20.7.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 168/68

1.1

EHSV opakovane podporil opatrenia, ktoré majú využitím možností ich rastu za cieľ rozvoj stredísk na podporu námornej príbrežnej dopravy a vytvorenia pracovných miest, a ktoré môžu byť alternatívou iným spôsobom dopravy nerešpektujúcim životné prostredie a prispieť tak k zníženiu objemu dopravy, počtu nehôd a hlukového a atmosférického znečistenia.

1.2

EHSV vo svojom stanovisku k programu predloženému v roku 2003 zdôraznil potrebu vyzdvihnúť úlohu koordinačných orgánov (focal points) ako napríklad kontaktné prepojenie s daným odvetvím s cieľom uľahčiť integráciu do intemodálneho logistického systému. EHSV nalieha na členské štáty a sociálnych partnerov, aby vyvíjali viac úsilia v oblasti rozvoja siete koordinačných orgánov.

1.3

Je nevyhnutne potrebné, aby Komisia a členské štáty prevzali úlohu zabezpečiť vytvorenie podmienok pre rozvoj jednotlivých spôsobov dopravy, a to nie len vytvorením infraštruktúry, ktorá by zabezpečila využívanie viacerých spôsobov dopravy, ale aj odstránením nedostatkov v skutočnej dodatočnej spolupráci zameranej na dosiahnutie hospodárskej ako aj sociálnej a environmentálnej udržateľnosti, ktoré dané odvetvie nedokáže eliminovať.

1.4

Pokiaľ ide o opatrenia navrhované v programe podpory námornej príbrežnej dopravy schválenom v roku 2003, EHSV berie na vedomie dosiahnutý pokrok a vyzýva k rýchlemu uskutočneniu ostatných plánovaných opatrení a najmä k odstráneniu zistených prekážok. Vytváranie koordinačných orgánov a rozšírenie ich pôsobnosti na rôzne spôsoby pozemnej dopravy a s tým súvisiacej logistiky môže prispieť k dosiahnutiu želaných výsledkov.

1.5

EHSV sa nazdáva, že predkladané oznámenie by malo obsahovať odkaz na vytvorenie jednotného námorného priestoru Spoločenstva, čo by mohlo prispieť k tomu, aby námorná príbrežná doprava zaujala náležité miesto v oblasti nákladnej dopravy v rámci Spoločenstva. Je logické, aby bola námorná doprava medzi prístavmi Spoločenstva braná ako vnútorná a nie ako medzinárodná doprava, čo by prinieslo zjavné výhody v zmysle zjednodušenia colných postupov.

2.1

V roku 2003 schválila Európska komisia program podpory námornej príbrežnej dopravy (1) ako odozvu na žiadosť Rady ministrov dopravy predloženú Komisii a členským štátom s cieľom zabezpečiť rozvoj tohto spôsobu dopravy, ale aj jej efektívnu integráciu do existujúcich reťazcov intermodálnej dopravy.

2.2

Tento program obsahoval 14 opatrení, z toho 5 legislatívnych, 4 technické a 5prevádzkových, ktoré sú rozložené na konkrétne kroky so stanovenými lehotami na ich vykonanie.

2.3

V stanovisku (2), ktoré pri tejto príležitosti EHSV vypracoval, upozorňuje na potrebu striktného dodržania termínov navrhnutých Komisiou a zdôrazňuje, že bez riešenia niektorých problémov s preťažením dopravy sa námorná príbrežná doprava nebude rozvíjať v zmysle intermodality dopravy.

3.1

Oznámenie, ktoré Komisia práve schválila, hodnotí stav realizácie opatrení navrhnutých v programe predloženom v roku 2003 tým, že analyzuje pokrok dosiahnutý týmito opatreniami a navrhuje opatrenia do budúcnosti.

—

smernica o určitých nahlasovacích formalitách pre lode pri príchode a/alebo odchode z prístavov členských štátov (IMO-FAL (3)): transpozícia tejto smernice do vnútroštátnych právnych predpisov je takmer hotová,

—

podporný program Marco Polo (vrátane námorných diaľnic ako osobitného nového opatrenia, ktorého koncepčná definícia je už dokončená a prvé námorné diaľnice budú uvedené do prevádzky do roku 2010) je spolovice dokončený,

—

ešte stále sa čaká na konečné prijatie Komisiou navrhovanej smernice o intermodálnych nákladných jednotkách,

—

smernica 2005/33/ES zavádza zlepšenie environmentálnych charakteristík, najmä v súvislosti s emisiami SOx, NOx a častíc.

—

príručka colných postupov pre námornú príbrežnú dopravu je dokončená,

—

identifikácia a eliminácia prekážok brániacich väčšej úspešnosti námornej príbrežnej dopravy (napr. odstránenie administratívnych prekážok) je spolovice dokončená,

—

aproximácia vnútroštátneho uplatňovania a automatizácia colných postupov Spoločenstva (nový automatizovaný tranzitný systém (NCTS – New Computerised Transit System) funguje od roku 2003, opatrenie je viac ako spolovice dokončené,

—

výskum a technologický vývoj: tematická sieť pre námornú príbrežnú dopravu REALISE ukončila svoju prácu koncom roku 2005. Opatrenie je viac ako spolovice dokončené.

