P6_TA(2006)0054

Reforma štátnej pomoci 2005 - 2009

Uznesenie Európskeho parlamentu o reforme štátnej pomoci na roky 2005 - 2009 (2005/2165(INI))

Európsky parlament,

- so zreteľom na konzultačný dokument Komisie s názvom Akčný plán štátnej pomoci (APŠP), menšia a lepšie zacielená štátna pomoc: orientačný plán reformy štátnej pomoci na roky 2005 - 2009 (KOM(2005)0107),

- so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Konzultačný dokument o štátnej pomoci na inováciu (KOM(2005)0436),

- so zreteľom na rozhodnutie Komisie 2005/842/ES z 28. novembra 2005 o uplatňovaní článku 86 ods. 2 Zmluvy o ES na štátnu pomoc vo forme náhrady za služby vo verejnom záujme udeľovanej niektorým podnikom povereným poskytovaním služieb všeobecného hospodárskeho záujmu [1],

- so zreteľom na smernicu Komisie 2005/81/ES z 28. novembra 2005, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 80/723/EHS o transparentnosti finančných vzťahov medzi členskými štátmi a verejnoprávnymi podnikmi a finančnej transparentnosti určitých podnikov [2],

- so zreteľom na pracovný dokument Komisie o rámci Spoločenstva pre štátnu pomoc vo forme náhrad vo verejných službách v znení, v ktorom bol 8. septembra 2004 predložený Európskemu parlamentu na zaujatie stanoviska,

- so zreteľom na návrh oznámenia Komisie z 21. decembra 2005 s názvom Usmernenia pre vnútroštátnu regionálnu pomoc na roky 2007 - 2013,

- so zreteľom na ciele lisabonskej stratégie,

- so zreteľom na závery predsedníctva prijaté Európskou radou v Barcelone z 15. a 16. marca 2002 a v Göteborgu z 15. a 16. júna 2001 a najmä na ustanovenia, na základe ktorých sa členské štáty dohodli znížiť úroveň štátnej pomoci v EÚ a presmerovať ju do horizontálnych cieľov v oblasti spoločného záujmu,

- so zreteľom na články 2, 5, 16, 73, 86, 87 a 88 Zmluvy o ES,

- so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o verejnoprospešných službách, predovšetkým na uznesenie zo 17. decembra 1997 o oznámení Komisie o verejnoprospešných službách v Európe [3], na uznesenie z 18. mája 2000 o návrhu smernice, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Komisie 80/723/EHS o transparentnosti finančných vzťahov medzi členskými štátmi a štátnymi podnikmi [4], na uznesenie z 13. novembra 2001 o oznámení Komisie nazvané Verejnoprospešné služby v Európe [5], na uznesenie zo 14. januára 2004 o Zelenej knihe o verejnoprospešných službách [6] a na uznesenie z 22. februára 2005 o štátnej pomoci vo forme náhrady za služby vo verejnom záujme [7],

- so zreteľom na nariadenie Komisie (ES) č. 69/2001 z 12. januára 2001 o uplatňovaní článkov 87 a 88 Zmluvy o ES pri pomoci de minimis [8],

- so zreteľom na články I-3, I-5, II-96, III-122, III-166, III-167 a III-238 Zmluvy o Ústave pre Európu v znení, v ktorom ju podpísali členské štáty 29. októbra 2004 v Ríme,

- so zreteľom na judikatúru Súdneho dvora týkajúcu sa verejnoprospešných služieb a najmä na rozsudok Európskeho súdneho dvora z 24. júla 2003 vo veci C-280/00, Altmark Trans GmbH a Regierungspräsidium Magdeburg proti Nahverkehrsgesellschaft Altmark [9],

- so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

- so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci a stanovisko Výboru pre regionálny rozvoj (A6-0009/2006),

A. keďže ustanovenia o štátnej pomoci by mali byť jednoduché, transparentné a účinné,

B. keďže trhové hospodárstvo predstavuje najúčinnejší spôsob prideľovania obmedzených finančných prostriedkov; keďže štátna pomoc by sa preto mala považovať za posledné možné východisko,

C. keďže štátna pomoc by mala mať vždy jasne vymedzené ciele, mala by byť primeraná a predovšetkým udeľovaná na dočasnom základe,

