9.5.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 110/49

1.1

So znovuoživením Lisabonskej stratégie súvisí vytýčenie kritéria trvalej udržateľnosti ako prednostného cieľa politiky EÚ. Podľa názoru Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (EHSV) môže toto stanovisko z vlastnej iniciatívy na tému dorastajúcich surovín dať impulzy v dôležitých oblastiach:

1.1.1

Aj pri stúpajúcom využívaní dorastajúcich surovín zostáva úsporné a efektívne využitie surovín vo všetkých oblastiach ústrednou výzvou pre budúci rozvoj.

1.1.2

Výbor pozná vysokú účinnosť zamestnanosti hospodárstva dorastajúcich surovín v regiónoch a vidí potrebu rozvíjania vhodných opatrení na kvalifikáciu a ďalšie vzdelávanie zamestnancov a používateľov vo všetkých oblastiach súvisiacich s produkciou a využívaním dorastajúcich surovín.

1.2

Výbor si uvedomuje, že sa touto témou zaoberajú v Komisii mnohé rozličné pracoviská zo svojho hľadiska. Chýba mu však jasné koordinačné miesto alebo Task-Force pre túto oblasť politiky EÚ. Vyzýva preto Komisiu, aby zodpovedajúcou reorganizáciou zabezpečila cieľovú orientáciu politiky na dorastajúce suroviny.

1.3

Zrušením priamych platieb v rámci poľnohospodárskej reformy z Luxemburgu 2003 a nariadením o Európskom poľnohospodárskom fonde na rozvoj vidieka (EAFRD) ako aj budúcim uvoľnením cukrovej repy ako rastliny, ktorá je dorastajúcou surovinou, sú položené dôležité základy pre rozsiahle pestovanie v Európe.

1.3.1

Prémia za energetické rastliny by pri preskúmaní v roku 2006 mala byť upravená v nasledujúcich bodoch:

1.4

Výbor očakáva, že aj pri určovaní prostriedkov zo štrukturálnych fondov bude prostredníctvom vysokých príspevkov naplánovaný rozvoj tohto odvetvia hospodárstva.

1.5

Výskum a rozvoj technológií pre dorastajúce suroviny sa v 6. rámcovom výskumnom programe výrazne zanedbal. EHSV preto žiada v 7. rámcovom výskumnom programe – popri prostriedkoch získavanie energie z biomasy – osobitné opatrenia na rozvoj dorastajúcich surovín, ako aj na ich zodpovedajúce materiálové využitie. Bude si to vyžadovať podstatne vyššie finančné zdroje.

1.6

Výbor konštatuje, že v súčasnosti nie je limitujúcim rozvojovým faktorom kvantitatívna ponuka dopestovaných obnoviteľných surovín, alebo tých, ktoré by sa v súčasnosti dali získať. Stav spracovateľských technológií zaostal voči možným produktom súčasného trhu.

1.7

Výbor víta akčný plán o biomase EÚ. Ľutuje, že sa nezaoberá materiálovým využitím, ale len energiou z biomasy a očakáva vyhodnotenie akčného plánu ako aj impulzy pre národné a regionálne akčné plány.

1.7.1

Pri obnoviteľných zdrojoch energie a najmä pri biomase sa potenciál vo väčšine členských štátov z dôvodu nepostačujúcich právnych rámcových podmienok využíva len nedostatočne. Výbor preto vyzýva Komisiu a Radu, aby tu vytvorila účinnejšiu politiku.

1.8

EHSV sa výslovne vyjadruje za formuláciu cieľov EÚ na podiel obnoviteľných surovinových zdrojov. Do roku 2020 navrhuje 4 x 25, to znamená 25 % pre prúd, teplo, pohonné látky a nové materiály, ako napr. kompozitné materiály, plastické hmoty spevnené prírodnými vláknami alebo iné produkty ropnej chémie.

1.9

Výbor vyzdvihuje, že pre všetky oblasti (prúd, teplo, pohonné látky ako aj materiálové využitie) má rozhodujúci význam rozvíjanie a presadzovanie účinných opatrení na uvedenie na trh. Úspešným príkladom by mohli byť zákony o zásobovaní energiou niektorých členských štátov. Dôležitá je flexibilná forma, ktorá poskytne investičnú bezpečnosť a podnety na nové technológie a zohľadní rozličné východiskové situácie, napr. v technológii a v oblasti znižovania nákladov.

