P6_TA(2006)0488

Nová rámcová stratégia pre viacjazyčnosť

Uznesenie Európskeho parlamentu o novej rámcovej stratégii pre viacjazyčnosť (2006/2083(INI))

Európsky parlament,

- so zreteľom na článok 192 ods. 2 Zmluvy o ES,

- so zreteľom na články 149, 151 a 308 Zmluvy o ES,

- so zreteľom na články 21 a 22 Charty základných práv Európskej únie,

- so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. januára 2003 o úlohe regionálnych a miestnych orgánov v európskej integrácii [1] a v ňom uvedený odkaz na jazykovú rozmanitosť v Európe,

- so zreteľom na rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1934/2000/ES zo 17. júla 2000 o Európskom roku jazykov 2001 [2],

- so zreteľom na uznesenie Rady zo 14. februára 2002 o podpore jazykovej rozmanitosti a jazykového vzdelávania v rámci plnenia cieľov Európskeho roka jazykov 2001 [3],

- so zreteľom na Európsku chartu regionálnych alebo menšinových jazykov Rady Európy, ktorá nadobudla platnosť 1. marca 1998,

- so zreteľom na Rámcový dohovor Rady Európy na ochranu národnostných menšín, ktorý nadobudol platnosť 1. februára 1998,

- so zreteľom na svoje uznesenie zo 4. septembra 2003 s odporúčaniami pre Komisiu týkajúcimi sa európskych regionálnych a menej používaných jazykov - jazykov menšín v EÚ - v kontexte rozšírenia a kultúrnej rozmanitosti [4],

- so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

- so zreteľom na správu Výboru pre kultúru a vzdelávanie (A6-0372/2006),

A. keďže rešpektovanie jazykovej a kultúrnej rozmanitosti je základnou zásadou EÚ a v nasledujúcej formulácii je zakotvené v článku 22 Charty základných práv Európskej únie: "Únia rešpektuje kultúrnu, náboženskú a jazykovú rozmanitosť",

B. keďže viacjazyčnosť je osobitnou črtou EÚ a tým je jasným príkladom, ako aj základnou zložkou európskej kultúry,

C. keďže vo svojom vyššie uvedenom uznesení zo 14. januára 2003 žiadal Európsky parlament, aby bol do Zmluvy o ES vložený tento nový článok 151a: "Spoločenstvo, v rámci svojich oblastí pôsobnosti, rešpektuje a podporuje jazykovú rozmanitosť v Európe, vrátane regionálnych alebo menšinových jazykov ako vyjadrenie danej rozmanitosti, a to prostredníctvom podporovania spolupráce medzi členskými štátmi a využitia ostatných primeraných nástrojov pri podporovaní tohto cieľa",

D. keďže podpora viacjazyčnosti v pluralitnej Európe je základným faktorom pri kultúrnej, hospodárskej a sociálnej integrácii, podporovaní zručností občanov a pri uľahčení ich mobility,

E. keďže niektoré európske jazyky sú používané vo veľkom počte nečlenských štátov a predstavujú dôležité prepojenie medzi ľuďmi a národmi rôznych regiónov vo svete,

F. keďže niektoré európske jazyky majú osobitnú schopnosť ustanoviť bezprostrednú priamu komunikáciu s ďalšími časťami sveta,

G. keďže jazyková rozmanitosť môže byť prvkom sociálnej súdržnosti a zdrojom tolerancie, akceptácie rozdielov, identifikácie a vzájomného porozumenia medzi národmi,

H. keďže viacjazyčnosť by mala podporovať aj rešpektovanie rozmanitosti a toleranciu s cieľom predchádzať vzniku akýchkoľvek aktívnych alebo pasívnych konfliktov medzi rôznymi jazykovými spoločenstvami v členských štátoch,

I. keďže všetky jazyky, ako vynikajúce prostriedky prístupu ku kultúre, sú vyjadrením odlišného spôsobu vnímania a opísania skutočnosti, a preto im musia byť umožnené podmienky potrebné pre ich rozvoj,

J. keďže na to, aby sa podporila výučba ďalších jazykov a tým sa naplnil cieľ "materinský jazyk +2", je dôležité oboznámiť sa už v rannom detstve so zásadami výučby reči a formulovania a získavania základných pojmov, ktoré podporia zručnosti v materinskom jazyku,

K. keďže regionálne a menšinové jazyky sú značným kultúrnym pokladom a za predpokladu, že predstavujú spoločné kultúrne dedičstvo, by sa mala zlepšovať podpora ich zachovania,

L. keďže Európsky parlament a Výbor regiónov pri mnohých príležitostiach riešili otázku významu menej používaných jazykov a v súčasnosti neexistuje právne ustanovenie na úrovni EÚ týkajúce sa európskych regionálnych a menej používaných jazykov,

