27.10.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 256/73


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov GALILEO na rázcestí: Realizácia európskych programov GNSS“

KOM(2007) 261 v konečnom znení

(2007/C 256/14)

Európska komisia sa 16. mája 2007 rozhodla podľa článku 262 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom stanovisko k danej téme.

Grémium poverilo 29. mája 2007 vypracovaním tohto stanoviska odbornú sekciu pre dopravu, energetiku, infraštruktúru a informačnú spoločnosť.

Vzhľadom na naliehavý charakter práce bol pán BUFFETAUT rozhodnutím Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na jeho 437. plenárnom zasadnutí 11. a 12. júla 2007 (schôdza z 11. júla 2007) vymenovaný za hlavného spravodajcu a Európsky hospodársky a sociálny výbor prijal 95 hlasmi za, pričom 1 člen sa hlasovania zdržal, nasledujúce stanovisko:

1.   Závery a odporúčania

1.1

Európsky hospodársky a sociálny výbor oceňuje zmysel pre realitu a odvahu Komisie, ktorá dokázala vo svojom oznámení „GALILEO na rázcestí: Realizácia európskych programov GNSS“, KOM(2007) 261 v konečnom znení, vyvodiť dôsledky zo zablokovania rokovaní o koncesnej zmluve k systému Galileo.

1.2

Úplne schvaľuje ukončenie týchto rokovaní, ktoré sa nachádzajú v slepej uličke, a uplatnenie inej stratégie.

1.3

Plne podporuje úsilie Rady, Európskeho parlamentu a Komisie dokončiť projekt Galileo so zachovaním jeho rozsahu a pôvodnej definície.

1.4

Domnieva sa, že projekt Galileo predstavuje pre Európsku úniu strategický projekt, dokazujúc schopnosť Európy zmobilizovať potenciál pre úžasné ľudské, vedecké, technické a ekonomické dobrodružstvo.

1.5

Domnieva sa, že neúspešné ukončenie projektu by bolo pre Európsku úniu katastrofou.

1.6

Zdôrazňuje, že scenár navrhnutý Komisiou predstavuje zaujímavý a realistický návrh na realizáciu projektu a myslí si, že zverenie zodpovednosti a financovania vo fáze rozvoja a rozmiestnenia verejnému orgánu zodpovedá realistickému pohľadu na situáciu.

1.7

Nakoľko má tento scenár závažné finančné dôsledky a vyžaduje určité úsilie zo strany verejných financií, EHSV trvá na potrebe zamyslieť sa nezaujato nad možnosťou využitia systému Galileo členskými štátmi Európskej únie, na vojenské účely, najmä obranné, ako aj nad možným nízkym poplatkom za terminály systému, aby sa tým prispelo k finančnej rovnováhe projektu.

1.8

EHSV odporúča čo najskôr ujasniť podmienky a spôsob udelenia koncesie systému EGNOS – európskeho regionálneho doplnku amerického GPS a vhodne skoordinovať vykonávanie tohto programu s programom GALILEO.

1.9

Schvaľuje voľbu ustanoviť Európsku vesmírnu agentúru za obstarávateľa a projektový orgán.

1.10

Varuje pre pokušením uplatňovať pri projekte Galileo zásadu tzv. „primeranej návratnosti“, hoci chápe odôvodnené obavy členských štátov v oblasti vedeckého, technického a ekonomického rozvoja.

1.11

Pripomína, že pokiaľ nie sú vhodne riešené otázky správy a rozdelenia ekonomickej a technickej zodpovednosti, môže to predstavovať veľké nebezpečenstvo, ako sa to ukázalo nedávno v prípade spoločnosti Airbus.

1.12

Žiada od členských štátov, aby urobili všetko pre úspešnú realizáciu projektu Galileo.

2.   Kontext oznámenia

2.1

Päť mesiacov po uverejnení zelenej knihy o aplikáciách satelitnej navigácie uverejnila Komisia nové oznámenie so znepokojujúcim názvom „Galileo na rázcestí: Realizácia európskych programov GNSS“.

