[pic] | KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV |

Brusel, 13.4.2007

KOM(2007) 184 v konečnom znení

OZNÁMENIE KOMISIE RADE

Rámec na európsky prieskum jazykových kompetencií

OZNÁMENIE KOMISIE RADE

Rámec na európsky prieskum jazykových kompetencií

ÚVOD

V Európe je viacjazyčnosť ústrednou hodnotou. Je súčasťou toho, čím je Európa jedinečná, a prispieva k bohatstvu jej kultúry a spoločnosti. Učenie sa cudzích jazykov poskytuje ľuďom lepšie pracovné možnosti, hlbšie porozumenie ich vlastnej kultúry a kultúr iných ľudí a zvyšuje ich mobilitu.

Zlepšovanie jazykových zručností v Európe je takisto dôležitým cieľom v rámci úsilia zlepšiť zručnosti a kompetencie obyvateľstva ako súčasť Lisabonskej stratégie rastu a zamestnanosti. V marci 2002 vyzvala Európska rada na zasadaní v Barcelone, aby sa uskutočnili ďalšie opatrenia s cieľom „... zlepšiť ovládanie základných zručností, najmä vyučovaním najmenej dvoch cudzích jazykov v ranom veku.“ Rada takisto „vyzvala na zavedenie indikátora jazykovej kompetencie v roku 2003.“ [1]

Na základe toho Komisia a členské štáty vyvíjajú škálu rozmanitých činností zameraných na presadzovanie osvedčených prístupov politiky, pokiaľ ide o učenie sa cudzích jazykov v rámci Stratégie vzdelávania a odbornej prípravy 2010[2].

Vo svojom oznámení Európsky indikátor jazykovej kompetencie z roku 2005[3] Komisia uviedla podrobný strategický prístup na vytvorenie Európskeho prieskumu jazykovej kompetencie ako prostriedku na zber údajov potrebných na vytvorenie indikátora na európskej úrovni. Na základe toho v máji 2006 Rada prijala závery[4] týkajúce sa niekoľkých kľúčových otázok, pokiaľ ide o európsky indikátor jazykovej kompetencie, a zdôraznila, že prieskum by sa mal uskutočniť čím skôr. Rada vyzvala Komisiu, aby zriadila Poradnú radu európskeho indikátora jazykovej kompetencie (ďalej len „poradná rada“) pozostávajúcu z národných expertov, ktorí budú Komisii radiť počas prípravy a vykonávania prieskumu[5]. Činnosť poradnej rady významným spôsobom prispela k vypracovaniu tohto oznámenia. Rada okrem toho požiadala Komisiu, aby jej poskytovala správy o pokroku práce. Toto oznámenie je odpoveďou na túto požiadavku.

Komisia nedávno predložila oznámenie o jednotnom rámci ukazovateľov a referenčných kritérií[6] s cieľom vo všeobecnosti podporiť Stratégiu vzdelávania a odbornej prípravy. V rámci sa navrhuje rozvoj súboru 20 ústredných indikátorov s cieľom pokryť hlavné oblasti. Vytvorenie indikátora jazykovej kompetencie prináša osobitné výzvy.

V tomto oznámení sa uvádzajú závery týkajúce sa všetkých zostávajúcich otázok v súvislosti s prípravou prieskumu, ktoré boli zdôraznené v závere Rady z mája 2006. V oznámení sa Rada vyzýva, aby sa oboznámila s navrhovaným rámcom na prieskum. Na základe toho by bola Komisia v spolupráci s poradnou radou a členskými štátmi schopná vykonať prieskum. V tomto oznámení sa predpokladá, že prieskum sa uskutoční počas prvých šiestich mesiacov roku 2009.

Rámec na európsky prieskum jazykových kompetencií

Cieľom európskeho prieskumu je poskytnúť členským štátom, tvorcom politiky, učiteľom a odborníkom spoľahlivé a porovnateľné údaje o kompetencii používať cudzie jazyky v Európskej únii. Prieskum poskytne informácie o viacjazyčných schopnostiach mladých ľudí, o tom, kde možno nájsť osvedčené postupy a výsledky, a o pokroku pri dosahovaní cieľa zlepšiť učenie sa cudzích jazykov.

