23.12.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 318/128

1.1

V roku 2002 EHSV vypracovalo stanovisko z vlastnej iniciatívy s názvom „Imigrácia, integrácia a úloha organizovanej občianskej spoločnosti  (1)“ s cieľom podporiť na úrovni spoločenstva politickú a sociálnu diskusiu za tým účelom, aby integračné stratégie boli základnou súčasťou spoločnej imigračnej a azylovej politiky.

1.2

Stanovisko obsahuje návrh, aby Európska únia vypracovala program Spoločenstva pre sociálnu integráciu imigrantov. EHSV sa nazdáva, že je potrebné vytvoriť program na podporu integrácie nových imigrantov a osoby, ktoré využívajú právo na zlúčenie rodiny a taktiež pre utečencov a žiadateľov o azyl, ktorý okrem toho, že disponujú európskym štatútom, sú chránení medzinárodnými predpismi.

1.3

EHSV v spolupráci s Komisiou usporiadala v dňoch 9. a 10. septembra 2002 konferenciu s týmto cieľom. Zúčastnilo sa na nej viac ako 200 predstaviteľov sociálnych činiteľov a najreprezentatívnejšie NGO z 25 členských štátov a európskych sietí. Cieľom konferencie bolo začleniť občiansku spoločnosť do podpory európskych integračných politík.

1.4

V záveroch konferencie sa uvádza, že sociálni partneri a organizácie občianskej spoločnosti majú významnú úlohu v oblasti integrácie. Taktiež bolo uvedené, že Európska únia a jej členské krajiny musia podporovať integráciu imigrantov, utečencov a menšín, osobitne v regionálnej a miestnej oblasti. Taktiež vyzdvihli potrebu európskeho programu na podporu integrácie (2).

1.5

Európska rada vytvorila v roku 2003 národné kontaktné strediská pre integráciu a poverila Komisiu, aby predložila ročnú správu o migrácii a integrácii (3). Komisia vypracovala oznámenie o imigrácii, integrácii a zamestnanosti (4) s globálnym zameraním na integráciu, ktoré EHSV privítalo vo svojom stanovisku (5). V novembri 2004 Komisia publikovala prvé vydanie „Príručky o integrácii“ (Handbook on Integration for policy-makers and practitioners) (6).

1.6

Haagsky program prijatý na zasadnutí Rady 4. a 5. novembra 2004 zdôrazňuje potrebu lepšej koordinácie vnútroštátnych opatrení a iniciatív EÚ v oblasti integračných stratégií. Ďalej uviedla, že politiky EÚ budú vychádzať z jasných spoločných zásad a nástrojov pre hodnotenie.

1.7

Súčasný politický a legislatívny rámec pre imigračnú politiku je rozvinutejší. Predmetné stanovisko je novým príspevkom EHSV zameraným na sociálnych a politických činiteľov pracujúcich na miestnej a regionálnej úrovni. Ide o oblasť, kde môžu najúčinnejšie čeliť výzvam a kde tieto opatrenia môžu priniesť najlepšie výsledky.

1.8

Ako doplňujúcu aktivitu pri vypracovávaní tohto stanoviska EHSV usporiadal v Barcelone verejné vypočutie, ktorého cieľom bolo vymeniť si overené postupy v politických opatreniach na miestnej a regionálnej úrovni (správa o tomto vypočutí je pripojená ako príloha 2). Taktiež bolo usporiadané verejné vypočutie v Dubline, ktorého cieľom bolo analyzovať overené postupy s ohľadom na integráciu a boj proti diskriminácii na pracovisku. Spoluorganizátorom tohto vypočutia bola Medzinárodná organizácia práce – ILO a European Foundation for the Improvement of Living and Working Conditions. (Správa o tomto vypočutí je pripojená ako príloha 3).

2.1

Komisia zverejnila 1. septembra 2005 oznámenie s názvom Spoločný program pre integráciu. Rámec pre integráciu štátnych príslušníkov tretích krajín do Európskej únie  (7). EHSV víta tento program a vyjadruje mu svoju podporu, nakoľko nadväzuje na návrh, ktorý výbor vypracoval v stanovisku a na konferencii v roku 2002.

2.2

V oznámení sú členské štáty vyzvané, aby venovali viac úsilia v oblasti svojich jednotlivých integračných stratégií imigrantov a zároveň sa navrhujú nové spôsoby zosúladenia opatrení vykonávaných na vnútroštátnej úrovni ako aj na úrovni EÚ.

2.3

Ide o stanovisko EHSV z vlastnej iniciatívy, a nie o osobitné stanovisko k oznámeniu Komisie. Napriek tomu taktiež obsahuje vyjadrenie EHSV k dokumentu KOM(2005) 389, konečné znenie.

2.4

Na zasadnutí Rady SVZ 19. novembra 2004 boli prijaté spoločné základné princípy (SZP), ktoré tvoria koherentný európsky rámec pre integračnú politiku. Komisia rozvíja tieto princípy vo forme aktivít, ktoré by sa mali chápať ako hlavné prvky všetkých vnútroštátnych integračných politík a integračných politík EÚ  (8). Tieto aktivity sú zoskupené do jedenástich zásad (9). EHSV považuje tieto zásady, stanovené v spoločnom programe, za vhodný základ pre vyváženú a koherentnú integračnú politiku na európskej a vnútroštátnej úrovni.

2.5

Vo finančných výhľadoch na roky 2007 – 2013 sa navrhuje vytvorenie nové Európskeho fondu pre integráciu  (10) štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorý je založený na týchto spoločných zásadách. EHSV vyjadruje svoju podporu tomuto návrhu (11) a verí, že bude zahrnutý do budúceho rozpočtu EÚ.

2.6

V programe sú stanovené aktivity, z ktorých niektoré by mali byť rozvinuté na vnútroštátnej úrovni a iné na úrovni Spoločenstva. Komisia má v úmysle vykonávať priebežné hodnotenie programov.

