15.12.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 305/1

—

poukazuje na to, že miestne a regionálne orgány rozhodujúcim spôsobom prispievajú k úspechu európskych iniciatív. Európske právo sa uplatňuje na miestnej a regionálnej úrovni. Miestne zodpovedné osoby i občania majú za úlohu svojím správaním reálne a trvalo ovplyvňovať spotrebu energie,

—

zastáva názor, že energetická politika a klimatická politika spolu úzko súvisia a že sa musia zosúladiť, pretože 80 % emisií CO2 pochádza v Európe z výroby energie. Dôležité je aj to, aby opatrenia navrhované v klimatickej politike našli uplatnenie aj v energetickej oblasti a naopak. Energetická politika zameraná na efektívnosť a životné prostredie je vždy zároveň aj klimatickou politikou,

—

podporuje snahy Komisie neodkladne odstrániť administratívne prekážky, zrušiť znevýhod-ňujúce podmienky prístupu do sietí (napr. diskrimináciu dodávateľov energie z obnoviteľných zdrojov) a komplikované postupy,

—

vyzýva Komisiu, aby vhodnými opatreniami zabránila trhovej koncentrácii a podporila rozmanitosť účastníkov trhu (vrátane komunálnych podnikov),

—

podporuje cieľ usporiť v EÚ do roku 2020 vďaka zvýšenej energetickej účinnosti 20 % energie, pričom by výbor privítal, keby sa tento cieľ stanovil ako záväzný,

—

dôrazne poukazuje na to, že energetická účinnosť tvorí jadro európskej energetickej politiky a mala by mať pri všetkých úvahách najvyššiu prioritu,

—

pochybuje, že technológie sekvestrácie CO2 (CCS) možno považovať za dlhodobé riešenie, pretože veľmi znižujú účinnosť jednotlivých zariadení a okrem toho zo súčasného pohľadu nie sú nejako zvlášť hospodársky efektívne. V globálnom kontexte však stratégia založená na CCS môže predstavovať prechodné riešenie.

Spravodajca

:

pán Bernd VÖGERLE, starosta obce Gerasdorf bei Wien (AT/SES)

1.

podčiarkuje význam energie ako dôležitého piliera moderného života. Prerušenia dodávok a problémy so zabezpečením dostatočných dodávok majú preto ďalekosiahly vplyv a spôsobujú značné hospodárske škody. Aj z pohľadu miestnych a regionálnych orgánov má preto veľký význam spoločná európska energetická politika a jej ciele, ktorými sú istota dodávok, trvalá udržateľnosť a konkurencieschopnosť. Na dosiahnutie týchto cieľov je potrebná vyvážená energetická zmes;

2.

poukazuje na to, že miestne a regionálne orgány rozhodujúcim spôsobom prispievajú k úspechu európskych iniciatív. Európske právo sa uplatňuje na miestnej a regionálnej úrovni. Miestne zodpovedné osoby i občania majú za úlohu svojím správaním reálne a trvalo ovplyvňovať spotrebu energie;

3.

preto vyzýva príslušné európske inštitúcie a osobitne Komisiu, aby primerane zohľadňovali rozhodujúcu úlohu miestnych a regionálnych orgánov v rámci európskej energetickej politiky pri konkrétnom presadzovaní tzv. energetického balíka;

4.

zastáva názor, že energetická politika a klimatická politika spolu úzko súvisia a že sa musia zosúladiť, pretože 80 % emisií CO2 pochádza v Európe z výroby energie. Dôležité je aj to, aby opatrenia navrhované v klimatickej politike našli uplatnenie aj v energetickej oblasti a naopak. Energetická politika zameraná na efektívnosť a životné prostredie je vždy zároveň aj klimatickou politikou;

5.

poukazuje na to, že pri plnení európskych cieľov zohráva rozhodujúcu úlohu uvedomelo konajúci spotrebiteľ. Spotrebitelia preto musia byť stredobodom pozornosti pri všetkých úvahách. Treba poukázať na to, že každé zvýšenie cien energií osobitne tvrdo postihuje sociálne najslabšie vrstvy obyvateľstva. Pomoc z verejných zdrojov by preto v zmysle trvalej udržateľnosti a zosúladenej klimatickej politiky mala byť aj investíciou do opatrení na zvýšenie energetickej účinnosti a zlepšenie informovanosti a nielen čisto finančnou pomocou;

6.

