[pic] | KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV |

Brusel, 20.9.2006

SEK(2006) 1106

PRACOVNÝ DOKUMENT ÚTVAROV KOMISIE Sprievodný dokument k Návrhu nariadenia Rady, ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia (EHS) č. 404/93, (ES) č. 1782/2003 a (ES) č. 247/2006, pokiaľ ide o odvetvie banánov

NA CESTE K REFORME SCHÉMY POMOCI PRE EURÓPSKYCH PESTOVATEľOV BANÁNOV Zhrnutie súhrnnej správy o hodnotení dosahu {KOM(2006) 489 v konečnom znení}{SEK(2006) 1107}

NA CESTE K REFORME SCHÉMY POMOCI PRE EURÓPSKYCH PESTOVATEľOV BANÁNOV Zhrnutie súhrnnej správy o hodnotení dosahu

DÔVODY NA REFORMU

Približne šestnásť percent banánov, ktoré prichádzajú na trh Spoločenstva, pochádza z troch najodľahlejších regiónov Európy: z Kanárskych ostrovov, ostrovov Martinik a Guadeloupe a ostrova Madeira.

Schéma pomoci pre európskych pestovateľov banánov sa zaviedla v roku 1993, keď bolo treba vynahradiť vplyv zjednotenia dvanástich vnútroštátnych schém, spomedzi ktorých boli niektoré veľmi ochranné a iné založené na slobodnom prístupe.

Pred významnou zmenou dovozného režimu k 1. januáru 2006 a s blížiacimi sa termínmi, ktoré ovplyvnia preferenčné podmienky prístupu na trh vyplývajúcich z budúcich záverov rokovacieho kola v Dauhá a budúcich dohôd o hospodárskom partnerstve s krajinami AKT, Komisia naplánovala opätovne preskúmať schému pomoci pre pestovateľov v kontexte reformy SPP a obnovy programov POSEI. Schéma pomoci, ktorá je nevyhnutná na udržanie vnútornej produkcie, dnes zaostáva za dynamikou vývoja SPP a pravidlami podporovania poľnohospodárstva v rámci WTO:

- automatický odraz kolísania cien na výške pomoci umelo izoluje pestovateľov od vývoja trhu a je v rozpore s cieľom trhovej orientácie. Má tiež za následok ťažko predvídateľné rozpočtové výdavky;

- usudzuje sa, že prepojenie pomoci a predávaných množstiev priamo narúša medzinárodný obchod;

- už niekoľko rokov systém prideľovania pomoci založený na rozdiele medzi paušálnym referenčným výnosom a priemerným výnosom pestovateľov vedie k rozdielom v kompenzácii medzi pestovateľmi rôznych regiónov.

Usmernenia pre reformu

Vzhľadom na priority európskej stratégie trvalo udržateľného rozvoja a lisabonskej stratégie transponované do cieľov zreformovanej SPP, finančné výhľady a medzinárodné záväzky, ako aj osobitné obmedzenia najodľahlejších regiónov, ako sa vyžaduje v zmluve, by reforma schémy pomoci mala zabezpečiť:

- kontinuitu poľnohospodárskej činnosti ako zložky trvalo udržateľného rozvoja regiónov, v ktorých sa pestujú banány;

- kompatibilitu pravidiel na podporu pre pestovateľov so zreformovanou SPP a záväzkami WTO;

- stabilizáciu a predvídateľnosť výdavkov schémy pomoci;

- zachovanie spravodlivej životnej úrovne pestovateľov a nápravu nerovnakého prideľovania podpory;

- možnosť zamerať pomoc Spoločenstva v závislosti od perspektív poľnohospodárskeho vývoja v každom producentskom regióne;

- zníženie náporu, ktorý pestovanie banánov vyvíja na životné prostredie;

- zjednodušenie riadenia schémy pomoci pre pestovateľov a zlepšenie kontroly výdavkov.

