investíciám - zaistenie kvalitného spektra pre služby mobilnej televízie 2.1. Technické aspekty (normy / interoperabilita) Dohodou o spoločných technických normách pre mobilnú televíziu by sa dosiahli dôležité výhody pre európskych spotrebiteľov a odvetvia priemyslu. Mohla by všetkým účastníkom v rámci hodnotového reťazca mobilnej televízie – výrobcom príslušenstva, pracovníkom v oblasti vývoja aplikácií, vysielateľom, zostavovateľom obsahu, mobilným operátorom - priniesť istotu v súvislosti s rozhodnutiami, ktoré sa týkajú technológií. Iba vďaka predvídateľnému prostrediu sa dajú prilákať investície do výroby zariadení a vývoja služieb, čím sa zároveň dosiahnu aj úspory z rozsahu, ktoré sú potrebné na spustenie služieb. Dostupnosť zariadení a služieb a klesajúce ceny podporia dopyt, čo pomôže dosiahnuť kritické množstvo a zabezpečí sa tak udržateľnosť podnikateľských zámerov v oblasti mobilnej televízie . Všeobecný úspech GSM, vďaka ktorému sa Európa stala svetovým lídrom v oblasti mobilných komunikácií, naznačuje výhody, ktoré sa môžu zvyšovať v prípade, že sa všetci účastníci v rámci priemyselných odvetví dohodnú na vývoji novej služby na základe spoločnej normy. Dohoda o spoločných normách je rozsiahla aj v oblasti vysielania. V súčasnosti sú techniky prenosu pre každú digitálnu vysielaciu platformu v Európe založené na zodpovedajúcich normách, ktoré patria do skupiny DVB[8], a Európska komisia ich takisto aktívne podporuje vo svojich vzťahoch s tretími krajinami a prostredníctvom európskeho výskumu. Dohodou o spoločnej norme by sa uľahčila schopnosť mobilného príjemcu pracovať na akejkoľvek sieti mobilnej televízie v Európe, čím by sa u spotrebiteľov prehĺbila dôvera. Prevádzkovateľom mobilnej televízie sa zjednoduší rozhodovanie v súvislosti s technológiami. Úspešné zavedenie služieb mobilnej televízie v Japonsku, Južnej Kórei a Spojených štátoch amerických vychádza z jednotnej normy. V súčasnosti v Európe hrozí riziko rozdelenia vnútorného trhu , keďže pre rôzne platformy existuje niekoľko technológií mobilnej televízie, takže uvedené výhody nie je možné realizovať. Pri pilotných a komerčných vysielaniach založených na pozemných digitálnych technológiách[9] sa vo väčšine krajín využíva norma DVB-H [10]a z veľkej časti sa považuje za otvorenú a silnú normu. V ostatných prípadoch pilotného a komerčného vysielania sa využíva norma T-DMB [11]. V Európe sa takisto začali testovať aj iné technológie[12]. V súvislosti so stanovením noriem a otázkami interoperability, najmä v prípade rýchlo sa rozvíjajúcich technológií, Komisia uprednostňuje prístup, pri ktorom zohrávajú vedúcu úlohu priemyselné odvetvia. V prípade mobilnej televízie EMBC uznala výhody prameniace z dohody o spoločnej norme, ktorou by sa mohli dosiahnuť značné úspory z rozsahu v rámci Európy. Nenavrhla však spoločnú normu. Preto je v tejto súvislosti potrebné vyvinúť väčšie úsilie. Pri hodnotení súčasnej situácie sa javí ako najlepší kandidát v súvislosti s budúcim zavedením pozemnej mobilnej televízie v Európe norma DVB-H . V súčasnosti je už najviac využívanou normou v Európe a takisto rastie jej popularita na celom svete. Na celom svete, vrátane USA a Ázie, sa využilo približne 40 pilotných sietí DVB-H. Z celkového