poukazuje na to, že očakávania z liberalizácie trhu s elektrinou a plynom, konkrétne zníženie cien a zrušenie monopolného postavenia energetických dodávateľských podnikov, sa nesplnili vo všetkých členských štátoch. Okrem toho sa výbor nazdáva, že kvôli príliš nízkym investíciám do elektrární a sietí, ale najmä nedostatočným investíciám do obnoviteľných a miestnych dodávok a sietí, je ohrozená istota dodávok. Pri zachovaní súčasného vývoja sa v budúcnosti očakávajú problémy so zabezpečením dostatočných dodávok;

7.

preto vyzýva Komisiu, aby vytvorila stimuly pre výrobcov a prevádzkovateľov sietí, aby títo (tak ako pred liberalizáciou) opäť investovali do budovania výrobných zariadení a infraštruktúry sietí. Možným krokom týmto smerom by mohlo byť vypracovanie miestnych a regionálnych plánov výroby energie na základe miestnych a regionálnych príspevkov;

8.

podporuje snahy Komisie neodkladne odstrániť administratívne prekážky, zrušiť znevýhod-ňujúce podmienky prístupu do sietí (napr. diskrimináciu dodávateľov energie z obnoviteľných zdrojov) a komplikované postupy;

9.

prihovára sa za oddelenie distribučných činností od ostatných činností (tzv. unbundling), pričom považuje obchodnoprávne oddelenie podporené silným regulátorom za dostačujúce;

10.

vyzýva Komisiu, aby vhodnými opatreniami zabránila trhovej koncentrácii a podporila rozmanitosť účastníkov trhu (vrátane komunálnych podnikov);

11.

vidí v posilnení nadnárodných sietí, že sa pre miestnu a regionálnu úroveň zlepšia možnosti konať (napríklad pri nákupe energie);

12.

odmieta vytváranie nových administratívnych štruktúr, napr. európskej inštitúcie pre reguláciu energetiky, pretože národné regulačné úrady sú schopné dosiahnuť ciele, ktoré navrhla Komisia a schválila Európska rada;

13.

vyzýva Komisiu, aby mechanizmus obchodovania s emisnými kvótami vypracovala tak, aby sa elektrárňam v rámci alokačného plánu pridelilo len také množstvo emisných certifikátov, aké zodpovedá plánovanej výrobe elektriny a tepla v kogeneračnej elektrárni s paroplynovým cyklom. Bolo by to jasným signálom s ohľadom na cieľ zvyšovania energetickej účinnosti pri výrobe elektrickej energie;

14.

podporuje cieľ usporiť v EÚ do roku 2020 vďaka zvýšenej energetickej účinnosti 20 % energie, pričom by výbor privítal, keby sa tento cieľ stanovil ako záväzný;

15.

dôrazne poukazuje na to, že energetická účinnosť tvorí jadro európskej energetickej politiky a mala by mať pri všetkých úvahách najvyššiu prioritu;

16.

vyzýva príslušné európske inštitúcie a predovšetkým Komisiu, aby sa postarali o vhodné rámcové podmienky o. i. v týchto oblastiach:

17.

vyzdvihuje, že na regionálnej a miestnej úrovni sa uskutočňuje mnoho opatrení, ktoré prispievajú k úspechu európskej iniciatívy:

18.

žiada, aby sa na výmenu osvedčených postupov na regionálnej a miestnej úrovni poskytlo viacej prostriedkov EÚ, napríklad v rámci programu Inteligentná energia pre Európu;

19.

žiada Komisiu, aby stanovila celkové ciele energetickej účinnosti (t. j. energetickú náročnosť celého hospodárstva). Členským štátom a regiónom by to poskytlo pružnosť pri dosahovaní cieľov používaním väčšieho rozsahu opatrení, vrátane opatrení zameraných na spotrebu energie v zariadeniach a priemyselnej štruktúre (regionálneho) hospodárstva;

20.

podporuje záväzný cieľ pokrývať 20 % celkovej spotreby energie do roku 2020 obnoviteľnými zdrojmi energie;

21.

vyzdvihuje význam miestnych zdrojov energie zo sociálno-ekonomického hľadiska a ich význam pri zabezpečovaní dodávok a efektívnosti prenosu a myslí si, že podpora obnoviteľných zdrojov energie má vychádzať z príslušných zemepisných, klimatických a hospodárskych podmienok, v tomto smere zdôrazňuje kľúčovú úlohu miestnych a regionálnych orgánov pri podpore a získavaní miestnych obnoviteľných zdrojov energie;