—

stredisko poskytovania administratívnych služieb: opatrenie je viac ako spolovice dokončené,

—

koordinačné orgány námornej príbrežnej dopravy ako zástupcovia národných námorných správ pre konzultácie s Komisiou sú viac ako spolovice dokončené,

—

strediská na podporu námornej príbrežnej dopravy (SPC – Shortsea Promotion Centres), ktoré ponúkajú neutrálne nestranné poradenstvo o námornej príbrežnej doprave, sú viac ako spolovice dokončené, pokračujú práce na rozširovaní územnej pôsobnosti a zaistenie finančného zabezpečenia,

—

zlepšenie celkového obrazu námornej príbrežnej dopravy (napr. prostredníctvom European Shortsea Network – Európskej príbrežnej siete) je viac ako spolovice dokončené,

—

štatistické informácie: prvý nástroj na umožnenie súvisiacich porovnaní s ostatnými dopravnými režimami už testuje Eurostat, opatrenie je takmer dokončené, je potrebné ho neskôr zdokonaliť.

3.5

Navrhované kroky boli potrebné, Komisia považuje za nevyhnutné stanoviť v niektorých prípadoch nové ciele a lehoty. V iných prípadoch sa snaží viac spresniť alebo rozšíriť cieľ, ktorý by sa mal sledovať. Pripomína tiež potrebu lepšie integrovať prístavy Spoločenstva do logistického reťazca.

4.1

EHSV opakovane podporil opatrenia, ktoré majú využitím možností ich rastu za cieľ rozvoj stredísk na podporu námornej príbrežnej dopravy a vytvorenia pracovných miest, a ktoré môžu byť alternatívou iným spôsobom dopravy nerešpektujúcim životné prostredie a prispieť tak k zníženiu objemu dopravy, počtu nehôd a hlukového a atmosférického znečistenia.

4.2

Nasledujúce programy a opatrenia na podporu námornej príbrežnej dopravy priniesli významné výsledky, ktoré sa na jednej strane premietli do priemerného ročného rastu 3,2 % od roku 2000 (8,8 % v prípade kontajnerovej nákladnej dopravy) a na strane druhej do odstránenia značného počtu prekážok, ktoré bránili väčšiemu rastu daného odvetvia: z pôvodných 161 ostáva len 35. Predpokladá sa, že do tohto počtu spadajú tie najzložitejšie otázky, čo znamená, že je potrebné striktne napredovať stanoveným smerom.

4.3

Rada na svojom zasadnutí 11. decembra 2006 prijala niekoľko záverov týkajúcich sa oznámenia Komisie, ako aj odporúčaní v oblasti legislatívneho rámca, úsilia rozvíjať a podporovať námornú príbrežnú dopravu a spolupráce medzi členskými štátmi a Komisiou, a vo všeobecnosti tak podporila opatrenia navrhované v tomto strednodobom preskúmaní.

4.4

Pri hodnotení výsledkov programu takmer tri roky po jeho prijatí si Komisia myslí, že tento program je viac ako spolovice dokončený. Pripomína však, že je potrebná väčšia integrácia námornej príbrežnej dopravy do logistických zásobovacích reťazcov. Z toho teda vyplýva, že značná časť navrhovaných opatrení by už mala byť dokončená. Príkladom takéhoto oneskorenia je krok č. 14 v oblasti štatistických informácií, ktorý už bol navrhnutý v oznámení z roku 1992. Eurostat už v súčasnosti testuje prvý nástroj.

4.5

EHSV vo svojom stanovisku  (4) k programu predloženému v roku 2003 zdôraznil potrebu vyzdvihnúť úlohu koordinačných orgánov (focal points) ako napríklad kontaktné prepojenie s daným odvetvím s cieľom uľahčiť integráciu do intermodálneho logistického systému. EHSV nalieha na členské štáty a sociálnych partnerov, aby vyvíjali viac úsilia v oblasti rozvoja siete koordinačných orgánov.

4.6

Napriek formulácii, ktorú použila Komisia odvolávajúc sa na predpokladanú multimodálnu donáškovú reťaz, nie je jasné, či možno hovoriť o jej existencii: spojenie jednotlivých logistických systémov a intermodálnych sietí nemožno chápať ako multimodálnu reťaz samu o sebe. Nedostatočná koordinácia a spolupráca medzi jednotlivými úsekmi dopravy je jednoznačne najväčšou prekážkou vytvoreniu a rozvoju koherentnej a udržateľnej politiky Spoločenstva v oblasti dopravy.

