[pic] | KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV |

Brusel, 7.2.2006

KOM(2006) 57 v konečnom znení

2004/0055 (COD)

Zmenený a doplnený návrh

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

o konaní o európskom platobnom rozkaze

(predložená Komisiou podľa článku 250, odsek 2 Zmluvy o ES)

DÔVODOVÁ SPRÁVA

1. SÚVISLOSTI

Dňa 19. marca 2004 Komisia schválila návrh na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady o konaní o európskom platobnom rozkaze.[1] Návrh bol predložený Parlamentu a Rade dňa 19. marca 2004. Európsky hospodársky a sociálny výbor vydal svoje stanovisko dňa 9. februára 2005.[2] Európsky parlament odovzdal návrh svojmu Výboru pre právne záležitosti (zodpovednému za správu) a svojmu Výboru pre verejné slobody a práva občanov (zodpovednému za stanovisko). Výbor pre verejné slobody a práva občanov prijal stanovisko 13. júna 2005. Výbor pre právne záležitosti schválil svoju správu dňa 14. júla 2005. Rada dosiahla všeobecnú dohodu o znení jednotlivých článkov nariadenia na svojom zasadnutí 2. decembra 2005. Európsky parlament na svojom plenárnom zasadnutí 13. decembra 2005 schválil svoje stanovisko k návrhu Komisie v súlade s niekoľkými zmenami a doplneniami. Zmeny a doplnenia schválené Európskym parlamentom sa zhodujú so znením schváleným Radou 2. decembra 2005. V zásade nahrádzajú články pôvodného návrhu Komisie.

2. CIEĽ ZMENENÉHO A DOPLNENÉHO NÁVRHU

Tento zmenený a doplnený návrh prispôsobuje pôvodný návrh nariadenia o konaní o európskom platobnom rozkaze návrhom na zmeny a doplnenia, ktoré odhlasoval Európsky parlament.

3. STANOVISKO KOMISIE K NÁVRHOM NA ZMENY A DOPLNENIA SCHVÁLENÝM PARLAMENTOM

3.1 Návrhy na zmeny a doplnenia v celom rozsahu prijaté Komisiou

Návrhy na zmeny a doplnenia 26, 27, 28, 32, 34, 35, 36, 37, 38, 40, 41, 42, 43, 44, 45, 46, 48, 49, 50, 54, 55, 56, 57, 58, 59, 60, 61, 62, 63, 64, 65, 66, 67 a 73 môžu byť prijaté tak, ako boli predložené Parlamentom, pretože zjednodušujú navrhované konanie, pridávajú ďalší rozmer pokiaľ ide o voľný pohyb európskych platobných rozkazov alebo zlepšujú tento nástroj pokiaľ ide o jeho zrozumiteľnosť alebo detaily a prinášajú nové prvky, ktoré môžu byť užitočné pri implementácii navrhovaného nariadenia.

Zapracovanie ustanovenia o zrušení doložky vykonateľnosti v nariadení si vyžaduje zapracovanie aj ďalších článkov, ktoré sa v širšom kontexte odvíjajú z nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 805/2004 z 21. apríla 2004 o európskom exekučnom titule pre nesporné nároky.

3.2 Návrhy na zmeny a doplnenia prijaté Komisiou pokiaľ ide o obsah, ale preformulované

Návrhy na zmeny a doplnenia 30, 31, 33, 47, 51, 52, 53, 68, 69, 70, 72, 74 a 75 môžu byť prijaté po preformulovaní:

Návrh na zmenu a doplnenie č. 30 má za cieľ ozrejmiť, že pre počítanie lehôt platí nariadenie Rady (EHS, Euratom) č. 1182/71 z 3. júna 1971, ktorým sa stanovujú pravidlá pre lehoty, dátumy a termíny. Znenie článkov je potrebné mierne upraviť, aby sa neprejudikoval výklad Európskeho súdneho dvora vzhľadom na uplatniteľnosť nariadenia 1182/71 na existujúce nástroje v oblasti civilného súdnictva.

V návrhu na z menu a doplnenie č. 31 sa navrhuje, aby bol odporca v príslušnom štandardnom formulári informovaný o počítaní lehôt v súlade s nariadením Rady (EHS, Euratom) č. 1182/71 z 3. júna 1971, ktorým sa stanovujú pravidlá pre lehoty, dátumy a termíny. Toto je v zásade prijateľné a nie je preto potrebné pridávať ďalší článok. Táto zmena sa musí previesť priamo v príslušnom štandardnom formulári.

Návrh na zmenu a doplnenie č. 33 ukladá súdom povinnosť, aby vzali do úvahy akúkoľvek formu odporu, ak je jednoznačne vyjadrený. Z hľadiska ochrany práv odporcu je dôležité zdôrazniť význam tejto povinnosti. Preto by znenie tohto článku malo byť dôraznejšie.

V návrhu na z menu a doplnenie č. 47 by mal byť uvedený odkaz na článok 4b namiesto článku 4b ods. 3 textu Parlamentu.

V návrhu na zmenu a doplnenie č. 51 v anglickom znení chýba v odseku 2 písm. b) slovo „sent“, ktoré nasleduje po „court of origin“.

Návrhy na zmenu a doplnenie č. 52 a 53 sú potrebné vzhľadom na zapracovanie ustanovenia o zrušení doložky vykonateľnosti pre európsky platobný rozkaz. Ide o presnú kópiu zodpovedajúcich minimálnych noriem o doručovaní v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 805/2004 z 21. apríla 2004 o európskom exekučnom titule pre nesporné nároky. Je potrebné zapracovať jednu technickú zmenu, ktorá vyplýva z vymedzenia pojmu „cezhraničných prípadov“ podľa návrhu na zmenu a doplnenie č. 39 (článok 1a ods. 1 textu Parlamentu). Podľa tohto vymedzenia existuje možnosť, aby mal odporca bydlisko alebo obvyklý pobyt, aj v inom štáte, ako je členský štát Európskej únie. V takom prípade platia pri doručovaní európskeho platobného rozkazu odporcovi normy pre doručovanie platné v tomto štáte. V návrhoch na zmenu a doplnenie č. 52 a 53 je potrebné túto možnosť premietnuť, a preto by mali odkazovať nie na normy pre doručovanie „členského štátu“, ale len „štátu“.

V návrhu na zmenu a doplnenie č. 68 by mal odsek b) odkazovať na článok 12d prostredníctvom článku 12f textu Parlamentu.

V návrhu na zmenu a doplnenie č. 69 musí odsek 1 písm. b) odkazovať na článok 12c textu Parlamentu.

