16.5.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 120/38


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Zelená kniha Komisie Rade, Európskemu parlamentu, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov: Prispôsobenie sa zmene klímy v Európe – možnosti na uskutočnenie opatrení na úrovni EÚ“

KOM(2007) 354 v konečnom znení

(2008/C 120/09)

Európska komisia sa 29. júna 2007 rozhodla podľa článku 262 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom dokument

„Zelená kniha Komisie Rade, Európskemu parlamentu, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov: Prispôsobenie sa zmene klímy v Európe – možnosti na uskutočnenie opatrení na úrovni EÚ“

Odborná sekcia pre poľnohospodárstvo, rozvoj vidieka a životné prostredie, poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 27. novembra 2007. Spravodajcom bol pán Osborn.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 440. plenárnom zasadnutí 12. a 13. decembra 2007 (schôdza z 12. decembra) prijal 127 hlasmi za, pričom 1 člen hlasoval proti a 2 sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1.   Zhrnutie a odporúčania

1.1

Klimatické zmeny sú jednou z najväčších výziev, ktorým čelí svet v 21. storočí. Hlavnou prioritou je obmedzenie týchto zmien znížením emisií skleníkových plynov. Rovnako dôležité však je aj včas plánovať možnosti prispôsobenia sa takýmto zmenám, ktoré sú už v súčasnosti neodvratné. Zelená kniha je prvým a vítaným krokom pre Európu pri čelení tejto výzve.

1.2

EHSV odporúča ustanovenie zastrešujúcej európskej stratégie na prispôsobovanie sa, ktorá by tvorila rámec pre opatrenia, ktoré budú musieť byť prijaté na európskej úrovni, na úrovni jednotlivých štátov a ktoré budú musieť prijať aj iní aktéri.

1.3

Podľa názoru EHSV by pri vytváraní európskych a národných stratégií na prispôsobovanie sa mali byť zohľadnené tieto hlavné body:

stratégie by sa mali zaoberať plánovaním vo všetkých oblastiach vymenovaných v zelenej knihe vrátane ochrany pobrežných oblastí, povodní a sucha, vodných zdrojov, požiarov, zdravia občanov, poľnohospodárstva, biodiverzity, využitia pôdy a plánovania infraštruktúry, budov a výstavby a pod.,

v budúcich programoch by mal byť z európskeho rozpočtu vyčlenený oveľa väčší podiel na potrebu prispôsobovania sa, ktorá by mala byť začlenená ako jedno z kritérií hodnotenia programov a projektov,

Európa a jej členské štáty by mali vyčleniť podstatné a dodatočné zdroje na podporu prispôsobovania sa v rozvojových krajinách,

stratégie na zmierňovanie vplyvu a na prispôsobovanie sa musia byť zosúladené a navzájom sa dopĺňať, predpovedanie rizík a ich zvládanie by malo byť nevyhnutným nástrojom pre stanovovanie priorít,

európsky výskum vplyvov zmeny klímy a prispôsobovania sa im by mal byť výrazne rozšírený,

európska občianska spoločnosť, vrátane spotrebiteľov a širokej verejnosti, by mala byť v širšej miere zapojená do informovania verejnosti s cieľom dosiahnuť pochopenie problematiky zmeny klímy a zmenu správania, ktorá bude potrebná na dosiahnutie ďalšieho obmedzenia zmien klímy a na prispôsobovanie sa zmenám, ktoré už sú neodvratné,

mal by byť zriadený nezávislý orgán, ktorý by monitoroval pokrok dosiahnutý pri prispôsobovaní sa klimatickým zmenám a zavádzanie opatrení na zmiernenie ich vplyvu v Európe, ako aj naďalej vyvíjal tlak, aby sa realizovali potrebné opatrenia a záväzky.

2.   Všeobecné pripomienky

2.1

Klimatické zmeny sú jednou z najväčších výziev, ktorým svet v 21. storočí čelí.

2.2

Celosvetové úsilie sa doteraz zameriavalo najmä na snahy o zmiernenie vplyvu zmien klímy znižovaním emisií skleníkových plynov. Je však čoraz jasnejšie, že už len emisie z minulých rokov spôsobia ďalšie významné otepľovanie atmosféry a svetových morí počas nasledujúceho storočia a aj neskôr. Táto skutočnosť bude mať významný vplyv na udalosti spojené s klímou a počasím, ako aj na fyzické a prírodné prostredie na celom svete. Preto sa musíme teraz viac sústrediť na tieto nevyhnutné vplyvy globálneho otepľovania a zmien klímy a na možnosti, ako sa im čo najlepšie prispôsobiť.

