[pic] | KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV | Brusel, 24.1.2007 KOM(2006) 820 v konečnom znení 2007/0013 (COD) Návrh SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY o letiskových poplatkoch (predložená Komisiou) {SEK(2006) 1688}{SEK(2006) 1689} DÔVODOVÁ SPRÁVA KONTEXT NÁVRHU | Všeobecný kontext V súčasnosti sa spoplatňovanie letiskovej infraštruktúry upravuje na vnútroštátnej úrovni prostredníctvom systémov, ktoré nie sú vždy primerane oprávnené, a poskytovanie s tým súvisiacich informácií môže byť nedostatočné. Nie na všetkých letiskách EÚ sa systematicky obracajú na používateľov predtým, ako dôjde k stanoveniu poplatkov alebo k úprave systému spoplatňovania. Používatelia letiska zvyčajne nie sú informovaní o budúcich investíciách letísk a o ich nevyhnutnosti. Leteckí dopravcovia EÚ pracujú v silne periodickom hospodárskom prostredí v zvýšenej medzinárodnej hospodárskej súťaži a čelia vonkajším výzvam, medzi ktoré patria medzinárodné zdravotné krízy, nestále ceny paliva a obavy o bezpečnosť. Celý dodávateľský reťazec v oblasti civilného letectva by mal byť čo najviac konkurencieschopný, pretože by to zabezpečilo pokračujúcu konkurencieschopnosť celého hospodárstva EÚ. Letiskové poplatky sú dôležitým článkom tohto reťazca, pretože predstavujú 4 % až 8 % prevádzkových nákladov hlavných leteckých dopravcov EÚ[1]. Väčšina letísk v EÚ je stále v štátnom vlastníctve a je preto v záujme verejných orgánov maximalizovať zisky z letiskovej prevádzky. Počet súkromných letísk v EÚ však rastie, pričom aj akcionári majú záujem o čo najväčšiu ziskovosť a môžu v tomto smere vyvíjať tlak na verejné orgány. Verejné orgány majú záujem uľahčiť zvyšovanie poplatkov na letiskách, ktoré sú v prípravnej fáze privatizácie, aby z predaja letiska súkromným investorom získali optimálne výnosy. Dôvodová správa sa odvoláva na „politiku poplatkov za letiskové a letecké navigačné služby“ Medzinárodnej organizácie civilného letectva (ICAO)[2]. Odporúčania v danom dokumente uznávajú, že hospodárska regulácia letísk musí zahŕňať prvky, akými sú, napríklad, nediskriminácia pri uplatňovaní poplatkov, zabezpečenie transparentnosti a rokovaní, a zavedenie a skúmanie noriem kvality[3]. Tento návrh zohľadňuje príslušné politické usmernenia. | Existujúce ustanovenia týkajúce sa návrhu V oblasti návrhu neexistujú žiadne ustanovenia. | Súlad s politikou v oblasti civilného letectva a inými cieľmi Únie Tretí balík, ktorý Rada prijala v roku 1992, predstavoval konečnú fázu liberalizácie prístupu k trhu leteckej dopravy. Následné iniciatívy sa zamerali na reguláciu a liberalizáciu dodatočných činností, akými sú služby pozemnej obsluhy, prideľovanie prevádzkových intervalov a využívanie počítačových systémov rezervácií. Spoločenstvo schválilo aj právne predpisy v oblasti leteckej bezpečnosti a jej ochrany, a záležitosti riadenia letovej prevádzky riešilo prostredníctvom legislatívnych opatrení, ktoré vytvorili jednotný vzdušný priestor (Single Sky). Tento návrh je súčasťou širšej iniciatívy, ktorá kladie dôraz na letiská a snaží sa podporovať účinnú prevádzku letísk a optimálne využitie ich obmedzenej kapacity. Táto iniciatíva je v súlade s hlavným cieľom Lisabonskej agendy, aby EÚ bola naďalej konkurencieschopným hospodárstvom, ktoré sa zameriava na dynamické odvetvia. | KONZULTÁCIE SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI A HODNOTENIE VPLYVU | Konzultácie so zainteresovanými stranami | Metódy konzultácie, hlavné cieľové odvetvia a všeobecný profil respondentov Počas vypočutia, ktoré sa konalo 7. apríla 2006, viedla Komisia konzultácie so všetkými zainteresovanými stranami z odvetvia leteckej dopravy o rôznych možnostiach prípravy právnych predpisov Spoločenstva v oblasti letiskových poplatkov. S niektorými zainteresovanými stranami sa nadviazali dvojstranné kontakty na účely ďalšej výmeny názorov. | Zhrnutie stanovísk a ich zohľadnenie Leteckí dopravcovia a letiská chápu, že regulácia letiskových poplatkov na úrovni EÚ je nevyhnutná, ale