Možnosti a referenčné scenáre

Určili a vyhodnotili sa tri možnosti: „ rozviazanie “, ktoré zahŕňa nahradenie kompenzačnej pomoci neviazanou pomocou, ktorá sa stanoví na základe historických referencií v súlade s reformovanou SPP; „ memorandum “ založené na návrhu krajín, ktoré sú najväčšími európskymi producentmi, je možnosťou, v ktorej sa plánujú pevne stanovené balíky pre jednotlivé krajiny a poskytovanie pomoci na základe historických referencií spolu s podmienkou zachovania časti produkcie; „ POSEI “, predpokladá presun finančných prostriedkov zo schémy pomoci do programov POSEI prostredníctvom decentralizácie určovania podmienok udeľovania pomoci a jej druhov podľa osobitných charakteristík každého producentského regiónu. V tejto možnosti sa pre kontinentálne regióny plánuje integrácia pomoci do režimu jednotnej oddelenej platby. Štúdia týchto troch možností bola doplnená analýzou dvoch referenčných scenárov: „ status quo “ a „ liberalizácia “.

Dosah reformy

S výhľadom na obdobie 2009-2013 sa dosah jednotlivých možností reformy na trh javí obmedzený. Uvedené možnosti by mali mať výrazný ekonomický a sociálny dosah na producentské regióny a mali by ovplyvniť rovnováhu určitých obcí na vidieku. Dosah na tretie krajiny nesúvisí priamo s reformou schémy pomoci. Vplyv jednotlivých možností na životné prostredie je neistý. V rámci každej z týchto možností možno zlepšiť vplyv pestovania banánov na životné prostredie.

Hospodársky dosah

Uvedené možnosti majú priamy vplyv na úroveň vnútornej produkcie. S výhľadom na rok 2013 by sa produkcia v rámci rozviazania mala znížiť o viac ako 50 %. Pri časti príjmov zaručených nezávisle od produkcie by sa pestovatelia mali rozhodnúť vyhnúť sa „stratám“ v produkcii za množstvá predané pod ich marginálnou cenou. V rámci memoranda a POSEI by sa produkcia mala udržať na viditeľne vyššej úrovni. Neviazaná pomoc by mala byť dostatočne príťažlivá na to, aby sa pestovatelia rozhodli ponúknuť minimálne požadované množstvo na jej získanie, čiže 70 % svojej predchádzajúcej produkcie. Vývoj tarifnej ochrany zjavne nemá vplyv na produkciu.

Dovoz by sa mal v každom prípade zvýšiť. Zníženie tarify priaznivo vplýva na toto zvýšenie, ktoré takisto súvisí so znížením vnútornej produkcie, ktorú by mal dovoz nahradiť. Dovoz by sa mal rádovo zvýšiť o 12 %-14 % v prípade rozviazania a o 8 %-9 % v prípade POSEI a memoranda . Zdá sa, že uvedené možnosti nemajú účinok na rozdelenie dovozu medzi rôzne druhy pôvodu, na toto rozdelenie však priamo vplýva úroveň ochrany.

Jednotlivé možnosti reformy nemajú vplyv na vývoj cien pri dovoze, ktoré úzko súvisia s vývojom dovozu a tarifnou ochranou.

Jednotlivé možnosti reformy nemajú vplyv na vývoj spotreby. Jej rast súvisí s klesaním cien vyplývajúcim zo zvýšenia dovozu a je ovplyvnená vývojom vonkajšej ochrany.

V rámci týchto troch možností by mal byť rozpočet na pomoc pevný, pričom je táto charakteristika súčasťou samotnej definície uvedených možností. Celkové finančné prostriedky pre každú možnosť by mali za základ priemer pomoci poskytnutej pestovateľom banánov EÚ počas viacročného referenčného historického obdobia.

Uvedené možnosti reformy majú dosah aj na zdroje vyplývajúce z dovozného cla. Tieto zdroje rastú pomerne k tomu, ako dovoz nahrádza zníženie vnútornej produkcie ( rozviazanie a POSEI/memorandum ). Zmenšujú sa v závislosti od tarifného zníženia.

