27.7.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 175/57

2.1

Vývoj európskeho projektu bol od začiatku založený na otváraní sa. Postupným odstránením vnútorných prekážok bola EÚ schopná vytvoriť veľký vnútorný trh, modernizovať svoju ekonomiku, rozvinúť svoju infraštruktúru a stať sa jedným z kľúčových aktérov v medzinárodnom obchode.

2.2

Proces európskej integrácie je však omnoho viac než len vnútorný trh. Európska únia stanovila spoločné pravidlá, zaviedla svoj vlastný právny poriadok a riadne súdne konanie, ustanovila Chartu základných práv a zaviedla spoločné politiky. Osobitne by sa mala spomenúť politika hospodárskej a sociálnej súdržnosti, ktorá je prostriedkom na uplatňovanie zásady solidarity medzi štátmi a regiónmi. Cieľom tejto politiky je zníženie rozdielov v úrovni vývoja, ktoré sa prehĺbili po posledných rozšíreniach EÚ.

2.3

Dnes sa výzva globalizácie rozvíja v úplne inom kontexte a podmienkach, charakterizovaných okrem iného celosvetovým riadením, ktoré je ešte stále v ranom štádiu; snahami uskutočňovať hegemónny program a rastúcim napätím medzi rozvinutými krajinami a rozvíjajúcimi sa hospodárstvami. Táto celosvetová nerovnováha predstavuje pre Európsku úniu niečo úplne nové.

2.4

Európsky projekt nebol pôvodne v žiadnom prípade „eurocentrický“. Už tvorcovia pôvodných zmlúv si predstavovali, že by Európske spoločenstvá mohli zahŕňať všetkých ľudí z Európy, po ich oslobodení od diktatúr, a že by mohli takisto poskytnúť vzor pre nové svetové usporiadanie založené na právnom štáte, otvorenosti a dôvere.

2.5

Globalizácia má teda mnoho podobného s kladnými účinkami, s ktorými už majú členské štáty EÚ skúsenosti po vzájomnom otvorení svojich trhov, ako je využitie komparatívnych výhod a úspor z rozsahu a možnosti využiť novú dynamiku vývoja a nové trhy.

2.6

Globalizácia však spôsobuje takisto mnoho nových výziev, ktoré si vyžadujú reakciu a často aj mimoriadne komplexné úpravy v súvislosti s mnohými ťažkosťami a asymetrickými podmienkami vo vzťahu k prístupu na trh, únikom mozgov a zachovaním viacjazyčnosti a kultúrnej rôznorodosti, migráciou, extrémne odlišnými pracovnými a výrobnými podmienkami, doteraz nepoznaným stupňom internacionalizácie kapitálu a finančných trhov, čoraz väčším ohrozením sociálnych výdobytkov v rozvinutých krajinách následkom vystavenia celosvetovej hospodárskej súťaži a nakoniec veľkými výzvami v oblasti ochrany životného prostredia, zdravia a bezpečnosti.

2.7

Globalizácia nemá všade rovnaké vplyvy: hoci podporuje hospodársky a sociálny rozvoj v určitej časti sveta, iné oblasti poškodzuje: rozvinuté regióny sa musia vyrovnať s väčšou konkurenciou, a situácia málo rozvinutých krajín sa neustále zhoršuje.

2.8

Aby v týchto výzvach obstála, EÚ musí preukázať, že dokáže globalizáciu využiť, a nie, že sa ňou necháva viesť. EÚ musí využiť všetky príležitosti, ktoré sa naskytnú, a takisto identifikovať, aký má globalizácia vplyv na regióny, sektory a kategórie obyvateľstva, aby mohla presne stanoviť, spolu s členskými štátmi, sociálnymi partnermi a inými príslušnými aktérmi občianskej spoločnosti, konkrétne opatrenia, ktoré umožnia úspešne sa potrebnej miere prispôsobiť.

2.9

Prístup k výzvam globalizácie nemôže byť iba ekonomický. Veľmi úzko s tým súvisia aj všetky politické, sociálne, environmentálne a takisto kultúrne otázky. Reakcia EÚ musí preto tiež obsiahnuť všetky tieto oblasti, inak hrozí nebezpečenstvo, že jej bude chýbať potrebná sila presvedčenia a presvedčivosti.