D. keďže štátna pomoc môže byť nevyhnutná pri dosahovaní cieľov európskej konkurencieschopnosti alebo technologickej nezávislosti v súvislosti s projektmi spoločného európskeho záujmu podľa článku 87 ods. 3) písm. b) Zmluvy o ES,

E. keďže sa celková suma štátnej pomoci, ktorá sa každoročne poskytuje v rámci EÚ, rovná viac ako 50 % ročného rozpočtu EÚ aj podľa najkonzervatívnejších odhadov; keďže sa výška štátnej pomoci, ako podiel z HDP, v členských štátoch podstatne líši, pričom v roku 2003 sa pohybovala v rozmedzí od 0,1 % do 2,67 %, čo prípadne môže spôsobiť výrazné narušenia trhu,

F. keďže štátna pomoc je financovaná daňovými poplatníkmi a musí sa preto využívať zodpovedne pri zabezpečení vysokej efektívnosti vynaloženia nákladov,

G. keďže odôvodnenie poskytovania štátnej pomoci by sa malo pravidelne a v primeraných intervaloch prehodnocovať; keďže úlohy vykonávať pravidelné monitorovanie a audit využívania štátnej pomoci by nemali byť zverené vnútroštátnym kontrolným orgánom členských štátov,

H. keďže účinné a prísne kontroly poskytovania štátnej pomoci sú potrebné na zabezpečenie spravodlivej hospodárskej súťaže a transparentnosti, ako aj na zabránenie diskriminácie,

I. keďže Komisia by sa mala pri uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality zamerať na porušenia, ktoré majú výrazný vplyv na vnútorný trh, pretože podľa článku 87 zmluvy je štátna pomoc nezlučiteľná so spoločným trhom, iba ak ovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi,

J. keďže štátna pomoc, ktorá nenarušuje hospodársku súťaž, je prípustným prostriedkom podpory hospodárskeho rozvoja a teda môže byť spolu s inými nástrojmi financovania zo strany Spoločenstva, ako sú napr. štrukturálne fondy, jedným z prostriedkov podpory lisabonskej stratégie pre hospodársky rast a zamestnanosť,

K. keďže efektívnosť kontrolnej politiky štátnej pomoci závisí od lepšieho informovania týkajúceho sa dopadov pre zúčastnené strany,

L. keďže prínosy využívania štátnej pomoci môžu značne prevýšiť náklady v prípade, že sa štátna dotácia racionálne využíva a sú urobené dôkladné analýzy nákladov a výnosov,

M. keďže v členských štátoch neexistuje žiadny monitorovací mechanizmus porovnateľný s kontrolou pomoci na úrovni Spoločenstva,

N. keďže Európsky parlament vo svojich predchádzajúcich uzneseniach o štátnej pomoci a vo svojich pravidelných rokovaniach so zástupcami Komisie v rámci Výboru pre hospodárske a menové veci opakovane trval na opatreniach na zabezpečenie väčšej transparentnosti,

Všeobecne

1. víta zámer Komisie zmodernizovať praktiky a postupy týkajúce sa štátnej pomoci tak, ako je načrtnutý v APŠP, najmä zvyšovaním právnej istoty, vylepšovaním hospodárskeho prístupu, zvyšovaním transparentnosti prostredníctvom konzultácií so zúčastnenými stranami a zlepšovaním rozhodovacieho postupu;

2. súhlasí s Komisiou, že komplexná reforma politiky štátnej pomoci je skutočne potrebná;

3. poznamenáva, že politika štátnej pomoci tvorí neoddeliteľnú súčasť politiky hospodárskej súťaže a že kontrola poskytovania štátnej pomoci odráža potrebu zachovať rovnaké podmienky pre všetky podniky vykonávajúce činnosť v rámci jednotného európskeho trhu; zdôrazňuje však, že v súlade s článkom 87 zmluvy môže štátna pomoc tiež napomáhať pri dosahovaní iných cieľov EÚ, najmä cieľov uvedených v článku 2 zmluvy;

