28.4.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 97/21

1.1

Výbor je presvedčený, že problematika bezpečnosti informácií je čoraz väčšmi dôvodom pre znepokojenie podnikov, verejnej správy, verejných a súkromných organizácií ako aj jednotlivých občanov.

1.2

Výbor vcelku súhlasí s analýzou a dôvodmi, ktoré vedú k požiadavke novej stratégie na zvýšenie bezpečnosti sietí a informácií (NIS) proti útokom a neoprávnenému prieniku, ku ktorým dochádza bez ohľadu na zemepisné hranice.

1.3

Výbor sa nazdáva, že Komisia by mala vyvinúť ďalšie úsilie na vypracovanie inovačnej a štruktúrovanej stratégie vzhľadom na rozsiahlosť tohto javu a jeho následky pre hospodárstvo a súkromný život.

1.3.1

EHSV rovnako zdôrazňuje, že nedávno Komisia vydala nové oznámenie o bezpečnosti informácií a že v dohľadnom čase by mal byť zverejnený nový dokument na túto tému. Výbor si vyhradzuje možnosť v budúcnosti vypracovať podrobnejšie stanovisko, ktoré by zohľadnilo všetky tieto oznámenia.

1.4

Výbor zdôrazňuje, že v žiadnom prípade nemožno hľadisko bezpečnosti informácií oddeliť od posilnenia ochrany osobných údajov a rešpektovania slobôd, ktoré sú právami zaručenými európskym dohovorom o ľudských právach.

1.5

EHSV si kladie otázku, aký dodatočný prínos návrhu v porovnaní s integrovaným prístupom z roku 2001, ktorého cieľ bol totožný so zámerom predmetného oznámenia (1).

1.5.1

Dokument „Hodnotenie dosahu“ (2) v prílohe návrhu obsahuje pár zaujímavých aktualizácií oproti roku 2001, ale bol publikovaný len v jednom jazyku, a teda nie je prístupný mnohým európskym občanom, ktorí si vytvárajú svoj názor o oficiálnom dokumente preloženom do jazykov EÚ.

1.6

Výbor sa odvoláva na závery prijaté na svetovom samite v Tunisku v roku 2005 na tému informačnej spoločnosti a potvrdené zhromaždením OSN 27. marca 2006.

1.7

Výbor zdôrazňuje, že dynamická a integrovaná stratégia Spoločenstva by sa okrem dialógu, partnerstva a aktívneho pôsobenia mala mať možnosť zaoberať sa aj nasledujúcimi témami:

1.8

EHSV sa ďalej nazdáva, že na zabezpečenie dynamickej a integrovanej stratégie Spoločenstva je potrebné vyčleniť primerané rozpočtové prostriedky a naplánovať rozšírené iniciatívy a opatrenia v oblasti koordinácie na úrovni Spoločenstva, ktoré by umožnili Európe vystupovať na celosvetovej úrovni ako jeden celok.

2.1

Problematika bezpečnosti informačnej spoločnosti zohráva kľúčovú úlohu pri zabezpečovaní dôvery a spoľahlivosti sietí a služieb v oblasti komunikácie, ktoré sú zásadnými faktormi rozvoja hospodárstva a spoločnosti.

2.2

Informačné siete a systémy musia byť chránené, aby si zachovali konkurencieschopnosť a komerčnosť, aby zaistili integritu a kontinuitu elektronickej komunikácie, aby sa predišlo podvodom a aby sa zaručila právna ochrana súkromia.

2.3

Elektronická komunikácia a služby s ňou spojené sú najrozsiahlejším segmentom celého sektora telekomunikácií: v roku 2004 približne 90 % európskych podnikov využívalo aktívne internet a 65 % z nich vyvinulo vlastnú internetovú stránku, zatiaľ čo sa odhaduje, že približne polovica európskych obyvateľov pravidelne používa internet a 25 % rodín využíva priebežne internet prostredníctvom širokopásmového pripojenia (5).

2.4

So zreteľom na zrýchlený rozvoj investícií dosahuje objem výdavkov na bezpečnosť výšku len 5 až 13 percent celkových investícií do informačných technológií, čo je rozhodne príliš obmedzené množstvo. Nedávne štúdie poukázali na to, že z 30 protokolov, ktoré využívajú spoločnú kľúčovú štruktúru, je priemerne 23 nechránených proti multiprotokolárnym útokom (6). Keďže sa ďalej odhaduje, že každý deň je odoslaných v priemere 25 miliónov spamov (7), výbor vyjadruje svoje potešenie nad nedávnym návrhom Komisie v tejto veci.