2.10

Prístup regionálnej integrácie charakteristický pre Európsku úniu jej umožňuje vyjednávať v mene svojich členských štátov v rámci WTO. Vo svete existujú aj iné príklady regionálnej integrácie, ale nedosiahli štádium porovnateľné s Európou. Okrem toho tieto regionálne zoskupenia, s výnimkou zoskupenia CARICOM, ktoré združuje krajiny karibskej oblasti, nevystupujú v rámci WTO jednotne. Takýto vývoj by však mohol byť pre štruktúrovanejšie a efektívnejšie celosvetové riadenie veľkým prínosom.

2.11

V rámci EÚ sa spôsob vnímania globalizácie líši u rôznych kategórií obyvateľstva a v jednotlivých členských štátoch. Túto rôznorodosť možno chápať ako zdroj obohatenia, ale vzhľadom na skutočnosť, že tempo vývoja a rozsah výziev globalizácie rastie, je v súčasnosti potrebné prijať spoločnú stratégiu a konkrétnymi návrhmi.

3.1

Hodnoty, ktoré tvoria základ európskeho projektu (vrátane rozmanitosti, kolegiality, právneho štátu, subsidiarity a dosiahnutia rovnováhy medzi sociálno-hospodárskymi aspektmi a trvalo udržateľného rozvoja) v súčasnosti už nie sú na medzinárodnej scéne dostatočne rozšírené.

3.2

Samotné vzťahy vo vnútri štátov nemôžu pokryť celý rozsah fenoménu globalizácie, ktorý zahŕňa okrem iného migračné toky, toky finančných zdrojov, znečistenie, škody na klíme a informačné kanály, najmä internet. Okrem štátov sú nejakým spôsobom zapojené v procese globalizácie nadnárodné podniky, finančné trhy, médiá, vedecká obec, organizovaná občianska spoločnosť a jej inštitúcie, sociálni partneri, MVO a mnoho ďalších aktérov.

3.3

Je preto nevyhnutné, aby EÚ mala aj naďalej rozhodujúcejšiu úlohu pri podpore celosvetového riadenia, vrátane:

3.4

Vzhľadom na tieto ciele je potrebné prijať nasledujúce opatrenia, najmä na úrovni pravidiel medzinárodného obchodu:

3.5.1

Aj keby sa zaznamenal značný pokrok vo všetkých týchto obchodných otázkach, tento pokrok by sám osebe nepostačoval na to, aby sa zabezpečili požadované podmienky pre skutočný „trvalo udržateľný rozvoj“, teda cieľ, ktorý bol výslovne uznaný WTO v programe stanovenom v Dauhá. Ak sa chceme priblížiť k takémuto cieľu, budú potrebné ďalšie predpisy, pri zavádzaní ktorých môže Európska únia takisto predstavovať hnaciu silu. Tieto predpisy sa týkajú v prvom rade otázok životného prostredia, bezpečnosti, základných práv, pracovných podmienok a kultúrnej rozmanitosti.

3.5.2

Ochrana životného prostredia je základnou požiadavkou vzhľadom na rastúce hrozby, ktorým musíme čeliť (potreba ochraňovať životné prostredie a biologické druhy, bojovať proti skleníkovému efektu a znečisteniu atď.). Táto výzva, ktorá už sama presahuje hranice, je nerozlučne spojená so samotným pojmom globalizácie. Mala by sa stať integrálnou súčasťou obchodných rokovaní a byť zohľadnená v rozličných rokovaniach ako téma prechádzajúca všetkými oblasťami. Táto požiadavka by mala byť pre Európsku únia hlavnou prioritou, a to:

3.5.3

Bezpečnostné požiadavky takisto nadobudli zvýšený a mnohoraký význam. Preto môžeme napríklad uviesť ochranu zdravia, medziiným, pred pandémiami, opatrenia na boj proti zločinu, nukleárny monitoring, ochranu výmen IT údajov a bezpečnosť výrobkov, najmä kvalitu potravín. Globalizácia v žiadnom prípade nesmie byť spojená s dodatočnou neistotou. Treba preto navrhnúť účinné pravidlá na zabezpečenie zvýšenej bezpečnosti v oblasti rozvoja obchodu, ako aj základných úloh štátov a životných podmienok. Pokrok v týchto oblastiach musí ísť ruka v ruke so zlepšeniami v praxi, a to najmä v riadení, opatreniach na boj proti korupcii a hrozbám každého druhu.

