15.1.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 10/2

1.1

Komisia touto zelenou knihou a následnými iniciatívami zameranými na vytvorenie európskeho justičného priestoru začala konzultácie týkajúce sa prípadného vytvorenia legislatívneho nástroja Spoločenstva, ktorý zvýši účinnosť vymáhania finančných nárokov a zároveň zabezpečí predbežné zmrazenie existujúcich peňažných súm na bankových účtoch dlžníka v ktoromkoľvek členskom štáte.

1.2

Napriek určitej koncepčnej nevyváženosti definície samotného objektívneho a subjektívneho rámca tohto opatrenia a obzvlášť nespoľahlivého prekladu vo viacerých jazykových verziách, zo zelenej knihy, ktorú nemožno brať do úvahy nezávisle bez prečítania a analýzy pracovného dokumentu v prílohe (1) a štúdie, ktorá mu slúžila ako základ, vyplýva, že Komisia si stanovila cieľ predložiť návrh dobrovoľne uplatniteľného predpisu, ktorý by definoval právny systém európskeho ochranného ustanovenia v podobe preventívneho zablokovania bankových účtov, a to nezávisle od povahy dlhu a postavenia zainteresovaných strán.

1.3

Vzhľadom na to, že nebola vypracovaná žiadna dôsledková analýza takéhoto opatrenia a vzhľadom na skutočnosť, že štúdie komparatívneho práva, ktoré sú jeho základom, brali do úvahy len situáciu v 15 a nie 27 členských štátoch EÚ, sa výbor nenazdáva, aj napriek tomu, že zdieľa obavy Komisie, že by bola riadne preukázaná jeho potreba v zmysle princípov subsidiarity a proporcionality a že by rovnaký výsledok nebolo uspokojivo možné dosiahnuť prostredníctvom adekvátnej zmeny dvoch pojmov nariadenia Brusel I.

1.4

Výbor tiež nenachádza logické zdôvodnenie pre obmedzenie predmetu takejto iniciatívy, ktorá bude čoskoro schválená, len na preventívne zablokovanie peňažných súm uložených na bankových účtoch. Navrhuje jeho rozšírenie na ostatný hnuteľný majetok dlžníka a, s potrebnými úpravami, aj na následné zablokovanie pred získaním exekučného právneho titulu. Okrem toho považuje za nevyhnutné doplniť toto opatrenie zároveň o iniciatívu týkajúcu sa transparentnosti bankových účtov, povinnosti poskytovať informácie a pravidiel zachovania a ochrany údajov, ktoré sú podmienkou.

1.5

Výbor súhlasí s Komisiou, že vždy v prípade, keď sa bude považovať za absolútne nevyhnutné zaviesť takéto opatrenie, adekvátnym nástrojom bude dobrovoľne uplatniteľný predpis na zmrazenie bankových účtov dlžníka v členských štátoch, ktoré nie sú sídlom alebo miestom pobytu veriteľa.

1.6

Na základe toho výbor predkladá niekoľko odporúčaní odborno-právneho charakteru týkajúcich sa definície systému, ktorý považuje za najadekvátnejší pre túto iniciatívu, najmä čo sa týka právomoci súdov, podmienok uplatňovania opatrenia, obmedzení na zablokované sumy a výnimiek, záruk na ochranu dlžníka a tretích držiteľov spoločných alebo proporcionálne zdieľaných účtov, odvolaní a lehôt, systému právnych nákladov, povinností a zodpovednosti bánk, v ktorých sú vedené dotknuté účty a aplikovateľných noriem súkromného práva verejného a medzinárodného, aby tak presne vyhovel žiadosti Komisie o vypracovanie stanoviska.

2.1

Komisia touto zelenou knihou začala konzultácie so zainteresovanými stranami o spôsobe zlepšenia vymáhania finančných nárokov a navrhuje prípadné vytvorenie európskeho systému na zablokovanie bankových účtov.

2.2

Komisia na úvod opisuje existujúce ťažkosti vo vykonávaní rozhodnutí v občiansko-právnom konaní v „európskom justičnom priestore“ spôsobené rôznorodosťou vnútroštátnych noriem v tejto oblasti a uznáva, že nariadenie (ES) č. 44/2001 (Brusel I) (2) nezabezpečuje, aby ochranné opatrenie ako napríklad bankové zaistenie získané ex parte bolo uznané a vykonateľné v inom členskom štáte ako v tom, kde bolo vydané.

