[pic] | KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV |

Brusel, 23.3.2007

KOM(2007) 131 v konečnom znení

TRETIA SPRÁVA KOMISIE RADE A EURÓPSKEMU PARLAMENTU

o uplatňovaní nariadenia Rady (ES) č. 797/2004 o opatreniach na zlepšenie všeobecných podmienok pre výrobu a obchodovanie s výrobkami včelárstva {SEK(2007) 368}

OBSAH

1. Úvod 3

2. Situácia vo svete 3

2.1. Produkcia 3

2.2. Obchod 3

2.2.1. Vývoz 4

2.2.2. Dovoz 4

3. Situácia v Európskej únii 4

3.1. Bilancia zásobovania 4

3.2. Sčítanie (tabuľka 9) 5

3.3. Spotreba a propagácia včelárskych produktov 5

4. Vykonávanie včelárskych programov 6

4.1. Odhad výdavkov 6

4.2. Plnenie výdavkov (tabuľky 16 až 18 – obrázok 12) 7

4.3. Cieľ 8

4.3.1. Osobitné ciele 8

4.3.2. Návrhy členských štátov 9

5. Návrhy hospodárskych subjektov tohto odvetvia 10

6. Záver 10

K tejto správe je pripojený pracovný dokument útvarov Komisie (vo francúzštine), v ktorom sa uvádzajú tabuľky a obrázky, na ktoré správa odkazuje.

1. ÚVOD

Článkom 7 nariadenia Rady (ES) č. 797/2004 o opatreniach na zlepšenie všeobecných podmienok pre výrobu a obchodovanie s výrobkami včelárstva[1] sa ustanovuje povinnosť predložiť každý tretí rok Európskemu parlamentu a Rade správu o uplatňovaní uvedeného nariadenia. Touto správou sa plní uvedená povinnosť.

Druhú správu Komisie o uplatňovaní nariadenia Rady (ES) č. 1221/97[2] z januára 2004 sprevádzal návrh nariadenia Rady zameraný na dosiahnutie väčšej účinnosti tohto nariadenia. So zreteľom na skutočnosť, že sa medziročne skonštatovala výrazná podobnosť včelárskych programov, považovalo sa za vhodné pripravovať vnútroštátne programy na trojročné obdobia.

Nariadenie (ES) č. 1221/97 sa tak zrušilo a nahradilo nariadením (ES) č. 797/2004. Nariadenie Komisie (ES) č. 917/2004[3] o podrobných pravidlách stanovuje, okrem iných prvkov, základné prvky včelárskych programov, termín ich oznamovania, kľúč spolufinancovania zo strany Spoločenstva a prvky týkajúce sa štúdií štruktúry odvetvia.

Členské štáty odovzdali svoje štúdie o štruktúre odvetvia (vrátane sčítania úľov/včelích rodín) v súlade s ustanoveniami nariadenia.

Treba poznamenať, že program včelárstva vypracovali všetky členské štáty, čo svedčí o dôležitosti, ktorú tomuto programu prikladajú a o potrebách európskeho odvetvia včelárstva.

2. Situácia vo svete

Na prvom mieste na svete v produkcii medu je Ázia a hneď za ňou Európa a Severná Amerika (tabuľka 1). Prvým svetovým vývozcom sa stala Argentína pred Čínou, zatiaľ čo Európska únia (EÚ) je najväčším dovozcom.

2.1. Produkcia

V roku 2005 dosiahla svetová produkcia medu 1 381 000 t (tabuľka 1). V období rokov 2001 – 2005 sa svetová produkcia medu zvýšila o 9,2 %. Od roku 1996 narástla o 25 % (obr. 1).

Po roku 2004 sa EÚ stala dôsledkom rozšírenia o 10 nových členských štátov druhým najväčším svetovým producentom medu. V roku 2005 vyprodukovala EÚ 174 000 t medu (tabuľka 2) (t. j. 13 % svetovej produkcie), zatiaľ čo Čína si svojou produkciou 305 000 t, ktorá zaznamenala od roku 2001 nárast o 20 %, upevnila svoje miesto najväčšieho svetového producenta. Ďalšími hlavnými producentmi sú Spojené štáty a Argentína, s produkciou, ktorá predstavuje u obidvoch krajín 85 000 t.

Významnými producentmi medu sú aj obidva nové členské štáty EÚ (s objemom 19 000 t v Rumunsku a 8 000 t v Bulharsku).

