Brusel, 16.5.2007

KOM(2007) 261 v konečnom znení

OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV

GALILEO NA RÁZCESTÍ:

REALIZÁCIA EURÓPSKYCH PROGRAMOV GNSS

{SEK(2007) 624}

OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV

GALILEO NA RÁZCESTÍ:

realizácia európskych programov GNSS

1. Úvod

Európske programy satelitnej navigácie Galileo a EGNOS sa ocitli na rázcestí. Treba prijať politické rozhodnutie o ich ďalšom smerovaní. Rokovania o koncesii, ktoré mali viesť k rozmiestneniu a prevádzke systému Galileo, sa zastavili na mŕtvom bode. Množstvo odkladov a žiadne známky pokroku v rokovaniach o koncesii ohrozujú dokončenie projektu v stanovenom termíne a predpokladaný rozpočet.

Vzhľadom na danú situáciu a na základe listu podpredsedu Barrota adresovaného predsedníctvu Rady zo 14. marca 2007, Rada ministrov dopravy požiadala Komisiu na svojom zasadnutí z 22. marca 2007, aby:

· do júnového zasadnutia Rady zhodnotila celkový pokrok projektu Galileo s cieľom urýchliť jeho napredovanie, vrátane nedoriešených otázok, ktoré uviedlo konzorcium uchádzačov a ktoré sú zhrnuté v správe predsedníctva, a vrátane ceny a financovania uvedeného projektu, a oznámila svoje závery Rade;

· čo najskôr predložila na posúdenie možné riešenia na zabezpečenie dlhodobých verejných finančných záväzkov, ako sa to vyžaduje v záveroch Rady z októbra 2006, vrátane scenára čo najskoršieho spustenia služieb satelitnej navigácie EGNOS ako predchodcu systému Galileo, a svoje návrhy oznámila na júnovom zasadnutí Rady;

· do nadchádzajúceho zasadnutia Rady v júni v spolupráci s GSA a ESA zhodnotila pokrok rokovaní o koncesii a predložila alternatívne scenáre obsahujúce taktiež hodnotenie z hľadiska nákladov, rizikovosti a dostupnosti.

Európsky parlament vo svojom uznesení z 24. apríla 2007 [1] opakovane vyjadril svoju podporu programu Galileo, vyjadril znepokojenie nad pokrokom a vyzval Komisiu, aby predložila príslušné návrhy sčasti vychádzajúce z rovnakých bodov, aké uvádza Rada, a predovšetkým s cieľom zlepšiť verejnú správu tým, že zabezpečí politickú zodpovednosť a vedenie zo strany Komisie.

Toto oznámenie reaguje na žiadosti Rady a Európskeho parlamentu a je doplnený dokumentom útvarov Komisie SEK(2007) 624 zo 16. mája 2007.

2. EGNOS a Galileo: Európske programy GNSS

Satelitná navigácia je technológia, ktorá umožňuje používateľom na celom svete, aby v ktoromkoľvek momente presne určili svoju polohu. Rozsah dostupných spôsobov využitia je široký a zahŕňa celý rad oblastí od tradičnej dopravy po komunikáciu, zememeračstvo, poľnohospodárstvo, rybné hospodárstvo, ochranu životného prostredia, vedecký výskum, cestovný ruch a ďalšie. Satelitná navigácia môže zlepšiť navigáciu vozidiel a zjednodušiť dopravnú situáciu, slúžiť postihnutým osobám alebo lokalizovať tovar, zvieratá a prepravné kontajnery. Okrem toho môže zjednodušiť operácie civilnej ochrany v náročných podmienkach, urýchliť záchranné operácie osôb, ktoré sa ocitnú v núdzi na mori, a poskytnúť nástroje pre pobrežné hliadky a hraničnú kontrolu. Má nesmierny význam aj pri určovaní časových údajov finančných transakcií, pre meteorologický a geodetický vedecký výskum, sledovanie pohybu zemskej kôry a pod.

Za posledných desať rokov sa vďaka úsiliu verejných inštitúcií, európskych výskumných pracovísk a európskeho priemyselného odvetvia dosiahol už významný pokrok. Celkový rozpočet verejného sektora dosiahol viac než 2,5 miliardy EUR.

Európa vyvinula systém EGNOS (Európska prekryvná služba geostacionárnej navigácie), ktorý využíva signály GPS a zabezpečuje zosilnené signály prenášané troma geostacionárnymi družicami. Systém EGNOS umožňuje dosiahnuť presnosť určenia polohy pomocou GPS pod hranicu 5 metrov. Okrem toho zasiela správu o integrite, ktorá informuje používateľov v prípade problémov na družiciach GPS. Systém EGNOS by sa mal uviesť do prevádzky v roku 2008 a mal by zabezpečiť prvý prístup k trom z piatich služieb Galileo v celej Európe. Systém EGNOS má rozhodujúci význam z hľadiska rozvoja európskeho výskumu, poznatkov a know-how v tejto špičkovej technológii.

Systém Galileo tvorí konštelácia 30 družíc umiestnených na strednej zemskej obežnej dráhe (vo výške približne 24 000 km) a nepretržite pokrýva celý zemský povrch. Vybraná konfigurácia je optimálna, pretože v každom okamihu zabezpečuje prítomnosť minimálne štyroch družíc nad ľubovoľným zemským bodom. Navigačné prijímače môžu vypočítať svoju polohu len vtedy, ak súčasne prijímajú signály minimálne zo štyroch družíc.

Prvá experimentálna družica Galileo bola vypustená v decembri 2005.

Súčasne sa začala aj úzka a plodná spolupráca so Spojenými štátmi. Jej výsledkom bola dohoda medzi EÚ a USA [2] o plnej interoperabilite otvorených signálov GPS a Galileo a nedávne spoločné rozhodnutie zlepšiť vlastnosti týchto signálov, a prípadne vytvoriť globálne normy pre satelitnú navigáciu. Predpokladá sa, že to povedie k celosvetovému využívaniu kombinovaných prijímačov GPS/Galileo v aplikáciách masového trhu.

Komisia vyzýva Radu a Európsky parlament, aby uznali investície a úspechy dosiahnuté v rámci európskych programov GNSS.

3. Ďalšia cesta

Uznesenie Rady z 5. apríla 2001, prijaté po zasadnutí Európskej rady v Nice v decembri 2000, schválilo spustenie európskeho programu satelitnej navigácie Galileo.

