[pic] | KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOčENSTIEV |

Brusel, 13.7.2006

SEK(2006) 922

PRACOVNÝ DOKUMENT ZAMESTNANCOV KOMISIE Zhrnutie hodnotenia vplyvu

Oznámenie Komisie Rade, Európskemu parlamentu, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov Strednodobé preskúmanie programu podpory námornej príbrežnej dopravy [KOM(2003) 155 konečné znenie] {KOM(2006) 380 konečné znenie}{SEK(2006) 923}

Zhrnutie hodnotenia vplyvu

Táto správa zaväzuje len útvary Komisie podieľajúce sa na jej príprave a neurčuje dopredu konečnú formu žiadneho rozhodnutia prijatého Komisiou.

1. Problém

Rýchlo sa rozrastajúca hustá cestná doprava a s ňou súvisiace preťaženie ciest, nehody a znečistenie predstavujú hlavné ekonomické, sociálne a environmentálne problémy, ktoré by mala vyriešiť politika podpory námornej príbrežnej dopravy. Stredobodom pozornosti je účinnosť a trvalá udržateľnosť tohto dopravného režimu. Európa potrebuje účinný logistický systém dopravy kombinujúci výhody všetkých dopravných režimov s cieľom udržania a zvyšovania európskej konkurencieschopnosti a prosperity v súlade s Lisabonskou agendou a so strednodobým preskúmaním Bielej knihy o európskej dopravnej politike.

Námorná príbrežná doprava sa rozvíja rýchlo, ale za optimálnych okolností by sa mohla rozvíjať ešte rýchlejšie. Jej rozvoj však spomaľuje niekoľko faktorov:

- doteraz nedosiahla plné začlenenie do multimodálneho zásobovacieho reťazca „z domu do domu“;

- vyžaduje komplikované administratívne postupy;

- vyžaduje vyššiu efektívnosť prístavov a lepšiu dostupnosť zázemia.

2. Dotknuté strany

Tieto problémy sa týkajú každého. Následkom cestnej dopravy sú preťaženie, nehody, hluk a znečistenie životného prostredia, čo pôsobí na obyvateľov aj na priemysel. Vybudovanie pozemnej infraštruktúry si vyžaduje dôsledné územné plánovanie. Námorná príbrežná doprava je významným zdrojom zamestnanosti. Tieto problémy sú evidentné aj na politickej úrovni.

Vo veľkej miere sa tieto problémy týkajú Európy, pretože jej dopravný systém sa nevyužíva vyváženým spôsobom, ale sústreďuje sa na cestnú zložku, dokonca aj na väčšie vzdialenosti. Európska konkurencieschopnosť a prosperita môžu utrpieť, ak sa dopravný systém nebude využívať optimálne. Cestná doprava bude vždy potrebná, pretože lodná doprava sa nemôže dostať ku každému, ale lepšie vzájomné dopĺňanie sa medzi dopravnými režimami v rámci spoločnej formy[1] by malo zabezpečiť efektívnejšie výsledky.

3. Predpokladaný vývoj problému

Ak by všetko zostalo po starom bez ďalších opatrení, námorná príbrežná doprava by prišla o svoj súčasný rozmach, jej rozvoj by začal stagnovať a nebolo by možné v plnej miere splniť úlohy strednodobého preskúmania bielej knihy o európskej dopravnej politike a Lisabonskej agendy.

4. Subsidiarita a proporcionalita

Politika podpory námornej príbrežnej dopravy je založená na článku 80 ods. 2 zmluvy.

Vnútroštátna politika nemusí vždy zabezpečovať interoperabilitu dopravných riešení, ktorá je potrebná pre optimálnu spoluprácu v európskom priestore bez hraníc. Významné výsledky môže Európska komisia dosiahnuť len v spolupráci s členskými štátmi a s odvetvím smerom k jednotnému rámcu, ktorý pokrýva celú Európu.