2.3

Takéto aktivity nesmú oslabiť snahy o zníženie emisií s cieľom zmierniť ďalšie klimatické zmeny. Naopak, dôkladné pochopenie toho, aké zložité môže byť prispôsobovanie sa by malo pomôcť posilniť odhodlanie každého jednotlivca dosiahnuť podstatné zníženie emisií. Dovoliť nekontrolovaný nárast emisií by odsúdilo budúce generácie k ešte bolestivejšiemu a nákladnejšiemu prispôsobovaniu sa.

2.4

Stratégie na zmierňovanie vplyvu a na prispôsobovanie sa musia byť zosúladené a navzájom sa dopĺňať. Musíme vytvoriť vierohodné a realizovateľné stratégie na obmedzenie emisií skleníkových plynov na prijateľnú úroveň alebo rozsah v splniteľnom časovom rámci. Stratégie na prispôsobovanie sa musia potom ukazovať, ako sa svet môže čo najlepšie prispôsobiť pravdepodobnému rozsahu nezvratných zmien klímy, ktoré vyplývajú z týchto cieľov zmierňovania následkov. Predpovedanie rizík a ich zvládanie bude nevyhnutným nástrojom pre stanovovanie úrovne potrebnej činnosti, ako poradia priorít.

2.5

Zelená kniha Komisie uvádza, čo je veľká pomoc, výpočet mnohých sektorov, ktoré budú zmenou klímy postihnuté, ako aj s tým spojené otázky, ktoré budú aktuálne v budúcnosti.

2.6

EHSV sa domnieva, že teraz existujú silné argumenty pre vytvorenie zastrešujúcej európskej rámcovej stratégie, ktorá by sa zaoberala celým okruhom problematiky prispôsobovania sa a ktorá by stanovovala opatrenia, ktoré budú musieť byť prijaté na európskej úrovni, na úrovni jednotlivých štátov a ktoré budú musieť prijať iní aktéri.

2.7

Táto európska stratégia prispôsobovania sa by sama mala vyzývať na vytvorenie národných stratégií na prispôsobovanie sa do určitého vhodného dátumu a následné pravidelné národné správy o jej uplatňovaní.

2.8

Európska stratégia na prispôsobovanie sa bude musieť mať široký vonkajší rozsah, ktorý bude určovať spôsob, ktorým chce Európa pomôcť ostatným častiam sveta vyrovnať sa so svojimi problémami prispôsobovania sa.

2.9

Európa bude potrebovať silné a nezávislé inštitucionálne dohovory na zorganizovanie potrebného výskumu a monitorovania a na branie politických orgánov na zodpovednosť pokiaľ ide o včasné zavádzanie potrebných opatrení. Občianska spoločnosť musí byť plne zapojená do práce týchto inštitúcií.

3.   Konkrétne pripomienky

3.1

EHSV sa domnieva, že konkrétne oblasti, v ktorých je potrebné konať sú v širšom zmysle práve tie, ktoré uvádza Komisia vo svojej zelenej knihe. Vzhľadom na zelenú knihu EHSV odporúča, aby Európska únia a jej členské štáty teraz vytvorili v rámci svojich všeobecných stratégií konkrétne programy a opatrenia ku každej z týchto oblastí. Je potrebné vypracovať harmonogramy a plány a zabezpečiť primerané finančné zdroje.