počtu prípadov pilotného vysielania sa 25 uskutočnilo v Európe. V rámci EÚ sa pilotné vysielanie uskutočnilo už v 15 členských štátoch, pričom Taliansko zohrávalo úlohu priekopníka pri zavedení služieb DVB-H, v súčasnosti ho nasleduje Fínsko. Francúzsko, Nemecko a Španielsko sa takisto usilujú o sprístupnenie funkčných sietí DVB-H v roku 2007. Existuje niekoľko dôvodov, prečo sa účastníci trhu v Európe rozhodli pre DVB-H . DVB-H je v plnej miere spätne kompatibilná s DVB-T. To má osobitný význam v európskom priestore, v ktorom dochádza k prechodu na digitálne vysielanie, keďže DVB-T sa využíva pri pozemnom digitálnom prenose všade v Európe. Okrem toho majú v súvislosti s know-how prevádzkovatelia sietí skúsenosti s budovaním a prevádzkovaním sietí DVB-T. Väčšina výrobcov z Európy, USA a Ázie navrhuje zariadenia a systémové riešenia DVB-H, keďže DVB-H je plne štandardizovaný systém. Komisia je preto toho názoru, že DVB-H bude predstavovať základ pre úspešné zavedenie a rozšírenie služieb pozemnej mobilnej televízie v EÚ. Komisia podporí dialóg v rámci odvetví priemyslu, aby bolo možné dosiahnuť rozsiahlu dohodu v súvislosti s uplatňovaním DVB-H. S cieľom presadzovať túto dohodu Komisia zamýšľa pripraviť potrebné opatrenia s cieľom zaradiť DVB-H do zoznamu noriem [13] uverejneného v Úradnom vestníku Európskej únie [14] . Pridanie DVB-H do zoznamu noriem by znamenalo, že by sa od členských štátov vyžadovala podpora využívania DVB-H pri poskytovaní služieb pozemnej mobilnej televízie. Komisia vyzýva predstaviteľov priemyselných odvetví, aby zabezpečili bezodkladné riešenie všetkých otvorených otázok týkajúcich sa práv duševného vlastníctva v súvislosti s DVB-H[15]. Komisia bude naďalej monitorovať situáciu v EÚ a je možné, že v polovici roku 2008 predloží návrhy v prípade potreby zahŕňajúce opatrenia, prostredníctvom ktorých sa otvorená norma stane záväznou[16]. Okrem toho interoperabilita ostáva aj naďalej dôležitým cieľom . Skúsenosťami z minulosti, predovšetkým v oblasti interaktívnej televízie, sa preukázalo, že spoločná norma sama o sebe nie je postačujúca pri zabezpečovaní interoperability, hlavne na vyšších úrovniach, než je fyzický prenos signálu. Komisia preto podporí zainteresované strany, aby konali spoločne s rovnakým cieľom – maximalizovať prístup spotrebiteľov k službám, a to najmä využívaním otvorených noriem. 2.2. Regulačné prostredie, ktorým sa bude napomáhať inováciám a investíciám v oblasti mobilnej televízie Vnútroštátne prístupy k povoľovaniu služieb mobilnej televízie sa môžu značne odlišovať. V mnohých členských štátoch mobilná televízia podlieha všeobecnému režimu, ktorý sa uplatňuje na vysielanie. V ostatných členských štátoch neexistujú žiadne konkrétne predpisy, alebo sa o regulačnom rámci pre tieto nové služby stále diskutuje. Doteraz existuje len málo skúseností s vysielaním služieb pri výhradnom využívaní mobilného prenosu (t. j. bez „tradičného“ povolenia na programové vysielanie podľa zákona o televíznom a rozhlasovom vysielaní). Touto situáciou sa vytvára vysoký stupeň regulačnej neistoty a v niektorých prípadoch právne vákuum , ktoré má negatívny vplyv na prevádzkovateľov mobilnej televízie v rámci vnútorného trhu. Pri zavedení služieb mobilnej televízie