Jednotlivé legislatívne opatrenia, ktoré môžu vyplynúť z politiky námornej príbrežnej dopravy by sa mali postupne preskúmať z hľadiska subsidiarity. Jediným novým legislatívnym opatrením týkajúcim sa strednodobého preskúmania programu podpory z roku 2003 a tohto hodnotenia vplyvu je zosúladenie príloh k smernici 2006/6/ES (IMO FAL)[2] s opatreniami IMO prijatými v roku 2005, keď nadobudli účinnosť. Táto práca sa bude realizovať podľa postupu zavádzania zmien uvedeného v článku 5 smernice. Všetky ostatné spomínané opatrenia sú buď mäkké opatrenia alebo opatrenia na podporu prebiehajúcich legislatívnych iniciatív (napríklad návrhu na intermodálne nákladné jednotky[3]). Subsidiarita, proporcionalita a základné práva sa v plnej miere rešpektujú.

5. Konzultácie zainteresovaných subjektov

Konzultácie s členskými štátmi (ohniskové body námornej príbrežnej dopravy[4]), s odvetvím (Fórum morského priemyslu – MIF – Maritime Industries Forum) a strediskami na podporu námornej príbrežnej dopravy[5] sa začali v októbri 2005. Písomné pripomienky sa predkladali do januára 2006. V máji 2006 Komisia zorganizovala ďalšie stretnutie týchto strán.

Získané príspevky potvrdili, že námorná príbrežná doprava potrebuje podporu a podporu. Vo všeobecnosti boli pozitívne a zdôrazňovali prínos pôvodného programu na podporu námornej príbrežnej dopravy. Pokrok od predloženia programu podpory v roku 2003 bol pozitívny. Opatrenia programu sa musia v plnej miere zrealizovať.

6. Všeobecné politické ciele

Program podpory námornej príbrežnej dopravy z roku 2003 stanovil 14 opatrení, ktorých cieľom je zlepšiť tento dopravný režim a odstrániť prekážky jeho rozvoju.

Celkové politické ciele majú vzhľadom na očakávané výsledky zvýšiť efektívnosť námornej prímorskej dopravy a presunúť tovar z ciest do príbrežných morí, aby sa odstránili neudržateľné trendy spomínané vyššie. Európska konkurencieschopnosť a prosperita sa musia udržiavať a zvyšovať, pričom námorná príbrežná doprava je podstatnou súčasťou tohto procesu. Okrem toho námorná príbrežná doprava zvyšuje súdržnosť a prepojenia s periférnymi oblasťami a ostrovmi.

Ciele na základe kritérií SMART :

Špecifickosť (Specific): Ďalší rozvoj efektívnosti námornej príbrežnej dopravy a jej integrácia do multimodálneho logistického reťazca podomového typu .

Merateľnosť (Measurable): Dajú sa merať vzhľadom na ročný rast námornej príbrežnej dopravy; počet odstránených konkrétnych nedostatkov; politickú prioritu námornej príbrežnej dopravy; a záujem odvetvia.

Akceptovateľnosť (Accepted): Konzultácie o podpore programu námornej príbrežnej dopravy jednoznačne dokazujú, že členské štáty a odvetvie podporujú propagačnú politiku Spoločenstva.

Realistickosť (Realistic): Námorná príbrežná doprava v súčasnosti predstavuje jediný dopravný režim, ktorý má mieru rastu porovnateľnú s cestnou dopravou. Pôvodný zoznam nedostatkov (161) sa skrátil na súčasných 35. Politická a obchodná hybná sila sa zachovala.

Zasadenosť do časového rámca (Timed): Opatrenia pôvodného programu podpory z roku 2003 stanovujú konkrétne konečné termíny, ktoré treba dodržať.

Politika Spoločenstva podporujúca námornú príbrežnú dopravu je plne v súlade s cieľmi Lisabonskej agendy (prosperita a konkurencieschopnosť; zlepšovanie regulačného prostredia; minimalizácia nákladov na riadenie podnikateľskej komunity) a strednodobého preskúmania Bielej knihy o európskej dopravnej politike (spoločná forma, konkurencieschopnosť, trvalá udržateľnosť, bezpečnosť a odstraňovanie pozemných nedostatkov).