1.10

Čo sa týka identifikácie politických zásahov a politických prekážok, v stanovisku sa prejednávajú rozličné ďalšie body: zákony týkajúce sa emisií a odpadov, nariadenia o obaloch a ojazdených autách, daňové zákony, normovanie a organizácie trhu pre vláknité rastliny. S nariadením REACH týkajúcim sa zákonov o chemikáliách vznikli nové perspektívy pre metódy na báze biomasy. Politické a administratívne prekážky sú v 25 členských štátoch veľmi rôznorodé v dôsledku rozdielneho uplatňovania politiky a rôznych systémov. Výbor vyzýva Komisiu, aby identifikovala politické prekážky a predložila návrhy riešenia.

1.11

Výbor formuluje požiadavky na pestovanie týkajúce sa plošného súbehu s potravinovými plodinami, energie a ekobilancie, ako aj ochrany prírody, životného prostredia a krajiny. Navrhuje akreditačný systém, ktorý označí pôvod a spracovanie produktov.

1.12

Čo sa týka medzinárodnej dimenzie, zdôrazňuje toto stanovisko možnosti EÚ v oblasti vývozu technológií. EHSV však žiada pre medzinárodný obchod s biopalivami kvalifikované pravidlá WTO. Musia zachovať najmä potravinovú suverenitu ako aj ekologické a sociálne normy.

1.13

Výbor sa v samostatnom stanovisku vyjadrí k akčnému plánu Spoločenstva o biomase.

2.1

Ciele politiky EÚ: V súvislosti s oživením Lisabonskej stratégie a kritérií trvalej udržateľnosti chýbajú v nasledujúcich dôležitých oblastiach impulzy do budúcnosti:

Cieľom tohto stanoviska z vlastnej iniciatívy je stanoviť podstatné body z pohľadu európskej občianskej spoločnosti.

2.2

Definícia: Dorastajúce suroviny sú definované ako produkty poľného, lesného a rybného hospodárstva, ktoré sa využívajú v nepotravinovej, resp. nekrmivovej oblasti. Do tejto tematickej oblasti tak patrí všetko, čo vzniklo fotosyntézou a ďalšími životnými procesmi. Ide teda o uskladnenú slnečnú energiu. Biomasa sa pritom môže využívať ako výrobný materiál aj na energetické účely.

2.3

História: Produkcia dorastajúcich surovín patrí popri produkcii potravín a krmív k hlavným úlohám poľnohospodárstva. Potláčanie týchto poľnohospodárskych výrobkov začalo priemyselnou revolúciou. Petrochemické produkty nahrádzali v rozhodujúcej miere produkty na báze biomasy až od polovice 20. storočia. Využitím starých poznatkov podporovaných novými technológiami a kreatívnou vedou vznikajú dnes nové mnohostranné možnosti zhodnotenia v oblasti energie, farmácie, chémie, stavebníctva a dopravy.

2.4

Celosvetový rámec politiky zdrojov: Národné hospodárstva EÚ sú mimoriadne závislé od dovozu palív a surovín z celého sveta. Rastúca spotreba a závislosť na fosílnych surovinách ako ropa, zemný plyn, ale aj uhlie, naráža na hranice a má viaceré negatívne následky.

2.4.1

Nedostatok inovatívneho rozvoja a investícií do recyklácie surovín v priemyselných štátoch je výsledkom jednostrannej orientácie politiky. Okrem ekologických dôsledkov a globálnych klimatických zmien sú dramatickými sprievodnými znakmi závislosti od fosílnych surovín aj zahranično-politické a bezpečnostné riziká.

2.4.2

Dôsledky celosvetových klimatických zmien, rast cien energií a nedostatok účinných alternatív sú ďalšími sprievodnými znakmi chybného rozvoja, ktoré medziiným podmieňujú chudobu v rozvojových krajinách.

2.4.3

Dramatickosť klimatických zmien, celosvetové ťažkosti pri presadení Kjótskeho protokolu ako aj vysoké očakávania a obmedzené výsledky konferencie o ochrane klímy v Montreale sú v dokumentoch EHSV dôkladne prerokované. Stále znova sa všade vyzýva, aby sa našli európske a medzinárodné spôsoby riešenia.