Rada predpokladala vývoj programu v troch fázach (fáza vývoja a overovania na obežnej dráhe, fáza rozmiestnenia a fáza prevádzky). Pokiaľ ide o financovanie jednotlivých etáp, Rada rozhodla, že fáza vývoja by mala byť celá financovaná verejným sektorom a ďalšie fázy by mal financovať verejný aj súkromný sektor v rámci verejno-súkromného partnerstva s tým, že verejný sektor uhradí maximálne jednu tretinu nákladov na rozmiestnenie. Spustenie prevádzkovej fázy bolo naplánované na začiatok roku 2008.

Spoločný podnik Galileo zverejnil 17. októbra 2003 v súlade so svojím mandátom stanoveným v nariadení č. 876/2002 výberové konanie na koncesiu fázy rozmiestnenia a prevádzky systému Galileo. Dňa 4. júla 2005 spoločný podnik Galileo súhlasil na základe určitých špecifických podmienok so vznikom združeného konzorcia prednedávnom nazvaného „Euro-GNSS“, ktoré má sídlo v Toulouse a tvorí ho 8 partnerov (AENA, Alcatel, EADS, Finmeccanica, Hispasat, Inmarsat, Thales a TeleOp), ako jediného partnera pre rokovania o koncesii systému Galileo.

Rokovania sa začali v januári 2006 po nezhodách vo vnútri priemyslu a po sprostredkovaní [3] vo veci rozdelenia úloh a zodpovedností, ako aj umiestnenia hlavných pozemných inštalácií systému.

Rokovania sa zamerali na hlavné body podmienok, t. j. ústredné prvky koncesnej zmluvy. Prvá verzia bola podpísaná 20. novembra 2006. Začiatkom roku 2007 sa rokovania pozastavili.

4. hodnotenie celkového pokroku a šance na realizáciu

Európske programy GNSS Galileo a EGNOS meškajú vzhľadom na pôvodný rozpis 5 rokov a v súčasnosti čelia mnohým ťažkostiam, konkrétne z dôvodu priemyselnej správy a problémov s prevodom rizika na súkromný sektor za prijateľných podmienok. Vyskytli sa aj problémy týkajúce sa verejnej správy.

Systém EGNOS je takmer pripravený na prevádzku a potvrdil správnosť koncepcie. Systém treba bezodkladne zrealizovať a sprístupniť.

Vývojová fáza systému Galileo však podstatne mešká a prekročila plánované náklady.

Hoci výstupný trh s globálnymi satelitnými navigačnými službami vyzerá veľmi sľubne (odhady od roku 2025 počítajú s čiastkou 450 miliárd EUR [4] ročne na celom svete), trh pre držiteľa koncesie, ktorý zabezpečuje signál vo vesmíre, sa javí ako neistý. Jedným z dôvodov neistoty je komerčné využitie systému Galileo spolu so skutočnosťou, že civilný signál systému GPS je bezplatný a navyše stále panuje značná neistota, pokiaľ ide o rozsah využitia verejnej regulovanej služby (PRS) Galileo verejnými orgánmi.

Výsledkom je, že združené konzorcium očakáva od EÚ čiastočné prevzatie sprievodného rizika. Tento prvok sa v pôvodných plánoch systému Galileo jasne podcenil, pretože sa vždy predpokladalo, že súkromný sektor na seba prevezme trhové riziko.

Hoci EÚ zareagovala rýchlo a rozhodne, súčasné meškanie môže vyvolať dominový efekt z hľadiska investícií do výstupných aplikácií a trhov so službami, ktoré sa spoliehajú na istý harmonogram inštalácie a uvedenia do prevádzky systémov Galileo a EGNOS.

Technologická zložitosť systémov EGNOS a Galileo je značná a pravdepodobne sa podcenila. Koncepcia je v súčasnosti v rukách verejného sektora, konkrétne Európskej vesmírnej agentúry (ESA). Prevod rizika koncepcie a s ním úzko súvisiaceho rizika dokončenia, rizika prekročenia nákladov a rizika výkonových charakteristík na združené konzorcium sa ukázalo za rozumných podmienok ako nemožné. Okrem toho EÚ predpokladala, že systém Galileo je možné vyvinúť a rozmiestniť v oveľa kratšom čase a s oveľa nižšími verejnými výdavkami, než vynaložili USA na systém GPS. Hoci systém GPS má nepochybne osobitné nároky, predpoklady EÚ boli pravdepodobne optimistické.

Ukázalo sa, že významným faktorom sú priemyselná a verejná správu. Súčasné priemyselné organizácie nie sú dostatočne účinné, ani schopné prijímať rozhodnutia, predovšetkým pre spory o úlohy, zodpovednosti a rozdelenie práce v rámci programu. Navyše zloženie združeného konzorcia je z hľadiska verejno-súkromného partnerstva, t. j. hlavne z hľadiska poskytovania služieb, odlišne zamerané, a to najmä na konštrukciu konštelácie, zatiaľ čo partnerstvo verejného a súkromného sektora by v ideálnom prípade potrebovalo konzorcium vedené poskytovateľmi služieb. Nedostatočne jasné rozdelenie úloh a povinností na verejnej strane situáciu ešte viac skomplikovalo.

Pokračovanie súčasných rokovaní by znamenalo, že realizácia systému Galileo bude postupovať na základe verejne obstaraných prvých štyroch satelitov a príslušnej pozemnej infraštruktúry vo vývojovej fáze, a zvyšok systému by potom obstaralo, rozmiestnilo a uviedlo do prevádzky združené konzorcium. Lenže v dôsledku meškania by sa verejno-súkromné partnerstvo nezačalo skôr než v polovici roku 2009 a úplné rozmiestnenie by sa posunulo na rok 2014 alebo neskôr.

Okrem toho sú potrebné ďalšie podstatné kroky na zníženie rizika s cieľom preklenúť medzeru medzi fázami vývoja a rozmiestnenia, konkrétne formou obstarania 4 dodatočných družíc a príslušnej infraštruktúry, aby sa predišlo rozpusteniu priemyselných tímov. Navyše možno očakávať veľké straty výnosov spôsobené neskorým príchodom na trh vzhľadom na novo sa tvoriacu svetovú konkurenciu, napríklad systém GPS-III.