2.3

Komisia je toho názoru, že tento nedostatok môže poškodiť konkurenciu medzi podnikmi podľa stupňa účinnosti súdnych systémov krajín, v ktorých vykonávajú svoju činnosť, a tým vytvoriť prekážku správnemu fungovaniu vnútorného trhu, čo si vyžaduje zosúladenie účinnosti a rýchlosti vymáhania pohľadávok, najmä finančných.

2.4

Komisia následne zvažuje myšlienku vytvorenia európskeho príkazu na zablokovanie bankových účtov, ktorý by umožnil veriteľovi zabezpečiť peňažnú sumu splatnú alebo ním nárokovanú zabránením výberu alebo prevodu peňažných prostriedkov viazaných pre úver jeho dlžníka na jednom alebo niekoľkých bankových účtoch v rámci územia Európskej únie a podrobne skúma prípadnú formu jeho právneho systému, ktorého parametre uvádza v 23 otázkach.

3.1

Táto iniciatíva sa správne začleňuje do súboru opatrení, ktoré Komisia prijala s chvályhodným cieľom vytvoriť európsky justičný priestor, ktorý by z hľadiska súdnych aspektov podporil vytvorenie jednotného trhu (3), najmä po transformácii bruselského dohovoru na nariadenie Spoločenstva (4) a nariadenia týkajúceho sa európskeho vykonateľného titulu (5).

3.2

Komisia predložila správne praktické pripomienky týkajúce sa ťažkostí pri vykonávaní súdnych rozhodnutí vo viacerých krajinách Európy a systémových rozdielov, ktorým čelia z dôvodu nedostatočnej harmonizácie vykonávacieho procesu na úrovni Únie a ktorých dôsledky Komisia zdôraznila (6). Tieto dôsledky sa však zhoršili len po nedávnom pristúpení 12 nových členských štátov. Komisia v predkladanej zelenej knihe nepodrobila svoju iniciatívu nevyhnutnému podrobnému preskúmaniu vzhľadom na princípy subsidiarity a proporcionality.

3.3

Nezdá sa byť dostatočne preukázané, že by nebolo možné dosiahnuť rovnaký výsledok alebo výsledok s podobným účinkom prostredníctvom jednoduchej úpravy jedného či dvoch pojmov nariadenia Brusel I, čím by sa rozšíril jeho rámec uplatňovania a udržal stanovený systém, pričom by došlo k výhodnému zjednodušeniu, a to konkrétne článkov 31 a 47 (7).

3.4

Na druhej strane, hodnotenie jeho predbežného dosahu, ku ktorému ani Komisia ešte nepristúpila a ktoré by malo brať do úvahy nielen 15 členských štátov, ktorých situácia bola analyzovaná v štúdii, ktorá bola podkladom pre túto zelenú knihu (8), ale všetky štáty tvoriace v súčasnosti Európsku úniu, nemôže byť predložené bez adekvátneho posúdenia opatrení týkajúcich sa väčšej transparentnosti majetku dlžníkov a nevyhnutného prístupu k informáciám o ich bankových účtoch, pričom však nesmie byť porušená náležitá ochrana bankového tajomstva, pretože len ich posúdením ako celku je možné dospieť k správnemu hodnoteniu a) potreby; b) rozsahu a c)zdôvodneniu iniciatívy.

4.1

EHSV vo svojich pripomienkach k navrhovanej iniciatíve zdôrazňuje:

4.2.1

Keďže ide o zelenú knihu, ktorá predchádza prípadnému prijatiu právneho nástroja, najpravdepodobnejšie vo forme nariadenia Spoločenstva, termíny použité na označenie pojmov, ktoré stanovia povahu ustanovenia procesného charakteru, musia spĺňať veľmi prísne kritériá v záujme odborno-právnej presnosti v každom jazyku Spoločenstva.