je potrebné transparentné a mierne regulačné prostredie . Zatiaľ čo je jasné, že rozhodnutie o udeľovaní povolení ostáva vnútroštátnou výsadou, predstavitelia priemyslu očakávajú objasnenie prevládajúceho rámca na udeľovanie povolení a v súvislosti s touto otázkou sa usilujú získať primeraný stupeň istoty, predovšetkým pri spúšťaní služieb mobilnej televízie v rôznych členských štátoch. V režimoch udeľovania povolení pre služby mobilnej televízie sa musia zohľadňovať potreby vnútorného trhu a cieľom by mala byť snaha vytvoriť rovnaké pravidlá , pri ktorých sa rôznym účastníkom umožní súťažiť za podobných podmienok. Je potrebný súlad regulačných prístupov v celej EÚ s cieľom objasniť príslušné právne predpisy a vytvoriť regulačné prostredie, ktorým sa bude napomáhať inováciám a investíciám. Komisia považuje mobilnú televíziu za službu v počiatočnom štádiu vzniku a je toho názoru, že by sa nemali zavádzať neprimerané povinnosti. Napríklad povinnosti „prenosu“ („must carry“) sú v súvislosti so službami v počiatočnom štádiu vzniku zakázané[17] a iné tradičné povinnosti v súvislosti s vysielaním nemusia byť pre služby mobilnej televízie vhodné. Od členských štátov sa vyžaduje, aby všetky takéto regulačné prekážky identifikovali a odstránili. Okrem toho by členské štáty nemali zakázať zdieľanie infraštruktúry[18] a mali by podporovať spoločné umiestnenie, ak je potrebné na uľahčenie využívania sietí, a uložiť ho ako povinnosť vtedy, keď je potrebné zaoberať sa prípadnými obavami súvisiacimi so životným prostredím[19]. V oblasti regulácie a v rámci režimov udeľovania povolení bude Komisia podporovať kontakty medzi členskými štátmi s cieľom výmeny informácií a určovania najlepších postupov. Komisia bude poskytovať pomoc v súvislosti s otázkami regulácie a táto pomoc bude zahŕňať usmernenia a odporúčania podľa potreby. 2.3. Zaistenie kvalitného spektra pre služby mobilnej televízie Kľúčovým faktorom, ktorý má vplyv na úspešné zavedenie mobilnej televízie, je prístup k rádiovému frekvenčnému spektru. Rádiové frekvenčné spektrum je hlavný prvok, vďaka ktorému je možné poskytovanie služieb mobilnej televízie, a má zároveň vplyv na interoperabilitu, priaznivý ohlas spotrebiteľov a náklady prevádzkovateľov. Členské štáty a Európska komisia sa musia spoločne zamyslieť s cieľom dosiahnuť dohodu o politike spektra, vďaka ktorej bude možné reagovať na vysoký stupeň koordinácie, ktorý požadujú spotrebitelia a predstavitelia priemyslu. Medzi členskými štátmi existuje všeobecná zhoda, pokiaľ ide o výhody, ktoré by sa mohli dosiahnuť prostredníctvom takéhoto celoeurópskeho prístupu. Pri zohľadnení rôznorodosti potrieb súvisiacich s frekvenčným spektrom hlavnú výzvu v tomto štádiu inovačného cyklu predstavuje potreba zabezpečiť, aby boli požadované zdroje spektra bezodkladne k dispozícii v čo najväčšom počte európskych regiónov. Je preto nevyhnutné, aby členské štáty zabezpečili, aby bolo spektrum pre služby mobilnej televízie bezodkladne k dispozícii v primeraných pásmach. Dôležitý fakt, ktorý sa musí zohľadniť, je prechod na digitálnu televíziu v Európe, ktorá je už v určitých členských štátoch rozvinutá vo veľkej miere, a ukončenie prevádzky analógovej televízie do roku 2012[20]. V tomto procese sa