List združeného konzorcia predsedníctvu EÚ [5] sa v tomto zmysle dotýka veľkého počtu problémov, ktoré môžu vyriešiť len rokovania (technická základňa, IOV a podmienky prevodu EGNOS, prevod a zmiernenie rizika, plán spoločného obchodného vývoja Úradu pre dohľad Galileo (GSA)/združeného konzorcia, aktualizácia programu a plán rokovaní) alebo samotné združené konzorcium (aktualizácia modelu nákladov, záväzky súkromného financovania, náležité spravovanie, vyriešenie nedoriešených sporov a rozdelenie práce), alebo EÚ (zlepšenie verejnej správy, zabezpečenie dlhodobej finančnej istoty záväzkov verejného financovania, vyriešenie inštitucionálnych otázok týkajúcich sa systému EGNOS). Ostatnými uvedenými problémami sa zaoberá toto oznámenie a dokument útvarov Komisie. Komisia sa nazdáva, že predložené problémy majú význam pre celkové hodnotenie programu. Hlavným dôvodom pozastavenia týchto rokovaní je však predovšetkým neschopnosť združeného konzorcia účinne riadiť celý postup, dohodnúť sa na spoločnom stanovisku a začať rokovania v dôsledku podcenenej zložitosti programu, nejasných parametrov výnosov a heterogénneho zloženia konzorcia.

Posledný list združeného konzorcia vyjadrujúci stanovisko konzorcia k situácii, ktorým konzorcium reaguje na stanovenie predbežných podmienok formulovaných Radou [6], nepriniesol žiadne významné nové prvky, ani spoľahlivý dôkaz o záväzku pokračovať. Preto sa Komisia nazdáva (napriek tomu, že združené konzorcium čiastočne splnilo uvedené predbežné podmienky), že rokovania nedospeli k rozumným výsledkom, a zastáva názor, že prebiehajúce rokovania o koncesii majú malú šancu uspieť, dosiahnuť vyvážené rozdelenie rizika s rozumnými nákladmi pre EÚ, skončiť sa v správnom čase a poskytnúť dostatočné záruky účinného spravovania zo strany súkromného sektora.

Komisia teda usudzuje, že súčasná situácia je výsledkom kombinovaného účinku nepretržitých a nevyriešených sporov týkajúcich sa rozdelenia priemyselných prác, mylného úsudku, že trhové riziko by sa mohlo previesť na súkromný sektor, nedoriešených rokovaní v súvislosti s prevodom rizika koncepcie, technickej zložitosti programu a nedostatočne silnej a prehľadnej verejnej správy.

Komisia vyzýva Radu a Európsky parlament, aby vzali na vedomie neúspech súčasných rokovaní o koncesii, a na základe toho rozhodli, že prebiehajúce rokovania o verejno-súkromnom partnerstve by sa mali skončiť.

5. Potrebuje európa satelitný navigačný systém?

Z hľadiska uvedených ťažkostí sa vynára otázka, či sa má program zastaviť alebo pokračovať v obnovenom kontexte.

Program Galileo sa stal vlajkovým projektom jednak pre svoju strategickú hodnotu, ako aj pre svoj významný prínos pre Lisabonskú stratégiu, a je zhmotnením politických, hospodárskych a technologických rozmerov Európskej únie. Európska rada to zdôraznila pri viacerých príležitostiach na svojich samitoch v Kolíne, Feire, Nice, Štokholme, Laekene, Barcelone a Bruseli.

Globálne navigačné satelitné systémy (GNSS) sa rýchlo rozvíjajú do infraštruktúr rozhodujúceho významu pre modernú spoločnosť, ktorá sa na ne bude spoliehať pri plnení dôležitých funkcií, ako sú hraničné kontroly, dopravná logistika, finančné operácie a kontrola energetických a komunikačných infraštruktúr.

Galileo preto predstavuje významný prínos pre politiky Spoločenstva v takých rozličných oblastiach, ako sú riadenie dopravy, preprava nebezpečného tovaru, tiesňové služby (eCall), mobilná telefónia, finančné služby, energie, navigácia na mori a na vodných cestách, letecká doprava, civilná ochrana a humanitárne misie, poľnohospodárstvo, rybné hospodárstvo a prieskum. Podstatná a čoraz väčšia časť našej hospodárskej činnosti spočíva na informáciách o polohe a čase.

Zastavenie projektu Galileo by spôsobilo opätovný vznik a podstatný nárast závislosti na GPS (USA) [7], a potenciálnu závislosť na systémoch Glonass (Rusko) a Compas/Beidou (Čína). Všetky tieto systémy majú vládny charakter a dvojaké využitie alebo vojenský charakter a sú celé zhotovené a prevádzkované z verejných finančných prostriedkov. Európa by sa tak stala jedinou veľkou ekonomikou bez takéhoto významného strategického nástroja. To bude mať na Európsku úniu ďalší významný hospodársky dosah, pretože našej spolupráci s tretími krajinami bude chýbať dôležitá výhoda. To by pre Európsku úniu znamenalo, že by bola závislá na cudzích vojenských systémoch alebo systémoch dvojakého využitia a technológiách pri aplikáciách, ktoré sú nevyhnutné pre fungovanie spoločnosti zajtrajška.

Navyše je Galileo pilierom rodiacej sa európskej vesmírnej politiky a naznačuje ambície Európy vo vesmíre, technológii a inovácii. Pokračovanie v realizácii systému EGNOS bez realizácie programu Galileo bude pre Európu znamenať nielen obrovskú technologickú nevýhodu, ale spôsobí aj rozsiahlu stratu makroekonomických príležitostí pre európskych výrobcov a poskytovateľov služieb. Európsky súkromný sektor by sa bez miestnych odborných poznatkov ocitol v nevýhodnom postavení pri využívaní výhod svetového trhu satelitných navigačných služieb a aplikácií odhadovaných až na čiastku 450 miliárd EUR ročne od roku 2025. Európsky súkromný sektor naznačil, že počíta s dosiahnutím tretinového podielu na trhu, ktorý zodpovedá 150 miliardám EUR ročne. Prieskumy trhu v oblasti satelitnej navigácie vykazujú rýchly rast, najmä v nadväzujúcich trhoch v oblasti služieb a vybavení, ktoré sa týkajú využívania a určovania polohy na cestách. Rozvoj a udržiavanie vlastných technických odborných znalostí v Európe na predchádzajúcich trhoch (vývoj, rozmiestňovanie a prevádzka systému) je predpokladom toho, aby mohol európsky nadväzujúci trh rozvinúť svoj potenciál, pokiaľ ide o inováciu aplikácií a služieb v celej ekonomike.

V neposlednom rade Európa ku dnešnému dňu už vynaložila 2,5 miliardy EUR na vývoj európskych programov GNSS [8].

Komisia vyzýva Radu a Európsky parlament, aby znovu potvrdili, že je nevyhnutne potrebné realizovať nezávislý satelitný navigačný systém, podporili pokračovanie programu Galileo ako strategického nástroja pre Európsku úniu a uvedomili si jeho hospodársky prínos.

