10.3.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 57/18

A.

Na veľkej časti územia členských krajín Európskej únie prevládajú vidiecke obce. V dôsledku posledného rozšírenia EÚ počet vidieckych obcí vzrástol a bude aj naďalej rásť po budúcom rozšírení EÚ o Bulharsko a Rumunsko. Preto si opatrenia zamerané na podporu vidieckeho rozvoja zasluhujú čoraz väčšiu pozornosť nielen na vnútroštátnej úrovni, ale aj na úrovni Spoločenstva.

B.

Európske inštitúcie sa s najväčšou vážnosťou venujú problematike priblíženia politiky Spoločenstva skutočným potrebám občanov. V tejto súvislosti je potrebné, aby EÚ vo väčšej miere zohľadňovala záujmy početných – aj z demografického a hospodárskeho hľadiska menších – miestnych spoločenstiev, ktoré do nej patria.

C.

V súčasnej ekonomickej situácii, charakterizovanej dravou hospodárskou súťažou medzi jednotlivými výrobnými systémami a územiami, vidiecke obce a ich obyvateľstvo patria k tým najohrozenejším článkom a hrozí im, že v konkurenčnom boji neobstoja.

D.

Vidiecke obce zohrávajú významnú úlohu pri osídlení územia tým, že tvoria protiváhu k fenoménu vyľudňovania vidieckych oblastí a území s geografickým znevýhodnením, ako aj tým, že znižujú riziko narušenia hydrogeologickej rovnováhy.

E.

Vidiecke obce môžu zohrávať rozhodujúcu úlohu pri optimálnom zužitkovaní zdrojov územia prostredníctvom ochrany a podpory súboru kultúrnych hodnôt, tradícií a miestnych špecifík realizáciou výrobných a hospodárskych iniciatív, ktoré by vyzdvihli miestne danosti a súčasne podporili hospodársky rast a zamestnanosť.

F.

Na riešenie problémov spojených s nedostatočným vybavením administratívnych štruktúr v malých demografických jednotkách, vidiecke obce zaviedli formy organizácie, riadenia, partnerstva a spolupráce medzi obcami, ktoré si zasluhujú podporu a šírenie aj prostredníctvom vhodných legislatívnych a finančných nástrojov.

G.

Presadenie konceptu „trvalo udržateľnej komunity“ (8) sa dnes stáva ústrednou témou nového prehodnocovania strategických cieľov vyváženého a trvalého hospodárskeho a sociálneho rastu vidieckych území. Táto koncepcia sa môže plne zrealizovať predovšetkým vo vidieckom prostredí,

1.1.1

berie na vedomie ťažkosti spojené s definovaním vidieckej oblasti a vidieckej obce a zisťuje, že v každom členskom štáte sa používajú odlišné definície, ktorých spoločným znakom je často len poukazovanie na rozdiely v porovnaní s mestskou oblasťou, alebo ktoré za objektívne kritérium považujú určitú hustotu osídlenia alebo špecifický percentuálny podiel poľnohospodárstva na celkovej hospodárskej činnosti v istej oblasti;

1.1.2

pripomína definíciu vidieckej zóny obsiahnutú v jednom zo svojich predchádzajúcich stanovísk (9), ktorá pochádza z európskej charty vidieckych zón: „Pojmom vidiecka zóna sa označuje časť vnútrozemskej alebo pobrežnej zóny, vrátane dedín a malých miest, ktorá je z väčšej časti využívaná na poľnohospodárstvo, lesné, vodné hospodárstvo a rybolov“. „Poľnohospodárske a nepoľnohospodárske časti vidieckeho priestoru tvoria celok odlišujúci sa od mestského priestoru, ktorý sa vyznačuje vysokou hustotou osídlenia a vertikálnymi a horizontálnymi štruktúrami“;

1.1.3

berie na vedomie skutočnosť, že Európska únia používa na definovanie vidieckych obcí kritérium stanovené Organizáciou pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD), ktorá ich definuje ako obce s menej než 150 obyvateľmi na km2. Táto definícia však nezahŕňa prímestské oblasti s vyššou hustotou osídlenia;

