[pic] | KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV |

Brusel, 21.12.2006

KOM(2006) 857 v konečnom znení

OZNÁMENIE KOMISIE RADE A EURÓPSKEMU PARLAMENTU

Zamestnanosť vo vidieckych oblastiach: odstránenie rozdielov v oblasti zamestnanosti{SEK(2006) 1772}

1. ÚVOD

V zmysle európskej stratégie zamestnanosti spustenej v roku 1997 si Európska rada na svojom stretnutí v Lisabone v roku 2000 stanovila za cieľ plnú zamestnanosť a za strednodobý cieľ úroveň zamestnanosti vo výške 70 % do roku 2010. Rada pre poľnohospodárstvo v júli 2003 schválila závery týkajúce sa „zamestnanosti vo vidieckych oblastiach v rámci európskej stratégie zamestnanosti“ ako súčasť tohto procesu. Rada pre poľnohospodárstvo určila niekoľko výziev, ktorým čelí budúcnosť zamestnanosti na vidieku, akými sú napríklad starnutie poľnohospodárov, účasť mladých ľudí a žien na vidieckom hospodárstve, rozšírenie Európskej únie a prechod z podporovania výrobku na podporovanie výrobcu podľa revidovanej spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP). Vyzvala Komisiu, aby dôkladne preskúmala možnosti zamestnania vo vidieckych oblastiach a aby začala diskusiu o vytvorení štatistických nástrojov pre vidiecke oblasti.

2. SPP, ROZVOJ VIDIEKA A PRIORITY EÚ V OBLASTI ZAMESTNANOSTI

Komisia 2. februára 2005 navrhla nový začiatok Lisabonskej stratégie zameraný na dve hlavné úlohy – dosiahnutie silnejšieho trvalejšieho hospodárskeho rastu a vytvorenie väčšieho počtu a kvalitnejších pracovných miest [1] . V rámci európskej stratégie zamestnanosti je potrebné zlepšiť prispôsobivosť pracovníkov a podnikov a zvýšiť investície do ľudského kapitálu prostredníctvom lepšieho vzdelania a zručností. Hlavné zásady SPP, trhové hospodárstvo a rozvoj vidieka, ktoré majú prispieť k Lisabonskej stratégii stanovila Európska rada v roku 2001 na zasadnutí v Göteborgu a potvrdila ich v záveroch k Lisabonskej stratégii zo zasadnutia v Solúne v júni 2003 – vysokú hospodársku výkonnosť musí sprevádzať trvalo udržateľné využívanie prírodných zdrojov . To sa zdôraznilo aj v obnovenej stratégii trvalo udržateľného rozvoja EÚ, ktorú Európska rada prijala 16. júna 2006.

Nová SPP sa zakladá na trhovej politike, pri ktorej intervencia predstavuje záchrannú sieť, stabilizácia príjmu sa uskutočňuje prostredníctvom neviazanej pomoci podliehajúcej environmentálnej podmienenosti a posilnená politika rozvoja vidieka sa sústredila na pracovné príležitosti, rast a na trvalo udržateľný rozvoj. Strategické usmernenia Spoločenstva pre rozvoj vidieka definujú oblasti, ktoré sú kľúčové pre realizáciu priorít EÚ v období rokov 2007 až 2013 vo vzťahu k obnovenej stratégii trvalo udržateľného rozvoja EÚ a k Lisabonskej stratégii pre rast a zamestnanosť.

3. ROZDIELY V OBLASTI ZAMESTNANOSTI

Vidiecke oblasti v Európe sa líšia populáciou, demografiou, hospodárskou a sociálnou štruktúrou a trhmi práce. Práve táto rozmanitosť je súčasťou ich bohatstva. Mnohé vidiecke oblasti v Európe napriek tomu čelia spoločnému problému – ich schopnosť vytvárať vysokokvalitné, trvalo udržateľné pracovné miesta zaostáva za mestskými oblasťami.

3.1. Charakteristiky vidieckych oblastí

Na základe hustoty obyvateľstva predstavujú vidiecke oblasti 93 % územia krajín EÚ-27. V prevažne vidieckych oblastiach žije 20 % obyvateľstva a 38 % žije vo výrazne vidieckych oblastiach[2]. Vidiecke oblasti produkujú 45 % hrubej pridanej hodnoty (HPH) krajín EÚ-27 a 53 % pracovných miest, ale v porovnaní s prevažne mestskými oblasťami zaostávajú. V krajinách EÚ-27 je príjem na jedného obyvateľa v prevažne mestských oblastiach takmer dvojnásobný v porovnaní s tým, ktorý je v prevažne vidieckych oblastiach. Z dôvodu nižších úrovní príjmu je ťažšie udržať v týchto oblastiach a prilákať do nich kvalifikovaných jedincov. Tento rozdiel sa odráža v ďalších kľúčových ukazovateľoch (pozri prílohu).