2.2. Obchod

Medzinárodný obchod zodpovedá približne jednej štvrtine celkovej produkcie medu.

2.2.1. Vývoz

Svetový vývoz medu predstavoval v roku 2005 okolo 325 000 t (tabuľka 3). Argentína vyviezla v uvedenom roku 108 000 t medu a stala sa jeho najväčším vývozcom (vyše 30 % svetového obchodu). Oproti predchádzajúcim rokom sa vývoz Argentíny zvýšil o viac ako 40 %. Čína, tradične najväčší vývozca, zaznamenala od roku 2001 dosť výrazný pokles svojho vývozu (88 000 t v roku 2005 oproti 107 000 t v roku 2001).

Spomedzi ostatných vyvážajúcich krajín rozvíjali zahraničný obchod nové krajiny ako India (v objeme od 3 000 t v roku 2001 do 17 000 t v roku 2005). Naopak, Brazília výrazne znížila svoj vývoz najmä zo sanitárnych dôvodov (z 21 000 t v roku 2004 na 6 000 t v roku 2005). Od roku 2006 už Brazília nemá povolenie na vývoz do EÚ. Aj Turecko výrazne znížilo vývoz.

2.2.2. Dovoz

Hlavným dovozným trhom zostáva EÚ, ktorá so 155 000 t (tabulka 4) prijala v roku 2005 takmer 45 % medu dovezeného v celosvetovom meradle. Ďalším veľkým dovozcom je Severná Amerika (114 000 t). Nemecko a Spojené kráľovstvo predstavujú takmer 70 % celkového dovezeného množstva medu v EÚ za rok 2005 (tabuľka 6).

Svetový dovoz sa od konca 70. rokov pravidelne zvyšoval v dôsledku väčšej spotreby prírodných a dietetických výrobkov, dynamiky niektorých hospodárskych subjektov v oblasti uvádzania na trh špeciálnych druhov medu alebo lacného medu zvyčajne vo forme zmesí, ako aj zvýšenia priemyselného využitia medu.

3. Situácia v Európskej únii

3.1. Bilancia zásobovania

EÚ má nedostatok medu a približne polovicu spotrebovaného medu musí zvyčajne doviezť, pričom v období 2004/2005 bola miera jej sebestačnosti v oblasti zásobovania medom 54,2 % (tabuľka 5). Po rozšírení EÚ na 25 členských štátov sa však táto miera samozásobovania medom zvýšila, keďže predtým predstavovala 45 %.

Tromi najväčšími producentmi medu v EÚ v období 2004/2005 sú Španielsko s produkciou 32 000 t, Nemecko s produkciou 26 000 t a Maďarsko s produkciou 19 500 t. Produkcia 10-tich členských štátov, ktoré pristúpili k EÚ v roku 2004, je približne 43 000 t, čo predstavuje 25 % celkovej produkcie EÚ. Z týchto členských štátov sú najväčšími producentmi Maďarsko a Poľsko.

EÚ dováža ročne okolo 150 000 t medu. Najväčším dodávateľom medu do Európskej únie je naďalej Argentína so 71 000 t (t. j. takmer 50 % celkového množstva dovezeného v rámci Spoločenstva v roku 2005), ďalej Mexiko a Brazília (obr. 5 – tabuľka 6). Dovoz z Mexika však od roku 2000 klesá, a to napriek colnému kontingentu 30 000 t so zníženým clom.

Dovoz z Rumunska a Bulharska predstavuje viac ako 10 000 t.

Vývoz zo Spoločenstva do tretích krajín predstavuje len o niečo viac ako 6 000 t, t. j. 3,5 % produkcie v roku 2005 (tabuľka 7). Hlavným miestom určenia tohto vývozu je Švajčiarsko (v roku 2005 okolo 1 500 t).

Dovozné ceny

Priemerná dovozná cena do EÚ od roku 2003 výrazne klesla z 2,31 EUR/kg na 1,29 EUR/kg (tabuľka 8a). Táto cenová úroveň je nízka, ale v súlade s úrovňou so začiatku roka 2000 (pred zákazom dovozu čínskeho medu). V roku 2003 boli ceny mimoriadne vysoké najmä preto, lebo čínsky med, ktorého cena bola nižšia ako 1 EUR/kg, už nebol dostupný na trhu Spoločenstva, najväčšej svetovej dovoznej zóny.