1.1.4

upozorňuje na skutočnosť, že zámerom tohto stanoviska je zohľadniť vidiecke obce v tom najširšom zmysle slova, vrátane prímestských oblastí, ktorých hospodárstvo má prevažne vidiecky charakter;

1.1.5

konštatuje, že podľa Európskej komisie vidiecke zóny tvoria asi 90 % územia EÚ, na ktorom žije asi 25 % obyvateľov Európy. V nových členských štátoch je navyše podiel zamestnanosti v poľnohospodárskom sektore trikrát vyšší v porovnaní s 15 starými členskými krajinami a v kandidátskych krajinách je ešte vyšší;

1.1.6

konštatuje však, že v týchto zónach je príjem na hlavu približne o tretinu nižší než európsky priemer a že služby sú menej rozvinuté, a upozorňuje v tejto súvislosti na skutočnosť, že mnohé vidiecke obce sa vyznačujú vysokou mierou štrukturálnej nezamestnanosti, nízkym príjmom na hlavu, výrazným úbytkom obyvateľstva a nízkou úrovňou rozvoja v sektoroch obchodu, priemyslu a cestovného ruchu;

1.1.7

nazdáva sa, že hoci sú vidiecke obce z hľadiska HDP slabé, silnú stránku vidieckeho hospodárstva treba vidieť v ich schopnosti udržať si charakter miest s dobrými podmienkami života, v schopnosti prilákať investície a cestovný ruch a v iniciatívach na zachovanie a ochranu krajiny;

1.1.8

zdôrazňuje skutočnosť, že vidiecke územia EÚ sú vystavené veľkému tlaku, ktorý ich núti k zmenám: globalizácia a následný vývoj dohôd v rámci Svetovej obchodnej organizácie povedie k trvalému a postupnému znižovaniu finančných príspevkov pre poľnohospodársky sektor, čím sa celá SPP vo svojej súčasnej podobe stane neadekvátnou;

1.1.9

navyše sa obáva, že v rámci medzinárodnej hospodárskej súťaže budú mať investori tendenciu vkladať svoje prostriedky do oblastí, od ktorých očakávajú väčšiu návratnosť z hľadiska hospodárskeho zisku, čo znamená, že budú uprednostňovať predovšetkým husto osídlené oblasti a mestské zóny pred vidieckymi oblasťami.

2.1.1

domnieva sa, že investovanie do rozvoja vidieka neznamená len okamžitý hospodársky zisk, ale „verejné blaho“, nevyčísliteľné po ekonomickej stránke, ktoré pozostáva zo zveľaďovania historického a kultúrneho dedičstva, zachovávania krajiny, biodiverzity a dobrých životných podmienok flóry a fauny;

2.1.2

nazdáva sa, že z tohto pohľadu je zachovanie sociálnej štruktúry vidieckych sídel nevyhnutné pre uchovanie kultúrneho dedičstva, pre jeho zhodnocovanie a jeho odovzdávanie novým generáciám;

2.2.1

trvá na tom, že podpora podnikania, ktoré je vhodné pre vidiecke oblasti a dlhodobo nevedie k urbanizácii, je dôležitá pre zabraňovanie vyľudňovania vidieka a napomáha jeho prekvitaniu;

2.2.2

zisťuje, že nato, aby sa kompenzovalo starnutie vidieckej pracovnej sily vytváraním nových pracovných príležitostí a miest pre mladých ľudí na danom území s cieľom predísť jeho vyľudňovaniu a opúšťaniu, je nevyhnutné podporovať odbornú prípravu, celoživotné vzdelávanie a odbornú špecializáciu priamo na mieste ako aj diverzifikáciu činností vychádzajúc z miestneho potenciálu;

2.3.1

nazdáva sa, že zlepšiť konkurencieschopnosť vidieckych oblastí znamená investovať do modernizácie a propagácie kvality a zároveň chrániť životné prostredie a kultúrne ako aj architektonické dedičstvo spôsobom, ktorý vhodne dopĺňa mestský rozvoj;

2.3.2

zdôrazňuje, že nato, aby sa vidiecke oblasti rozvíjali aj po hospodárskej stránke, sú potrebné investície do výskumu a rozvoja na zavádzanie nových technológií a nových procesov, a to aj prostredníctvom vytvárania sietí na výmenu pozitívnych skúseností;

2.3.3

aby sa aj vo vidieckych zónach prispelo k dosahovaniu cieľov Lisabonskej stratégie pokladá za potrebné podporovať inováciu v malých a stredných podnikoch prostredníctvom investícií do zariadení, strojov a odbornej prípravy, čím sa zmodernizuje celý výrobný reťazec a dosiahne sa znásobujúci účinok;

2.3.4

pokladá okrem toho za užitočné pokračovať smerom vytýčeným programom LEADER, ktorý umožnil spoluprácu medzi verejným a súkromným sektorom na podporu miestneho rozvoja vo vidieckych oblastiach;

2.3.5

odporúča, aby vidiecke obce podporovali miestne podnikanie, ktoré napomáha vidieckemu rozvoju, ale ktoré z dlhodobého hľadiska nevedie k urbanizácii;

2.4.1

konštatuje, aké je užitočné rozvíjať výrazne diverzifikované miestne hospodárstvo;

2.4.2

pokladá za potrebné na tento účel podnecovať poľnohospodárov k zavádzaniu systémov riadenia, ktoré by im umožnili lepšie reagovať na trhové trendy; podporovať podnikateľského ducha, zdynamizovať poľnohospodárske podniky a podniky súvisiace s poľnohospodárstvom vypracovaním nových obchodných stratégií podporujúcich vytváranie sietí na výmenu osvedčených postupov, ako aj podporou aktivít v rámci odbornej asistencie a porovnávacej analýzy (benchmarking)

2.4.3

pokladá za zásadné podporovať prístup poľnohospodárskych podnikov k úverom aj prostredníctvom príslušného prevádzkového kapitálu;

2.5.1

považuje kvalitu potravín za dôležitý faktor vytvárania pracovných miest vzhľadom na veľký potenciál rastu, pokiaľ ide o vysokokvalitné poľnohospodárske výrobky a výrobky pochádzajúce z ich spracovania;

2.5.2

pokladá za potrebné zlepšiť informovanosť o kvalite výrobkov, investovať do označení kvality, ekologického poľnohospodárstva a výrobných metód rešpektujúcich životné prostredie a dobré životné podmienky zvierat, aby agropotravinársky sektor dokázal využiť príležitosti na rozvoj, ktoré ponúkajú nové technológie;

2.5.3

uznáva, že ekologické poľnohospodárstvo je jedným z najdynamickejších sektorov poľnohospodárstva EÚ a že sa neustále zvyšuje počet poľnohospodárskych podnikov, ktoré sa pridávajú k programom na podporu transformácie poľnohospodárskych pozemkov na ekologickú výrobu a že v dôsledku toho je vhodné poskytovať finančnú podporu tejto forme poľnohospodárstva;

2.5.4

nazdáva sa, že je potrebné chrániť a podporovať tradičné pestovanie a rozšíriť zdroje príjmu tým, že sa naplno využijú miestne špecifiká na výrobu a marketing vysokokvalitných výrobkov;

2.5.5

upozorňuje na skutočnosť, že vidiecke obce môžu zohrávať dôležitú úlohu pri zvyšovaní hodnoty typických výrobkov prostredníctvom podpory iniciatív a podujatí zameraných na sledovanie kvality výrobkov a ich rozšírenia na trhu, počínajúc miestnymi a regionálnymi;

2.6.1

nazdáva sa, že nové technológie musia byť pre vidiecke oblasti nástrojom rozvoja;

2.6.2

konštatuje, že takéto technológie sú skutočne ešte veľmi málo využívané vo vidieckych sídlach, a to tak vo verejnej správe, ako aj pokiaľ ide o hospodárske subjekty;

2.6.3

všíma si, že súkromní operátori nie sú veľmi ochotní investovať do rozvinutých technológií vo vidieckych oblastiach, keďže nie sú stimulovaní nízkou hustotou osídlenia, ktorá by mohla spôsobiť nízku návratnosť investícií z krátkodobého a strednodobého hľadiska;

2.6.4

z týchto dôvodov považuje za potrebné vypracovať politiku Spoločenstva v tejto oblasti ako aj vnútroštátne a regionálne opatrenia na podporu rozšírenia moderného pripojenia do siete a technológií, ktoré priblížia odľahlé územia k zvyšku hospodárskeho systému;

2.6.5

pokladá preto za nevyhnutné investície, ktoré by umožnili rozšíriť pokrytie širokopásmovým pripojením, poskytnúť vidieckemu obyvateľstvu vybavenie a informačný materiál ako aj potrebnú odbornú prípravu na jeho čo najlepšie využívanie a je toho názoru, že informačné technológie môžu uľahčiť územný marketing a rozvoj nových aktivít v oblasti podnikania a marketingu „vidieckeho“ výrobku na diaľku;

2.7.1

uvedomuje si, že udržiavanie prírodných zdrojov, ako aj ich správne využívanie a opätovné použitie, môže byť významným potenciálom rozvoja vidieckych oblastí;

2.7.2

nazdáva sa, že v tomto kontexte vodná a veterná energia a biomasa predstavujú strategické zdroje a že zavedenie alternatívnych systémov energetického zásobovania k fosílnym palivám do praxe môže byť príležitosťou pre mnohé verejné správy, ktoré sú zodpovedné za riadenie zdrojov a dodávky energie buď ako priami prevádzkovatelia zariadení alebo v rámci partnerstva;

2.7.3

zdôrazňuje, že využívanie miestnych zásob energie by zvýšilo sebestačnosť miestnych spoločenstiev a bezpečnosť zásobovania energiou;

2.7.4

zdôrazňuje absolútnu nevyhnutnosť zaoberať sa vo vidieckom prostredí týmito otázkami, ktoré môžu viesť k inovačným formám rastu, pokiaľ ide o ochranu životného prostredia, používanie a opätovné využitie poľnohospodárskeho odpadu a vytváranie nových pracovných miest;

2.7.5

upriamuje pozornosť na skutočnosť, že nedávne štúdie ukazujú, že okrem už tradičných alternatívnych palív, ktoré pochádzajú priamo z pestovania plodín ako repka olejná alebo kukurica, môže byť rentabilná aj výroba palív pochádzajúcich z poľnohospodárskeho odpadu a údržby lesa alebo iných energeticky využiteľných rastlín, a zdôrazňuje, že výrobný reťazec dosahuje najvyššiu hodnotu, pokiaľ ide o vplyv v hospodárskej a sociálnej oblasti, keď sú činnosti spojené so zberom, transformáciou a využitím zachované na miestnej úrovni;

2.8.1

odvoláva sa na Európsky dohovor o krajine a potvrdzuje, že vidiecka krajina je základným prvkom bohatstva Európskej únie;

2.8.2

pripomína, že dohovor si kladie za cieľ podporovať ochranu, manažment a plánovanie krajiny a organizovať európsku spoluprácu v tejto oblasti s cieľom dosiahnuť trvalo udržateľný rozvoj založený na vyváženom vzťahu medzi sociálnymi požiadavkami, hospodárskou činnosťou a životným prostredím;

2.8.3

zdôrazňuje, že krajina nie je len súčasťou miestnych kultúr, ale predstavuje aj dôležitý ekonomický zdroj tým, že prispieva k vytváraniu pracovných miest vďaka tomu, že prírodné a kultúrne lákadlá možno propagovať prostredníctvom aktivít, ktoré rozvíjajú trvalo udržateľný cestovný ruch;

