[pic] | KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV |

Brusel, 4.4.2007

KOM(2007) 163 v konečnom znení

OZNÁMENIE KOMISIE RADE, EURÓPSKEMU PARLAMENTU, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV

Na ceste k stratégii pomoci pre obchod EÚ – príspevok Komisie

{KOM(2007) 158 v konečnom znení}{KOM(2007) 164 v konečnom znení}{SEK(2007) 414}

OZNÁMENIE KOMISIE RADE, EURÓPSKEMU PARLAMENTU, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV

Na ceste k stratégii pomoci pre obchod EÚ – príspevok Komisie

1. PÔVOD STRATÉGIE POMOCI PRE OBCHOD EÚ

Obchod predstavuje dôležitý katalyzátor rastu a znižovania chudoby v rozvojových krajinách. Avšak úspešná integrácia rozvojových krajín do svetového obchodu si vyžaduje viac ako lepší prístup na trh a silnejšie pravidlá medzinárodné obchodu. Aby rozvojové krajiny plne využili prínosy obchodu, musia takisto odstrániť obmedzenia na strane dodávky a riešiť štrukturálne nedostatky. Zahŕňa to vnútroštátne reformy v rámci politík súvisiacich s obchodom, uľahčenie obchodu, zvýšenie colných kapacít, zvýšenie úrovne infraštruktúry, zvýšenie výrobných kapacít a tvorbu vnútroštátnych a regionálnych trhov. Dodatočné úsilie sa vyžaduje v oblastiach ako napr. makroekonomická stabilita, fiškálne reformy, podpora investícií, politika práce, regulácia kapitálového trhu a trhu s výrobkami a rozvoj ľudského kapitálu.

Tento účel spĺňa pomoc pre obchod. Pomoc pre obchod by mala mať globálny rozmer a podporovať všetky rozvojové krajiny, najmä tie najmenej rozvinuté, v ich úsilí realizovať reformy a prispôsobiť sa systému svetového obchodu v rámci širšieho kontextu trvalo udržateľného rozvoja. Pomoc pre obchod je zameraná na podporu rastu, tvorbu pracovných miest a príjmov. Z toho dôvodu predstavuje táto pomoc prispenie k prvému z miléniových rozvojových cieľov, konkrétne k zníženiu podielu ľudí žijúcich z menej ako jedného dolára na deň (MRC 1). Takisto sa pomocou podporuje MRC 8, ktorým je vytvorenie globálneho partnerstva pre rozvoj, najmä ďalší rozvoj otvoreného obchodného a finančného systému, ktorý by bol založený na pravidlách, predvídateľný a nediskriminačný. Pomoc pre obchod predstavuje dôležité doplnenie obchodných rokovaní. Nie je náhradou výsledku týchto rokovaní vo forme podpory rozvoja, ale mala by byť realizovaná nezávisle od postupu týchto rokovaní.

Koncepty, na ktorých sa pomoc pre obchod (AFT) zakladá, sú na úrovni EÚ dobre známe. EÚ je ako celok najväčším darcom v oblasti pomoci súvisiacej s obchodom (TRA). Európsky konsenzus o rozvoji určuje obchodnú a regionálnu integráciu ako dôležitú oblasť pre opatrenia Spoločenstva. Dôležitým prvkom v tejto súvislosti sú prebiehajúce rokovania o dohodách o hospodárskom partnerstve s africkými, karibskými a tichomorskými krajinami (krajiny AKT). Výbory pre pomoc súvisiacu s obchodom sú takisto dôležité pre ostatné partnerské krajiny EÚ, ako napr. štáty v Ázii alebo v Latinskej Amerike.

Oznámenie predstavuje príspevok Komisie k ďalšiemu rozšíreniu podpory EÚ pre pomoc pre obchod s cieľom dosiahnuť prijatie spoločnej stratégie EÚ zo strany Rady v druhej polovici roku 2007 v súlade s dohodou Rady z októbra 2006[1]. Na základe existujúcich politických záväzkov a odporúčaní pracovnej skupiny WTO[2] spočíva pridaná hodnota stratégie pomoci pre obchod EÚ v dohodnutí osobitných opatrení, ktoré je potrebné vykonať. Takáto spolupráca s EÚ posilní dosah pomoci EÚ pre obchod a prispeje ku globálnej diskusii na túto tému.

2. CIELE

Pomoc pre obchod má niekoľko cieľov: umožniť rozvojovým krajinám, najmä najmenej rozvinutým krajinám, efektívnejšie využiť obchod na podporu rastu, zamestnanosti, rozvoja a zníženia chudoby a na dosiahnutie svojich rozvojových cieľov; pomôcť im vytvoriť a zmodernizovať kapacity na strane dodávky a v oblasti infraštruktúry súvisiacej s obchodom s cieľom uľahčiť ich prístup na trhy a umožniť im väčší vývoz; pomôcť im reformovať a liberalizovať oblasť obchodu a prispôsobiť sa týmto zmenám, i prostredníctvom úprav na trh práce a v sociálnej oblasti; napomáhať regionálnej integrácii; napomáhať bezproblémovej integrácii do systému celosvetového obchodovania a napomáhať s implementáciou obchodných dohôd, to všetko v kontexte trvalo udržateľného rozvoja, zachovania prírodných zdrojov a ochrany životného prostredia a podpory dôstojnej práce.