Prieskum bude vykonávať Komisia na základe poradenstva poradnej rady, v úzkej spolupráci s členskými štátmi.

Jazykové zručnosti, ktoré sa majú testovať

V prvom kole zberu údajov sa budú pripravovať testy zamerané na tri jazykové zručnosti: čítanie s porozumením; počúvanie s porozumením a písanie. Komisia zabezpečí, aby boli nástroje na pokrytie štvrtej zručnosti – hovorenia , pripravené načas na účely následných prieskumov.

Účelom európskeho prieskumu je odmerať „celkovú úroveň zručností v cudzích jazykoch v každom členskom štáte“ [7]. V rámci prieskumu v jeho konečnej podobe by sa mali testovať všetky štyri jazykové zručnosti: čítanie; počúvanie; písanie a hovorenie . Niektoré zručnosti sa však dajú otestovať jednoduchšie ako iné. Test produktívnych zručností ústneho prejavu si môže vyžadovať testy založené na vzájomnej interakcii skúšajúceho a skúšaného a bude zložitejší ako testovanie receptívnych zručností.

V závere z mája 2006 Rada uviedla, že z praktických dôvodov bude vhodnejšie, aby boli v prvom kole zberu údajov k dispozícii testy zamerané na tri jazykové zručnosti, ktoré možno zhodnotiť rýchlejšie (počúvanie s porozumením, čítanie s porozumením a písanie). Poradná rada podporuje tento prístup.

Prvé kolo prieskumu by sa malo preto vzťahovať na tieto tri zručnosti. Komisia včas uskutoční opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, aby bola štvrtá zručnosť – hovorenie, zahrnutá do následných kôl prieskumu.

Jazyky, ktoré sa majú testovať

Európsky prieskum v každom členskom štáte by mal pokrývať testy zamerané na prvý a druhý z najčastejšie vyučovaných európskych úradných jazykov v Európskej únii, konkrétne angličtinu, francúzštinu, nemčinu, španielčinu a taliančinu.

Rámec na testovanie bude dostupný všetkým krajinám, ktoré chcú zabezpečiť, aby v prvom kole prieskumu mohli byť zahrnuté testy v inom jazyku, ako sú uvedené jazyky, na základe voľby členského štátu.

V záveroch Rady z mája 2006 sa odporúčalo, aby bol v prvom kole prieskumu test dostupný „v tých úradných jazykoch Európskej únie, ktoré sa v členských štátoch najviac vyučujú, do tej miery, že pre ne existuje dostatočne veľká vzorka testovaných osôb“ a že „členské štáty samostatne určia, ktoré z týchto úradných jazykov sa majú testovať“ [8] . Počet jazykov, ktoré sa majú hodnotiť v prvom kole prieskumu by sa mal preto obmedziť na angličtinu, francúzštinu, nemčinu, španielčinu a taliančinu , ktoré sú najviac vyučovanými európskymi úradnými cudzími jazykmi v členských štátoch[9]. Prieskum v každom členskom štáte by mal preto pokrývať dva najviac vyučované jazyky z týchto jazykov.

Nástroj na testovanie však bude členským štátom k dispozícii a budú ho môcť použiť na testovanie jazykovej kompetencie v iných ako dvoch najviac vyučovaných jazykoch z uvedeného zoznamu piatich jazykov, ak o to bude členský štát žiadať. Komisia včas uskutoční potrebné opatrenia pred následnými kolami testov s cieľom zabezpečiť, aby prieskum pokrýval všetky európske úradné jazyky, ktoré sa vyučujú v Európskej únii.

Referenčný rámec

Prieskum by mal byť založený na nástroji, ktorý meria kontinuum rastúcej úrovne kompetencií od úrovne A1 po úroveň B2 v rámci stupnice spoločného európskeho referenčného rámca pre jazyky.