Podľa dostupných číselných údajov na rok 2006 sa úroveň dovozných cien mierne zvyšuje (1,34 EUR/kg).

Vývozné ceny

Priemerná vývozná cena medu Spoločenstva od roku 2004 takisto klesá, ale naďalej zostáva na relatívne vysokej úrovni. Táto priemerná cena 3,63 EUR/kg (tabuľka 8 b) je podstatne vyššia ako cena dovezeného medu. Je to spôsobené tým, že európsky med je často veľmi kvalitný a má vyhľadávané osobitné organoleptické vlastnosti (jednodruhový kvetový med).

3.2. Sčítanie (tabuľka 9)

V súlade s článkom 3 nariadenia (ES) č. 797/2004 oznámili členské štáty spolu so svojimi programami i štúdiu štruktúry odvetvia. Keďže programy sú od roku 2004 trojročné, číselné údaje pochádzajúce zo sčítania sa Komisii oznamujú iba raz za tri roky.

Podľa údajov oznámených členskými štátmi je celkový počet včelárov v Spoločenstve 593 000, z toho 17 986 včelárov sa považuje za profesionálnych včelárov (najmenej 150 včelích rodín).

Celkový počet včelstiev je 11 631 300, z toho 4 321 901 patrí profesionálnym včelárom. Inými slovami, 3 % včelárov vlastnia takmer 40 % včelstiev. Počet včelstiev sa od roku 2003 zvýšil na 2 754 091. Toto zvýšenie vyplýva výlučne z rozšírenia EÚ, pričom na základe sčítania sa v 10 nových členských štátoch zaznamenalo 2 870 872 včelstiev. Zvýšenie počtu včelstiev približne zodpovedá nárastu produkcie (asi + 26 %).

Najväčší počet včelstiev majú členské štáty ako Španielsko, Grécko, Francúzsko a Taliansko. Sčítanie ukázalo najvyšší počet včelstiev spomedzi členských štátov, ktoré vstúpili do EÚ v roku 2004, v Poľsku a Maďarsku.

Ak vychádzame zo stupňa profesionálnosti v odvetví, najvyššiu mieru profesionálnosti má Španielsko so 76 % a za ním nasleduje Grécko.

V absolútnom vyjadrení sa profesionálni včelári sústreďujú v piatich členských štátoch: Grécku, Španielsku, Francúzsku, Taliansku a Maďarsku.

3.3. Spotreba a propagácia včelárskych produktov

Ročná spotreba medu na jedného obyvateľa predstavuje v roku 2005 0,7 kg. V posledných rokoch sa spotreba výrazne nezvýšila.

Z členských štátov sa najviac medu spotrebuje v Grécku (1,7 kg ročne na jedného obyvateľa), ďalej v Rakúsku, Nemecku a Španielsku.

Na to, aby med pôvodom zo Spoločenstva mohol lepšie čeliť svetovej konkurencii, včelárske produkty boli po prvýkrát zahrnuté do informačných a propagačných akcií pre poľnohospodárske produkty na vnútornom trhu nariadením Komisie (ES) č. 422/2005[4].

Hlavnými cieľmi sú najmä informovať spotrebiteľov o rôznorodosti, organoleptických vlastnostiach a podmienkach produkcie včelárskych produktov Spoločenstva a pomôcť porozumieť ich označovaniu.

4. Vykonávanie VčELÁRSKYCH PROGRAMOV

4.1. Odhad výdavkov

Výdavky členských štátov

Ako sa uvádza v článku 2 nariadenia (ES) č. 917/2004, členské štáty oznamujú svoje programy Komisii raz za trojročné obdobie. Oznámené programy musia zahŕňať odhadované náklady a plán financovania.

Na základe týchto oficiálnych oznámení sa dostupné finančné prostriedky Spoločenstva prideľujú podľa počtu včelstiev Spoločenstva tak, ako sa uvádza v prílohe I nariadenia (ES) č. 917/2004. Percentuálny podiel včelstiev každého členského štátu na ich celkovom počte teda zodpovedá maximálnemu teoretickému percentuálnemu podielu na rozpočte, ktorý prislúcha každému členskému štátu pred prípadným prerozdelením súm nepožadovaných v odhadoch výdavkov.