4.2.2

Avšak, minimálne v piatich jazykových verziách (9) nie je definícia použitá Komisiou na označenie prípadného ochranného opatrenia jednoznačná ani zhodná, čo môže viesť k určitým nezrovnalostiam odborno-právneho charakteru vzhľadom na jeho právnu povahu. Samotná Komisia by mala zabezpečiť opravu prekladov vzhľadom na právnu povahu opatrenia, aby sa predišlo nejasnostiam založeným len na neadekvátnej použitej terminológii (10).

4.2.3

Zdá sa, že z analýzy právneho systému, ktorý sa snaží navrhnúť – potreba „fumus boni iuris“ (preukázanie oprávneného nároku) a  „periculum in mora“ (preukázanie naliehavosti) a jeho zámeru (zmraziť alebo zablokovať sumy uložené na bankových účtoch až do konečného rozhodnutia a vykonania v občianskoprávnych konaniach za účelom pokrytia finančných nárokov, samozrejme nárokov občianskeho a obchodného charakteru a nie nárokov vyplývajúcich z trestného konania) možno správne vyvodiť, že ide o ochranné ustanovenie v podobe preventívneho zabavenia.

4.3.1

Na druhej strane výbor vyjadruje pochybnosti vzhľadom na obmedzenie rámca ochranného ustanovenia na bankové účty.

4.3.2

Vymáhanie peňažných nárokov, ktoré musí byť nevyhnutne vykonávané všeobecne, sa vzťahuje na všetok majetok dlžníka až do výšky dlžnej sumy. Ochranné ustanovenie v navrhovanej podobe by sa mohlo vzťahovať aj na ostatný majetok dlžníka, ktorý je možné zabaviť, vrátane dlhopisov, akcií, obligácií a ostatných pohľadávok a kreditov u tretích strán, a nie len na finančné prostriedky uložené na určitých bankových účtoch alebo v iných peňažných inštitúciách. Neexistuje dôvod domnievať sa, že by bolo príliš komplikované rozšíriť rozsah tohto ustanovenia aspoň na hnuteľný majetok, ktorý nie je potrebné registrovať a na peňažné pohľadávky dlžníka (vrátane akcií, obligácií, renty, pohľadávok u tretích strán) alebo prípadne na hnuteľný majetok priamo napojený na bankový účet.

4.3.3

Výbor dodáva, že ani obmedzenie rozsahu nástroja Spoločenstva výlučne na preventívne zabavenie bankových účtov nie je opodstatnené. Naopak, mohol by byť s potrebnými úpravami výhodne rozšírený aj o zablokovanie tohto majetku, ktoré by nasledovalo po získaní exekučného titulu, vzhľadom na skutočnosť, že aj v tomto prípade sa môžu vyskytnúť rovnaké ťažkosti týkajúce sa zabavenia a zmiznutia majetku, ktoré oprávňujú navrhované opatrenie.

4.3.4

Komisia by preto mala starostlivo zvážiť a zdôvodniť prínos a náklady opatrenia takéhoto typu, ktoré je výlučne obmedzené na preventívne zabavenie finančných prostriedkov uložených na bankových účtoch dlžníka.

4.4.1

Vzhľadom na svoju vopred definovanú povahu je otázka načasovania podania žiadosti o spomínané ochranné ustanovenie automaticky vyriešená. V súlade s najlepším právnym postupom by mohlo byť ochranné ustanovenie takéhoto typu požadované v ktorejkoľvek fáze súdneho procesu, s ktorým súvisí, konkrétne pred začatím hlavného konania ako prípravný a preventívny postup, presne v momente, keď je jeho praktické využitie najvhodnejšie.

4.4.2

Samozrejme bude potrebné brať do úvahy zjavné špecifické črty tohto systému, podľa toho, či bol ochranný postup použitý pred rozhodnutím o hlavnom konaní alebo po tom, ako bolo vyhlásené rozhodnutie o žiadosti, pred vykonávacím procesom alebo počas neho, prípadne podľa toho, či bolo alebo nebolo podané odvolanie na vyššie súdy voči rozsudku súdu prvej inštancie, alebo v prípade, že exekučný titul nie je vo forme rozsudku (list, dlhopis, šek alebo iný vykonateľný dokument).