rozchádzajú sa v názoroch na spôsob tejto regulácie. Leteckí dopravcovia zastávajú názor, že právne predpisy sú nutné na zabezpečenie nezávislej vnútroštátnej regulácie, že letiskové poplatky by mali byť v súlade so zásadami ICAO a mali by odrážať efektívnosť nákladov a že uskutočňovanie systematických konzultácií je potrebné. Nízkonákladoví leteckí dopravcovia a letiská nezastávajú názor, že právne predpisy Spoločenstva sú také dôležité, pretože zvýšená konkurencieschopnosť zo strany sekundárnych letísk tlačí výšku letiskových poplatkov smerom nadol. Cieľom tejto iniciatívy je nájsť rovnováhu medzi dvoma vyššie uvedenými názormi. | Získavanie a využívanie odborných znalostí | Príslušné vedecké/odborné oblasti Spoločnosť Ecorys vypracovala štúdiu, ktorá obsahovala kvantitatívnu a kvalitatívnu analýzu vplyvu tejto iniciatívy s cieľom zhodnotiť zvolený prístup. | Použitá metodika Konzultant vykonal kvalitatívnu analýzu vplyvov navrhovaných možností. | Hlavné organizácie/odborníci, ktorí poskytli konzultácie Konzultácie poskytli všetky hlavné organizácie zainteresovaných strán, ako aj jednotliví leteckí dopravcovia a letiská v osemnástich členských štátoch. Používatelia dopravy a spotrebitelia poskytli konzultácie prostredníctvom svojich asociácií. | Zhrnutie prijatých a použitých odporúčaní Existencia potenciálne vážnych rizík s nezvratnými dôsledkami sa neuvádza. Hlavným záverom bola skutočnosť, že zo štyroch zvažovaných možností politiky, ktoré predstavovali základ danej štúdie, má najväčší potenciál na úspech uplatňovanie systému obsahujúceho všeobecné zásady (teda možnosť č. 3), ktorý môže priniesť pozitívnu zmenu v spôsobe stanovovania letiskových poplatkov a vo vzťahoch medzi letiskami a leteckými dopravcami. | Prostriedky použité na zverejnenie odborných odporúčaní Zhrnutie štúdie, ktorú vypracovala spoločnosť Ecorys, bolo uverejnené na internetovej stránke Generálneho riaditeľstva pre energetiku a dopravu[4]. | Hodnotenie vplyvu Komisia uskutočnila hodnotenie vplyvu[5]. Zvažované možnosti politiky sa uvádzajú nižšie. Prvou možnosťou bol stav bez akejkoľvek akcie EÚ, predstavujúci základ, s ktorým sa porovnávali scenáre ostatných politík. Druhá možnosť obsahovala scenár, v ktorom aktéri leteckého priemyslu pripravujú a prijímajú dobrovoľné samoregulačné opatrenia na úrovni EÚ týkajúce sa problémov, ktoré vnímajú obe strany, teda leteckí dopravcovia a letiská, a sú spôsobené nedostatkom zhody a vzájomného porozumenia medzi stranami, pokiaľ ide o optimálny spôsob riešenia hlavných bodov ich vzájomných sporov. Tretia možnosť predstavovala akt Spoločenstva, ktorým sa zriaďuje všeobecný rámec vyžadujúci, aby spôsob, ktorým sa stanovujú letiskové poplatky na vnútroštátnej úrovni, vychádzal z niekoľkých všeobecných zásad, ktoré by prevádzkovatelia letísk museli dodržiavať. Posledná možnosť sa týkala zavedenia právneho rámca v EÚ, ktorý by vyžadoval, aby sa letiskové poplatky určovali a spoplatňovali na základe jediného regulačného systému, ktorý by sa uplatňoval jednotne v celej EÚ, čo by viedlo k stanoveniu jednotnej metódy výpočtu. | PRÁVNE PRVKY NÁVRHU | Zhrnutie navrhovanej akcie V návrhu sa stanovuje niekoľko základných zásad, ktoré musia prevádzkovatelia letísk pri určovaní letiskových poplatkov dodržiavať. Nediskriminácia: Systémy spoplatňovania by nemali diskriminovať dopravcov ani cestujúcich. Cenové rozdiely by mali navyše vychádzať zo skutočných cien poskytovaného zariadenia a služieb. Konzultácia a náprava: Riadiaci orgán letiska a leteckí dopravcovia používajúci letisko, alebo ich zastupiteľské organizácie, musia rokovať o systéme spoplatňovania, ktorý sa týka daného letiska, aj vtedy, keď sa stanovujú úrovne príslušných poplatkov, a nie iba vtedy, keď sa tento systém upravuje. Cieľom tejto požiadavky je, aby si obe strany pravidelne vymieňali názory na výšku poplatkov, ako aj na všetky faktory a regulačné požiadavky, ktoré ovplyvňujú ich určovanie. Transparentnosť: Navrhovaná smernica neobsahuje ustanovenia o metódach