6. Ktorý galileo?

Hodnotenie potenciálnych väčších úprav požiadaviek, zmena alebo zúženie rozsahu služieb, koncepcie konštelácie a pokrytia, nízkonákladových infraštruktúr a podobne preukázalo, že charakteristiky systému tak, ako boli schválené Radou, sú stále plne vyhovujúce. V prvom rade sa treba zamerať na dodržanie presného harmonogramu vývoja a rozmiestnenia programu.

Systémové charakteristiky schválené pre systém Galileo sú výsledkom takmer desaťročnej projektovej a technickej odbornej činnosti. V priebehu otvoreného postupu sa hodnotilo veľa možných konfigurácií a odborníci i prípadní používatelia navigačných systémov mali možnosť vyjadriť svoje stanoviská, aby sa s konečnou platnosťou mohli určiť a schváliť požiadavky poslania programu Galileo. Projektové tímy z ESA a priemyselného odvetvia vymedzili systém v rámci interaktívneho postupu a prispôsobili program tak, aby spĺňal uvedené požiadavky, pokiaľ ide o poslanie a výkonnosť systému. Žiadna zo zúčastnených strán odvtedy nespochybnila ani základnú konfiguráciu systému (družicovú konšteláciu, pozemný segment), ani vymedzenie služieb. To dokazuje platnosť a dôkladnosť navrhnutej koncepcie.

Akákoľvek radikálna zmena koncepcie by viedla k zrušeniu platných priemyselných zmlúv vo vývojovej fáze, a teda k úplne novému výberovému konaniu pre celý program, čo by znamenalo ďalšie oneskorenia. Takýto scenár vyvolá kombinovaný účinok jednak straty doterajších investícií do projektu, ako aj príliš neskorého vstupu systému na trh, navyše s horšou výkonnosťou a nepochybne aj nízkou odolnosťou voči konkurencii nových systémov ako napríklad GPS-III. Odhady hospodárskej rentability takéhoto scenára sú veľmi nízke.

Prípadné úspory nákladov z obmedzenia systému by mali opačný účinok, než bol pôvodný cieľ, a predstavujú menej významný aspekt, než akým je dodržanie časového harmonogramu spojeného so systémom, ktorý si zachová svoje pôvodné technické vymedzenie.

Komisia vyzýva Radu a Európsky parlament, aby uznali, že charakteristiky systému Galileo sú naďalej plne v súlade s ambíciami Európskej únie z dôvodu strategickej výhody systému, konkrétne konštelácia 30 družíc ponúkajúcich päť rôznych služieb s výnimočne kvalitným signálom vo vesmíre.

7. Alternatívne scenáre

Komisia súhlasí s názorom, že verejno-súkromné partnerstvo vytvára najlepšie podmienky na reguláciu nákladov, na riadenie rizík súvisiacich s dokončením diela a technických rizík a na optimalizáciu trhového využitia. Ak však rokovania o prevode príslušných rizík súvisiacich s trhom, reguláciou nákladov, dokončením diela a technológiou na súkromný sektor nebudú úspešné z dôvodu vysokej ceny a nepriaznivých podmienok pre takýto prevod, základné požiadavky pre verejno-súkromné partnerstvo nebudú splnené. Treba podniknúť nevyhnutné kroky na vytvorenie priaznivého prostredia, ktoré by ponúklo vhodnú príležitosť na prevod rizika na súkromný sektor za rozumných podmienok.

Komisia preto pri realizácii systému Galileo naďalej využíva prístup verejno-súkromného partnerstva, zmenila však jeho profil pomocou scenárov, v ktorých je moment prevzatia zodpovednosti za program súkromným partnerom vhodnejšie načasovaný.

Všetky vybrané scenáre začínajú verejným obstarávaním určitého počtu družíc a príslušných pozemných segmentov, po ktorom nasleduje prípadné obstarávanie zvyšných družíc, ako aj využívanie, prevádzka a údržba infraštruktúry v rámci verejno-súkromného partnerstva.

Len pre porovnanie sa ponechá aj scenár, podľa ktorého by pokračovali súčasné rokovania so združeným konzorciom. V tomto hypotetickom prípade by pokračovanie rokovaní znamenalo, že realizácia systému Galileo by postupovala na súčasnom základe prvých štyroch verejne obstaraných družíc, zatiaľ čo zvyšok systému by sa rozmiestnil a prevádzkoval na základe plánovanej verejno-súkromnej zmluvy s podnikom „Euro-GNSS“, t. j. so združeným konzorciom [9]. Je však potrebné prijať opatrenia na zmiernenie rizika, ako je to uvedené ďalej. Ponechali sa tieto dva scenáre:

A. obstaranie počiatočnej prevádzkovej kapacity (IOC), po ktorom nasleduje verejno-súkromné partnerstvo

Podľa tohto scenára verejný sektor financuje a obstaráva prevádzkový systém s obmedzenou výkonnosťou. Túto základnú infraštruktúru tvorí 18 družíc s príslušným pozemným segmentom. Počiatočná prevádzková kapacita umožňuje poskytovanie prvých služieb systému Galileo pre široký rad používateľov a poskytuje budúcemu koncesionárovi istotu, že sa môže spoľahnúť na stabilnosť koncepcie. Presnosť určovania polohy a pokrytie sú dostatočné na účely uvedenia služieb na trh [10], zatiaľ sa však nezhodnocuje pridaná technická hodnota systému Galileo. Zvyšných 12 družíc obstará súkromný sektor v rámci koncesnej schémy verejno-súkromného partnerstva, ktorá zahŕňa aj prevádzku a využitie systému. Počiatočná prevádzková kapacita bude hotová do konca roku 2011 a používatelia v tomto období získajú prístup len k prvým službám. Úplné rozmiestnenie a dostupnosť služieb sa dosiahne koncom roku 2013 pod podmienkou včasného podpísania zmluvy o verejno-súkromnom partnerstve. Zmluva o verejno-súkromnom partnerstve by pokrývala obdobie rokov 2010 – 2030.

(...PICT...)

