Záverečná správa vyšetrovateľa vo veci COMP/F2-36.623, COMP/F2-36.820 a COMP/F-237.275 — Peugeot SA

(V súlade s článkami 15 a 16 rozhodnutia Komisie 2001/462/ES, ESUO z 23. mája 2001 o pôsobnosti vyšetrovateľov v niektorých konaniach vo veci hospodárskej súťaže – Ú. v. ES L 162, 19.6.2001, s. 21)

(2006/C 149/06)

V návrhu rozhodnutia v spornej veci je potrebné urobiť niekoľko pripomienok, pokiaľ ide o právo strán na vypočutie.

Pôvodom tejto veci bolo niekoľko sťažností od oprávnených zástupcov a konečných spotrebiteľov, podľa ktorých Peugeot SA uplatňoval opatrenia s cieľom obmedziť vývozy vozidiel Peugeot v Holandsku a v Nemecku.

Dňa 30. apríla 2004 Komisia adresovala Automobiles Peugeot SA („AP“) vo Francúzsku, Peugeot Deutschland Gmbh v Nemecku („PDG“), Peugeot Nederland BY („PNE“) v Holandsku oznámenie o námietkach, v ktorom bolo predbežne stanovené, že skupina prijala: „všeobecnú stratégiu zameranú na obmedzenie cezhraničného predaja automobilov konečným spotrebiteľom, s cieľom obmedziť konkurenciu v rámci jednej značky medzi členmi svojej distribučnej siete v rôznych členských štátoch“.

Pokiaľ ide o Nemecko, Komisia vyjadrila štyri námietky týkajúce sa: „prvkov odmeňovania koncesionárov – členov siete, určitých propagačných akcií, obmedzenia dodávok pre členov siete a nátlaku na koncesionárov s cieľom obmedzenia vývozu“.

Pokiaľ ide o Holandsko, Komisia vyjadrila štyri námietky podobnej povahy, ako námietky určené Nemecku, najmä: „i) reštriktívna politika v oblasti odmeňovania koncesionárov, ii) reštriktívna politika pri príležitosti rôznych propagačných kampaní, iii) politika obmedzenia dodávok pre koncesionárov a iv) napomenutia a priame výslovné príkazy adresované viacerým koncesionárom s cieľom uplatňovania stratégie obmedzenia vývozu“.

Strany mali prístup k spisu 11. a 12. mája 2004 v priestoroch Komisie.

Následne na odôvodnenú žiadosť predloženú stranami, pôvodná lehota na odpoveď na oznámenie o námietkach bola predĺžená do 30. júla 2004.

Strany sa zriekli práva na vypočutie v ústnom formálnom vypočutí.

Komisia na základe odpovede Peugeotu na oznámenie o námietkach vykonala doplňujúce zisťovania. Vo svetle získaných doplňujúcich informácií Komisia prehodnotila a opustila svoje stanovisko týkajúce sa nemeckej časti oznámenia o námietkach.

Pokiaľ ide o holandskú časť, návrh konečného rozhodnutia zachováva pôvodné námietky týkajúce sa reštriktívnej politiky v oblasti odmeňovania koncesionárov a nátlaku na koncesionárov.

S cieľom zachovať transparentnosť a doplniť prístup ku spisu Komisie, bol stranám poslaný 26. mája 2005 list o skutočnostiach spoločne s prílohami. Dôvody a pripomienky vyjadrené v tomto liste neboli novými námietkami, ale umožňovali stranám vyjadriť všetky vysvetlenia užitočné na ich obhajobu a spojené s už uvedenými námietkami.

Strany predložili svoje vysvetlenia k 27. júnu 2005.

V rámci tohto konania strany poukázali na niektoré otázky týkajúce sa prístupu ku spisu. V apríli 2003 strany adresovali v tomto zmysle list vyšetrovateľovi.

Peugeot podotkol, že počas zisťovaní Komisiou, v apríli 2003, neboli rešpektované procesné záruky. Dva dokumenty s výsledkami právneho auditu, ktorý požadoval Peugeot od svojich advokátov následne na overenia 22. a 23. septembra 1999, a na ktorých bolo uvedené „prísne dôverné“ boli zabavené. Peugeot žiadal ich navrátenie, ktoré sa uskutočnilo 14. apríla 2003 na stretnutí na Generálnom riaditeľstve pre hospodársku súťaž. Zápisnica o navrátení dokumentov explicitne poukazuje na skutočnosť, že dotknuté dokumenty boli vyhotovené v rámci obhajoby podniku, a že na tomto základe sú pokryté ochranou o výmene korešpondencie medzi advokátom a jeho klientom. Dňa 28. apríla 2003 vyšetrovateľ, ktorý mal v tej dobe na starosti spis skonštatoval, že uplatňované konanie, uzatvorené listom zo strany útvarov Komisie garantujúce, že nijaká kópia nebola zachovaná a v konečnom dôsledku nebude použitá proti podniku, rešpektovalo práva obhajoby. Takisto potvrdil, že úradníci Komisie sa obmedzili len na minimálne a nevyhnutné overenie dotknutých dokumentov.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti považujem právo na vypočutie v tejto veci za dodržané. Z môjho pohľadu sa návrh konečného rozhodnutia zakladá len na námietkach, ku ktorým sa strany mohli vyjadriť.