23.12.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 318/123


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Bieloruská občianska spoločnosť“

(2006/C 318/23)

Európsky hospodársky a sociálny výbor sa 14. júla 2005 rozhodol podľa článku 29, odsek 2 svojho vnútorného poriadku vypracovať stanovisko z vlastnej na tému: „Bieloruská občianska spoločnosť“.

Odborná sekcia pre vonkajšie vzťahy, poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci, prijala svoje stanovisko 19. júla 2006. Spravodajcom bol pán Stulík.

Európsky hospodársky a sociálny výbor prijal na svojom 429. plenárnom zasadnutí 13. a 14. septembra 2006 (schôdza zo 14. septembra) 146 hlasmi za, 2 hlasmi proti, pričom 5 sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko.

1.   Zhrnutie stanoviska

1.1

Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) chce vyjadriť týmto stanoviskom z vlastnej iniciatívy svoju podporu, solidaritu a sympatie všetkým organizáciám občianskej spoločnosti v Bielorusku, ktoré sa usilujú v tejto krajine o presadenie demokracie, ľudských práv, právneho štátu, slobody zhromažďovania a slobody prejavu, teda hodnôt, na ktorých stojí Európska únia.

1.2

Európsky hospodársky a sociálny výbor vyjadruje svoju morálnu podporu predovšetkým takým organizáciám občianskej spoločnosti, akými sú advokátske mimovládne organizácie zaoberajúce sa ľudskými právami a monitorovaním stavu demokracie a právneho štátu, nezávislé mládežnícke organizácie, nezávislé nadácie, nezávislé združenia zamestnávateľov a podnikateľov a nezávislých odborov, ktoré sa usilujú o presadenie demokracie, ľudských práv, právneho štátu a európskych hodnôt v Bielorusku.

1.3

Významnú rolu a úlohu v kontaktoch s bieloruskou občianskou spoločnosťou hrajú priame medziľudské kontakty, napríklad formou vzájomných výmen predovšetkým medzi mladými ľuďmi. Pre ich podporu a zintenzívnenie je nevyhnutné, aby EÚ a členské štáty EÚ viedli ústretovú vízovú politiku smerom k bieloruským občanom.

1.4

Európska únia ako celok by sa mala usilovať o uskutočňovanie vhodnej, zrozumiteľnej a adresnej informačnej politiky a stratégie, ktorá by bieloruským občanom vysvetľovala základné hodnoty a mechanizmy fungovania Európskej únie.

1.5

Nevyhnutnou podmienkou finančnej podpory občianskej spoločnosti v Bielorusku zo strany EÚ je nájdenie jej flexibilných foriem tak, aby táto pomoc a podpora skutočne našla svojich potrebných adresátov.

1.6

Európsky hospodársky a sociálny výbor odporúča inštitúciám EÚ využiť pri definícii stratégií podpory organizácií občianskej spoločnosti v Bielorusku transformačné skúsenosti a know-how organizácií občianskej spoločnosti z nových členských krajín.

2.   Všeobecný úvod

2.1

Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) chce vyjadriť týmto stanoviskom z vlastnej iniciatívy svoju podporu, solidaritu a sympatie všetkým organizáciám občianskej spoločnosti v Bielorusku, ktoré sa usilujú v tejto krajine o presadenie demokracie, ľudských práv, právneho štátu, slobody zhromažďovania a slobody prejavu, teda hodnôt, na ktorých stojí Európska únia.

2.2

EHSV prikladá veľký význam existencii skutočnej a nikým nekontrolovanej občianskej spoločnosti v Bielorusku, ktorá je predpokladom dlhodobej stabilizácie a rozvoja demokracie v tejto krajine.