Rada vyzvala Komisiu, aby rozvíjala európsky indikátor jazykovej kompetencie, a uviedla, že „ bodové hodnotenie testov by malo byť založené na stupnici spoločného európskeho referenčného rámca pre jazyky “[10].

Spoločný európsky referenčný rámec (CEFR) je usmernením, ktoré sa používa na opísanie výsledkov dosiahnutých ľuďmi, ktorí sa učia cudzie jazyky. Jeho hlavným cieľom je poskytnúť rámec na metódy hodnotenia a vyučovania, ktorý sa uplatňuje na všetky jazyky v Európe. CEFR pozostáva zo stupnice so šiestimi úrovňami pre jednotlivé jazykové zručnosti, ktoré sú rozdelené do troch širších podzložiek: používateľ základného jazyka (A1-A2), samostatný používateľ (B1-B2) a skúsený používateľ (C1-C2).

Členské štáty vo veľkej miere prijali šesť referenčných úrovní ako štandard na hodnotenie jazykovej úrovne jednotlivca. Niekoľko európskych krajín už použilo testy spojené so stupnicou CEFR na testovanie úrovne jazykových znalostí.

Poradná rada informovala Komisiu o tom, že najcharakteristickejšie úrovne v rámci stupnice v EÚ na testovanie úrovne jazykových znalostí v rámci nižšieho stredoškolského vzdelávania (ISCED 2) a v rámci vyššieho stredoškolského vzdelávania (ISCED 3), ak sa tejto úrovni vyučuje cudzí jazyk, sú kompetencie v rozsahu od používateľov základného jazyka po samostatných používateľov (úrovne A1 až B2). Len málo žiakov príslušného veku a úrovne vzdelávania má kognitívnu schopnosť používať cudzí jazyk na úrovni vyššej ako je úroveň B2. Test pozostávajúci zo všetkých šiestich úrovní by bol značne problematický a nákladný. Vzhľadom na to sa navrhuje, aby s a pripravili testy, ktoré pokryjú štyri úrovne od A1 po B2 v rámci CEFR.

Jednotlivé úrovne CEFR sú rozsiahle a študentom trvá dlhý čas kým postúpia z jednej úrovne do ďalšej úrovne. Rozmedzie medzi úrovňami (najmä medzi úrovňami A2 a B1) môže byť na praktické použitie príliš veľké, pokiaľ ide o začiatočníkov a mladých študentov. Preto by sa mal vypracovať nástroj na testovanie, ktorý umožní merať kontinuum úrovní kompetencií medzi úrovňami A1 a B2. Takto sa takisto zabezpečia presnejšie merania štatistických jednotiek ako napríklad variačné rozpätie, mediánové a priemerné hodnoty pre každú testovanú zručnosť.

Súvisiace údaje, ktoré sa majú zbierať

Vypracuje sa dotazník pre študentov, učiteľov, riaditeľov škôl a vlády s cieľom získať súvisiace informácie umožňujúce analyzovať možné faktory, ktoré môžu mať dosah na jazykové kompetencie žiakov.

Zámerom je nielen uskutočniť prieskum jazykových kompetencií, ale prieskum, ktorý by poskytol informácie o učení sa cudzích jazykov, vyučovacích metódach a učebných osnovách.

Súvisiace informácie umožnia určiť úroveň jazykových kompetencií žiakov v závislosti od možných určujúcich faktorov. Otázky ako socioekonomické pozadie žiakov a osobitné aspekty ako štatút migranta, jazyk používaný doma; či je učenie sa cudzieho jazyka povinné alebo nepovinné; či má učiteľ formálne vzdelanie vo vyučovaní cudzích jazykov alebo vyučuje vo svojom materinskom jazyku; „streaming“ žiakov a pohlavie; všetky tieto faktory môžu ovplyvniť výsledky a údaje o nich by sa mali zbierať.