3.5.4

Sociálna dimenzia globalizácie a najmä normy pracovného práva založené na dohovoroch ILO sa musia účinne implementovať na celom svete. Využitím pojmov „dôstojné pracovné podmienky“ a takisto „spravodlivý a vyrovnaný obchod“, môže EÚ v spolupráci s ILO vypracovať súbor základných hodnôt a príkladov osvedčených postupov. V súčasnosti je potrebné riešiť otázku účinného uplatňovania dohovorov ILO (1), ktoré by prípadne mohlo viesť až k vytvoreniu príslušných súdov.

3.5.5

V rozvojových krajinách začali mimovládni aktéri, podniky a sociálni partneri početné sľubné sociálne iniciatívy. Ako príklad môžeme uviesť opatrenia mnohých európskych podnikov, ktoré sú založené na hlavných usmerneniach v rámci OECD a sociálnych normách ILO. Zvlášť je potrebné spomenúť iniciatívy neštátnych aktérov v oblasti zamestnanosti, vzdelávania, zdravia a pracovných a životných podmienok, aj v rámci regionálneho sociálneho dialógu presahujúceho hranice jednotlivých štátov. Podpora, ktorú EÚ prejavuje týmto iniciatívam, najmä v krajinách AKT, by mala byť posilnená. Pomoc Európskej únie by tiež mala byť prispôsobená programom, ktoré aktívne zapájajú aktérov občianskej spoločnosti, a to vrátane a najmä na regionálnej úrovni.

3.5.6

Vzhľadom na zvyšujúcu sa internacionalizáciu finančných trhov musí mať EÚ schopnosť reagovať jednohlasne, len tak môže byť MMF skutočným nástrojom stabilizácie. Krajiny eurozóny sa musia dohodnúť na zjednotení svojho členstva v MMF, čo posilní postavenie Európy. Súčasne s tým musí EÚ podporovať, na základe príkladu dohovoru OECD, celosvetové riadenie boja proti praniu špinavých peňazí a podvodom.

3.5.7

S cieľom zaviesť systém celosvetového riadenia v záujme ľudí sú otázky vzdelávania a výmeny vedomostí veľmi dôležité. Je potrebné rozvíjať projekty UNESCO a podporovať siete na výmenu odborných poznatkov a vedomostí medzi čo najväčším počtom príjemcov a zároveň zohľadniť potrebu dodržať pluralizmus a konať v rámci interkultúrneho dialógu. V prístupe EÚ týkajúcom sa zlepšenia celosvetového riadenia by sa preto mali zobrať do úvahy otázky kultúrnej rozmanitosti a viacjazyčnosti, ktoré, hoci sú kľúčovými aspektmi EÚ, sú v súčasnosti ohrozené.

3.5.8

V oblasti základných práv musí EÚ reagovať spoločnými silami, aby pri rešpektovaní rozdielnosti kultúr dosiahla efektívnejšie uplatňovanie ustanovení Dohovoru o ľudských právach Spojených Národov a posilnenie úlohy Medzinárodného trestného tribunálu.

3.6.1

S cieľom posilniť celosvetové riadenie by EÚ mohla takisto využiť svoje skúsenosti v nasledujúcich oblastiach, ktoré by mohli poslúžiť ako kľúč k čo najširšiemu prijatiu celosvetového riadenia:

3.6.2

Európska únia musí v politických, hospodárskych a obchodných vzťahoch so svojimi partnermi uprednostňovať, tak, ako to už robí v prípade krajín AKT, pri každej vhodnej príležitosti regionálny prístup. Takýto rozvoj vzájomných vzťahov medzi Európskou úniou a inými regionálnymi entitami charakterizované pozitívnou súťažou a otvorenosťou, by bol prínosom pre všetky zúčastnené strany a rozhodujúcim spôsobom by prispel k úplnosti a posilneniu multilaterálneho rámca WTO.