3.2

Vo väčšine oblastí budú mať hlavnú zodpovednosť za organizovanie potrebných prác národné a miestne orgány. Dôležitú úlohu by však mala zohrávať aj EÚ, a to vytvorením rámca a podnecovaním a podporovaním úsilia jednotlivých štátov v oblasti prispôsobovania sa. Výbor konkrétne navrhuje, aby EÚ:

zrealizovala podrobný prieskum a kontrolu s cieľom poskytnúť podrobnejšie predpovede a možné scenáre pravdepodobného priebehu a vplyvu zmien klímy v rôznych častiach Európy a pomôcť koordinovať osobitný výskum, ktorý v tejto oblasti prebieha v celej Európe na mnohých úrovniach,

vyvinula metodologické postupy na hodnotenie vplyvov a vytvorila vhodné stratégie na prispôsobovanie sa, ako aj podporovala výmenu skúseností a osvedčených postupov v tejto oblasti,

podnecovala vytváranie vnútroštátnych, regionálnych a miestnych stratégií na prispôsobovanie sa a plánov ich realizácie, a podporovala šírenie osvedčených postupov a vytváranie skúseností na základe toho, čo už bolo skutočne zrealizované na jednotlivých úrovniach,

identifikovala cezhraničné otázky, kde by mohla byť potrebná koordinácia činností medzi susediacimi krajinami alebo v rámci celej Európy (napríklad presun celých komunít alebo poľnohospodárskych alebo iných hospodárskych činností; ochrana prirodzených biotopov a biodiverzity; praktická pomoc v prípadoch rozsiahlych záplav, požiarov, pandémií a pod.),

zhodnotila diferencované hospodárske vplyvy zmien klímy medzi rôznymi časťami Únie a potrebu podpory programov prispôsobovania sa prostredníctvom Kohézneho fondu alebo štrukturálnych fondov,

zhodnotila diferencované vplyvy zmien klímy na domácnosti, jednotlivcov a MSP a primeranosť poistenia a dohôd o vyrovnaní v rámci Únie,

stanovila všetky oblasti, v ktorých by právne predpisy alebo iniciatívy Spoločenstva mohli zohrávať významnú úlohu, napr. pri vytváraní noriem pre hodnotenie potenciálnych vplyvov súvisiacich so zmenou klímy a vypracovávaní vhodných reakcií.

4.   Pripomienky ku konkrétnym oblastiam

4.1

Ochrana pobrežných oblastí – Hladina morí bude stúpať ako sa budú topiť ľadovce a teplota svetových morí sa bude zvyšovať. Niekde môže byť potrebné vybudovať alebo posilniť fyzické bariéry na ochranu pôdy a sídiel. Na iných miestach môže byť vhodnejšou stratégiou riadený ústup a nové vybudovanie ochranných morských hrádzí, spolu s presídlením obyvateľov ohrozených území.

4.2

Povodne – Zmeny klímy pravdepodobne povedú k premenlivejšiemu počasiu s dlhými obdobiami sucha prerušovanými krátkymi obdobiami intenzívnejších dažďov, ktoré povedú k rýchlemu stekaniu vody a vzniku povodní. Plány ochrany proti povodniam musia byť aktualizované tak, aby zohľadňovali tieto nové meteorologické podmienky. V niektorých prípadoch bude treba vypracovať nové programy aktivít na ochranu proti povodniam. V iných prípadoch môže byť potrebné vytvoriť alebo obnoviť vhodné záplavové územia a záchytné oblasti na zadržanie povodňových vôd. Je možné, že bude potrebné zastaviť ďalší rozvoj v takýchto oblastiach a zvažovať presídlenie.

4.3

Vodné zdroje a ich nedostatok – Vodné zdroje sú už teraz v niektorých oblastiach Európy pod veľkým tlakom a tento tlak sa pravdepodobne ešte vystupňuje, keďže zmeny klímy vedú k dlhším obdobiam s nízkym výskytom zrážok a suchám. Môže byť potrebné priviesť do takto postihnutých oblastí nové zdroje vody (napr. prostredníctvom opatrení ako odsoľovanie morskej vody alebo dodávky vody na dlhé vzdialenosti) a riadenie efektívnejšieho využívania vody. Podnety na podporu efektívnejšieho využívania vody (vrátane stanovovania ceny vody) musia byť posilnené. Taktiež môže byť nutné upustiť od činností ako intenzívne poľnohospodárstvo alebo cestovný ruch v oblastiach, ktoré sú najviac postihnuté. (EHSV v súčasnosti pripravuje osobitné stanovisko zaoberajúce sa podrobnejšie otázkou nedostatku vodných zdrojov a sucha.)