Takéto súvisiace údaje budú prispievať k riešeniu otázok súvisiacich s jednotlivými žiakmi, školami a druhom učebných osnov, so štruktúrou systémov vzdelávania a odbornej prípravy a vládnou politikou vzdelávania. Treba vypracovať osobitné dotazníky určené vzorke študentov, učiteľov a riaditeľov škôl a úradníkom v oblasti vzdelávania. Tieto dotazníky týkajúce sa pozadia jazykového vzdelávania budú navrhnuté s cieľom umožniť hĺbkovú analýzu politiky, ktorá môže poskytnúť odpovede na otázky súvisiace s príčinami a účinkami pri rozvíjaní jazykových kompetencií. S cieľom uľahčiť medzinárodné porovnanie by sa mali používať existujúce koncepty a klasifikácie a mali by sa preskúmať prepojenia na podobné medzinárodné prieskumy, aby sa umožnila viacdimenzionálna druhotná analýza výsledkov.

Populácia, ktorá sa má testovať v rámci prieskumu

„Celková populácia“ zúčastnená na prieskume by mala zo štatistického hľadiska predstavovať celkový počet žiakov zapísaných v poslednom ročníku nižšieho stredoškolského vzdelávania (ISCED 2) alebo, ak sa cudzí jazyk nevyučuje v rámci nižšieho stredoškolského vzdelávania, v druhom ročníku vyššieho stredoškolského vzdelávania (ISCED 3).

„Cieľové populácie“ predstavujú žiaci zapísaní v školách, z celkovej populácie, ktorí sa učia testovaný jazyk.

Pri prieskume sa budú dodržiavať všeobecné vedecké štandardy na výber vzorky používané pri medzinárodných prieskumoch, aby sa zabezpečilo, že údaje z prieskumu budú spoľahlivé a budú sa môcť porovnať medzi krajinami. Pri voľbe veľkosti vzorky by sa malo zohľadniť potreba zberu súvisiacich informácií s cieľom analyzovať a vysvetliť rozdiely vo výsledkov medzi členskými štátmi. Prieskum by sa mal zamerať na rozvoj spoľahlivých a porovnateľných výsledkov pri čo najmenšej vzorke.

V záveroch Rady[11] sa uviedlo, že prieskumom sa budú získavať údaje od reprezentatívnej vzorky všetkých žiakov evidovaných vo vzdelávaní a odbornej príprave na konci nižšieho stredoškolského vzdelávania (ISCED 2). Keď sa druhý cudzí jazyk nevyučuje pred ukončením úrovne ISCED 2, vzorka žiakov by sa mala zozbierať u žiakov vo vyššom stredoškolskom vzdelávaní (ISCED 3).

Pokiaľ ide o otázku na akej úrovni vyššieho stredoškolského vzdelávania by sa mali žiaci testovať, poradná rada navrhuje, aby sa údaje zozbierali u žiakov, ktorí sú v druhom ročníku na úrovni ISCED 3. Po ukončení úrovne ISCED 3 niektorí žiaci ukončili svoje vzdelávanie alebo, v prípade viacerých krajín, zúčastňujú sa na vzdelávaní, v rámci ktorého sa už cudzie jazyky nevyučujú. Okrem toho, počas posledného ročníka vyššieho stredoškolského vzdelávania sa žiaci a učitelia sústreďujú na záverečné skúšky a môžu byť menej otvorení spolupráci pri prieskume. Prvý ročník vyššieho stredoškolského vzdelávania sa považuje za príliš skorý, pretože žiaci v niektorých krajinách sa začínajú učiť druhý cudzí jazyk až v druhom ročníku. Na základe poradenstva poradnej rady by sa pri prieskume mali získavať údaje od žiakov v druhom ročníku na úrovni ISCED 3 v prípade krajín, v ktorých sa druhý cudzí jazyk nevyučuje pred ukončením úrovne ISCED 2.

Na základe poradenstva poradnej rady by sa v rámci prieskumu mali testovať len žiaci zapísaní v školách, ktorí sa učia testovaný jazyk.