2.7

Komisia tvrdí, že „s náležitým uznaním právomocí členských štátov a  ich miestnych a regionálnych orgánov je nevyhnutné presadzovať koherentnejší prístup EÚ k integrácii“ (12).

2.8

Komisia navrhla pre imigračnú politiku otvorenú metódu koordinácie (13), čo však nebolo prijaté Radou. EHSV (14) podporil tento návrh Komisie a nazdáva sa, že sieť národných kontaktných miest, spoločné zásady a hodnotenie integračnej politiky predstavujú pokrok na ceste ku koordinácii vnútroštátnych politík v rámci spoločného prístupu. EHSV navrhuje Komisii a Rade, aby bola prijatá otvorená metóda koordinácie na základe týchto pozitívnych skúseností.

2.9

Je potrebné napredovať v rozvoji právneho rámca (spoločná politika) v súvislosti s podmienkami prijímania a pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín Členské štáty by mali adekvátne transponovať smernice o osobách s dlhodobým pobytom a zlúčení rodín (15), ktoré boli prijaté v roku 2003.

2.10

Komisia upozorňuje na prepojenie medzi spoločnou „imigračnou“ politikou a spoločnou stratégiou integrácie. Napriek tomu ešte stále nebola prijatá smernica o prijímaní imigrantov na základe ekonomických dôvodov. EHSV (16) súhlasí s Európskou komisiou, ktorá tvrdí, že „akýkoľvek budúci nástroj v oblasti imigrácie bude musieť zohľadniť zásadu rovnakého zaobchádzania a práva imigrantov“ (17). Komisia oznámila, že publikuje druhé vydanie príručky o integrácii, vytvorí internetovú stránku o integrácii, európske fórum o integrácii a prehĺbi výročné správy o imigrácii a integrácii. EHSV tieto ciele podporuje a oznamuje svoju vôľu spolupracovať s Komisiou.

2.11

EHSV rozhodne podporuje spustenie tohto programu a pripomína, ako už uviedol v inom stanovisku, že: „EHSV navrhuje, aby Komisia mohla v rámci koordinácie národných politík riadiť európsky program pre integráciu a aby bolo zabezpečené dostatočné množstvo finančných zdrojov. Zdôrazňuje, že je dôležité, aby Rada poskytla Komisii politické, legislatívne a rozpočtové prostriedky potrebné k podpore integrácie prisťahovalcov. EHSV zdôrazňuje dôležitosť vytvorenia pozitívnych a účinných programov pre prijímanie prisťahovalcov v spolupráci s organizáciami občianskej spoločnosti“  (18).

2.12

Na druhej strane, EHSV taktiež navrhuje, aby EÚ vyčlenila dostatočné množstvo prostriedkov na účely humanitárneho prijatia veľkého počtu ilegálnych imigrantov, ktorí prichádzajú do krajín južnej Európy. Členské štáty EÚ musia preukázať solidaritu a zodpovednosť za to, aby Európa konala v rámci spoločnej stratégie.

3.1

Integrácia je obojsmerný proces založený na právach a povinnostiach príslušníkov tretích krajín a hostiteľskej spoločnosti, ktorá umožňuje úplné zapojenie prisťahovalcov. V inom stanovisku EHSV definoval integráciu ako „postupné vyrovnanie povinností a práv prisťahovalcov so zvyškom populácie ako aj zabezpečenie prístupu k tovarom a službám a občianskej účasti za podmienok rovnakého zaobchádzania“ (19).

3.2

Tento obojsmerný prístup znamená, že integrácia sa týka nielen prisťahovalcov, ale taktiež aj hostiteľskej spoločnosti. Nejde iba o zapojenie prisťahovalcov do hostiteľskej spoločnosti, ale o integráciu prisťahovalcov do hostiteľskej spoločnosti. Integrovať sa teda musia obidve strany. Integračná politika musí byť zameraná na obidve strany, aby vytvorila spoločnosť, v ktorej majú všetci občania rovnaké práva a povinnosti a zdieľajú hodnoty demokratickej, otvorenej a pluralitnej spoločnosti.

3.3

Imigranti majú povinnosť porozumieť a rešpektovať kultúrne hodnoty hostiteľskej spoločnosti. Táto musí naopak porozumieť a rešpektovať kultúrne hodnoty imigrantov. Kultúrne otázky sa často využívajú na diskriminačné účely. Integrácia spočíva v kultúrnom prispôsobení sa prisťahovalcov ku kultúre hostiteľskej spoločnosti. Niektoré neúspechy súvisia s týmto mylným uhlom pohľadu. Európske spoločnosti sú z hľadiska kultúry pluralitné a táto tendencia bude ešte výraznejšia dôsledkom rozšírenia a nárastu imigrácie.

3.4

Je potrebné vziať do úvahy, že vo viacerých členských štátoch žije mnoho ľudí, ktorí sú súčasťou menšín rôzneho národného a kultúrneho pôvodu a ktorých práva musia byť taktiež chránené a zabezpečené.

3.5

EHSV sa nazdáva, že kultúrna rozmanitosť je charakteristika pluralitnej a demokratickej Európy, ako aj zásada náboženskej neutrality štátu. Imigrácia pochádzajúca z tretích krajín dodáva našej rozmanitosti nové prvky, čím ju spoločensky a kultúrne obohacuje našu spoločnosť. Kultúru ľudských spoločenstiev nie je možné chápať ako niečo nemenné, ale ako neustály vývojový proces, ktorý je obohacovaný čo najpestrejšími príspevkami. Zásada nezávislosti a neutrality inštitúcií voči prisťahovalcom a ich náboženstvu prispieva k upevneniu občianskeho prístupu na oboch stranách. Je potrebné, aby európske spoločnosti podporovali programy medzikultúrneho vzdelávania. Všeobecná deklarácia UNESCO (20) o kultúrnej rozmanitosti je základným nástrojom pre európsku politiku.