4.4

Nebezpečenstvo vzniku vážnych požiarov a ich výskyt sa už zvyšujú v oblastiach, ako je napríklad juh Európy, v ktorých je čoraz teplejšie a suchšie počasie, a toto nebezpečenstvo sa môže ešte prehĺbiť ďalším nárastom teploty. Bude potrebné posilniť a lepšie koordinovať opatrenia na ochranu a možnosti rýchleho zásahu. (EHSV pripravuje osobitné stanovisko, ktoré sa bude podrobnejšie zaoberať problematikou prírodných katastrof a ochrany obyvateľstva.)

4.5

Zdravie občanov – Zmeny klímy môžu zanechávať v mnohých smeroch následky na zdraví občanov. Môžu spôsobovať rozsiahle šírenie prenášačov chorôb, vrátane najmä posunu mnohých chorôb, ktorých výskyt bol doteraz obmedzený na tropické oblasti smerom na sever. Extrémne výkyvy teplôt môžu mať oveľa priamejší vplyv. Je potrebné vypracovať plány na prípravu na tieto zmeny.

4.6

Poľnohospodárstvo – Poľnohospodárstvo bude zmenami klímy postihnuté vo veľkej miere. Zmeny ročnej teploty a úhrnu zrážok budú mať vplyv na vhodnosť využitia pôdy na rôzne poľnohospodárske účely a povedú k rozsiahlym zmenám v kvalite a kvantite produkcie, ktorú je možné dosiahnuť, a tým budú vplývať aj na existenciu rôznych poľnohospodárskych modelov v jednotlivých častiach Európy.

4.6.1

Kontrola stavu SPP, ktorá má byť zrealizovaná v roku 2008 by mala poskytnúť príležitosť na ďalšie zmeny s cieľom podnietiť poľnohospodárov k tomu, aby prispôsobovali svoje postupy zmenám klímy, ktoré sa teraz črtajú na obzore.

4.6.2

Poľnohospodársky výskum nových plodín a postupov pestovania, ktoré sú vhodnejšie pre vznikajúce klimatické podmienky musí byť rozšírený. Rovnako je potrebné zhodnotiť aj vplyv zmien klímy na možnosti chovu úžitkových zvierat v rôznych častiach Európy, ako aj spôsoby riešenia problému rozširovania sa chorôb, spôsobeného zmenami klímy. (EHSV v blízkej budúcnosti vypracuje osobitné stanovisko zaoberajúce sa podrobnejšie otázkou klimatických zmien a poľnohospodárstva.)

4.7

Biodiverzita – Zmeny klímy so sebou prinesú aj značné zmeny biotopov rastlín a zvierat v celej Európe. V niektorých prípadoch nebudú niektoré konkrétne druhy schopné prežiť v takto zmenených biotopoch alebo budú vážne ohrozené. Niektoré druhy sa možno dokážu premiestniť do nových biotopov prostredníctvom prirodzených procesov. Iným bude v záujme ich prežitia potrebné pri prechode pomáhať. Existujúce stratégie a programy na zachovanie biodiverzity budú musieť byť aktualizované a na ich uplatňovanie budú musieť byť vyčlenené zdroje, pokiaľ má byť tento prechod zrealizovaný bez veľkého úbytku druhov.

4.8

Stromy a lesné porasty budú tiež v podstatnej miere ovplyvnené zmenou klímy. Životné podmienky v určitých oblastiach sa môžu pre niektoré druhy stať nevyhovujúcimi, iné oblasti môžu naopak nadobudnúť podmienky priaznivejšie. Programy výsadby, obnovovania porastu, ochrany lesa a správy lesov budú musieť byť primerane prispôsobené.

4.9

Plánovanie využívania pôdy – Plánovanie mestských alebo iných sídiel a dopravy a infraštruktúry bude musieť čoraz viac zohľadňovať zmeny teploty a poveternostných podmienok. Tieto úvahy musia byť pretavené do noriem navrhovania a do profesionálnych skúseností a odbornej prípravy. Individuálne programy a projekty rozvoja budú tiež musieť zohľadniť tieto zmeny klímy. Postupy hodnotenia vplyvu budú tiež musieť byť vhodne prispôsobené.

