18.8.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 195/62

1.

Toto stanovisko bolo vypracované na základe dotazníka (pozri prílohu I) a štúdie (pozri prílohu II). Príslušné práce sú výsledkom dlhodobej teoretickej analýzy priamo na mieste, ako aj skúseností, ktoré EHSV nazbieral počas svojich vzťahov s poradnými grémiami a podobnými organizáciami občianskej spoločnosti v členských štátoch a ostatných krajinách. Tento proces, ktorý prebiehal počas mnohých rokov, priviedol EHSV k presvedčeniu, že je vhodný čas na začatie novej fázy, v ktorej by jeho zapojenie a s ním spojené vzťahy prešli do systematickejšej, pravidelnejšej podoby, ktorá by mala lepšie vyhliadky na úspech.

2.

EHSV je toho názoru, že globalizácia hospodárstva a rozvoj v oblasti vedy a techniky – obzvlášť v oblasti informačných technológií – vytvára silnú dynamiku, ktorú je v súčasnosti možné správne riadiť len zmenou zamerania pri koncipovaní a ďalšom rozvoji medzinárodných vzťahov. Tento prechod je potrebné realizovať integráciou vzťahov medzi spoločenstvami do klasického vzťahu štátu k štátu.

3.

Z toho vyplýva záver, že Európska únia ako systém riadenia musí v celistvosti a v plnom rozsahu včas uznať novú realitu. V tejto súvislosti musí koncipovať a vytvárať tiež politiku vonkajších aktivít a premeniť ju na činy za aktívnej účasti a väčšieho využitia organizovanej občianskej spoločnosti.

4.

Uvedené politiky Európskej únie musia byť pokiaľ možno proaktívne a bezpodmienečne integrované. Európsky demokratický život, európske právne predpisy v hospodárskej a sociálnej oblasti, strategické ciele Európskej únie a autentické poznanie sú parametrami pre koncipovanie a vytváranie týchto politík v rámci hraníc Únie a mimo nej.

5.

V tejto súvislosti je však potrebné nájsť novú vnútornú organizačnú, ale zároveň aj kreatívnu rovnováhu medzi konkurenciou a spoluprácou, najmä v oblastiach a aktivitách zameraných na tretie krajiny.

6.

Pre organizovanú európsku občiansku spoločnosť je uvedomovanie si jej novej úlohy komplexným problémom. Na dosiahnutie tohto cieľa je potrebné nájsť metódy, ktoré vytvárajú úzky vzťah k učeniu a vedomostiam.

7.

Aby sa vytvoril tento vzťah, ale aj celkom všeobecne, aby európski občania mohli konať v kontexte spoločnosti a hospodárstva založených na vedomostiach, je potrebný aj nový zorný uhol v oblasti programov celoživotného vzdelávania. To v praxi znamená, že existujúce koncepty celoživotného vzdelávania musia zahŕňať aj vedomosti, ktoré súvisia s globalizáciou a vonkajšími aktivitami Únie.

8.

EHSV ako základnému zástupcovi organizovanej občianskej spoločnosti na európskej úrovni prislúcha trojitá úloha:

9.

Táto funkcia EHSV pokrýva široké spektrum tém, pretože všetky problémy, ktoré so sebou prináša celosvetový rozsah majú svoj zodpovedajúci náprotivok v jednotlivých prvkoch identity výboru, t. j. majú hospodársku, sociálnu, ekologickú a kultúrnu dimenziu.

10.

Podstatný prínos EHSV v oblasti koncipovania a vytvárania politík Spoločenstva týkajúcich sa vonkajších aktivít sa nachádza v jemu objektívne vlastnej schopnosti vyjadriť vo svojich stanoviskách v ojedinelých prípadoch konštruktívnu vyváženosť, ktorá je dosiahnutá súhrou rôznych záujmov, ktoré zastupujú členovia výboru v rámci procesu a perspektívy, ktorá zahŕňa menované štyri dimenzie.

11.

EHSV už má rozsiahle skúsenosti v otázkach vonkajších aktivít Európskej únie. Na druhej strane však treba aj konštatovať, že mu chýba zhodnotenie príslušných skúseností použitím nástrojov a konceptov Spoločenstva so širokým rozsahom. Toto je poľutovaniahodné najmä vzhľadom na skutočnosť, že orgány Spoločenstva nedokázali tieto skúsenosti a závery, ktoré vyplývajú zo stanovísk, informačných správ a návrhov, vo vhodnej miere využiť a zhodnotiť.

12.

EHSV je toho názoru, že sa musia nájsť prostriedky a spôsoby pre bezprostredné a vzájomné previazanie uvedených skúseností s centrálnymi politickými štruktúrami Európskej únie. To sa môže stať podpísaním protokolov o posilnenej spolupráci, aký bol napríklad podpísaný medzi Európskou komisiou a EHSV. Ešte lepšie sa to však môže uskutočniť v rámci partnerstva medzi všetkými politickými orgánmi Európskej únie a EHSV pre rozvoj príslušných integrovaných politík, ktoré by mali byť vytvárané prednostne proaktívne.

13.

V každom prípade vidí EHSV nutnosť posilnenia svojej úlohy, ako aj všeobecne úlohy organizovanej občianskej spoločnosti v procesoch globalizácie. Všeobecný dôvod pre túto potrebu jednania je nutné hľadať v podpore širších cieľov Európskej únie vo svete 21. storočia. Osobitným dôvodom tejto potreby je – predovšetkým v prípade EHSV – spôsob, akým môže byť táto podpora uskutočnená. Inak povedané: existuje tu vzťah k vytváraniu nového spôsobu fungovania výboru v rámci a v súlade s charakteristikou spoločnosti založenej na vedomostiach, ako aj k atribútu, ktorý charakterizuje EHSV, a to síce možnosť pôsobiť spoľahlivým spôsobom mimo hraníc EÚ na úrovni spoločenstiev použitím nástrojov, ktoré možno priradiť k „jemnej diplomacii“.

14.

EHSV vyžaduje uznanie a podporu/posilnenie tejto osobitosti a tvorivej možnosti. Požaduje svoje uznanie ako celosvetového partnera/inštitučného zástupcu európskej organizovanej občianskej spoločnosti, obzvlášť v medzinárodných organizáciách. Okrem toho žiada aj posilnenie svojej pozície a úlohy pri zmluvách, ktoré sa uzatvárajú s tretími krajinami, ako aj podporu svojich politických snáh, ktoré sa zameriavajú na podporu občianskej spoločnosti týchto krajín.

15.

Aby mohol vykonávať spomínanú dvojitú funkciu, žiada EHSV o podporu pri strednodobom rozvoji svojich najdôležitejších možností, ako napr.:

16.

Vzhľadom na predchádzajúce zistenia, závery a podnety žiada EHSV politické orgány Európskej únie, aby začali metódu nepretržitého inštitucionálneho dialógu, ktorý sa zameriava na: