25.4.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 105/7

—

Pripisuje biologickým vedám a biotechnológiám veľký význam pre medzinárodnú konkurencieschopnosť a trvalo udržateľný rozvoj EÚ. Vyjadruje svoju ochotu na úrovni regiónov v maximálnej miere prispieť k úspešnému pokračovaniu stratégie EÚ. Pritom sa musia zvážiť možnosti a riziká a každé opatrenie stratégie sa musí merať podľa jeho prínosu pre občanov.

—

Zdôrazňuje dôležitú úlohu miest a regiónov pri podpore zlučovania kapacít a posilňovaní konkurencieschopnosti týchto technológií v medzinárodnom meradle prostredníctvom nadregionálnej a cezhraničnej spolupráce, vytvárania a zoskupovania regionálnych klastrov zaoberajúcich sa biotechnológiou, prepájania výskumu, priemyslu a financujúcich subjektov.

—

Nabáda mestá a regióny, aby podporovali prevod znalostí a inovácií z vedeckej základne do priemyslu. Mestá a regióny budú podľa svojich možností zlepšovať poskytovanie rizikového kapitálu, aj pre cezhraničnú spoluprácu, a podporovať užívateľov pri patentovaní biotechnologických vynálezov a pri využívaní takýchto patentov. Finančné inštitúcie na regionálnej a vnútroštátnej úrovni, najmä však na úrovni EÚ, by mali vytvoriť podporné programy, ktoré umožnia rozdelenie rizika pre malé a stredné podniky v biotechnologickej oblasti.

—

Navrhuje preto uskutočniť otvorené spoločenské diskusie o výhodách a rizikách spojených s biotechnológiou a biologickými vedami. Mnoho miest a regiónov preto maximálne podporuje informovanie verejnosti o vedeckých poznatkoch, metódach a oblastiach využitia biotechnológie, ako aj o zákonných požiadavkách a etických aspektoch v tejto oblasti. Tieto iniciatívy musia so všetkou odhodlanosťou pokračovať a výskum, priemysel a administratíva tu musia tiež zohrať určitú úlohu.

Spravodajca

:

Karl DÖHLER (DE/EĽS), poslanec snemu spolkovej krajiny Bavorsko

1.

Pripisuje biologickým vedám a biotechnológiám veľký význam pre medzinárodnú konkurencieschopnosť a trvalo udržateľný rozvoj EÚ. Dôležité možnosti uplatnenia sú v oblasti zdravotnej starostlivosti a farmaceutickom priemysle, v priemyselnom spracovaní a v primárnej výrobe (predovšetkým pokiaľ ide o potraviny a krmivá, ale aj dorastajúce suroviny, alternatívne energetické hospodárstvo). Tým sa ponúkajú nové riešenia na zvládnutie pálčivých problémov v zdravotníctve, pri starnutí obyvateľstva, výžive rastúcej populácie na Zemi a otepľovaní zemegule.

2.

Súhlasí s názorom Európskej komisie, podľa ktorého biologické vedy a biotechnológia podstatnou mierou prispievajú k dosiahnutiu kľúčových cieľov politiky EÚ – oblasti verejného zdravia a trvalo udržateľného rozvoja, hospodárskeho rastu a vytvárania pracovných miest. Víta preto stratégiu Európskej komisie zameranú na podporu biologických vied a biotechnológie a uznáva úspechy dosiahnuté pri realizácii tejto stratégie.

3.

Zdôrazňuje, že využívanie biotechnológie musí byť sprevádzané širokou spoločenskou diskusiou o prínosoch a rizikách, vrátane etických otázok, ktoré sú s tým spojené, aby sa zlepšilo akceptovanie týchto technológií verejnosťou. To si vyžaduje sprostredkovanie poznatkov o vedeckých základoch.

4.

Víta európske siete regiónov a klastrov zaoberajúcich sa biotechnológiou a biologickými vedami a žiada ich podporu zo strany Európskej komisie, aby si mohli vymieňať skúsenosti, spoločne vypracovávať žiadosti na projekty a zaujať spoločnú pozíciu v európskom politickom procese.

5.