výpočtu poplatkov, ktoré by sa mali uplatňovať v každom členskom štáte. Komisia uznáva, že v členských štátoch sa uplatňujú rôzne spôsoby regulácie letísk, ale prevádzkovateľ musí leteckým dopravcom poskytovať primerané množstvo informácií, aby rokovania medzi letiskami a leteckými dopravcami mali zmysel. Smernica preto ustanovuje, ktoré informácie by mal riadiaci orgán letiska pravidelne poskytovať. Leteckí dopravcovia by mali poskytovať informácie o svojich dopravných plánoch, plánovanom využití lietadlového parku a o svojich súčasných a budúcich osobitných požiadavkách na letisko, aby riadiaci orgán letiska mohol optimálne využívať svoj kapitál a svoje kapacity. Normy kvality: Nedostatočná úroveň letovej prevádzky a letiskových služieb narúša efektívnosť letiskového systému najmä v rámci odletov a prepravy. Relatívne vážnymi následkami, najmä v letiskovej dopravnej špičke, je meškanie pri nastupovaní do lietadla a následne možnosť straty prevádzkových intervalov. Je preto v záujme oboch aktérov, aby dospeli k dohode, ktorá by mohla zaručiť kvalitu služieb na letisku. Každá strana by mala mať možnosť obrátiť sa na nezávislý regulačný orgán, ak sa takáto dohoda neuzavrela. Rozdiely v poplatkoch: Poplatky sa stanovujú na základe stanovených kritérií. Pri poplatkoch cestujúcich je to iné, pretože tie sa vzťahujú na použitie terminálu. Na letisku sa jeden terminál môže od druhého líšiť a následkom toho nemusí byť úroveň a kvalita služieb na jednotlivých ponúkaných termináloch rovnaká: rozdiel v kvalite, vo veku a v stupni opotrebovania terminálu môže byť dôvodom, prečo sa úrovne poplatkov, ktoré platia užívatelia v rámci jedného letiska, líšia. Je potrebné zabezpečiť, aby všetci leteckí dopravcovia, ktorí chcú mať prístup k terminálu alebo k službám nižšej kvality a za nižšie náklady, získali tento prístup na nediskriminačnom základe. Bezpečnostné poplatky: Ochrana cestujúcich a nákladu leteckej dopravy pred činmi protiprávneho zasahovania spáchanými proti leteckej doprave sa posilňuje nariadením (ES) č. 2320/2002[6] o ustanovení spoločných pravidiel v oblasti bezpečnostnej ochrany civilného letectva, ako aj sériou vykonávacích nariadení, v ktorých sa ustanovujú konkrétnejšie opatrenia v rámci uplatňovania spoločných základných noriem. Tento právny predpis sa nezaoberá financovaním bezpečnostných opatrení. V súčasnosti sa využívajú štyri mechanizmy financovania bezpečnostných činností leteckej dopravy v Európe: financovanie prostredníctvom (1) daní za bezpečnostnú ochranu civilného letectva, (2) bezpečnostných príplatkov alebo príspevkov, (3) letiskových bezpečnostných poplatkov a v menšej miere prostredníctvom, (4) štátnych dotácií a subvencií. Keďže niektoré letiská v EÚ spoplatňujú bezpečnostné služby, táto záležitosť by mala patriť do pôsobnosti tejto smernice, a to najmä preto, že veľké rozdiely v spôsobe, akým sa bezpečnostné poplatky rozdeľujú či nerozdeľujú medzi užívateľov letiska, môžu mať nepriaznivý vplyv na hospodársku súťaž. Regulačný orgán: Návrh smernice obsahujúci zásady, ktoré musia dodržiavať hlavní partneri v odvetví leteckej dopravy, teda letiská a leteckí dopravcovia, ktorí majú rozdielne záujmy, sa musí na úrovni členských štátov riadne uplatňovať a dodržiavať. Primeranú záruku dodržiavania ustanovení smernice by predstavoval orgán zriadený v každom členskom štáte, ktorý by zodpovedal za zabezpečenie správneho uplatňovania smernice. | Právny základ Návrh smernice vychádza z článku 80 ods. 2 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva. | Zásada subsidiarity Zásada subsidiarity sa uplatňuje v prípade, ak návrh nepatrí do výlučnej pôsobnosti Spoločenstva. | Členské štáty nemôžu dostatočne dosiahnuť ciele tohto návrhu z tohto dôvodu (týchto dôvodov). | Žiadny členský štát nemôže dostatočne naplniť ciele tohto návrhu, ak bude konať samostatne, pretože systémy letiskových poplatkov a určovanie výšky letiskových poplatkov sa na jednotlivých letiskách v rámci EÚ neregulujú rovnako. V členských štátoch sa naďalej uplatňujú odlišné systémy spoplatňovania. Táto situácia znemožňuje, aby letiská a leteckí dopravcovia mali rovnaké podmienky. | Ciele návrhu budú lepšie dosiahnuté prostredníctvom činnosti Spoločenstva z týchto dôvodov: | Uplatňovanie spoločného súboru základných pravidiel v celej EÚ, pokiaľ ide o letiskové poplatky, zabezpečí spravodlivé podmienky medzi partnermi v oblasti civilného letectva pri stanovovaní parametrov na využívanie letiskovej infraštruktúry. | V členských štátoch sa uplatňujú odlišné systémy spoplatňovania. Nie každý z týchto systémov sa riadi základnými zásadami, ktoré sa pri stanovovaní letiskových poplatkov uplatňujú jednotne, a rovnako neexistuje ani jednotná metóda ich výpočtu. V navrhovanej smernici sa takéto jednotné uplatňovanie dosiahne. | Návrh sa obmedzuje na definíciu minimálnych pravidiel, ktoré musia členské štáty a/alebo prevádzkovatelia letísk dodržiavať, keď stanovujú výšku letiskových poplatkov. Navrhovaná smernica nezavádza konkrétny systém spoplatňovania. Možnosť stanoviť takýto systém sa ponecháva členským štátom. | Z tohto dôvodu je návrh v súlade so zásadou subsidiarity. | Zásada proporcionality Návrh je v súlade so zásadou proporcionality z týchto dôvodov. | Navrhovaná smernica ponecháva priestor na stanovenie základného rámca letiskových poplatkov na vnútroštátnej úrovni nezmenený a letiskám ponecháva možnosť určovať výšku svojich poplatkov. Smernica zaručuje, že užívatelia letiska získajú jasnejšiu predstavu o oprávnenosti poplatkov. | Administratívne bremeno členských štátov a regionálnych orgánov, ktoré sa zúčastňujú na procese stanovovania regulačného rámca, bude spočívať v tom, že budú musieť prispôsobiť svoje platné právne predpisy smernici, pokiaľ ich právna úprava nie je v súlade so základnými zásadami ustanovenými v tejto smernici. | Výber nástrojov | Navrhované nástroje: smernica. | Iné nástroje by neboli vhodné z tohto dôvodu (týchto dôvodov). Smernica je najvhodnejší nástroj na reguláciu letiskových poplatkov, keďže stanovuje jasné a zároveň základné zásady týkajúce sa letiskových poplatkov, ktoré musia prevádzkovatelia letísk pri uplatňovaní a vyberaní poplatkov dodržiavať. Transponovanie smernice do vnútroštátnych právnych predpisov členského štátu umožní každému členskému štátu, aby vo svojich vnútroštátnych predpisoch zohľadnil osobitnú situáciu svojich letísk a to za predpokladu, že sa ustanovenia smernice plne uplatnia. | VPLYV NA ROZPOčET | Návrh nemá žiadny vplyv na rozpočet Spoločenstva. | DODATOčNÉ INFORMÁCIE | Tabuľka zhody Členské štáty sú povinné oznámiť Komisii znenie vnútroštátnych ustanovení transponujúcich smernicu, ako aj tabuľku zhody medzi týmito ustanoveniami a touto smernicou. | Európsky hospodársky priestor Navrhovaný právny akt sa týka konkrétnej záležitosti z oblasti EHP a mal by sa preto rozšíriť na Európsky hospodársky priestor. | 1. 2007/0013 (COD) Návrh SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY o letiskových poplatkoch (Text s významom pre EHP) EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE, so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, a najmä na jej článok 80 ods. 2, so zreteľom na návrh Komisie[7], so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru[8], so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov[9], konajúc v súlade s postupom stanoveným v článku 251 zmluvy[10], keďže: (1) Hlavnou úlohou a obchodnou činnosťou letísk je zabezpečiť obsluhu lietadla, od pristátia po vzlietnutie, a cestujúcich a nákladu, aby leteckí dopravcovia mohli poskytovať svoje služby v oblasti leteckej dopravy. Letiská na tento účel ponúkajú množstvo zariadení a služieb, ktoré sa týkajú prevádzky lietadla a vybavovania cestujúcich a nákladu, pričom náklady za tieto činnosti získavajú späť formou letiskových poplatkov. (2) Je potrebné ustanoviť spoločný rámec na reguláciu základných vlastností letiskových poplatkov a spôsobu, akým sa určujú, pretože ak takýto rámec bude chýbať, môže to mať za následok nesplnenie základných požiadaviek vo vzťahu medzi riadiacimi orgánmi letísk a užívateľmi letísk. (3) Táto smernica by sa mala vzťahovať na letiská, ktoré sa nachádzajú na území Spoločenstva a presahujú určitú minimálnu veľkosť, pretože riadenie a financovanie malých letísk si nevyžaduje uplatňovanie rámca Spoločenstva. (4) Vyberaním poplatkov v súvislosti s poskytovaním služieb leteckej navigácie a pozemnej obsluhy sa už zaoberali nariadenie Komisie (ES) č. 1794/2006 zo 6. decembra 2006 a smernica Rady 96/67/ES z 15. októbra 1996. (5) Letiskové poplatky by nemali byť diskriminačné. Mal by sa zaviesť povinný postup uplatňovaný pri pravidelných konzultáciách medzi riadiacimi orgánmi letísk a užívateľmi letísk, ktorý by každej zo strán poskytoval možnosť obrátiť sa na nezávislý regulačný orgán, kedykoľvek by užívatelia letísk napadli rozhodnutie týkajúce sa letiskových poplatkov alebo úpravu systému spoplatňovania. (6) Nezávislý regulačný orgán by sa mal zriadiť v každom členskom štáte, aby sa zaručila nestrannosť jeho rozhodnutí, a riadne a efektívne uplatňovanie tejto smernice. Tento orgán by mal vlastniť všetky potrebné prostriedky z hľadiska personálu, odbornosti a finančných prostriedkov na vykonávanie svojich úloh. (7) Pre užívateľov letiska je dôležité, aby od riadiaceho orgánu letiska pravidelne dostávali informácie o tom, ako a na základe čoho sa letiskové poplatky vypočítavajú. Táto transparentnosť umožní leteckým dopravcom nahliadnuť do nákladov vynaložených letiskom a do výnosnosti investícií letiska. Od užívateľov letiska by sa malo vyžadovať, aby včas informovali riadiaci orgán letiska o svojich prevádzkových plánoch, rozvojových projektoch a o konkrétnych požiadavkách a želaniach, aby riadiaci orgán letiska mohol riadne zvážiť požiadavky týkajúce sa jeho budúcich investícií. (8) Letiská by mali užívateľov letiska informovať o významných projektoch v oblasti infraštruktúry, pretože tie majú výrazný vplyv na výšku letiskových poplatkov. Tieto informácie sa poskytujú s cieľom umožniť monitorovanie nákladov na infraštruktúru a zabezpečiť vhodné a úsporné zariadenia na príslušnom letisku. (9) Z dôvodu expanzie nízkonákladových leteckých dopravcov by letiská, ktoré títo dopravcovia využívajú, mali mať možnosť uplatňovať poplatky zodpovedajúce infraštruktúre a/alebo úrovni poskytovaných služieb, keďže leteckí dopravcovia majú oprávnený záujem požadovať od letiska služby, ktoré sú v súlade s pomerom ceny a kvality. Prístup k zníženej úrovni infraštruktúry a služieb by však mali mať všetci leteckí dopravcovia, ktorí ich chcú využívať, a to bez akejkoľvek diskriminácie. Ak je dopyt vyšší ako ponuka, prístup sa musí určiť na základe objektívnych a nediskriminačných kritérií, ktoré vypracuje riadiaci orgán letiska. (10) Metódy určovania a spoplatňovania čiastok určených na pokrytie nákladov na bezpečnosť sa v rámci Spoločenstva líšia, je preto potrebné zosúladiť základy spoplatňovania nákladov na ochranu bezpečnosti na letiskách Spoločenstva, kde sa náklady na bezpečnosť premietajú do letiskových poplatkov. Na týchto letiskách by sa mal poplatok vzťahovať na náklady za poskytovanie ochrany bezpečnosti zohľadňujúc pritom každé verejné financovanie nákladov na bezpečnosť. (11) Užívatelia letísk by za poplatky, ktoré platia, mali mať právo na určitú minimálnu úroveň služieb. Na zaručenie tejto požiadavky by úroveň služieb mala byť predmetom dohody medzi riadiacim orgánom letiska a asociáciou (asociáciami) zastupujúcou užívateľov letísk na danom letisku, ktorá by sa uzatvárala v pravidelných intervaloch. (12) Táto smernica sa nedotýka uplatňovania ustanovení Zmluvy o ES, najmä jej článkov 81 až 89. (13) Keďže ciele navrhnutých postupov nemôžu členské štáty uspokojivo dosiahnuť, pretože systémy letiskových poplatkov sa na ich úrovni nedajú jednotne zaviesť v celom Spoločenstve, ale z dôvodu rozsahu a účinnosti postupov ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Spoločenstva, môže Spoločenstvo prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 zmluvy. V súlade so zásadou proporcionality, ako je stanovená v uvedenom článku, táto smernica neprekračuje rámec toho, čo je na dosiahnutie týchto cieľov nevyhnutné, PRIJALI TÚTO SMERNICU: Článok 1 Predmet úpravy 1. Touto smernicou sa ustanovujú spoločné zásady stanovovania letiskových poplatkov na letiskách Spoločenstva. 2. Táto smernica sa vzťahuje na každé letisko nachádzajúce sa na území, ktoré podlieha ustanoveniam zmluvy, a umožňujúce komerčnú dopravu, ktoré ročne prepraví viac ako 1 milión cestujúcich alebo 25 000 ton nákladu. Táto smernica sa nevzťahuje na poplatky vyberané za traťové a terminálové letecké navigačné služby v súlade s nariadením Komisie (ES) č. 1794/2006, ktorým sa stanovuje spoločný systém spoplatňovania leteckých navigačných služieb[11], alebo na poplatky vyberané za služby pozemnej obsluhy, ktoré sa uvádzajú v prílohe k smernici Rady 96/67/ES o prístupe k trhu služieb pozemnej obsluhy na letiskách Spoločenstva[12]. Táto smernica sa nedotýka práva každého členského štátu uplatňovať dodatočné regulačné opatrenia, ktoré nie sú nezlučiteľné s touto smernicou alebo iné príslušné ustanovenia právnych predpisov Spoločenstva, pokiaľ ide o akýkoľvek riadiaci orgán letiska so sídlom na jeho území. K týmto opatreniam môže patriť najmä schválenie systémov spoplatňovania a/alebo úrovne poplatkov podľa právnych predpisov o hospodárskej súťaži. Článok 2 Vymedzenie pojmov Na účely tejto smernice: 2. „letisko“ znamená akúkoľvek pozemnú plochu osobitne upravenú na pristávanie, vzlietnutie a na manévrovanie lietadla vrátane pomocných zariadení, ktoré môžu tieto činnosti zahŕňať z dôvodu požiadaviek leteckej prepravy a služieb, vrátane zariadení potrebných na pomoc komerčným leteckým službám; 3. „riadiaci orgán letiska“ znamená orgán, ktorý má, v spojení s inými činnosťami alebo bez nich, ak je to potrebné, podľa vnútroštátnych zákonov alebo iných právnych predpisov za cieľ správu a riadenie infraštruktúry letiska a koordináciu a kontrolu činností rôznych prevádzkovateľov na príslušných letiskách; 4. „užívateľ letiska“ znamená každú fyzickú alebo právnickú osobu zodpovednú za prepravu cestujúcich, pošty a/alebo nákladu leteckou dopravou z príslušného letiska alebo na príslušné letisko; 5. „letiskový poplatok“ znamená poplatok vyberaný v prospech riadiaceho orgánu letiska, ktorý platia užívatelia letiska a/alebo cestujúci v leteckej doprave s cieľom získať späť celé náklady alebo ich časť za zariadenie a služby, ktoré poskytuje výlučne riadiaci orgán letiska a ktoré sa týkajú pristávania, vzletu, osvetlenia a parkovania lietadiel, ako aj vybavovania cestujúcich a nákladu; 6. „bezpečnostný poplatok“ znamená poplatok, ktorý osobitne pokrýva celé náklady alebo časť nákladov vynaložených na bezpečnostné opatrenia, ktorých účelom je ochrániť civilné letectvo pred činmi protiprávneho zasahovania. Článok 3 Nediskriminácia Členské štáty musia dbať na to, aby letiskové poplatky nediskriminovali užívateľov letiska ani cestujúcich v leteckej doprave. Článok 4 Konzultácia a náprava 1. Členské štáty zabezpečia, aby sa v rámci každého letiska zaviedli povinné a pravidelné konzultácie medzi riadiacim orgánom letiska a užívateľmi letiska, alebo zástupcami užívateľov letiska, ktoré sa týkajú fungovania systému letiskových poplatkov a úrovne týchto poplatkov. Takéto konzultácie sa uskutočnia najmenej raz za rok. 2. Ak je to možné, členské štáty zabezpečia, aby sa zmeny v systéme letiskových poplatkov alebo vo výške poplatkov uskutočnili na základe dohody medzi riadiacim orgánom letiska a užívateľmi letiska. Riadiaci orgán letiska preto musí akýkoľvek návrh na zmenu v systéme letiskových poplatkov alebo vo výške letiskových poplatkov predložiť užívateľom letiska najneskôr 4 mesiace pred tým, ako zmeny nadobudnú účinnosť, a zároveň uviesť dôvody navrhovaných zmien. Na žiadosť ktoréhokoľvek užívateľa letiska musí riadiaci orgán letiska uskutočniť konzultácie s užívateľmi letiska o navrhovaných zmenách a zvážiť ich stanoviská skôr, ako prijme konečné rozhodnutie. Riadiaci orgán letiska musí svoje konečné rozhodnutie zverejniť najneskôr dva mesiace pred tým, ako nadobudne účinnosť. Ak riadiaci orgán letiska a užívatelia letiska nedospeli k dohode o navrhovaných zmenách, riadiaci orgán letiska musí svoje rozhodnutie v súvislosti s názormi užívateľov letiska odôvodniť. 