3.6

Sociálne začlenenie prisťahovalcov je taktiež procesom vyrovnávania práv a povinností a je úzko spojený s bojom proti diskriminácii. Diskriminácia je ilegálny spôsob porušovania práv osôb. Právo na život v rodine nie je dostatočne zabezpečené v niektorých členských štátoch z dôvodu existencia veľmi reštriktívnych právnych úprav pre zlúčenie rodín. Smernica schválená Radou taktiež nie je adekvátna (21).

3.7

Podľa princípu subsidiarity nie je integračná politika v rámci koherentného európskeho rámca v kompetencii iba vlád členských krajín. Táto politika bude úspešnejšia, pokiaľ sa do nej zapoja miestne a regionálne orgány a aktívne sa na nej budú zúčastňovať organizácie organizovanej občianskej spoločnosti. EHSV navrhuje, aby miestne a regionálne orgány posilnili svoje úsilie a podporovali nové opatrenie v rámci politiky integrácie.

3.8

Miestne a regionálne orgány disponujú v rámci svojich právomocí v jednotlivých členských štátoch, politickými, legislatívnymi a rozpočtovými nástrojmi, ktoré musia adekvátne využiť pre účely integračnej politiky.

3.9

Prisťahovalci a hostiteľská spoločnosť musia preukázať integračnú vôľu. Sociálni partneri a organizácie organizovanej občianskej spoločnosti musia byť zapojení do integračnej politiky a do boja proti diskriminácii.

3.10

Organizácie organizovanej občianskej spoločnosti majú kľúčovú úlohu: podporiť integračný prístup v európskych hostiteľských spoločnostiach. Sociálni aktéri, organizácie na ochranu ľudských práv, kultúrne a športové združenia, náboženské spoločenstvá, združenia susedov, výchovné spoločenstvá, médiá, atď. musia stáť na čele integrácie. Za týmto účelom musia otvoriť svoje dvere a podporiť účasť imigrantov.

3.11

V niektorých menšinových sektoroch európskych spoločností rastie diskriminácia, rasizmus a xenofóbia. Niektorí nezodpovední politici a niektoré oznamovacie prostriedky, ktoré sociálne znásobujú dosah takéhoto správania, takéto postoje podporujú. Avšak mnohé organizácie občianskej spoločnosti v Európe vedú sociálny a politický boj proti takémuto správaniu.

3.12

Miestne a regionálne orgány v spolupráci s organizáciami občianskej spoločnosti sú zodpovedné za informovanie imigrantov a hostiteľskej spoločnosti o právach a povinnostiach.

3.13

Organizácie a komunity imigrantov zohrávajú veľmi dôležitú úlohu pri prijímaní a integrácii. Tieto organizácie musia taktiež podporovať integračnú dynamiku u svojich členov a posilniť združovanie s organizáciami hostiteľskej spoločnosti.

3.14

Miestne a regionálne orgány musia podporovať činnosť týchto organizácií a požiadať ich o konzultáciu pred tým, ako prijmú politické rozhodnutia.

3.15

Boli prijaté smernice proti diskriminácii (22) a boli transponované do vnútroštátnych zákonov. Výbor dúfa, že bude oboznámený s hodnotiacimi správami o dosahu a výsledkoch.

3.16

Napriek tomu mnoho prisťahovalcov alebo potomkov prisťahovalcov alebo členov etnických alebo kultúrnych menšín trpia diskrimináciou na pracovisku (pritom majú tú istú profesionálnu kvalifikáciu), stretávajú sa s väčšími problémami pri hľadaní zamestnania, vykonávajú zamestnania nízkej kvality a sú častejšie prepúšťaní.

3.17

Sociálni partneri na miestnej a regionálnej úrovni musia bojovať proti týmto diskriminačným prejavom, nakoľko sú v rozpore s európskymi predpismi a vytvárajú ďalšie prekážky v integrácii. Diskriminácia na pracovisku je taktiež prekážkou pre úspech podnikov. Integrácia na pracovisku za podmienok rovného zaobchádzania, bez profesijnej diskriminácie vzhľadom k miestnym zamestnancom je nevyhnutnou podmienkou pre úspech podnikov a občiansku integráciu (23). V prílohe 3 sa nachádza správa o vypočutí, ktoré sa konalo v Dubline a ktoré bolo zamerané na analýzu overených postupov v oblasti integrácie na pracovisku.

4.1

V niektorých členských štátoch panoval v minulosti názor, že nebolo potrebné vytvárať integračné politiky. Prisťahovalci boli považovaní iba za hostí, ktorých osudom bolo vrátiť sa do svojich krajín pôvodu po ukončení pracovnej činnosti. Tento chybný prístup spôsobil mnohé problémy spojené so segregáciou a sociálnou marginalizáciou, ktoré sa súčasné politické opatrenia snažia odstrániť.

4.2

V iných členských štátoch dlho prevládal názor, že integrácia prisťahovaleckého obyvateľstva sa udeje automaticky a jednoducho bez aktívnych politických opatrení. Avšak postupom času došlo k sociálnej segregácii a marginalizácii, ktoré vyústili do vážnych sociálnych konfliktov. Nové politické opatrenia majú za cieľ napraviť problémy z minulosti.

4.3

Je potrebné brať do úvahy, že keď sa imigrácia rozvíja nelegálnymi cestami, integračná politika je veľmi obtiažna. Imigrant „bez papierov“ je v neistej situácii a je veľmi zraniteľný. Niektoré členské štáty zaviedli opatrenia na legalizáciu pobytu týchto osôb a touto cestou sa snažia posilniť ich integráciu.