2.5

V oblasti počítačových vírusov (8) prebiehal rýchly a rozsiahly vývoj kategórie „worm“ (9) špionážnych programov (spyware) (10) súbežne s rastúcim rozvojom systémov a sietí elektronickej komunikácie. Tieto sa stali čoraz zložitejšími a zároveň zraniteľnejšími, aj kvôli konvergencii multimédií a mobilnej telefonickej komunikácie, ako aj systémov GRID infoware  (11) prípady vydierania, DdoS (Distributed denials of service), krádeže on-line identity, phishing  (12) , pirátstvo (13) a podobne, predstavujú ďalšie výzvy pre bezpečnosť informačnej spoločnosti. Európske spoločenstvo sa už touto problematikou zaoberalo vo svojom oznámení z roku 2001 (14), ku ktorému sa mal výbor možnosť vyjadriť (15). Navrhuje stratégiu v troch hlavných oblastiach opatrení:

2.6

Zisťovanie počítačových útokov a ich identifikácia a predchádzanie im v rámci systému siete sú jednou z výzev pre hľadanie vhodných riešení vzhľadom na neustále zmeny konfigurácie, rozmanitosť sieťových protokolov a poskytovaných a rozvíjaných služieb, ako aj vzhľadom na nesmiernu zložitosť asynchrónnych útokov (16).

2.7

Avšak malá viditeľnosť návratnosti investícií do bezpečnosti a nedostatočné preberanie zodpovednosti zo strany občanov-užívateľov žiaľ viedli k podceneniu rizika a opadnutiu pozornosti venovanej rozvoju „kultúry bezpečnosti“.

3.1

Komisia svojím oznámením na tému „Stratégia pre bezpečnú informačnú spoločnosť“ (17) prejavila zámer zvýšiť bezpečnosť informácií vypracovaním integrovanej a dynamickej stratégie založenej na:

3.2

Ďalej sa v oznámení vzhľadom na plánované vypracovanie vhodného rámca pre zhromažďovanie údajov o incidentoch narušenia bezpečnosti, o miere dôvery užívateľov a o vývoji priemyslu zaoberajúceho sa bezpečnostnými systémami ráta s uzavretím dôveryhodného partnerstva medzi agentúrou ENISA a

prostredníctvom vytvorenia viacjazyčného portálu Spoločenstva na sprostredkovanie informácií a upozornení na riziká, s cieľom vytvoriť strategické partnerstvo medzi súkromným sektorom, členskými štátmi a výskumnými pracovníkmi.

3.2.1

V oznámení sa ďalej ráta s dôraznejším aktívnym pôsobením zainteresovaných strán v súvislosti s potrebami a rizikami v oblasti bezpečnosti.

3.2.2

Pokiaľ ide o medzinárodnú spoluprácu a spoluprácu s tretími krajinami, „globálny rozmer bezpečnosti sietí a informácií si vyžaduje, aby Komisia zvyšovala svoje úsilie na medzinárodnej úrovni a v koordinácii s členskými štátmi a podporovala globálnu spoluprácu na NIS“ (18), ale v opatreniach v súvislosti s dialógom, partnerstvom a aktívnym pôsobením sa tento odkaz neuvádza.

4.1

Výbor bezvýhradne súhlasí s analýzami a názormi na zdôvodnenie integrovanej a dynamickej európskej stratégie pre bezpečnosť sietí a informácií, pretože považuje otázku bezpečnosti za podstatnú, najmä pre podporu pozitívnejšieho postoja k využívaniu IT a posilnenie dôvery v programy IT. EHSV vyjadril svoje postoje v početných stanoviskách (19).

4.1.1

Výbor opätovne zdôrazňuje (20), že: „Internet a nové komunikačné on-line technológie (napr. mobilné telefóny alebo vreckové napojiteľné organizátory s multimediálnymi funkciami v plnom rozmachu) predstavujú v očiach Výboru základné nástroje na rozvoj ekonomiky založenej na vedomostiach, elektronickej ekonomiky a elektronickej administratívy.“

4.2.1

Výbor sa domnieva, že sa dá ešte viac rozšíriť Komisiou navrhovaný prístup, v ktorom je táto integrovaná a dynamická stratégia založená na otvorenom a integratívnom dialógu, na partnerstve medzi zainteresovanými stranami a najmä užívateľmi a aktívnom pôsobení.

4.2.2

Tento názor bol zdôraznený už aj v predchádzajúcich stanoviskách: „Aby bol tento program účinný, musí sa priamo dotýkať všetkých užívateľov Internetu, ktorí musia byť vzdelávaní a poučení o opatreniach, ku ktorým treba pristúpiť a o prostriedkoch, ktoré treba využívať na to, aby sa ochránili proti príjmu takýchto nebezpečných a nevyžiadaných informácií alebo aby neboli využití ako spojenie na preposielanie takýchto e-mailov. Jednou z priorít tohto akčného programu musí byť podľa Výboru v rámci jeho informačnej a vzdelávacej časti získanie podpory užívateľov (21).“

4.2.3

Výbor sa však domnieva, že užívateľov a občanov je potrebné zapojiť tak, aby bola potrebná bezpečnosť sietí a informácií v súlade s občianskymi slobodami a právom užívateľov na bezpečný prístup a dostupné ceny.