7. Analýza vplyvu

Toto hodnotenie vplyvu skúma účinky rozličných politických možností na zintenzívnenie rozvoja námornej príbrežnej dopravy v období, keď sa program podpory realizuje už v priebehu troch rokov. Podrobnejšie skúma účinky alternatívnych možností, vrátane účinkov predloženia strednodobého preskúmania programu podpory so štyrmi novými opatreniami alebo opatreniami s novými cieľmi. Užší výber možností:

- zrušiť podporu námornej príbrežnej dopravy v EÚ;

- žiadne nové opatrenia , ale pokračovať v pôvodnom programe podpory;

- zrevidovať program podpory námornej príbrežnej dopravy z roku 2003 a predložiť nové oznámenie Komisie, ktoré spojí nové opatrenia a opatrenia s novými cieľmi s právnym rámcom.

Možnosti sa hodnotia vzhľadom na základnú líniu (stabilná, neutrálna možnosť), ktorou je stav z roku 2006 až po prípadné nové opatrenie.

Hodnotiace kritériá použité na posudzovanie účinkov sú: pozitívne (++), mierne pozitívne (+), neutrálne (0), mierne negatívne (-) a negatívne (--).

Časová perspektíva sa posudzuje od krátkodobej po strednodobú.

7.1. Celkové účinky všeobecného prístupu

Súhrnná tabuľka účinkov |

Ekonomické dôsledky | Sociálne dôsledky | Environmentálne dôsledky |

Zrušenie podpory zo strany EÚ | -- | -/-- | -/-- |

Žiadne nové opatrenia | 0/- | 0/- | 0/- |

Zrevidovať program podpory z roku 2003 predložením oznámenia Komisii | + | 0/+ | 0/+ |

7.2. Osobitné dôsledky možných nových opatrení alebo činností

7.2.1. Zmena príloh k smernici o ohlasovacích formalitách lodí plávajúcich do prístavov a/alebo z prístavov členských štátov Spoločenstva (IMO-FAL) – nové opatrenie

Súhrnná tabuľka účinkov |

Ekonomické dôsledky | Sociálne dôsledky | Environmentálne dôsledky |

Zrušenie podpory zo strany EÚ | 0/- | 0 | 0 |

Žiadne nové opatrenia | 0/- | 0 | 0 |

Začleniť toto opatrenie do možnosti „Revidovať program pomoci z roku 2003“ | 0/+ | 0 | 0 |

7.2.2. Uvedenie morských diaľnic do prevádzky – nové opatrenie

Súhrnná tabuľka účinkov |

Ekonomické dôsledky | Sociálne dôsledky | Environmentálne dôsledky |

Zrušenie podpory zo strany EÚ | -- | - | - |

Žiadne nové opatrenia | 0/- | 0/- | 0/- |

Začleniť toto opatrenie do možnosti „Revidovať program pomoci z roku 2003“ | + | 0/+ | 0/+ |

7.2.3. Rozšírenie pôsobnosti stredísk na podporu námornej príbrežnej dopravy (SPC - Shortsea Promotion Centres) na multimodalitu vnútrozemských logistických riešení – nové opatrenie

Súhrnná tabuľka účinkov |

Ekonomické dôsledky | Sociálne dôsledky | Environmentálne dôsledky |

Zrušenie podpory zo strany EÚ | -- | -- | -- |

Žiadne nové opatrenia | - | 0/- | 0 |

Začleniť toto opatrenie do možnosti revízie programu pomoci z roku 2003 | + | 0/+ | 0/+ |

7.2.4. Zmena cieľa pri vytváraní obrazu námornej príbrežnej dopravy – opatrenie s novým cieľom

Súhrnná tabuľka účinkov |

Ekonomické dôsledky | Sociálne dôsledky | Environmentálne dôsledky |

Zrušiť podporu EÚ | -- | - | - |

Žiadne nové opatrenia | 0/- | 0/- | 0/- |

Začleniť toto opatrenie do možnosti revízie programu pomoci z roku 2003 | + | 0/+ | + |

7.3. Hodnotenie možností

Tieto súhrnné dôsledky vyplývajú z účinkov uvedených v kapitolách 7.1 a 7.2 s koeficientom 1 uplatňovaným na všetky dôsledky.

HODNOTENIE MOžNOSTÍ |

Súhrnné celkové dôsledky |

Zrušenie podpory zo strany EÚ | od mäkké negatívnych po negatívne |

Žiadne nové opatrenia | od neutrálnych po mäkké negatívne |

Zrevidovať program podpory z roku 2003 predložením oznámenia Komisii | mäkké pozitívne |

7.4. Uprednostňované riešenie

Uprednostňovaným riešením je predložiť oznámenie Komisie revidujúce program podpory námornej príbrežnej dopravy z roku 2003. V súlade s prístupom použitým v roku 2003 má táto revízia kombinovať mäkké opatrenia s právnym rámcom.