Na obdobie rokov 2004 – 2006 (tabuľka 9) je členským štátom s nárokom na najväčší teoretický podiel Španielsko (21,2 %), nasleduje Grécko (11,9 %), Francúzsko (9,9 %), Taliansko (9,5 %), Poľsko (8,2 %) atď. Vďaka sumám, o ktoré niektoré členské štáty nepožiadali, sa najmä dvom z nich mohli zvýšiť rozpočtové dotácie v porovnaní s ich teoretickým podielom. Ide o Taliansko (13,7 % rozpočtu, ale 9,4 % včelích rodín) a Maďarsko (8,2 % rozpočtu, ale 7,5 % včelích rodín).

Pokiaľ ide o programy na rok 2005, tri členské štáty (Španielsko, Grécko a Taliansko) mobilizujú takmer 47 % voľných finančných prostriedkov Spoločenstva. Spolu s Francúzskom a Maďarskom mobilizujú tieto členské štáty 64 % finančných prostriedkov, pričom majú len 60 % včelích rodín. Členské štáty s najväčším počtom včelích rodín majú teda najväčší záujem o využívanie spolufinancovaných programov.

Ani zmena a doplnenie nariadenia Rady v roku 2004, ani rozšírenie EÚ nemali za následok podstatnú zmenu vo využití rozpočtu. Niektoré členské štáty však zaznamenali zníženie svojho teoretického podielu. Je to prípad Španielska, ktorého podiel klesol z 27 % v roku 2003 na 21 % pre programy na roky 2005 – 2007. Aj keď sa celkový rozpočet zvýšil, aby sa zohľadnilo rozšírenie EÚ (zo 16,5 milióna EUR na 23 miliónov EUR), v absolútnom vyjadrení to na rozpočet pridelený Španielsku nemalo to vplyv. Naopak, napriek poklesu teoretického percentuálneho podielu sa odhady výdavkov zvýšili (zo 4 377 000 EUR v roku 2003 na 4 890 000 EUR v roku 2005).

Výdavky podľa druhu akcie

V tabuľkách 11, 12 a 13 sú znázornené odhady výdavkov podľa druhu akcie pre každý členský štát na roky 2005 – 2007.

Treba pripomenúť, že pri zmene a doplnení nariadenia Rady v roku 2004 sa zaviedol nový druh akcie: pomoc na obnovenie včelstva.

V roku 2005 a 2006 bolo i naďalej najrozšírenejším opatrením boj proti varroáze (33 až 35 %, t. j. 8 miliónov EUR), ďalej technická podpora (26 %, t. j. takmer 6 miliónov EUR), racionalizácia presunu včelstiev (19 %, t. j. takmer 4,5 miliónov EUR), rozbory medu (8 %, t. j. okolo 1,8 miliónov EUR), obnovenie včelstva (6 až 7 %, t. j. 1,5 miliónov EUR) a nakoniec aplikovaný výskum (5 %, t. j. okolo 1 milióna EUR).

Oproti predchádzajúcim rokom sa zaznamenalo relatívne významné zníženie súm pridelených na boj proti varroáze, a to napriek tomu, že zostáva i naďalej akciou, ktorá sa najviac využíva. Na túto akciu sa vynaložilo viac ako 42 % rozpočtu na roky 2001 – 2002. Súvisí to predovšetkým so zavedením opatrenia na obnovenie včelstva a s o niečo častejším využitím akcie zameranej na uskutočňovanie rozborov medu.

- Kontrola varroázy sa požaduje vo všetkých programoch bez výnimky.

- Opatrenia technickej podpory požadujú prakticky všetky členské štáty. Štátom, ktorého odhady výdavkov na túto akciu sú najväčšie, je Taliansko (vyše 1 milióna EUR), pričom Španielsko plánuje vynaložiť na túto akciu len o niečo viac ako 10 % svojho rozpočtu.

- Racionalizáciu presunu včelstiev požaduje 15 členských štátov vrátane všetkých krajín južnej Európy (krajiny s najvyššou mierou profesionalizácie včelárstva a s veľkou rozmanitosťou medonosných rastlín s rôznymi obdobiami kvitnutia).

Skonštatovalo sa, že Španielsko vynakladá na racionalizáciu presunu včelstiev viac ako 40 % svojho rozpočtu, čo predstavuje takmer 50 % všetkých výdavkov Spoločenstva na túto akciu.