2.8.4

opätovne potvrdzuje funkciu miestnych komunít z hľadiska osídlenia územia a predchádzania riziku narušenia hydrogeologickej rovnováhy a zdôrazňuje potrebu šírenia kultúry územného riadenia, ktoré si uvedomuje riziká a koná proaktívne;

2.8.5

nazdáva sa, že vzhľadom na rastúci význam iniciatív súvisiacich s využívaním krajiny a územia zameraných na podporu celého sektoru vidieckeho cestovného ruchu a agroturistiky, ako je zdôraznené v stanovisku Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru: „Cestovný ruch a kultúra – dva faktory rastu“, môžu obce rozvíjať činnosti v oblasti územného marketingu tým, že finančne podporujú cestovný ruch v jeho trvalo udržateľnej podobe, ako zdroj schopný posilniť územné hospodárstvo pri rešpektovaní životného prostredia;

2.8.6

pokladá za vhodné finančne stimulovať renováciu opustených budov. V dôsledku opúšťania lokalít sa v priebehu posledných desaťročí vyľudnili celé menšie sídla, ktoré si vyžadujú rozsiahlu obnovu obytných a historických budov nato, aby mohli byť opätovne osídlené a aby znova ožili;

2.9.1

berie na vedomie, že na úrovni vidieckych obcí je v niektorých oblastiach Európy čoraz ťažšie udržať dostatočnú ponuku služieb vzhľadom na znižujúci sa počet obyvateľstva. Predovšetkým infraštruktúra siete zásobovania vodou ale aj likvidácie a recyklácie odpadov a verejnej dopravy sa zameriavajú na primerane veľký počet užívateľov. V prípade vyľudňovania je pravdepodobné, že dopyt poklesne a náklady pre užívateľov sa zvýšia. Na to, aby sme vidiecke oblasti zachovali ako životný a pracovný priestor, je potrebné usilovať sa o nájdenie uskutočniteľných riešení v súlade s princípom subsidiarity;

2.9.2

konštatuje, že vytváranie verejno-súkromných partnerstiev medzi územnými orgánmi a hospodárskymi subjektmi by mohlo byť jednou z možností pre rozvoj infraštruktúry a napojenie na energetické a informatické siete, a tým zvýšenie úrovne kvality života vidieckych komunít;

2.9.3

predpokladá, že prítomnosť primeraných verejných služieb v sociálnej oblasti a dostupných občanom môže podnietiť nové rodiny k tomu, aby sa usadili na vidieku napriek tomu, že pracujú v meste, čím by sa zvrátil fenomén opúšťania území, ktorý sprevádzal postupný úbytok istých základných služieb, ako sú školy, poštové úrady a lekárske zariadenia;

2.9.4

upriamuje pozornosť na zásadný význam vzdelania, a zdôrazňuje, že prítomnosť kvalifikovaných ľudských zdrojov – nedoceneného potenciálu vidieckych území – je nevyhnutným predpokladom rozvoja. Preto pokladá za potrebné zachovať zariadenia stredoškolského vzdelávania na území a uľahčiť prístup k tým vzdialenejším;

2.9.5

považuje za nevyhnutné prispievať k rozvoju služieb pre deti: chýbajúce zariadenia detskej starostlivosti vo vidieckych oblastiach môžu byť brzdou pre vstup žien do sveta práce a spôsobiť chabý rozvoj trhu práce vo vidieckych oblastiach;

2.9.6

pokladá miestnu verejnú dopravu za strategickú: vidiecke sídla vybavené a prepojené s priľahlými mestskými oblasťami dobre fungujúcou verejnou dopravou môžu zabrániť opúšťaniu vidieka a možno i byť podnetom pre opačný trend;

2.9.7

pokladá služby pre starších obyvateľov za rozhodujúce pre stimuláciu rozhodnutia dôchodcov presťahovať sa na vidiek, kde môžu nájsť lepšie životné podmienky a zdravšie prostredie, čím zvýšia príjem vidieckych zón; nazdáva sa, že je potrebné podporovať pretrvávanie staršieho obyvateľstva vo vidieckych komunitách prostredníctvom rozvoja infraštruktúr ako sú napríklad zdravotnícke strediská, miesta stretnutia a zábavy a služby pomoci občanom;

2.9.8

považuje za nevyhnutné, aby boli uplatňované všetky potrebné prostriedky rozvoja a prístupu ku kultúre na úrovni vidieckych obcí;

2.10.1

pokladá za užitočné prehodnotiť vývoj miestnej správy vo vidieckych oblastiach;

2.10.2

poukazuje na skutočnosť, že sa v posledných rokoch v mnohých členských štátoch zmenili formy organizácie miestnych územných celkov v snahe posilniť miestnu samosprávu – ktorá má obmedzené vybavenie a zastupuje pomerne malý počet obyvateľov – a rozšíriť jej riadiace kompetencie, najmä prostredníctvom rôznych foriem združovania medzi obcami; rovnako sa nazdáva, že takýto jav, ktorý z inštitucionálneho hľadiska vyplýva najmä z decentralizácie verejnej správy, si zasluhuje dôkladné a stále monitorovanie v spolupráci s národnými združeniami miestnych orgánov;

2.10.3

pripomína, že tento fenomén viedol k stále početnejším tak správnym ako aj riadiacim opatreniam v oblasti združovania a spolupráce medzi obcami. Medzi nimi združenia obcí, spájanie, vytváranie konzorcií a iných tematických prepojení;

2.10.4

zdôrazňuje, že pomocou takýchto riešení je možné zabezpečiť okrem iného prístup k vysoko kvalitným základným službám: nové združené jednotky vytvoria predpoklady na optimálne a hospodárne využívanie resp. prevádzkovanie predtým rozdelených zdrojov a služieb;

2.10.5

poukazuje na skutočnosť, že už takmer vo všetkých členských krajinách existujú nové združenia, či už verejné alebo v partnerstve so súkromnými štruktúrami, vytvorené s cieľom spravovať spoločne služby všeobecného záujmu v oblasti zásobovania energiou a vodou, v oblasti dopravy, odpadového hospodárstva, vzdelávania, správy sociálnych a zdravotníckych zariadení, ochrany životného prostredia, správy športových zariadení a kontroly krajiny;

2.10.6

zaznamenáva aj zakladanie organizácií založených na spoločných prostriedkoch, solidarite a spolupráci medzi obcami v rámci dynamického rozvoja územia a podporuje tieto formy spolupráce (medzi obcami) aj prostredníctvom programov spoločenstva a iniciatív vo forme komparatívnych analýz (benchmarking).

3.1

považuje síce ustanovenie Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EAFRD) za pozitívny výsledok vzhľadom na budúci vývoj vidieckych oblastí a najmä vidieckych obcí, i keď jeho financovanie nesplnilo očakávania, avšak nie za konečný cieľ politiky vidieckych oblastí v Európskej únii; vyzýva Európsku komisiu, aby na dosiahnutie konkrétnych a trvalých výsledkov integrovala stratégiu rozvoja vidieckych oblastí a EAFRD s investíciami pre vzdelávanie, kultúru, životné prostredie a vidiecke oblasti, ktoré už sú poskytované inými štrukturálnymi fondmi a inými opatreniami Spoločenstva a vyzýva, aby sa prisudzoval väčší význam Európskemu sociálnemu fondu, vzdelávaniu a zamestnanosti;

3.2

odporúča, aby opatrenia v oblasti kohéznej politiky dopĺňali opatrenia v oblasti EAFRD, najmä pokiaľ ide o tretí cieľ EAFRD (kvalita života a hospodárska diverzifikácia), ako aj o iniciatívu „LEADER“. Európska komisia totiž stanovila, že členské štáty a regióny musia zabezpečiť súlad medzi iniciatívami v oblasti štrukturálnych fondov a opatreniami v oblasti troch cieľov EAFRD. Všetky finančné prostriedky na úrovni Spoločenstva, na celoštátnej úrovni aj na úrovni regiónov musia poskytnúť vidieckym obciam, ktoré majú malé zdroje a obmedzený počet úradníkov, hospodárske prostriedky a umožniť zavedenie opatrení, ktoré pomôžu zabezpečiť ich zachovanie a budúci rozvoj;

3.3

praje si užšiu spoluprácu medzi generálnymi riaditeľstvami Európskej komisie zodpovednými za regionálnu a poľnohospodársku politiku, aby bolo možné optimalizovať výsledok finančných opatrení Únie určených na rozvoj vidieckych sídel a oblastí. Ako už bolo zdôraznené, EAFRD nemôže sám poskytnúť riešenie všetkých problémov vidieckych oblastí; preto je teda potrebné zabezpečiť zapojenie viacerých fondov;

3.4

dúfa, že dôjde ku všeobecnému zjednodušeniu finančnej pomoci pre vidiecke oblasti;

3.5

žiada Komisiu, aby reprezentatívne združenia miest a obcí uznala za kontaktných partnerov schopných spolupracovať pri stanovovaní nových priorít a oboznamovať verejnosť s programami EAFRD a štrukturálnymi programami, ako aj presadzovať ich zavádzanie do praxe aj vo vidieckych oblastiach, vrátane okrajových a riedko osídlených oblastí;

3.6

praje si, aby stanovisko prispelo k vypracovaniu stratégie vedúcej k pretvoreniu vidieckych obcí Európy na moderné „trvalo udržateľné komunity“. Tieto obce by sa tak v európskom kontexte primerane zviditeľnili a získali by uznanie svojej úlohy ako aj podporu svojho rastu. Podobný prístup umožňuje celkovo upevniť kultúrne hodnoty a tradície, miestne špecifiká, ako aj zachovať zdravšie spôsoby života ako aj posilniť hlavných aktérov prítomných na území v rámci systému na ochranu životného prostredia a posilniť ich úlohu pri vytváraní prosperity zvyšovaním zamestnanosti a podnikateľských príležitostí na vidieku;

3.7

pripomína, že Európska únia, ktorá pri svojej činnosti vychádza z princípov sociálnej a územnej súdržnosti, nemôže odhliadať od výziev, ktorým čelia malé komunity pri zabezpečovaní primeraných služieb a takých platových podmienok občanom, ktorými by na svojich územiach dokázali udržať aj nové generácie;

3.8

upriamuje pozornosť na skutočnosť, že existujú značné rozdiely aj medzi vidieckymi obcami, pokiaľ ide o hospodársky blahobyt, a pokladá za potrebné, aby finančné príspevky vytvárali maximálnu pridanú hodnotu na skvalitnenie životných podmienok obyvateľov vidieckych oblastí;

3.9

na umožnenie decentralizovanejšej realizácie Lisabonskej stratégie si praje, aby boli vo väčšej miere zohľadňované potreby vidieckych oblastí s ohľadom na vyváženejšiu politiku medzi mestami a vidiekom v budúcich programoch pre mestské a vidiecke oblasti (10);

3.10

konštatuje, že prímestské zóny v Európe vyvíjajú príliš veľký tlak na vidiecke oblasti a praje si vyváženosť medzi udržateľným poľnohospodárstvom a hospodárskou dynamikou miest;

3.11

uvítal by zavedenie nástrojov a foriem porovnávania a spolupráce medzi malými obcami a okresnými mestami s cieľom nájsť spoločné riešenia, ktoré by upravovali vzťahy medzi oblasťami, najmä v súvislosti s mestskými oblasťami a súčasne posilňovali siete malých mestských centier, ktoré dotvárajú štruktúru vidieckeho prostredia;

3.12

pokladá okrem toho za užitočné zlepšiť všetky spojenia medzi mestami a okolitými oblasťami s cieľom podporovať odstraňovanie prehustenia veľkomiest a umožniť zvoliť si život aj mimo mestských sídel a napomôcť tak uvádzaniu výrobkov z vidieckych oblastí na trh;