4. poznamenáva, že články 86 a 87 zmluvy výslovne povoľujú určité výnimky zo všeobecného zákazu poskytnutia štátnej pomoci, keď navrhnuté režimy pomoci jasne vymedzujú prínos pre obyvateľstvo a životné prostredie a pomoc neškodí všeobecným činnostiam EÚ; považuje preto za dôležité, aby sa pri posudzovaní súladu štátnej pomoci so zmluvou dosiahla skutočná rovnováha medzi negatívnymi účinkami štátnej pomoci na hospodársku súťaž a jej pozitívnymi účinkami na oblasť spoločného záujmu Spoločenstva;

5. zdôrazňuje, že na odstránenie právnej neistoty je potrebné, aby Komisia prijímala rozhodnutia v úzkej väzbe na príslušné rozsudky Súdneho dvora; domnieva sa, že APŠP by mal v prípade potreby dopĺňať legislatívne iniciatívy, ktorých cieľom je reformovať štátnu pomoc v zmysle, v akom to požaduje EÚ, a posilniť právnu istotu;

6. navrhuje, aby Komisia čo možno najdôslednejšie uverejňovala vysvetľujúce usmernenia, ktoré sa týkajú rozsudkov Súdneho dvora o pravidlách štátnej pomoci, či už sú založené na ustanoveniach zmluvy alebo ustanoveniach obsiahnutých v sekundárnej legislatíve;

7. zdôrazňuje potrebu vyvodiť dôsledky z neúspešného poskytovania štátnej pomoci v minulosti, ako aj z tých prípadov, keď sa takýto postup osvedčil ako účinný nástroj dosiahnutia vytýčených cieľov; zdôrazňuje, že štátna pomoc, ktorá narúša hospodársku súťaž, by mala byť zrušená;

8. vyslovuje želanie, aby Komisia uverejňovala výročnú správu, adresovanú Európskemu parlamentu a Rade, o štátnej pomoci udelenej v členských štátoch;

9. žiada v tejto súvislosti Komisiu, aby uplatňovala prísne pravidlá podávania správ vzťahujúce sa tak na členské štáty, ako aj na príjemcov; okrem toho žiada Komisiu, aby túto skutočnosť zohľadnila pri úprave hodnotiacej tabuľky štátnej pomoci;

10. domnieva sa, že v súčasnom celosvetovom hospodárstve je nevyhnutné, aby pravidlá stanovené na úrovni Spoločenstva brali do úvahy podmienky medzinárodnej hospodárskej súťaže;

11. vyzýva Komisiu, aby preverila, či sa najvyššia v zásade možná miera podpory vo výške až 50 % nezdá z hľadiska trhového hospodárstva príliš vysokou, keďže založenie firmy je pri tak vysokých príplatkoch možné vykonať bez vlastného kapitálu, čo nezodpovedá princípu podnikateľskej zodpovednosti v trhovom hospodárstve.

12. víta vyhlásenie Komisie obsiahnuté v APŠP, že kľúčové ciele Spoločenstva zahŕňajú vysoký stupeň zamestnanosti, trvalo udržateľný rozvoj a hospodársku a sociálnu súdržnosť;

Výraznejší hospodársky prístup

13. víta úmysel Komisie opätovne vylepšiť svoj hospodársky prístup ku konaniu o štátnej pomoci a zamerať svoje zdroje na prípady, ktoré by mohli spôsobiť najvážnejšie narušenia hospodárskej súťaže a obchodu s ohľadom na ciele lisabonskej a göteborskej stratégie;

14. žiada, aby sa prísne vymedzil ekonomický prístup Komisie s cieľom zvýšiť právnu istotu pre zúčastnené strany; domnieva sa preto, že ekonomická analýza Komisie by mala byť založená na vymedzených kritériách, ktoré sú odvodené z platných postupov v iných oblastiach právnych predpisov hospodárskej súťaže, pričom treba zabezpečiť, aby tieto postupy neboli príliš zdĺhavé;

15. nalieha na Komisiu, aby obe kritériá posudzovania protiprávnej pomoci, ako je uvedené v článku 87 ods. 1 zmluvy (narušenie hospodárskej súťaže alebo hrozba jej narušenia na strane jednej a dôsledky na obchod medzi členskými štátmi na strane druhej), podrobila hospodárskej analýze vo všetkých svojich rozhodnutiach; žiada Komisiu, aby potvrdila a spresnila svoj prístup s ohľadom na obe kritériá v osobitných usmerneniach;

16. navrhuje, aby Komisia poskytla podrobnejšie vymedzenie koncepcie "zlyhania trhu" vrátane vysvetlenia, kedy sa koncepcia uplatní, a koherentnej metodológie; trvá na tom, aby bola koncepcia uskutočniteľná, pričom by sa malo členským štátom a príjemcom umožniť prakticky ju využívať a mať z nej úžitok; trvá na tom, že je potrebné, aby nová koncepcia rovnako podliehala kratším postupom; žiada Komisiu, aby vyjasnila hranice koncepcie zlyhania trhu, ako aj jej prepojenie so základnými prvkami zákazu poskytnutia štátnej pomoci tak podľa článku 87 zmluvy;

17. berie na vedomie iniciatívu podpredsedu Komisie Siima Kallasa, aby sa do postupu udeľovania poľnohospodárskych dotácií zaviedla väčšia miera transparentnosti, čo by si vyžadovalo, aby členské štáty uverejňovali na internete totožnosť všetkých príjemcov a výšku poskytnutej pomoci, a odporúča, aby sa tento systém rozšíril aj na všetky štátne dotácie; odporúča členským štátom, aby od spoločností požadovali zverejnenie podrobných informácií o získaných dotáciách s cieľom umožniť akcionárom lepšie vyhodnotiť skutočnú výkonnosť príslušnej spoločnosti, najmä v prípade, keď by mohlo dôjsť ku kráteniu pomoci;

18. varuje pred možnou škodlivou úlohou, ktorú zohráva vnútroštátna i európska štátna pomoc v súvislosti s motiváciou prípadného premiestňovania podnikov medzi členskými štátmi v dôsledku "nakupovania dotácií" zo strany podnikov, bez skutočného prispenia k spoločným cieľom EÚ;

Inovácia, výskum a rozvoj

19. zdôrazňuje veľký význam inovácie, výskumu a rozvoja pre budúcu konkurencieschopnosť EÚ vo svetovom hospodárstve;

20. zdôrazňuje, že podpora výskumu a rozvoja by sa mala hodnotiť s ohľadom na lisabonské ciele a že takáto pomoc môže umožniť členským štátom zamerať sa na zlyhania trhu a vypracovať opatrenia, ktoré poskytnú priemyslu podnet na výraznejšie investovanie do výskumu a rozvoja; zdôrazňuje však, že podpora výskumu a rozvoja nesmie byť podporou, ktorá narušuje hospodársku súťaž, najmä zvýhodňovaním etablovaných účastníkov trhu; v tejto súvislosti zdôrazňuje potrebu prekonať regulačné a daňové prekážky v členských štátoch, ktoré bránia rozvoju mladých a inovatívnych podnikov;

21. poukazuje na to, že rozvoju environmentálnych technológií v EÚ, a to v odvetví energetiky, bráni významná štátna pomoc v oblasti fosílnych palív a atómovej energie; silne podporuje zásadu, že externé náklady by mali byť zahrnuté do ceny energie z rôznych zdrojov a že z tejto zásady by mala vychádzať revízia usmernení o štátnej pomoci EÚ;

22. výrazne podporuje pružnosť štátnej pomoci, pokiaľ ide o vytváranie a podporovanie inovatívnych myšlienok výskumných inštitúcií a univerzít v oblasti verejného sektora, ako aj jasné a jednoduché pravidlá týkajúce odovzdávania týchto myšlienok a odborných poznatkov podnikom; v tomto ohľade súhlasí s podporou ďalšej inovácie prostredníctvom spolupráce a partnerstiev medzi verejným a súkromným sektorom;

23. zdôrazňuje zásadu, že podpora výskumu a rozvoja by nemala zvýhodňovať jednotlivé podniky; nalieha na Komisiu, aby podporu určenú pre výskum a rozvoj zamerala na inovačné zoskupenia;

24. podporuje úmysel Komisie urobiť systém poskytovania štátnej pomoci pružnejším s cieľom podporovať inovatívne postupy spôsobom, ktorý je primeraný ich vzdialenosti od trhu;

Rizikový kapitál

25. domnieva sa, že pre nepostačujúcu reguláciu a kvôli daňovým systémom s nedostatočnými podnetmi nie je poskytovanie rizikového kapitálu v niektorých členských štátoch ideálne, najmä v prípade malého podnikania; víta preto prebiehajúce prehodnotenie oznámenia Komisie o štátnej pomoci a rizikovom kapitále [10], ktoré by sa malo ukončiť v auguste 2006;

