27.4.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 93/25

1.1

EHSV odporúča nasledujúce opatrenia ako súčasť priorít Komisie v oblasti jednotného trhu.

1.1.1

Aby bolo možné prekonať zostávajúce prekážky, je pre dokončenie jednotného trhu potrebné dosiahnuť rovnováhu medzi hospodárskou dynamikou, sociálnou dimenziou a trvalo udržateľným rozvojom. Dokončenie jednotného trhu bude možné len vtedy, ak všetci občania – zamestnávatelia, zamestnanci, spotrebitelia, atď. – budú vnímať jednotný trh ako vec v ich záujme. Z jednotného trhu by malo profitovať čo najviac subjektov a aktérov, pričom je potrebné prijať kompenzačné opatrenia pre tých, ktorým jednotný trh prináša negatívne dôsledky. Skepsu verejnosti voči Európe možno prekonať len vtedy, ak sa politika bude zameriavať na naliehavé potreby občanov. Oznámenie samo o sebe nebude postačovať.

1.1.2

Na zvládnutie výziev globalizácie – udržanie sa v globálnej konkurencii, rast a zamestnanosť, vybudovanie potrebnej infraštruktúry, riešenie problému klimatických zmien a zabezpečenie dodávok energie, rastúci vplyv finančných trhov na celé hospodárstvo – a na využitie príležitostí, ktoré z nej vyplývajú, sa musia využiť všetky možnosti jednotného trhu. Opatrenia zamerané na liberalizáciu a podporu hospodárskej súťaže musí dopĺňať makroekonomická politika zameraná na zamestnanosť a rast ako aj opatrenia na budovanie znalostnej spoločnosti, zatiaľ čo globálnym cieľom Európskej únie zostáva zlepšovanie životných a pracovných podmienok jej občanov (cieľ preambuly Rímskej zmluvy, prevzatý do nasledujúcich textov). To významne prispeje k dokončeniu budovania jednotného trhu.

1.1.3

Európa potrebuje viac investovať do vzdelávania, odbornej prípravy a výskumu na vnútroštátnej a európskej úrovni. Investície do vzdelávania, odbornej prípravy a výskumu sú pre Európu nevyhnutnosťou, a nie luxusom. Prioritou je preto vytvorenie európskeho výskumného priestoru a celoživotné vzdelávanie.

1.1.4

Na hodnovernosť výskumnej politiky EÚ mali výrazný negatívny vplyv opakované neúspechy pri zavádzaní patentu Spoločenstva. Vzhľadom na skutočnosť, že v rámci primeraného času nebolo možné dosiahnuť dohodu o formulácii tohto nástroja, ktorý má pre znalostnú ekonomiku neprestajne presadzovanú Európskou úniou kľúčový význam, mali by sme teraz seriózne zvážiť, či by nebolo vhodné aplikovať tento nástroj najprv vo všetkých členských štátoch EÚ, ak ani naďalej bude nemožné dosiahnuť jednomyseľnú zhodu (1).

1.1.5

EHSV zastáva názor, že okrem tejto dôležitej problematiky patentov a s tým súvisiaceho duševného vlastníctva by mala byť na úrovni EÚ riešená otázka bezpečnosti hospodárskych informácií. EHSV v tejto súvislosti kladie otázku, či by nemali byť podniknuté kroky na posilnenie úlohy a váhy Európskej agentúry pre sieťovú a informačnú bezpečnosť (ENISA) (2) u hospodárskych subjektov s cieľom podporiť udržanie konkurencieschopnosti podnikov EÚ a zabrániť prístupu konkurencie mimo EÚ k dôverným informáciám súvisiacim s ich výrobnými procesmi, výskumom a inovačnými postupmi.

1.1.6

V rámci transatlantických vzťahov by mali Komisia a Rada dôraznejšie nástojiť na tom, aby USA rešpektovali princíp nediskriminácie. Obe inštitúcie by sa mali zasadiť o zrušenie Výboru pre zahraničné investície v USA (Committee on Foreign Investments in the US – CFIUS), ktorý bol zriadený pred viac ako 30 rokmi s cieľom analyzovať a prípadne zakazovať zahraničnú účasť v amerických podnikoch podľa jediného kritéria – ktoré dokonca nebolo ani definované – a to tzv. národnej bezpečnosti. Obchodné spory zahraničných podnikov s americkými podnikmi sa preto riešia v prospech amerických podnikov.