4.2.4

Je potrebné zohľadniť, že úsilie o bezpečnosť informácií spôsobuje užívateľovi náklady, a to aj vo forme časových strát pri odstraňovaní alebo obchádzaní prekážok. Výbor sa domnieva, že by už od výroby mal na každom počítači byť povinne nainštalovaný systém antivírusovej ochrany, ktorý by užívateľ mohol vypínať a zapínať.

4.3.1

Okrem toho by si EÚ podľa výboru mala stanoviť ctižiadostivejšie ciele, uviesť do praxe inovatívnu, integrovanú a dynamickú stratégiu a vyvinúť nové iniciatívy, napr. prostredníctvom týchto opatrení:

4.3.2

Podľa názoru EHSV by bolo účelné aj vytvorenie strediska pre bezpečnosť IKT (Security Focal Point) medzi jednotlivými generálnymi riaditeľstvami Komisie (23), Prostredníctvom tohto strediska by potom bolo možné konať na týchto úrovniach:

4.4.1

EHSV pripisuje veľký význam aj vytvoreniu európskej siete pre bezpečnosť informácií a sietí, prostredníctvom ktorej by mohli byť realizované výskumy verejnej mienky, štúdie a workshopy týkajúce sa bezpečnostných mechanizmov a ich interoperability, pokročilého kódovania a ochrany súkromia.

4.4.2

Podľa názoru EHSV by mala byť pre tento citlivý sektor optimalizovaná úloha európskeho výskumu prostredníctvom zmysluplnej obsahovej syntézy týchto programov:

4.4.3

K týmto podnetom by mohlo pribudnúť aj zavedenie „európskeho dňa bezpečnosti počítačov“, v rámci ktorého by v jednotlivých štátoch boli uskutočňované vzdelávacie kampane v školách a informačné kampane pre spotrebiteľov o postupoch na ochranu informácií pomocou počítačov. Pri tejto príležitosti by samozrejme mali byť šírené aj informácie o technologických pokrokoch, ktoré boli dosiahnuté v širokej a rýchlo sa rozvíjajúcej počítačovej oblasti.

4.4.4

Výbor opakovane zdôraznil, že: „Vnímaná bezpečnosť digitálnych transakcií a dôvera v ne určuje rýchlosť, s akou budú podniky pravdepodobne schopné využívať IKT vo svojej podnikateľskej činnosti. Ochotu spotrebiteľov poskytnúť číslo kreditnej karty na internetovej stránke značne ovplyvňuje to, ako vnímajú bezpečnosť tohto počínania (26).“

4.4.5

Výbor je presvedčený, že vzhľadom na obrovský potenciál rastu tohto sektora je potrebné podniknúť osobitné opatrenia a prispôsobiť súčasné opatrenia novému vývoju. Európske iniciatívy pre bezpečnosť informácií musia byť sprevádzané integrovanou stratégiou tak, aby boli odstránené hranice medzi jednotlivými sektormi a zaručené homogénne (rovnorodé) a bezpečné rozšírenie IKT v spoločnosti.

4.4.6

Výbor je toho názoru, že niektoré dôležité stratégie napredujú len veľmi pomaly, keďže členské štáty kladú rozhodnutiam, ktoré majú byť prijaté na úrovni Spoločenstva, do cesty byrokratické a kultúrne prekážky.

4.4.7

Výbor je rovnako presvedčený, že nie je vynakladané dostatočné množstvo prostriedkov Spoločenstva na uskutočnenie početných súrnych projektov, ktoré môžu byť konkrétnymi odpoveďami na problémy vznikajúce globalizáciou, pokiaľ sú uskutočňované na úrovni Spoločenstva.

4.5.1

Výbor si je vedomý toho, že členské štáty vyvinuli svoje technologické bezpečnostné opatrenia a postupy riadenia bezpečnosti podľa svojich vlastných potrieb a zamerali sa pritom na rôzne aspekty. Aj preto je zložité nájsť jednoznačnú a účinnú odpoveď na problémy bezpečnosti. S výnimkou niekoľkých administratívnych sietí neexistuje žiadna systematická cezhraničná spolupráca medzi jednotlivými členskými štátmi, hoci otázky bezpečnosti nemôžu vyriešiť jednotlivé členské štáty osobitne.