Uvedomuje si, že mestá a regióny majú podstatný vplyv na podporu biologických vied a biotechnológie. V porovnaní s medzinárodnou praxou sú európske klastre zaoberajúce sa biotechnológiou pomerne malé. Ich prepojenie má preto rozhodujúci význam pre konkurencieschopnosť. Vytváranie klastrov, prepájanie výskumu, priemyslu a financujúcich subjektov, sprostredkovanie technologického pokroku verejnosti, ako aj nadregionálna a cezhraničná spolupráca a zoskupovanie regionálnych klastrov zaoberajúcich sa biotechnológiou závisí od podpory miest a regiónov, aby sa tak dali zlučovať kapacity a posilňovať ich konkurencieschopnosť v medzinárodnom meradle.

6.

Vidí, že je nutné v mnohých opatreniach rozhodne pokračovať a vyjadruje svoju ochotu na úrovni regiónov v maximálnej miere prispieť k úspešnému pokračovaniu. Pritom sa musia zvážiť možnosti a riziká a každé opatrenie stratégie sa musí merať podľa jeho prínosu pre občanov.

7.

Zdôrazňuje, že mestá a regióny by v rámci svojich možností mali prispieť k podpore výskumu v oblasti biologických vied a biotechnológie, rozvoju trhu pre ich aplikácie a rozvoju znalostného biohospodárstva. Vyzýva mestá a regióny, aby tiež prispeli k informovaniu užívateľov o právnych základoch a správnych postupoch v oblasti biotechnológie. Európska komisia by mala spolupracovať pri zlepšovaní koordinácie výskumu nielen s členskými štátmi, ale mala by vytvárať aj regionálne platformy, príp. regionálne celky priamo zapojiť do svojej práce.

8.

Podporuje požiadavku na posilnenie konkurencieschopnosti, inovácie a prevodu znalostí z vedeckej základne do priemyslu: Musí sa zvýšiť informovanosť o komerčnom potenciáli výsledkov výskumu a malo by sa podporiť zakladanie podnikov a prevod z výskumu do priemyslu. Mestá a regióny budú podľa svojich možností zlepšovať poskytovanie rizikového kapitálu, aj pre cezhraničnú spoluprácu, a podporovať užívateľov pri patentovaní biotechnologických vynálezov a pri využívaní takýchto patentov. Finančné inštitúcie na regionálnej a vnútroštátnej úrovni, najmä však na úrovni EÚ, by mali vytvoriť podporné programy, ktoré umožnia rozdelenia rizika pre malé a stredné podniky v biotechnologickej oblasti.

9.

Vníma nutnosť zlepšiť situáciu na trhu práce prostredníctvom sprostredkovania pracovných miest a odbornej prípravy a ďalšieho vzdelávania pracovníkov. Je potrebné prilákať vedeckých pracovníkov a iných odborníkov pre ďalší rozvoj biotechnologických podnikov v Európe a zabrániť odlivu pracovných síl a v prípade vysokokvalifikovaných pracovníkov, ktorí boli zaškolení alebo získali odbornú prax mimo Európy, týchto motivovať k návratu naspäť vytvorením atraktívnych rámcových podmienok.

10.

Poukazuje na to, že pre biotechnológie sa okrem využitia v oblasti verejného zdravia a v potravinách a krmivách ponúkajú aj sľubné alternatívy v chemickom priemysle. Už v súčasnosti sa 85 % celosvetového dopytu po enzýmoch vyrába v Európe. Enzymatické a biokatalytické postupy sa ukazujú byť sľubné z hľadiska podstatnej úspory zdrojov a energie, a tým ponúkajú nové možnosti pre trvalo udržateľné hospodárenie.

11.

Uvedomuje si kritický postoj verejnosti predovšetkým voči biotechnologickým aplikáciám v potravinárskom odvetví a v odvetví krmív. Ako opak tohto v súčasnosti rozšíreného všeobecného odmietania genetických technológií v poľnohospodárstve zo strany väčšiny spotrebiteľov však treba vidieť vcelku kladný postoj verejnosti, pokiaľ sú zdravotné a ekologické výhody produktu zjavné.

12.

Navrhuje preto uskutočniť otvorené spoločenské diskusie o výhodách a rizikách spojených s biotechnológiou a biologickými vedami. Mnoho miest a regiónov preto maximálne podporuje informovanie verejnosti o vedeckých poznatkoch, metódach a oblastiach využitia biotechnológie, ako aj o zákonných požiadavkách a etických aspektoch v tejto oblasti. Tieto iniciatívy musia so všetkou odhodlanosťou pokračovať.

13.