- Rozbory medu sú súčasťou programov 20 členských štátov. Najviac ich využívajú Rakúsko, Poľsko a Španielsko.

- Hoci obnovenie včelstva bolo zavedené len nedávno, napriek tomu oň prejavilo záujem 15 členských štátov. Hlavným žiadateľom v tomto smere je Francúzsko s 500 000 EUR. Súvisí to s osobitnou pozornosťou, ktorú venuje oblasti hynutia včiel.

- Súčasťou 15 vnútroštátnych programov sú akcie na podporu aplikovaného výskumu. Žiadosti týkajúce sa talianskych a francúzskych akcií predstavujú 50 % celkovej požadovanej sumy.

4.2. Plnenie výdavkov (tabuľky 16 až 18 – obrázok 12)

Uskutočňovanie včelárskych programov sa musí v každom roku skončiť do 31. augusta a súvisiace platby sa musia zrealizovať najneskôr do 15. októbra.

V roku 2006 predstavovalo predbežné plnenie výdavkov na programy členských štátov 82,5 % celkovej sumy plánovaných výdavkov, konkrétne z celkovej sumy 23 miliónov EUR sa minulo asi 19 miliónov EUR. Keďže štáty môžu niektoré výdavky presunúť na neskôr, miera konečného využitia v prípade programov z roku 2006 by mala byť vyššia. Pre programy na rok 2004, ktoré predchádzali rozšíreniu EÚ, bola miera využitia 84 %. Pokiaľ ide o programy na rok 2005, ktoré sa ako prvé uskutočňovali v trojročnom systéme, miera využitia mierne poklesla (78 %). Dá sa to vysvetliť tým, že nové členské štáty nemali skúsenosti s týmito programami a zavedenie vnútroštátnych administratívnych a legislatívnych postupov bolo často zdĺhavé. Miera využitia sa však v roku 2006 u väčšiny týchto štátov citeľne zvýšila. Týka sa to najmä Maďarska a Poľska. Svedčí to o jednoduchosti využívania programov. Pokiaľ ide o programy v roku 2007, možno očakávať ešte výraznejšiu mieru využitia.

V hospodárskom roku 2005 využilo 14 členských štátov viac ako 80 % svojho disponibilného rozpočtu, v porovnaní s rokom 2006, keď to bolo 13 členských štátov (toto číslo pravdepodobne vzrastie).

Španielsko, ktoré je jedným z najväčších príjemcov, využilo v roku 2005 95 % svojho rozpočtu a v roku 2006 takmer 80 %, Grécko využilo viac ako 80 % svojho rozpočtu (napriek zníženiu národného rozpočtu), Taliansko a Francúzsko viac ako 90 %. Pokiaľ ide o 10 nových členských štátov, vo všeobecnosti sa skonštatovalo, že v porovnaní s programami zavedenými v roku 2005 sa miera využitia programov na rok 2006 výrazne zvýšila. Napríklad v prípade Maďarska sa miera využitia zvýšila z 29 % na 88 % a miera využitia v prípade Poľska narástla z 51 % na viac ako 72 %, čo je veľmi povzbudivé, pokiaľ ide o možnosť optimálneho využitia programov v EÚ-27.

Slovensko ako jediný členský štát vôbec nevyužilo pridelený rozpočet.

4.3. Cieľ

Všetky opatrenia navrhované členskými štátmi v ich vnútroštátnych programoch sú oprávnené, pokiaľ slúžia výlučne na dosiahnutie cieľov toho ktorého oprávneného opatrenia.

4.3.1. Osobitné ciele

Technická podpora je určená na zvýšenie efektívnosti produkcie a uvádzania na trh prostredníctvom použitia lepších postupov. Kurzy a iné vzdelávacie akcie pre včelárov a vedúcich združení alebo družstiev sa vzťahujú najmä na oblasti, akými sú napríklad chov a prevencia chorôb, podmienky zberu a balenia, doprava a marketing.

Cieľom boja proti varroáze je znížiť výdavky na ošetrovanie včelstiev, alebo dosiahnuť uhradenie časti týchto výdavkov. Toto parazitné ochorenie spôsobuje zníženie výnosov a úhyn kolónií v prípade, že sa neaplikuje žiadne ošetrenie. Oslabenie kolónií spôsobené varroázou je jedným z dôvodov objavenia sa pridružených chorôb. Varroáza sa nedá odstrániť úplne a ošetrovanie včelstiev povolenými prípravkami je jediným prostriedkom, ako zabrániť dôsledkom tejto choroby.

Racionalizácia presunu včelstiev sleduje riadenie pohybu včelích rodín na území Spoločenstva, ako aj zariadenie voľných umiestnení s vysokou koncentráciou včelárov počas sezóny kvitnutia. K riadeniu presunu včelstiev môže spolu s inými opatreniami prispieť súpis podmienok na presun včelstiev, investície do vybavenia a vytvorenie medonosných máp.

Cieľom opatrení na podporu rozborov medu je zlepšiť uvádzanie medu na trh. Financovanie rozborov týkajúcich sa fyzikálno-chemických charakteristík medu podľa botanického pôvodu umožňuje včelárovi získať presné poznatky o kvalite medu a tým mu poskytuje možnosť lepšie zhodnotiť svoj produkt na trhu.

Obnovenie včelstva umožňuje vďaka financovaniu činností na podporu produkcie včelích kráľovien alebo na nákup včiel, vykompenzovať straty včiel a teda produkcie.

Aplikovaný výskum v oblasti zvýšenia kvality medu a popularizácie jeho výsledkov môže prispieť k zvýšeniu príjmov producentov.

4.3.2. Návrhy členských štátov

Väčšina členských štátov odpovedala na žiadosť Komisie o zaslanie pripomienok k zavádzaniu programov.

Celkovo sú členské štáty spokojné so spôsobom, akým sa tieto programy riadia, a nemajú pretrvávajúce požiadavky na zmenu a doplnenie nariadenia (ES) č. 797/2004. Skutočnosť, že programy sú ustanovené na trojročné obdobie sa považuje za zlepšenie, ktoré umožňuje dopredu pripraviť a naplánovať určité opatrenia. Členské štáty najčastejšie uvádzajú vo svojich žiadostiach potrebu väčšej pružnosti pri adaptovaní jednotlivých programov.

Možnosť meniť obsah programov v priebehu účtovného roka je ustanovená vo vykonávacom nariadení (ES) č. 917/2004. V článku 6 sa totiž ustanovuje, že rozpočet pridelený na každé zo šiestich oprávnených opatrení sa môže zvýšiť alebo znížiť maximálne o 20 % bez toho, aby bolo potrebné požiadať o stanovisko riadiaceho výboru. Ak sa danou zmenou prekročí stanovený limit, „úprava“ programu je možná so súhlasom riadiaceho výboru (článok 7).

Ostatné hlavné návrhy sú:

- Doplniť akcie zamerané na zvýšenie spotreby medu a dosiahnuť, aby oprávnené opatrenia boli predmetom podrobného opisu.

Keďže med bol doplnený na zoznam produktov oprávnených na využitie informačných a propagačných akcií pre poľnohospodárske produkty na vnútornom trhu, Komisia je toho názoru, že nie je primerané tejto žiadosti vyhovieť. Podrobný opis toho, v čom môže každé oprávnené opatrenie spočívať, by odstránil pružnosť týchto programov, pričom členské štáty naopak požadujú ich väčšiu pružnosť. Každý program, a teda každé navrhované opatrenie je predmetom analýzy uskutočnenej Komisiou, pričom hlavným kritériom oprávnenosti je zabezpečiť, aby každé prijaté opatrenie slúžilo výlučne na dosiahnutie niektorého z cieľov opatrení ustanovených nariadením. Podrobný zoznam „prijateľných“ akcií pre každé opatrenie teda nie je žiaduci.

- Niektoré členské štáty požadujú, aby sa opatrenia na podporu laboratórií na uskutočňovanie rozborov fyzikálno-chemických vlastností medu rozšírili na ďalšie produkty včelárstva (materská kašička, peľ atď.).

So zreteľom na obmedzený rozpočet to nie je prioritou najmä z hľadiska objemov uvádzaných na trh. Produkty s vysokou pridanou hodnotou ľahšie unesú náklady na takéto rozbory ako med.

- Boj proti iným chorobám včiel, ako je varroáza. Musí byť jasné, že tento systém nemá za cieľ vytvoriť v odvetví sanitárnu politiku. Práve preto, aby sa zabránilo akejkoľvek zámene s veterinárnou politikou, boli choroby súvisiace s varroázou počas zmeny v roku 2004 vyňaté z oprávnenosti využitia včelárskych programov.