4.1.1

Ťažkosti, s ktorými sa WTO stretla pri postupovaní v agende z Dauha a samotné obmedzenia tejto agendy musia podnecovať EÚ, aby začala nové iniciatívy. Európsky hospodársky a sociálny výbor preto uvítal skutočnosť, že Európska komisia vo svojom oznámení z októbra 2006 odporúča, aby bola prijatá nová obchodná stratégia, založená na bilaterálnom aj multilaterálnom prístupe.

4.1.2

Multilaterálny prístup k riešeniu problémov spojených s globalizáciou je napokon najžiaducejším prístupom, pretože ponúka najlepšie záruky na dosiahnutie vyrovnaných a trvalo udržateľných výsledkov. EHSV preto súhlasí s Komisiou, pokiaľ ide o opätovné potvrdenie podpory pre vnútorné hodnoty multilateralizmu a WTO. Naďalej je cieľom úspešne skončiť prácu na agende z Dauha ako súčasti celkového rámca, zaviazaním všetkých účastníckych štátov, aby rešpektovali spoločné pravidlá.

4.1.3

EHSV zdôrazňuje potrebu vhodne posúdiť návrhy predložené Komisiou. Vzhľadom na pretrvávajúce ťažkosti, ktoré sa preukázali počas rokovaní v rámci WTO, je Komisia toho názoru, že EÚ by mala aktívnejšie preskúmať iné doplňujúce prístupy, vrátane bilaterálnych. Možnosťou by bolo prehĺbenie diskusií s rozvíjajúcimi sa hospodárstvami, ktoré majú vysoké tempo rastu (Čína, India, ASEAN, Mercosur a štáty Perzského zálivu), ale takisto posilniť strategické väzby so susednými hospodárstvami (Rusko, Ukrajina, Moldavsko a štáty Stredozemného mora) a úspešne modernizovať naše vzťahy so štátmi AKT (Afrika, Karibik, Tichomorie) prostredníctvom regionálnych dohôd o hospodárskom partnerstve, o ktorých sa momentálne rokuje.

4.1.4

EHSV poukazuje na to, že reorganizácia medzinárodnej stratégie EÚ, založená na bilaterálnych prístupoch, nemôže zaujať miesto multilaterálneho prístupu, ktorý musí zostať základným cieľom, keďže takýto prístup je v súlade s európskymi hodnotami.

4.1.5

Je potrebné zabezpečiť nielen to, aby boli prístupy v súlade so záväzkami WTO, čo je požiadavkou, ktorú plným právo zdôrazňuje Komisia, ale taktiež:

4.1.6

Každý bilaterálny prístup prijatý EÚ by sa mal obmedziť na poskytovanie podpory pre multilaterálny prístup, s cieľom:

4.1.7

Stále je potrebných mnoho objasnení a úprav, najmä v súvislosti s vykonávacími postupmi týkajúcimi sa kritérií, ktoré sa majú uplatňovať a s opatreniami, ktoré treba uplatňovať voči mnohým krajinám, najmä Číne, Kórey, Indii a takisto Rusku.

4.2.1

Osobitná pozornosť by sa mala venovať susedným krajinám EÚ (najmä Rusku, Ukrajine, Bielorusku, Moldavsku a štátom Stredomoria) prostredníctvom osobitných partnerstiev v rámci koherentnej susedskej stratégie a stratégie na podporu spoločenstiev založených na spoločných záujmoch.

4.2.2

V rámci transatlantického dialógu by EÚ a USA mali zvýšiť svoje úsilie, aby si vzájomne priblížili svoje vízie globalizácie a vytvorili stabilné podmienky spolupráce a obchodovania.