4.7

Je nevyhnutne potrebné, aby Komisia a členské štáty prevzali úlohu zabezpečiť vytvorenie podmienok pre rozvoj jednotlivých spôsobov dopravy, a to nie len vytvorením infraštruktúry, ktorá by zabezpečila využívanie viacerých spôsobov dopravy, ale aj odstránením nedostatkov v skutočnej dodatočnej spolupráci zameranej na dosiahnutie hospodárskej ako aj sociálnej a environmentálnej udržateľnosti, ktoré dané odvetvie nedokáže eliminovať.

5.1.1

Spomedzi navrhovaných opatrení nebolo uplatnené len zavedenie nových európskych intermodálnych nákladných jednotiek. Návrh vyvolal viacero výhrad u jednotlivých ekonomických subjektov, ktorí obhajujú argument, že prijatie nových noriem pre nákladné jednotky by malo prebehnúť na medzinárodnej a nie len európskej úrovni. EHSV sa tiež vyjadril za niektoré z týchto obáv, pre ktoré by bolo potrebné nájsť adekvátne riešenia. Komisia nedávno opätovne otvorila diskusiu o tomto návrhu a zdá sa, že jeho preformulovanie s cieľom zabezpečiť, aby zavedenie nového modelu kontajnerov nemuselo nevyhnutne vyvolať zmeny existujúcich modelov, by mohlo vyriešiť niektoré vyjadrené obavy.

5.1.2

Program Marco Polo by mal aj naďalej zohrávať významnú úlohu pri financovaní a vytváraní nových alebo existujúcich liniek. Zavedenie námorných diaľnic by ako nový špecifický krok mohlo prispieť k jeho konkretizácii. Zatiaľ však ohľadom konceptu námorných diaľnic pretrváva neistota. Ak sa na jednej strane má podporiť myšlienka neobmedzovať uplatnenie námornej diaľnice len v rámci TEN-T, je potrebné, aby zavedenie takejto diaľnice bolo transparentné a nebolo sprevádzané narúšaním hospodárskej súťaže.

5.1.3

V oblasti vplyvu námornej dopravy na životné prostredie boli zaznamenané pozitívne výsledky vynaloženého úsilia daného odvetvia. Je však potrebné pokračovať v zlepšovaní tohto vplyvu, nezávisle od porovnávania s ostatnými spôsobmi dopravy. Mali by sa podporovať a podnecovať investície do výskumu a vývoja ekologickejších palív a motorov. Bolo by potrebné zrevidovať právne predpisy Spoločenstva v tejto oblasti v súlade s ďalším rozvojom. Ďalej by sa tiež malo investovať do modernizácie niektorých oblastí flotily Spoločenstva.

5.1.4

EHSV si kladie otázku, prečo do predkladaného oznámenia nebol zahrnutý odkaz na vytvorenie jednotného námorného priestoru Spoločenstva, ktorý sa nachádza v iných dokumentoch, ako napríklad v zelenej knihe o námornej politike, strednodobom revidovanom dokumente bielej knihy z roku 2001 alebo v oznámení o logistike nákladnej dopravy. Tento krok by mohol rozhodujúcim spôsobom prispieť k tomu, aby mohla námorná príbrežná doprava zaujať náležité miesto v oblasti nákladnej dopravy v rámci Spoločenstva. Je logické, aby bola námorná doprava medzi prístavmi Spoločenstva braná ako vnútorná a nie ako medzinárodná doprava, čo by prinieslo zjavné výhody v zmysle zjednodušenia colných postupov.

5.2.1

Čo sa týka navrhovaných technických opatrení, EHSV zaznamenal dosiahnutý pokrok a povzbudzuje Komisiu a členské štáty, aby pokračovali v ich realizácii. Je obzvlášť dôležité, aby kontaktné skupiny jednotlivých úradov pokračovali vo svojej práci s cieľom nájsť spoločné riešenia pretrvávajúcich problémov.

5.3.1

Spomedzi záverov Komisie týkajúcich sa uplatňovania týchto opatrení je potrebné vyzdvihnúť návrh rozšíriť pôsobnosť stredísk na podporu námornej príbrežnej dopravy, aby zahŕňali podporu pozemnej multimodality a s ňou súvisiacej logistiky. Základnou potrebou je prehĺbenie spolupráce medzi jednotlivými sekciami logistiky a podpora takejto spolupráce.

5.3.2

Rovnakým spôsobom môžu na miestnej a/alebo regionálnej úrovni koordinačné orgány prispieť k odstráneniu prekážok lepšiemu využitiu námornej príbrežnej dopravy. Malo by sa podporiť zapojenie sociálnych partnerov ako aj Fóra námorného priemyslu.

5.3.3

Dôveryhodné, harmonizované a kompletné štatistické informácie sú veľmi dôležité. Ako bolo spomenuté, táto potreba už bola navrhnutá v oznámení z roku 1992. EHSV uznáva pokrok dosiahnutý v poslednom čase a nalieha na Komisiu a členské štáty, aby venovali viac pozornosti tejto problematike.