Na základe usmernení Rady, môže stratégia pomoci pre obchod EÚ prispieť k uvedeným cieľom prostredníctvom riešenia týchto záležitostí[3]:

1. Zvýšenie objemu pomoci EÚ pre obchod, najmä prostredníctvom využitia pomoci súvisiacej s obchodom do výšky 2 miliárd EUR ročne do roku 2010, ale takisto prostredníctvom podpory účinnej reakcie na širšie potreby pomoci pre obchod[4].

2. Zvýšenie kvality pomoci EÚ pre obchod, najmä prostredníctvom uplatnenia záväzkov s cieľom zefektívniť rozvojovú spoluprácu.

3. Podporovanie efektívneho monitorovania a podávania správ.

4. Zabezpečenie dostatočných kapacít Komisie a členských štátov na implementáciu vyššie uvedených cieľov.

Keďže Rada upriamila osobitnú pozornosť na potreby pomoci pre obchod súvisiace s prebiehajúcimi rokovaniami o dohodách o hospodárskom partnerstve s krajinami AKT, mala by byť stratégia EÚ podobne osobitne zameraná na toto dianie s cieľom pomôcť realizovať plný rozvojový potenciál dohôd o hospodárskom partnerstve. Pomoc pre obchod je takisto dôležitým prvkom pomoci ES v Ázii a v Latinskej Amerike.

3. ZVYŠOVANIE OBJEMU POMOCI EÚ PRE OBCHOD

3.1. Plán na splnenie finančných záväzkov EÚ v oblasti pomoci súvisiacej s obchodom

Pomoc súvisiaca s obchodom pozostáva z dvoch kategórií: „obchodná politika a regulácia“; a „rozvoj obchodu“. Prvá sa týka podpory efektívnej účasti rozvojových krajín na multilaterálnych obchodných rokovaniach, analýzy a implementácie multilaterálnych obchodných dohôd, legislatívy týkajúcej sa obchodu a regulačných reforiem (vrátane technických prekážok obchodu a sanitárnych a fytosanitárnych opatrení), tarifných štruktúr, podpory regionálnych obchodných dohôd, uľahčenia obchodu, vrátane colných režimov a zariadenia, a otázok, ako napr. bezpečnosť dodávateľského reťazca[5]. Druhá kategória pokrýva rozvoj podnikania a činnosti zamerané na zlepšenie podnikateľského prostredia, služby a inštitúcie podporujúce podnikanie, prístup k financovaniu obchodu, propagáciu obchodu a rozvoj trhu vo výrobnom sektore a v sektore služieb, i na inštitucionálnej a podnikovej úrovni.

Počas základného obdobia 2001-2004 boli v rámci pomoci súvisiacej s obchodom záväzky Spoločenstva v priemere vo výške 840 miliónov EUR[6] a záväzky členských štátov v priemere vo výške 300 miliónov EUR ročne. Rada požiadala o plán, v rámci ktorého majú záväzky Spoločenstva a členských štátov dosiahnuť do roku 2010 objem 1+1 miliardy ročne. Po analýze dostupných číselných údajov dospela Komisia k záveru, že smeruje k splneniu svojho záväzku. Kvôli nedostatku prognostických údajov však Komisia nedokáže posúdiť, či členské štáty spoločne smerujú k dosiahnutiu svojich cieľov v roku 2010[7].

Rada rozhodla, že podstatná časť zvýšenej pomoci EÚ súvisiacej s obchodom by mala byť pridelená krajinám AKT v rámci regionálnej integrácie a dohôd o hospodárskom partnerstve. V tejto fáze sú pre partnerov AKT dôležité informácie o skutočných príslušných sumách. Podľa súčasných plánov sa očakáva, že podiel pomoci Spoločenstva súvisiacej s obchodom, ktorý bude pridelený krajinám AKT, ostane relatívne stabilný. Keďže tento zohľadňuje zvýšenie v absolútnom vyjadrení, znamená to, že veľká časť dodatočných zdrojov pre pomoc súvisiacu s obchodom pre krajiny AKT bude musieť pochádzať z členských štátov.

Členské štáty EÚ a Spoločenstvo (ako i ďalší darcovia) poskytujú pomoc na základe priorít vyjadrených partnerskými krajinami v ich národných rozvojových stratégiách. Pri plnení svojich záväzkov závisí EÚ vo veľkej miere od rozsahu formulovania potrieb súvisiacich s obchodom v týchto národných stratégiách. Pomoc rozvojovým krajinám pri určovaní potrieb pomoci súvisiacej s obchodom a pri stanovovaní ich priorít je preto súčasťou splnenia finančných záväzkov EÚ. Jedným z kľúčových nástrojov v rámci tohto plnenia je integrovaný rámec, do ktorého už prispieva Komisia a niekoľko členských štátov[8]. Hlavnými výzvami sú rozšírenie programu a dosahu integrovaného rámca a tohto prístupu na ďalšie rozvojové krajiny. Na regionálnej úrovni sa musia vytvoriť efektívne formy prístupu k hodnoteniu potrieb obchodu.