uvoľňuje veľké množstvo hodnotného spektra (tzv. digitálna dividenda ). Koordinovaný prístup k prideľovaniu tohto spektra na európskej úrovni je potrebný na to, aby bolo možné využívať výhody plynúce z prechodu na digitálne vysielanie a nové, inovačné služby v celej Európskej únii. Mobilná televízia predstavuje jednu z hlavných služieb, ktoré potenciálne využívajú výhody digitálnej dividendy[21]. Je zrejmé, že do úvahy sa majú brať aj iné pásma, a takisto aj otázky spojené s načasovaním a využiteľnosťou. Bude to potrebné aj pri zohľadňovaní cezhraničných požiadaviek . Rádiové frekvenčné spektrum v pásme UHF (470–862 MHz) sa považuje za najvhodnejšie spektrum pre mobilné multimediálne služby vďaka svojim technickým vlastnostiam. Predstavuje takisto výhody kvôli kompatibilite DVB-H s DVB-T. Využívanie tohto spektra je však obmedzené z dôvodu odlišných vnútroštátnych politík v súvislosti s digitálnou dividendou a nedostatku koordinácie zo strany EÚ. Komisia nalieha na členské štáty, aby pri postupnom uvoľňovaní frekvencií poskytli časť spektra UHF pre služby mobilnej televízie. Útvary Komisie požiadali členské štáty, aby ohodnotili uskutočniteľnosť vymedzenia subpásma pre služby mobilnej televízie v rámci digitálnej dividendy. V oznámení Komisie o digitálnej dividende , ktoré je naplánované na koniec roku 2007, sa stanoví stratégia Komisie na používanie spektra uvoľneného vďaka prechodu na digitálne vysielanie, a to predovšetkým v rámci pásma UHF. Okrem toho už Komisia spolupracuje s členskými štátmi s cieľom zabezpečiť, aby boli k dispozícii aspoň niektoré harmonizované frekvencie , aby sa mohli spustiť služby mobilnej televízie. Takzvané pásmo L (1452–1492 MHz), v súčasnosti využívané v niektorých členských štátoch na digitálne rozhlasové vysielanie založené na DAB[22], by sa mohlo využiť ako náhradné riešenie v rámci niekoľkých trhov, na ktorých nie je k dispozícii žiadne iné spektrum. Komisia navrhla otvoriť používanie tohto pásma s cieľom zahrnúť väčšiu škálu technológií, vrátane mobilných multimediálnych služieb. 3. Integrovaná politika pre služby mobilnej televízie V tomto oznámení sa pozornosť venuje otázkam súvisiacim s regulačným rámcom EÚ pre služby elektronickej komunikácie (technológie, režim udeľovania povolení a politika spektra). Úspešné zavedenie a rozšírenie služieb mobilnej televízie závisí v značnej miere na iných faktoroch, akým je napríklad dostupnosť obsahu . V navrhovanej novej smernici o audiovizuálnych mediálnych službách sa očakáva stanovenie modernizovaného rámca aj pre obsah mobilnej televízie, či už vysielaný alebo zasielaný na požiadanie. Ďalšou kľúčovou výzvou je ponúknuť vysoko kvalitný obsah mobilnej televízie na flexibilnom základe, vďaka ktorému je možné prekračovať platformy a hranice, a zároveň zabezpečiť primerané ohodnotenie náležitých držiteľov. Aby bolo možné zabezpečiť poskytovanie služieb mobilnej televízie vždy, všade a na každom zariadení, je potrebný taký prístup a politika v oblasti autorských práv, ktoré by zahŕňali predovšetkým otázku celoeurópskeho udeľovania práv. Pre služby mobilnej televízie bude mať takisto význam oznámenie Komisie o obsahu online , ktoré sa má prijať v priebehu roku 2007 a v ktorom sa budú riešiť niektoré z týchto otázok. 