4.5.1

Otázka právomoci súdu zvážiť a nariadiť ochranné ustanovenie sa zdá byť vzhľadom na uvedené skutočnosti do určitej miery tiež vyriešená. Právomoc bude mať zjavne súd, ktorý je príslušný oboznámiť sa s podstatou samotnej veci, a to od chvíle, kedy sa konanie/vykonanie začalo.

4.5.2

Avšak príslušným by mal byť aj súd so sídlom v mieste vedenia bankových účtov, ak je ustanovenie požadované pred navrhnutím konania/vykonania. V tomto prípade by však bolo potrebné zabezpečiť, aby bolo nariadené ochranné ustanovenie po začatí navrhnutého hlavného konania/vykonania predložené súdu príslušnému v tejto veci, ktorý by ho mal akceptovať ako taký, aj keď podlieha inej národnej jurisdikcii, a bez akéhokoľvek procesu uznávania (12).

4.6.1

Z jeho podstaty vyplýva potreba zabezpečiť podmienky, ktoré Komisia veľmi oprávnene stanovuje v bode 3.2 zelenej knihy, „fumus boni iuris“ a „periculum in mora“. Ak už však existuje súdne rozhodnutie alebo iný vykonateľný dokument, bude potrebné len dokázať „periculum in mora“, čiže naliehavú potrebu vykonať zablokovanie.

4.6.2

Podmienkou prípustnosti žiadosti o nariadenie ochranného ustanovenia by mal byť dôkaz o tom, že veriteľ vyvinul primerané úsilie v zmysle dobrovoľného vyplatenia dlhu, vrátane mimosúdnych prostriedkov.

4.6.3

Skutočnosť, že nie je potrebné predbežné vypočutie dlžníka, je základnou podmienkou účinnosti ustanovenia. Môže byť však sprevádzané poskytnutím kaucie určenej súdom, ktorá bude dostatočne vysoká na to, aby pokryla škody spôsobené prípadným zrušením tohto opatrenia v hlavnom konaní alebo pri odvolaní, ak nebude mať pozastavujúci účinok, a to v prípade, keď bude opatrenie nariadené pred vynesením alebo obdržaním rozsudku.

4.7.1

Suma, ktorá sa ma zabezpečiť uplatnením ustanovenia, musí byť obmedzená na výšku nevyplatenej pohľadávky a úroky z omeškania (zmluvné alebo právne) plynúce až do momentu predloženia požiadavky na uplatnenie ustanovenia.

4.7.2

V rámci ochranného ustanovenia, ktoré má bezpodmienečne provizórny charakter, a vzhľadom na závažnosť zmrazenia peňažných súm na bankových účtoch, sa nepovažuje za oprávnené začleniť akékoľvek iné nároky, napríklad sumy potrebné na pokrytie budúcich úrokov, nákladov na právnikov, súdne trovy, bankové trovy a iné.

4.7.3

EHSV si uvedomuje, že implementácia podobného systému by mohla bankám spôsobiť dodatočné náklady. Nazdáva sa však, že by nebolo oprávnené včleniť tieto náklady do peňažných súm, ktoré budú zmrazené na prípadných bankových účtoch predpokladaného dlžníka. Národné právne predpisy by mali stanoviť systém bankových poplatkov a ich pokrytie zo strany veriteľov, ktorí využijú takýto postup. Tieto náklady sa začlenia do súdnych trov, ktoré budú stanovené na konci.

4.7.4

V nástroji Spoločenstva bude ešte potrebné určiť parametre stanovenia obmedzení pre výnimky zablokovaných súm s cieľom vyhovieť základným potrebám dlžníka a jeho rodiny, ak ide o fyzickú osobu, ktoré by mohli byť pri nariadení tohto ustanovenia ohrozené.

4.7.5

Banka bude musieť po vykonaní ustanovenia informovať súd o obmedzeniach platných pri plnení nariadenia o zablokovaní podľa typu bankového účtu dlžníka (bežný účet, sporenie, hypotekárny úver), podľa výšky príjmov alebo platieb vkladaných na účet (mzda, zisky, honoráre za výkon slobodného povolania, príjmy za vykonanú prácu, renty, dôchodky, platby sociálneho zabezpečenia, atď.) alebo súvisiacich výdavkov (hypotéka, leasing auta, prenájom, spotrebný úver, bežné rodinné výdavky, atď.), a to v súlade s právnymi predpismi krajiny, v ktorej je bankový účet vedený a do tej miery, pokiaľ má banka vedomosti o charaktere týchto príjmov a výdavkov.