Návrh na zmenu a doplnenie č. 70 musí odkazovať na prílohy (plurál), keďže nariadenie bude obsahovať viacero príloh.

Návrh na zmenu a doplnenie č. 72 stanovuje podrobnú doložku o preskúmaní, pokiaľ ide o vykonávanie nariadenia vzhľadom na vnútroštátne konania o platobnom rozkaze. Toto preskúmanie sa uskutoční päť rokov po nadobudnutí účinnosti nariadenia. Vzhľadom na rozlíšenie v návrhu na zmenu a doplnenie č. 73 medzi dňom nadobudnutia účinnosti a dňom začatia uplatňovania nariadenia, je v návrhu na zmenu a doplnenie č. 72 vhodnejšie odkázať na deň začatia uplatňovania. Je to tiež v súlade s diskusiou v Rade.

Návrh na zmenu a doplnenie č. 74 musí byť podrobne overený z technického hľadiska a musí byť prepracovaný na základe softvéru potrebného na zabezpečenie elektronického spracovávania európskeho platobného rozkazu.

V návrhu na zmenu a doplnenie č. 75 je navrhnutá príloha k formuláru návrhu. Táto príloha je technicky súčasťou samotného formuláru návrhu, preto musí byť zahrnutá v návrhu na zmenu a doplnenie č. 74.

3.3 Návrhy na zmeny a doplnenia čiastočne prijaté Komisiou.

Návrhy na zmeny a doplnenia č. 29, 39 a 76 môžu byť prijaté čiastočne:

Návrh na zmenu a doplnenie č. 29 má za cieľ ozrejmiť cieľ, ktorý sa sleduje osobitným preskúmaním, ktoré môže využiť odporca po uplynutí lehoty na podanie odporu voči európskemu platobnému rozkazu. Keďže toto preskúmanie je dôležité z hľadiska ochrany práv odporcu na obhajobu, malo by byť konkrétnejšie a jednoznačne stanoviť, že výraz „iné mimoriadne okolnosti“ by mal zahŕňať aj situácie, v ktorých sa vydanie európskeho platobného rozkazu zakladalo na nepravdivých informáciách poskytnutých navrhovateľom vo formulári návrhu. Je to tiež v súlade s diskusiou v Rade.

Návrh na zmenu a doplnenie č. 39 má za cieľ vymedziť koncept „cezhraničného prípadu“ na účely tohto nariadenia. Hoci Komisia môže akceptovať obmedzenie pôsobnosti tohto nariadenia na cezhraničné prípady a z väčšej časti súhlasí s navrhovaným vymedzením, nemôže akceptovať odkaz na „členský štát“ pokiaľ ide o bydlisko účastníkov alebo obvyklý pobyt. Odkaz na „členský štát“ má vzhľadom na účastníkov podstatné právne aj politické dôsledky. Tento odkaz znamená, že konanie o európskom platobnom rozkaze nemožno využiť, ak navrhovateľ alebo odporca nemajú bydlisko v EÚ, v tých prípadoch, kde majú súdy Európskej únie jurisdikciu, najmä podľa nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o súdnej príslušnosti, uznávaní a výkone rozhodnutí v občianskoprávnych a obchodných veciach. Existujú značné pochybnosti pokiaľ ide o zákaz využívania tohto konania navrhovateľmi, ktorí nemajú bydlisko v EÚ, vzhľadom na existujúce medzinárodné záväzky Európskej únie, najmä záväzky vyplývajúce z dohôd GATT 1994, GATS a TRIPS. Aj spoločné uplatňovanie budúceho právneho nástroja s Dohovorom z Lugana o súdnej právomoci, uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach vytvára nežiaduce situácie pokiaľ ide o navrhovateľov, ktorí majú bydlisko alebo obvyklý pobyt v nečlenskom štáte EÚ, ktorý je zmluvnou stranou tohto dohovoru. Uvedený koncept vyvoláva tiež otázky v súvislosti s dohodou o Európskom hospodárskom priestore.

V návrhu na zmenu a doplnenie č. 76 sa navrhuje vynechať prílohy 2 a 3 z pôvodného návrhu Komisie. Prílohu č. 2 možno vynechať, avšak nie prílohu č. 3. Prílohu č. 3, rovnako ako ostatné prílohy, ktoré tvoria štandardné formuláre, musia byť prepracované, aby sa zosúladili so zmeneným návrhom, na základe softvéru potrebného na zabezpečenie elektronického spracovávania európskeho platobného rozkazu.

3 .4 Zamietnuté návrhy na zmeny a doplnenia

Návrh na zmenu a doplnenie č. 71 nemôže byť prijatý, pretože navrhovaná zmena nie je technicky správna. Tento odsek musí odkazovať na celý dotknutý článok, nielen na odsek, ktorý odkaz obsahuje.

4. ZÁVER

So zreteľom na článok 250 ods. 2 Zmluvy o ES Komisia zmenila svoj návrh takto.

2004/0055 (COD)

Zmenený a doplnený návrh

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

o konaní o európskom platobnom rozkaze (Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, najmä na jej článok 61 (c) a článok 67 ods. 5 druhá zarážka,

so zreteľom na návrh Komisie[3],

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru,[4]

konajúc v súlade s postupom stanoveným v článku 251 Zmluvy,

keďže:

(1) Spoločenstvo si stanovilo za cieľ udržiavať a rozvíjať priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, v ktorom je zaručený slobodný pohyb osôb. Na tento účel má Spoločenstvo prijať, okrem iného, opatrenia v oblasti justičnej spolupráce v občianskych veciach, ktoré sú potrebné pre riadne fungovanie vnútorného trhu.

(2) Európska rada na svojom zasadnutí v Tampere v dňoch 15. a 16. októbra 1999 vyzvala Radu a Komisiu pripraviť nový právny predpis o nástrojoch, ktoré napomáhajú plynulej justičnej spolupráci a zlepšujú prístup k právu, pričom v tomto kontexte osobitne poukázala na platobné rozkazy.

(3) Dňa 30. novembra 2000 Rada prijala spoločný program Komisie a Rady o pravidlách pre vykonávanie princípu vzájomného uznávania rozhodnutí v občianskoprávnych a obchodných veciach[5]. Program predpokladá možnosť osobitného, jednotného a harmonizovaného konania s cieľom získať súdne rozhodnutie, stanoveného v rámci Spoločenstva v osobitných oblastiach vrátane nesporných pohľadávok. Tento cieľ bol ďalej prevzatý Haagskym programom schváleným Európskou radou 5. novembra 2004, ktorý obsahoval výzvu na to, aby sa začalo aktívne pracovať na úprave konania o európskom platobnom rozkaze.