Regionálny dosah

Regionálny dosah zníženia produkcie banánov by mal byť úmerný významu tejto kultúry v jednotlivých producentských regiónoch. Kontinuita produkcie sa javí kľúčová pre poľnohospodárstvo Martiniku, relatívne dôležitá pre poľnohospodárstvo Kanárskych ostrovov a Guadeloupe a menej dôležitá pre ostrov Madeira.

Z dôvodu charakteristických čŕt týchto regiónov konzultovaní experti uznávajú, že možnosti diverzifikácie v rámci a mimo rámca poľnohospodárstva sú obmedzené.

Poukazujú aj na nepriamy vplyv, ktorý má zasielanie banánov na kontinent na zníženie nákladov námornej dopravy týchto ostrovov, ako aj na rolu plantáží pri zachovávaní charakteru krajiny v regiónoch, ktorých hospodárstvo má vysoký turistický potenciál.

Takisto sa zhodujú na potrebe postupného presmerovania poľnohospodárstva na miestne trhy a rozvoja vidieckych aktivít, ktoré by dopĺňali poľnohospodárske aktivity. Zavedenie týchto spoločných usmernení by záviselo od rôznorodých cieľov a stratégií v závislosti od potenciálu a osobitných vlastností každého regiónu.

Sociálny dosah

Pestovanie banánov si vyžaduje veľa poľnohospodárskych pracovných síl . V tom istom producentskom regióne môže počet zamestnancov kolísať od 0,8 RPJ/ha (ročných pracovných jednotiek), ako napríklad na plantážach na juhu Kanárskych ostrovov, ktoré sa nachádzajú v nížine, do 1,4 RPJ/ha na plantážach na severe, ktoré sa nachádzajú na úbočiach a v nerovnom teréne.s

Celkovo predstavuje sektor banánov vo všetkých troch najodľahlejších producentských regiónoch priamo alebo nepriamo 30 000 pracovných miest na plný úväzok. Vzhľadom na rozmanitosť aktivít určitých poľnohospodárov a rôznorodosť kultúr v určitých regiónoch sú tieto ekvivalenty na plný úväzok v skutočnosti obsadené vyšším počtom osôb.

Celkové číslo zahŕňa protichodné situácie, ktoré ovplyvnia dosah prípadného zníženia produkcie. Časť podnikov je špecializovaná a pracujú v nej hlavne zamestnanci, zatiaľ čo iné podniky pestujú banány popri iných kultúrach a pracujú v nich najmä rodinní príslušníci.

Pracovná sila na plantážach je zvyčajne málo kvalifikovaná a niekedy relatívne vyššieho veku. Značne to obmedzuje možnosti rekvalifikácie na sektor služieb, ktorý predstavuje tri štvrtiny aktivít vo všetkých troch producentských regiónoch.

V strednodobom výhľade podľa konzultovaných expertov neexistuje vierohodná alternatíva na zamestnanie poľnohospodárskych zamestnancov sektora banánov v inom sektore. Akékoľvek zníženie produkcie by tak ešte vyostrilo už veľmi zlú situáciu, pokiaľ ide o zamestnanosť v hlavných producentských regiónoch.

Tretie krajiny

Reforma schémy pomoci nemá priamy vplyv na príjmy z vývozu a na situáciu v tretích producentských krajinách. Súťaž o udržanie podielov na trhu však podniky nabáda k znižovaniu marží a vytvára tlak na pracovné podmienky na určitých plantážach, čo by tiež mohlo ohroziť úsilie o ochranu životného prostredia. V záujme predísť tejto perspektíve niektoré konzultované strany navrhujú 1) recykláciu časti z dodatočných zdrojov získaných zo zvýšenia cla na propagáciu trvalejšie udržateľných pestovateľských metód a 2) financovanie medzinárodnej platformy pre dialóg medzi aktérmi daného sektora. Hoci sa zvýšenie výnosov z cla technicky nepremietajú do väčšej možnosti financovať tieto výdavky, z pohľadu európskeho daňovníka tieto návrhy nie sú nezaujímavé.

Medzi európskymi pestovateľmi banánov a pestovateľmi z tretích krajín v tých istých regiónoch sa určili viaceré oblasti spolupráce. Prepojenie medzi nástrojmi regionálnej politiky a rozvoja však ostáva problematické.