2.2

Šokujúci názov bol vyprovokovaný zablokovaním rokovaní o koncesnej zmluve, nakoľko sa žiadna dohoda s priemyselným konzorciom, ktoré malo o koncesiu záujem, nejavila ako prijateľná. Existovali skutočne zásadné rozdiely pokiaľ ide o ekonomický model projektu.

2.3

Komisia preto nemohla urobiť nič iné, ako vziať na vedomie tento neúspech, ktorý prišiel po viacnásobnom oneskorení realizácie programu Galileo a bolo nevyhnutné významné presmerovanie projektu v ekonomickej ako aj právnej rovine.

2.4

Medzitým Rada ministrov dopravy 22. marca požiadala Komisiu, aby vyhodnotila situáciu a navrhla podrobné alternatívne scenáre koncesnej zmluvy, ako aj scenár skorého poskytnutia navigačného systému EGNOS – európskeho regionálneho doplnku amerického GPS, ako predchodcu projektu Galileo.

2.5

Európsky parlament, ktorý projekt Galileo podporuje, znepokojilo viacnásobné oneskorenie pri rozvoji projektu a požiadal Komisiu, aby vypracovala návrhy na riešenie situácie.

2.6

Oznámenie Komisie je odpoveďou na uvedenú žiadosť dvoch inštitúcií Európskej únie, ktoré majú rozhodovaciu právomoc.

3.   Zhrnutie obsahu oznámenia

3.1

Prvým dôležitým bodom je, že Komisia vyzýva Radu a Európsky parlament, aby zobrali na vedomie neúspech súčasných rokovaní o koncesnej zmluve a následne ich ukončili. Nakoľko boli rokovania zablokované, Komisia nemala na výber iné riešenie.

3.2

Napriek tomu však okamžite požiadala Radu a Európsky parlament, aby opätovne potvrdili svoj záväzok zaviesť nezávislý systém satelitnej navigácie a podporili pokračovanie programu Galileo. Súčasný neúspech rokovaní o koncesnej zmluve nemusí totiž znamenať neúspešné ukončenie programu Galileo. Naopak, Komisia si želá, aby bol opätovne potvrdený strategický charakter tohto projektu pre Európsku úniu, ako aj jeho dôležitosť v ekonomickej rovine.

3.3

Podľa Komisie musí program Galileo pokračovať v rovnakom režime ako doteraz. Technická charakteristika musí ostať zachovaná, a to konštelácia 30 satelitov s ponukou piatich rôznych služieb s vynikajúcou kvalitou signálu.

3.4

V žiadnom prípade sa nemôžeme uspokojiť s obmedzenou verziou programu Galileo.

3.5

Komisia navrhuje dva alternatívne scenáre.

a.

Scenár A): verejný sektor financuje a obstaráva prevádzkový systém s obmedzenou výkonnosťou. Túto základnú infraštruktúru by tvorilo 18 satelitov s príslušným pozemným segmentom. Umožňovala by presnosť určovania polohy a geografické pokrytie dostatočné na účely uvedenia služieb na trh, plne by však nezhodnotila technický prínos systému Galileo.

Zostávajúcich 12 satelitov by rozmiestnil súkromný sektor v rámci koncesnej zmluvy.

b.

Scenár B): verejný sektor financuje a obstaráva celý operačný systém s plným výkonom. Túto infraštruktúru by tvorilo 30 satelitov s príslušným pozemným segmentom. Umožnila by poskytovanie všetkých služieb systému Galileo pre všetkých cieľových používateľov a poskytla by budúcemu koncesionárovi istotu, že sa môže spoľahnúť na stabilnosť koncepcie. Verejno-súkromné partnerstvo zahŕňa činnosti súvisiace s prevádzkou, využitím systému a údržbou konštelácie 30 satelitov. Úplná realizácia by nastala koncom roka 2012 a koncesná zmluva by pokrývala obdobie 2010 – 2030.