Odporúčania Komisie Lineárny vývoj od súčasnej situácie k cieľu 1 miliardy by znamenal, že spoločné záväzky členských štátov EÚ v rámci pomoci súvisiacej s obchodom by mali narásť na minimálne 600 miliónov EUR do roku 2008. V stratégii by sa však malo zvážiť, aké opatrenia je potrebné prijať v prípade, že pomoc súvisiaca s obchodom zo strany členských štátov túto úroveň do roku 2008 nedosiahne. Stratégia by mala obsahovať informácie o výške súm zahrnutých do záväzku Rady prideliť krajinám AKT, v rámci regionálnej integrácie a dohôd o hospodárskom partnerstve, „podstatnú časť“ dodatočnej pomoci súvisiacej s obchodom s cieľom zvýšiť podiel celkovej pomoci súvisiacej s obchodom pridelenej týmto krajinám. V stratégii EÚ by sa mala zdôrazniť dôležitosť integrovania otázok súvisiacich s obchodom do národných rozvojových stratégií a mali by sa určiť kritériá pre prípustnosť financovania priorít súvisiacich s obchodom v prípade, že sa očakáva aktualizácia národných rozvojových stratégií. Stratégiou by sa mal prejaviť záväzok EÚ aktívne sa zapojiť do rozšíreného integrovaného rámca, najmä prostredníctvom aktívnej účasti v príslušnej krajine, a rozšíriť metódy integrovaného rámca na krajiny, ktoré nepatria k najmenej rozvinutým, okrem iného aj prostredníctvom plánu pre spoločnú účasť EÚ na vytvorení mechanizmu vyhradeného pre krajiny, ktoré patria len do klasifikácie Medzinárodného združenia pre rozvoj (IDA)[9]. V stratégii by sa mali uviesť spôsoby podpory hodnotenia potrieb regionálneho obchodu s cieľom podporiť regionálnu integráciu. |

- .

3.2. Podpora EÚ rozsiahlejšiemu programu pomoci pre obchod

Komisia plne podporuje rozsiahlejší program pomoci pre obchod, ktorý určila pracovná skupina WTO, t. j. začlenenie infraštruktúry súvisiacej s obchodom, výrobných kapacít a úprav súvisiacich s obchodom. Tento širší prístup je zohľadnený napríklad v akčnom pláne EÚ pre komodity z roku 2004. I keď Rada EÚ nestanovila špecifické číselné ciele pre nové kategórie pomoci pre obchod, EÚ už týmto oblastiam poskytuje značnú podporu. Napríklad podpora pre infraštruktúru súvisiacu s obchodom dosahovala počas obdobia rokov 2001 až 2004 v priemere 1,480 miliardy EUR ročne zo strany členských štátov a 1,290 miliardy ročne zo strany Spoločenstva.

V rámci nových kategórií pomoci pre obchod existujú určité nejasnosti a určité prekrývanie sa s už existujúcimi kategóriami pomoci súvisiacej s obchodom[10]. Ak sa má pre pomoc pre obchod účinne nastaviť monitorovanie a podávanie správ, toto je potrebné vyriešiť. Túto skutočnosť uznáva spoločenstvo, ktoré sa venuje pomoci pre obchod, i v rámci EÚ, a najmä v rámci OECD/DAC sa pracuje na presnejšom vymedzení a zjednodušení rozsahu a použití pomoci podľa už dlhodobo existujúcich kategórií oficiálnej rozvojovej pomoci. Ako kľúčový partner v rámci iniciatívy pomoci pre obchod, by sa EÚ mala zúčastniť na rozbiehajúcich sa diskusiách.

V tomto ohľade je Komisia toho názoru, že hospodárska infraštruktúra je užitočnou náhradou za infraštruktúru súvisiacu s obchodom. Pre výrobné kapacity sa môžu využiť existujúce kategórie pre podávanie správ. Pokiaľ ide o úpravy súvisiace s obchodom, Komisia je toho názoru, že tieto by mali zahŕňať podporu pre fiškálne reformy zamerané na zavedenie udržateľnejších foriem daňových systémov[11]. V tejto súvislosti môže byť rozpočtová podpora vhodným prostriedkom na riešenie zníženia colných príjmov z dôvodu liberalizácie obchodu alebo na podporu sietí sociálneho zabezpečenia súvisiacich s obchodom na účely ľahšieho prispôsobenia sa voľnému obchodu a globalizácii.