22.

schvaľuje ciele stanovené v oblasti obnoviteľných zdrojov energie so zahrnutím teplárenského a chladiarenského odvetvia, pričom osobitný dôraz treba klásť na kogeneračnú výrobu elektriny a tepla resp. trigeneračnú výrobu elektriny, tepla a chladu;

23.

poznamenáva, že pri všetkých opatreniach musí byť v popredí trvalá udržateľnosť. Krajiny, ktoré už dávno využívajú ako zdroj energie biomasu, pokrývajú už teraz značnú časť svojej potreby energie pomocou biomasy. Pritom však často vzniká problém, že potrebu už nie je možné pokryť výlučne z regionálne dostupných zdrojov energie (predovšetkým vo forme dreva) a biologické palivá sa musia na miesto určenia dopravovať na veľké vzdialenosti. V takomto prípade sa alternatívny zdroj energie stáva menej udržateľný. Preto je potrebné zohľadniť iné spôsoby dopravy, ktoré majú nižšiu spotrebu energie;

24.

zastáva názor, že členským štátom, ktoré majú iba obmedzené možnosti získavať energiu z obnoviteľných zdrojov, by sa mala dať možnosť dosiahnuť ciele v oblasti obnoviteľných zdrojov energie obchodovaním, buď v rámci certifikačného systému ekologických zdrojov energie pre celú EÚ, alebo prostredníctvom dvojstranných zmlúv s inými štátmi, ktoré majú hojnejšie dodávky energie z obnoviteľných zdrojov. Zámerom je zníženie celkových nákladov potrebných na dosiahnutie cieľov v oblasti obnoviteľných zdrojov energie;

25.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby pri vypracovávaní národných akčných plánov zameraných na obnoviteľné zdroje energie nutne naplánovali aj vypočutie miestnych a regionálnych orgánov;

26.

podporuje záväzný cieľ pokrývať 10 % celkovej spotreby palív v EÚ do roku 2020 biopalivami, za predpokladu, že ich výroba je trvalo udržateľná;

27.

zdôrazňuje, aká dôležitá bude rozmanitosť zdrojov energie a druhov biomasy;

28.

osobitný význam pripisuje tomu, aby bola politika v oblasti klímy posudzovaná v medzinárodných súvislostiach a aby rôzne biopalivá boli podporované na základe ich ekologickej vhodnosti a vplyvu na klímu z perspektívy celého životného cyklu, ktorý zohľadňuje spôsob ich výroby, prepravu a pod. Okrem požiadavky na vlastnú efektívnosť európskej výroby by mohli svoju úlohu zohrávať aj dovozy zo štátov, ktoré nie sú členmi EÚ. Pri biopalivách by sa mali podporovať ekologicky vhodné a energeticky účinné postupy výroby nezávisle na druhu biopaliva a druhu využívaných rastlín;

29.

upozorňuje na to, že podpora výroby biopalív v tretích krajinách je v rozpore s cieľom zníženia závislosti na dovoze v oblasti energetiky a vytvára nové závislosti a preto výbor podčiarkuje, že dovozy zo štátov, ktoré nie sú členmi EÚ by mali mať druhoradý význam. V prípade dovozov je potrebné zohľadňovať otázky trvalej udržateľnosti a energetickej účinnosti v rámci perspektívy životného cyklu jednotlivých biopalív;

30.

navyše upozorňuje aj na veľký význam výroby biologických palív udržateľným spôsobom, aby sa predišlo strate biodiverzity. Treba zabrániť tomu, aby veľké monokultúry (sústredené pestovanie jednej plodiny na rozsiahlom území) nadmerne narušovali miestny ekosystém;

31.

zdôrazňuje, že pri dovozoch biologických surovín na získavanie energie sa musí dodržiavať kódex trvalej udržateľnosti. EÚ by prostredníctvom zodpovedajúcich požiadaviek voči svojim obchodným partnerom mohla prispieť k podpore ekologických a sociálne spravodlivých hospodárskych koncepcií, ktoré by sa usilovali o ochranu významných biotopov. Neodkladne by sa malo začať s medzinárodnou diskusiou i s vypracovávaním príslušného súboru predpisov;

32.

pochybuje, že technológie sekvestrácie CO2 (CCS) možno považovať za dlhodobé riešenie, pretože veľmi znižujú účinnosť jednotlivých zariadení a okrem toho zo súčasného pohľadu nie sú nejako zvlášť hospodársky efektívne. V globálnom kontexte však stratégia založená na CCS môže predstavovať prechodné riešenie;

33.

výskum a vývoj v oblasti technológií zachytávania a sekvestrácie CO2 je potrebné viac podporovať;

34.