3. Členské štáty zabezpečia, aby sa v prípade sporu o rozhodnutie o letiskových poplatkoch mohla ktorákoľvek zo strán obrátiť na nezávislý regulačný orgán, ktorý preskúma dôvody na úpravu systému letiskových poplatkov alebo na úpravu výšky letiskových poplatkov. Článok 5 Transparentnosť 1. Členské štáty zabezpečia, aby riadiaci orgán letiska poskytol raz do roka každému užívateľovi letiska alebo jeho zástupcom či asociáciám užívateľov letísk informácie o zložkách, ktoré súžia ako základ na určovanie výšky všetkých poplatkov spoplatňovaných letiskom. Tieto údaje musia obsahovať aspoň: (a) zoznam jednotlivých služieb a infraštruktúry poskytovaných výmenou za účtované poplatky, (b) metódu výpočtu poplatkov, (c) štruktúru celkových nákladov letiska, (d) výnosy a náklady každej kategórie poplatkov vyberaných letiskom, (e) celkový počet zamestnancov vykonávajúcich služby, za ktoré sa poplatky vyberajú, (f) prognózy situácie na letisku, pokiaľ ide o poplatky, nárast dopravy a o navrhované investície, (g) reálne využívanie letiskovej infraštruktúry a zariadení za príslušné časové obdobie, (h) výnosnosť investícií vzhľadom na ich vplyv na kapacitu letiska a kvalitu poskytovaných služieb. 2. Členské štáty zabezpečia, aby užívatelia letiska pravidelne predkladali riadiacemu orgánu letiska údaje týkajúce sa predovšetkým: (a) prognóz ohľadom dopravy, (b) prognóz v súvislosti so zložením a predpokladaným využitím ich lietadlového parku, (c) ich rozvojových projektov na príslušnom letisku, (d) ich požiadaviek voči príslušnému letisku. 3. Informácie poskytované na základe tohto článku sa považujú za dôverné a podľa toho sa s nimi musí aj narábať. Článok 6 Nová infraštruktúra Členské štáty sa musia uistiť, že riadiaci orgán letiska bude s užívateľmi letiska konzultovať plány novej infraštruktúry ešte pred ich ukončením. Článok 7 Normy kvality 1. Pre hladkú a efektívnu prevádzku letiska členské štáty zabezpečia, aby riadiaci orgán letiska a asociácia alebo asociácie zastupujúce užívateľov letiska na príslušnom letisku začali rokovať o uzatvorení dohody o úrovni poskytovaných služieb týkajúcej sa kvality služieb poskytovaných na termináli alebo na termináloch letiska, a presnosti a aktuálnosti informácií, ktoré užívatelia letiska poskytujú v súvislosti so svojimi plánovanými činnosťami uvedenými v článku 5 ods. 2, aby si letisko mohlo splniť svoje záväzky. Takáto dohoda sa uzatvára aspoň raz za dva roky a jej znenie sa oznamuje nezávislému regulačnému orgánu v každom členskom štáte. 2. Členské štáty zabezpečia, aby sa ktorákoľvek strana mohla obrátiť na nezávislý regulačný orgán v prípade, že nedôjde k uzavretiu dohody o úrovni poskytovaných služieb. Článok 8 Rozdiely v poplatkoch 1. Členské štáty prijmú potrebné opatrenia, aby umožnili riadiacemu orgánu letiska regulovať kvalitu a rozsah konkrétnych letiskových služieb, terminálov alebo častí terminálov s cieľom poskytnúť služby na mieru alebo výhradný terminál, či časť terminálu. Výška letiskových poplatkov sa môže meniť podľa kvality a rozsahu týchto služieb. 2. Členské štáty zabezpečia, aby každý užívateľ letiska, ktorý chce využívať služby na mieru alebo výhradný terminál, či časť terminálu, získal prístup k týmto službám a výhradnému terminálu alebo časti terminálu. V prípade, že prístup k službám na mieru a/alebo k výhradnému terminálu alebo časti terminálu požaduje viac užívateľov, ako je možné uspokojiť z dôvodu obmedzenej kapacity, prístup sa určí na základe relevantných, objektívnych, transparentných a nediskriminačných kritérií. Článok 9 Bezpečnostné poplatky Bezpečnostné poplatky sa musia použiť výlučne na pokrytie nákladov na ochranu bezpečnosti. Tieto náklady sa určujú