4.8.1

Rovnako nie je opodstatnené rozšírenie rámca ochranného ustanovenia na účty tretích strán. Ak nebude možné presne určiť časť, ktorá patrí dlžníkovi, malo by sa predpokladať, že strany majú rovnaký podiel.

4.8.2

Zdá sa byť rovnako neprijateľné, že za rovnakú sumu by mali ručiť viaceré účty, hoci sa berú do úvahy ťažkosti pri riešení tohto problému. Môže sa stať, že v prípade účtov vedených v rôznych krajinách, každý z príslušných súdov bude žiadať o nariadenie tohto opatrenia bez toho, aby vedel, že rovnaké ustanovenie bolo požadované v inej krajine, a to až do momentu, keď budú všetky procesy sústredené na súde príslušnom v danej veci.

4.8.3

Preto by bolo vhodné zároveň doplniť túto iniciatívu o stanovenie jasných povinností poskytovať informácie týkajúce sa žiadateľa a dotknutých bánk, ako aj povinnej spolupráce medzi bankami a súdmi v jednotlivých členských štátoch, a to vždy za predpokladu, že bude riadne zaručené zachovanie súkromia a ochrana bankových údajov a bankového tajomstva, ako sa správne uvádza v spomínanej štúdii, na ktorej je založená predkladaná zelená kniha.

4.8.4

Takýmto spôsobom by sa napríklad mohlo stanoviť zníženie ex-post zablokovaných súm hneď po získaní informácií z jednotlivých bánk, ak sa to týka viac ako jednej, a to v krátkej lehote, ktorá bude definovaná.

4.9.1

Je veľmi dôležité, aby bola zabezpečená ochrana dlžníka tým, že mu bude v rozumnej lehote poskytnutá možnosť namietať proti tomuto rozhodnutiu. Táto lehota by nemala byť kratšia ako 20 kalendárnych dní s cieľom preukázať:

4.9.2

Z tohto dôvodu, by mal byť dlžník informovaný príslušným súdom hneď po potvrdení, či boli po doručení príkazu na zablokovanie bankového účtu zadržané dostatočné sumy na pokrytie údajného dlhu alebo sa počká, kým sa potrebná suma nezhromaždí. Rovnakú informáciu by mala za podmienok stanovených súdom príslušná banka poskytnúť dlžníkovi okamžite po zmrazení účtu.

4.9.3

V nástroji Spoločenstva by mali byť rovnako stanovené prostriedky obrany a príčiny alebo dôvody námietky/odvolania, ktoré budú zosúladené na úrovni Spoločenstva s cieľom zabezpečiť rovnaké posúdenie situácie v ktorejkoľvek príslušnej jurisdikcii a jednotné spôsoby obrany. Významnou otázkou bude stanovenie účinku odvolania (či bude pozastavujúce alebo nie) a určenie príslušného súdu, ktorý to zhodnotí, ak nebude v danom prípade jedna národná jurisdikcia oprávnená nariadiť ustanovenie a vyniesť rozhodnutie o podstate veci.

4.9.4

Rovnako dôležité bude stanovenie lehoty na začatie hlavného konania alebo žiadosti o exequatur (konanie o uznaní a výkone rozhodnutia), počítanej odo dňa, kedy bol veriteľ informovaný o vykonaní ustanovenia. Výbor navrhuje, aby bola táto lehota 60 kalendárnych dní nezávisle od rozhodnutia o uplatnení ochranného ustanovenia.

4.10.1

Komisia sa vo svojej zelenej knihe nevyjadruje jasne pokiaľ ide o zamýšľaný právny nástroj potrebný na realizáciu svojej iniciatívy. Berúc do úvahy stanovené ciele sa EHSV nazdáva, že s cieľom zaručiť jednotné zaobchádzanie vo všetkých členských štátoch by tento nástroj mal byť uvedený vo forme nariadenia, podobne ako pri iných nástrojoch rovnakého typu v rámci európskeho právneho priestoru.