Odporúčania Komisie Okrem pomoci súvisiacej s obchodom by mala stratégia EÚ zahŕňať politický záväzok posilniť podporu EÚ pre infraštruktúru súvisiacu s obchodom, výrobnú kapacitu a úpravy súvisiace s obchodom, pričom prvým krokom by mala byť podpora riadneho pokrytia týchto otázok v hodnotení obchodných potrieb. Toto je osobitne dôležité pre malé, zraniteľné a vnútrozemské hospodárstva, z ktorých sú mnohé v krajinách AKT. V stratégii EÚ by sa mal uviesť zámer vytvoriť koherentné postupy EÚ pre podávanie správ pre všetky kategórie pomoci pre obchod a pokračovať v aktívnej a spoločnej účasti na príslušných diskusiách na medzinárodnej úrovni. V stratégii by malo byť jasne uvedené, že zámer finančného záväzku EÚ pre pomoc súvisiacu s obchodom je stály a bude pretrvávať bez ohľadu na vývoji medzinárodnej diskusie. |

- 4. ZVYŠOVANIE KVALITY POMOCI EÚ PRE OBCHOD

Zvyšovanie úrovne pomoci pre obchod prináša otázky kvality a efektívnosti. Bez primeraného adresovania týchto otázok neprinesú dodatočné finančné zdroje zlepšenia, ktoré si želajú partnerské krajiny.

Stratégia EÚ nebude začínať od nuly. Na základe záverov pracovnej skupiny EÚ ad hoc pre harmonizáciu prispela EÚ v podstatnej miere k Parížskej deklarácii o účinnosti pomoci. EÚ sa už v plnej miere zaviazala dodržiavať parížske zásady a na základe niektorých z nich už začala konať. Konkrétne, v apríli 2006 Rada súhlasila so zásadami a formátom pre spoločné plánovanie a vydala mandát pre ďalšie práce v rámci komplementarity a spolufinancovania[12].

Stratégia pomoci pre obchod EÚ by mala poskytnúť praktické uplatnenie odsúhlasených zásad so zameraním sa na päť kvalitatívnych aspektov: chudoba a pomoc pre obchod; zodpovednosť a účasť; udržateľnosť: spoločná analýza, plánovanie a realizácia; a účinnosť regionálnej pomoci pre obchod.

4.1. Chudoba a pomoc pre obchod

Rozhodnutia prijaté v rámci jednotlivých kategórií pomoci pre obchod budú mať vplyv na úroveň chudoby. V niektorých prípadoch je potrebné urobiť kompromis medzi priamymi a nepriamymi vplyvmi na znižovanie chudoby. Komisia dospela k záveru, že táto vzájomná previazanosť nie je vždy v stratégiách rozvoja obchodu a v rámci operácií pomoci pre obchod, a to najmä v prípade tradičnej pomoci súvisiacej s obchodom, dostatočne vyjadrená.

V rámci každej kategórie pomoci pre obchod je preto potrebné hlbšie sa zamyslieť nad otázkou, ako prostredníctvom pomoci pre obchod zabezpečiť znižovanie chudoby. Rezervy stále existujú pri určovaní tých oblastí pomoci pre obchod, ktoré prispievajú k najširšiemu a najudržateľnejšiemu znižovaniu chudoby. Pri jednotlivých operáciách by EÚ mala podporovať analýzy ich vplyvov na chudobu a transparentným spôsobom zohľadniť ich závery. Toto úsilie by malo obzvlášť zahŕňať otázku rodovej rovnosti.

V tejto súvislosti má význam program dôstojnej práce[13], a to na riešenie otázok úprav na trhu práce a v sociálnej oblasti súvisiacich s obchodom. Podobne by stratégia mala potvrdiť podporu celosvetovému uplatňovaniu hlavných pracovných noriem medzinárodnej organizácie práce (ILO). Dobrovoľné iniciatívy poskytujúce spotrebiteľom záruky, pokiaľ ide o udržateľný rozvoj, akými sú napríklad Fair Trade, environmentálne značky a iné podobné projekty podnikov, sú tiež dôležitými nástrojmi s potenciálom znižovať chudobu a podporovať spoločenskoekonomický rozvoj, na ktoré by sa spoločná stratégia EÚ mala zamerať.

Odporúčania Komisie Stratégia by mala zdôrazniť význam, ktorý EÚ pripisuje vplyvom pomoci pre obchod na chudobu, a stanoviť kroky na zabezpečenie toho, aby činnosti v jej rámci priniesli v tejto oblasti výsledky. |

- .

4.2. Zodpovednosť a účasť

Zodpovednosť a účasť sú dve zásady účinnosti pomoci, ktoré majú v prípade pomoci pre obchod osobitný význam. Väčšia zodpovednosť, ktorá sa prejavuje integráciou aspektov súvisiacich s obchodom do stratégie znižovania chudoby a iných podobných stratégií, je nevyhnutným predpokladom zvyšovania pomoci pre obchod. Stanovenie príslušných priorít v oblasti obchodu, dosiahnutie konsenzu v otázkach reformných politík a rozvoj účinných nápravných opatrení na odstránenie prekážok obchodu vyžadujú aktívnu účasť súkromného sektora, sociálnych partnerov a občianskej spoločnosti. Partnerské vlády pri riadení takýchto konzultačných procesov potrebujú často pomoc. Účinné zapojenie širokej škály zainteresovaných strán je možné okrem iného uľahčiť posilnením sprostredkovateľských organizácií, akými sú obchodné komory.