3.6

Komisia odporúča schválenie druhého scenára v dvoch etapách.

začať s okamžitým využívaním systému EGNOS, ako predchodcu projektu Galileo prostredníctvom osobitnej koncesie v roku 2008, využívanie po rozmiestnení úplnej konštelácie Galilea by malo začať koncom roka 2012,

súčasne rokovať a realizovať verejno-súkromné partnerstvo formou koncesie pre následnú fázu využívania systémov EGNOS a Galileo od roku 2010 do roku 2030.

3.7

Želá si, aby Rada a Európsky parlament podporili tieto dva programy a potvrdili určité zásady.

sprevádzkovať systém EGNOS od roku 2008,

rozhodnúť, že európske programy satelitnej navigácie majú byť vymedzené, schválené, riadené a sledované na úrovni Európskej únie a v záujme všetkých členských štátov,

uznať strategický charakter projektu Galileo,

zachovať postavenie Európskej vesmírnej agentúry ako obstarávateľa a projektový orgán, ktorý bude konať v mene Európskej únie v súlade so zverenými právomocami a pravidlami,

v možnej miere zaviesť do programu spravodlivú hospodársku súťaž,

posilniť a reštrukturalizovať verejnú správu programov a zveriť Európskej komisii politickú zodpovednosť a vedúcu úlohu,

vzbudiť dôveru investorov.

3.8

Takýto program si vyžaduje mobilizáciu značných finančných zdrojov, a to nielen z položiek naplánovaných v rámci aktuálne navrhovaného finančného výhľadu, ale tiež zabezpečenie dodatočného financovania.

3.9

Vo finančnom rámci na obdobie 2007 – 2013 by išlo o čerpanie 2,4 miliardy EUR, na pokračovanie v súčasnom pláne doplnenom o opatrenia na zníženie rizika. Ak zvážime obstaranie prvej úplnej konštelácie (30 satelitov) nasledovanej verejno-súkromným partnerstvom pre fázu využitia od roku 2010 do roku 2013, bude potrebné vynaložiť 3,4 miliardy eur.

4.   Všeobecné pripomienky

4.1

Je užitočné, že Komisia zobrala na vedomie zablokovanie rokovaní o koncesnej zmluve v súčasnom rámci a odporúča rokovania ukončiť. Akýkoľvek iný postoj by len predĺžil trvanie nepriaznivej situácie a ešte viac oneskoril spustenie programu.

4.2

V tomto bode Rada dospela k rovnakému záveru ako Komisia a rozhodla ukončiť rokovania a opätovne ich otvoriť na novej báze. Rovnako potvrdila prioritný charakter projektu Galileo, čo EHSV prijal s potešením.

4.3

Nedávna štúdia Eurobarometra (máj/jún 2007) o programe Galileo, ktorú vykonalo GR pre dopravu a energetiku, preukázala, že 80 % obyvateľov Európskej únie podporuje myšlienku nezávislého systému satelitnej navigácie a 63 % týchto obyvateľov sa vyslovilo za doplnkové financovanie na uskutočnenie tohto projektu. Hodnotenie vplyvu ukončenia projektu Galileo na imidž Európskej únie, je však dosť protikladné. 44 % opýtaných osôb si myslí, že vplyv by bol nepriaznivý a 41 % si myslí, že by to nemalo žiadny vplyv.

4.4

EHSV víta podporu Rady a verejnej mienky vyjadrenú projektu Galileo, domnieva sa však, že ukončenie projektu by malo katastrofálny vplyv na imidž Európskej únie a na dôveru v európske projekty. Bol by to znak, že Európska únia je neschopná uskutočniť vedecko-technický projekt budúcnosti, ktorý by zmobilizoval naše najlepšie schopnosti v oblasti výskumu, inovácie a technológie a otvoril by príležitosti pre vstup na dôležité trhy.

