25.7.2006

Úradný vestník Európskej únie

C 172/1

Závery Rady o Európskom indikátore jazykovej kompetencie

(2006/C 172/01)

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na:

—

strategický cieľ Európskej únie stať sa najkonkurencieschopnejším a najdynamickejším hospodárstvom na svete založeným na vedomostiach, schopným udržať trvalý hospodársky rast s väčším počtom a vyššou kvalitou pracovných príležitostí, ako aj väčšou sociálnou súdržnosťou, ktorý sa stanovil na zasadnutí Európskej rady 23. a 24. marca 2000 v Lisabone a opätovne potvrdil na zasadnutí Európskej rady 23. a 24. marca 2001 v Štokholme,

—	mandát uvažovať o konkrétnych budúcich cieľoch systémov vzdelávania, zameriavajúc sa na spoločné obavy a priority a zároveň rešpektujúc národnú rozmanitosť..., ktorý Rade pre vzdelávanie udelilo zasadnutie Európskej rady v Lisabone (1),

—

Uznesenie Rady zo 14. februára 2002 o podpore jazykovej rozmanitosti a učenia sa jazykov (2), ktoré okrem iného zdôraznilo, že:

—	znalosť jazykov je jednou zo základných zručností, ktoré si občania potrebujú osvojiť, aby sa mohli účinne zúčastňovať na európskej znalostnej spoločnosti, a preto uľahčuje začlenenie do spoločnosti, ako aj sociálnu súdržnosť; a že

—	všetky európske jazyky sú si rovné v hodnote a postavení z kultúrneho hľadiska a tvoria neoddeliteľnú súčasť európskej kultúry a civilizácie,

a vyzvalo členské štáty, aby zaviedli systém potvrdzovania jazykových znalostí, ktorý je založený na Spoločnom európskom rámci pre jazyky, ktorý vypracovala Rada Európy,

—

závery zo zasadnutia Európskej rady v Barcelone 15. až 16. mája 2002 (3), v ktorých sa

—	schválil podrobný pracovný program nadväzovania na ciele systémov vzdelávania a odbornej prípravy (4),

—	vyzvalo na ďalšie kroky s cieľom zdokonaliť ovládanie základných zručností, najmä výučbou aspoň dvoch cudzích jazykov od útleho veku a

—	vyzvalo na stanovenie indikátora jazykovej kompetencie v roku 2003,

—	závery Rady o nových indikátoroch v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy z mája 2005 (5),

—	oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade nazvané Európsky indikátor jazykovej kompetencie (6),

—	návrh odporúčania Európskeho parlamentu a Rady o kľúčových zručnostiach pre celoživotné vzdelávanie (7), ktoré vymedzuje komunikáciu v cudzom jazyku ako kľúčovú zručnosť,

—	Oznámenie Komisie Rade, Európskemu parlamentu, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov nazvané Nová rámcová stratégia pre viacjazyčnosť (8),

OPÄTOVNE POTVRDZUJE, že:

—	zručnosti v cudzích jazykoch, ako aj pomoc pri podporovaní vzájomného porozumenia medzi národmi sú predpokladom mobilnej pracovnej sily a prispievajú ku konkurencieschopnosti hospodárstva Európskej únie,

—	pravidelné monitorovanie výkonnosti pomocou indikátorov a referenčných hodnôt je základnou súčasťou lisabonského procesu a umožňuje vymedzenie osvedčených postupov s cieľom strategicky usmerňovať a riadiť krátkodobé i dlhodobé opatrenia pracovného programu Vzdelávanie a odborná príprava 2010.

UZNÁVA, že:

—	sú potrebné opatrenia na nápravu súčasnej neexistencie spoľahlivých porovnávacích údajov o výsledkoch výučby a učenia sa cudzích jazykov,

—	takéto opatrenia musia vychádzať zo zhromažďovania údajov prostredníctvom objektívnych testov jazykových zručností, vypracovaných a vykonávaných tak, aby sa zabezpečila spoľahlivosť, presnosť a platnosť uvedených údajov,

—	takéto údaje majú potenciál pomôcť určiť osvedčené postupy v politikách jazykového vzdelávania a metodike výučby jazykov a podeliť sa o ne prostredníctvom posilnenej výmeny informácií a skúseností,

—	členské štáty potrebujú jasnejší obraz o praktických a finančných opatreniach, ktoré bude musieť každý z nich uskutočniť na účely zriadenia európskeho indikátora jazykovej kompetencie.