26. zdôrazňuje potrebu podporovať rozvoj začínajúcich podnikov a mladých, inovatívnych MSP, okrem iného využívaním primeraných daňových podnetov;

27. zdôrazňuje, že sú potrebné jednoduchšie a rýchlejšie postupy schvaľovania; v tejto súvislosti uprednostňuje blokové výnimky pre podporu malého rozsahu v prípade MSP;

Služby všeobecného hospodárskeho záujmu

28. vyzýva Komisiu, aby v konečnom dôsledku zabezpečila právnu jasnosť v súvislosti so službami všeobecného hospodárskeho záujmu;

29. domnieva sa, že nadmerné vyrovnanie je najdôležitejším kritériom, a preto financovanie služieb všeobecného hospodárskeho záujmu preto predstavuje štátnu pomoc iba v tých prípadoch, ak nie je splnené kritérium odôvodniteľnej kompenzácie ani sa nedá preukázať jeho splnenie;

30. vyjadruje však poľutovanie nad tým, že naďalej existujú značné rozdiely v spôsobe, akým Komisia mieni uplatňovať test stanovený rozsudkom Súdneho dvora vo veci Altmark v praxi; vyzýva Komisiu, aby vydala jasné a presné vysvetľujúce oznámenie o štvrtom kritériu stanovenom v rozsudku vo veci Altmark, ktoré zohľadňuje osobitosť rozdielnych sektorov;

31. žiada Komisiu, aby so zreteľom na narastajúci význam verejno-súkromných partnerstiev v oblasti budovania infraštruktúry v menej rozvinutých regiónoch venovala osobitnú pozornosť problematike poskytovania štátnej pomoci takýmto partnerstvám a aby tým zabezpečila právne poradenstvo vo všetkých otázkach, ktoré sa týkajú uplatniteľnosti pravidiel o štátnej pomoci v tejto súvislosti, pričom požaduje najmä vhodné pravidlá na zjednodušenie využívania verejno-súkromných partnerstiev; navrhuje, aby sa v nadväznosti na to kládol osobitný dôraz na zabezpečenie transparentnosti a jej zachovávanie;

32. berie na vedomie, že menšie podniky, poskytujúce verejnoprospešné služby, sú vyňaté z uplatňovania pravidiel poskytovania štátnej pomoci; kladie si však otázku, či je rozlíšenie medzi malými a veľkými podnikmi pri posudzovaní pravidiel poskytovania štátnej pomoci primerané; požaduje preto, aby bolo hodnotenie Komisie založené na vplyve opatrení štátnej pomoci na príslušný trh a nie na veľkosti danej spoločnosti poskytujúcej verejnoprospešné služby;

Blokové výnimky

33. podporuje prijatie všeobecných pravidiel Komisiou, ktorými sa udeľujú blokové výnimky, s cieľom zjednodušiť a skonsolidovať existujúce blokové výnimky najmä v oblasti odborného vzdelávania, MSP a zamestnanosti a začleniť širší rozsah výnimiek, najmä v súvislosti so štátnou pomocou MSP a výskumu a rozvoju ak sa poskytovanie krížových dotácií od malých podnikov smerom k veľkým podnikom kontroluje a primeraným spôsobom obmedzuje; súhlasí s úmyslom Komisie zamerať svoje zdroje na riešenie druhov pomoci, ktoré najviac narušujú hospodársku súťaž; domnieva sa, že postupy oznamovania a zdržania s nimi spojené by mali byť primerané riziku vážneho narušenia hospodárskej súťaže, ktoré vyplýva z danej pomoci; domnieva sa, že budúce rozširovanie koncepcie blokových výnimiek by mohol zjednodušiť jediný právny nástroj, ktorý by stanovil, že menšie sumy každého typu pomoci by už nebolo potrebné oznamovať;

34. zdôrazňuje potrebu zabezpečiť, aby všeobecné pravidlá udeľujúce blokové pokuty skutočne viedli k zjednodušeniu postupov a aby jasné, podrobné a jednoznačné ustanovenia neohrozovali prvoradý cieľ, ktorým je všeobecné zníženie štátnej pomoci;