2.3

EHSV vyjadruje zásadný nesúhlas s postupmi bieloruských úradov, štátnej a verejnej správy, ktoré 19. marca 2006 vyústili do veľmi netransparentných a neregulárnych prezidentských volieb. Rovnakým spôsobom EHSV odmieta politicky vykonštruované procesy proti demokratickým aktivistom a členom mimovládnych organizácií, ktorí chceli iba využiť svoje občianske práva a monitorovať priebeh prezidentských volieb, a ktorým boli v poslednej dobe udelené exemplárne a nespravodlivé výroky (prípad s členmi mimovládnej organizácie Partnerstvo).

2.4

Výbor podotýka, že v Bielorusku, krajine, ktorá priamo susedí s EÚ, dochádza k politicky motivovanému násiliu proti občanom, pošliapavaniu základných ľudských práv a porušovaniu medzinárodne platných občianskoprávnych dohôd a zmlúv. Táto skutočnosť je pre organizácie občianskej spoločnosti z 25 členských štátov EÚ neakceptovateľná.

2.5

EHSV nesúhlasí s prenasledovaním a následnou kriminalizáciou tých organizácií občianskej spoločnosti, ktoré sa v Bielorusku postavili na odpor proti zvoli štátnych orgánov.

2.6

Toto stanovisko EHSV z vlastnej iniciatívy má za cieľ navrhnúť ďalší postup inštitúcií EÚ voči Bielorusku a na podporu občianskej spoločnosti v tejto krajine. Stratégia EÚ na podporu bieloruskej občianskej spoločnosti musí byť strednodobá, konkrétna, realizovateľná a udržateľná, a to predovšetkým teraz, po prezidentských voľbách, keď sa medzinárodná pozornosť začne od Bieloruska odvracať.

2.7

Stanovisko si zároveň kladie za cieľ bližšie oboznámiť európske organizácie občianskej spoločnosti so situáciou v Bielorusku, posilniť ich záujem o osud a problémy ich bieloruských partnerov, podnietiť ich vzájomnú spoluprácu a tak k nej otvoriť cestu.

3.   Situácia občianskej spoločnosti v Bielorusku

3.1

Právny rámec nevyhnutný pre formálnu existenciu organizácií občianskej spoločnosti sa na prvý pohľad môže zdať dostačujúci a zodpovedajúci štandardom modernej spoločnosti. Problém s bieloruským právnym rámcom však spočíva v jeho detailnom výklade a v umelo vytváraných prekážkach brániacich fungovaniu a registrácii organizácií občianskej spoločnosti. V praxi je situácia taká, že na základe tohto právneho rámca je možné nájsť zámienky na zamietnutie registrácie občianskych organizácií, ktoré sú pre vládny režim nepohodlné.

3.2

Pre občiansku spoločnosť v Bielorusku je, rovnako ako pre každú krajinu s autoritárskou alebo totalitnou vládou, charakteristické rozdelenie na jej oficiálnu časť a na tú, ktorá pôsobí prinajmenšom legálne ale s problémami, pololegálne, alebo až ilegálne. Bieloruské úrady tieto organizácie politizujú a dávajú ich do súvislosti s politickou opozíciou. Na tomto mieste však treba podotknúť, že k základným právam a európskym hodnotám patrí právo občanov slobodne sa zhromažďovať, aby tak bránili svoje partikulárne i verejné záujmy, a teda situácie, kedy dochádza ku „konfliktom“ medzi občianskou spoločnosťou a oficiálnou politickou mocou sú bežné a normálne aj v krajinách Európskej únie. V štandardných demokraciách podobné „konflikty“ neznamenajú oslabenie legitimity týchto organizácií, ale spôsob kontroly a zapojenia verejnosti do správy vecí verejných.

3.3

V Bielorusku pôsobí celý rad oficiálnych organizácií, ktoré sú k režimu lojálne alebo sú priamo kontrolované či zriadené štátnymi orgánmi. Tieto organizácie sú vydávané štátnou mocou za „bieloruskú občiansku spoločnosť“ (1). Na druhej strane existujú organizácie občianskej spoločnosti, ktoré sú kritické voči režimu, a ktoré sú v dôsledku tejto kritiky kriminalizované a často aj postavené mimo zákon.

