1.9.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 210/2


Usmernenia k metóde stanovenia pokút uložených podľa článku 23 ods. 2 písm. a) nariadenia č. 1/2003

(2006/C 210/02)

(Text s významom pre EHP)

ÚVOD

1.

Ak podniky alebo združenia podnikov úmyselne alebo z nedbalosti porušujú článok 81 alebo článok 82 zmluvy, Komisia im môže rozhodnutím, v súlade s článkom 23 ods. 2 písm. a) nariadenia č. 1/2003 (1), uložiť pokuty.

2.

Komisia má pri výkone svojej právomoci ukladať takéto pokuty značný priestor na zváženie (2) v rámci limitov stanovených nariadením č. 1/2003. Komisia musí v prvom rade zohľadniť trvanie a závažnosť porušenia. Uložená pokuta nesmie presiahnuť limity uvedené v článku 23 ods. 2 v druhom a treťom pododseku nariadenia č. 1/2003.

3.

Komisia, s cieľom zabezpečiť transparentnosť a objektívny charakter svojich rozhodnutí, uverejnila 14. januára 1998 usmernenia k metóde stanovenia pokút (3). Po viac ako ôsmych rokoch uplatňovania má Komisia dostatočné skúsenosti, ktoré jej umožňujú ďalej rozvinúť a upresniť politiku ukladania pokút.

4.

Právomoc Komisie ukladať podnikom alebo združeniam podnikov pokuty, keď úmyselne alebo z nedbalosti porušujú ustanovenia článku 81 alebo článku 82 zmluvy, je jedným z prostriedkov výkonu kontroly, ktorým je Komisia zo zmluvy poverená. Úloha dohľadu nepozostáva iba z povinnosti vyšetrovania a stíhania individuálnych porušení, ale zahŕňa tiež povinnosť sledovať všeobecnú politiku smerujúcu k uplatňovaniu zásad v oblasti hospodárskej súťaže, stanovených zmluvou, a orientovať týmto smerom aj konanie podnikov (4). Na tento účel musí Komisia dohliadať, aby jej činnosť mala odstrašujúci charakter (5). Ak teda Komisia zistí, že došlo k porušeniu ustanovení článku 81 alebo článku 82 zmluvy, môže byť nevyhnutné uložiť pokutu tým, ktorí sa tohto porušenia právnych predpisov dopustili. Je potrebné stanoviť pokuty v takej výške, ktorá by mala odstrašujúci účinok, a to nielen s cieľom sankcionovať konkrétne podniky (špecifický odstrašujúci účinok), ale aj s cieľom odradiť ostatné podniky od konania, alebo od pokračovania v konaní, ktoré je v rozpore s článkami 81 a 82 zmluvy (všeobecný odstrašujúci účinok).

5.

V snahe dosiahnuť tento cieľ by mala Komisia pri stanovení pokút vychádzať z hodnoty predaja tovaru alebo služieb spojených s porušením. Pri stanovení výšky pokuty by významnú úlohu malo mať aj trvanie porušenia. Trvanie porušenia má nevyhnutne vplyv na potenciálne dôsledky porušenia na trhu. Je teda dôležité, aby výška pokuty takisto zohľadňovala počet rokov, počas ktorých sa podnik podieľal na porušení.

6.

Kombinácia hodnoty predaja v súvislosti s porušením a trvaním sa považuje za vhodnú hodnotu na vyhodnotenie ekonomického významu porušenia, ako aj relatívneho podielu každého podniku na porušení. Referencia na tieto ukazovatele je vhodnou informáciou o rádovej výške pokuty a nemala by slúžiť ako základ na automatický alebo aritmetický výpočet.

7.

Takisto sa považuje za vhodné, aby sa do pokuty zahrnula aj konkrétna suma nezávislá od trvania porušenia, s cieľom odradiť podniky od samotného začatia protiprávnych činností.

8.

V nasledujúcich častiach sú detailne uvedené zásady, ktorými sa Komisia bude riadiť pri stanovovaní výšky pokút uložených podľa článku 23 ods. 2 písm. a) nariadenia č. 1/2003.

METÓDA NA URČENIE VÝŠKY POKÚT

9.