35. víta návrh zvýšiť hraničnú hodnotu podpory de minimis; navrhuje, aby sa suma zdvojnásobila na 200000 EUR; v tejto súvislosti žiada Komisiu, aby sa zaoberala problémom kontroly kumulácie pomoci;

Regionálna pomoc

36. víta Usmernenia Komisie o vnútroštátnej regionálnej pomoci na roky 2007 - 2013 [11]; zdôrazňuje, že politika regionálnej pomoci by mala vo väčšej miere zohľadňovať územné kritéria s cieľom odlíšiť geografické oblasti EÚ so silným hospodárstvom od oblastí, ktoré čelia ťažkostiam súvisiacim s konverziou priemyslu, ako aj od oblastí s trvalým prírodným znevýhodnením; domnieva sa, že politika súdržnosti a politika poskytovania štátnej pomoci sa navzájom dopĺňajú; ukázalo sa, že politika poskytovania štátnej pomoci je účinným nástrojom smerom k skutočnému zbližovaniu príjmov v rámci EÚ;

37. domnieva sa, že štátna pomoc by sa mala povoľovať iba v prípade, že táto pomoc prináša pridanú hodnotu, ktorá sa nedá dosiahnuť inými politickými opatreniami, a je prínosom pre región; podporuje preto účinnejší prístup k poskytovaniu regionálnej pomoci so zameraním sa na investície do infraštruktúry a horizontálnu pomoc v znevýhodnených alebo najmenej rozvinutých regiónoch EÚ vrátane zavedenia výhodnejších daňových podmienok v prechodnom období nepresahujúcom 5 rokov; v tejto súvislosti zdôrazňuje potrebu zachovať primerané opatrenia pomoci regiónom, ktoré sú postihnuté štatistickým efektom;

38. domnieva sa, že by sa malo prehodnotiť znižovanie štátnej pomoci regiónom postihnutých štatistickým efektom, ktoré profitovali z relatívneho zvýšenia príjmov v dôsledku rozšírenia, ale ktoré nedosiali skutočný rast ani konvergenciu a ktoré trpia vysokou mierou nezamestnanosti;

39. vyzýva Komisiu, aby zabezpečila s ohľadom na ciele EÚ, ako aj jej politiku súdržnosti, ktorej cieľom je dosiahnutie ekonomickej a sociálnej konvergencie prostredníctvom opatrení na obnovenie nerovnováhy medzi regiónmi EÚ, že ani vnútroštátna a ani európska štátna pomoc nenaruší hospodársku súťaž medzi regiónmi členských štátov a že nebude financovať premiestňovanie vnútri EÚ, ktoré vedie predovšetkým k strate pracovných miest v jednom regióne v prospech iného regiónu;

40. povzbudzuje Komisiu, aby v súlade s lisabonskou a göteborskou stratégiou hlbšie a podrobnejšie posúdila rôzne druhy štátnej pomoci a ich účinnosť, aby bolo možné stanoviť, či určité formy pomoci sú z hľadiska trvalého a priaznivého vplyvu, ktorý môžu mať na regionálny rozvoj, výhodnejšie ako iné;

41. žiada Komisiu, aby zásady načrtnuté v APŠP; uplatňovala aj na osobitné pravidlá platné pre niektoré odvetvia, ako sú poľnohospodárstvo, rybné hospodárstvo, ťažba uhlia a doprava, ktoré sú často sústredené v oblastiach, ktoré spĺňajú podmienky na čerpanie prostriedkov zo štrukturálnych fondov, a aby predložila konkrétnejšie návrhy zamerané na reformu týchto osobitných pravidiel.

Pomoc v oblasti životného prostredia

42. domnieva sa, že štátna pomoc v oblasti životného prostredia v prípade, že sa uplatňuje riadnym a transparentným spôsobom, môže zohrávať kľúčovú úlohu pri dosahovaní cieľa, ktorým je trvalý rozvoj v EÚ, najmä stimulovaním dlhodobých investícií do technológií a patentovaním týchto technológií v EÚ v súlade s cieľom stabilizovať emisie plynov spôsobujúcich skleníkový efekt, ktorý je stanovený v Rámcovom dohovore OSN o klimatických zmenách;