Odporúčania Komisie Stratégia EÚ by mala zdôrazniť, že súkromný sektor a občianska spoločnosť môžu v rámci pomoci pre obchod zohrávať kľúčovú úlohu. Mala by uvádzať spôsoby, ako podporovať vlády pri riadení konzultačného procesu a ako do tohto procesu zapojiť slabšie záujmové skupiny. |

- .

4.3. Udržateľnosť

Udržateľnosť je základnou zásadou stratégie pomoci pre obchod EÚ a do úvahy by sa mali brať všetky jej rozmery – inštitucionálny, finančný/hospodársky, sociálny a environmentálny.

Kľúčom k inštitucionálnej a finančnej udržateľnosti programov je zabezpečenie budovania kapacít a zodpovednosti zainteresovaných strán v rámci všetkých operácií, ako sa uvádza v iných častiach tohto oznámenia.

Na plnú integráciu sociálnych a environmentálnych hľadísk do programov pomoci pre obchod je potrebné uplatniť existujúce predpisy a postupy na hodnotenie vplyvu , a to tak partnerských krajín, ako aj darcov. Hodnotenia vplyvu na udržateľný rozvoj v oblasti obchodných politík a dohôd by sa mali ďalej rozvíjať a ich výsledky by EÚ a partnerské krajiny mali vo väčšej miere využívať.

Pokiaľ ide osobitne o environmentálne otázky, pomoc EÚ pre obchod by mala pomáhať partnerským krajinám pri rozvoji udržateľnejších výrobných postupov a výrobcom pri dosahovaní súladu s (verejnými a súkromnými) normami v oblasti zdravia, bezpečnosti a životného prostredia na vývozných trhoch a zlepšovať kapacitu colných orgánov, aby prispievali k implementácii obchodných aspektov mnohostranných dohôd o životnom prostredí.

Ďalšími dôležitými súvisiacimi otázkami sú podpora dôstojnej práce a rozvoj účinných mechanizmov úprav na trhu práce a v sociálnej oblasti. EÚ bude napríklad naďalej pomáhať výrobcom pri dodržiavaní uznávaných pracovných noriem, postupov a predpisov a pri podpore ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci.

Odporúčania Komisie Stratégia EÚ by mala podporovať udržateľnosť pomoci pre obchod, a to aj zahrnutím podpory zodpovednosti, budovania kapacít a účasti zainteresovaných strán; plnením cieľov v sociálnej oblasti a v oblasti životného prostredia; používaním nástrojov a postupov EÚ a partnerských krajín na hodnotenie vplyvu v oblasti životného prostredia, rodovej rovnosti, udržateľnosti a v sociálnej oblasti; začlenením výsledkov tejto práce do hodnotenia potrieb obchodu v jednotlivých krajinách; podporovaním udržateľných výrobných postupov a poskytovaním pomoci pri dodržiavaní príslušných noriem pre výrobky na vývozných trhoch. |

- 4.4. Spoločná analýza, plánovanie a realizácia

Všetky súčasné trendy rozvojovej pomoci EÚ idú rovnakým smerom: vo všetkých fázach programového cyklu a pri všetkých typoch nástrojov je potrebná väčšia komplementárnosť a spolupráca medzi partnermi EÚ. To musí platiť aj v prípade pomoci pre obchod[14].

Pokiaľ ide o spoločné analýzy potrieb súvisiacich s obchodom, integrovaný rámec by mal byť uprednostneným rámcom pre koordináciu EÚ v najmenej rozvinutých krajinách. Podobné postupy by mali byť vypracované pre spoločné analýzy v iných krajinách. V regiónoch AKT sú v rámci dohôd o hospodárskom partnerstve významnými doplnkovými zložkami regionálne prípravné pracovné skupiny.

Ako jeden z ďalších krokov by EÚ mohla lepšie koordinovať svoje reakčné stratégie v krajinách a regiónoch . Spoločná skupina odborníkov pre obchod a rozvoj by sa mohla v budúcnosti stať neformálnym koordinačným fórom pre mnohostranné iniciatívy.

Možnosti spoločnej realizácie budú vo veľkej miere závisieť od pokroku dosiahnutého v rámci celosektorových prístupov , keďže tieto sú jedným z predpokladov použitia sektorovej rozpočtovej podpory . Vhodné postupy hodnotenia potrieb obchodu a koordinácia priamo v jednotlivých krajinách pomôžu vytvoriť základ úspechu celosektorových prístupov.

Možnosti použitia všeobecnej rozpočtovej podpory v rámci pomoci pre obchod by sa mali preskúmať, a to vrátane otázky vypracovania príslušných ukazovateľov. Nakoniec, spolufinancovanie EÚ v oblasti pomoci pre obchod by mohlo umožniť zvýšenie pomoci pre obchod bez toho, aby došlo k preťaženiu absorpčnej kapacity partnerov, a to otvorením existujúcich programov ES členským štátom alebo tak, že sa niektorým členským štátom umožní prevziať vedenie v závislosti od ich komparatívnych výhod alebo skúseností.