3.13

opätovne pripomína potrebu všestranného dialógu medzi hlavnými predstaviteľmi vidieka pri vypracovaní, implementácii, kontrole a vyhodnocovaní programov a pokladá za dôležité posilniť úlohu miestnych orgánov, aby dokázali ovplyvniť štrukturálnu politiku vzhľadom na ich privilegované postavenie pri zisťovaní a hodnotení problémov a očakávaní ich území;

3.14

nazdáva sa, že by sa vidiecke obce mali aktívne zapájať do partnerstiev organizovaných na miestnej úrovni tak zo strany členských štátov, ako aj regiónov, na stanovenie národných strategických plánov a národných programov rozvoja vidieka. Pokladá teda za potrebné pristupovať k problematike smerom „zdola nahor“, ktorý by umožnil všetkým zainteresovaným aktérom výrazne vplývať na ich vypracovanie;

3.15

praje si, aby sa čoraz viac postupovalo smerom k realizácii výmen a twinningových partnerstiev medzi vidieckymi územiami európskych krajín; tieto iniciatívy budú dôležitými príležitosťami na získavanie nových poznatkov, výmenu osvedčených postupov a dobrých skúseností a dosiahnutie väčšej kultúrnej integrácie. Kultúrny cestovný ruch vo vidieckych oblastiach je nutné podporovať tým, že sa posilnia právomoci miestneho obyvateľstva pri rozvoji odvetvia cestovného ruchu a že sa budú poskytovať informácie o jedinečných turistických atrakciách v celej EÚ;

3.16

konštatuje, že mnohé programy Spoločenstva v oblasti spolupráce boli dosiaľ zamerané predovšetkým na mestské oblasti a praje si, aby regióny a miestne samosprávy podporovali vytváranie vidieckych partnerstiev tak, aby sa väčší počet inovačných skúseností v oblasti spolupráce týkal aj vidieckych území;

3.17

odporúča, aby sa vidiecke obce stali tými najvhodnejšími miestami pre zavádzanie experimentálnych inovačných opatrení v oblasti energetiky zameraných na obnoviteľné zdroje energie a praje si, aby vidiecke obce dostali finančnú podporu a príspevky, ktoré by im umožnili investovať do obnoviteľných zdrojov energie, konkrétne solárnych panelov, biomasy a veternej energie, s cieľom dosiahnuť energetickú sebestačnosť a navyše ako prostriedok na zvýšenie príjmu obyvateľstva vo vidieckych oblastiach;

3.18

praje si, aby Komisia začala program výmeny osvedčených inovatívnych postupov v rôznych hospodárskych oblastiach medzi vidieckymi obcami EÚ;

3.19

žiada, aby politika Spoločenstva nestanovovala pre remeselníkov a malých podnikateľov nesplniteľné normy v súvislosti s miestnou produkciou typických výrobkov;

3.20

vyzýva Európsku úniu, aby podporovala vytváranie a rozvoj mikropodnikov, ktoré by zveľaďovali tradičné spôsoby výroby, ako aj rovnoprávne postavenie žien a mužov v rámci podnikov a zapájanie mladých ľudí;

3.21

považuje rok 2008 za rozhodujúci pre prijatie rozhodnutí o budúcnosti SPP, najmä tých, ktoré sa týkajú presunu zdrojov z prvého do druhého piliera; nabáda preto Komisiu, Radu a Európsky parlament, aby zohľadnili potreby vidieckych oblastí pri stanovovaní svojich budúcich návrhov;

3.22

žiada Komisiu, aby prostredníctvom vypracovania príslušných opatrení podporovala vidiecke zóny v ich úsilí o dosiahnutie trvalo udržateľného rastu a rozvoj potenciálu, čo by im umožnilo vytvoriť vlastný autonómny systém rozvoja a vystúpiť tak z tieňa mestských území

3.23

praje si, aby bola budúcnosť vidieckych oblastí plne zohľadnená počas prebiehajúcich diskusií o vypracovaní územného programu Únie, najmä prostredníctvom operatívnej úvahy o partnerstve medzi vidieckym a mestským prostredím, kde by sa uznala úloha malých sídel ako faktorov rovnováhy.