4.10.2

Odlišnou, aj keď jednoznačne súvisiacou otázkou je rozsah jeho pôsobnosti. Ak má byť opatrenie považované za potrebné, mala by Komisia, podobne ako pri iných identických nástrojoch, rozhodnúť, aby sa spomínaný postup vzťahoval výlučne na cezhraničné otázky a mal nepovinný charakter (článok 28) a aby mali veritelia možnosť vybrať si harmonizovaný nástroj Spoločenstva alebo prípadne existujúci a možný postup využitia vhodných ustanovení medzinárodného súkromného práva.

5.1

Pokiaľ ide o otázky čisto formálnej povahy, EHSV sa nazdáva, že postup „exequatur“ by mal byť zrušený v súvislosti s rozhodnutím o nariadení ochranného ustanovenia a nezávisle od toho, ktorý súd bude v tejto veci oprávnený.

5.2

Ďalej sa tiež nazdáva, že systém poskytovania informácií zo súdu banke a údajnému dlžníkovi by mal byť zbavený nepotrebných formalít, za predpokladu, že bude zaručená hodnovernosť nástroja a identita dlžníka. Pravidlá stanovené v nariadení (ES) č. 1348/2000 sú na tento účel vhodné (14). Identifikácia účtov, ktoré majú byť zablokované by mala byť čo najúplnejšia, aby sa predišlo generickým príkazom na zablokovanie.

5.3

EHSV sa rovnako nazdáva, že príkaz príslušného súdu by mala banka vykonať za podmienok, ktoré stanoví súd, avšak mala by zabezpečiť prebiehajúce oprávnené operácie, konkrétne predchádzajúce záväzky vo forme listu, dlhopisu alebo šeku, ako aj povinnosti voči privilegovaným veriteľom, akými sú štát, sociálna poisťovňa a zamestnanci. Banka by mala za každých okolností zodpovedať za existujúci zostatok na účte ku dňu, kedy jej bol doručený príkaz na zablokovanie a mala by zabezpečiť, aby bol účet zmrazený „ipso facto“, aj keď obdrží príkaz elektronicky mimo prevádzkových hodín, a to pod hrozbou, že bude musieť prevziať zodpovednosť za zanedbanie v prípade úniku peňažných súm, ktoré boli následne presunuté.

5.4

EHSV je však toho názoru, že banky by mali okamžite, akýmkoľvek komunikačným prostriedkom, vrátane elektronickej pošty, informovať súd o spôsobe vykonania rozhodnutia.

5.5

Norma Spoločenstva by nemala stanoviť konkrétne pravidlá pre prípad konkurzného konania veriteľov týkajúceho sa rovnakého bankového účtu a EHSV sa prikláňa k tomu, aby boli uplatnené vnútroštátne právne predpisy.

5.6

EHSV sa nazdáva, že vykonanie ochranného opatrenia by sa malo riadiť právnymi predpismi krajiny oprávnenej na toto vykonanie, a to v súlade s všeobecnými pravidlami uplatňovanými pri riešení sporov.

5.7

Na záver EHSV upozorňuje Komisiu na potrebu stanoviť systém prekladu dokumentov týkajúcich sa fungovania tohto opatrenia v súlade s ustanoveniami článku 21 ods. 2 písm. b) nariadenia (ES) č. 1896/2006 z 12. decembra 2006.

—

Oznámenie Komisie „Akčný plán týkajúci sa prístupu spotrebiteľa k spravodlivosti a riešenie spotrebiteľských sporov na jednotnom trhu“ zo 14. februára 1996 [KOM(96) 13 v konečnom znení].

—

Oznámenie Komisie „K väčšej účinnosti pri získavaní a vymáhaní rozsudkov v Európskej únii“ [KOM(97) 609 v konečnom znení, Ú. v. ES C 33, 31.1.1998].

—

Zelená kniha o prístupe verejnosti k spravodlivosti a riešenie spotrebiteľských sporov na jednotnom trhu [KOM(93) 576 v konečnom znení].