Odporúčania Komisie V stratégii by sa mali stanoviť opatrenia, ktoré by prispeli k vedúcej úlohe EÚ v oblasti koordinovaných reakčných stratégií v rámci pomoci pre obchod. To by mohlo zahŕňať prípravu prehľadu partnerských krajín, ktorým EÚ poskytuje rozsiahlu pomoc pre obchod, a určenie kontaktných miest EÚ pre pomoc pre obchod na uľahčenie koordinácie EÚ v jednotlivých krajinách a spoločnej identifikácie. S ohľadom na budúce možnosti spoločného programovania (ako sú tie, ktoré súvisia so strednodobým preskúmaním stratégií Komisie pre jednotlivé krajiny v rámci 10. ERF) by stratégia mala pripraviť pôdu pre dobré pokrytie otázok súvisiacich s obchodom v dotknutých krajinách. V stratégii by sa mali stanoviť opatrenia na ďalší rozvoj používania celosektorových prístupov v rámci pomoci pre obchod. Mala by obsahovať návrhy opatrení zameraných na budovanie dôvery, ktorá je nevyhnutná na jednoduchšie uplatňovanie metód spoločnej realizácie, akými sú rozpočtová podpora a spolufinancovanie. Stratégia by mala zdôrazniť úlohu, ktorú by pri koordinácii mnohostranných iniciatív mohla zohrávať Spoločná skupina odborníkov pre obchod a rozvoj. |

- .

4.5. Účinnosť pomoci v rámci regionálnej pomoci pre obchod

Podpora regionálnej integrácie, najmä prostredníctvom obchodnej a colnej politiky, je charakteristickým znakom rozvojovej spolupráce EÚ a jej vzťahov s nečlenskými krajinami. Regionálna úroveň je preto pri realizácii pomoci pre obchod dôležitá, a to najmä pre regióny, ktoré sa vo veľkej miere podieľajú na úsilí o regionálnu integráciu. Tomu zodpovedá rastúci počet regionálnych dohôd o obchode a spolupráci, zvýšený záujem rozvojových partnerských krajín o regionálnu integráciu a prioritné postavenie regionálnej integrácie v rámci Európskeho konsenzu o rozvoji, dohody z Cotonou a nástroja rozvojovej spolupráce ES.

Programovanie a realizácia na regionálnej úrovni sa vo svojej podstate nelíšia od programovania a realizácie na úrovni štátu. Uplatňovať by sa mali rovnaké zásady účinnosti pomoci, hoci na regionálnej úrovni to môže byť zložitejšie. Medzi kľúčové opatrenia na zaistenie účinnosti pomoci na regionálnej úrovni patrí:

- podpora schopnosti regionálnych partnerov niesť zodpovednosť a zastávať vedúcu úlohu v súvislosti s činnosťami týkajúcimi sa pomoci pre obchod , a to najmä budovaním kapacít regionálnych organizácií na hodnotenie dôsledkov obchodu alebo regionálnej integrácie a/alebo obchodných dohôd s tretími krajinami a posilnením ich kapacít na monitorovania a realizáciu záväzkov, a to napríklad aj v oblasti fiškálnych reforiem;

- koordinácia programovania na podporu regionálnej a obchodnej integrácie . Na úrovni EÚ by bolo možné vyvinúť spoločné úsilie pri hodnotení potrieb a pri určovaní oblastí, v ktorých by EÚ mohla podporiť program integrácie dotknutého regiónu, a to vrátane otázok hospodárskej a sociálnej integrácie. Mnohé je možné na regionálnej úrovni dosiahnuť nadviazaním na úsilie vynaložené v oblasti rozvoja súkromného sektora, výrobných kapacít a infraštruktúry;

- využívanie zjednodušených metód realizácie . V stratégii by sa mali vymedziť mechanizmy posilnenej koordinácie s cieľom zvýšiť kolektívnu mobilizáciu finančných prostriedkov na pomoc pre obchod. Vypracovať by sa mali regionálne metódy realizácie, ktoré by boli rovnocenné rozpočtovej podpore a spolufinancovaniu. Komisia napríklad v súčasnosti pripravuje dohody o príspevkoch na zjednodušenie finančného riadenia jej regionálnej spolupráce. Niektoré regióny AKT začali vytvárať regionálne mechanizmy financovania na zjednodušenie riadenia regionálnych programov, pod ktoré patria aj príspevky Komisie a prípadne ďalších darcov na podporu dohôd o hospodárskom partnerstve;

- posilnenie spolupráce s ostatnými darcami . Komisia a členské štáty by mali spoločne povzbudiť darcov, ktorí nie sú členmi EÚ, aby zvážili zvýšenie svojej podpory pre regionálnu obchodnú integráciu. Obzvlášť dôležité sú regionálne rozvojové banky a medzinárodné finančné inštitúcie.