1.1.6.1

Ak by nebolo možné zabrániť diskriminácii v rámci fúzií/akvizícií a obchodných praktík, EÚ by mala začať vážne uvažovať o možnosti predložiť tieto záležitosti Orgánu na urovnávanie sporov WTO alebo zaviesť opatrenia podobné CFIUS. Tieto princípy by sa mali uplatňovať aj vo vzťahoch s ostatnými partnerskými štátmi EÚ.

1.1.7

Prístup lepšej právnej úpravy môže zjednodušiť podmienky pre podnikanie a tiež vytvoriť vyššiu transparentnosť pre občanov a spotrebiteľov. Tvorba menšieho počtu právnych predpisov však nevyhnutne nevytvára lepší regulačný rámec. EHSV je tiež za použitie právnych nástrojov v dôležitých oblastiach, napríklad v tých, na ktoré sa vzťahujú právne predpisy o minimálnych zdravotných a bezpečnostných požiadavkách – kde nie je vhodné ustanovenie národnej legislatívy.

1.1.8

Kolektívne zmluvy medzi sociálnymi partnermi, ktoré tvoria v mnohých členských štátoch rozhodujúcu súčasť rozhodovacieho procesu, môžu tiež napomôcť k tvorbe politík a zabezpečeniu akceptácie opatrení na európskej úrovni. To však predpokladá ochotu oboch strán sociálneho dialógu

1.1.9

Európska komisia a členské štáty sľúbili znížiť administratívne zaťaženie pre firmy o 25 % do roku 2012. EHSV sa však obáva, že tento cieľ je príliš široký a je potrebné ho prepracovať. Ak sa neprijme uváženejší prístup, nedodržanie sľubu len viac naruší dôveryhodnosť.

1.1.10

Využitie právnych predpisov by tiež tam, kde je to možné, vytvorilo jasnejšie právne prostredie a bolo faktorom súdržnosti.

1.1.11

Jednotný trh je založený na vzájomnom uznávaní odborných kvalifikácií a diplomov, napr. pôrodných asistentiek, právnikov, atď., teda pracovníkov, ktorí napriek európskym smerniciam nemôžu využívať jeho výhody.

1.1.12

EHSV pripomína, že harmonizácia na vyššej úrovni, dokonca v 27 krajinách, bez ohľadu na to, aká náročná môže byť, je dôležitým prvkom jednotného trhu.

1.1.13

Všetky štádiá by sa mali konzultovať so sociálnymi partnermi, s cieľom zabezpečiť dosiahnutie požadovaného stupňa administratívneho zjednodušenia a lepšej právnej úpravy v primeranom časovom rámci Ak Únia nemá ďalej strácať dôveru svojich občanov, je dôležité dosiahnuť v tomto smere hmatateľné výsledky.

1.1.14

EHSV by privítal rýchlejší pokrok v zlepšovaní jednotného trhu so službami. Inak nebude možné považovať vnútorný trh za úplný. Výbor víta pozmeňovacie návrhy Európskeho parlamentu k smernici o službách, ktoré sú vo všeobecnosti v súlade s jeho návrhmi. Niektoré body treba ešte objasniť a vylepšiť, napríklad v oblasti služieb všeobecného záujmu. Keď teraz Európsky parlament prijal smernicu o službách, podniky očakávajú využívanie skutočných výhod plynúcich zo slobody založiť podnik a poskytovať cezhraničné služby.

1.1.15

V oblasti finančný služieb (3) vyzýval EHSV na dynamickú konsolidáciu a na zamedzenie pridávania zbytočných prekážok. Poukázal však zároveň na to, že to musí zodpovedať duchu Lisabonskej stratégie, pričom treba taktiež zohľadniť osobitosti európskeho sociálneho modelu. To sa vzťahuje aj na cezhraničné poskytovanie takýchto služieb (napríklad obchodovanie s akciami a prenos dodatočných dôchodkových práv) a základných finančných služieb, ako napr. poskytovanie všeobecného prístupu k bankovému účtu. Vzhľadom na rastúci vplyv, ktorý majú finančné transakcie na hospodárstvo, a na dynamické a kreatívne inovácie v tejto oblasti (ako napr. hedge funds a private equity) musí regulácia tohto odvetvia zohľadniť vyplývajúce systémové riziká a dôsledky pre reálne hospodárstvo a vytvoriť všeobecné podmienky na zabránenie kontraproduktívnych dôsledkov. EHSV vyzýva Komisiu, aby čo najskôr predložila návrh ustanovení právnych predpisov zameraných na poskytovanie informácií zo strany inštitucionálnych investorov vzhľadom na ich politiku súvisiacu s investovaním a hlasovaním. Predloženia takéhoto návrhu právnych predpisov by bolo v súlade s akčným plánom Komisie na modernizáciu obchodného práva a zlepšenia správy a riadenia podnikov.