- Presun výdavkov nezrealizovaných do 31. augusta daného roka na nasledujúci rok. Takýto presun výdavkov nie je ani žiaduci, ani možný so zreteľom na princíp ročného stanovenia rozpočtu. Takýto presun by mohol mať za následok horšiu využiteľnosť programov v prvom a druhom roku.

- Nákup včelích rodín. Ak sa dá dokázať, že takéto opatrenie môže prispieť k dosiahnutiu obnovenia včelstva, po oznámení programov môže byť posúdené útvarmi Komisie.

- Zdokonaliť štatistický nástroj. Členské štáty už musia oznamovať štúdiu štruktúry odvetvia. Ročná revízia číselných údajov sa ukazuje ako administratívne náročná, čo nie je žiaduce. Útvary Komisie pravidelne oznamujú hospodárskym subjektom štatistické údaje týkajúce sa obchodu.

- Možnosť uskutočňovať projekty európskeho rozmeru v rámci viacerých členských štátov. Komisia si je vedomá významu takýchto projektov a spresňuje, že tieto projekty by mohli byť prijaté, pretože nič nebráni spolupráci na rovnakom projekte medzi viacerými členskými štátmi. Pokiaľ ide o ich financovanie, každý zainteresovaný členský štát by mal na ne prispieť z rozpočtu, ktorý mu je pridelený. Opätovné prerozdelenie nepožadovaných súm na tieto osobitné projekty by bolo v rozpore s administratívnym zjednodušením.

Nakoniec boli v niektorých prípadoch spomenuté iné, osobitnejšie opatrenia; tieto opatrenia však neodôvodňujú zmenu a doplnenie nariadenia. Oprávnenosť takýchto jednotlivých opatrení by sa preskúmala pri analýze programov skôr, ako sa prijmú.

5. Návrhy hospodárskych subjektov TOHTO ODVETVIA

Tak priemysel (FEEDEM), ako aj producenti (COPA-COGECA) uznávajú význam včelárskych programov v tom, že prinášajú reálnu podporu odvetviu. Zdôrazňujú, že je to jediný nástroj, ktorý odvetvie má.

Nasledujúce návrhy pochádzajú z výrobného odvetvia:

- zaručiť lepšiu spoluprácu medzi členskými štátmi a odvetvím pri vypracovávaní programov,

- udržiavať dobrý štatistický nástroj,

- rozvíjať výskumné programy a lepšie koordinovať výsledky,

- ustanoviť väčšiu pružnosť, pokiaľ ide o možnosť zmeniť rozdelenie rozpočtu na jednotlivé akcie v priebehu uskutočňovania programu,

- ustanoviť možnosť uskutočnenia projektov s európskym rozmerom medzi viacerými členskými štátmi.

6. Záver

Zdá sa, že nariadenie (ES) č. 797/2004 prináša odvetviu včelárstva výsledky, ktoré sú pozitívne hľadiska členských štátov, ako aj z hľadiska včelárov. Toto odvetvie charakterizuje rozmanitosť výrobných podmienok, rozptýlenie a heterogénnosť činiteľov tak na úrovni produkcie, ako aj na úrovni uvádzania na trh.

Hoci sú prioritné opatrenia ustanovené týmto nariadením z rozpočtového hľadiska obmedzené, preukázali skutočnú kvalitatívnu hodnotu. Zdá sa, že trojročný systém programov od roku 2004 umožnil väčšiu pružnosť pri ich vypracúvaní a uskutočňovaní.

So zreteľom na informácie uvedené v tejto správe sa Komisia domnieva, že nariadenie (ES) č. 797/2004 nie je potrebné meniť a dopĺňať. Naopak, pružnosť vzhľadom na možnosť vykonať zmeny v programoch v priebehu daného rozpočtového roka bez toho, aby to ovplyvnilo celkovú výšku rozpočtu jednotlivých členských štátov, ktorú požaduje väčšina členských štátov a aj hospodárske subjekty, by sa mohla stať predmetom návrhu na zmenu a doplnenie nariadenia Komisie (ES) č. 917/2004.

[1] Ú. v. EÚ L 125, 28.4.2004, s. 1.

[2] KOM(2004) 30, konečné znenie.

[3] Ú. v. EÚ L 163, 30.4.2004, s. 83.

[4] Ú. v. EÚ L 68, 15.3.2005, s. 5.