3.4

V Bielorusku zároveň pôsobia i neformálne organizácie, či združenia občanov, ktoré je rovnako potrebné brať ako súčasť občianskej spoločnosti. Tieto skupiny aktívnych a uvedomelých občanov nemajú vzhľadom na svoju činnosť šancu stať sa oficiálnou organizáciou, a ako také musia existovať iba neformálne. Títo ľudia, ktorí sa sami takto organizujú, čelia hrozbám perzekúcie, súdnych procesov, straty zamestnania či študijného miesta. Dôležitou otázkou je, ako sa dá pomôcť týmto neformálnym skupinám, ktoré ale často tvoria jadro nezávislej bieloruskej občianskej spoločnosti.

3.5

Podobným spôsobom pokračuje vo svojej činnosti celý rad organizácií občianskej spoločnosti, ktorým bolo z rôznych dôvodov a pod rôznymi malichernými, formalistickými a nezmyslenými zámienkami odmietnuté obnovenie registrácie, k čomu bieloruské úrady siahajú ako k nástroju formálnej likvidácie nepohodlných organizácií. Predovšetkým ide o advokátske mimovládne organizácie zaoberajúce sa ľudskými právami a monitorovaním stavu demokracie a právneho štátu, nezávislé mládežnícke organizácie, nezávislé nadácie, nezávislé združenia zamestnávateľov a podnikateľov a nezávislých odborov. Tieto organizácie nemôžu ďalej pôsobiť ako legálne a formálne existujúce subjekty.

3.6

Aj keď celkový počet mimovládnych organizácií v Bielorusku presahuje 2 500 (2), počet nezávislých organizácií, ktoré sa hoci iba okrajovo venujú spoločenským záležitostiam, klesá, a to v dôsledku perzekúcií, zásahov úradnej moci a nevyhnutnosti spĺňať nové požiadavky na obnovenie registrácie. Napríklad v oblasti ľudských práv je jednou z posledných legálne fungujúcich organizácií Helsinský výbor, ktorý v posledných dňoch tiež čelí silnejúcemu tlaku zo strany štátnych inštitúcií.

3.7

V sektore nezávislých združení a zoskupení podnikateľov, priemyselníkov a zamestnávateľov existuje len niekoľko malých organizácií (napríklad „Perspektyva“), ktorej členovia sú ale často obeťami zatýkania a vykonštruovaných súdnych procesov.

3.8

Medzi odborovými organizáciami pôsobia oficiálne odborové centrály, ako aj nezávislé odborové hnutia. Ale napriek tomu sú sloboda zhromažďovania a práva členov nezávislých odborov systematicky porušované. Nedávna výzva (3) adresovaná Európskej komisii zo strany Európskej odborovej konfederácie (ETUC), Medzinárodnej konfederácie slobodných odborov (ICFTU) a Svetovej konfederácie práce (WCL) poukazovala práve na porušovanie odborárskych práv v Bielorusku.

3.8.1

Medzinárodná organizácia práce (MOP) už mnoho rokov kritizuje a odsudzuje závažné a systematické porušovania základných práv pracujúcich a odborov na slobodu zhromažďovania a kolektívne vyjednávanie (dohovory 87 a 98). Vyšetrovacia komisia Správnej rady MOP, založená roku 2003, vypracovala správu roku 2004, ktorá odsúdila zasahovanie vlády do vnútorných záležitostí odborov, ako aj právne predpisy a zákony zamerané proti odborom. Od prijatia tejto správy MOP ostro kritizuje vládu za neplnenie, alebo za čiastočné plnenie odporúčaní vyšetrovacej komisie. Na poslednom, 95. zasadnutí Medzinárodná konferencia práce MOP (jún 2006) vyzvala vládu, aby podnikla konkrétne kroky k realizácii týchto odporúčaní tak, aby zasadnutie Správnej rady v novembri 2006 mohlo zaznamenať skutočný a hmatateľný pokrok. Pokiaľ by k žiadnemu pokroku nedošlo, Konferencia sa domnieva, že by správna rada začala uvažovať o prijatí ďalších opatrení v súlade s Ústavou MOP. Opatrenia by zahrnovali kroky Medzinárodnej konferencie práce, ktoré by doporučili členským štátom, federáciám zamestnávateľov a odborom, aby prehodnotili svoje vzťahy s Bieloruskom.

3.9

EHSV vyjadruje svoju plnú podporu tým bieloruským organizáciám občianskej spoločnosti, ktoré sa hlásia k európskym hodnotám a ktoré svojou činnosťou a aktivitami nelegitimizujú a nepodporujú autoritársky režim, alebo nie sú naňho inak napojené. EHSV vyzýva k podobnej podpore (vrátane financií) inštitúcie EÚ a organizácie občianskej spoločnosti v členských krajinách EÚ.

3.10

EHSV si na druhej strane uvedomuje, že je nevyhnutné viesť dialóg a rokovania s tými organizáciami, ktoré svojou činnosťou či spôsobom konania legitimizujú súčasný autoritársky politický režim, čím spochybňujú základné európske hodnoty.

3.11

Celkove sa musia bieloruské organizácie občianskej spoločnosti (aj v spolupráci so zahraničnými partnermi) snažiť prelomiť vlastnú izoláciu v spoločnosti a získať si jej dôveru tým, že jej dokážu prezentovať vlastné výsledky a spoločenský význam.

3.12

Situácia a úloha občianskej spoločnosti v Bielorusku je naviac komplikovaná skutočnosťou, že podstatná časť bieloruských občanov uznáva legitimitu súčasného politického vedenia a vyjadruje mu svoju podporu. Na druhej strane sa organizácie občianskej spoločnosti netešia veľkej verejnej podpore, a aj vďaka informačnej politike politického režimu sa ich darí vykresľovať v očiach radových bieloruských občanov v negatívnom svetle.

4.   Všeobecné odporúčania k stratégii EÚ voči Bielorusku

4.1

EHSV v podstate súhlasí a vyjadruje podporu Európskej komisii, ktorá 28. mája 2004 schválila „Národný strategický dokument: Národný indikatívny program Belarus, 2005 – 2006.“ Záujem a podpora EHSV sa týka predovšetkým tých bodov indikatívneho programu, ktoré hovoria o podpore bieloruskej občianskej spoločnosti zo strany EÚ. EHSV ponúka, že sa aktívne zapojí do konzultácií o najvhodnejšej podobe tejto podpory.

4.2

EHSV ďalej dúfa, že Európska komisia predloží podobný program i na ďalšie obdobie, pretože mnohé bieloruské organizácie očakávajú od EÚ väčšiu angažovanosť v oblasti ľudských práv a demokracie v ich krajine. Podobné plány a programy majú na bieloruskú občiansku spoločnosť motivačný a povzbudzujúci účinok.

4.3

EHSV preto podotýka, že k zmene autoritárskeho režimu, ktorý sa snaží pôsobiť dojmom, že kontroluje situáciu v krajine, bude potrebné prispievať každodennou činnosťou a to často i prostredníctvom politiky „malých krokov“. Týka sa to predovšetkým bieloruských organizácií občianskej spoločnosti. V situácii, keď sú aj nepolitické občianske organizácie predmetom reštrikcií, sa ich činnosť stáva tiež politickou.

4.4

Inštitúcie EÚ a členské štáty EÚ musia vystupovať proti Bielorusku a pri podpore občianskej spoločnosti koordinovať a zosúlaďovať vlastné stratégie medzi sebou a ďalšími medzinárodnými darcami (nadácie, vlády ďalších krajín).

4.5

Zavedenie prípadných hospodárskych a ďalších sankcií musí byť predmetom veľmi dôslednej analýzy prípadných ziskov a strát. V situácii, keď režim prezidenta Lukašenka kontroluje prakticky všetky oznamovacie prostriedky, nebude veľkým problémom vykresliť EÚ v očiach bieloruských občanov (predovšetkým mimo hlavného mesta Minsk) ako nepriateľskú inštitúciu, a tým aj znížiť atraktívnosť „európskeho“ smerovania budúceho politicko-hospodárskeho vývoja Bieloruska.

4.6

Musíme rozlišovať medzi sankciami, ktoré majú dopad priamo na obyvateľov, a tými, ktoré majú dopad na samotných predstaviteľov štátnej moci. Toto rozdelenie prípadného použitia sankcií je nutné rešpektovať pri ich formulácii. Sankcie by nemali bezprostredne zasiahnuť samotných obyvateľov Bieloruska. Sankciami nie je v žiadnom prípade vylúčenie Bieloruska zo systému všeobecných preferencií (GSP), pretože ide o podmienený zvýhodnený prístup na trhy EÚ, ktorý závisí od rešpektovania základných pravidiel. Okrem toho má bieloruská vláda dostatok času a príležitostí, aby napravila hlavné výhrady spojené s porušovaním základných odborárskych práv v Bielorusku.

4.7

Aj keď je Bielorusko formálne zahrnuté do Európskej politiky susedstva (European Neighbourhood Policy – ENP), za súčasných podmienok nie je teraz možné ponúknuť Bielorusku plné využívanie výhod ENP. EHSV zdieľa názor Komisie a Rady, že začlenenie Bieloruska do tohto programu by malo byť možné, len čo bieloruské úrady jasne prejavia ochotu rešpektovať demokratické hodnoty a princípy fungovania právneho štátu. Bolo by však vhodné, aby Európska komisia pracovala na jednostrannom scenári (alebo scenári vypracovanom v spolupráci so zástupcami občianskej spoločnosti) rýchleho zapojenia Bieloruska do ENP v prípade, že v krajine dôjde k zásadnej zmene politicko-ekonomickej situácie. Tu sa ponúka paralela so Slovenskom ako kandidátskou krajinou v deväťdesiatych rokoch pod vládou Vladimíra Mečiara (4). Podobný prístup a flexibilita EÚ voči Bielorusku by neustále mobilizovali bieloruskú občiansku spoločnosť a ponúkali by jej „európsky“ atraktívny alternatívny scenár.

4.8

Jedným z hlavných aktérov, ktorí ovplyvňujú – a majú záujem aj naďalej ovplyvňovať – vývoj Bieloruska bolo, je a bude Rusko. Keďže Rusko je deklarovaným strategickým partnerom Európskej únie, je nevyhnutné viesť s Ruskom, ruskými politikmi, ako aj so zástupcami ruskej občianskej spoločnosti dialóg o situácii v Bielorusku.

5.   Konkrétne problémové oblasti bieloruskej občianskej spoločnosti a navrhované praktické opatrenia

5.1

Slobodné médiá a prístup k objektívnym a nestranným informáciám. V súčasnej dobe prakticky existuje informačný monopol režimu. Občianska spoločnosť nemá prístup k médiám a oficiálnym mediálnym a informačným kanálom. Redakcie väčšiny nezávislých novín boli z rôznych dôvodov zatvorené, zvyšné periodiká majú prakticky znemožnený prístup do štátnej distribučnej siete. Rovnako prístup k internetu je obmedzený, s výnimkou hlavného mesta Minsk a regionálnych centier, aj keď cena za pripojenie je stále veľmi vysoká. Prioritou EÚ by preto malo byť zaistenie, podpora a posilnenie stálych nezávislých informačných zdrojov pre bieloruských občanov a tiež zaistenie necenzurovaných internetových serverov. Podporu si zaslúžia nezávislé internetové iniciatívy bežných občanov.

5.2

Podpora bieloruskej občianskej spoločnosti zo strany EÚ. Napriek deklarovanej priorite EÚ podporovať občianske organizácie v Bielorusku existuje rad praktických a formálnych bariér, ktoré bránia tomu, aby sa táto podpora „dostala“ priamo k príjemcom. Súčasné postupy financovania EÚ sú mimoriadne zložité, zdĺhavé a nákladné. Platné Finančné nariadenie by malo byť upravené tak, aby umožňovalo flexibilnejšie a užívateľsky ústretovejšie financovanie nielen oficiálne zaregistrovaných organizácií, ale aj neregistrovaných občianskych iniciatív, najmä v krajinách s nepriateľským prostredím. EHSV požaduje, aby Komisia, Európsky parlament a Rada zvážili zjednodušenie súčasných postupov financovania občianskej spoločnosti pri príprave rôznych pozmeňovacích návrhov Finančného nariadenia a príslušných vykonávacích predpisov. Vhodným spôsobom doručenia potrebnej pomoci by mohlo byť využitie existujúcich európskych sietí občianskych organizácií a zastupovanie bieloruských organizácií (vrátane neregistrovaných) prostredníctvom týchto európskych sietí.

5.3

EHSV víta nedávny návrh Komisie na vytvorenie samostatného nástroja financovania podpory demokracie a ľudských práv na celom svete a jeho zamerania na tie krajiny, kde sú základné slobody najviac ohrozené. Výbor dúfa, že bude mať možnosť vyjadriť sa k tomuto legislatívnemu návrhu a že jeho hlavným princípom bude jeho dostupnosť pre všetkých, ktorí ho potrebujú, a tiež flexibilita jeho využitia organizáciami občianskej spoločnosti.

5.4

EHSV rovnako podporuje nedávne iniciatívy diskutované na pôde Európskeho parlamentu a v prostredí európskych neziskových organizácií, ktorých cieľom je snaha presadiť nový finančný nástroj podpory (Európska nadácia, prípadne agentúra pre demokraciu) demokratických síl v takých krajinách ako je Bielorusko. Vďaka tejto agentúre by bolo možné poskytnúť nevyhnutnú finančnú podporu aj tým organizáciám, ktoré nemajú formálny štatút a ktorým je zo strany vládnych orgánov odopieraná registrácia.

5.5

Pre budúcnosť demokratického Bieloruska je kľúčová konsolidácia demokratických síl a nezávislej občianskej spoločnosti a určenie si strategických smerov ich ďalšieho rozvoja v nastávajúcom období po voľbách. EÚ by sa mala prednostne zamerať na ich podporu v spolupráci s ďalšími darcami a štátmi sledujúcimi rovnaké ciele a záujmy v Bielorusku.

5.6

Rovnaký prístup k podpore EÚ (nielen finančnej) a ku kontaktom s európskymi inštitúciami by mal byť zaistený rovnako pre „staré“ demokratické a ustálené bieloruské organizácie občianskej spoločnosti, ako aj pre organizácie a iniciatívy novo vznikajúce.

5.7

Vzájomná informovanosť. V Bielorusku nefunguje Delegácia Európskej komisie ako v iných krajinách, a to napriek nevypočutej oficiálnej žiadosti EÚ túto Delegáciu v Minsku otvoriť. Rovnako tu chýba sieť európskych dokumentačných stredísk. Prístup k základným a objektívnym informáciám o EÚ, o spôsobe jej fungovania, o jej hodnotách a politike je takmer nemožný. Preto by bolo vhodné zamyslieť sa nad spôsobom, ako zvýšiť informovanosť bieloruských občanov o EÚ, čo by malo za následok aj zvýšenie atraktívnosti „európskej“ cesty možného vývoja v krajine (5).

5.8

EÚ by sa mala zasadzovať za vypracovanie celkovej informačnej stratégie, ktorá by bieloruským občanom dokázala objasniť základné európske hodnoty. V situácii, keď v Bielorusku nie je z viny EÚ stále otvorená Delegácia Európskej komisie, by bolo vhodné, aby sa zastupiteľské úrady jednotlivých členských štátov EÚ spoločne zasadzovali za propagáciu európskych hodnôt, napríklad vytvorením spoločného Európskeho domu v Minsku.

5.9

EHSV považuje za účelné vytvoriť post zvláštneho splnomocnenca EÚ pre Bielorusko tak, ako v prípade iných oblastí (6). Tento splnomocnenec, menovaný členskými štátmi EÚ, by informoval inštitúcie EÚ o súčasnej situácii v Bielorusku a o vývoji vzťahov EÚ – Bielorusko. Úlohou zvláštneho splnomocnenca by mala byť koordinácia zahraničnej politiky jednotlivých členských štátov EÚ voči Bielorusku a navrhovanie spoločných krokov a postupu EÚ voči Bielorusku. Medzi ďalšie úlohy zvláštneho splnomocnenca by malo patriť udržovanie kontaktov so zástupcami bieloruskej občianskej spoločnosti, demokratickej opozície, aj bieloruskými oficiálnymi úradmi a inštitúciami.

5.10

Zároveň je nutné konštatovať, že informovanosť o ťažkej situácii občianskych organizácií v Bielorusku a jej uvedomovanie si je v krajinách EÚ nedostatočné a značne sa medzi členskými štátmi líši.

5.11

Udržovanie kontaktov medzi organizáciami občianskej spoločnosti EÚ a Bieloruskom. Bieloruské úrady efektívne znemožňujú a znepríjemňujú členom organizácií občianskej spoločnosti možnosť stretávať sa so svojimi partnermi z EÚ a možnosť vycestovať do zahraničia. Predovšetkým problematické sú bariéry brániace stretávaniu mladých ľudí. Bieloruským študentom režim často znemožňuje štúdium v zahraničí a činnosť v mimovládnych organizáciách. Osobné kontakty medzi členmi organizácií občianskej spoločnosti z Bieloruska a EÚ by preto mali byť jednou z priorít politiky EÚ voči Bielorusku. Existencia osobných väzieb je nenahraditeľná napríklad pri prenose informácií, skúseností a poskytovaní morálnej podpory. EÚ by preto mala financovať výmeny mládeže a študentov, poskytovať štipendiá a podporu praxe, a napomáhať tak rozvoju spoločnej činnosti skupín občianskej spoločnosti, ako aj cielenej pomoci vedúcim predstaviteľom s názorom.

5.12

EHSV vyjadruje veľké znepokojenie nad súčasnou vízovou politikou jednotlivých členských štátov EÚ voči bieloruským občanom. Aj keď EÚ na jednej strane deklaruje snahu zjednodušiť vízové postupy pre vybrané skupiny obyvateľov (vrátane zástupcov organizácií občianskej spoločnosti), v praxi dochádza k flagrantnému porušovaniu ľudskej dôstojnosti a ponižovaniu bieloruských žiadateľov o víza do krajín EÚ. Tým, že vízové procedúry sú zdĺhavé a pre žiadateľov často ponižujúce a nedôstojné (7), dochádza v očiach bieloruských občanov k spochybneniu hodnôt, ktoré EÚ presadzuje a na ktorých je založená. Tieto skutočnosti spolu s nedávnym zvýšením správnych poplatkov za vystavenie víz významne obmedzujú medziľudské kontakty vrátane kontaktov medzi zástupcami organizácií občianskej spoločnosti.

5.13

EHSV preto vyzýva inštitúcie EÚ a jednotlivé členské štáty EÚ, aby v čo najväčšom rozsahu odstránili byrokratické, formálne i neformálne prekážky brániace tým bieloruským občanom, ktorí rešpektujú a neporušujú platné zákony, získať vstupné víza do krajín EÚ a znížili poplatky za ich vystavenie. Členské štáty by mali zvážiť možnosti zjednodušeného udeľovania víz z humanitárnych, vedeckých a študijných dôvodov. Výška poplatkov by mala proporcionálne zodpovedať miestnej kúpnej sile v jednotlivých krajinách, kde sa o tieto víza žiada. Zároveň je nevyhnutné dbať o dôstojné vystupovanie voči žiadateľom o víza. Iba takto EÚ vyšle dôveryhodný signál smerom k bieloruskej spoločnosti, že úmysel zintenzívniť medziľudské kontakty medzi občanmi EÚ a Bieloruska je myslený vážne.