2.5

Dorastajúce suroviny sú stále sa obnovujúcim surovinovým a energetickým zdrojom. Na základe pozitívnej ekologickej bilancie môžu znížiť zaťaženie životného prostredia, najmä pribúdanie CO2. Ponúkajú možnosti pre regionálne hospodárske a hodnoty vytvárajúce reťazce. Sú prínosom k tvorbe a udržiavaniu pracovných miest vo vidieckych oblastiach Európy a môžu sa v nich ako aj v dodávateľských a odberateľských odvetviach poľného a lesného hospodárstva stať motorom novej ekonomickej dynamiky. Môžu spestriť poľnohospodárske osevné postupy a tak prispieť k biodiverzite. Poskytujú svojimi inovatívnymi potenciálmi rozmanité možnosti použitia a širokú materiálovú základňu pre chemické produkty.

2.6

Národné stratégie v EÚ reagujú na meniacu sa situáciu v otázke surovín

Početné európske krajiny majú zákony o obnoviteľných zdrojoch energie na podporu zásobovania regeneratívne vyrábaným prúdom. V tom prípade sa na základe rozličných technologických a hospodárskych kritérií určuje vyššia zásobovacia cena. Výsledkom je rozsiahla produkcia a uvedenie nových technológií na trh, znižovanie cien v dôsledku rozsiahlych výrobných skúseností a zdokonalení technológie. Ako však vyplýva medziiným z oznámení Komisie KOM(2005) 627 a 628, v mnohých európskych krajinách ešte existuje značná rezerva, čo sa týka poskytovania účinných stimulov na rozvoj a uvádzanie na trh.

2.7

Svetové stratégie: Dorastajúce suroviny hrajú v rozličných kultúrach a krajinách, najmä vo vidieckych regiónoch stále dôležitejšiu úlohu. Strategické a hospodárske iniciatívy sú napríklad etanolový program v Brazílii, pokusy s jatrofou (olejnatá rastlina) v suchých oblastiach Indie a Afriky. Sú však aj veľmi povážlivé rozvojové tendencie, napríklad v juhovýchodnej Ázii a Južnej Amerike, kde sa ničia lesné oblasti, aby mohli pri celosvetovom raste dopytu ponúknuť pohonné látky. Dôsledkom však je mimoriadne negatívny dosah nielen na klimatické bilancie. USA už dávnejšie plánujú novú energeticko-politickú orientáciu. Do r. 2030 chcú na báze biomasy vyrábať 20 % pohonných látok a 25 % chemikálií. Prezident a Kongres USA v súčasnosti plánujú zakotviť v zákone o energetickej bezpečnosti hospodárstvo biomasy ako oporný pilier ekonómie USA.

2.8

Dorastajúce suroviny v práci EÚ: V Komisii EÚ sa touto témou zaoberá viac ako desať rozličných generálnych riaditeľstiev z rozličných perspektív. Ťažisko spočíva na GR poľnohospodárstva a na GR energie a dopravy. V tejto oblasti pôsobia však aj generálne riaditeľstvá pre podnikanie, priemysel, vývoj, výskum, regionálnu politiku, obchod, hospodársku súťaž a dane. Podstatnou mierou prispieva Európska agentúra pre životné prostredie v Kodani.

2.8.1

Iniciatívy EÚ na rozvoj dorastajúcich surovín sú:

Napokon boli 7.12.2005 Komisiou zverejnené:

Pracuje sa na nasledujúcich rozhodnutiach európskych grémií:

3.1

EHSV však zdôrazňuje zásadný význam hospodárstva dorastajúcich surovín pre trvalú udržateľnosť národných hospodárstiev. Uvedomuje si tiež, že pri základných poľnohospodárskych produktoch je v súčasnosti hodnota energie z nich vyššia ako cena potravín a krmív z týchto produktov. Aj keď tu nemá vzniknúť diskusia o hodnote, cena za energiu dnes často diktuje úroveň na trhu, na ktorom sú ceny za poľnohospodárske produkty na spodnej hranici. Na tomto pozadí sa otvárajú v oblasti materiálového a energetického zhodnocovania nové alternatívy a najmä nutnosť vývoja a zavádzania nových technológií.

3.2

Integrované využitie pôdy: Výbor zásadne uznáva, že existuje konkurencia medzi rozličnými nárokmi na plochu pôdy pre potraviny, zabezpečenie biodiverzity, ochranu prírody a životného prostredia, krmoviny a nepotravinové suroviny. Táto konkurencia je regionálne veľmi rozdielna a bude sa rozvíjať veľmi diferencovane. Situácia sa veľmi líši aj v tom, aká veľká plocha je k dispozícii na túto výrobu.