M. keďže by sa mala venovať osobitná pozornosť podpore získavania prístupu k osvojeniu jazyka pre ľudí v znevýhodnených alebo ťažkých situáciách alebo pre ľudí so zdravotným postihnutím,

Osobitné pripomienky k rámcovej stratégii

1. víta záväzok Komisie, a predovšetkým novú rámcovú stratégiu, zlepšovať jazykové znalosti a ich kultúrne a sociálno-ekonomické využitie;

2. domnieva sa, že na dosiahnutie cieľov stanovených v lisabonskej stratégii je nevyhnutné zlepšiť kvalitu, efektívnosť a dostupnosť systémov vzdelávania a odbornej prípravy v EÚ prostredníctvom podpory výučby cudzích jazykov;

3. uznáva strategický význam európskych svetových jazykov ako prostriedku komunikácie a prostriedku na zabezpečenie solidarity, spolupráce a hospodárskych investícií, a teda ako jednej z hlavných politických línií európskej politiky v oblasti viacjazyčnosti;

4. víta dlhodobý cieľ Komisie zlepšiť individuálne jazykové znalosti, s odkazom na cieľ stanovený v roku 2002 na zasadnutí Európskej rady v Barcelone, podľa ktorého by sa občania mali učiť okrem materinského jazyka aspoň dva cudzie jazyky;

5. pripomína členským štátom, že na tento účel je nevyhnutné prijať náležité opatrenia na podporu skutočnej politiky vyučovania cudzích jazykov; okrem toho opätovne zdôrazňuje, že včasná výučba jazykov je veľmi dôležitá a mala by byť založená na efektívnych metódach podľa najlepších dostupných techník;

6. domnieva sa, že chýbajú podrobné a spoľahlivé údaje a vhodné ukazovatele týkajúce sa súčasnej situácie znalostí cudzích jazykov v členských štátoch, a preto víta návrh na vytvorenie európskeho ukazovateľa jazykových zručností; tento ukazovateľ by mal zahŕňať všetky úradné jazyky EÚ a mohol by byť, ak je to z procedurálneho hľadiska uskutočniteľné, rozšírený nad rámec piatich najčastejšie používaných jazykov, aby zahŕňal aj ďalšie jazyky EÚ, s cieľom získať verný obraz jazykovej zručnosti;

7. domnieva sa, že návrhy týkajúce sa viacjazyčnosti by sa nemali obmedzovať na hlavné úradné jazyky/jazyky členských štátov;

8. víta záväzok Komisie sprístupniť občanom právne predpisy, postupy a informácie o EÚ v ich vlastných jazykoch; to by však malo zahŕňať čo najviac jazykov členských štátov používaných občanmi EÚ; takým spôsobom by sa vyhlásenie Komisie, že občania majú právo obracať sa na EÚ v ich vlastnom jazyku bez akýchkoľvek prekážok, stalo skutočnosťou; bol by to dôležitý krok v zbližovaní EÚ a mnohých jej občanov, čo je hlavným cieľom plánu D pre demokraciu, dialóg a diskusiu;

9. vyzýva Komisiu a ostatné európske inštitúcie, aby na svojich internetových stránkach čo najlepšie využili nové digitálne a technologické nástroje pre preklady a umožnili tak európskym občanom prístup k informáciám o Európe vo svojich vlastných jazykoch na internete a získavanie týchto informácií z internetu;

10. domnieva sa, že by sa malo vytvoriť čo najviac príležitostí pre migrantov, aby sa učili jazyk alebo jazyky hostiteľských krajín, ako ich vymedzujú právne predpisy týchto krajín, s ohľadom na ich sociálnu a kultúrnu integráciu, pokiaľ je to nevyhnutné, s použitím metód, ktoré sa vo výučbe jazykov a pre integráciu migrantov ukázali ako účinné, a umožniť im vyučovanie v ich materinskom jazyku ako spôsob zachovania ich väzieb s krajinou pôvodu;

11. víta myšlienku podporovania členských štátov pri vytvorení národných plánov, pretože uznáva potrebu plánovania jazyka na úrovni členského štátu; posilní to mnohé z menej používaných jazykov a zvýši povedomie o význame jazykovej rozmanitosti; navrhuje, aby plány členských štátov zahŕňali menej používané jazyky v rámci jednotlivých členských štátov, aby preskúmali možnosti učenia sa týchto jazykov pre zainteresovaných dospelých a aby tieto projekty zaradili medzi príklady osvedčených postupov;