Dosah na životné prostredie

Pestovanie banánov má v súčasnosti úzky genetický podklad, dôsledkom čoho sú banánovníky veľmi citlivé. Dlhodobejším používaním chemických prostriedkov sa zvyšuje odolnosť parazitov a potreba ošetrenia. Predstavuje to hrozbu pre zdravie zamestnancov, biodiverzitu, pôdu a hladinu spodných vôd.

Napriek miernejšiemu používaniu pesticídov sa európske producentské regióny nevyhli problémom kontaminácie. Vďaka zavedeniu integrovaných systémov kultúry na Antilách sa za osem rokov znížilo množstvo používaných pesticídov o polovicu bez toho, aby sa znížila produkcia a rentabilita.

Pri príležitosti stretnutia s expertmi venovaného životnému prostrediu bol predložený akčný plán na dosiahnutie ďalšieho pokroku. V pláne sa navrhujú akcie na päť rokov, prostredníctvom ktorých sa majú vyvinúť, rozšíriť a na príslušné európske regióny presunúť inovatívne systémy kultúr a odolnejšie odrody, vďaka ktorým by bolo možné výrazne znížiť, či úplne vylúčiť používanie pesticídov. V niekoľkých zónach by zavedenie tohto plánu mohlo podporiť prechod na pestovanie bio banánov. Produkcia EÚ, ktorá predstavuje sotva 1 % svetovej produkcie, by tak mohla mať demonštračný a pedagogický účinok. Okrem prechodnej podpory, ktorú by mohli pestovatelia získať, ak sa zaviažu zaviesť integrované poľnohospodárstvo, dlhodobé trvanie tohto poľnohospodárstva závisí od dôveryhodných perspektív odlíšenia s cieľom zvýšiť na trhu hodnotu banánov vypestovaných integrovanými metódami kultúry.

Uvedené možnosti reformy schémy pomoci by na tieto perspektívy zlepšenia vplyvu pestovania banánov na životné prostredie mali len nepriamy účinok .

Od reformy SPP a napriek vylúčeniu najodľahlejších regiónov zo systému jednotnej neviazanej pomoci pre poľnohospodárske subjekty sa plnenie podmienok v oblasti životného prostredia uplatňuje podľa ustanovení o poskytovaní priamej pomoci. Malo by sa teda aj naďalej uplatňovať v rámci uvedených troch možností reformy. V rámci možnosti POSEI by environmentálny rozmer mal výslovne byť aj predmetom predchádzajúcich štúdií potrebných na schválenie pomoci.

Takisto možnosť získať podporu na rozvoj vidieka alebo podporu iných nástrojov Spoločenstva na rozvoj a zavedenie agro-environmentálnych opatrení je nezávislá od možností reformy.

Banánové plantáže predstavujú aspekt, ktorý sa zvyčajne spája s krásou producentských regiónov. Vzhľadom na osobitné problémy s poľnohospodárskou diverzifikáciou by akékoľvek zanechanie pestovania banánov mohlo znamenať aj zanechanie poľnohospodárstva v prospech iného využitia pozemku.

Zhrnutie výhod a nevýhod

Zachovať poľnohospodárske aktivity a pracovné miesta ako zložky trvalo udržateľného rozvoja najodľahlejších regiónov sa javí vážne ohrozené možnosťou rozviazanie , ktorá by viedla k zanechaniu väčšiny produkcie. V prípade pestovania banánov samotná racionalita rozviazania, konkrétne navrátenie slobody pre pestovateľov pestovať v závislosti od možností zhodnotenia na trhu a nie od výšky subvencií, je vylúčením iných kultúr z rozviazania vážne naštrbená.