4.4

Aj keď Rada Európskej únie má naďalej pochybnosti ohľadne subsidiarity, väčšina politických predstaviteľov sa nazdáva, že je potrebné podporiť koherentné politické opatrenia v oblasti integrácie na všetkých úrovniach: na úrovni Spoločenstva, na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni.

4.5

Aby takáto politika bola účinná, EHSV sa nazdáva, že musí byť proaktívna a rozvíjaná v koherentnom rámci s holistickým prístupom. Mnohokrát úrady konajú a posteriori, po tom, ako sa problémy prejavili a ich riešenie je obtiažne.

4.6

Integrácia je mnohostranný proces, do ktorého musí byť zapojená verejná správa a sociálni aktéri. Európske, vnútroštátne, regionálne a miestne úrady musia vypracovať programy v rámci svojich kompetencií. Na zabezpečenie ich efektívnosti a globálnej koherentnosti, programy a aktivity musia byť vhodne doplnené a koordinované.

4.7

Občania a miestne úrady trpia dôsledkami nevhodných vládnych politík. Dôsledky neúspechu týchto politík trpia v prvom rade mestské úrady, pretože už nejakú dobu mnohé miestne a regionálne zastupiteľstvá vytvárajú opatrenia pre prijímanie a integráciu. Skúsenosti sú veľmi rozdielne, niekedy ide o ukážky overených postupov, avšak inokedy o neúspechy.

4.8

Rozsah súčasných a budúcich migračných procesov nám naznačuje, že výzvy, ktorým budeme musieť čeliť, sú veľmi veľké, pričom finančné prostriedky a politické aktivity miestnych a regionálnych orgánov sú nedostatočné.

4.9

EHSV sa nazdáva, že mestské a regionálne vlády musia v spolupráci s organizáciami občianskej spoločnosti vypracovať integračné plány a programy, ktoré budú obsahovať konkrétne ciele a ktorým budú vyčlenené potrebné zdroje. Čisto „papierová politika“, a programy bez pridelených finančných prostriedkov sú neúčinné.

4.10

EHSV sa nazdáva, že je rozumné, aby časť z finančného zisku, ktorý plynie z imigrácie, bol venovaný politikám prijímania a integrácie.

4.11

Je veľmi dôležité, aby sa na vypracovávaní integračných programov a plánov taktiež podieľali združenia prisťahovalcov.

4.12

V rôznych európskych mestských oblastiach a regiónoch existujú systémy a orgány umožňujúce účasť a zapojenie do konzultácií, aby organizácie občianskej spoločnosti mohli spolupracovať pri vypracovávaní a riadení integračnej politiky.

5.1

Miestne a regionálne plány a programy pre integráciu musia byť dotované dostatočným množstvom rozpočtových prostriedkov a musia obsahovať vlastné nástroje pre riadenie a hodnotenie.

5.2

V mnohých európskych mestách a regiónoch majú špecifické orgány a oddelenia s rozsiahlymi politickými a technickými funkciami.

5.3

Mnohé mestá a regióny disponujú taktiež konzultačnými orgánmi a orgánmi, kde je umožnená účasť organizácií občianskej spoločnosti. Boli vytvorené rôzne fóra a konzultačné rady a na ich činnosti sa podieľajú organizácie občianskej spoločnosti a združenia imigrantov.

5.4

EHSV sa nazdáva, že je to príklad overených postupov, ktoré by mali byť rozšírené po celej EÚ.

5.5

V niektorých mestách taktiež existujú osobitné kancelárie pre prijímanie imigrantov, ktoré sa zároveň podieľajú na rozvoji konkrétnych častí integračných plánov.

5.6

V súvislosti so starostlivosťou o prisťahovalcov v rámci špeciálnych služieb sa vedie diskusia o nebezpečenstve segregácie. EHSV sa domnieva, že je potrebné vyhnúť sa segregácii v prístupe k verejným službám. Napriek tomu niekedy bude potrebné vytvoriť osobitné služby, najmä pre príjem imigrantov po ich príchode.

5.7

EHSV zastáva názor, že je potrebná účasť sociálnych aktérov a ostatných organizácií občianskej spoločnosti pri vypracovávaní a riadení mestských a regionálnych integračných plánov a programov.

5.8

Taktiež by bolo potrebné podporiť spoluprácu miestnych a regionálnych orgánov prijímajúcich európskych spoločností so spoločnosťami krajín pôvodu. Existujú príklady overených postupov, ktoré je potrebné rozšíriť.

5.9

Niektoré samosprávy prideľujú prostriedky na redukovanie konfliktov po tom, ako sa tieto už prejavili. Na to, aby integračné opatrenia mohli byť účinné, musia byť proaktívne.

5.10

Integrácia predstavuje výzvu pre európske spoločnosti. Nedávne udalosti, ktoré sa odohrali v rôznych krajinách, poukázali na to, že sa nedosiahli stanovené ciele. Napriek tomu, že situácia je v odlišná v každej členskej krajine a niektoré problémy sú špecifické, v celej Európe je potrebné zlepšiť politiku rovného zaobchádzania, integrácie a boja proti diskriminácii.

5.11

EHSV navrhuje, aby rôzne verejné správy: európske, vnútroštátne, regionálne a miestne, v súlade s rôznymi postupmi v každej krajine, vypracovali integračné programy s vyčlenenými príslušnými rozpočtovými prostriedkami a s proaktívnym prístupom.

5.12

Tieto programy musia obsahovať hodnotiace systémy založené na presných ukazovateľoch a priehľadných postupoch. Občianska spoločnosť musí byť zapojená do týchto hodnotiacich postupov.

6.1

Prípady a prístupy, ktoré musia obsahovať miestne a regionálne programy integrácie sú veľmi rôzne, najdôležitejšie sú nasledovné:

6.2

Pozorovanie reality – Realita imigrácie a situácia menšín na určitom území musí byť riadne analyzovaná, aby sa správne odhadli tie aktivity, ktoré majú byť realizované.