4.5

Vzhľadom na vyššie uvedené, oznámenie ponecháva niektoré otázky otvorené. Kladie silný dôraz na systém EGNOS a potrebu jeho využitia v čo najkratšej dobe, ale Komisia nerieši otázku, kto ho bude prevádzkovať. Obmedzuje sa na oznámenie, že bude udelená koncesia, ale nehovorí nič o jej forme ani o prípadných partneroch (obchodná spoločnosť, konzorcium orgánov alebo spoločností zodpovedných za riadenie leteckej dopravy? …). Pôjde o verejného alebo súkromného operátora? Aké budú postupy uplatňovania a aké sú termíny?

4.6

Rozširujúce systémy, ktoré umožňujú zlepšiť kvalitu služieb GPS, sú regionálneho charakteru (okrem systému EGNOS existuje v severnej Amerike systém WAAS a iný systém v Indii). Aké sú prepojenia medzi týmito regionálnymi systémami a aké medzinárodné dohody si vyžadujú?

4.7

Pokiaľ ide o ťažkosti spojené s konzorciom, ktoré malo o koncesiu záujem, je dôležité vyvarovať sa toho, aby sa podobné ťažkosti nevyskytovali aj v nových navrhnutých scenároch. V skutočnosti sa za členmi konzorcia často prejavovali pokyny jednotlivých štátov. Veľa dotknutých spoločností je v skutočnosti závislých od verejných zákaziek alebo ide o štátne podniky a bolo by naivné domnievať sa, že o klasické „súkromné“ konzorcium. Toto sa môže opakovať aj v nových scenároch. V tejto súvislosti musí byť striktne zavedená skutočná konkurencia.

4.8

EHSV s potešením konštatuje, že nebol pozmenený základný plán projektu, a najmä paleta navrhovaných služieb. Návrh Komisie je najrozumnejší. Zmena hospodárskeho modelu projektu by mala za následok ďalšie oneskorenia, zvýšené finančné náklady a zbytočné riziká.

4.9

Výbor sa tiež domnieva, že Komisia správne zdôraznila, že „hoci si systém zachová civilný charakter, významné výnosy sa dajú očakávať od vojenských používateľov“. Nakoľko si je vedomý citlivého charakteru tejto otázky, domnieva sa, že medzi členskými štátmi by mali pokračovať diskusie o tejto téme. Domnieva sa, že členské štáty Európskej únie by mali mať právomoc voľne rozhodovať o použití vládneho systému aj v rámci prístupu vyhradeného pre obranné vojenské použitie, pokiaľ si to želajú, a to za primerané finančné príspevky.

4.10

Nakoľko je financovanie projektu zásadným problémom, EHSV si kladie otázku, či by nebolo potrebné uvažovať o nízkom poplatku z predaja terminálov, aby sa tým prispelo financovaniu projektu Galileo.

4.11

Hoci EHSV podporuje myšlienku ustanoviť Európsku vesmírnu agentúru za obstarávateľa a projektový orgán, zdôrazňuje, že nesmie pri projekte Galileo uplatňovať pravidlo primeranej návratnosti, hoci si je vedomý, že dohody medzi štátmi v predchádzajúcom scenári boli výsledkom citlivých ekonomických rovnováh medzi členskými štátmi. Zdôrazňuje nutnosť neohroziť projekt, ktorý je dôležitý a symbolický pre Európsku úniu vzhľadom na obavy súvisiace s ekonomickými dôsledkami pre hlavné zúčastnené štáty. Pripomína, že ťažkosti, ktorým dnes čelí EADS, vyplývajú z tohto druhu obáv. Úsilie o dosiahnutie ekonomickej rovnováhy medzi partnermi je legitímne, ale ak bude viesť k ochromeniu alebo oneskoreniu pri realizácii projektov, celý tento symbolický európsky projekt s jeho priemyselným a vedeckým rozmerom, ako aj ekonomickými dôsledkami bude spochybnený.

4.12

Napokon EHSV predpokladá, že úsilie Komisie zachovať zásady správy Spoločenstva ju viedli k naliehavému, a možno nie práve diplomatickému, vyžadovaniu politického vedenia projektu, pričom podcenila dôležitú úlohu, ktorú zohráva Európska vesmírna agentúra.

V Bruseli 11. júla 2007

Predseda

Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Dimitris DIMITRIADIS