8. Monitorovanie a hodnotenie

8.1. Základné ukazovatele pokroku

Španielske a holandské predsedníctvo (2002-2004) uprednostňovalo námornú príbrežnú dopravu a organizovalo neoficiálne stretnutia ministrov dopravy EÚ na túto tému. Fínske predsedníctvo (druhá polovica roku 2006) oznámilo, že námorná príbrežná doprava bude preňho prioritná.

Je dôležité, aby sa členské štáty, odvetvie a strediská na podporu námornej príbrežnej dopravy dozvedeli o celkovom dosiahnutom pokroku a aby sa zamerali na ďalšie opatrenia. Na jednej strane sa tým podporí rozvoj námornej príbrežnej dopravy a na druhej strane to pomôže sústrediť sa na riešenie hlavných problémových oblastí.

Hlavným ukazovateľom pokroku je zachovanie pozitívneho smerovania, ktoré má v súčasnosti námorná príbrežná doprava.

Pokrok v rozvoji námornej príbrežnej dopravy by sa mohol hodnotiť relatívnym rastom tohto dopravného režimu v porovnaní s cestnou dopravou. V súčasnosti je rast námornej príbrežnej dopravy veľmi blízky rastu cestnej dopravy.

Ďalším hodnoverným ukazovateľom by mohla byť pozornosť, ktorú členské štáty venujú námornej príbrežnej doprave v svojej dopravnej politike. Táto pozornosť je v súčasnosti mimoriadne veľká. V tejto súvislosti by sa mohla posudzovať aj priorita, ktorú členské štáty venujú projektom morských diaľnic v rámci TEN-T v porovnaní s ostatnými dopravnými režimami.

Ďalším ukazovateľom by mohla byť miera súhlasu s opatreniami na podporu námornej príbrežnej dopravy. Táto miera súhlasu je v súčasnosti vysoká.

Primeraným ukazovateľom by mohol byť aj pokrok dosiahnutý rozličnými opatreniami programu podpory z roku 2003.

8.2. Širší náčrt možného monitorovania a hodnotenia

Komisia spolu s členskými štátmi, odvetvím a strediskami na podporu námornej príbrežnej dopravy bude pokračovať v podporovaní tohto dopravného režimu, v sledovaní pokroku a v hodnotení výsledkov programu podpory námornej príbrežnej dopravy. Bude sa to realizovať v rámci pravidelných stretnutí koordinačných orgánov námornej príbrežnej dopravy, odvetvia a stredísk na podporu námornej príbrežnej dopravy na čele s Komisiou.

Ďalšie oznámenie sa očakáva v roku 2008 so závermi programu a s naznačením spôsobu pokračovania.

[1] „Spoločná forma“ („Spoločná modalita“) znamená účinné využívanie spôsobov dopravy, ktorá funguje samostatne alebo v rámci multimodálnej integrácie v európskom systéme dopravy, aby sa dosiahlo optimálne a udržateľné využitie zdrojov.

[2] Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/6/ES z 18. februára 2002 o ohlasovacích formalitách lodí plávajúcich do prístavov a/alebo z prístavov členských štátov Spoločenstva, Ú. v. ES L 67, 9.3.2002, s. 31.

[3] Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o spoločných nákladných jednotkách (KOM(2003) 155, konečné znenie, 7.4.2003, zmenené a doplnené dokumentom KOM(2004) 361, konečné znenie, 30.4.2004.

[4] Koordinačné orgány námornej príbrežnej dopravy sú zástupcovia vnútroštátnych námorných správ a osoby zodpovedné za námornú príbrežnú dopravu v rámci svojich správ.

[5] Strediská na podporu námornej príbrežnej dopravy sú subjekty obchodného záujmu, ktoré ponúkajú neutrálne a nestranné poradenstvo o využívaní námornej príbrežnej dopravy pri uspokojovaní potrieb užívateľov dopravy. Týchto 21 národných stredísk je spojených na európskej úrovni do Európskej príbrežnej siete (ESN – European Shortsea Network).