6.3

Prvé prijatie – Vytvorenie prijímacích centier, zdravotná starostlivosť a právne poradenstvo, dočasné ubytovanie pre osobitné prípady, jazykové kurzy, informácie o zákonoch a zvykoch prijímajúcej spoločnosti, pomoc pri hľadaní prvého zamestnania, atď. V týchto prípadoch je potrebné venovať osobitnú pozornosť mladým a iným osobám v zraniteľnej situácii.

6.4

Výučba jazykov – Miestne a regionálne orgány musia zavádzať aktívne opatrenia v oblasti výučby jazykov, nakoľko dostatočná znalosť jazyka prijímajúcej spoločnosti je potrebná na integráciu. Výučba sa musí vykonávať v priestoroch blízko miesta pobytu a vo flexibilnom časovom harmonograme. Je povinnosťou verejných orgánov umožniť všetkým prisťahovalcom účasť na týchto kurzoch.

6.5

Prístup k zamestnaniu – Zamestnanie je bezpochyby prioritným aspektom integrácie. Verejné služby na sprostredkovanie zamestnania musia disponovať adekvátnymi programami: kurzy odbornej prípravy, zamestnanecké poradenstvo, atď.

6.6

Diskriminácia na pracovisku je významnou prekážkou v integrácii. Aktéri na miestnej a regionálnej úrovni musia byť aktívnymi agentmi v boji proti diskriminácii.

6.7

Právo na bývanie – Prístup ku kvalitnému bývaniu bez diskriminácie je jedným z veľkých výziev miestnych a regionálnych politík. Verejné orgány sa musia vyhnúť vzniku mestských giet, v ktorých sa sústreďuje príliš veľké množstvo prisťahovalcov. Za týmto účelom je potrebné zmeniť s dostatočným časovým predstihom politiku mestského územného plánovania. Zlepšenie životnej úrovne v týchto štvrtiach musí byť prioritou.

6.8

Vzdelávanie – Vzdelávacie systémy musia zabezpečiť deťom imigrantov prístup ku kvalitným školám. Je potrebné zabrániť vysokej koncentrácii týchto žiakov v centrách – „geto“ veľmi nízkej kvality tak, ako tomu je v mnohých prípadoch. Vzdelávanie detí vo všetkých fázach je základom pre integráciu nových generácií.

6.9

Školstvo musí brať do úvahy rozmanitosť európskych spoločností. Pre prekonanie jazykových a kultúrnych prekážok je dôležité mať medzikultúrnych sprostredkovateľov znásobiť výchovné prostriedky.

6.10

Programy vzdelávania pre dospelých musia byť určené tiež pre prisťahovaleckú populáciu, najmä ženám. Príprava pre zamestnanie je kľúčová pre to, aby imigranti mohli získať prácu.

6.11

Prístup ku zdravotníctvu – Je potrebné zlepšiť prístup prisťahovalcov ku zdravotníctvu a zdravotnej starostlivosti. Za určitých okolností bude treba počítať so spoluprácou služieb pre medzikultúrny dialóg.

6.12

Prispôsobenie sociálnych služieb – Fenomén prisťahovalectva si často vyžaduje špecifické sociálne služby, na ktoré zodpovedné orgány nie sú pripravené. Musia sa prispôsobiť novej situácii: riadenie rozmanitosti.

6.13

Vzdelávanie odborníkov – Zamestnanci sociálnych služieb, školstva, policajných zborov, zdravotných služieb a akékoľvek iné verejné služby musia byť pripravené na nutné preškolenia, aby mohli odpovedať na potreby prisťahovalcov a menšín.

6.14

Rozmanitosť je pozitívna – Kultúrne programy musia rešpektovať kultúrnu rozmanitosť. Rozmanitosť je charakteristickou črtou súčasných európskych miest. Taktiež sú rozmanité náboženské viery.

6.15

Taktiež je potrebné, aby miestne orgány podporovali pedagogiku spolužitia a snažili sa, aby sa všetky osoby rozdielneho pôvodu prispôsobili spôsobu života mesta, v ktorom bývajú. Na tejto pedagogike spolužitia sa majú podieľať tak skupiny obyvateľstva prisťahovaleckého pôvodu ako aj hostiteľskej spoločnosti, aby bolo zlepšené porozumenie medzi kultúrami a podporená sociálna integrácia.

6.16

Všetky osoby majú mať právo žiť v rodine, toto právo je jedným zo základných práv uznaných na medzinárodnej úrovni zmluvami pre ľudské práva. Rada národných legislatív a európska smernica pre zlúčenie rodín (24) avšak nezaručuje zodpovedajúcim spôsobom, aby prisťahovalci mohli požívať práva na život v rodine, ktoré je zároveň pozitívnym faktorom pre politiku integrácie.

6.17

Hľadisko rovnosti pohlaví – Každá integračná politika musí obsahovať hľadisko rovnosti pohlaví. Obzvlášť dôležité sú politiky zamerané na prípravu na zamestnanie, ktorých cieľom je zjednodušiť integráciu na pracovnom trhu.

6.18

Občianska účasť – Prístup k cestám občianskej účasti je jednou z najdôležitejších zložiek integrácie. Občianske práva a právo voliť v miestnych voľbách by mali byť zaručené pre štátnych príslušníkov tretích krajinách so stálym či dlhodobým pobytom, ako to EHSV navrhoval v rôznych stanoviskách (25).