Celkom 18 družíc v rámci verejného obstarávania, po ktorom nasleduje verejno-súkromné partnerstvo na obstaranie 12 družíc, prevádzku a využitie | |

Hlavné vlastnosti | prevádzkyschopnosť systému EGNOS začiatkom roka 2008,dokončenie súčasnej vývojovej fázy (overenie na obežnej dráhe): 2010dokončenie rozmiestnenia prvej konštelácie: koniec roka 2013. zmluva o verejno-súkromnom partnerstve na dokončenie rozmiestnenia infraštruktúry, prevádzku a využitie: 2010-2030poskytovanie všetkých služieb a dostupnosť výkonu: koniec roka 2013. |

B. OBSTARANIE úplnej PREVÁDZKOVEJ KAPACITY (FOC), PO KTOROM NASLEDUJE VEREJNO-SÚKROMNÉ PARTNERSTVO

Podľa tohto scenára verejný sektor financuje a obstaráva celý operačný systém s plným výkonom. Túto infraštruktúru tvorí 30 družíc s príslušným pozemným segmentom. Umožní poskytovanie všetkých služieb systému Galileo pre všetkých cieľových používateľov a poskytuje budúcemu koncesionárovi istotu, že sa môže spoľahnúť na stabilnosť koncepcie. Verejno-súkromné partnerstvo zahŕňa činnosti súvisiace s prevádzkou a využitím systému. Verejný sektor je postupne schopný zvýšiť kapacitu na poskytovanie služieb. V strednej etape dosiahne infraštruktúra konšteláciu počiatočnej prevádzkovej kapacity do konca roku 2011 a úplné rozmiestnenie sa zrealizuje do konca roku 2012. Koncesná zmluva v rámci verejno-súkromného partnerstva pokrýva obdobie rokov 2010 – 2030.

(...PICT...)

Celkom 30 družíc v rámci verejného obstarávania, po ktorom nasleduje verejno-súkromné partnerstvo na prevádzku a využitie | |

Hlavné vlastnosti | prevádzkyschopnosť systému EGNOS začiatkom roka 2008,dokončenie súčasnej vývojovej fázy (overenie na obežnej dráhe): 2010dokončenie rozmiestnenia prvej konštelácie: koniec roka 2012. zmluva o verejno-súkromnom partnerstve na účely prevádzky: 2010-2030poskytovanie všetkých služieb a dostupnosť výkonu: koniec roka 2012. |

- Fáza úplnej prevádzkovej kapacity nastane skôr než v predchádzajúcom scenári, pretože nie je potrebné čakať, kým sa začne verejno-súkromné partnerstvo a objedná sa 12 posledných družíc.

- Pred začiatkom prevádzky systému vo fáze počiatočnej prevádzkovej kapacity (IOC) sa predpokladá dvojročné obdobie technického preberania medzi ESA a držiteľom koncesie.

Na základe hodnotenia jednotlivých scenárov sa ako najvýhodnejšie javí obstaranie celej konštelácie verejným sektorom. Ako ukazujú trendy (pozri tabuľku v prílohe), čím viac sa zabezpečenie financovania infraštruktúry vyžaduje od súkromného sektora, tým vyšší je podiel platieb za dostupnosť, ktorý musí zaplatiť verejný sektor a ktorý zahŕňa pohľadávky, úroky z pohľadávok a kapitálovú návratnosť.

To sa musí zohľadniť pri posudzovaní rizík, ktoré sú obsiahnuté v jednotlivých scenároch. Obyčajne sa vyššia úroveň príspevku zo strany verejného sektora kompenzuje prevodom rizík na súkromný sektor. Súčasné rokovania o koncesii však ukázali, že prevod rizika v súčasnosti nie je možné dosiahnuť za podmienok, ktoré by boli pre verejný sektor rozumné, a vo všetkých scenároch zostáva väčšina rizík na verejnom sektore. Výsledkom toho je, že zahrnutie pohľadávok, úrokov z pohľadávok a kapitálovej návratnosti zohráva dôležitú úlohu v celkovom hodnotení dosiahnutej hodnoty za vynaložené prostriedky.

Predpokladá sa, že návratnosť základných príjmov za obdobie rokov 2007-2030 bude celkovo predstavovať približne 10 miliárd eur. Väčšina však bude dostupná koncom tohto obdobia. Celkové náklady verejného sektora preto nie sú iba výsledkom jednoduchého odpočítania príjmov od celkových nominálnych nákladov, ale je potrebné počítať aj s tzv. čistou súčasnou hodnotou (s diskontnou sadzbou 6 %) celkových nákladov verejného sektora. Ide o štandardnú metódu pre finančné posúdenie dlhodobých projektov. Okrem toho časť celkových príjmov, ktoré si verejný sektor bude schopný udržať, závisí od scenára a súvisí s odmenou pre držiteľa koncesie. Výsledky odhadov sú uvedené v nasledujúcej tabuľke.

Scenár | Celkové náklady verejného sektora Čistá súčasná hodnota (v miliardách eur) 2007-2030 |

Pokračovanie v súčasnej schéme a pridanie opatrení na zníženie rizika | ~ 1.8 |

Vybudovanie počiatočnej prevádzkovej kapacity (IOC), po ktorej nasleduje verejno-súkromné partnerstvo | ~ 2.2 |

Vybudovanie celej prvej konštelácie (FOC), po ktorej bude nasledovať verejno-súkromné partnerstvo | ~ 1.0 |

Príspevok verejného sektora vyjadrený v čistej súčasnej hodnote, ktorá zohľadňuje rozličné scenáre delenia výnosov medzi verejným a súkromným sektorom, je najvýhodnejší v scenári FOC s hodnotou približne vo výške 1 miliardy EUR. Na druhej strane si to však vyžaduje väčšie investície vo finančnom rámci na obdobie rokov 2007 – 2013.

Na záver treba zdôrazniť, že najdôležitejším prvkom, ktorý sa nedal modelovať, je rozmiestnenie systému GPS-III od roku 2013 do roku 2018, ktorý zahŕňa mnoho ekvivalentných bezplatných služieb. Z uvedených skutočností vyplýva, že čím neskôr bude konštelácia systému Galileo hotová, tým negatívnejší vplyv bude mať na výnosy z koncesie.

Komisia vyzýva Radu a Parlament, aby:

· potvrdili, že je nutné, vhodné a v záujme európskych programov GNSS, aby sa pokračovalo v ich implementácii na základe alternatívneho scenára;

· vzali na vedomie príslušné výhody a finančné dôsledky dostupných a reálnych scenárov;

· konkrétne vzali na vedomie význam včasného dokončenia celej konštelácie a cenu za oneskorenie politických rozhodnutí.

8. strategické hodnotenie

Komisia na základe svojho hodnotenia vyzýva Radu a Európsky parlament, aby rozhodli, že najvhodnejšou voľbou a jediným scenárom zaručujúcim úspešné napredovanie je prístup verejno-súkromného partnerstva v dvoch krokoch s upraveným profilom:

(1) Krok č. 1: Začať s bezodkladnou realizáciou systému EGNOS ako predchodcu systému Galileo s počiatočnou dostupnosťou začiatkom roka 2008, a to prostredníctvom osobitnej koncesie, a doplniť aktuálne verejné obstarávanie počiatočných družíc a infraštruktúry o inštaláciu prvej úplnej konštelácie systému Galileo v rámci verejného obstarávania s cieľom dosiahnutia úplnej prevádzkovej kapacity do konca roka 2012.