4.2.3

EÚ bude musieť takisto pokračovať v podpore rozvoja regionálnej integrácie na iných svetadieloch (napríklad štáty AKT, Mercosur, ASEAN atď.) prostredníctvom bilaterálnych kontaktov, čo by umožnilo zlepšiť štruktúru a rovnováhu celosvetového obchodu a uľahčiť pokrok v rámci WTO. Odhliadnuc od skutočnej originality tohto projektu, skúsenosť získaná integráciou v EÚ by mala naďalej inšpirovať a podporovať iné regionálne zblíženia, čo predstavuje základnú črtu každej trvalo udržateľnej a štruktúrovanej globalizácie. Tento prístup sa zdá byť vhodným najmä v prípade rozvojových krajín, ako napríklad krajín AKT. Rokovania o dohodách o partnerstve (DHP) musia byť prevádzané podporou procesu regionálnej integrácie, ktorý je bezpochyby hlavným faktorom, ktorý zabráni tomu, aby sa krajina stala obeťou globalizácie. Ako kladný príklad, ktorý má v tejto oblasti skutočne veľký význam a z ktorého sa dá čerpať nádej, môže poslúžiť CARICOM. V tejto oblasti musí EÚ podporovať vytváranie dostatočných administratívnych kapacít pre regionálnu integráciu aj združovanie aktérov občianskej spoločnosti.

4.2.4

Môžeme sa takisto snažiť učiť sa z príkladov dobrých aj zlých postupov iných krajín alebo regionálnych celkov. EÚ by mala pokračovať v podpore a v zvýhodňovaní regionálnych celkov, ktoré napriek skutočnosti, že sa rozvíjajú iným tempom a sledujú iné ciele, majú podobnú cestu ako ona: napríklad Mercosur a ASEAN.

4.2.5

Pri podpore takéhoto bilaterálneho prístupu nemožno podceňovať úlohu a prácu aktérov občianskej spoločnosti. Zapojenie EHSV do dialógu občianskej spoločnosti, ktorý zaviedla Komisia na monitorovanie rokovaní v rámci WTO a aktivity, ktoré výbor podnikol prostredníctvom rôznych štruktúr, ktoré vytvoril, majú teda veľký strategický význam a by mali sa väčšmi oceňovať a propagovať.

4.3.1

Je takisto potrebné zabezpečiť, aby hodnotenia vplyvu výhod, obmedzení a ústupkov zahrnutých v každej dohode náležite zohľadňovali jej hospodárske a sociálne dôsledky, najmä v sektorovej rovine (vrátane vplyvu na poľnohospodárstvo a odvetvia priemyslu s vysokým podielom manuálnej práce). Do vypracúvania týchto analýz, ktoré by sa realizovali z iniciatívy Európskej komisie pri každom novom rokovaní, by sa mali väčšmi zapojiť miestni odborníci a zástupcovia občianskej spoločnosti. Je takisto potrebné podrobnejšie definovať stratégiu riadenia rizika, ktorou sa Komisia zaoberala vo svojom oznámení.

4.3.2

Výbor vyjadril svoju podporu Európskemu fondu na prispôsobenie sa globalizácii (EGF). Zastáva názor, že EGF by sa mal použiť ako strategický nástroj na podporu ľudí a regiónov ovplyvnených globalizáciou. Hoci EGF len dopĺňa vnútroštátne finančné zdroje, je nevyhnutné, aby bola jeho úloha viditeľná a aby mal požadovanú kritickú finančnú kapacitu. EHSV je toho názoru, že EGF by mal byť riadený tripartitným výborom s účasťou sociálnych partnerov, ako je to v prípade Európskeho sociálneho fondu.

4.3.3

V tomto kontexte treba venovať osobitnú pozornosť poľnohospodárskemu sektoru. Okrem súčasnej poľnohospodárskej výroby treba zobrať takisto do úvahy poľnohospodársko-priemyselné výrobky, ktoré zodpovedajú 14 % pridanej hodnoty EÚ a vďaka ktorým existujú štyri milióny pracovných miest. S cieľom umožniť dosiahnutie dohody v rámci WTO, SPP postúpila od roku 2003 radikálnu reformu, čo znamenalo značné straty pre príslušné profesie. Preto bude musieť budúca dohoda WTO zabezpečiť reciprocitu prístupu na trh a ekvivalentné a podstatné zníženie dotácií vyplácaných americkým výrobcom.