žiada, aby bola technológia CCS zohľadňovaná pri schvaľovaní nových uhoľných elektrární hneď, ako bude komerčne dostupná;

35.

konštatuje, že súčasné snahy v odvetví energetických technológií nie sú dostatočné. Systém je okrem toho veľmi nepružný, takže uplatňovanie nových technológií môže často zabrať desaťročia;

36.

žiada, aby sa v rámcovom programe pre výskum, technologický rozvoj a demonštračné činnosti, ako aj v programe Inteligentná energia pre Európu ďalej zvyšovali prostriedky na energetické technológie. Práve predvádzanie nových technológii na regionálnej a miestnej úrovni prispieva k vytváraniu povedomia u obyvateľstva, ako aj k nárastu primeranej úrovne zručnosti pracovnej sily. Podpora výskumu a vývoja musí byť dostupná tak pre menších súkromných komerčných aktérov, ako aj pre verejných aktérov;

37.

konštatuje, že vývojom pokrokových technológií sa vytvorí aj základ vývozných možností. Z toho vyplýva príležitosť na vytvorenie veľkého počtu nových pracovných miest;

38.

zastáva názor, že jedine rozsiahla a široko koncipovaná cezhraničná spolupráca a dohody v oblasti energetickej politiky a ochrany klímy, ktoré sú zamerané na trvalo udržateľné životné prostredie, vyššiu energetickú účinnosť a šetrné zaobchádzanie s energiou, sú úspešné z krátkodobého aj dlhodobého hľadiska a budú užitočné pre súčasné a budúce generácie v rámci EÚ ako aj mimo nej;

39.

žiada, aby technická podpora krajín mimo EÚ v žiadnom prípade neprebiehala tak, že sa výrobky alebo výrobné postupy, ktoré sú v EÚ zastarané alebo zakázané, za odplatu alebo bezodplatne vyvezú do týchto krajín. Pritom treba dbať na to, aby takéto kritériá platili na všetkých úrovniach (EÚ, členské štáty, regióny, miestna úroveň) a pre všetky inštitúcie (aj Európsku investičnú banku);

40.

vyzýva Komisiu, aby zvýšila svoje úsilie smerujúce k využívaniu najlepších medzinárodných postupov v oblasti energetickej účinnosti v EÚ, ako aj aby zabezpečila šírenie európskych iniciatív, spoločne s európskym úsilím a osvedčenými postupmi, a to aj za hranicami Únie;

41.

konštatuje, že miestne a regionálne orgány majú iba veľmi obmedzenú možnosť vplývať na štruktúru cien energií, a to iba v niektorých oblastiach. Príležitosti majú tam, kde je možné vo veľkom rozsahu použiť vlastné zdroje energie, ak sú nákladovo konkurencieschopné v porovnaní s inými energetickými surovinami na liberalizovanom trhu. Okrem toho je možné pokúsiť sa pôsobiť na občanov uvedomelými opatreniami tak, aby boli ochotní znášať vyššie náklady vyplývajúce z využívania obnoviteľných zdrojov energie. Spochybňuje neustále vyplácanie pomoci (príspevky na energetické náklady, príspevky na kúrenie), pretože zvyčajne nevedie k nijakej zmene správania spotrebiteľa. Výbor sa namiesto toho prihovára za podporu opatrení na zlepšenie energetickej účinnosti, ktorých výsledkom je šetrenie nákladov i zvýšená kvalita života. Táto podpora by mala zahŕňať prístup spotrebiteľov k informáciám o spotrebe energie („inteligentné meracie prístroje“) a miestnych a regionálnych orgánov k informáciám o spotrebe energie v danom regióne, aby bolo možné zacieliť opatrenia na energetickú účinnosť a podporu a eliminovať finančné ťažkosti ľudí s obmedzenými príjmami (cenová nedostupnosť vykurovania);

42.

s obavami pozoruje vplyvy zvýšeného dopytu po energetických surovinách, ktorý spôsobuje neprimerané stúpanie cien potravín. Rozsiahle sledovanie energetického trhu a očakávaného dopytu po biologických energetických surovinách sa preto javí ako nevyhnutné osobitne preto, aby sa mohli odhadnúť účinky na trh s potravinami až na úroveň najmenších regiónov.