(2) Krok č. 2: Súčasne prebiehajú rokovania a realizácia verejno-súkromného partnerstva pre následnú fázu prevádzky systémov EGNOS a Galileo od roku 2010 do roku 2030.

Výber tohto scenára sa zakladá na vysokej programovej istote (len scenár, v ktorom dokončenie fázy rozmiestnenia nezávisí od úspechu paralelného koncesného postupu), zrelej programovej logike (ktorá je životne dôležitá pre bezproblémové prenesenie na držiteľa koncesie), čo najlepšom opakovanom využití investícií fázy vývoja (obnovenie dôvery a motivácia priemyselných tímov), najrýchlejšom uvedení na trh (ponúkajúcom systému Galileo najlepšie šance na získanie významného podielu na trhu) a v neposlednom rade najlepšom zhodnotení peňazí.

Zostáva však vyriešiť niekoľko kritických programových otázok.

Súčasná organizácia priemyslu nie je ani efektívna ani schopná prijímať rozhodnutia, predovšetkým preto, lebo súkromný sektor postupuje na základe nejasných úloh, zodpovednosti a rozdelenia práce na programe. Preto je dôležité, aby sa minimalizovali kolízie v organizácii priemyslu s cieľom uprednostniť bežné obchodné postupy a súčasne rešpektovať strategickú povahu programu Galileo, nesmierny význam širokých európskych priemyselných dodávok a podielu súkromného sektora na týchto dodávkach. Aby bolo možné dodržať časový harmonogram programu z hľadiska regulácie nákladov, ako aj načasovania uvedenia na trh, je potrebné pevné riadenie. V porovnaní s pôvodným harmonogramom sme stratili už 5 rokov a významnú časť nákladov.

EÚ ako majiteľ systému nesie najmä tieto zodpovednosti: zabezpečí, že jej politické záväzky a vízie sa zrealizujú, stanoví a schváli celkové špecifikácie a požiadavky na systém; musí byť schopná monitorovať a kontrolovať striktné dodržiavanie týchto požiadaviek vo fázach konštrukcie, rozmiestňovania a prevádzky; musí dohliadať na jednotlivé fázy programu s cieľom vyhnúť sa ďalším oneskoreniam a prekročeniam nákladov; a prípadne musí zabezpečiť podmienky pre koherentnú, účinnú a harmonickú správu verejným sektorom.

Vzhľadom na to, že je potrebné účinné a správne riadenie programu, Európska komisia musí byť schopná viesť program za pomoci náležitých kontrol a nástrojov riadenia programu, pričom musí v plnej miere dodržiavať politickú víziu a podmienky Európskej únie ako celku. Komisia sa zaväzuje, že bude podávať pravidelné a podrobné správy Rade a Európskemu parlamentu o všetkých aspektoch realizácie programu.

Komisia odporúča, aby Európska vesmírna agentúra (ESA) vystupovala aj naďalej ako obstarávateľ a projektový orgán v mene Európskej únie. To znamená, že ESA bude vykonávať svoje technické expertízy podľa pravidiel EÚ a v závislosti od celkového riadenia programu zo strany EÚ. Z hľadiska prijatého prístupu je potrebná jasná dohoda o obstarávaní s Európskou vesmírnou agentúrou, najmä pokiaľ ide o zachovanú úroveň zodpovednosti v prípadoch, keď koná ako zmocnenec pre obstarávanie a/alebo v mene EÚ ako poverený orgán vo veci koncepcie.

Takáto dohoda a súvisiace finančné pravidlá by mali poskytovať jasné pokyny, pokiaľ ide o proces obstarávania, a mali by byť založené inter alia na týchto prvkoch:

· Uznať strategickú povahu programu Galileo a nesmierne dôležitú úlohu širokých európskych priemyselných dodávok a účasti súkromného sektora na týchto dodávkach.

· Výberové konanie na sériu zmlúv pre všetky vesmírne prvky a pozemné segmenty.

· Využívanie dvoch zdrojov, vždy keď je to možné, s cieľom zlepšiť účinnosť a obmedziť závislosť.

· Náležite a v príslušnej miere zohľadniť doterajšie úspechy a investície, ako aj dohody.

· Pevne dohodnuté zmluvné ceny.

· Požiadavky na pravidelné a podrobné podávanie správ.

· Pravidelné audity Dvora audítorov EÚ, ktoré zaručia, že sa budú dodržiavať finančné záujmy EÚ a komunitárny charakter programu.

Európska komisia je hlboko presvedčená, že nemôže prevziať žiadnu skutočnú politickú zodpovednosť za program, ak sa zásadne nezhodnotí štruktúra a úloha Úradu pre dohľad Galileo (GSA) a ak nebude mať potrebné právne a praktické prostriedky, pomocou ktorých by mohla transparentne uplatniť svoju zodpovednosť za riadenie programu a zodpovedať sa Rade a Parlamentu.

V tejto novej situácii treba dôkladne posúdiť úlohu Úradu pre dohľad. Pokiaľ sa potvrdí, že je nevyhnutné zachovať túto osobitnú agentúru EÚ, GSA môže mať v budúcnosti tieto úlohy: obstarať nové koncesie pre EGNOS a Galileo a pomáhať Komisii vo vývoji aplikácií EGNOS a Galileo. Aby Komisia mohla prevziať plnú zodpovednosť za vývoj programu, navrhne prispôsobenie riadenia Úradu pre dohľad Galileo novej situácii.

Nevyhnutne treba pripraviť trhy prostredníctvom včasnej realizácie systému EGNOS a prostredníctvom krokov v oblasti štandardizácie, overovania a zlepšovania informovanosti trhu [11]. Tieto opatrenia môžu znížiť riziko poklesu výnosov pre držiteľa koncesie v neskoršej fáze, a tým aj výdavkov pre EÚ. Hoci si systém zachová civilný charakter, významné výnosy sa dajú očakávať od vojenských používateľov. V ostatných rokoch sa viedli rozsiahle diskusie o využití signálu PRS, v ktorých treba pokračovať [12].

Riziko týkajúce sa koncepcie systému Galileo riadi verejný sektor, čo je výsledkom rozhodnutia vyvinúť systém na základe verejného obstarania dvoch experimentálnych družíc [13], prvých štyroch operačných družíc a súvisiacej infraštruktúry [14] Európskou vesmírnou agentúrou. Preto je úlohou EÚ vypracovať spolu s Európskou vesmírnou agentúrou stratégiu, ktorá umožní zníženie rizika týkajúceho sa koncepcie pred prevodom zvyšného rizika. Zásadné aspekty realizácie programu predstavujú organizačné a právne záležitosti súvisiace s rizikom koncepcie.