4.4.1

Členské štáty EÚ by mali viac prihliadať na ciele skutočnej spoločnej stratégie, so zreteľom na prístup na celosvetové trhy a prostriedky na dosiahnutie týchto cieľov. Pri zohľadnení týchto cieľov by sa mali prijať kroky, aby sa medziiným vyriešili tri nedostatky.

4.4.2

Po prvé, systémy poistenia vývozných úverov sa naďalej organizujú najmä na vnútroštátnej úrovni, napriek politickej, ekonomickej, finančnej a v rámci eurozóny aj menovej integrácii v rámci EÚ. EÚ by mala podporiť tieto vnútroštátne mechanizmy a zabezpečiť ich koordináciu a harmonizáciu pre všetky európske podniky, najmä pre MSP.

4.4.3

Po druhé, našich hlavných obchodných partnerov EÚ navštevujú obchodné misie, ktoré majú najmä vnútroštátny charakter a ktoré si navzájom konkurujú. Nejde pri tom o spochybňovanie bilaterálnych prístupov, ktoré sa často zakladajú na historických vzťahoch, ale o ich dopĺňanie sa (ak je to ekonomicky odôvodnené) a zvýšenie ich významu prostredníctvom programov sektorovej podpory európskeho rozsahu, ktoré zdôrazňujú našu spoločnú identitu.

4.4.4

Po tretie, malo by sa zlepšiť povedomie o ochranných nástrojoch v oblasti obchodu (najmä antidumpingových nástrojoch) a ich využívanie vďaka zvýšenému objemu pridelených prostriedkov.

5.1.1

Prvým krokom, ktorý treba urobiť, je umožniť EÚ, aby bola schopná spoľahnúť sa na adekvátne integrovaný, účinný a konkurencieschopný vnútorný trh. Nemalo by zmysel očakávať, aby nám naši celosvetoví partneri poskytli ústupky, ktoré by sme sotva poskytli iným členským štátom EÚ. Stále zaostávame za tým, čo je potrebné dosiahnuť v tejto oblasti.

5.1.2

Mnoho starých prekážok zostáva nezmenených a európskym spoločnostiam bolo sotva poskytnuté niečo, čo by im umožnilo cítiť sa „európskymi“. Služby, ktoré tvoria dve tretiny HDP, sú naďalej do značnej miery organizované na základe segregovaných vnútroštátnych trhov. Pokiaľ ide o verejné obstarávanie v členských štátoch, či už ide o dodávky, služby alebo akúkoľvek činnosť týkajúcu sa sektora obrany, posledné reprezentatívne štúdie vykonané v tejto oblasti, ktoré neboli desať rokov preskúmané, ukazujú, že 90 % týchto verejných zákaziek sa naďalej udeľuje vnútroštátnym dodávateľom.

5.1.3

Je potrebné zabezpečiť, aby súbor právnych predpisov EÚ (acquis communautaire) nebol ohrozený sterilnou hospodárskou súťažou medzi členskými štátmi, vrátane dumpingu, dotácií, politiky vytvorenia „národných šampiónov“ a nových bariér a prekážok. Rozvoj európskej priemyselnej politiky, ktorá takisto zahŕňa sektor obrany, by značne prispel k posilneniu hospodárskych a technologických pozícií EÚ v globalizovanom hospodárstve. Je takisto nevyhnutné posilniť politiku hospodárskej súťaže EÚ, a vytvoriť transparentný fiškálny a sociálny rámec v EÚ a bojovať proti dvojitému zdaneniu, najjasnejším prípadom porušenia hospodárskej súťaže a daňovým únikom v oblasti DPH v rámci Spoločenstva.

5.1.4

Nedostatočná infraštruktúra, ktorá by mala skutočne európsku dimenziu (v oblastiach ako je doprava, energetika, nové technológie, technologické parky a výskumné centrá), má v súčasnosti negatívny vplyv na schopnosť Európy ponúknuť najlepšie investičné možnosti na stále najdôležitejšom svetovom trhu.