3.2.1

Na základe zvyšovania produktivity a klesajúcej spotreby potravín sa v EÚ očakáva, že strednodobo je k dispozícii ďalších 13,7 mil. ha zo 104 mil. ha obrábanej pôdy. K tomu možno pridať plochy, ktoré sú v súčasnosti odstavené v rámci Spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP). Pri súčasnej štruktúre spotreby, pokiaľ ide o spracované produkty živočíšneho pôvodu, bude súčasne potrebný veľký podiel európskej poľnohospodárskej pôdy na produkciu krmív.

3.2.2

Aj z európskeho hľadiska je však plocha pôdy využívanej v poľnohospodárstve a lesnom hospodárstve sotva postačujúca. Európa je v celosvetovom meradle najväčším dovozcom potravín a krmív. EHSV vníma celosvetové zmenšovanie ornej pôdy s veľkými obavami. Každoročne sa celosvetovo stráca okolo 7 mil. ha poľnohospodárskej úžitkovej plochy. 25 % všetkých obrábaných plôch je ohrozených. V r. 1970 bolo celosvetovo k dispozícii ešte 0,18 ha na obyvateľa, dnes je to už len 0,11 ha. K tomu ešte pribúda veľká neistota vzhľadom na negatívny celosvetový vývoj vo výnosoch a výpadkoch výnosov v dôsledku klimatických zmien.

3.2.3

Výbor prichádza k záveru, že okrem zvyšovania výnosov sa musí venovať veľká pozornosť najmä efektívnemu využitiu lignocelulóznych rastlín, ako sú trávy a dreviny, a pridružených poľnohospodárskych produktov, ako napr. slama. Aj naďalej je potrebné energeticky využívať vedľajšie a zostatkové produkty z kolobehu látok, napr. maštaľný hnoj v bioplynových zariadeniach. Je potrebné určiť si nové vysoké požiadavky na rozvoj efektívnych zhodnocovacích a konverzných technológií. V súčasnosti sú tu najväčšie výzvy, ktoré sa musia stať integrálnou súčasťou európskej výskumnej a rozvojovej politiky.

3.2.4

Výbor zisťuje, že nové pristupujúce štáty strednej a východnej Európy disponujú vysokým podielom poľnohospodárskych plôch. V súčasnosti ide veľký podiel štrukturálnych fondov do týchto krajín. Tým sa tu vytvoria dobré predpoklady pre EÚ a národné stratégie, investičné a inovačné stimuly pre dorastajúce suroviny. EHSV dôrazne vyzýva EÚ a najmä členské štáty, aby zodpovedajúcou legislatívou a plánovaním zaistili, aby sa značné prostriedky zo štrukturálnych fondov použili v oblasti dorastajúcich surovín.

3.2.4.1

V niektorých členských krajinách sa následkom transformačných procesov neobrábali veľké poľnohospodárske plochy. Keďže pre tieto plochy niet podľa Spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) spravidla nijakých platobných nárokov, poukazuje Výbor na horšiu konkurenčnú pozíciu pri obhospodarovaní týchto plôch. Vyzýva Komisiu, Radu a členské štáty pokúsiť sa tu o cielené použitie štrukturálnych fondov, aby sa tieto plochy v regiónoch využili na zlepšenie štruktúry a zvýšenie zamestnanosti.

3.2.4.2

Prémia za energetické rastliny (45 EUR/ha) na 1,5 milióna ha, tak ako bola stanovená v luxemburských záveroch k poľnohospodárskej reforme v EÚ (2003), bude preskúmaná už koncom roka 2006. EHSV vyzýva Komisiu, aby zvážila, či je výška prémie dostatočná. Výbor považuje súčasné postupy pri žiadostiach za príliš byrokratické a navrhuje naliehavé administratívne prispôsobenia. Prémia pre energetické rastliny nemôže byť v súčasnosti požadovaná v nových pristupujúcich krajinách, ktoré si zvolili zjednodušený postup SPP (8 z 10 nových členských štátov). Výbor požaduje, aby v rámci prispôsobenia bola od roku 2006 aj týmto krajinám daná možnosť prístupu k tejto plošnej prémii. Čo sa týka výšky, malo by sa preskúmať zvláštne prispôsobenie pre tie miesta, ktoré z dôvodu transformačného procesu nedostali platobné práva.