Bez toho, aby bol dotknutý bod 37 uvedený ďalej, Komisia použije pri stanovení výšky pokút uložených podnikom alebo združeniam podnikov dvojstupňovú metodiku.

10.

Komisia určí najskôr základnú výšku pokuty pre každý podnik alebo združenie podnikov (pozri časť 1).

11.

Potom môže zvýšiť alebo znížiť túto sumu (pozri časť 2).

1)   Základná výška pokuty

12.

Základná výška sa stanoví podľa hodnoty predaja s použitím nasledujúcej metodiky.

A.   Stanovenie hodnoty predaja

13.

Pri stanovení základnej výšky uloženej pokuty bude Komisia vychádzať z hodnoty predaja tovaru alebo služieb podniku, s ktorými porušenie priamo alebo nepriamo (6) súvisí v príslušnej geografickej oblasti v rámci EHP. Komisia obvykle použije na výpočet hodnotu predaja podniku počas posledného celého roku, v ktorom sa podnik podieľal na porušení (ďalej len „hodnota predaja“).

14.

Ak sa porušenie združenia podnikov týka činností jeho členov bude hodnota predaja zodpovedať vo všeobecnosti súčtu hodnôt predaja jeho členov.

15.

S cieľom stanoviť hodnotu predaja podniku Komisia použije najvyššie údaje, ktoré sú pre tento podnik k dispozícii.

16.

Ak podnik poskytne neúplné alebo nespoľahlivé údaje, môže Komisia určiť hodnotu predaja tohto podniku na základe čiastkových údajov, ktoré získala a/alebo na základe akýchkoľvek iných informácii, ktoré považuje za dôležité alebo za vhodné.

17.

Hodnota predaja sa určí bez DPH a bez iných daní priamo súvisiacich s predajom.

18.

Ak porušenie presiahne územie Európskeho hospodárskeho priestoru („EHP“) (napríklad v prípade medzinárodných kartelov), príslušný predaj podniku vo vnútri EHP nemusí primeraným spôsobom odrážať podiel každého podniku na porušení. Takáto situácia môže nastať napríklad v súvislosti s celosvetovými dohodami o rozdelení trhu.

Za takýchto okolností, s cieľom zohľadniť agregovaný objem príslušných predajov v EHP a relatívny podiel každého podniku na porušení, Komisia môže posúdiť celkový objem predaja tovaru alebo služieb súvisiacich s porušením v dotknutej geografickej oblasti (rozľahlejšej ako EHP), určiť podiel predaja každého podniku podieľajúceho sa na porušení na tomto trhu a aplikovať tento podiel na agregovaný objem predajov týchto podnikov vo vnútri EHP. Výsledok tohto výpočtu sa bude považovať za hodnotu predaja na účely stanovenia základnej výšky pokuty.

B.   Stanovenie základnej výšky pokuty

19.

Základná výška pokuty bude súvisieť s určitou časťou hodnoty predaja stanovenou v závislosti od stupňa závažnosti porušenia a vynásobenou počtom rokov, v ktorých porušenie trvalo.

20.

Vyhodnotenie závažnosti sa vykoná na osobitne na každý typ porušenia prihliadajúc na všetky relevantné okolnosti prípadu.

21.

Vo väčšine prípadov sa zohľadňovaná časť hodnoty predaja stanoví na úrovni, ktorá môže dosiahnuť až 30 %.

22.

Pri rozhodovaní o tom, či časť hodnoty predaja, ktorá sa má vziať do úvahy pre daný prípad by mala byť situovaná v hornej alebo v dolnej časti stupnice, Komisia zohľadní určitý počet ukazovateľov, napríklad povahu porušenia, kumulovaný podiel všetkých zúčastnených strán na trhu, geografický rozsah porušenia, uskutočnenie alebo neuskutočnenie porušenia.

23.

Medzi najzávažnejšie obmedzenia hospodárskej súťaže patria svojou povahou horizontálne dohody (7) o stanovení cien, rozdelení trhu a obmedzení produkcie, ktoré sú zväčša tajné. Tieto by mali byť na základe politiky hospodárskej súťaže prísne sankcionované. Časť zohľadňovaných predajov u takýchto porušení sa teda obvykle bude nachádzať v hornej časti stupnice.

24.

Aby sa plne zohľadnilo trvanie účasti každého podniku na porušení, vynásobí sa suma stanovená na základe hodnoty predaja (pozri body 20 až 23) počtom rokov účasti na porušení. Obdobia kratšie ako 6 mesiacov sa budú počítať ako polrok, Obdobia dlhšie ako 6 mesiacov, ale kratšie ako jeden rok sa budú počítať ako celý rok.

25.

Okrem toho, Komisia nezávisle od trvania účasti podniku na porušení zahrnie do základnej výšky pokuty sumu pohybujúcu sa medzi 15 % až 25 % hodnoty predaja podľa definície v časti A, aby podniky odradila od akejkoľvek účasti na horizontálnych dohodách o stanovení cien, rozdelení trhu a obmedzení produkcie. Komisia môže takisto uplatniť takúto dodatočnú sumu aj v prípade iných porušení. Komisia pri rozhodovaní o pomere hodnoty predaja, ktorý sa má brať do úvahy v konkrétnom prípade zohľadní určitý počet faktorov, najmä tie, ktoré sú uvedené v bode 22.

26.

Ak je hodnota predaja podnikov podieľajúcich sa na porušení podobná, ale nie rovnaká, môže Komisia pre každý z týchto podnikov stanoviť rovnakú základnú výšku. Komisia pri stanovení základnej výšky pokuty použije zaokrúhlené údaje.

2)   Úpravy základnej výšky pokuty

27.

Pri stanovení pokuty Komisia môže zohľadniť okolnosti vedúce k zvýšeniu alebo zníženiu základnej výšky tak, ako je stanovené v časti 1. Učiní tak po celkovej úvahe a s prihliadnutím na všetky významné okolnosti.

A.   Priťažujúce okolnosti

28.

Komisia môže zvýšiť základnú výšku pokuty, ak zistí existenciu priťažujúcich okolností, napríklad:

ak podnik pokračuje v rovnakom alebo podobnom porušení po tom, ako Komisia alebo vnútroštátny orgán pre hospodársku súťaž skonštatovali, že tento podnik porušil ustanovenia článku 81 alebo článku 82. Základná výška sa môže zvýšiť až o 100 % za každé zistené porušenie;

odmietanie spolupráce alebo bránenie vo vyšetrovaní,

vedúca úloha pri porušovaní alebo podnecovanie k porušeniu. Komisia bude takisto venovať zvláštnu pozornosť všetkým prijatým opatreniam zameraným na nútenie ostatných podnikov k účasti na porušení a/alebo odvetné opatrenia voči ostatným podnikom s cieľom donútiť ich dodržiavať praktiky predstavujúce porušenie.

B.   Poľahčujúce okolnosti

29.

Komisia môže znížiť základnú výšku pokuty ak zistí existenciu poľahčujúcich okolností, napríklad:

ak podnik dokáže, že ukončil porušenie hneď po prvom zásahu Komisie. Táto okolnosť sa nepoužije v prípade dohôd alebo praktík tajnej povahy (najmä kartelov);

ak podnik dokáže, že porušenie bolo spáchané z nedbalosti;

ak podnik dokáže, že jeho účasť na porušení je významne znížená a v dôsledku toho preukáže, že v dobe, keď bol stranou dohôd predstavujúcich porušenie, sa v skutočnosti vyhýbal ich uplatňovaniu a choval sa na trhu konkurenčným spôsobom. Samotná skutočnosť, že sa určitý podnik podieľal na porušení v kratšom časovom období ako ostatné podniky sa nebude považovať za poľahčujúcu okolnosť, pretože táto okolnosť je už zohľadnená vo výške pokuty;

ak dotknutý podnik účinne spolupracuje s Komisiou nad rámec oznámenia zhovievavosti a zákonom stanovenej povinnosti spolupráce;

ak protikonkurenčné správanie bolo povolené, alebo podporované verejnými orgánmi alebo predpismi. (8)

C.   Špecifické zvýšenie na účely odstrašujúceho charakteru

30.

Komisia bude venovať osobitnú pozornosť zabezpečeniu odstrašujúceho účinku pokút. Na tento účel môže zvýšiť pokutu uloženú podnikom, ktoré majú zvlášť vysoký obrat mimo tovarov alebo služieb, ktoré sú spojené s porušením.

31.