7.1.1

Práca v sieťach a koordinácia medzi inštitúciami sú kľúčové a prejavujú sa dvoma spôsobmi: horizontálnym, teda medzi rôznymi miestnymi samosprávami, a vertikálnym, teda medzi miestnymi samosprávami na jednej strane a regionálnymi a štátnymi úradmi na strane druhej. Výzvy, ktoré predstavujú imigrácia a integrácia, nie je možné zvládnuť každou správou zvlášť. EHSV navrhuje, aby verejná správa zlepšila systémy koordinácie a aby práce v sieti mali k dispozícii postup hodnotenia. EHSV by tiež rád zaviedol lepšiu spoluprácu s Výborom regiónov v oblasti podpory politiky integrácie.

7.1.2

Niektoré regióny, ako Katalánsko a Šlesvicko-Holštajnsko, uviedli, že jedným z hlavných prvkov ich práce bolo zapojenie miestnych správ do plánovania svojich aktivít. Aj región Campania zdôraznil svoje odhodlanie pre prácu v sieti s odbormi, subjekty cirkvi atď. Miestne samosprávy zdôraznili, že v oblastiach ako je príjem prisťahovalcov je veľmi dôležité pracovať v sieti so subjektami špecializovanými na túto prácu.

7.1.3

Skúsenosti práce v sieti medzi miestnymi samosprávami na európskej úrovni rastú. Eurocities je organizácia, ktorá bola založená v roku 1986 a ktorá združuje už 123 európskych miest. Je organizovaná do pracovných skupín a jedna z nich sa zaoberá imigráciou a integráciou, aktívne sa na nej zúčastňujú niektoré mestá zastúpené na tomto vypočutí ako sú Rotterdam a Leeds. Okrem výmeny skúseností a osvedčených postupov podporujú európske projekty za účasti rôznych miest.

7.1.4

Iná sieť, ktorá bola vytvorená nedávno a ktorej cieľom je najmä politika imigrácie a integrácie, je sieť ERLAI, na ktorej sa zúčastňuje 26 miestnych a regionálnych samospráv. Jej cieľom je aj výmena informácií a skúseností a vytváranie spoločných aktivít a projektov.

7.1.5

Existujú aj iné skúsenosti, ktoré získali iné inštitúcie. Európska nadácia pre zlepšenie životných a pracovných podmienok tiež pracuje v sieti miest s cieľom koordinovať politiky integrácie.

7.1.6

Na európskej úrovni existuje sieť národných kontaktných miest pre integráciu, ktorá je koordinovaná Európskou komisiou a má tiež za cieľ výmenu skúseností. Prispela k vypracovaniu „Manuálu pre integráciu“ (26) a k ročnej správe o imigrácii a integrácii (27).

7.2.1

Miestne a regionálne samosprávy, ktoré vypracovali celkové plány a ktoré disponujú oddeleniami pre riadenie integrácie, majú lepšie výsledky ako tie, ktoré vykonávajú len náhodné akcie. Plánovanie, financovanie a vytvárania riadiacich nástrojov sú prvky, ktoré sú nutné, aby bolo možno zvládnuť imigráciu a integráciu.

7.2.2

EHSV sa nazdáva, že je veľmi dôležité, aby sa na vypracovanie politik a vykonávanie aktivít podieľali organizácie občianskej spoločnosti. Preto, aby plán pre integráciu mal úspech, je nutné, aby sa na ňom podieľala občianska spoločnosť. Tak to pojala spolková krajina Šlesvicko-Holštajnsko, ktorá zapojila sociálnych partnerov a rôzne subjekty do široké diskusie o integrácii predtým, ako schválila projekt, a dosiahla to, že si spoločnosť uvedomila potrebu politík integrácie. Príklady pre účasť spoločnosti je možné nájsť aj v iných mestách a regiónoch (Kodaň, Barcelona, Helsinky,…).

7.3.1

Miestne a regionálne orgány sú účinnejšie, keď majú podporu vlád členských štátov, nakoľko opatrenia pre integráciu si vyžadujú finančné zdroje a štáty sa do nej musia viacej angažovať. Šlesvicko-Holštajnsko poukázalo na tento aspekt a uviedlo, že jednou z hlavných aktivít bolo vysvetliť nemeckej vláde nutnosť podpory, pričom dosiahli pozitívne výsledky.

7.3.2

Iné samosprávy, ako napríklad mestá Ljubljiana alebo Brescia, uviedli, že nedostatočná podpora ich vlád im bráni rozvinúť širšie politiky v tejto oblasti. Tento problém je ešte závažnejší, pokiaľ regionálne vlády majú málo vlastných zdrojov. Na uvedené skutočnosti poukázal francúzsky región Midi-Pyrénées.

7.3.3

Európsky fond pre integráciu schválený Radou a Parlamentom na obdobie 2007 – 2013 má zásadný význam, pretože bude disponovať značnými finančnými zdrojmi pre politiku integrácie a bude podporovať, aby sa politiky vykonávali v celkovom a súdržnom rámci EÚ, pričom by mal byť dodržaný princíp subsidiarity. Nové členské štáty prejavili osobitný záujem o tento fond. EHSV opakovane podporuje vytvorenie tohto fondu a navrhuje Komisii, aby s ním prekonzultovala vypracovanie nariadenia.

7.4.1

Malo by sa zabrániť tomu, aby sa vytvorením špecializovaných úradov pre imigrantov nepodporovala segregácia. Zástupkyňa Budapešti napríklad uviedla, že v Maďarsku majú mestské úrady služby pre podporu rodiny a detí, pracovné úrady, atď. a imigranti sa obracajú na tieto služby takisto ako aj ostatní obyvatelia. Všeobecne však všetky mestá a regióny, ktoré vykonávajú politiky integrácie, postupujú pomocou špecifických plánov, prostriedkov úradov. Zástupca Helsiniek uviedol, že „by nemalo byť potrebné zavádzať špecifické služby pre imigrantov, avšak v skutočnosti potrebné sú.“ Uvedené preukazuje, že starostlivosť zo strany všeobecných úradov nerieši nedostatky, nevýhody, problémy a špecifické potreby, ktoré imigranti majú.