43. súhlasí so stanoviskom Komisie, že súčasné usmernenia o štátnej podpore na ochranu životného prostredia "nie sú primerane prispôsobené zvyšujúcej sa zložitosti investícií do environmentálnych technológií ani novým formám partnerstiev medzi verejným a súkromným sektorom" [12];

44. žiada Komisiu a členské štáty, aby urýchlili opatrenia na zníženie štátnej pomoci, ktorá škodí životnému prostrediu, s konečným cieľom úplne ju odstrániť; poukazuje na to, že rozsah tejto štátnej pomoci je značný; a žiada Európsku environmentálnu agentúru, aby zostavila zoznam podpôr, ktoré priamo alebo nepriamo podporujú výrobu alebo spotrebu znečisťujúcu životné prostredie a takýmto spôsobom vytvárajú nečestnú konkurenciu pre čistejšie technológie;

45. víta preto začatie postupu vypočutia zúčastnených strán s cieľom prehodnotiť tieto usmernenia, ktorých platnosť skončí v roku 2007;

Lepšia správa

46. domnieva sa, že existujúce metódy a postupy politiky štátnej pomoci majú určité nedostatky a sú príliš byrokratické;

47. víta preto zavedenie usmernení o najlepších postupoch týkajúcich sa konania o štátnej pomoci s cieľom zrýchliť a zefektívniť postupy oznamovania; v tejto súvislosti si kladie otázku, či by nariadenie, a nie usmernenia, nebolo primeranejším prostriedkom na dosiahnutie tohto cieľa;

48. plne podporuje myšlienku vytvorenia užšej siete orgánov dohľadu v členských štátoch, ako sú kontrolné úrady, ktorá by napomohla dosiahnuť cieľ, ktorým je konzistentnosť pri uplatňovaní pravidiel štátnej pomoci;

49. zdôrazňuje, že akákoľvek decentralizácia v prospech vnútroštátnych orgánov si vyžaduje prísne monitorovanie a koordináciu, aby sa zabezpečilo, že sa tieto pravidlá dôsledne uplatňujú vo všetkých členských štátoch; domnieva sa, že existuje riziko, že výsledkom decentralizácie by mohlo byť nejednotné uplatňovanie pravidiel poskytovania štátnej pomoci, najmä vzhľadom na rôzne štruktúry a úrovne skúseností a odborných poznatkov nezávislých orgánov v členských štátoch; zdôrazňuje význam fungovania siete medzi príslušnými orgánmi v členských štátoch;

50. nalieha na Komisiu, aby stanovila jasné lehoty pre konanie o štátnej pomoci vrátane jeho dodržiavania;

51. vyjadruje nespokojnosť nad skutočnosťou, že sa sankcie za nedodržanie oznamovacej povinnosti v súčasnosti uplatňujú iba voči príjemcovi a nie voči členským štátom; podporuje preto Komisiu v jej zámere preskúmať nové mechanizmy, ktoré by členské štáty odradzovali od nesprávneho uplatňovania pravidiel poskytovania štátnej pomoci, a vyzýva Komisiu, aby v tejto súvislosti stanovila primerané sankcie;

52. opakovane požaduje, aby sa v prípade všetkých záležitostí v oblasti politiky hospodárskej súťaže, o ktorých rozhoduje Rada kvalifikovanou väčšinou, zaviedol spolurozhodovací postup;

*

* *

53. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

[1] Ú. v. EÚ L 312, 29.11.2005, s. 67.

[2] Ú. v. EÚ L 312, 29.11.2005, s. 47.

[3] Ú. v. ES C 14, 19.1.1998, s. 74.

[4] Ú. v. ES C 59, 23.2.2001, s. 238.

[5] Ú. v. ES C 140 E, 13.6.2002, s. 153.

[6] Ú. v. EÚ C 92 E, 16.4.2004, s. 294.

[7] Ú. v. EÚ C 304 E, 1.12.2005, s. 117.

[8] Ú. v. ES L 10, 13.1.2001, s. 30.

[9] [2003] ESD I-7747.

[10] Ú. v. ES C 235, 21.8.2001, s. 3.

[11] Zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku.

[12] Oznámenie Komisie z 28. januára 2004, "Podpora technológií pre trvalo udržateľný rozvoj: Akčný plán pre environmentálne technológie v Európskej únii" (KOM(2004)0038, odsek 4.2.3).

--------------------------------------------------