3.3.1

Na posilnenie regionálneho hospodárstva vo vidieckom priestore je podľa názoru EHSV potrebné, aby práve prvé spracovateľské stupne zostávali podľa možnosti v regióne. Veľký potenciál na rozvoj a posilnenie regiónov poskytuje v tejto súvislosti decentralizovaný technologický prístup, aby sa na jednej strane znížili dopravné náklady pre biosuroviny a zušľachtením a zhodnotením surovín v regióne zvýšila regionálna tvorba hodnôt. Týmito regionálnymi hospodárskymi postupmi sa na jednej strane udržia pracovné miesta v poľnohospodárskom sektore a vytvoria sa dodatočné pracovné miesta v príbuzných oblastiach poľnohospodárstva.

3.3.1.1

Zvyšovanie podielu obnoviteľných palív o 5 % do roku 2010 by len v oblasti biomasy vytvorilo 250 000 – 300 000 nových pracovných miest, z veľkej časti vo vidieckom priestore, za predpokladu, že 70 – 90 % biomasy sa vyrobí v Európe. Intenzita zamestnanosti pri bio-pohonných hmotách leží o faktor 50 – 100 nad fosílnymi pohonnými hmotami. Výroba elektriny z biomasy je 10 až 20-krát intenzívnejšia, čo sa týka zamestnanosti. Výroba tepla je s ohľadom na zamestnanosť dvojnásobne intenzívna. K tomu sa pridáva aj veľa pracovných miest v oblasti prestavby a stavby vykurovacích systémov, takže v oblasti využitia tepla sa v mnohých regiónoch očakávajú najväčšie efekty. Súhrnná správa „MITRE Synthesis Report“ z roku 2003 informuje, že pri ctižiadostivej surovinovej stratégii EÚ na báze energií z obnoviteľných zdrojov sa do r. 2020 vytvorí len v priestore EÚ 15 takmer 2,5 mil. ďalších pracovných miest. Z toho budú podľa predpokladov asi 2/3 v oblasti biomasy. EHSV tým zdôrazňuje veľký potenciál zamestnanosti v oblasti biomasy, za predpokladu, že budú sprevádzané – vzhľadom na predpokladané vysoké náklady – vhodnými stimulačnými opatreniami.

3.3.1.2

Tieto pozitívne perspektívy zamestnanosti prospejú práve vidieckym regiónom. Na jednej strane vzniká nová potreba vysokokvalifikovaných síl najmä vo výskume a vývoji. Táto sa udáva v počte 400 000. Súčasne vzniká aj potreba pracovných síl s nižšou alebo minimálnou východiskovou kvalifikáciou. Celkovo je potrebný široký rozsah nových vzdelávacích a kvalifikačných opatrení pre výrobcov a používateľov vo všetkých oblastiach.

3.3.1.3

EHSV súčasne konštatuje, že v oblastiach výskumu, vysokých škôl, priemyslu, remesiel, poľnohospodárstva, administratívnej správy, médií a spotrebiteľov je potrebná rastúca ponuka vzdelávania v oblasti obnoviteľných surovín.

3.3.2

S ohľadom na zmenu štruktúry vo vidieckych regiónoch ako napr. v súčasnosti v rámci reformy organizácie trhu s cukrom vyžaduje Výbor naliehavo využívať existujúci živnostnícky a priemyselný potenciál a zamerať sa aj na zhodnotenie dorastajúcich surovín. Na novú orientáciu sú vhodným nástrojom reštrukturalizačné fondy a na obnovenie stanovíšť sú vhodným nástrojom štrukturálne fondy EÚ. EHSV ľutuje, že použitie prostriedkov z reštrukturalizačných fondov nie je viazané na inovačné koncepcie a koncepcie na tvorbu zamestnanosti.

3.4.1.1

Podľa názoru EHSV sú v oblasti stavebníctva početné nové možnosti ďalšieho využívania dreva. Tým je možné intenzívnejšie pokročiť v plánovaní aj v rámci lesného hospodárstva. Hoci v spomenutých oblastiach využitia už bol vyvinutý celý rad výrobkov až do štádia ich pripravenosti na uvedenie na trh, je nutné ešte ďalej rozvíjať potrebné technológie.

