Záverečná správa vyšetrovateľa v prípade COMP/37.956 – Betonárske výstuže

(podľa článku 15 rozhodnutia Komisie (2001/462/ES, ESUO) z 23. mája 2001 o pôsobnosti vyšetrovateľov v niektorých konaniach vo veci hospodárskej súťaže – Ú. v. ES L 162, 19.6.2001, s. 21)

(2006/C 303/02)

Návrh rozhodnutia predložený Komisii si vyžaduje niekoľko pripomienok súvisiacich s právom strán na vypočutie.

1.   Prístup k spisu

Keď strany nedosiahli dohodu s generálnym riaditeľstvom, opakovane sa obrátili so sťažnosťou na Generálne riaditeľstvo pre hospodársku súťaž a vyšetrovateľa.

Po tom, čo bolo spoločnostiam doručené vyhlásenie o námietkach prijaté Komisiou 26. marca 2002, došlo k výmene niekoľkých desiatok listov a faxových správ.

Sťažnosti sa v podstate týkali spôsobu prístupu k spisu a zaoberali sa najmä chybami na CD ROM nosičoch zaslaných spoločnostiam. V dôsledku chýb v klasifikácii prístupných a neprístupných dokumentov boli v niekoľkých prípadoch dokumenty sprístupnené vtedy, keď sa sprístupniť nemali a v iných prípadoch sprístupnené neboli aj napriek tomu, že spoločnosti mali právo do nich nahliadnuť.

Tieto chyby boli poľutovaniahodné. Pokiaľ ide o dokumenty, do ktorých mali spoločnosti právo nahliadnuť, tieto chyby boli napravené a spoločnostiam bolo poskytnuté väčšie množstvo času, aby sa predišlo akémukoľvek porušeniu práva spoločností na vypočutie.

Berúc do úvahy povolené predĺženie lehôt, mali strany v podstate dva mesiace na odpoveď, čo je dostatočný čas na analýzu skutočností a predloženie obhajoby.

Malo by sa pamätať na to, že tento prípad nie je obzvlášť komplikovaný, ako by tomu mohlo byť v prípade veľmi veľkého počtu účastníkov v rámci obmedzujúceho postupu, alebo keby bola interpretácia skutočností mimoriadne zložitá.

Je preto nutné dospieť k záveru, že množstvom času poskytnutého spoločnostiam na odpoveď Komisia splnila povinnosť poskytnúť spoločnostiam dostatočný čas na reakciu na vyhlásenie o námietkach, a že poskytnutý čas bol v súlade so zásadami ustanovenými Súdom prvého stupňa a Súdnym dvorom, predovšetkým z toho dôvodu, že sa uskutočnili vypočutia, na ktorých bolo stranám umožnené ústne objasniť a doplniť svoje písomné reakcie na vyhlásenie o námietkach a predložiť ďalšie písomné vysvetlenia.

2.   Vypočutia

Z procesného hľadiska ide o osobitný prípad, pretože konania začali v rámci Zmluvy o ESUO, podľa ktorej sa predstavitelia členských štátov nezúčastňujú na oficiálnom vypočutí. Takéto vypočutie sa uskutočnilo 13. júna 2002.

Potreba posúdiť všetky vznesené pripomienky, predovšetkým pripomienky vznesené na samotnom vypočutí, však viedla k tomu, že oddelenia neboli schopné zostaviť návrh záverečného rozhodnutia pre Komisiu pred 23. júlom 2002, kedy skončila platnosť Zmluvy o ESUO.

Doplnkové vyhlásenie o námietkach bolo preto stranám zaslané 12. augusta 2002.

Toto vyhlásenie malo v podstate technický charakter. V súlade s oznámením Komisie týkajúcim sa určitých aspektov zaobchádzania s prípadmi hospodárskej súťaže vyplývajúcich zo skončenia platnosti Zmluvy o ESUO uverejnenom 26. júna 2002 sa v ňom uvádza, že ďalšie konania sa budú riadiť procesným právom Zmluvy o ES, zatiaľ čo ich vecný základ sa bude naďalej posudzovať v súlade so Zmluvou o ESUO.

Potom sa uskutočnilo druhé vypočutie, na ktoré boli pozvaní predstavitelia členských štátov. Generálne riaditeľstvo pre hospodársku súťaž zaslalo predstaviteľom aj hlavné dokumenty týkajúce sa prípadu, v súlade s článkom 10 ods. 5 nariadenia 17/62.