1.1.16

Opatrenia v oblasti daňovej politiky – v rozsahu, v ktorom môžu byť prijaté na európskej úrovni – musia podporovať dokončenie jednotného trhu pri zohľadnení rovnováhy medzi hospodárskou dynamikou, sociálnou dimenziou a trvalo udržateľným rozvojom. Na jednotnom trhu niet miesta pre dvojité zdanenie.

1.1.17

EHSV tiež žiada Komisiu, aby preskúmala trvajúce obmedzenia jednotného trhu týkajúce sa členských štátov, verejných orgánov alebo profesijných skupín (4).

1.1.18

Kľúčovou otázkou je, že navrhovanie produktov, napr. v oblasti poisťovníctva, je výrazne ovplyvnené miestnymi právnymi a daňovými črtami. Je to prípad povinného poistenia, ale tiež mnohých ďalších základných produktov poistenia, napríklad prostredníctvom rôznorodých riešení takých otázok ako poistenie proti prírodným katastrofám ako súčasť poistenia domácnosti proti požiarom, alebo poistenie proti teroristickým aktom prostredníctvom produktov bežného poistenia.

1.1.19

Jednou z prekážok dokončenia jednotného trhu je zachovanie významných obmedzení voľného pohybu zamestnancov. EHSV nalieha na tie členské štáty, ktoré nepovoľujú voľný pohyb, aby odstránili prekážky mobility zamestnancov. Slobodný pohyb zamestnancov je jedným zo základných prvkov jednotného trhu a mobilita je tiež atraktívna pre zamestnancov.

1.1.20

Zdá sa, že malé a stredné podniky (MSP) nemajú z jednotného trhu taký prospech, aký by mohli mať. Existencia výrazných prekážok obchodu so službami v EÚ znamená, že tento obchod predstavuje len 20 % celkového obchodu v Európe. Smernica o službách by mala významne prispieť k možnostiam podnikania a zamestnanosti, najmä prostredníctvom navrhovaného mechanizmu preskúmania a využitia jednotných kontaktných miest pre zahraničných poskytovateľov služieb.

1.1.21

Pre fungovanie vnútorného trhu je nevyhnutná transparentnosť a otvorenosť vo verejnom obstarávaní. V nadväznosti na balík právnych predpisov týkajúcich sa verejného obstarávania, ktorý bol prijatý v roku 2004, je najdôležitejšie rýchlo vykonať súčasnú revíziu tzv. smerníc o revíznych opatreniach.. Návrhy na reformu predložené Komisiou by sa nemali nechať rozplynúť, najmä s ohľadom na dostatočne dlhý čas na pripomienky medzi rozhodnutím o udelení zákazky a podpisom zmluvy a s ohľadom na neplatnosť zmluvy v dôsledku nesplnenia určitých zverejnených kritérií.

1.1.22

Otvorenie trhu v oblasti verejného obstarávania bolo predmetom intenzívnych konzultácií medzi subjektmi verejného a súkromného sektora, ktorých názory na vhodný prístup sa podstatne líšili. Pri otvorení trhu v oblasti verejných zákaziek sa musia zohľadňovať dôležité aspekty ako zamestnanosť, sociálne a environmentálne otázky, ktoré sú v tomto procese rovnako dôležité.

1.1.23

Sieť na riešenie problémov SOLVIT uspokojivo funguje a v ideálnom prípade by mohla pomôcť prekonať právne prekážky (často na základe nesprávneho uplatňovania v dôsledku nedostatku informácií, nedostatočnej odbornej prípravy úradníkov a protekcionizmu), určite však potrebuje viac zdrojov a zamestnancov v hlavných mestách štátov. Na informovanie MSP o existencii a zariadeniach, ktoré zabezpečuje tento mechanizmus, by sa mala uskutočniť štruktúrovaná informačná kampaň.