Odporúčania Komisie Stratégia EÚ by mala zdôrazniť záväzok EÚ uplatňovať zásady účinnosti pomoci na regionálnej úrovni prostredníctvom podpory schopnosti regionálnych partnerov niesť zodpovednosť a zastávať vedúcu úlohu v oblasti pomoci pre obchod, koordinácie programovania, využívania zjednodušených spôsobov realizácie a posilnenia spolupráce s ostatnými darcami. So zreteľom na prebiehajúce rokovania o dohodách o hospodárskom partnerstve (EPA) by sa v stratégii EÚ mala ustanoviť priorita pre regionálne intervencie v kontexte EPA, a to najmä pokiaľ ide o koordináciu programovania a podporu iniciatív uskutočňovaných samotnými regiónmi, ako sú napríklad regionálne fondy EPA. |

- 5. ŠPECIFICKÉ ASPEKTY NÁVRHOV VO VZŤAHU KU KRAJINÁM AKT

Rada na svojom októbrovom zasadnutí venovala osobitnú pozornosť programu pomoci pre obchod v súvislosti s EPA v krajinách AKT. Všetky vyššie uvedené opatrenia majú zásadný význam pre podporu regiónov a krajín AKT v kontexte dohôd o hospodárskom partnerstve. Niektoré odporúčania sú obzvlášť dôležité a sú uvedené ešte raz nižšie:

Odporúčania Komisie Stratégia EÚ by mala obsahovať informácie o sumách zahrnutých do záväzku Rady prideliť krajinám AKT „podstatnú časť“ dodatočnej pomoci súvisiacej s obchodom s cieľom zvýšiť podiel celkovej pomoci súvisiacej s obchodom pridelenej týmto krajinám. Stratégia by mala obsahovať politický záväzok EÚ posilniť podporu pre infraštruktúru súvisiacu s obchodom, výrobné kapacity a úpravy súvisiace s obchodom, pričom prvým krokom by mala byť podpora riadneho pokrytia týchto otázok pri hodnotení obchodných potrieb. Stratégia by mala prioritne podporiť začlenenie otázok súvisiacich s obchodom do národných rozvojových stratégií krajín AKT. V stratégii by sa malo uviesť, ako posilniť podporu hodnotení potrieb regionálneho obchodu s cieľom podporiť regionálnu integráciu. V kontexte dohôd o hospodárskom partnerstve (EPA) to znamená osobitný dôraz na regionálne prípravné pracovné skupiny EPA. Stratégia by mala zdôrazniť záväzok EÚ uplatňovať zásady účinnosti pomoci na regionálnej úrovni prostredníctvom podpory schopnosti regionálnych partnerov niesť zodpovednosť a zastávať vedúcu úlohu v oblasti pomoci pre obchod, koordinácie programovania, využívania zjednodušených spôsobov realizácie a posilnenia spolupráce s ostatnými darcami. V stratégii by sa mala ustanoviť priorita pre regióny EPA, pokiaľ ide o koordináciu spôsobov realizácie a podporu iniciatív uskutočňovaných samotnými regiónmi, ako sú napríklad regionálne fondy EPA. |

- 6. MONITOROVANIE A PODÁVANIE SPRÁV

Monitorovanie a podávanie správ sú kľúčom k pokroku v uvedených oblastiach. Nevyhnutné je monitorovanie samotného procesu ako aj jeho výsledkov, a to podľa dohodnutých kritérií. Monitorovanie a podávanie správ na celosvetovej úrovni ustanovené v rámci WTO/OECD a monitorovanie implementácie stratégie pomoci pre obchod EÚ vykonávané na úrovni EÚ sú úzko prepojené.

Monitorovanie a podávanie správ na celosvetovej úrovni

Globálny mechanizmus preskúmania navrhnutý pracovnou skupinou WTO pre pomoc pre obchod by mal hodnotiť realizáciu pomoci pre obchod z kvantitatívneho aj kvalitatívneho hľadiska:

- Kvantitatívne hľadisko: Monitorovanie by malo zahŕňať celosvetové toky pomoci pre obchod na základe údajov, ktoré darcovia poskytli WTO/OECD, ako aj správy príjemcov o implementácii ich stratégií budovania obchodných kapacít. Komisia nemá v úmysle zdvojovať prácu WTO/OECD v oblasti zhromažďovania kvantitatívnych údajov, mohla by však spolu s členskými štátmi využiť existujúce údaje na analýzy na úrovni EÚ, ktoré by umožnili lepšie pochopenie už prijatých a plánovaných opatrení.

- Kvalitatívne hľadisko: Globálny mechanizmus preskúmania by tiež mal byť platformou pre diskusiu o všetkých otázkach týkajúcich sa účinnosti pomoci pre obchod, dosiahnutie medzinárodného konsenzu v týchto otázkach a pre výmenu skúseností medzi darcami a partnerskými krajinami. Mal by monitorovať dodržiavania dohodnutých postupov, ktoré sú považované za dôležité vo vzťahu k účinnosti pomoci, a výsledky. Monitorovanie by malo podporovať riadenie založené na výsledkoch pomoci pre obchod , a to najmä prostredníctvom podpory vývoja jasných a merateľných cieľov a ukazovateľov. Osobitnú pozornosť si vyžadujú vplyvy na chudobu. Mechanizmus preskúmania by mal zároveň pomôcť lepšie pochopiť najúčinnejšie spôsoby vynakladania finančných prostriedkov na pomoc pre obchod, vrátane súvislosti medzi domácimi trhmi, dopytom a inštitucionálnymi kapacitami a schopnosťou rozvojových krajín podieľať sa na medzinárodnom obchode, význam politického rámca, načasovanie liberalizácie obchodu a pomoci pre obchod, najvhodnejší spôsob začlenenia obchodných otázok do stratégií znižovania chudoby atď.