ZDÔRAZŇUJE, že:

—	vývoj indikátora by mal plne rešpektovať zodpovednosť členských štátov za organizáciu ich systémov vzdelávania a nemal by predstavovať neprimeranú správnu alebo finančnú záťaž pre dotknuté organizácie a inštitúcie,

—	metóda zhromažďovania údajov by mala zohľadniť predchádzajúcu prácu vykonanú v danej oblasti na medzinárodnej úrovni, ako aj na úrovni Únie a členských štátov a mala by sa vypracovať a vykonávať hospodárnym spôsobom,

—

európsky indikátor jazykovej kompetencie by sa mal zaviesť do praxe čo najskôr, v súlade s týmto referenčným rámcom:

—

by sa mali zhromažďovať:

—	prostredníctvom spoločného súboru testov vykonaných na reprezentatívnej vzorke cieľovej populácie v každom členskom štáte,

—	z reprezentatívnej vzorky žiakov absolvujúcich vzdelávanie a odbornú prípravu na konci úrovne 2 ISCED,

—	ak sa druhý cudzí jazyk nevyučuje pred koncom úrovne 2 ISCED, môžu si členské štáty zvoliť, že v prvom kole zhromažďovania údajov o druhom cudzom jazyku zhromaždia údaje od žiakov na úrovni 3 ISCED,

—	pre tie jazyky, pre ktoré v danom členskom štáte existuje vhodná reprezentatívna vzorka žiakov,

—	výsledky testov by mali vychádzať zo stupníc Spoločného európskeho referenčného rámca pre jazyky (9),

—

keďže dodržiavanie jazykovej rôznorodosti je základnou hodnotou Európskej únie, indikátor by sa mal zakladať na údajoch týkajúcich sa vedomostí všetkých oficiálnych jazykov Európskej únie vyučovaných v Únii ako cudzie jazyky; z praktických dôvodov by však bolo žiadúce, aby v prvom kole zhromažďovania údajov boli testy dostupné v tých oficiálnych jazykoch Európskej únie, ktoré sa v členských štátoch vyučujú najčastejšie, ak je v rámci týchto jazykov k dispozícii dostatočne široká vzorka testovaných žiakov,

—	členské štáty si samé stanovia, ktoré z týchto oficiálnych jazykov sa budú testovať,

—

indikátor by mal zhodnotiť spôsobilosť štyroch aktívnych a pasívnych zručností, z praktických dôvodov by však bolo žiadúce zamerať sa v prvom kole zhromažďovania údajov na to, aby boli dostupné testy pre tri jazykové zručnosti, ktoré možno zhodnotiť najjednoduchšie (t. j. návrh: porozumenie hovoreného a čítaného textu počúvanie s porozumením, čítanie s porozumením a písanie),

—	metodika testovania by sa mala sprístupniť tým členským štátom, ktoré ju chcú použiť na vypracovanie vlastných testov iných jazykov,

—	mali by sa tiež zhromaždiť vhodné kontextové informácie, ktoré pomôžu zhodnotiť základné faktory.

VYZÝVA Komisiu, aby:

—

čo najskôr zriadila poradný výbor (poradný výbor EILC) zložený zo zástupcu každého členského štátu a jedného zástupcu Rady Európy, ktorý bude mať mandát radiť Komisii pri technických otázkach, akými sú:

—	špecifikácia verejnej súťaže na vytvorenie testovacích nástrojov,

—	hodnotenie práce zmluvného dodávateľa,

—	vhodné opatrenia, normy a technické protokoly pre zhromažďovanie údajov v členských štátoch zohľadňujúc pritom potrebu predchádzať neprimeranej administratívnej alebo finančnej záťaži členských štátov;

—

s cieľom pomôcť členským štátom vymedziť organizačné a finančné dôsledky, zadala tomuto výboru počiatočnú úlohu vypracovať časový harmonogram práce a podrobnejší popis zostavovania a vykonania testov vrátane:

—	veľkosti vzorky,

—	uprednostňovanej testovacej metódy a

—	uprednostňovaných spôsobov vykonania testov, pričom sa zohľadnia možnosti elektronického testovania,

—	minimálnu veľkosť vzorky, ktorá by mala určiť, či sa má test konkrétneho jazyka poskytnúť členským štátom,

—	predložila Rade do konca roku 2006 písomnú správu o pokroku a prípadných nedoriešených otázkach.

VYZÝVA členské štáty, aby:

—	prijali všetky potrebné kroky na dosiahnutie pokroku pri zavádzaní EILC.

(1) Dokument SN 100/1/00 REV 1, odsek 27.

(2) Ú. v. ES C 50, 23.2.2002, s. 1.

(3) Dokument SN 100/1/02 REV 1.

(4) Prijala Rada pre vzdelávanie 14. februára 2002 (Ú. v. ES C 142, 14.6.2002, s. 1).

(5) Ú. v. EÚ L 141, 10.6.2005, s. 7.

(6) Dokument 11704/05 - KOM(2005) 356, konečné znenie.

(7) Dokument 13425/05 - KOM(2005) 548, konečné znenie.

(8) Dokument 14908/05 - KOM(2005) 596, konečné znenie.

(9) Spoločný európsky referenčný rámec pre jazyky: Učenie sa, učenie, hodnotenie, ako ho vypracovala Rada Európy.