(4) Dňa 20. decembra 2002 Komisia prijala Zelenú knihu o konaní o európskom platobnom rozkaze a o pravidlách pre zjednodušenie a urýchlenie konaní s nízkou hodnotou sporu. Zelená kniha znamenala začiatok konzultácií o možných cieľoch a prvkoch jednotného alebo harmonizovaného európskeho konania pre vymáhanie nesporných pohľadávok.

(5) Rýchle a účinné vymáhanie nesporných pohľadávok, o oprávnenosti ktorých neexistuje žiadna pochybnosť, má obrovskú dôležitosť pre hospodárske subjekty v Európskej únii, pretože oneskorené platby sú hlavnou príčinou platobnej neschopnosti, ktorá ohrozuje ďalšiu existenciu podnikov, najmä malých a stredných a vedie k značnému znižovaniu pracovných miest.

(6) Hoci sa všetky členské štáty pokúšajú riešiť problém hromadného vymáhania nesporných pohľadávok, väčšina z nich prostredníctvom konania o platobnom rozkaze, obsah vnútroštátnej právnej úpravy a priebeh konania sa značne líšia. Okrem toho sú tieto konania často neprípustné alebo nerealizovateľné v cezhraničných situáciách.

(7) Výsledné prekážky v prístupe k účinnej spravodlivosti pri cezhraničných prípadoch a narušenie hospodárskej súťaže na vnútornom trhu z dôvodu nerovnováhy vzhľadom na fungovanie procesných prostriedkov veriteľov v rôznych členských štátoch, vedú k potrebe právnej úpravy Spoločenstva, ktorá zaručí rovné podmienky pre veriteľov a dlžníkov v celej Európskej únii.

(8) Účelom tohto nariadenia je zjednodušiť a urýchliť konanie v cezhraničných prípadoch týkajúcich sa nesporných peňažných pohľadávok a znížiť náklady naň vytvorením konania o európskom platobnom rozkaze a umožniť na základe stanovenia minimálnych pravidiel voľný pohyb európskych platobných rozkazov vo všetkých členských štátoch bez toho, aby sa v členskom štáte výkonu pred uznaním a výkonom muselo uskutočniť akékoľvek ďalšie konanie.

(9) Konanie podľa tohto nariadenia slúži ako dodatočný a fakultatívny prostriedok pre navrhovateľa, ktorý sa aj naďalej môže rozhodnúť pre konanie podľa vnútroštátneho práva. Preto toto nariadenie nenahrádza ani neharmonizuje existujúce mechanizmy pre vymáhanie nesporných pohľadávok podľa vnútroštátneho práva.

(10) Konanie by malo byť v čo najväčšej miere založené na používaní štandardných formulárov v komunikácii medzi súdmi a stranami s cieľom uľahčiť jeho priebeh a umožniť využívanie automatického spracovávania údajov.

(11) Pri rozhodovaní o tom, ktorý súd je príslušný na vydanie európskeho platobného rozkazu, členské štáty náležite zohľadnia potrebu zabezpečenia prístupu k spravodlivosti.

(12) V návrhu na európsky platobný rozkaz je navrhovateľ povinný poskytnúť informácie, ktoré sú dostatočne určité pre určenie jeho nároku a jeho odôvodnenie, aby sa odporca na základe dostatočných informácií mohol rozhodnúť, či bude nárok namietať alebo nie.

(13) V tomto kontexte by malo byť povinnosťou navrhovateľa uviesť niektoré dôkazy, o ktoré sa môže oprieť, na preukázanie ním tvrdených skutočností, bez toho, aby musel súdu predkladať listinné dôkazy.

(14) Podanie návrhu na začatie konania o európskom platobnom rozkaze predpokladá zaplatenie príslušných trov konania.

(15) Súd preskúma nárok, vrátane otázky jurisdikcie a opisu dôkazov, na základe informácií poskytnutých vo formulári. To súdu umožní preskúmať prima facie podstatu nároku a inter alia vylúčiť zjavne nepodložené alebo neprípustné nároky. Preskúmanie nemusí vykonávať sudca.

(16) Európsky platobný rozkaz by mal odporcu informovať o jeho možnostiach buď zaplatiť dlžnú pohľadávku navrhovateľovi alebo predložiť žalobnú odpoveď v lehote 30 dní pokiaľ si želá proti nároku namietať. Okrem úplných informácií o nároku poskytnutých navrhovateľom by mal byť odporca informovaný o právnom význame európskeho platobného rozkazu, najmä o dôsledkoch ponechania nároku bez námietok.

(17) Hoci pri zamietnutí návrhu na európsky platobný rozkaz neexistuje preskúmanie, nevylučuje to možnosť preskúmania rozhodnutia na tej istej úrovni jurisdikcie.

(18) Z dôvodov rozdielov v predpisoch upravujúcich občianske súdne konanie vo vnútroštátnom práve, najmä pokiaľ ide o normy pre doručovanie písomností, je nevyhnutné konkrétne a podrobne vymedziť minimálnu úroveň týchto noriem. Akýkoľvek spôsob založený na právnej fikcii pokiaľ ide o splnenie týchto noriem nemôže byť považovaný za dostatočný pre doručenie európskeho platobného rozkazu.

(19) Všetky spôsoby doručovania vymenované v článkoch 13 a 14 sa vyznačujú úplnou istotou (článok 13) alebo vysokým stupňom pravdepodobnosti (článok 14), že písomnosť bola skutočne doručená adresátovi.

(20) Osobné doručovanie niektorým osobám okrem samotného odporcu podľa článku 14 ods. 1 písm. a) a b) by sa malo považovať za splnenie požiadaviek uvedených ustanovení len v tom prípade, ak tieto osoby skutočne prijali/obdržali európsky platobný rozkaz.

(21) Článok 15 by sa mal vzťahovať na prípady, v ktorých sa odporca nemôže sám zastupovať na súde, napríklad v prípadoch právnických osôb a v ktorých je osoba, ktorá ho má zastupovať, určená zo zákona, a tiež na prípady, v ktorých odporca splnomocnil inú osobu, najmä právnika, aby ho zastupovala v konkrétnom konaní pred súdom.

(22) Súd by mal zabezpečiť úplný súlad s minimálnymi procesnými normami a vydať štandardizovaný európsky platobný rozkaz.

(23) Odporca môže podať odpor prostredníctvom štandardného formulára uvedeného v prílohe. Súdy však vezmú do úvahy akúkoľvek písomnú formu odporu, ak je jednoznačne vyjadrený.