Vek žiakov na konci úrovne ISCED 2 a v druhom ročníku na úrovni ISCED 3 sa medzi členskými štátmi líši. Na konci úrovne ISCED 2 sa pohybuje v rozmedzí od 14 do 16 rokov. Ročník zavedenia vyučovania prvého a druhého cudzieho jazyka je v členských štátoch takisto rozdielny. Preto vek a obdobie, v ktorom sa žiaci učili cudzí jazyk budú pri žiakoch testovaných v rámci prieskumu odlišné. Poradná rada zdôrazňuje, že táto skutočnosť by sa mala pri analýze výsledkov prieskumu zohľadniť.

Nástroje na testovanie

Krajinám, ktoré sa zúčastňujú prieskumu, by sa mali zabezpečiť elektronické testy pomocou softvéru s otvoreným zdrojovým kódom a testy v papierovej forme. Nástroj na testovanie by mal umožniť prispôsobivé testovanie.

Za posledné roky sa získali medzinárodné skúsenosti s elektronickým testovaním kompetencií. DIALANG je internetový test, prostredníctvom ktorého sa v súčasnosti riadia diagnostické testy v 14 rôznych európskych jazykoch. V rámci medzinárodných prieskumov ako PISA a TIMSS sa uskutočnilo niekoľko pilotných štúdií s využitím elektronického testovania. Členské štáty majú skúsenosti so sieťami so softvérom s otvoreným zdrojovým kódom. Uskutočnenie prieskumu pomocou elektronických testov by predstavovalo významný európsky úspech.

Nástroj na testovanie by sa mal sprístupniť krajinám, aby ho mohli prispôsobiť svojim vnútroštátnym potrebám mimo prieskumu, a preto ba sa mal pripraviť podľa protokolu o softvéri s otvoreným zdrojovým kódom[12].

Elektronické testovanie je v porovnaní s tradičnými metódami testovania založenými na testoch v papierovej forme výzvou. Receptívne zručnosti ako počúvanie a čítanie sa dajú pomocou počítačov testovať a vyhodnocovať jednoduchšie ako produktívne zručnosti ako písanie. Poradná rada zdôraznila niekoľko potenciálnych ťažkostí pri použití elektronického testovania spojených s otázkami kompatibility softvéru, dostupnej rýchlosti internetového pripojenia a zručností žiakov súvisiacich s počítačmi a písaním na nich. Zároveň existuje niekoľko výhod spojených s používaním elektronického testovania, napríklad pokiaľ ide o kontrolu a klasifikáciu, ako aj štatistické spracovanie údajov, ktoré môžu byť rýchlejšie a menej náchylné na chyby a preto efektívnejšie. Elektronické testovanie sa takisto považuje za vhodnejší nástroj pre prispôsobivé testy, pri ktorých sa výber otázok určených testovanej osobe prispôsobí konkrétnej úrovni kompetencií danej osoby.

Rozvoj nástrojov na elektronické testovanie je do značnej miery nákladnejšie ako tradičné testy v papierovej forme, na tieto výdavky sa však treba pozerať v súvislosti s výhodami efektívnejšieho vykonania prieskumu a lepšieho základu na prispôsobenie testu potrebám jednotlivých krajín a ďalšieho rozvoja testov na následné možné prieskumy.

Na základe toho by bolo zavedenie elektronického testovania optimálnym krokom vpred v súvislosti s prieskumom. Poradná rada však zdôrazňuje, že úrovne pripravenosti krajín na elektronické testovanie sú rozdielne. Prieskum by mal vychádzať z alternatívneho alebo doplnkového elektronického testovania a z testov v papierovej forme.

Náklady na vykonanie prieskumu

Vnútroštátne náklady na vykonanie prieskumu budú závisieť od konečnej štruktúry prieskumu. Pri prieskume by sa mali využiť skúsenosti členského štátu s cieľom dosiahnuť úspory z rozsahu. Medzinárodné náklady bude hradiť Európska únia.