—

Zelená kniha o alternatívnych spôsoboch riešenia súdnych sporov v občianskych a obchodných veciach [KOM(2002) 196 v konečnom znení, 19.4.2002].

—

Odporúčanie Komisie z 12. mája 1995 o platobných lehotách v obchodných transakciách, Ú. v. ES L 127, 10.6.1995 a súvisiace oznámenie Komisie Ú. v. ES C 144, 10.6.1995.

—

Smernica 98/27/ES z 19. mája 1998 o súdnych príkazoch na ochranu spotrebiteľských záujmov, Ú. v. ES L 166, 11.6.1998.

—

Smernica 2000/35/ES z 29. júna 2000 o boji proti oneskoreným platbám v obchodných transakciách, Ú. v. ES L 200, 8.8.2000.

—

Nariadenie Rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach. (Brusel I), Ú. v. ES L 12, 16.1.2001. Stanovisko EHSV k danej problematike vypracoval pán Malosse (CES 233/2000 z 1. marca 2000, Ú. v. ES C 117, 26.4.2000).

—

Nariadenie (ES) č. 805/2004 z 21. apríla 2004, ktorým sa vytvára európsky exekučný titul pre nesporné nároky, Ú. v. EÚ L 143 z 30.4.2004 Stanovisko EHSV k danej problematike vypracoval pán Ravoet (CESE 1348/2002 z 11. decembra 2002, Ú. v. EÚ C 85, 8.4.2003).

—

Nariadenie Rady (ES) č. 1206/2001 z 28. mája 2001 o spolupráci medzi súdmi členských štátov pri vykonávaní dôkazov v občianskych a obchodných veciach, Ú. v. ES L 174, 27.6.2001. Stanovisko EHSV k danej problematike vypracoval pán Hernández Bataller (CES 228/2001 z 28. februára 2001, Ú. v. ES C 139, 11.5.2001).

—

Program opatrení určených na uplatnenie princípu vzájomného uznávania rozhodnutí v občianskych a obchodných veciach (v Ú. v. ES C 12, 15.1.2001).

—

Nariadenie Rady (ES) č. 1346/2000 z 29. mája 2000 o konkurznom konaní (Ú. v. ES L 160, 30.6.2000). Stanovisko EHSV k danej problematike vypracoval pán Ravoet (CES 79/2001 z 26. januára 2000, Ú. v. ES C 75, 15.3.2000).

—

Nariadenie Rady (ES) č. 1347/2000 z 29. mája 2000 o súdnej právomoci a uznávaní a vykonávaní rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovskej zodpovednosti oboch manželov za deti, tamtiež. Stanovisko EHSV k danej problematike vypracoval pán Braghin (CES 940/1999 z 20. októbra 1999, Ú. v. ES C 368, 20.12.1999).

—

Nariadenie Rady (ES) č. 1348/2000 z 29. mája 2000 o doručovaní súdnych a mimosúdnych dokumentov v členských štátoch v občianskoprávnych a obchodných veciach, tamtiež. Stanovisko EHSV k danej problematike vypracoval pán Hernández Bataller (CES 947/1999 z 21. októbra 1999, Ú. v. ES C 368, 20.12.1999).

—

Rozhodnutie Rady z 28. mája 2001 zriaďujúce Európsku súdnu sieť v občianskych a obchodných záležitostiach, Ú. v. ES L 174, 27.6.2001. Stanovisko EHSV k danej problematike vypracoval pán Retureau (CES 227/2001 z 28. februára 2001, Ú. v. ES C 139, 11.5.2001).

—

Nariadenie (ES) č. 1896/2006 z 12. decembra 2006 (Ú. v. EÚ L 399, 30.12.2006) o konaní o platobnom rozkaze. Stanovisko EHSV k návrhu nariadenia (KOM(2004) 173 v konečnom znení, 19.3.2004) vypracoval pán Pegado Liz (CESE 133/2005 z 22.2.2005, Ú. v. EÚ C 221, 8.9.2005).

—

Návrh nariadenia, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (KOM(2005) 87 v konečnom znení, 15.3.2005). Stanovisko EHSV k danej problematike vypracoval pán Pegado Liz (CESE 243/2006 zo 14. februára 2006).