7.4.2

Pre imigráciu a integráciu je potrebné vypracovať plány, projekty a osobitné zdroje. Ďalej však existuje problém, ako postupovať smerom k normalizácii, t. j. ako je možné zabrániť, aby špecifikácia nevytvárala segregáciu. Zástupca mesta Brescia uviedol, že služby vytvorené pre imigráciu „nie sú paralelné služby, ale služby doplnkové“. Tieto služby nenahrádzajú riadne úrady, na ktoré sa obracajú imigranti vo všetkých prípadoch, za ktoré sú úrady zodpovedné.

7.4.3

Kodaň zdôraznila, že jednou zo snáh Rady pre integráciu je, aby jej aktivity neboli základom pre žiadny druh segregácie imigrantov a menšín od miestneho obyvateľstva. Snažia sa o všeobecné aktivity, ktoré by prispeli k zblíženiu a integrácii medzi všetkými vrstvami obyvateľstva.

7.4.4

V tomto zmysle je dôležité, aby miestne obyvateľstvo nepovažovalo aktivity, ktoré sa pre imigrantov realizujú, za privilégiá. To by mohlo posilniť predsudky a segregáciu. Katalánsko to uviedlo s tým, že vykonávajú špecifické aktivity pre imigrantov, avšak vždy je potrebné zohľadniť pocit odmietnutia, ktorý by to mohlo spôsobiť u miestneho obyvateľstva. Je potrebné riadne vysvetliť aktivity, ktoré miestne a regionálne vlády uskutočňujú pre imigrantov.

7.5.1

Rôzne mestá a regióny prispeli nápadmi o samotnej koncepcii integrácie a ukázali, že v Európe táto diskusia ešte nie je uzavretá, pretože v Európe existujú rôzne politické a právne kultúry a taktiež rôzne modely integrácie.

7.5.2

Spolková republika Šlesvicko-Holštajnsko po obsiahlej diskusii uviedla, že je potrebné zamerať sa na tri hlavné aspekty: rovná účasť, rovnoprávnosť v oblasti práva a povinností, rozvoj inkluzívnych a nediskriminačných opatrení, do ktorých budú zapojení tak imigranti ako aj hostiteľská spoločnosť.

7.5.3

Táto inkluzívna metóda je vykonávaná organizáciou milosrdenstva v Portugalsku, ktorá udáva smer politikám integrácie v Portugalsku. Sústreďuje sa predovšetkým na politiku rovného zaobchádzania a sprostredkovania portugalského občianstva.

7.5.4

Barcelona poukázala na tri hlavné body: podpora rovnosti (uznanie práv, podpora rovných príležitostí a zaobchádzania) uznanie kultúrnej rozmanitosti a podpora spolužitia (podpora aktivitám zameraných na sociálnu súdržnosť a zabránenie vzniku paralelných svetov medzi miestnym obyvateľstvom a skupinami prisťahovalcov).

7.5.5

Rotterdam začal v roku 2004 dôležitú diskusiu o modeli integrácie, ktorý bol dodnes uplatňovaný. Táto potreba vyplynula zo zistenia, že aj napriek dlhoročnej aktívnej politike integrácie sa spoločnosť vyvíja rozdielne a sú podporované procesy segregácie (najmä moslimského obyvateľstva). V rámci diskusie bol najviac spochybnený postoj „my proti nim“, ktorý v spoločnosti panuje.

7.5.6

European Liaison Committee for Social Housing vidí ťažisko diskusie o integrácii v odstránení nerovnosti a v rovnosti príležitostí. Jeho práca sa sústredí na bývanie, pričom zdôrazňuje, že diskriminácia v tejto oblasti je jedným z hlavných dôvodov segregácie prisťahovalcov.

7.5.7

EHSV zastáva názor, že 11 základných spoločných princípov (uvedených v prílohe 1), o ktoré sa opiera európsky program pre integráciu, sú primerané a vyrovnané. Takto boli vyhodnotené väčšinou účastníkov vypočutia v Barcelone.

8.1

Imigranti pozitívne prispievajú prácou k hospodárskemu rozvoju a sociálnemu blahobytu v Európe. EHSV zastáva názor, že imigrácia v Európe môže znamenať nové príležitosti pre konkurencieschopnosť podnikov a pre pracovné podmienky a sociálny blahobyt.

8.2

Zamestnanosť je kľúčová pre proces integrácie, pretože zamestnanie v dôstojných podmienkach je nevyhnutné pre dosiahnutie finančnej samostatnosti imigrantov, pomáha rozvíjať sociálne vzťahy a vzájomné zoznamovanie sa s hostiteľskou spoločnosťou. EHSV navrhuje, aby integrácia na pracovnom trhu prebiehala za podmienok rovného zaobchádzania bez toho, aby došlo ku diskriminácii medzi domácimi zamestnancami a prisťahovalcami, pričom by boli zohľadnené potrebné profesionálne požiadavky.

8.3

S pracovníkmi, ktorí žijú v Európe v emigrácii musia mať zabezpečené spravodlivé zaobchádzanie, nakoľko sú chránení medzinárodnými dohovormi o ochrane ľudských práv, princípmi a právami zakotvenými v dohovoroch ILO. EHSV opakovane navrhuje, aby členské štáty EÚ podpísali medzinárodný dohovor OSN z roku 1990 o ochrane práv všetkých migrujúcich pracovníkov a členov ich rodín.

8.4

Smernice EÚ o rovnakom zaobchádzaní v práci a rovnakom zaobchádzaní nezávisle od rasového alebo etnického pôvodu sú základnými právnymi nástrojmi na určenie legislatívy a postupov v členských štátoch v boji proti diskriminácii a podpore pracovnej integrácie. V oblasti trhu práce by legislatíva a verejné politiky mali byť dopĺňané účasťou sociálnych partnerov, pretože integrácia v oblasti pracovného trhu je taktiež otázkou sociálneho prístupu a kompromisov medzi odborovými organizáciami a zamestnávateľmi.

8.5

V oblasti trhu práce by legislatíva a verejné politiky mali byť dopĺňané účasťou sociálnych partnerov, pretože integrácia v oblasti pracovného trhu je taktiež otázkou sociálneho prístupu a kompromisov medzi odbormi a zamestnávateľmi. EHSV zastáva názor, že imigrácia v Európe môže znamenať nové príležitosti pre konkurencieschopnosť podnikov a pre pracovné podmienky a sociálny blahobyt.

8.6

Pracovné úrady by mali podporovať programy pre zlepšenie prístupu k práci pre prisťahovalcov: podporovať uznávanie odborných kvalifikácií, zlepšiť jazykové a odborné vzdelanie, poskytovať vhodné informácie o pracovných systémoch hostiteľskej krajiny.

8.7

Na miestnej úrovni hrajú významnú úlohu odbory, zamestnávateľské organizácie, združenia prisťahovalcov a iné organizácie občianskej spoločnosti. Taktiež zohrávajú významnú úlohu pri prenose informácií a sprostredkovaní prístupu prisťahovalcov k zamestnaniu. V Európe sú veľmi aktívne sociálne organizácie, ktoré podporujú zapojenie imigrantov a ich potomkov do zamestnania: pomocou vzdelávacích programov, pracovnej asistencie, podpory pri vytváraní malých podnikov, atď.

8.8

Čoraz viac podnikov začína využívať príležitosti na úspech, ktoré ponúka integrácia imigrantov na pracovný trh, ako aj čoraz väčšiu rozmanitosť. EHSV sa nazdáva, že podniky môžu prispieť k zvýšeniu citlivosti hostiteľskej spoločnosti v oblasti diskriminácie tým, že odmietnu akékoľvek xenofóbne a vylučovacie správanie pri zamestnávaní osôb.

8.9

Je dôležité, aby bol stanovený postup, založený na riadení migračných tokov, ktoré by mali zrealizovať krajiny pôvodu a zamerať sa na skutočné možnosti pracovnej a zároveň sociálnej integrácie.

8.10

Nízka kvalita zamestnania je taktiež faktorom diskriminácie, keď sú prisťahovalci využívaní ako „najzraniteľnejšia“ pracovná sila.

8.11

V odborových organizáciách sa niekedy prejavujú korporatívne tendencie, pričom dochádza iba k obhajovaniu niektorých záujmov, pričom problematika prisťahovalcov tam nie je začlenená. EHSV zastáva názor, že odbory by mali integrovať medzi svojich členov pracovníkov prisťahovalcov a umožniť im prístup na reprezentačné a riadiace funkcie. Mnoho odborových organizácií má k dispozícii overené postupy, ktoré zabezpečujú rovnosť zamestnancov vo svojich právach bez rozdielu v pôvode alebo národnosti.

8.12

Združenia zamestnávateľov stoja pred významnou výzvou v oblasti transparentnosti trhov práce. EHSV zastáva názor, že spolu so zamestnaneckými odbormi je potrebné spolupracovať s miestnymi a regionálnymi orgánmi, aby sa predišlo diskriminačným situáciám a boli podporované integračné prístupy.

8.13

Sociálni partneri, ktorí sú hlavnými aktérmi na trhu práce a predstavujú základné piliere hospodárskeho a sociálneho života v Európe, majú pri integrácii významnú úlohu. V oblasti kolektívneho vyjednávania musia prijať zodpovednosť, ktorú majú v oblasti integrácie prisťahovalcov, pričom je treba vylúčiť priame alebo nepriame aspekty diskriminácie z kolektívnych zmlúv, noriem a postupov na trhu práce.

8.14

Európa má mnohé príklady overených postupov sociálnych partnerov a organizácií občianskej spoločnosti, ktoré by EHSV chcelo rozšíriť. Na vypočutí v Dubline boli preskúmané pozitívne skúsenosti v podnikoch, odborových organizáciách, združení zamestnávateľov a sociálnych organizácií v sektoroch a krajinách. Z uvedených skúseností by výbor rád upozornil na záväzky sociálnych partnerov v Írsku týkajúce sa zabezpečenia rozmanitosti v podnikoch a boja proti diskriminácii. Taktiež je potrebné vyzdvihnúť dohodu sociálnych partnerov v Španielsku týkajúcu sa legalizácie práce, nepovolenej imigrácie a spravovania pracovnej imigrácie z pohľadu spolupráce a sociálneho dialógu.

8.15

EHSV sa nazdáva, že je potrebné zaviesť aktívne politiky a nové záväzky sociálnych partnerov na presadenie integračných sociálnych postojov, rovnosti a boja proti diskriminácii na pracovisku. Európsky sociálny dialóg môže byť vhodným rámcom pre to, aby sociálni partneri prijali nové záväzky na takej úrovni, akú uznajú za vhodnú.

8.16

Európsky sociálny dialóg je výhradnou zodpovednosťou sociálnych partnerov. Hospodárska a sociálna rada a UNICE vypracovali agendu pre európsky sociálny dialóg. EHSV vyjadruje svoje želanie, aby boli zachované stanovené ciele.

8.17

EHSV sa môže stať stálym diskusným fórom o osvedčených postupoch v oblasti integrácie a imigrácie. V tomto zmysle bude aj naďalej spolupracovať s Dublinskou nadáciou a ILO v tom smere, aby sa v Európe rozvíjali integračné opatrenia a postupy, zorganizuje nové stretnutia a fóra, kde sa zúčastnia sociálni aktéri a iné organizácie občianskej spoločnosti s cieľom prerokovať a vymeniť si svoje skúsenosti z oblasti overených integračných postupov, ktoré by sa mali v Európe rozvíjať.