1.1.24

EHSV vypracoval podrobný zoznam prekážok jednotného trhu (5) s cieľom umožniť realistické pochopenie regulačných výziev, ktoré stále bránia plnej realizácii európskeho vnútorného trhu. Tí však niekedy nie sú k dispozícii.

1.1.25

V rámci dosledovania medziinštitucionálnej dohody z roku 2003 EHSV v spolupráci s Európskou komisiou pripravuje databázu (PRISM II) na mapovanie koregulačných a samoregulačných iniciatív EÚ (6). EHSV a najmä členovia jeho Strediska pre monitorovanie jednotného trhu (SMO) sú zdrojom, ktorý môžu Komisia a členské štáty ochotne využívať. SMO každoročne organizuje najmä verejné diskusie v rôznych členských štátoch s osobitným dôrazom na otázky zamestnanosti v nových členských štátoch.

1.1.26

Vzhľadom na svoju odbornosť a reprezentatívnosť sa EHSV domnieva, že by mohol byť zaangažovaný do procesu vypracúvania analýz dosahu, ktoré má Komisia v úmysle systematizovať. Je veľmi dôležité, aby návrhy právnych predpisov odrážali pluralitu názorov a aby boli čo najprecíznejšie a objektívne vyargumentované. Predloženie hodnotenia o dosahu najprv EHSV a poskytnutie príležitosti na pripomienkovanie tohto hodnotenia pred jeho zaslaním európskym inštitúciám by umožnilo – v duchu partnerstva pre európsku obnovu – zabezpečiť oveľa väčšiu akceptáciu legislatívnych iniciatív EÚ (7).

1.1.27

Informovanie spotrebiteľov o výhodách jednotného trhu a ich podpora pri využívaní týchto výhod by sa mala považovať za prioritu pre urýchlenie dokončenia vnútorného trhu.

2.1

Toto stanovisko nadväzuje na žiadosť, ktorou komisárka Wallström, podpredsedníčka Európskej komisie, 5. októbra 2006 požiadala Európsky hospodársky a sociálny výbor o vypracovanie prieskumného stanoviska.

2.2

Podľa žiadosti sa mal výbor zaoberať prioritami, ktoré vytýčila Európska komisia, s cieľom prispieť k správe, ktorá sa má predložiť na summite Rady na jar 2007 a nakoniec k záverečnej správe.

2.3

Vzhľadom na časovú tieseň, v ktorej výbor musel pracovať, rozhodol sa sústrediť na niekoľko kľúčových bodov a určiť niekoľko kľúčových oblastí, v ktorých je podľa neho potrebný ďalší pokrok.

3.1

Pôvodnou logikou jednotného trhu bolo nahradiť rôzne súbory vnútroštátnych predpisov jedným súborom predpisov pre celú EÚ a vytvoriť tak jednotné rámcové podmienky, ktoré by európskemu hospodárstvu umožnili v plnej miere využiť svoj potenciál. V skutočnosti sa predpisy ES príliš často považujú skôr za doplnok než za náhradu vnútroštátnych predpisov.

3.2

Faktorom, ktorého význam medzičasom vzrástol, je globalizácia, ktorá je zároveň výzvou aj príležitosťou. Túto výzvu je možné zvládnuť, len ak sa naplno využije potenciál jednotného trhu.

3.3

EHSV v tejto súvislosti schvaľuje zámer Európskej komisie vypracovať nový politický program založený na novom partnerstve s účinnejšou spoluprácou inštitúcií. V rámci tohto spoločného programu by národné vlády a regionálne a miestne samosprávy tiež mali prevziať zodpovednosť za dosiahnutie výsledkov a priblíženie Európy jej občanom.

3.4

Je nutné sa vzoprieť názoru, že viac právnych predpisov akosi znamená „viac Európy“. Návrhy právnych alebo regulačných predpisov by sa mali preskúmať na úrovni EÚ aj na úrovni členských štátov. Sú naozaj potrebné? Sú najúčinnejším prostriedkom na dosiahnutie potrebného výsledku? Dôraz by sa mal klásť na presadzovanie alternatív voči právnym predpisom, akými sú osvedčené postupy v koregulačných a samoregulačných iniciatívach alebo kolektívne dobrovoľné dohody, a ich využívanie by sa malo viac podporovať, pričom netreba zabudnúť na sociálny dialóg, na podporu ktorého Komisiu vyzýva zmluva – vzhľadom na dosiahnutie kolektívnych dohôd.