Vyzýva výskum, priemysel a administratívu, aby prispeli k tomuto dialógu, do ktorého musia byť zapojené všetky relevantné záujmové skupiny v jednom spoločnom fóre. Mestá a regióny by mali intenzívnejšie podporovať výskumné projekty v oblasti etických a spoločensko-ekonomických otázok biotechnológie a podporovať zverejňovanie výsledkov takýchto výskumov. Mali by zriadiť siete odborníkov, ktorí by boli schopní ad hoc zaujať stanovisko k aktuálnym spoločensko-ekonomickým a etickým otázkam týkajúcim sa bezpečnosti. Mestá a regióny môžu podporovať racionálne, vedecké a transparentné rozhodovacie procesy pri povoľovaní výrobkov.

14.

Navrhuje, aby Európska komisia v schvaľovacom postupe projektov v rámci 7. rámcového programu viac dôležitosti pripisovala fáze profesionálneho sprostredkovania výsledkov výskumu verejnosti; obsahovo by sa mali aj naďalej uskutočňovať projekty výskumu aplikácie genetických technológií v poľnohospodárstve, výskumu rizík a ekologických a ekonomických otázok v tejto oblasti.

15.

Spolu s Komisiou zastáva názor, že je dôležité aplikovať biotechnológie v zdravotnej starostlivosti z ekonomického hľadiska a hľadiska verejného zdravia. Podporuje tiež ďalší pokrok v zjednodušovaní a vyjasňovaní právnych predpisov v tomto odvetví, pretože rýchly technologický vývoj v tejto oblasti sa spomalil v dôsledku právnej neistoty. Navrhuje vypracovať usmernenia a medzinárodné odporúčania odbúravajúce prekážky a uľahčujúce vývoj týchto aplikácií.

16.

Domnieva sa, že moderná biotechnológia môže byť prínosom aj pre udržateľný rast v poľnohospodárstve: Podporuje preto postoj Európskej komisie, podľa ktorého musí byť možné, aby všetky formy poľnohospodárstva, s geneticky modifikovanými rastlinami, tradičné i ekologické, mohli rovnoprávne vedľa seba existovať. Poukazuje však na to, že topografické, klimatické podmienky a štruktúry poľnohospodárstva môžu sťažiť koexistenciu tradičných a ekologických poľnohospodárskych výrobných foriem na jednej strane a poľnohospodárstva s geneticky modifikovanými rastlinami na strane druhej. Informovaní spotrebitelia by mali rozhodnúť o tom, v akom rozsahu sa výrobky modernej biotechnológie presadia na trhu. Podľa toho budú niektoré mestá a regióny vidieť výhody vo využívaní agrobiotechnológie, zatiaľ čo iné oblasti budú ťažiť z tradičných alebo ekologických metód pestovania.

17.

Rozhodujúci význam má pritom podľa neho koexistencia rôznych poľnohospodárskych postupov, a to nielen s ohľadom na osvedčenú poľnohospodársku prax, ale aj pokiaľ ide o tolerantné a dôveryhodné informovanie, zosúladenie a spoluprácu medzi susediacimi poľnohospodármi. Európska komisia bola vyzvaná, aby vypracovala usmernenia pre takúto koexistenciu a čo najskôr vydala realistické prahové hodnoty pre označovanie osiva, ktoré obsahuje stopy geneticky modifikovaných organizmov (GMO). Pri tom je potrebné nájsť aj riešenia pre formy, ktoré sa v EÚ zatiaľ ešte nevyskytujú, avšak v iných krajinách už boli na základe porovnateľných kritérií povolené a hodnotené z hľadiska bezpečnosti.

18.

Považuje za prioritné vypracovať vhodné opatrenia v poľnohospodárskej praxi na zabezpečenie tradičného a organického poľnohospodárstva a ich trvalo udržateľnej koexistencie, opatrenia týkajúce sa možných dlhodobých účinkov GMO a prínosov a rizík GMO, používaných ako obnoviteľné suroviny na spracovanie v priemysle. Podporuje akčný plán na zachovanie, popis, zber, a využívanie genetických zdrojov v poľnohospodárstve EÚ.

19.

Víta existujúci právny rámec v oblasti biologických vied a biotechnológie, avšak domnieva sa, že sú potrebné opatrenia na zlepšenie súladu rôznych oblastí práva, napr. pri pravidlách na ochranu práv duševného vlastníctva. Okrem toho by sa mali s ohľadom na konkurencieschopnosť EÚ v oblasti biotechnológie skúmať možnosti prispôsobenia právneho rámca obvyklej medzinárodnej úrovni. Mestá a regióny sa zaväzujú, že budú v rámci svojich kompetencií jednotne uplatňovať európske právo; k tomu by mala prebehnúť nadregionálna a medzinárodná výmena informácií.