Pokiaľ ide o harmonogram, je dôležitá včasná realizácia programu a včasné vypustenie družíc, pretože EÚ si okrem iného nemôže dovoliť stratiť práva na využívanie príslušných frekvencií pre globálnu satelitnú navigáciu.

Komisia taktiež vyzýva Radu a Európsky parlament, aby postupovali v súlade s nasledujúcimi zásadami:

1) Uvedomiť si, že systém EGNOS bude uvedený do prevádzky začiatkom roka 2008 a že je potrebné prijať okamžité kroky na realizáciu jeho služieb ako predchodcu systému Galileo.

2) Uvedomiť si, že európske programy GNSS sú vymedzené, schválené, riadené a sledované na úrovni Európskej únie a v záujme všetkých členských štátov.

3) Uvedomiť si strategickú povahu programu Galileo a životne dôležitú úlohu širokých európskych priemyselných dodávok a účasti súkromného sektora na týchto dodávkach.

4) Zachovať postavenie Európskej vesmírnej agentúry ako zmocnenca pre obstarávanie a orgánu s právomocami zverenými Európskou úniou, ktorý bude konať v súlade so zverenými právomocami a pravidlami.

5) Zaviesť v rámci programu pevnú a spravodlivú súťaž s využitím dvoch zdrojov a pravidelného obstarávania formou súťaže vo všetkých možných prvkoch programu s cieľom zvýšiť účinnosť a znížiť závislosť. Náležite a v príslušnej miere zohľadniť doterajšie úspechy a investície, ako aj dohody.

6) Uvedomiť si potrebu posilnenia a reštrukturalizácie verejnej správy európskych programov GNSS na základe politickej zodpovednosti a vedenia Komisie podľa návrhov Komisie.

7) Uvedomiť si potrebu zvýšenia dôvery zo strany sekundárnych investorov pokiaľ ide o služby a aplikácie na základe pevných záväzkov týkajúcich sa včasnej realizácie projektu Galileo a vychádzať zo spravodlivého a nediskriminačného prístupu k jeho službám.

9. financovanie odporúčaného scenára

Súčasné výpočty nákladov (na základe aktuálnych rokovaní o koncesii až do konca roku 2006) podľa scenára, v ktorom sa pokračuje so združeným konzorciom poukazujú na skutočnosť, že Európska únia musí zakúpiť dodatočné družice skôr, ako sa zavedie verejno-súkromné partnerstvo, uvoľniť približne 2,4 miliardy EUR pre finančné obdobie 2007 – 2013, prevziať trhové riziká prostredníctvom platieb za dostupnosť vo výške 10 miliárd EUR na obdobie až do roku 2030 a prijať ďalšie záväzky týkajúce sa rizika koncepcie a ukončenia diela, ako aj zodpovednosť voči tretej strane. V závislosti od súčasných príjmových tokov by mal verejný sektor získať naspäť približne 8 miliárd EUR podľa základného scenára návratnosti. Tým sa spochybňujú výhody predchádzajúceho prístupu verejno-súkromného partnerstva.

Na účely financovania odporúčaného scenára verejného obstarávania prvej konštelácie a následného verejno-súkromného partnerstvo by Európska únia a jej členské štáty museli uvoľniť 3,4 miliardy EUR na obdobie 2007 - 2013, zatiaľ čo rozpočtové záväzky na celé obdobie sa znížia približne na 9 miliárd eur. Výhodami tohto scenára je, že ponúka najvýhodnejší časový rozvrh, najlepšiu hodnotu za finančné prostriedky, podmienky pre ďalšiu fázu verejno-súkromného partnerstva budú oveľa jasnejšie vymedzené, zatiaľ čo celkové viazané rozpočtové prostriedky sa podstatne znížia

Súčasné finančné výhľady nie sú dostatočné pre žiadny z uvedených scenárov. Všetky scenáre vyžadujú nariadenie EÚ o programe siahajúce oveľa ďalej ako do roku 2013.

Samozrejme politické rozhodnutie zmeniť profil verejno-súkromného partnerstva si bude vyžadovať dohodu o finančnom scenári pred rozhodnutím o realizácii. V nasledujúcich mesiacoch bude Komisia vykonávať analýzu detailov realizácie spojených s uprednostneným scenárom a súčasne bude skúmať možnosti dodatočného financovania. Komisia preto považuje za dôležité podniknúť ďalší krok a prijať v súčasnej dobe navrhované nariadenie EÚ o programe tak, aby mohla pokračovať v stabilizácii programu EGNOS a v spolupráci s ESA v prípravách uprednostňovaného scenára.

Aby mohla stanoviť ďalšie potrebné finančné prostriedky, Komisia zvažuje v tejto fáze preskúmanie týchto možností:

· Preveriť finančné možnosti prostredníctvom cieleného zvýšenia stropu položky 1A finančného rámca v súlade so stropom vlastných zdrojov a ustanoveniami stanovenými v interinštitucionálnej dohode zo 17. mája 2006 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne a riadnom finančnom riadení [15]. Tento postup si vyžaduje obe zložky rozpočtového orgánu.

· Mobilizácia dodatočných zdrojov od členských štátov mimo viacročného finančného rámca.

Komisia preskúma tieto možnosti alebo ich kombinácie spolu s rozpočtovým orgánom.

Komisia vyzýva Radu a Parlament, aby:

· ako prvý krok zaistili pokračovanie projektov EGNOS a Galileo tak, aby sa urýchlilo prijatie v súčasnej dobe navrhovaného nariadenia EÚ o programe,

· preskúmali možnosti dodatočného financovania,

· prediskutovali a schválili (na základe návrhu, ktorý Komisia predloží v septembri 2007) spôsoby pokračovania so zreteľom na deficit finančných zdrojov vrátane (ak to bude potrebné) finančných mechanizmov, ktoré pokryjú celé obdobie až do roku 2030.