3.4.1.2

Výbor vidí v priebehu zavádzania nariadenia o chemikáliách nové východiskové body na ďalší rozvoj chémie spočívajúcej na biomase, ktorá je ešte len v začiatkoch a preto si vyžaduje intenzívnu výskumnú činnosť. Pri zistení problematických substancií v priebehu procesu REACH treba vyvinúť alternatívy – toto by mohla byť sľubná výskumná oblasť pre dorastajúce suroviny. V Nemecku už tak stúpol podiel dorastajúcich surovín v chemickom priemysle od r. 1991 do r. 2005 z 8 % na 10,4 % (len chemicko-farmaceutický priemysel mimo papierenského priemyslu a priemyslu spracúvajúceho prírodné vlákna).

3.4.1.3

Pri perspektíve rozvoja produktov na báze biomasy zdôrazňuje Výbor nasledujúce ciele:

3.4.1.4

V súčasnosti má pri rozličných skupinách produktov brzdiaci účinok ešte mnohokrát nerealizované zníženie nákladov. Príčinou je deficit v podpore produktov a uvádzaní na trh ako aj v nízkych nákladoch na vedu a rozvoj. Preto sú tieto suroviny v niektorých krajinách navyše daňovo znevýhodnené. Výbor preto navrhuje využitie surovín zvýhodnením využitia analogicky úpravami zásobovania prúdom, aby sa rýchlejšie dosiahla trhová konkurencieschopnosť.

3.4.2.1

Na rozdiel od oblasti prúdu a pohonných hmôt chýbajú na zavedenie obnoviteľných zdrojov energie v oblasti tepla právne predpisy. Aby sa podporila príprava tepla na báze biomasy na európskej úrovni, vyžaduje Výbor na obnoviteľnú výrobu a využitie tepla ďalšie legislatívne iniciatívy. EHSV vychádza z toho, že úpravy analogické zákonom o zásobovaní energiou môžu naštartovať zodpovedajúcu dynamiku zmeny.

3.4.2.2

V súčasnosti je 56 mil. občanov EÚ pripojených na diaľkové vykurovacie siete, 61 % z toho v nových členských štátoch. EHSV žiada cielené nasadenie štrukturálnych prostriedkov na rekonštrukciu a sanáciu týchto systémov na báze dorastajúcich surovín. Pritom je treba podporovať najmä zavádzanie združovania teplární.

3.4.2.3

Keďže sú investície do teplárenskej techniky diaľkového vykurovania a zásobovacích systémov dlhodobé, vidí Výbor krátkodobo viac potreby rokovania aj v starých krajinách EÚ. Okrem informácií sú tu naliehavo potrebné najmä administratívne prispôsobenia.

3.4.2.4

Rozličné situácie v legislatíve týkajúcej sa lesov a vlastníctva v jednotlivých členských štátoch vedú k problémom jednotlivých domácností v prístupe k odpadovému drevu z lesov. Na základe novej situácie v dopyte sa treba snažiť o nebyrokratické pravidlá v tejto oblasti.

3.4.3.1

Asi 30 % spotreby energie EÚ pripadá na dopravu. Rastlinný olej, biodiesel, etanol a syntetické palivá z biomasy poskytujú alternatívy k rope. EHSV konštatuje, že zavádzanie smernice o biopalivách napreduje len pomaly. Cieľom je 5,75 % podiel na trhu do roku 2010, referenčná hodnota 2 % v r. 2005 je hodnotou pod 1,4 % jasne nesplnená. Výbor výslovne podporuje cieľové oblasti formulované v programe „Inteligentná energia pre Európu (EIE)“, rozhodnutie 1230/2003/ES:

3.4.3.2

V súčasnosti sa v oblasti rekonštrukcie európskej výroby etanolu vyžaduje v rámci rokovaní WTO, aby sa vytvorili dovozné kontingenty na etanol. Len tak môže toto mladé hospodárske odvetvie získať aj v EÚ rozvojové perspektívy ako náhradu za pohonnú látku Otto (benzín).

3.4.3.3

Európska komisia aj členské štáty plánujú pri podpore dovozu regeneratívnych pohonných hmôt nahradiť nástroj daňového zvýhodnenia pevnými kvótami podielu prímesí. EHSV sa obáva, že potom budú ohrozené mnohé len nedávno realizované investície do tohto mladého odvetvia hospodárstva, a žiada väčšiu politickú spoľahlivosť. Zdôrazňuje tiež, že práve nástroj daňového zvýhodnenia v oblasti biopalív umožní regionálne prispôsobené investície.