(24) Odpor podaný v stanovenej lehote by mal ukončiť konanie o platobnom rozkaze a mal by viesť k automatickému pokračovaniu v riadnom súdnom konaní, pokiaľ by navrhovateľ výslovne nepožiadal v tomto prípade konanie ukončiť. Koncept riadneho občianskeho súdneho konania v tomto nariadení by sa nemal nevyhnutne vykladať v zmysle vnútroštátneho práva.

(25) Vo výnimočných prípadoch by mal byť odporca oprávnený požiadať o preskúmanie európskeho platobného rozkazu napriek uplynutiu lehoty na predloženie odporu. Toto preskúmanie vo výnimočných prípadoch neznamená, že odporca má ďalšiu možnosť nárok namietať. Počas postupu preskúmavania by sa nemala posudzovať podstata nároku okrem dôvodov vyplývajúcich z mimoriadnych okolností, na ktoré sa odvoláva odporca. Iné mimoriadne okolnosti podľa článku 20 ods. 2 by mohli zahŕňať aj situácie, v ktorých sa vydanie európskeho platobného rozkazu zakladalo na chybných informáciách poskytnutých vo formulári návrhu.

(26) Keďže spoločné trovy konania o európskom platobnom rozkaze a riadneho občianskeho konania, ktoré nasleduje po podaní odporu, by nemali presiahnuť trovy riadneho občianskeho súdneho konania bez predchádzajúceho konania o európskom platobnom rozkaze, tieto trovy nezahŕňajú napríklad náklady na právne zastupovanie alebo náklady na doručovanie písomností iným subjektom ako súdom.

(27) Vykonateľný európsky platobný rozkaz vydaný v jednom členskom štáte by sa mal na účely výkonu považovať za taký, akoby bol vydaný v členskom štáte, v ktorom sa výkon požaduje. Vzájomná dôvera pri výkone justície v členských štátoch odôvodňuje posúdenie zo strany súdu jedného členského štátu, že všetky podmienky pre doručenie európskeho platobného rozkazu sú splnené a že rozkaz sa má vykonať vo všetkých členských štátoch bez justičnej kontroly riadneho uplatňovania minimálnych procesných noriem v členskom štáte, v ktorom sa má rozkaz vykonať. Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia tohto nariadenia, najmä článkov 22 ods. 1, 2 a 3, pravidlá pre výkon európskeho platobného rozkazu sa budú aj naďalej riadiť vnútroštátnym právom.

(28) Týmto sa opätovne pripomína, že počítanie času je upravené v nariadení Rady (ES) č. 1182/71 z 3. júna 1971, ktorým sa stanovujú pravidlá pre lehoty, dátumy a termíny.[6]

(29) Keďže ciele tohto nariadenia nemôžu členské štáty dostatočne dosiahnuť a z dôvodov rozsahu a dosahu nariadenia je možné ich lepšie dosiahnuť na úrovni Spoločenstva, Spoločenstvo môže, v súlade so zásadou subsidiarity stanovenej v článku 5 Zmluvy, prijať opatrenia. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku, toto nariadenie nepresahuje rámec toho, čo je potrebné na dosiahnutie uvedených cieľov.

(30) Toto nariadenie rešpektuje základné práva a dodržiava zásady uznávané v Charte základných práv Európskej únie ako všeobecné princípy práva Spoločenstva. Osobitne sa usiluje zabezpečiť rešpektovanie práva na spravodlivý proces v plnom rozsahu tak, ako je uvedené v článku 47 charty.

(31) Opatrenia potrebné na vykonávanie tohto nariadenia by mali byť prijaté v súlade s rozhodnutím Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu[7].

(32) Spojené kráľovstvo a Írsko oznámili v súlade s článkom 3 Protokolu o postavení Spojeného kráľovstva a Írska pripojeného k Zmluve o Európskej únii a Zmluve o založení Európskeho spoločenstva svoje želanie podieľať sa na prijatí a uplatňovaní tohto nariadenia.

(33) V súlade s článkami 1 a 2 Protokolu o postavení Dánska, ktorý je prílohou Zmluvy o Európskej únii a Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva, Dánsko sa na prijatí tohto nariadenia nezúčastňuje, a teda ním nie je viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

Článok 1 Predmet úpravy

1. Účelom tohto nariadenia je:

zjednodušiť a urýchliť konanie v cezhraničných prípadoch týkajúcich sa nesporných peňažných pohľadávok a znížiť náklady naň vytvorením konania o európskom platobnom rozkaze a

a umožniť na základe stanovenia minimálnych pravidiel voľný pohyb európskych platobných rozkazov vo všetkých členských štátoch bez toho, aby sa v členskom štáte výkonu pred uznaním a výkonom muselo uskutočniť akékoľvek ďalšie konanie.

2. Nič v tomto nariadení nebráni navrhovateľovi v uplatnení jeho nároku v zmysle článku 4 využitím iného konania dostupného podľa práva členského štátu alebo podľa práva Spoločenstva.

Článok 2

Rozsah pôsobnosti

1. Toto nariadenie sa vzťahuje na občianskoprávne a obchodné veci v cezhraničných prípadoch bez ohľadu na povahu súdu alebo tribunálu. Jeho pôsobnosť sa nevzťahuje na veci týkajúce sa najmä príjmov, colné a administratívne veci, ani na zodpovednosť štátu za konanie alebo opomenutie pri výkone štátnej moci („ acta iure imperii “).

2. Toto nariadenie sa neuplatňuje na:

a) majetkové práva vyplývajúce z manželského vzťahu, zo závetu a z dedenia;

b) konkurz, konanie týkajúce sa likvidácie insolventných spoločností alebo ostatných právnických osôb, súdnych dohôd, vyrovnaní alebo obdobných konaní;

c) sociálne zabezpečenie,

d) pohľadávky vyplývajúce z mimozmluvných záväzkov, pokiaľ:

(i) neboli predmetom dohody medzi stranami alebo nedošlo k uznaniu dlhu; alebo

(ii) sa netýkajú splatných pohľadávok vyplývajúcich zo spoluvlastníctva.

3. Výraz „členský štát“ v tomto nariadení znamená členské štáty okrem Dánska.

Článok 3 Cezhraničné prípady

1. Na účely tohto nariadenia znamená cezhraničný prípad taký prípad, v ktorom má aspoň jedna zo sporových strán bydlisko alebo obvyklý pobyt v inom štáte ako je členský štát, v ktorom má sídlo súd, na ktorom bol podaný návrh.

2. Bydlisko sa určuje v súlade s článkami 59 a 60 nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o súdnej príslušnosti, uznávaní a výkone rozhodnutí v občianskoprávnych a obchodných veciach.[8]

3. Pri posudzovaní toho, či ide o cezhraničný prípad, je dôležitá situácia v čase podania návrhu na vydanie európskeho platobného rozkazu v súlade s týmto nariadením.

Článok 4

Konanie o európskom platobnom rozkaze

Toto nariadenie ustanovuje konanie o európskom platobnom rozkaze pre vymáhanie peňažných pohľadávok v určitej výške, ktoré sa stali splatnými v čase podania návrhu na začatie konania o európskom platobnom rozkaze.

Článok 5

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia platí toto vymedzenie pojmov:

1. „členský štát pôvodu“: členský štát, v ktorom je európsky platobný rozkaz vydaný;

2. „členský štát výkonu“: členský štát, v ktorom sa navrhuje výkon európskeho platobného rozkazu;

3. „súd“: akýkoľvek orgán členských štátov príslušný pokiaľ ide o európske platobné rozkazy a všetky s nimi súvisiace záležitosti;

4. „súd pôvodu“: súd, ktorý vydáva európsky platobný rozkaz.

Článok 6 Súdna príslušnosť

1. Na účely uplatňovania tohto nariadenia sa súdna príslušnosť určuje v súlade s príslušnými právnymi predpismi Spoločenstva, najmä s nariadením Rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o súdnej právomoci, uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach.

2. Ak sa však nárok týka zmluvy uzatvorenej osobou, spotrebiteľom, na účely, ktoré je možné považovať za nesúvisiace s jeho odborom alebo povolaním, a ak je odporcom spotrebiteľ, príslušnosť majú len súdy v tom členskom štáte, v ktorom má odporca bydlisko v zmysle článku 59 nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o súdnej právomoci, uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach.

Článok 7 Návrh na začatie konania o európskom platobnom rozkaze

1. Návrh na vydanie európskeho platobného rozkazu sa podáva prostredníctvom štandardného formulára uvedeného v prílohe.

2. Návrh musí obsahovať:

a) mená a adresy strán, prípadne ich zástupcov, a označenie súdu, ktorému sa návrh podáva;

b) výšku pohľadávky vrátane istiny, prípadne úrokov a zmluvných pokút;

c) úrokovú sadzbu a obdobie, za ktoré sa úrok požaduje, ak pohľadávka zahŕňa aj úrok, pokiaľ k istine nie je automaticky pridaný zákonný úrok podľa práva členského štátu pôvodu;

d) dôvod návrhu, vrátane opisu okolností, na ktoré sa strana odvoláva ako na základ pohľadávky, prípadne úroku;

e) opis dôkazov na podporu nároku;

f) základ pre určenie súdnej príslušnosti; a

g) cezhraničnú povahu prípadu v súlade s článkom 3.

3. Navrhovateľ v návrhu vyhlási, že uvedené informácie zodpovedajú skutočnosti podľa jeho najlepšieho vedomia a svedomia a že si je vedomý toho, že úmyselne uvedené nepravdivé údaje môžu viesť k príslušným postihom podľa právnych predpisov členského štátu pôvodu.

4. Navrhovateľ môže v prílohe k návrhu oznámiť súdu, že v prípade podania odporu zo strany odporcu nesúhlasí s pokračovaním konania vo forme riadneho občianskeho súdneho konania v zmysle článku 17. Toto navrhovateľovi nebráni v tom, aby o tom informoval súd neskôr, ale v každom prípade pred vydaním platobného rozkazu.

5. Návrh musí byť predložený v papierovej podobe alebo akýmkoľvek iným komunikačným prostriedkom (vrátane elektronickej podoby), ktorú členský štát pôvodu akceptuje a ktorá je dostupná súdu pôvodu.

6. Návrh musí byť podpísaný navrhovateľom alebo jeho zástupcom. Ak je návrh podaný v elektronickej podobe v súlade s odsekom 5, musí byť podpísaný v súlade s článkom 2 ods. 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 1999/93/ES z 13. decembra 1999 o rámci Spoločenstva pre elektronické podpisy.[9] Členský štát pôvodu musí uznať takýto podpis a nesmie preň stanoviť žiadne dodatočné požiadavky.

Takýto elektronický podpis sa však nevyžaduje vtedy, ak na súdoch členského štátu pôvodu existuje alternatívny systém elektronickej komunikácie, ktorý je dostupný určitej skupine vopred zaregistrovaných oprávnených užívateľov a ktorý umožňuje identifikáciu týchto užívateľov bezpečným spôsobom. Členské štáty informujú Komisiu o takýchto komunikačných systémoch.

Článok 8 Preskúmanie návrhu

Súd, ktorému je návrh na vydanie európskeho platobného rozkazu doručený, čo najskôr a na základe formulára návrhu preskúma, či sú splnené náležitosti stanovené v článkoch 2, 3, 4, 6 a 7 a či sa nárok zdá byť opodstatnený a prípustný. Toto preskúmanie možno uskutočniť automatizovaným postupom.

Článok 9

Doplnenie a oprava návrhu

1. Ak nie sú splnené požiadavky stanovené v článku 7 a ak návrh nie je zjavne neopodstatnený alebo neprípustný, súd poskytne navrhovateľovi možnosť návrh doplniť alebo opraviť. Súd používa štandardný formulár stanovený v prílohe.

2. Ak súd vyzve navrhovateľa, aby návrh doplnil alebo opravil, určí lehotu, ktorú podľa okolností považuje za primeranú. Súd môže podľa svojho uváženia túto lehotu predĺžiť.

Článok 10 Zmena návrhu

1. Ak sú požiadavky ustanovené v článku 8 splnené iba pre časť návrhu, súd o tom informuje navrhovateľa, pričom použije štandardný formulár stanovený v prílohe. Navrhovateľ je vyzvaný, aby prijal alebo zamietol návrh vydať európsky platobný rozkaz na sumu, ktorú určí súd, a je informovaný o následkoch svojho rozhodnutia. Navrhovateľ odpovie vrátením štandardného formulára, ktorý mu poslal súd, v lehote určenej súdom v súlade s článkom 9 ods. 2.

2. Ak navrhovateľ prijme návrh súdu, súd vydá európsky platobný rozkaz v súlade s článkom 12 pre tú časť návrhu, ktorú navrhovateľ prijal. Dôsledky týkajúce sa zostávajúcej časti pôvodného nároku sa riadia vnútroštátnymi právnymi predpismi.

3. Ak navrhovateľ nezašle svoju odpoveď v lehote určenej súdom alebo ak odmietne návrh súdu, súd zamietne návrh na vydanie európskeho platobného rozkazu ako celok v súlade s článkom 11.

Článok 11 Zamietnutie návrhu

1. Súd zamietne návrh, ak:

a) navrhovateľ nezašle svoju odpoveď v lehote stanovenej súdom podľa článku 9 ods. 2 alebo

b) navrhovateľ nezašle svoju odpoveď v lehote určenej súdom alebo odmietne návrh súdu v súlade s článkom 10 alebo

c) nie sú splnené požiadavky stanovené v článkoch 2, 3, 4, 6 a 7 alebo

d) nárok je zjavne neopodstatnený alebo neprípustný.

Navrhovateľ je informovaný o dôvodoch zamietnutia prostredníctvom štandardného formuláru stanoveného v prílohe.

2. Proti rozhodnutiu o zamietnutí návrhu na začatie konania nie je možné sa odvolať.

3. Zamietnutie návrhu na začatie konania nebráni navrhovateľovi, aby svoj nárok uplatnil prostredníctvom nového návrhu na vydanie európskeho platobného rozkazu alebo akéhokoľvek iného postupu, ktorý umožňujú právne predpisy členského štátu.

Článok 12 Vydanie európskeho platobného rozkazu

1. Ak sú splnené podmienky stanovené v článku 8, súd vydá európsky platobný rozkaz čo možno najskôr, obvykle do 30 dní od podania návrhu na začatie konania, pričom použije štandardný formulár stanovený v prílohe.

30 dňová lehota nezahŕňa čas, ktorý navrhovateľ využil na doplnenie a opravu návrhu.

2. Európsky platobný rozkaz je vydaný spolu s kópiou formulára návrhu. Neobsahuje informácie poskytnuté navrhovateľom v súlade s článkom 7 ods. 4.

3. V európskom platobnom rozkaze je odporca informovaný o svojich možnostiach.

a) zaplatiť navrhovateľovi sumu uvedenú v platobnom rozkaze alebo

b) vyjadriť svoj nesúhlas s platobným rozkazom prostredníctvom podania odporu na súde pôvodu v lehote ustanovenej v článku 16 ods. 2.

4. Európsky platobný rozkaz informuje odporcu o tom, že:

a) platobný rozkaz bol vydaný výlučne na základe informácií, ktoré poskytol navrhovateľ a ktoré neboli overené súdom;

b) platobný rozkaz sa stane vykonateľným, pokiaľ na súde nie je podaný odpor v súlade s článkom 16;

c) ak odporca podá odpor, konanie pokračuje na príslušnom súde členského štátu pôvodu v súlade s pravidlami riadneho občianskeho súdneho konania, pokiaľ navrhovateľ v návrhu výslovne neuviedol, že v takom prípade žiada konanie ukončiť.

5. Súd zabezpečí, aby bol rozkaz doručený odporcovi v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi spôsobom, ktorý spĺňa minimálne normy ustanovené v článkoch 13 až 15.

Článok 13 Doručenie s potvrdením o prevzatí odporcom

Európsky platobný rozkaz sa môže doručiť odporcovi v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi členského štátu do ktorého sa doručuje, jedným z týchto spôsobov:

a) osobné doručenie s doručenkou podpísanou odporcom, s uvedením dátumu prevzatia;

b) osobné doručenie s doručenkou podpísanou príslušnou osobou, ktorá uskutočnila doručenie, pričom táto osoba uvedie, že odporca dokument prijal alebo ho odmietol prijať bez akéhokoľvek právneho odôvodnenia, ako aj dátum doručenia;

c) doručenie poštou doložené potvrdením o prevzatí s uvedením dátumu prevzatia, ktoré odporca podpísal a odoslal naspäť;

d) doručenie elektronickými prostriedkami, ako fax alebo e-mail, doložené potvrdením o prevzatí s uvedením dátumu prevzatia, ktoré odporca podpísal a odoslal naspäť.

Článok 14 Doručenie bez potvrdenia o prevzatí odporcom

1. Európsky platobný rozkaz možno doručiť odporcovi v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi štátu do ktorého sa doručuje, aj jedným z týchto spôsobov:

a) osobné doručenie na osobnú adresu odporcu osobám, ktoré žijú v tej istej domácnosti ako odporca alebo sú tam zamestnané;

b) v prípade samostatne zárobkovo činného odporcu alebo právnickej osoby, osobné doručenie do prevádzkarne odporcu osobám, ktoré odporca zamestnáva;

c) uloženie platobného rozkazu do poštovej schránky odporcu;

d) uloženie platobného rozkazu na pošte alebo u príslušných orgánov verejnej správy a vloženie písomného oznámenia o tomto uložení do poštovej schránky odporcu za predpokladu, že písomné oznámenie jasne uvádza charakter písomnosti ako súdnej písomnosti alebo právny dôsledok oznámenia, teda že sa doručenie uskutočnilo a začínajú plynúť lehoty;

e) doručenie poštou bez potvrdenia o prevzatí podľa odseku 3, ak má odporca adresu v členskom štáte pôvodu;

f) doručenie elektronickými prostriedkami s automatickým potvrdením o doručení za predpokladu, že odporca vopred výslovne súhlasil s týmto spôsobom doručenia.

2. Na účely tohto nariadenia je doručenie podľa odseku 1 neprípustné, ak adresa odporcu nie je s určitosťou známa.

3. Doručenie podľa odseku 1 písm. a) až d) sa potvrdzuje prostredníctvom:

a) dokladu podpísaného príslušnou osobou, ktorá uskutočnila doručenie, s uvedením:

i) spôsobu doručenia;

ii) dátumu doručenia;

iii) ak bol dokument doručený inej osobe ako odporcovi, mena tejto osoby a jej vzťahu k odporcovi;

alebo

b) potvrdenia o prevzatí osobou, ktorej bol dokument doručený na účely odsekov 1 písm. a) a b).

Článok 15 Doručenie zástupcovi

Doručenie podľa článkov 13 a 14 je možné uskutočniť aj voči zástupcovi odporcu.

Článok 16 Odpor voči európskemu platobnému rozkazu

1. Odporca môže na súde pôvodu podať odpor proti európskemu platobnému rozkazu použitím štandardného formulára uvedeného v prílohe, ktorý mu bude poskytnutý spolu s európskym platobným rozkazom.

2. Odpor sa podáva do 30 dní od doručenia platobného rozkazu odporcovi.

3. Odporca v odpore uvedie, že namieta proti nároku, pričom nemusí uviesť dôvody.

4. Odpor sa predkladá v papierovej forme alebo akýmkoľvek iným spôsobom komunikácie (vrátane elektronickej), ktorú členský štát pôvodu akceptuje a ktorá je prístupná súdu pôvodu.

5. Odpor musí podpísať odporca alebo jeho zástupca Ak je odpor podaný v elektronickej podobe v súlade s odsekom 4, podpíše sa v súlade s článkom 2 ods. 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 1999/93/ES z 13. decembra 1999 o rámci Spoločenstva pre elektronické podpisy. Členský štát pôvodu musí uznať takýto podpis a nesmie preň stanoviť žiadne dodatočné požiadavky.

Takýto elektronický podpis sa však nevyžaduje vtedy, ak na súdoch členského štátu pôvodu existuje alternatívny systém elektronickej komunikácie, ktorý je dostupný určitej skupine vopred zaregistrovaných oprávnených užívateľov a ktorý umožňuje identifikáciu týchto užívateľov bezpečným spôsobom. Členské štáty informujú Komisiu o takýchto komunikačných systémoch.

Článok 17 Účinky podania odporu

1. Ak je odpor podaný v lehote stanovenej v článku 16 ods. 2, konanie pokračuje na príslušnom súde členského štátu pôvodu v súlade s pravidlami riadneho občianskeho súdneho konania, pokiaľ navrhovateľ výslovne nepožiadal, aby sa v takom prípade skončilo v súlade s článkom 7 ods. 4.

Ak navrhovateľ uplatňoval svoj nárok prostredníctvom európskeho platobného rozkazu, nič v rámci vnútroštátnych právnych predpisov nemá vplyv na jeho pozíciu v následnom riadnom občianskom súdnom konaní.

2. Prechod na riadne občianske súdne konanie v zmysle odseku 1 sa riadi právom členského štátu pôvodu.

3. Navrhovateľ je informovaný o tom, či odporca podal odpor a o akomkoľvek prechode na riadne občianske súdne konanie.

Článok 18 Vykonateľnosť

1. Ak v rámci lehoty stanovenej v článku 16 ods. 2, ktorá zohľadňuje primeranú lehotu na doručenie odporu, nebol podaný žiaden odpor, súd bezodkladne vyhlási európsky platobný rozkaz za vykonateľný, pričom použije štandardný formulár uvedený v prílohe. Súd pôvodu overí dátum doručenia.

2. Bez toho, aby bol dotknutý odsek 1, formálne požiadavky na vykonateľnosť sa riadia právom členského štátu pôvodu.

3. Súd zasiela vykonateľný európsky platobný rozkaz navrhovateľovi.

Článok 19

Zrušenie doložky vykonateľnosti

Európsky platobný rozkaz, ktorý sa stal vykonateľným v členskom štáte pôvodu, sa uzná a vykoná v iných členských štátoch bez toho, aby bolo potrebné vyhlásenie o vykonateľnosti a bez akejkoľvek možnosti podať námietky proti jeho uznaniu.

Článok 20 Preskúmanie vo výnimočných prípadoch

1. Po uplynutí lehoty stanovenej v článku 16 ods. 2 je odporca oprávnený požiadať o preskúmanie platobného rozkazu na príslušnom súde v členskom štáte pôvodu v prípadoch, ak:

a) i) bol platobný rozkaz doručený jedným zo spôsobov uvedených v článku 14 a

ii) doručenie sa neuskutočnilo v čase dostatočnom na to, aby odporca mohol pripraviť svoju procesnú obranu, a to bez jeho zavinenia

alebo

b) odporca nemohol namietať proti nároku z dôvodu vyššej moci alebo z dôvodu mimoriadnych okolností bez svojho zavinenia,

za predpokladu, že koná bezodkladne.

2. Po uplynutí lehoty stanovenej v článku 16 ods. 2 je odporca oprávnený požiadať o preskúmanie platobného rozkazu na príslušnom súde v členskom štáte pôvodu aj v prípade, ak bol európsky platobný rozkaz jednoznačne vydaný neoprávnene vzhľadom na požiadavky ustanovené v tomto nariadení alebo pre iné výnimočné okolnosti.

3. Ak súd zamietne žiadosť na základe toho, že žiadny z dôvodov na preskúmanie uvedených v odseku 1 a 2 nie je splnený, zostáva európsky platobný rozkaz v platnosti.

Ak súd rozhodne, že preskúmanie je pre jeden z dôvodov uvedených v odseku 1 a 2 odôvodnené, európsky platobný rozkaz je neplatný.

Článok 21 Výkon

1. Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia tohto nariadenia, postupy výkonu rozhodnutia sa riadia právom členského štátu výkonu.

Európsky platobný rozkaz, ktorý sa stal vykonateľným, sa vykoná za rovnakých podmienok ako akékoľvek vykonateľné rozhodnutie vydané v členskom štáte výkonu.

2. Pre vykonanie v inom členskom štáte navrhovateľ príslušným orgánom tohto členského štátu predloží:

a) kópiu európskeho platobného rozkazu vyhláseného za vykonateľný súdom pôvodu, ktorá spĺňa podmienky potrebné na preukázanie pravosti platobného rozkazu a

b) v prípade potreby preklad európskeho platobného rozkazu do úradného jazyka členského štátu výkonu, alebo ak je v tomto členskom štáte viac úradných jazykov, do úradného jazyka alebo jedného z úradných jazykov súdnych konaní v mieste, kde sa žiada o výkon, v súlade s právom tohto členského štátu, alebo do iného jazyka, ktorý členský štát výkonu označil za prijateľný. Každý členský štát môže za prijateľný pre európsky platobný rozkaz označiť aj úradný jazyk či jazyky inštitúcií Európskeho spoločenstva, ktoré sú iné ako jeho vlastný jazyk. Preklad overí osoba na to oprávnená v niektorom z členských štátov.

3. Od navrhovateľa, ktorý v jednom členskom štáte žiada o výkon európskeho platobného rozkazu vydaného v inom členskom štáte, nemožno požadovať zloženie záruky, zálohy alebo preddavku, bez ohľadu na ich označenie, z dôvodu, že je cudzím štátnym príslušníkom alebo nemá bydlisko alebo obvyklý pobyt v členskom štáte výkonu.