PRÍLOHA: Finančné modelovanie jednotlivých scenárov

Pokiaľ ide o posudzovanie finančných dôsledkov vybraných scenárov, finančné modelovanie vychádza z predchádzajúcich odhadov a extrapolácie najdôležitejších údajov, preto treba výsledky chápať ako približné a určené len na porovnanie. Konečné výsledky budú závisieť od podmienok príslušných zmlúv.

| | Požadovaný objem rozpočtových prostriedkov vo verejnom sektore vo výhľade na obdobie rokov 2007 – 20133(pre družice a infraštruktúru v rámci verejného obstarávania) Nominálne | Platby za dostupnosť (podpora zo strany verejného sektora) pre verejno-súkromné partnerstvo (do roku 2030) | | |

| | | Pevná časť4: - prevádzkové náklady - údržba - doplnenie vstupov úroky z dlhov Nominálne | Variabilná časť (závisiaca od počtu obstaraných družíc a infraštruktúry súkromným sektorom)5: - hlavný dlh - úroky z dlhov - kapitálová návratnosť Nominálne | | |

Pokračovanie v súčasnej schéme a pridanie krokov na zníženie rizika1 | 4+4 | 2.4 | 5.3 | 3 - 4 | 11 - 12 | Polovica roka 2014 |

Vybudovanie počiatočnej prevádzkovej kapacity (IOC), po ktorej nasleduje verejno-súkromné partnerstvo | 18 | 3.0 | 5.3 | 2 - 3 | 10 - 11 | Polovica roka 2013 |

Vybudovanie celej prvej konštelácie (FOC) po ktorej bude nasledovať verejno-súkromné partnerstvo | 30 | 3.4 | 5.3 | 0.5 - 1 | 9 - 10 | Polovica roka 2012 |

Všetky údaje majú informatívny charakter a sú uvedené v miliardách euro. Podrobnejšie informácie môžete nájsť v dokumente útvarov Komisie.

1 Podľa najnovších programových analýz Európskej vesmírnej agentúry oneskorenie predpokladá prijatie opatrení na zníženie rizika a konštrukciu štyroch dodatočných družíc s cieľom zabezpečiť pokračovanie priemyselného výrobného radu medzi fázami overenia na orbite a prvými krokmi fázy inštalácie. Ďalej z meškania vyplýva potreba chrániť fázu overenia na orbite pred možným neúspešným spustením. To pôvodne pokrývali prvé družice vo fáze rozmiestnenia.

2 V modeli verejno-súkromného partnerstva Galileo verejný sektor prispieva prostredníctvom grantov na rozmiestnenie infraštruktúry a platbami za dostupnosť podporuje prevádzku systému. Súkromný sektor prispieva vlastným kapitálom a pohľadávkami.

3 Údaje zahŕňajú časť obstarávacích nákladov verejného sektora na Galileo, prevádzkové náklady na EGNOS a presiahnuté náklady na IOV. Odhady sa zakladajú na údajoch ESA o kalkulácii nákladov, schválených existujúcimi zmluvami, a na obstarávacej databáze ESA a na krížových kontrolách všetkých predložených ponúk počas celého procesu rokovania. Dosah nákladov verejných finančných zdrojov nie je zahrnutý vo finančných výpočtoch. Takéto náklady predstavujú rádovo 4 % a uplatňujú sa na všetky scenáre a na účely porovnania ovplyvňujú iba rozdiel medzi 3,4 miliardami EUR a 2,4 miliardami EUR (t. j. 1 miliarda EUR). Výstup je iba marginálny a spadá do rámca celkových verejných viazaných rozpočtových prostriedkov (pozri 6).

4 Pevná časť platieb za dostupnosť pokrýva prevádzku, údržbu a úroky z pohľadávok na doplnenie. To isté platí pre všetky scenáre, pokiaľ ide o prevádzku a údržbu celej konštelácie a jej doplnenie. Údaje sa zakladajú na odhadoch nákladov v technických a hospodárskych štúdiách, ktoré vypracovala ESA a Komisia (GALA, PwC, Comparative System Studies) počas fázy definovania, a na krížových kontrolách všetkých predložených ponúk počas celej fázy rokovaní o koncesii.

5 Variabilná časť platby za dostupnosť sa vzťahuje na dlhové služby (základ pohľadávky, úroky, poplatky, atď) a návratnosť vloženého kapitálu. Závisí od pohľadávok a kapitálu, ktoré súvisia s rozsahom obstarávania, ktoré musí súkromný sektor vykonať a na dohodnutom vzťahu medzi kapitálom a pohľadávkami.

6 Rozpočtový záväzok verejného sektora sa týka celkových priamych nákladov verejného sektora tak, že sa pridajú obstarávacie náklady (pozri bod 3) a platby za dostupnosť (pozri bod 4 a 5). Tak sa pokryje trhové riziko.

7 Začiatok plnej prevádzky je dôležitý z hľadiska nástupu konkurenčných systémov. Čím skôr dôjde k začatiu plnej prevádzky všetkých služieb a trhov, tým vyšší sa očakáva trhový podiel pre Galileo.

____________

[1] Uznesenie Európskeho parlamentu a Rady z 26. apríla 2007 o rokovaniach o koncesnej zmluve programu Galileo.

[2] Dohoda medzi EÚ a USA o podpore, poskytovaní a využívaní satelitných navigačných systémov Galileo a GPS a s nimi súvisiacich aplikácií, jún 2004.

[3] Sprostredkovanie bývalým komisárom Karel van Miert vyústilo do uzavretia dohody medzi 8 členmi združeného konzorcia dňa 5. decembra 2005.

[4] Správa o analýze trhu ProDDAGE, ESYS Consulting, 2006.

[5] List združeného konzorcia ministrovi Tiefensee a podpredsedovi Barrotovi, 9. marec 2007.

[6] List združeného konzorcia GSA, 24. apríl 2007.

[7] EGNOS využíva signály GPS a zosilňuje ich pomocou (v súčasnosti len regionálnej) európskej pozemskej infraštruktúry.

[8] Rozpočty EÚ a USA spoločne zahŕňajú zmluvu IOV (1,5 miliardy EUR), náklady EGNOS (0,7 miliardy EUR) a roky výskumu EÚ.

[9] Pozri analýzu v oddiele 4.

[10] Horizontálna presnosť 4 metre s 87 % možnosťou dosiahnutia alebo presnosť 20 metrov s 98 % možnosťou dosiahnutia.

[11] Zelená kniha o aplikáciách satelitnej navigácie, KOM(2006) 769 z 12.12.2006 a plánované nasledovné akcie

[12] V kontexte nedávneho návrhu pre Európsku vesmírnu politiku KOM(2007) 212 Komisia zastáva názor, že civilné vesmírne programy (napríklad Galileo) umožňujú rozmanité použitie a môžu mať vojenských používateľov.

[13] Družica Giove-A vypustená v decembri 2005 a družica Giove-B, ktorá sa pripravuje na vypustenie koncom roka 2007 alebo začiatkom roka 2008.

[14] Zmluva o overení na orbite alebo o vývoji predložená Európskou vesmírnou agentúrou a financovaná ESA a Európskym spoločenstvom.

[15] Ú. v. EÚ C 139, 14.6.2006.

--------------------------------------------------

52007DC0261