3.5

Na druhej strane by sa v legislatívnych postupoch a pri tvorbe politík malo lepšie zaručiť účinné využívanie a kvalita hodnotenia dopadu, hodnotení a verejných konzultácií (splnil návrh právneho predpisu to, čo mal? Ak nie, prečo?) V tejto súvislosti výbor vypracuje prieskumné stanovisko na tému „Normy kvality pre obsahy, postupy a metódy sociálnych analýz dosahu z pohľadu sociálnych partnerov a iných zástupcov občianskej spoločnosti“.

3.6

V niektorých oblastiach týkajúcich sa veľkého počtu spotrebiteľov bol jednotný trh úspešný (napr. bezpečnosť výrobkov alebo záruky pri predaji), kým v iných oblastiach sa pokrok objavuje len pomaly, alebo vo vzťahu ku konečnému užívateľovi vôbec neexistuje (napr. finančné služby alebo patent Spoločenstva).

3.7

Zároveň pretrváva vysoká nezamestnanosť. Pokušenie chrániť zamestnanosť prostredníctvom vnútroštátnych právnych a regulačných predpisov je všadeprítomné. Okrem podrývania plného potenciálu skutočného jednotného trhu vedú takéto trendy k skrytým nákladom. Napríklad „ročné zaťaženie podnikov z dôvodu administratívnych nákladov európskych právnych predpisov bude dvojnásobkom pôvodného odhadu 320 miliárd EUR “Dodržiavanie vnútroštátnych predpisov môže byť len ďalším bremenom. Vytvorenie pracovných miest a mobilita zamestnancov sú hlavnými cieľmi jednotného trhu. Programy všeobecného a odborného vzdelávania musia byť výraznejšie zamerané na ďalší rozvoj znalostnej ekonomiky. Vytvorenie jednotného trhu však samo o sebe nevyrieši problémy európskeho trhu práce, budú tiež potrebné ďalšie aktívne opatrenia.

3.8

Legislatívne návrhy by sa mali tvoriť tak, aby boli ľahko zrozumiteľné pre potenciálnych konečných užívateľov, a nielen pre legislatívne orgány. To isté by sa malo týkať aj regulácií.

3.9

Vyššia priorita by sa mala priznať lepšej právnej úprave. EHSV sa o tom zmienil v množstve stanovísk (8). Z konzultácií Komisie aj od členských štátov existujú nespočetné dôkazy o tom, že vnútroštátne správy pri implementácii smerníc do vnútroštátnych právnych predpisov tieto smernice často sťažujú (tzv. gold plating). Táto skutočnosť viac zaťažuje MSP ako veľké spoločnosti. Majitelia MSP musia často spájať všetky úlohy, ktoré veľké organizácie môžu prideliť špecialistom.

3.10

Lepšie uplatňovanie a presadzovanie je prvým predpokladom existencie jednotného trhu. Stanovisko EHSV na tému „Prepojenie správy EÚ a členských štátov“  (9) upozorňuje na existujúce nedostatky:

3.11

Lepšie uplatňovanie a presadzovanie je zábezpekou proti rozdrobeniu jednotného trhu.

3.12

Vo vnútroštátnej správe očividne neexistuje dostatočná súdržnosť, pričom efektívnosť Európskej únie ohrozujú členské štáty, ktoré nedodržiavajú svoje vlastné rozhodnutia. V niektorých členských štátoch existuje na vnútroštátnej úrovni len veľmi slabá komunikačná a informačná politika pre otázky jednotného trhu, vrátane informovania o dosiahnutých úspechoch. Vlády, národné parlamenty ani médiá necítia morálny tlak na vykonávanie svojej úlohy. Ak majú občania Európy skutočne cítiť, že sú neoddeliteľnou súčasťou vývoja, vrátane pozastavenej Zmluvy o Ústave, je potrebné väčšie zapojenie sociálnych partnerov a občianskej spoločnosti. No pozornosť by sa nemala zameriavať výlučne na problémy komunikácie. Prvým krokom na ceste opätovného získania dôvery občanov EÚ musí byť pokračovanie v riešení naliehavých problémov Únie.