Úroveň vnútroštátnych nákladov na medzinárodné prieskumy na testovanie zručností závisí najmä od použitých metód testovania, veľkosti vzorky, počtu testovaných zručností a od použitých súvisiacich dotazníkov. Vnútroštátne náklady na takéto prieskumy sa vzťahujú najmä na vykonanie testu v členských štátoch, vytvorenie a prevádzkovanie organizačných podporných štruktúr, odbornú prípravu koordinátorov a skúšajúcich na vnútroštátnej úrovni a na úrovni škôl, vytlačenie testov, klasifikáciu výsledkov testu, postupov na zabezpečenie kvality a prekladateľských potrieb.

Štruktúra a náklady na medzinárodné prieskumy, pri ktorých sa testujú zručnosti žiakov, ako napr. PISA a TIMSS, sa môžu použiť ako porovnateľná úroveň nákladov na prieskum. Poradná rada sa však domnieva, že prieskum by mohol byť nákladnejší ako iné medzinárodné prieskumy, pretože bude zahŕňať testy na počúvanie s porozumením a preto, že organizácia prieskumu by mohla byť zložitejšia z dôvodu väčšieho počtu zahrnutých tém, úrovní a oblastí v porovnaní s inými medzinárodnými prieskumami.

Poradná rada diskutovala o možnosti použiť na vykonanie prieskumu existujúce vnútroštátne právomoci, skúsenosti a organizačné štruktúry a zabezpečiť tak úspory z rozsahu (pozri ďalej).

Predpokladá sa, že medzinárodné náklady na prieskum bude hradiť Európska únia v rámci programu celoživotného vzdelávania (2007 – 2013) po dohode s programovým výborom. Medzinárodné náklady budú pokrývať náklady súvisiace s prípravou testov, koordináciou a monitorovaním pilotných testov, určením vzorky a metódami výberu vzorky, prípravou a koordináciou celého súboru testov, ako aj s analýzou a oznamovaním výsledkov.

Všetky rozhodnutia týkajúce sa prieskumu, ktoré si vyžadujú vnútroštátne náklady, sa budú prijímať v úzkej spolupráci s poradnou radou a členskými štátmi.

Vnútroštátne organizačné štruktúry na vykonávanie prieskumu

Zúčastnené krajiny by mali zabezpečiť, aby boli potrebné organizačné štruktúry dostupné na uskutočnenie prieskumu.

Členské štáty by mali uskutočniť opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby boli potrebné organizačné štruktúry k dispozícii, aby sa mohol vykonať prieskum, a aby boli právomoci definované v počiatočnej fáze. Väčšina členských štátov má skúsenosti z vnútroštátnych prieskumov alebo z účasti na podobných medzinárodných prieskumoch a mohla by tieto skúsenosti využiť. Skúsenosti z prieskumov ako napr. PISA a TIMSS sa môžu použiť ako základ na plánovanie vnútroštátnych organizačných štruktúr a nevyhnutné právomoci a skúsenosti možno v mnohých prípadoch nájsť u národných expertov, ktorí majú skúsenosti z takýchto prieskumov. Preto by sa mali využiť právomoci a organizácia už existujúcich útvarov.

Vykonanie prieskumu

Komisia podnikne opatrenia na prípravu prieskumu jazykovej kompetencie. Technické práce by sa mali začať v marci 2007 s cieľom umožniť, aby sa testy mohli uskutočniť začiatkom roku 2009.

Komisia iniciuje prácu na prípravu nástrojov na testovanie a na vykonanie prieskumu. Zadefinuje metódy výberu vzorky a kritériá na výber zúčastnených inštitúcií a testovaných osôb, pričom v potrebných prípadoch zabezpečí súhlas príslušných orgánov a zabezpečí, aby bola kvalita týchto otázok v súlade so všeobecnými medzinárodnými štandardmi pre takéto prieskumy. Navrhne a vykoná prieskum, uskutoční zber údajov a ich analýzu a zostaví konečné výsledky. Práca sa uskutoční v úzkej spolupráci s poradnou radou a členskými štátmi.