prostredníctvom zásad účtovníctva a hodnotenia, ktoré sa všeobecne uplatňujú v každom členskom štáte. Členské štáty sa však musia uistiť, že sa pri tom obzvlášť zohľadňujú: - náklady na financovanie zariadení a prístrojov určených na bezpečnostné operácie vrátane objektívnej amortizácie týchto zariadení a prístrojov, - náklady na bezpečnostných pracovníkov a na bezpečnostné operácie, - dotácie a subvencie poskytnuté verejnými orgánmi na účely ochrany bezpečnosti. Článok 10 Nezávislý regulačný orgán 1. Členské štáty určia alebo zriadia nezávislý orgán, ktorý vykonáva funkciu nezávislého národného regulačného orgánu, s cieľom zabezpečiť správne uplatňovanie opatrení prijatých na dosiahnutie súladu s touto smernicou a naplniť úlohy uvedené v článkoch 4 a 7. Tento orgán môže byť totožný so subjektom, ktorý členský štát poveril uplatňovaním dodatočných regulačných opatrení uvedených v článku 1 ods. 2 vrátane schválenia systému spoplatňovania a/alebo úrovne poplatkov, pod podmienkou, že spĺňa požiadavky odseku 2. 2. Členské štáty zaručujú nezávislosť nezávislého regulačného orgánu tak, že zabezpečia jeho právnu odlišnosť a funkčnú nezávislosť od všetkých riadiacich orgánov letiska a leteckých dopravcov. Členské štáty, ktoré si zachovajú vlastníctvo alebo kontrolu letiska, riadiace orgány letiska alebo leteckí dopravcovia zabezpečia účinné štrukturálne oddelenie regulačnej funkcie od činností súvisiacich s vlastníctvom alebo kontrolou. Členské štáty zabezpečia, aby nezávislý regulačný orgán vykonával svoje právomoci nestranne a transparentne. 3. Členské štáty oznámia Komisii názov a adresu nezávislého regulačného orgánu, jeho pridelené úlohy a zodpovednosti, a informujú ju o opatreniach prijatých na dosiahnutie súladu s odsekom 2. 4. Kedykoľvek sa riadiaci orgán letiska alebo užívateľ letiska chce sťažovať na niečo, čo sa týka záležitosti v rozsahu pôsobnosti tejto smernice, môže sa so sťažnosťou obrátiť na nezávislý regulačný orgán, ktorý vo funkcii orgánu na urovnanie sporov do dvoch mesiacov od prijatia sťažnosti vydá svoje rozhodnutie. Nezávislý regulačný orgán má právo požadovať od strán informácie potrebné na vydanie rozhodnutia. Rozhodnutia regulačného orgánu majú záväznú platnosť. 5. Nezávislý regulačný orgán uverejňuje výročnú správu o svojej činnosti. Článok 11 Podávanie správ a preskúmanie 1. Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o vykonávaní tejto smernice najneskôr štyri roky po nadobudnutí jej účinnosti, a v prípade potreby aj akékoľvek primerané návrhy. 2. Členské štáty a Komisia spolupracujú pri uplatňovaní tejto smernice predovšetkým v oblasti zhromažďovania informácií pre správu podľa odseku 1. Článok 12 Implementácia 1. Členské štáty najneskôr do 18 mesiacov od dátumu uverejnenia tejto smernice v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou. Bezodkladne o tom informujú Komisiu. Členské štáty uvedú priamo v prijatých opatreniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. 2. Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice. Článok 13 Nadobudnutie účinnosti Táto smernica nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev. Táto smernica je určená členským štátom. V Bruseli Za Európsky parlament Za Radu predseda predseda [1] Zdroj: Asociácia európskych leteckých spoločností. Percento závisí od ďalších prevádzkových nákladov, napríklad od ceny leteckého paliva. Nízkonákladoví leteckí dopravcovia tvrdia, že letiskové poplatky tvoria vyššie percento ich celkových nákladov. [2] Politika poplatkov za letiskové a letecké navigačné služby ICAO, 7. vydanie – 2004. [3] Politika poplatkov za letiskové a letecké navigačné služby ICAO, 7. vydanie – 2004, bod 15. [4] http://ec.europa.eu/transport/air_portal/index_en.htm [5] SEK(2006) 1688. [6] Ú.v. ES L 355, 30.12.2002. [7] Ú.v. EÚ C, s. [8] Ú.v. EÚ C, s. [9] Ú.v. EÚ C, s. [10] Ú.v. EÚ C, s. [11] Nariadenie Komisie (ES) 1794/2006 zo 6. decembra 2006 – Ú. v. EÚ L 341, 7.12.2006. [12] Smernica Rady 96/67/ES z 15. októbra 1996 – Ú.v. ES L 272, 25.10.1996.