3.4.3.4

Aj pri priaznivých prognózach môže byť len max. 35 % súčasnej spotreby palív niekedy v budúcnosti nahradených rastlinne. Palivá BTL druhej generácie majú, pokiaľ ide o techniku a pripravenosť trhu, ešte značnú potrebu rozvoja. Pri týchto prognózach treba myslieť aj na to, že jedna plocha môže byť naplánovaná len jedenkrát na jedno použitie. Výbor zdôrazňuje, že účinná dopravná politika a podstatne nižšia spotreba palív musia zostať prvoradým cieľom, aby sa zabezpečila budúcnosť našich národných hospodárstiev.

3.4.4.1

V nasledujúcich troch dekádach bude potrebné v Európe nahradiť kapacitu palív zhruba v objeme 200 000 MW výkonu prúdu. To znamená objem investícií aspoň v hodnote 200 miliárd EUR. Pritom sa pre budúcu energetickú základňu určia dôležité smery. Podľa názoru Výboru je tu možnosť prísť prispôsobenou veľkosťou elektrární k viacerým systémom združení tepelných elektrární. Tým sa môže podstatne zvýšiť energetická účinnosť.

3.4.4.2

Doteraz boli na trhu s elektrickou energiou nasadené ako biomasa v podstatnej miere staré drevo, hnojovica, bio-odpad a iné odpadové látky živočíšneho a rastlinného pôvodu. Podiel biomasy na výrobe elektrickej energie rastie len pomaly. Bez posilneného zavádzania biomasy sa nedosiahnu cieľové limity smernice na podporu výroby elektrickej energie z obnoviteľných energetických zdrojov (2001/77/ES).

3.4.4.3

Keďže v oblasti prúdu je obmedzujúcim faktorom systém zásobovania elektrickým prúdom, môžu sa vytvoriť pevné, účinné podmienky zásobovania. EHSV považuje za dôležité nasledovné body tvorenia: spoľahlivosť pre inovatívne investície, zásobovacie ceny podľa výrobných nákladov a diferencované podľa dostupnej techniky, 5-ročné vyhodnotenie na prispôsobenie zásobovacích cien pri nových investíciách s efektívnymi technológiami, systém bonusov pre nové technológie, využitie tepla, menšie, a tým regionálnejšie jednotky. Zmysluplný je aj systém bonusov na základe dovezených surovín. Výbor považuje za potrebné ohodnotiť systémom bonusov najmä lúky a pasienky a medziplodiny, pridružené produkty ako slama, ale aj zhodnotenie vedľajších produktov, ako výlisky a liehovarnícke výpalky.

3.4.5.1

Čo sa týka formulovania cieľov, je Výbor toho názoru, že je treba určiť cieľ 4 x 25 do r. 2020. Vzhľadom na budúce zhodnotenie biomasy to znamená, že 25 % zásobovania elektrickým prúdom, 25 % zásobovania teplom, 25 % palív a 25 % materiálových produktov z ropy, ako napr. plastické hmoty, musí byť pokrytých dorastajúcimi surovinami a obnoviteľnými zdrojmi energie. Základom je dnešná spotreba fosílnych surovín. Aj v prípade na tieto ciele zameranej novej orientácie na dorastajúce suroviny, zostáva efektívne využívanie všetkých zdrojov rozhodujúce pre rozvoj národných hospodárstiev. To pre široké zavedenie znamená, že v rámci Európskej únie je nevyhnutné podstatne zlepšiť materiálovú a energetickú efektívnosť.

3.6.1.1

EHSV víta, že Komisia zostavila akčný plán Spoločenstva o biomase. Na základe tohto akčného plánu by mali byť formulované národné/regionálne akčné plány. Pritom sa vyžaduje monitoring dosiahnutia cieľa. EHSV víta, že sa v akčnom pláne prerokúva vo veľkom rozsahu nevyužitý potenciál v oblasti výroby tepla. Výbor však ľutuje, že sa akčný plán o biomase zaoberá len energetickým využitím biomasy. Vyžaduje preto doplniť akčný plán o biomase o oblasť využitia ako suroviny, aby sa podporil výskum nových oblastí využitia a aby sa stimulovala informačná a poradenská práca a práca s verejnosťou. Pre oblasť hospodárskej stratégie je potrebné naštartovať iniciatívu pre zakladanie podnikov v oblasti obnoviteľných zdrojov, aby sa posilnilo najmä postavenie MSP, ktoré majú ťažkosti pri získavaní rizikového kapitálu. Výbor ľutuje, že sa v akčnom pláne nenavrhuje dostatočné prispôsobenie prístupových podmienok na trh, aby tak bolo možné reagovať na problémy svetového obchodu.