Rozhodujúci význam bude mať podpora rámcov monitorovania a hodnotenia pomoci pre obchod krajín, ktoré sú príjemcami pomoci.

Monitorovanie a podávanie správ na úrovni EÚ

EÚ bude musieť podávať správy o implementácii stratégie pomoci pre obchod EÚ napríklad Európskemu parlamentu. Pokrok dosiahnutý pri implementácii stratégie EÚ by mal byť každoročne hodnotený Radou na základe správy o pokroku vypracovanej Komisiou a členskými štátmi. Podporovať by sa mali spoločné hodnotenia programu. V prípade potreby by sa stratégia mala upraviť.

Odporúčania Komisie Stratégia EÚ by mala aktívne prispievať k monitorovaniu a podávaniu správ na celosvetovej úrovni, a to aj podporou podávania správ a monitorovania zo strany rozvojových krajín. Stratégia by mala prispieť k zjednodušeniu podávania správ zo strany Komisie a členských štátov o kvantitatívnych tokoch pomoci pre obchod do databázy „Doha“ tak, aby údaje bolo možné použiť na hlbšie analýzy na úrovni EÚ. V stratégii EÚ by sa mali stanoviť opatrenia na podporu riadenia založeného na výsledkoch a ustanoviť záväzok EÚ každoročne vypracovať spoločné hodnotenia programu v oblasti pomoci pre obchod s cieľom zhodnotiť pokrok v prioritných oblastiach stratégie EÚ, ako aj v oblastiach, ktoré boli dohodnuté na medzinárodnej úrovni. |

- 7. KAPACITA EÚ PRE POMOC PRE OBCHOD

Predpokladom zvyšovania pomoci pre obchod je budovanie ľudských kapacít v darcovských organizáciách, a to ako v ich ústrediach, tak aj priamo na mieste. Bez týchto kapacít bude mať téma obchodu v politickom dialógu menej významné postavenie a pre darcovské organizácie bude oveľa ťažšie reagovať na potreby partnerských krajín. Pojmom kapacity sa rozumie počet a odborná spôsobilosť zamestnancov.

Konkrétne potreby zvyšovania kapacít budú v jednotlivých členských štátoch odlišné a budú závisieť od spôsobu, ktorý si členské štáty na rozšírenie svojej pomoci pre obchod zvolili. Implementácia programu účinnosti pomoci bude personálne náročná. Výmena skúsenosti by však tiež mohla prispieť k obmedzeniu potreby zvyšovania ľudských zdrojov priamo na mieste. .

Odporúčania Komisie Komisia odporúča preskúmať existujúce kapacity a odborné skúsenosti EÚ v oblasti pomoci pre obchod. V stratégii EÚ by sa mali preskúmať možnosti spoločných iniciatív EÚ v oblasti rozvoja a výmeny odborných skúseností, ako napr. školenia o pomoci pre obchod. |

- .

[1] Pozri podklady v prílohe.

[2] Pozri podrobné informácie v prílohe.

[3] Stratégia bude mať oveľa širší rozsah ako nedávno vytvorená položka v rozpočte ES pre pomoc pre obchod.

[4] Pozri definície v prílohe.

[5] V súlade so systémom noriem Svetovej colnej organizácie.

[6] Vrátane prostriedkov z Európskeho rozvojového fondu, ako i zo všeobecného rozpočtu ES.

[7] Pozri podrobné údaje o členských štátoch v pracovnom dokumente útvarov Komisie priloženému k správe z Monterrey [SEK(2007) 415] a podrobné údaje o záväzkoch ES v prílohe.

[8] Integrovaný rámec je program viacerých darcov, ktorého cieľom je podporovať najmenej rozvinuté krajiny pri systémovom začlenení obchodu do ich národných rozvojových plánov a pomáhať pri koordinovanom poskytovaní pomoci súvisiacej s obchodom na základe potrieb stanovených zo strany najmenej rozvinutých krajín. V auguste 2006 sa na tomto programe zúčastňovalo 42 najmenej rozvinutých krajín.

[9] Týmito krajinami so štatútom „IDA-only“ sú: Mongolsko, Tonga, Vietnam, Albánsko, Arménsko, Gruzínsko, Kirgizská republika, Moldavsko, Tadžikistan, Guyana, Honduras, Nikaragua, Srí Lanka, Kamerun, Konžská republika, Pobrežie Slonoviny, Ghana a Keňa.

[10] Pozri diskusiu v prílohe.

[11] V súlade so zásadou dobrej správy v daňovej oblasti.

[12] Pozri prílohu pre podrobné informácie.

[13] Pozri závery Rady o dôstojnej práci pre všetkých z 1. decembra 2006 a pracovný dokument útvarov EK o podpore zamestnanosti prostredníctvom rozvojovej spolupráce EÚ.

[14] Pozri prílohu.