4.5.2

Výbor však poukazuje na to, že Rada rozhodnutím 2005/222/JI vytvorila rámec pre spoluprácu justičných a iných príslušných orgánov, aby tak zabezpečila koherentný prístup členských štátov aproximáciou ich vnútroštátnych predpisov v oblasti trestného práva, týkajúcich sa útokov na informačné systémy v týchto oblastiach

4.5.3

Okrem toho sa v rámcovom rozhodnutí uvádzajú aj kritériá ručenia právnických osôb a prípadné sankcie uplatniteľné v takýchto prípadoch ručenia (27).

4.5.4

V otázke dialógu s úradmi členských štátov podporuje výbor návrh Komisie, aby tieto orgány vypracovali porovnávacie hodnotenie vnútroštátnych opatrení pre bezpečnosť sietí a informácií, vrátane osobitných opatrení pre verejný sektor. Tento návrh už výbor predložil vo svojom stanovisku z roku 2001.

4.6.1

Pokiaľ ide o zapojenie priemyslu zaoberajúceho sa bezpečnosťou informácií, tento musí zabezpečiť skutočné používanie systémov materiálnej kontroly svojich vlastných inštalácií a zakódovanej komunikácie v súlade s vývojom stavu techniky, aby tak chránil práva svojich zákazníkov na ochranu súkromia a dôvernosť informácií (28).

4.6.2

V otázke opatrení pre informovanosť verejnosti považuje výbor za dôležité vytvorenie skutočnej „kultúry bezpečnosti“, ktorá by bola v úplnom súlade so slobodou prístupu k informáciám, komunikácie a prejavu. Mnohí užívatelia si ostatne všetky bezpečnostné riziká ani neuvedomujú, zatiaľ čo mnohí prevádzkovatelia, predavači alebo poskytovatelia služieb nevedia odhadnúť, či má systém slabiny, a ak áno, v akom rozsahu.

4.6.3

Ochrana súkromia a osobných údajov sú prvoradé ciele, spotrebitelia majú však nárok aj na skutočne efektívnu ochranu proti zneužiteľnej menovitej identifikácii prostredníctvom špionážnych programov (spyware a web bugs) alebo iným spôsobom. Rovnako rozhodne treba vystupovať proti bežnej praxi spammingu (29) (rozsiahleho posielania nevyžiadaných e-mailov), ktorá je často spojená aj s takýmto zneužívaním. Takéto zásahy sú spojené s nákladmi pre obete tohto konania (30).

4.7.1

Výbor zastáva názor, že európska agentúra pre bezpečnosti sietí a informácií (ENISA) by mala zohrávať dôležitejšiu a účinnejšiu rolu, a to tak pri senzibilizačných opatreniach, ako aj a predovšetkým pri opatreniach zameraných na informovanosť a vzdelávanie prevádzkovateľov a užívateľov, ako už zdôraznil vo svojom nedávno predloženom stanovisku (31) na tému poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb.

4.7.2

V otázke opatrení na posilnenie aktívneho pôsobenia každej zo skupín zainteresovaných strán bol princíp subsidiarity zjavne striktne zachovaný. Naozaj je úlohou jednotlivých členských štátov a súkromného sektora uplatňovať tieto opatrenia v rámci ich vlastných právomocí.

4.7.3

ENISA by mala mať možnosť využívať príspevky európskej siete pre bezpečnosť sietí a informácií, aby mohla organizovať spoločné aktivity, a mala by svoj viacjazyčný internetový portál EÚ pre bezpečnosť informácií využívať na to, aby súkromným užívateľom rôzneho veku a malým a stredným podnikom sprostredkovala individuálne a interaktívne informácie ľahko zrozumiteľným jazykom.

—

stanovisko EHSV na tému „Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o uchovávaní údajov spracovaných v súvislosti s poskytovaním verejných elektronických komunikačných služieb a zmene a doplnení smernice 2002/58/ES“, – Ú. v. EÚ C 69 z 21.3.2006, s. 16,

—

stanovisko EHSV na tému Oznámenie Komisie Rade, Európskemu parlamentu, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov: „Iniciatíva i2010 – Európska informačná spoločnosť pre rast a zamestnanosť“, – Ú. v. EÚ C 110 z 9.5.2006, s. 83;

—

stanovisko EHSV na tému Návrh rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady na zavedenie viacročného komunitárneho programu zameraného na podporu bezpečnejšieho využívania Internetu a nových on-line technológií, Ú. v. EÚ C 157 z 28.6.2005, s. 136,

—

stanovisko EHSV na tému „Oznámenie Komisie Rade a Európskemu parlamentu, európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Bezpečnosť sietí a informácií: Návrh európskej politickej stratégie“, – Ú. v. EŚ C 48 z 21.2.2002, s. 33.