4. Ďalšie kroky Mobilná televízia predstavuje novú sľubnú konvergentnú platformu a má potenciál zohrávať dôležitú úlohu tým, že sa jej prostredníctvom spájajú svety telekomunikačných a audiovizuálnych služieb. Konvergencia predstavuje jadro iniciatívy i2010 a priláka do Európy nové príležitosti na podnikanie, nové pracovné miesta a nové spotrebiteľské služby, čím prispeje k zvýšeniu európskej konkurencieschopnosti a blahobytu. Úspešné zavedenie a rozšírenie služieb mobilnej televízie v EÚ si vyžaduje podporu a aktívnu spoluprácu všetkých zainteresovaných strán. Hlavné požadované opatrenia možno zhrnúť takto: Členské štáty sa vyzývajú, aby : - Uľahčili zavedenie mobilnej televízie pri zohľadnení potreby zabezpečiť maximálnu interoperabilitu. To by v tejto súvislosti znamenalo podporiť uplatňovanie DVB-H na svojom území. - Vytvorili priaznivé regulačné prostredie na poskytovanie služieb mobilnej televízie a spolupracovali navzájom s cieľom vymieňať si najlepšie postupy v rámci režimov udeľovania povolení. - Čo najrýchlejšie sprístupnili spektrum pre mobilné vysielanie, vrátane pásma UHF, keď bude k dispozícii. Predstavitelia odvetví priemyslu sa vyzývajú, aby: - Spolupracovali na dosiahnutí maximálnej interoperability, predovšetkým podporou dohody o spoločnej otvorenej norme (DVB-H). - Prispievali k úspešnému nábehu služieb mobilnej televízie v Európe, a to prostredníctvom posilneného dialógu a spolupráce podľa potreby. Komisia : - Podporí dohodu o spoločnej otvorenej norme. Konkrétne opatrenia by zahŕňali povzbudenie dialógu v rámci odvetví priemyslu a prípravu zaradenia normy DVB-H do oficiálneho zoznamu noriem EÚ. - Bude monitorovať realizáciu predchádzajúceho opatrenia členskými štátmi a v prípade potreby by v polovici roku 2008 mohla predložiť návrhy vrátane opatrení, prostredníctvom ktorých sa otvorená norma stane záväznou. - Poskytne usmernenia týkajúce sa jednotného rámca pre režimy udeľovania povolení v celej EÚ; identifikuje najlepšie postupy v EÚ a podporí ich prijatie členskými štátmi. - Stanoví stratégiu EÚ pre „digitálnu dividendu“ (pásmo UHF) zahŕňajúcu sprístupnenie spektra pre služby mobilného vysielania. [1] Existuje niekoľko zariadení, ktoré sú schopné prijímať vysielanie mobilnej televízie, no najbežnejším z nich je mobilný telefón. [2] Pozri prehľad trhových analýz v hodnotení vplyvu. [3] Oznámenie Komisie Európskej rade (neformálne zasadnutie v Lahti – Fínsko, 20. október 2006), Moderná, inováciám prístupná Európa, KOM(2006) 589 z 12.10.2006, Ú. v. EÚ C 332, 30.12.2006, s. 42. [4] Napríklad na jar 2007 pochádzalo viac ako 4 milióny používateľov z Južnej Kórei a viac ako 7 miliónov z Japonska. Na porovnanie z EÚ pochádzalo maximálne 500 000 zákazníkov. [5] Podľa Európskej rady pre mobilné vysielanie (EMBC) je služba mobilného vysielania službou, ktorou sa zabezpečuje simultánna distribúcia multimediálneho obsahu mnohým príjemcom, (eventuálne) bez toho, aby sa vedelo, kto je príjemcom . [6] Komisia v spolupráci s členskými štátmi prijala rozhodnutie 2007/98/ES (Ú. v. EÚ L 43, 15.2.2007, s. 32), ktorým sa vyhradzujú frekvenčné pásma 2 GHz pre systémy MSS, vrátane doplnkových pozemných komponentov, čím sa zjednodušilo prípadné využívanie služieb mobilnej