Článok 22 Odmietnutie výkonu

1. Na žiadosť odporcu môže príslušný súd v členskom štáte výkonu odmietnuť výkon uskutočniť, ak je európsky platobný rozkaz nezlučiteľný so skorším rozhodnutím alebo platobným rozkazom vydaným v ktoromkoľvek členskom štáte alebo v treťom štáte, pokiaľ:

a) skoršie rozhodnutie vyplývalo z rovnakých dôvodov a týkalo sa rovnakých strán a

b) skoršie rozhodnutie spĺňa podmienky potrebné na jeho uznanie v členskom štáte výkonu a

c) nezlučiteľnosť nebolo možné vzniesť ako námietku v súdnom konaní v členskom štáte pôvodu.

2. Po podaní návrhu na výkon môže byť výkon taktiež odmietnutý, pokiaľ odporca už zaplatil navrhovateľovi sumu určenú v európskom platobnom rozkaze.

3. Európsky platobný rozkaz nemožno za žiadnych okolností preskúmať v členskom štáte výkonu z hľadiska jeho podstaty.

Článok 23 Pozastavenie alebo obmedzenie výkonu

Ak odporca požiadal o preskúmanie v súlade s článkom 20, príslušný súd v členskom štáte výkonu môže na návrh odporcu:

a) obmedziť výkon na ochranné opatrenia alebo

b) podmieniť výkon poskytnutím takého zabezpečenia, aké určí alebo

c) za výnimočných okolností výkon pozastaviť.

Článok 24 Právne zastúpenie

Zastúpenie právnikom alebo iným odborníkom v oblasti práva nie je povinné:

a) pre navrhovateľa, pokiaľ ide o podanie návrhu na vydanie európskeho platobného rozkazu;

b) pre odporcu, pokiaľ ide o podanie odporu proti európskemu platobnému rozkazu.

Článok 25 Trovy konania

1. Spoločné trovy konania o európskom platobnom rozkaze a riadneho občianskeho súdneho konania, ktoré nasleduje po podaní odporu voči európskemu platobnému rozkazu v členskom štáte, nepresiahnu trovy riadneho občianskeho súdneho konania bez predchádzajúceho konania o európskom platobnom rozkaze v tomto členskom štáte.

2. Na účely tohto nariadenia trovy konania zahŕňajú poplatky a výdavky, ktoré sa uhrádzajú súdu, pričom ich výška sa stanoví v súlade s vnútroštátnym právom.

Článok26 Vzťah k vnútroštátnemu procesnému právu

Všetky procesné otázky, ktoré nie sú upravené osobitne v tomto nariadení, sa riadia vnútroštátnym právom.

Článok 27

Vzťah k nariadeniu (ES) č. 1348/2000

Toto nariadenie nemá vplyv na uplatňovanie nariadenia Rady (ES) č. 1348/2000 o doručovaní súdnych a mimosúdnych písomností v občianskoprávnych alebo obchodných veciach.

Článok 28

Informácie o nákladoch na doručenie a výkon

Členské štáty spolupracujú na tom, aby širokej verejnosti a odborným kruhom poskytli informácie o

a) nákladoch na doručovanie písomností a

b) orgánoch príslušných na výkon na účely uplatňovania článkov 21 až 23,

najmä prostredníctvom Európskej justičnej siete pre občianske a obchodné veci, ustanovenej v súlade s rozhodnutím Rady 2001/470/ES z 28. mája 2001.

Článok 29 Informácie o príslušnosti súdov, postupoch preskúmania, komunikačných prostriedkoch a jazykoch

1. Členské štáty oznámia Komisii do ... 200..:

a) súdy príslušné na vydávanie európskeho platobného rozkazu;

b) postup preskúmania a príslušné súdy na účely článku 20;

c) komunikačné prostriedky akceptované na účely konania o európskom platobnom rozkaze, ktoré majú súdy k dispozícii; a

d) jazyky akceptované v zmysle článku 21 ods. 2 písm. b).

Členské štáty oznámia Komisii všetky dodatočné zmeny týchto informácií.

2. Komisia uverejní informácie poskytnuté v súlade s odsekom 1 v Úradnom vestníku Európskej únie a inými primeranými prostriedkami.

Článok 30 Zmeny a doplnenia príloh

Štandardné formuláre stanovené v prílohách sa v súlade s postupom, na ktorý odkazuje článok 31, aktualizujú alebo technicky upravujú tak, aby plne zodpovedali ustanoveniam tohto nariadenia.

Článok 31 Výbor

1. Komisii bude pomáhať výbor ustanovený v článku 75 nariadenia (ES) č. 44/2001.

2. Ak sa odkazuje na tento článok, uplatňujú sa články 3 a 7 rozhodnutia 1999/468/ES, so zreteľom na ustanovenia jeho článku 8.

Článok 32

Preskúmanie

Komisia do ....200..[10] predloží Európskemu parlamentu, Rade a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru podrobnú správu o fungovaní konania o európskom platobnom rozkaze. Správa obsahuje hodnotenie fungovania konania, ako aj rozšírené hodnotenie dosahu za každý členský štát.

Na tento účel a s cieľom zabezpečiť, aby sa náležite zohľadnili osvedčené postupy v Európskej únii a zásady kvalitnejšej legislatívy, členské štáty Komisii poskytnú informácie o cezhraničnom fungovaní európskeho platobného rozkazu. Tieto informácie by mali zahŕňať trovy konania, rýchlosť konania, účinnosť, jednoduchosť využívania a vnútroštátne konania o platobnom rozkaze členských štátov.

V prípade potreby budú k správe Komisie priložené návrhy na úpravy.

Článok 33 Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť ... 200.. .

Uplatňuje sa od ... 200.., s výnimkou článkov 29, 30 a 31, ktoré sa uplatňujú od ... 200.. .

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch v súlade so Zmluvou o založení Európskeho spoločenstva.

V Bruseli,

Za Európsky parlament

predseda

za Radu

predseda

[1] KOM (2004) 173, konečné znenie, 19.3.2004 a KOM(2004)173, konečné znenie/3 z 25.5.2004.

[2] CESE/2005/133, Ú. v. EÚ C 221, 8.9.2005, s. 77.

[3] KOM(2004) 173, konečné znenie, 19.3.2004 a KOM(2004)173, konečné znenie/3 z 25.5.2004.

[4] CESE/2005/133, Ú. v. EÚ C 221, 8.9.2005, s. 77.

[5] Ú. v. ES C 12, 15.1.2001, s. 1.

[6] Ú. v. ES L 124, 8.6.1971, s. 1.

[7] Ú. v. ES L 184, 17.7. 1999, s. 23.

[8] Ú. v. ES L 12, 16.1.2001, s. 1.

[9] Ú. v. ES L 13, 19.1.2000, s. 12.

[10] Päť rokov po začatí uplatňovania tohto nariadenia.