5.14

Pre bieloruské organizácie občianskej spoločnosti je cenným zdrojom know-how a skúsenosti ich partnerov z nových členských krajín. Predovšetkým cenné sú poznatky a skúsenosti (aj negatívne) spojené s prechodom od totalitného k demokratickému režimu týkajúce sa prijímania transformačnej legislatívy, vytvárania základných demokratických inštitúcií a princípov fungovania právneho štátu, fungovania slobodnej a otvorenej občianskej spoločnosti, nezávislých médií, vytvárania vyvážených vzťahov medzi verejným, súkromných a občianskym sektorom, realizácia sociálno-ekonomických reforiem, reforiem štátneho aparátu (vrátane armády, polície, súdnictva). EÚ by mala ako celok podporovať prenos tohto transformačného know-how bieloruským organizáciám.

5.15

Šírenie skúseností a osvedčených postupov by sa nemalo uskutočňovať len prostredníctvom výjazdových aktivít von z Bieloruska, ale je nutné zaistiť návštevy a organizovanie rôznych aktivít, seminárov, konferencií a okrúhlych stolov s partnermi z krajín EÚ priamo v Bielorusku. Dostatočný priestor a podpora by mali byť venované práci a činnosti súkromných nadácií, ktoré podobné projekty realizujú a financujú. Príklady osvedčenej praxe a úspešné modely podobných aktivít s ukrajinskými organizáciami občianskej spoločnosti môžu poslúžiť ako názorný príklad hodný nasledovania.

Brusel 15. septembra 2006

Predsedníčka

Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Anne-Marie Sigmund


(1)  Vo svojom vystúpení 26. mája 2006 prezident Lukašenko vyzval k „budovaniu vlastnej občianskej spoločnosti“.

(2)  Európska komisia: Národný strategický dokument, národný indikatívny program, s. 22. Z tohto počtu sa asi 10 % organizácií zaoberá výlučne politickou činnosťou.

(3)  Agentúra Belapan, 30. mája 2006.

(4)  Predvstupová stratégia EÚ umožnila Slovensku veľmi rýchle „dobehnúť“ susedné krajiny, za ktorými zaostávalo o niekoľko rokov.

(5)  Podľa nezávislého sociologického prieskumu verejnej mienky si iba 1,1 % Bielorusov spája zlepšenie situácie do budúcnosti s Európskou úniou a až 77,7 % s osobou prezidenta Lukašenka!

(6)  Napríklad zvláštny splnomocnenec EÚ pre Moldavsko, Sudán, alebo Južný Kaukaz. Viac informácií o úlohe a význame zvláštnych splnomocnencov EÚ možno získať na stránke:

http://consilium.europa.eu/cms3_fo/showPage.asp?lang=fr&id=263&mode=g&name=

(7)  Detailný popis týchto praktík a ľudsky nedôstojných postupov zastupiteľských úradov členských krajín EÚ voči bieloruským žiadateľom o víza (doslovné citácie žiadateľov a popis ich osobných skúseností) obsahuje správa poľskej Batoryho nadácie „Visa Policies of European Union. Member States. Monitoring Report“, Warsaw, June 2006, http://www.batory.org.pl/english/intl/pub.htm.

Pre ilustráciu jeden z citátov zo správy: „Takmer všetky konzuláty nezaisťujú vhodné podmienky pre tých, ktorí čakajú vonku pred konzulátom – nie je tu žiadny prístrešok a ochrana pred dažďom, snehom, nie sú tu žiadne miesta na sedenie. Tento zdanlivo menší nedostatok získava na dôležitosti,, keď si uvedomíme, že čakanie pred konzulátom môže trvať celú noc.“ (strana 22).