12. podporuje činnosti pre lepšiu odbornú prípravu učiteľov, aj pre nejazykových a odborných učiteľov, a dodáva, že by sa mal rozšíriť počet jazykov, ktoré sa vyučujú v škole aj mimo školy, aby sa umožnilo budúcim učiteľom naučiť sa a následne vyučovať viacero jazykov za rovnakých podmienok s tým, že bude v tomto smere prejavený záujem; v tejto súvislosti pripomína, že výučba jazykov je nevyhnutná na podporu a uľahčenie mobility nielen pre študentov, ale tiež pre všetkých pracujúcich, ktorí si hľadajú zamestnanie v jednom z členských štátov;

13. žiada, aby sa osobitná pozornosť venovala podpore výučby jazykov u ľudí, ktorí sú v znevýhodnených alebo ťažkých situáciách a u ľudí so zdravotným postihnutím;

14. domnieva sa, že osvojovanie jazyka by malo byť základným prvkom programu celoživotného vzdelávania;

15. víta väčšie využitie integrovanej výučby obsahu a jazyka (CLIL), v rámci ktorej sa žiaci učia predmet v cudzom jazyku, a vyzýva členské štáty, aby vytvorili systém osvedčených postupov, najmä prostredníctvom analyzovania výsledkov z intenzívnych kurzov vo viacjazyčných krajinách;

16. víta skutočnosť, že inštitúcie vyššieho vzdelávania zohrávajú pri podpore viacjazyčnosti aktívnejšiu úlohu nielen medzi študentmi a pracovníkmi, ale aj v širokom miestnom spoločenstve, a preto sa domnieva, že by sa malo podporovať prepojenia medzi vysokými školami a národnými, miestnymi a regionálnymi orgánmi;

17. víta zameranie na činnosti v oblasti výskumu a technického rozvoja v oblasti informačných technológií spojených s jazykom v rámci siedmeho rámcového programu s cieľom rozšíriť viacjazyčnosť prostredníctvom nových informačných technológií;

18. podporuje návrhy pre viacjazyčnosť v informačnej spoločnosti a vytvorenie a šírenie viacjazyčného obsahu a znalostí; narastá ponuka technológií, ktoré podporia zvýšené používanie všetkých jazykov vrátane tých, ktoré sú menej rozšírené; technológia ponúka najväčší potenciál pre zabezpečenie sociálneho jazykového priestoru pre všetky jazyky Európy;

19. podporuje návrhy na rozvoj povolaní a hospodárskych odvetví, ktoré sa spájajú s jazykom; všetky európske jazyky budú potrebovať nové technológie, ako napríklad spracovanie reči, rozpoznanie hlasu atď , ako aj vypracovanie terminológie, rozvoj vyučovania jazykov, udeľovanie jazykových osvedčení a jazykové skúšky; inak budú menej používané jazyky vylúčené a ich sociálny jazykový priestor preberú jazyky rozšírené vo väčšej miere;

20. víta návrh na väčšiu transparentnosť vo vyučovaní jazykov, jazykových skúškach a udeľovaní osvedčení prostredníctvom uverejnenia zoznamu systémov, ktoré sú v súčasnosti dostupné;

Navrhované opatrenia

21. vyzýva európske inštitúcie a orgány, aby zlepšili svoju komunikáciu s občanmi v ich vlastnom národnom jazyku bez ohľadu na to, či daný jazyk má úradné postavenie na úrovni členského štátu alebo EÚ;

22. vyzýva európske inštitúcie a orgány, aby úzko spolupracovali s Radou Európy v oblasti podpory a ochrany jazykovej rozmanitosti a jazykového vzdelávania a aby vychádzali z jej skúseností v oblasti jazykovej politiky (ako sú Európske jazykové portfólio alebo Európska charta regionálnych a menšinových jazykov);

23. povzbudzuje Komisiu, aby pokračovala vo vykonávaní návrhov stanovených vo vyššie uvedenom uznesení zo 4. septembra 2003, ak sú uskutočniteľné, a aby pravidelne informovala Európsky parlament o výsledkoch;

24. vyzýva Európskeho ombudsmana, aby venoval osobitnú pozornosť zabezpečeniu dodržiavania jazykových práv európskych občanov a aby poskytol viac možností na vyriešenie jazykových konfliktných situácií v EÚ;

25. vyzýva Komisiu, aby uľahčila a podporila prístup k informáciám a financovaniu pre orgány žiadateľov, ktoré sa usilujú o podporu viacjazyčnosti prostredníctvom sietí a/alebo projektov financovaných Komisiou od roku 2007;

*

* *

26. poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Komisii, Rade a vládam členských štátov.

[1] Ú. v. EÚ C 38 E, 12.2.2004, s. 167.

[2] Ú. v. ES L 232, 14.9.2000, s. 1.

[3] Ú. v. ES C 50, 23.2.2002, s. 1.

[4] Ú. v. EÚ C 76 E, 25.3.2004, s. 374.

--------------------------------------------------