5.2

Rozšírenie zručností a úrovne odbornej prípravy Európanov s cieľom vytvoriť inovatívnu spoločnosť a poskytnúť všetkým prístup k vedomostiam

5.2.1

Európa nie je bohatá na suroviny a nemôže súťažiť so zvyškom sveta prijatím politík zahŕňajúcich sociálny, environmentálny alebo fiškálny dumping. Nemôže sa stať ani „supermarketom“ sveta a nechať Áziu, aby prevzala úlohu „továrne sveta“. Budúcnosť Európy závisí predovšetkým od jej schopnosti inovovať, podnikať a od talentu jej mužov a žien. Dlhodobé investície do celoživotného vzdelávania sú kľúčom k dosiahnutiu harmonického rozvoja. Preto je potrebné podporovať nielen odbornú prípravu a vzdelávanie, ale takisto dobrovoľnú mobilitu v rámci EÚ, podporovanú viacjazyčnosťou a kariérnymi plánmi – aj v štátnej službe –, ktoré by mali európsku a medzinárodnú dimenziu.

5.2.2

Európa je ešte stále príliš roztrieštená. EHSV je za rozsiahle projekty skutočného rozvoja viacjazyčnosti na školách, programu mobility pre mladých ľudí, ako sú mladí na školách, učni alebo už pracujúci, európskych univerzít, európskych možností pre celoživotné vzdelávanie, spoločného rámca pre uznávanie všetkých kvalifikácií.

5.2.3

Európa si preto zaslúži rozsiahlu európsku iniciatívu v oblastiach vzdelávania, odbornej prípravy a šírenia vedomostí. Osobitná pozornosť sa bude musieť venovať ľuďom a územiam, ktoré boli postihnuté reštrukturalizáciou priemyselnými relokáciami, a to prostredníctvom poskytovania možností odbornej prípravy a vytváraním nových pracovných miest.

5.3.1

V dôsledku výziev globalizácie je potrebné, aby EÚ podporila konkurencieschopnosť svojich výrobkov aj svojich služieb. Hoci sú hospodárske záujmy EÚ odlišné, všetky sú dôležité. Ak má EÚ zostať kľúčovým aktérom v medzinárodnom obchode, musí posilniť najmä svoju pozíciu, pokiaľ ide o špičkové produkty a služby, ktoré predstavujú polovicu jej vývozu a uspokojujú tretinu celosvetového dopytu v týchto kategóriách, ale aj pokiaľ ide o iné typy výrobkov a služieb, ktoré uspokojujú bežné požiadavky.

5.3.2

Zavedenie európskej politiky na podporu podnikania a inovácie by malo byť spolu so vzdelávaním, odbornou prípravou a šírením vedomostí základnou prioritou v budúcich rokoch v rámci novej európskej „postlisabonskej“ stratégie. EHSV navrhuje, aby sa v týchto oblastiach vypracoval plán, ktorý by umožnil prepojiť prácu členských štátov a EÚ a verejné a súkromné finančné prostriedky.

5.3.3

Ak už neexistuje možnosť vylepšiť rozpočet EÚ obdobie rokov 2007-2013, môžeme aspoň zabezpečiť, aby sa rozpočet čo najlepšie využil, najmä:

5.3.4

V súčasnosti je euro hlavnou výhodou Európy, keďže sa stalo nielen jednotnou menou 13 členských štátov EÚ, ale je aj hlavnou medzinárodnou rezervnou menou a prostriedkom výmeny. Euro v súčasnosti poskytuje rastúcemu počtu krajín sveta spoľahlivú a užitočnú alternatívu k doláru. Zjednodušuje uzatváranie obchodných zmlúv a podporuje finančnú bezpečnosť takýchto zmlúv s podnikmi EÚ. Vďaka euru sa dosiahol skutočný pocit zjednotenej Európy, a to v rámci Spoločenstva i mimo neho. Euru však chýba centrálny rozhodovací orgán v oblasti hospodárskej politiky a tento nedostatok v súčasnosti brzdí predpokladané výhody jednotnej meny.