Poradná rada tvrdí, že test by sa mal uskutočniť v prvej polovici kalendárneho roka a nie na začiatku školského roka. Prvý prieskum by sa mal preto vykonať začiatkom roka 2009.

Aby bolo možné uskutočniť test začiatkom roka 2009, prípravné práce by sa mali spustiť v marci 2007. Povedú k príprave testu a pilotných testov, ktoré sa majú uskutočniť na jar v roku 2008. Na základe skúseností z pilotných testov by sa mali pripraviť a uskutočniť úplné testy v členských štátoch začiatkom roka 2009.

Poradná rada bude naďalej zasadať počas celého obdobia a bude úzko spolupracovať s Komisiou vo všetkých fázach prípravy a vykonávania prieskumu[13].

Záver

Komisia vyzýva Radu, aby sa oboznámila s navrhovaným rámcom prieskumu, ako sa uvádza v tomto oznámení, pokiaľ ide o tieto otázky:

- zručnosti, ktoré sa majú testovať

- jazyky, ktoré sa majú testovať

- úrovne CEFR, ktoré sa majú použiť

- zber súvisiacich informácií

- cieľová a celková populácia, ktorá sa má testovať

- príprava nástrojov na testovanie – elektronických testov aj testov v papierovej forme

- vykonanie prieskumu

Na základe toho by Komisia bola schopná začať prípravu prieskumu. Toto sa uskutoční v úzkej spolupráci s poradnou radou a s členskými štátmi. Nástroje na testovanie by sa mali pripraviť s cieľom vykonať prieskum začiatkom roku 2009.

PRÍLOHA

Zoznam členov Poradnej rady európskeho indikátora jazykovej kompetencie

Council of Europe | pán | Sheils | Joseph |

Eurydice | pani | Baidak | Nathalie |

Belgicko (nemecké spoločenstvo) | doposiaľ nebol(-a) vymenovaný(-á) |

Bulharsko | doposiaľ nebol(-a) vymenovaný(-á) |

Slovinsko | čaká sa na nové vymenovanie |

[1] Závery predsedníctva, Barcelona, časť I, odsek 43.1., marec 2002.

[2] Nová rámcová stratégia pre viacjazyčnosť, KOM(2005) 596, konečné znenie.

[3] Európsky indikátor jazykovej kompetencie, KOM(2005) 356, konečné znenie.

[4] Závery zo zasadania Rady 18. a 19. mája 2006 o európskom indikátore jazykovej kompetencie (2006/C 172/01).

[5] Poradná rada bola zriadená Komisiou na základe rozhodnutia z 26. októbra 2006. Počas roku 2006 poradná rada zasadala dvakrát.

[6] Jednotný rámec ukazovateľov a referenčných kritérií na monitorovanie pokroku pri dosahovaní lisabonských cieľov vo vzdelávaní a odbornej príprave, KOM(2007) 61, konečné znenie.

[7] KOM(2005) 356, konečné znenie.

[8] Závery Rady (2006/C 172/01).

[9] Spoločné dotazníky pre Unesco, OECD a Eurostat (UOE).

[10] Závery Rady (2006/C 172/01).

[11] Závery Rady (2006/C 172/01).

[12] Centrum pre výskum celoživotného vzdelávania (CRELL/Spoločné výskumné centrum, Ispra) v súčasnosti vykonáva výskum a uskutočňuje rozvojový projekt zameraný na nástroje elektronického hodnotenia s otvoreným zdrojovým kódom na hodnotenie schopností, pričom zohľadňuje prebiehajúce výskumné iniciatívy v tejto oblasti.

[13] Finančné a ľudské zdroje na prieskum indikátora cudzích jazykov boli uvedené vo finančnej prílohe k dokumentu COM(2005) 356, konečné znenie.

52007DC0184