4.10

Budovy – Budovy a stavebné firmy budú zmenami klímy tiež postihnuté vo veľkom rozsahu. Budú potrebné prísnejšie minimálne požiadavky týkajúce sa energetickej účinnosti budov, lepšie normy pre budovy a pod. Rovnako je potrebné zabezpečiť lepšiu informovanosť občanov pokiaľ ide o osvedčené postupy, metódy, materiály a príspevky na renováciu starších budov a stavbu nových budov s cieľom znížiť spotrebu energie a vhodnejšie ich prispôsobiť zmenám teploty a poveternostných podmienok.

4.11

Rozpočet EÚ – V ročnom rozpočte navrhuje EHSV doplnenie položky „prispôsobenie sa“ pri všetkých oblastiach politiky, kde budú potrebné bezprostredné investície (napr. energetika, výskum, poľnohospodárstvo, doprava, normy týkajúce sa budov, pomoc v prípade prírodných katastrof, ochrana biodiverzity, zdravie občanov a pod.). Najbližší finančný rámec by mal vyčleniť oveľa väčší podiel dostupných zdrojov na programy, ktoré za zaoberajú zmierňovaním zmien klímy a prispôsobovaním sa. Členské štáty by mali rovnaké úpravy urobiť vo svojich vlastných národných rozpočtoch a plánoch výdavkov.

4.12

Štrukturálne fondy – V rámci Európskeho fondu pre regionálny rozvoj, Kohézneho fondu a IPA (nástroja predvstupovej pomoci) existujú podmienky pre podporu projektov v oblasti životného prostredia, avšak nikde nie je explicitne uvedené prispôsobovanie sa zmenám klímy a samotné hodnotenia vplyvu sú často neprimerané (mnoho projektov v oblasti dopravy a energetiky zjavne škodí životnému prostrediu a podnebiu). V najbližšej revízii všetkých týchto programov by mal byť oveľa väčší percentuálny podiel dostupných prostriedkov vyčlenený na podporné opatrenia na zmiernenie zmien klímy a prispôsobovanie sa týmto zmenám.

4.13

Európska investičná banka (EIB)Európska banka pre obnovu a rozvoj (EBOR) by mali zmeny klímy zahrnúť do svojich rozpočtových postupov a medzi kritériá hodnotenia projektov a programov.

4.14

Poisťovníctvo sa o zmeny klímy veľmi živo zaujíma a úvahy týkajúce sa zmien klímy sú v čoraz väčšom rozsahu súčasťou jeho rozhodnutí o tom, proti akým udalostiam je ochotné poskytovať poistenie a za akých podmienok. EÚ a jej členské krajiny by mali zaviesť neustály dialóg s poisťovníctvom, aby tak zabezpečili, že tento sektor bude zohrávať v plnom rozsahu svoju úlohu pri pomoci podnikom a ostatným prispôsobiť sa zmenám klímy.

4.15

Rozvojové krajiny – Mnohé z rozvojových krajín budú mať oveľa vážnejšie problémy s prispôsobovaním sa zmenám klímy než Európa a nepomerne menšie zdroje na vyrovnanie sa s nimi. Niektoré z najmenej rozvinutých krajín prispeli veľmi malým dielom k vzniku problému zmien klímy, ale budú patriť medzi najviac postihnuté krajiny a z hľadiska spravodlivosti majú opodstatnený nárok na spoluprácu a podporu. Budú potrebovať pomoc rozvinutého sveta, vrátane ľudských, technických a finančných zdrojov, aby sa mohli patrične prispôsobiť. Európa by mala zaujať vedúcu úlohu tak pri poskytovaní dodatočných zdrojov na opatrenia na prispôsobovanie sa v rámci zbierok a národných programov na podporu rozvoja, ako aj pri pomáhaní medzinárodnému hospodárskemu spoločenstvu vyrovnať sa s výzvou prispôsobovania sa.

4.16

Niektoré časti sveta sa stanú oveľa menej obývateľnými pre ľudí (a v niektorých prípadoch dokonca úplne neobývateľnými) buď v dôsledku zvyšovania hladiny morí alebo v dôsledku extrémnych klimatických podmienok. Zmeny klímy môžu viesť k rastúcemu migračnému tlaku nárastom migrácie z iných častí sveta do Európy, ako aj presunmi populácie v rámci samotnej Európy. Rozvojové agentúry a ostatné príslušné vládne orgány budú musieť byť pripravené pomôcť rozvojovým krajinám rozpoznať takéto situácie včas a pomôcť vypracovať plán nutných programov presídlení.