5.3.5

Súdržnosť EÚ sa zakladá na spoločných politikách. Hoci sa uhlie a oceľ už nemôžu považovať za piliere súdržnosti, ekonomickí a sociálni aktéri jednoznačne očakávajú zvýšenú zodpovednosť EÚ v oblasti energetickej politiky (zachovanie zdrojov, bezpečnosť zásobovania, nové investície do energií, ktoré neznečisťujú životné prostredie, účinnosť a hospodárnosť v oblasti energetiky) a ochrany životného prostredia. Tieto dve oblasti si skutočne vyžadujú silnejšiu úlohu Európy a skutočné spoločné opatrenia.

5.3.6

Európa si tiež musí stanoviť globálnejšiu a koherentnejšiu migračnú politiku prostredníctvom koordinovaných integračných a prijímacích opatrení, ktoré budú v súlade s Európskou chartou základných práv a Ženevským dohovorom o práve na azyl, a pritom spoločne účinnejšie bojovať proti ilegálnemu prisťahovalectvu. EÚ musí taktiež aktívnejšie podporovať vytváranie nových kvalifikovaných pracovných miest v rozvojových krajinách prostredníctvom politiky partnerstva a podpory regionálnej integrácie, ktoré by mohli umožniť otvorenie perspektív mobility, odborného zdokonaľovania a nových kontaktov.

5.4.1

Európska únia môže opäť mobilizovať ľudí z Európy, pokiaľ ide o integračný projekt, a to v rámci stratégie čelenia globalizácii.

5.4.2

Vo všeobecnosti EHSV zdôrazňuje potrebu plne zapojiť sociálnych partnerov a rôznych aktérov zastupujúcich organizovanú občiansku spoločnosť do nového všeobecného prístupu, ktorý odporúča ako prostriedok na riešenie problémov súvisiacich s globalizáciou. Od Rady a Európskej komisie sa musí požadovať väčšia transparentnosť, a to aj v oblasti obchodných rokovaní. EHSV by si prial, aby on i jeho partneri z občianskej spoločnosti krajín mimo EÚ boli zapojení najmä do iniciatív na multilaterálnej a bilaterálnej úrovni.

5.4.3

Konkrétne EHSV osobitne odporúča zapojenie sociálnych partnerov a iných aktérov občianskej spoločnosti do:

5.4.4

EHSV vyzýva k zavedeniu organizácie úloh týkajúcich sa verejnoprospešných služieb na európskej úrovni, ktorá by presahovala len jednoduchú spoluprácu, a zahŕňala by integrované zdroje v oblasti ekonomickej bezpečnosti, civilnej ochrany a ochrany životného prostredia, colného dohľadu na vonkajších hraniciach EÚ, policajných síl a dokonca v sektore obrany, namiesto toho, aby bol takýto plán potlačený systémom „vnútroštátnych pevností“, ktoré by bránili dosiahnutiu ďalšieho európskeho pokroku.

5.4.5

EHSV takisto podporuje väčšiu účasť všetkých zúčastnených strán na jednotnom trhu podporou iniciatív dobrovoľného sektora, sociálneho dialógu, sociálnej zodpovednosti podnikov, socio-profesijnej autoregulácie a koregulácie (najmä pokiaľ ide o služby, obchod, finančné trhy, životné prostredie, energetiku, sociálne záležitosti a práva spotrebiteľa).

5.4.6

Aktéri organizovanej občianskej spoločnosti majú priamu a autonómnu úlohu rozvíjať väzby so svojimi partnermi v krajinách a regionálnych skupinách, ktoré sú obchodnými partnermi Európskej únie.

5.4.7

Dosiahnutie globalizácie s ľudskou tvárou a európska integrácia sú záležitosťami, ktoré sa bytostne týkajú ľudí aj organizovanej občianskej spoločnosti. Ak budú Európania lepšie informovaní, ak budú môcť podávať pripomienky a budú sa systematicky zapájať, osvoja si stratégiu, ktorú sformovali a s ktorou sa môžu stotožniť.