televízie v týchto pásmach. Komisia takisto navrhuje koordinovať postup pri udeľovaní povolení a výber prevádzkovateľov na úrovni EÚ, aby bolo možné riešiť cezhraničný charakter satelitných systémov primeraným spôsobom. [7] Podvýbor pre udeľovanie povolení. [8] DVB-S a DVB-S2 pre satelitné vysielanie, DVB-C pre káblové vysielanie a DVB-T pre digitálne pozemné vysielanie [9] Takisto sa vyvíjajú hybridné satelitné/pozemné systémy s cieľom predstaviť alternatívu k systémom, ktoré sú výlučne pozemné a majú menšie pokrytie ako hybridné systémy. DVB-SH je systém, ktorý pozostáva z DVB-H prispôsobeného pásmu S a hybridnej (satelitný/pozemný systém) prevádzkovej koncepcie. [10] Prenos digitálneho vysielania do ručných zariadení, norma ETSI založená na normách DVB-T. [11] Pozemné digitálne multimediálne vysielanie, norma ETSI založená na T-DAB, vrátane DAB-IP (IP TV pri využívaní protokolu DAB). T-DBM sa použila v Nemecku na spustenie služby pri príležitosti Svetového pohára vo futbale v roku 2006. DAB-IP sa v súčasnosti používa vo Veľkej Británii. [12] Predovšetkým MediaFLO (Media Forward Link Only). [13] Rozhodnutie Komisie z 11. decembra 2006, ktorým sa stanovuje zoznam noriem a/alebo špecifikácií pre elektronické komunikačné siete, služby a súvisiace zariadenia a služby a ktorým sa nahrádzajú všetky predchádzajúce verzie [oznámené pod číslom K(2006) 6364]. (2007/176/ES), Ú. v. EÚ L 86, 27.3.2007, s. 11. [14] Smernica 2002/21/ES o spoločnom regulačnom rámci pre elektronické komunikačné siete a služby zo 7. marca 2002, (Ú. v. ES L 108, 24.4.2002, s. 23). Uvedený postup sa opisuje v článku 17 ods. 1, v ktorom sa predpokladá konzultácia medzi členskými štátmi a ďalšie konkrétne rozhodnutie Komisie v prípade takéhoto uverejnenia. [15] Vzhľadom na pozitívne skúsenosti s DVB-T sa pre DVB-H vytvoril spojený súbor patentov. [16] Tak ako sa uvádza v článku 17 ods. 3 smernice 2002/21/ES. To by znamenalo uverejnenie oznámenia v Úradnom vestníku a výzvu pre všetky príslušné strany na predloženie pripomienok. Každý návrh Komisie podľa článku 17 ods. 3 by sprevádzalo podrobné hodnotenie vplyvu. [17] V článku 31 smernice univerzálnej služby 2002/22/ES (Ú. v. ES L 108, 24.4.2002, s. 51) sa povoľuje uloženie povinností „prenosu“ pre siete, ak značný počet koncových užívateľov takých sietí ich používa ako hlavný prostriedok príjmu rádiového a televízneho vysielania. [18] Takéto dohody sa uplatňujú na niektorých trhoch v kontexte infraštruktúry GSM a/alebo UMTS a Komisia ich vyňala na základe pravidiel EÚ, ktoré sa týkajú hospodárskej súťaže. Napríklad rozhodnutie Komisie zo 16. júla 2003 (vec COMP/38.369: T-Mobile Deutschland/O2 Germany: rámcová dohoda o zdieľaní siete), (Ú. v. EÚ L 75, 12.3.2004, s. 32) a rozsudok Súdu prvého stupňa z 2. mája 2006 (vec T-328/03). [19] V súlade s článkom 12 smernice 2002/21/ES (rámcová smernica). [20] Tento cieľový dátum podporuje Rada; niektoré členské štáty však predpokladajú neskorší dátum prechodu na digitálne vysielanie. [21] Potvrdili to ministri EÚ pre telekomunikácie počas svojho neformálneho stretnutia, ktoré zorganizovalo fínske predsedníctvo v Bruseli 10. decembra 2006. [22] Digitálne rozhlasové vysielanie. DAB predstavuje významnú technológiu pre digitálny rozhlas.