4.17

Ešte stále si v plnej miere neuvedomujeme potenciálny dosah klimatických zmien na miestnej a regionálnej úrovni v Európe, ani pravdepodobnú rýchlosť týchto zmien. Na zlepšenie a spresnenie týchto predpovedí bude potrebný ďalší rozsiahly výskum a analýzy. Európska agentúra pre životné prostredie môže zohrávať užitočnú úlohu ako koordinátor všetkého príslušného výskumu, monitorovania, analýz a predpovedí v tejto oblasti, ako aj ako šíriteľ najlepších dostupných informácií pre rozhodujúcich činiteľov a ostatné strany zainteresované do podrobného uplatňovania stratégií na prispôsobovanie sa. EHSV je pripravený zohrať svoju úlohu pri podpore hlbšieho a širšieho pochopenia vplyvov zmien klímy v rôznych častiach Európy a potrebných opatrení na prispôsobovanie sa.

4.18

Do procesov prispôsobovania sa zmenám klímy je potrebné intenzívne zapojiť občiansku spoločnosť. Miestne spoločenstvá, podniky a ostatné organizácie budú v čoraz väčšej miere postihnuté zmenami klímy a budú musieť na ne reagovať. Občania a všetky typy organizácií potrebujú hlbšie pochopiť zmeny, ktoré už prebiehajú a zmeny, ktoré pravdepodobne nastanú v budúcnosti počas ich života a života ich detí. Rovnako potrebujú väčšmi pochopiť, čo pre nich znamená zapojiť sa do zmierňovania zmien klímy a prispôsobovania sa im. Zvyšovanie poznatkov v tejto oblasti by sa malo stať aj základnou súčasťou učebných osnov vo formálnom i neinštitucionálnom vzdelávaní.

4.19

EHSV zdôrazňuje význam zapojenia občianskej spoločnosti na všetkých úrovniach a informovania spotrebiteľov a širokej verejnosti. V plnom rozsahu podporuje návrhy obsiahnuté v zelenej knihe, aby sektorálne pracovné skupiny pomáhali pri vytváraní konkrétnych reakcií jednotlivých sektorov, ktoré budú potrebné. Jednou z dôležitých úloh takýchto skupín by malo byť vypracovanie metód na hodnotenie úrovne rizík a kontrola pripravenosti organizácií a spoločenstiev reagovať na extrémne udalosti súvisiace s počasím a iné katastrofy, ktoré sa môžu ešte zhoršiť a ktorých frekvencia sa môže s postupujúcimi zmenami klímy ešte zvýšiť.

4.20

Dôležitými úlohami pre regionálne a miestne samosprávne orgány bude koordinácia a podnecovanie činnosti na ich úrovni a mobilizácia reakcií a zapojenia verejnosti. Orgány verejnej správy môžu tiež zohrávať zásadnú úlohu ako vzor, a to vhodným(náležitým) plánovaním v prípade svojich vlastných budov a rozvoja a svojou vlastnou politikou v oblasti verejného obstarávania.

4.21

V zelenej knihe Komisia navrhuje vytvoriť európsku poradnú skupinu pre prispôsobenie sa zmene klímy, ktorej členmi by boli zástupcovia občianskej spoločnosti, rozhodujúci politickí činitelia a vedeckí pracovníci, ktorí by fungovali ako skupina odborných poradcov pri formulovaní stratégie. Výbor podporuje myšlienku vytvorenia takejto skupiny.

4.22

Okrem toho výbor navrhuje, aby EÚ zvážila vytvorenie nezávislého monitorovacieho orgánu s nezávislým predsedom. Tento orgán by bol poverený dohľadom nad pokrokom dosiahnutým v oblasti komplexnej stratégie týkajúcej sa klimatických zmien (prispôsobovanie sa im a opatrenia na zmiernenie ich vplyvu). Zároveň by mal pravidelne uverejňovať správy o pokroku a včas varovať v prípadoch, keď sa činnosti v porovnaní so záväzkami alebo vzhľadom na požiadavky danej situácie oneskorujú. EHSV tiež zamýšľa pravidelne kontrolovať pokrok dosiahnutý v tejto oblasti.

V Bruseli 12. decembra 2007

Predseda

Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Dimitris DIMITRIADIS