20.

Považuje za potrebné zlepšiť stav poznatkov v oblasti biologických vied, najmä so zreteľom na odbornú prípravu a ďalšie vzdelávanie pracovníkov a učiteľov. Medzi vedcami by sa mal viesť interdisciplinárny dialóg.

21.

Vyslovuje sa za spresnenie pravidiel na ochranu práv duševného vlastníctva v oblasti verejného výskumu a vysvetlenie významu transpozície výsledkov výskumu do komerčného využitia vysokoškolským pracovníkom. V tejto súvislosti je tiež potrebné podporovať medzinárodný dialóg.

22.

Domnieva sa, že je nutné zlepšiť kapitálovú základňu biotechnologického priemyslu, najmä MSP, investovaním do výskumu a technologického rozvoja ako aj do zakladania podnikov, podporovaním transferu technológií a komerčným financovaním firiem. Rovnako je potrebné na základe jednotných kritérií priebežne sledovať ďalší vývoj biotechnologického priemyslu.

23.

Podporuje skutočnosť, že v rámci iniciatívy Európskej komisie „Lead Market“ sú produkty založené na biotechnológii charakterizované ako „lead market“ a vyzýva Európsku komisiu, aby pri svojich opatreniach na podporu a posilnenie týchto „lead markets“ zohľadnila aj existujúci potenciál v regiónoch Európy.

24.

Žiada, aby bolo vyvinuté ďalšie úsilie, pokiaľ ide o otvorenie a transparentnosť európskych technologických platforiem činných v oblasti biologických vied a biotechnológie, aby boli okrem priemyslu a výskumnej obce zapojené aj iné záujmové skupiny, napríklad miestne a regionálne samosprávy a najmä MSP.

25.

Podporuje silnejšie zapojenie biotechnologických regiónov do iniciatívy ERA-Net v rámci 7. rámcového programu s cieľom koordinácie národných a regionálnych výskumných programov.

26.

Víta posilnenie úlohy európskej skupiny pre etiku. Mala by sa podporovať aj spolupráca medzi Spoločenstvom a národnými a regionálnymi úrovňami v oblasti spoločensko-ekonomických a etických otázok. Mali by sa vypracovať etické usmernenia napríklad k výskumu kmeňových buniek, biobankám, xenotransplantácii, genetickým testom a pokusom na zvieratách.

27.

Podporuje pokračovanie aktivít, pokiaľ ide o referenčné materiály a validáciu dokazovacích metód, a vyslovuje sa za vývoj metód monitorovania škodlivých účinkov geneticky modifikovaných potravín a krmív. Víta skutočnosť, že Európska komisia bude aj naďalej zohrávať vedúcu úlohu pri vypracovávaní medzinárodných usmernení, noriem a odporúčaní, najmä v oblasti bezpečnosti potravín.

28.

Vyjadruje svoju pripravenosť spolu s Európskou komisiou a členskými štátmi preskúmať politiku výskumu so zreteľom na primeranú kombináciu tradičných a moderných techník. Ponúka tiež, že by mohol prispieť k budovaniu účinných partnerstiev v oblasti výskumu medzi rozvojovými krajinami a EÚ. Subregionálne, regionálne a medzinárodné organizácie, predovšetkým International Agricultural Research Centers (medzinárodné poľnohospodárske výskumné centrá) majú byť podporované.

29.

Víta aktivity Európskej komisie zamerané na bezpečné a účinné využívanie modernej biotechnológie v rozvojových krajinách, ako aj na podporu ich kapacity na odhadnutie rizík a zaobchádzanie s nimi. Spoločne s medzinárodným spoločenstvom by mal byť konkretizovaný prínos výskumu k boju proti HIV/AIDS, malárii, tuberkulóze a iným chorobám súvisiacim s chudobou. Uznáva úsilie Európskej komisie a členských štátov na zachovanie a udržateľné využívanie genetických zdrojov v rozvojových krajinách.

30.

Žiada, aby všetky útvary Európskej komisie plnili funkciu včasného predvídania vznikajúcich problémov, predovšetkým v oblasti technológie. Je potrebné preskúmať relevantnosť, súlad a účinnosť legislatívy a politiky, ich uplatňovanie ako aj spoločenské a hospodárske účinky.