3.6.1.2

V oznámení Komisie o podpore výroby elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov energie (KOM(2005) 627 zo 7. decembra 2005) sa udáva, že najmä v oblasti biomasy a bioplynu sa vo väčšine európskych krajín nevyužíva potenciál z dôvodu nedostatočných rámcových legislatívnych podmienok. Ako veľmi účinné sa pri uvedení na trh s obnoviteľnou energiou osvedčili zásobovacie systémy s cenami orientovanými na náklady. EHSV očakáva, že Komisia urobí v dôsledku tohto oznámenia rozsiahle zmeny.

3.6.2.1

Výbor zatiaľ stále nie je presvedčený, že v 7. výskumnom rámcovom pláne je venovaná podstatná časť využitiu biomasy. Sú potrebné obsiahlejšie výskumné programy tak vo výskume energií ako aj v oblasti materiálového využitia dorastajúcich surovín. EHSV pripomína odseky o iných výskumných oblastiach ako napr. výskum materiálov, chemický výskum a nanotechnológie, ktoré je treba sprístupniť. Podľa jeho názoru je schválenie nariadenia REACH ďalšou motiváciou na uprednostnenie výskumnej činnosti v chémii na báze biomasy.

3.6.2.2

Bez základnej zmeny paradigmy v novom výskumnom rámcovom programe, ktorú vyžaduje Výbor, je v EÚ ohrozená potrebná surovinová zmena. V súčasnosti nie je limitujúcim faktorom ponuka množstva dorastajúcich surovín. Oveľa viac zaostali vo vývoji spracovateľské, resp. konverzné technológie, ktoré by spracovali vyprodukované suroviny na zodpovedajúce trhové a spracovateľské produkty. V tejto oblasti je treba posilniť výskumné aktivity.

—

na pestovanie dorastajúcich surovín platia tie isté princípy dobrej odbornej praxe ako pri výrobe potravín,

—

plochy musia zostať po pestovaní nepotravinových surovín v súlade s podmienkami uvedenými v bodoch 3.2 až 3.2.3 vhodné aj na výrobu potravín,

—

pestovanie dorastajúcich surovín sa musí uskutočňovať na plochách už poľnohospodársky využívaných, a na plochách, ktoré sa nevyužívajú. K tomu patria aj plochy, ktoré sa kvôli transformácií predbežne neobhospodarovali. Nesmie to viesť k zmenšovaniu trvalých lúk a zelených plôch,

—

na zníženie dopravy, o ktorej je známe, že poškodzuje životné prostredie, je potrebné sa snažiť o výrobu v regionálnych, resp. miestnych obvodoch,

—

na ochranu prírody je potrebné zabezpečiť ekologicky hodnotné plochy a obhospodarovať ich v rámci ochranných cieľov,

—

mali by sa podporovať a pestovať najmä také dorastajúce suroviny, ktoré vykazujú dobrú ekologickú bilanciu.

3.8.1

Zásobovanie potravinami všetkých skupín obyvateľstva musí mať vo všetkých krajinách hlavnú prioritu. S ohľadom na medzinárodný obchod vyžaduje tento Výbor, aby pestovanie a export biopalív v nijakom prípade neohrozilo zásobovanie potravinami danej krajiny. Pravidlá WTO treba aj v tomto bode skvalitniť. Dané vlády musia vedieť stanoviť potrebné politické rámcové podmienky, aby zaručili potravinovú bezpečnosť krajiny. EHSV takisto vidí potrebu sociálnych pracovných noriem a ekologických štandardov v netarifných pravidlách svetovej obchodnej organizácie pre medzinárodný obchod s obnoviteľnými surovinami. Výbor podporuje ustanovenie medzinárodnej agentúry pre obnoviteľné energie (IRENA) a vyžaduje viac transparentnosti v medzinárodnom surovinovom hospodárstve.

3.8.2

EHSV zdôrazňuje, že hospodárstvo EÚ je závislé od rozvoja a exportu inovačných technológií  (1). Inovačné postupy a produkty z dorastajúcich surovín poskytujú možnosť zaujať vedúcu pozíciu vo svetovom obchode v oblasti technológií budúcnosti. Politický rámec podmienok vývoja dorastajúcich surovín má preto kľúčový význam pre hospodársky rast v rámci Európskej únie.