Komisia takisto zohľadní nutnosť zvýšiť sankciu tak, aby prevýšila nezákonný zisk uskutočnený vďaka porušeniu, ak je takýto odhad možný.

D.   Maximálna zákonná hranica

32.

Konečná výška pokuty uložená nepresiahne v žiadnom prípade u akéhokoľvek podniku alebo združenia podnikov podieľajúcich sa na porušení 10 % z celkového obratu uskutočneného v predchádzajúcom obchodnom roku, ako to vyplýva z článku 23 ods. 2 nariadenia č. 1/2003.

33.

Keď sa porušenie združenia podnikov vzťahuje k aktivitám jeho členov, pokuta nepresiahne 10 % z celkového obratu každého člena pôsobiaceho na trhu, ktorého sa týka porušenie združenia.

E.   Oznámenie o zhovievavosti

34.

Komisia použije pravidla zhovievavosti v súlade s podmienkami uvedenými v oznámení uplatniteľnom na daný prípad.

F.   Platobná schopnosť

35.

Za výnimočných okolností môže Komisia na návrh prihliadnuť na platobnú neschopnosť podniku v osobitnom sociálnom a ekonomickom kontexte. Na zníženie pokuty nebude Komisii stačiť samotné zistenie o nepriaznivej alebo stratovej finančnej situácii podniku. Zníženie môže byť povolené len na základe objektívnych dôkazov, preukazujúcich, že uloženie pokuty podľa podmienok stanovených v týchto usmerneniach, by nenapraviteľne ohrozilo ekonomickú životaschopnosť dotknutého podniku a viedlo by ku strate hodnoty jeho majetku.

ZÁVEREČNÉ POZNÁMKY

36.

Komisia môže v určitých prípadoch uložiť symbolickú pokutu. Odôvodnenie takejto pokuty musí byť uvedené v texte rozhodnutia.

37.

I keď tieto usmernenia vysvetľujú všeobecnú metodiku stanovovania výšky pokút, konkrétne okolnosti danej veci alebo nevyhnutnosť dosiahnuť odstrašujúci účinok v konkrétnej veci môžu byť dôvodom na to, aby sa Komisia odchýlila od tejto metodiky alebo od limitov stanovených v bode 21.

38.

Tieto usmernenia sa uplatnia na všetky veci, v prípade ktorých bolo po ich uverejnení v Úradnom vestníku notifikované oznámenie o námietkach, a to nezávisle od toho, či je pokuta uložená podľa článku 23 ods. 2 nariadenia č. 1/2003 alebo článku 15 ods. 2 nariadenia č. 17 (9).


(1)  Nariadenie Rady zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch 81 a 82 Zmluvy, Ú. v. ES L 1, 4.1.2003, s. 1.

(2)  Pozri napr. Rozsudok Súdneho dvora z 28. júna 2005, Dansk Rřrindustri A/S e.a./Commission, C-189/02 P, C-202/02 P, C-205/02 P až C-208/02 P a C-213/02 P, Zb. s. I-5425, bod 172.

(3)  Usmernenia k metóde stanovenia pokút uložených podľa článku 15 ods. 2 nariadenia č. 17 a článku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO (Ú. v. ES C 9, 14.1.1998, s. 3).

(4)  Pozri napr. uvedený rozsudok Dansk Rřrindustri A/S e.a./Commission, bod 170.

(5)  Pozri rozsudok Súdneho dvora zo 7. júna 1983, Musique Diffusion française e.a./Commission, 100/80 až 103/80, Zb. s. 1825, bod 106.

(6)  Príkladom sú horizontálne dohody o stanovení cien, týkajúce sa určitého výrobku, keď cena tohto výrobku bude slúžiť ako základ na určenie ceny iných výrobkov nižšej alebo vyššej kvality.

(7)  Tu patria dohody, zosúladené postupy a rozhodnutia o združení podnikateľov v zmysle článku 81 zmluvy.

(8)  Toto nemá vplyv na možnosť postupovať proti danému členskému štátu.

(9)  Článok 15 ods. 2 nariadenia 17 zo 6. februára 1962, prvé nariadenie o uplatňovaní článkov 85 a 86 (teraz 81 a 81) zmluvy (Ú. v. ES 13, 21.2.1962, s. 204).