Pokiaľ ide o zachovanie poľnohospodárskej činnosti, mali by dve ďalšie možnosti miernejšie výsledky. Zníženie produkcie, ku ktorej by viedli, predstavuje rádovo tretinu súčasného objemu. Existuje riziko, že by sa toto zníženie sústredilo v zónach, v ktorých hospodárska činnosť silne závisí od pestovania banánov, a to o to viac, že možnosti diverzifikácie a rekvalifikácie , ak aj existujú, sa javia dosiahnuteľné len za cenu veľkého úsilia. Možnosti diverzifikácie a rekvalifikácie existujú, nech sú akokoľvek obmedzené. Analýzou sa ukázalo, že spočívajú na rozlíšených stratégiách, hoci musia zodpovedať spoločným orientačným prvkom: presmerovanie na miestne trhy; snaha o lepšiu integráciu fáz ďalšieho spracovania, ktorými sa získava väčšia časť pridanej hodnoty; rozvoj aktivít dopĺňajúcich poľnohospodárstvo vo vidieckom prostredí. V tomto smere sa možnosť POSEI oddeľuje od možnosti memorandum väčšou pružnosťou, ktorú jednotlivým regiónom ponúka.

Možnosti memorandum a POSEI by sa mali trochu priblížiť k cieľu orientácie na trh vďaka zachovaniu objemu pomoci, ktorý je nevyhnutný na kompenzáciu nevýhod najodľahlejších regiónov bez toho, aby sa priamo viazal na vyprodukované množstvá. Možnosť POSEI by mala predstavovať väčší potenciál, aj keď jej dobrovoľný charakter neposkytuje záruku v tomto smere.

Z hľadiska cieľa uchrániť rozpočet Spoločenstva pred rizikom nestability, ak vylúčime revíznu doložku navrhovanú v memorande , všetky uvedené možnosti odstraňujú riziko nestability tým, že vopred stanovujú konštantný objem pomoci. Všetky možnosti takisto upravujú súčasné rozdiely v podpore tým, že preberajú rozdeľovací kľúč medzi producentskými regiónmi navrhovaný producentský krajinami.

Pokiaľ ide o cieľ udržať úroveň príjmov poľnohospodárov , na prvý pohľad možnosť rozviazania ponúka najvýraznejšie zlepšenie. Príjem by bol zaručený a pestovatelia by už viac nemuseli znášať náklady na produkciu množstiev ohodnotených pod ich marginálnu cenu. Bolo by však možné hovoriť o poľnohospodároch, keď by sa väčšina pestovateľov rozhodla opustiť toto povolanie? Možnosť POSEI by tomuto cieľu vyhovela lepšie tým, že by orgánom zverila možnosť riadiť na miestnej úrovni napätie medzi krátkodobými obmedzeniami a potrebou vyvíjať sa smerom k životaschopnej diverzifikácii aktivít.

Integráciu ochrany životného prostredia obsahujú všetky možnosti reformy a táto integrácia vyplýva zo systematického transponovania tohto cieľa do rôznych foriem podpory SPP. Na získanie pomoci by sa malo vo všetkých možnostiach reformy aj naďalej uplatňovať plnenie podmienok v oblasti životného prostredia. Vynaložené úsilie na ochranu životného prostredia, ktoré prekračuje požiadavky dobrej poľnohospodárskej praxe, by aj naďalej bolo predmetom podpory Spoločenstva v rámci agro-environmentálnych opatrení rozvoja vidieka. Možnosť POSEI však má vyšší potenciál na zosúladenie akcií v prospech ochrany a zdôraznenia hodnoty životného prostredia. Drastické zníženie produkcie, ktoré by rozviazaním nastalo, by malo automaticky za následok zníženie tlaku na životné prostredie a prírodné zdroje. Väčšina pozemkov osadených banánovníkmi by bola zrejme preorientovaná na nepoľnohospodárske využitie, ktorého dosah na prírodné zdroje, životné prostredie, biologickú diverzitu a krajinu sa nedá vopred odhadnúť.

Čo sa týka cieľa zjednodušiť riadenie a zlepšiť kontrolu pomoci, v každej z možností okrem memoranda existuje určitý potenciál, ktorý sa však nezdá byť dostatočný na ich rozlíšenie.

Na základe analýzy a vzhľadom na kritériá, ktoré sa na ohodnotenie jednotlivých možností použili, sa POSEI javí ako tá možnosť, ktorá najlepšie zodpovedá usmerneniam reformy.