Vyvíjajúca sa demografická situácia

V posledných desaťročiach zostáva pomer vidieckeho obyvateľstva k celkovému obyvateľstvu EÚ dosť konštantný. Táto relatívna stabilita na agregovanej úrovni však zastiera výrazné rozdiely medzi jednotlivými členskými štátmi a v rámci nich a zakrýva dôležité zmeny vo vývoji obyvateľstva na regionálnej úrovni, ktorá nastali za posledných 15 rokov.

V Európe prebiehajú dva rozsiahle procesy v oblasti demografických zmien: dlhodobý trend „urbanizácie“, ktorý sťahuje obyvateľstvo a hospodársku činnosť z odľahlejších vidieckych oblastí do mestských a prístupných vidieckych oblastí, a novší trend „kontraurbanizácie“, ktorý charakterizuje sťahovanie z mestských oblastí do prístupných vidieckych oblastí [umožnený novou infraštruktúrou pre dopravu a informačné a komunikačné technológie (IKT)] pod narastajúcim tlakom mestského spôsobu života. Prístupné časti výrazne vidieckych oblastí následkom toho predstavujú zónu rastu, kde sa hospodárska štruktúra stále viac podobá hospodárskej štruktúre mestských oblastí. Prevažne vidiecke oblasti, najmä v odľahlejších častiach EÚ, sa naopak neustále vyľudňujú a vytráca sa z nich hospodárska činnosť[3].

Pokiaľ ide o vekovú štruktúru, vo vidieckych oblastiach južných členských štátov sa prejavujú najvýznamnejšie znaky starnutia obyvateľstva. Pokiaľ ide o pohlavie, najvýznamnejším trendom je „maskulinizácia“ riedko zaľudnených severských vidieckych oblastí a menej rozvinutých vidieckych oblastí nových členských štátov, pretože mladšie ženy tieto oblasti opúšťajú[4].

Nižšia miera zamestnanosti a vyššia miera nezamestnanosti

V období rokov 1996 – 2001 rástla zamestnanosť v rámci krajín EÚ-25 najrýchlejšie v mestských oblastiach. V prevažne mestských oblastiach narástla miera zamestnanosti o 3,6 %, zatiaľ čo v prevažne vidieckych oblastiach predstavoval tento rast 1,9 %. To poukazuje na prehlbujúce sa rozdiely medzi mierou zamestnanosti v mestách a na vidieku[5]. V roku 2004 bola miera zamestnanosti v krajinách EÚ-27 o takmer 5 % vyššia v prevažne mestských oblastiach (64,7 %) ako v prevažne vidieckych oblastiach (60,1 %). Je však potrebné poukázať na rozmanitosť vidieckych regiónov. Niektoré vidiecke regióny, najmä v prímestských oblastiach, zaznamenali vysoký rast zamestnanosti v súlade so všeobecným trendom krajín OECD[6]. Na subregionálnej úrovni sa trendy môžu výrazne líšiť v porovnaní s trendmi na regionálnej úrovni, najmä na vidieku, kde pracovné sily odchádzajúce z poľnohospodárstva absorbujú trhy miest a veľkých obcí.

Miera nezamestnanosti býva vo všeobecnosti výrazne vyššia vo vidieckych než v mestských oblastiach. Rozdiely medzi mestom a vidiekom sú mimoriadne zreteľné v krajinách, ktoré dosahujú vysokú mieru nezamestnanosti. Dlhodobá nezamestnanosť je relatívne vysoká iba vo výrazne vidieckych oblastiach, čo by mohlo naznačovať narastajúce vylúčenie nízkopríjmových skupín. Odhaduje sa, že „skrytá nezamestnanosť“ (zahŕňajúca nedostatočne zamestnaných poľnohospodárov a poľnohospodárskych robotníkov) sa týka približne piatich miliónov ľudí vo vidieckych oblastiach.

Pomalší rozvoj tretieho sektora

Najviac obyvateľov vo vidieckych oblastiach v Európe zamestnáva sektor služieb, ale v porovnaní s mestskými oblasťami je jeho podiel na zamestnanosti menší a zvyčajne mu dominuje verejný sektor. Je to následok nedostatočného rozvoja súkromných služieb, ktoré sa sústreďujú prevažne v mestách. V roku 2002 predstavoval podiel služieb na celkovej zamestnanosti v prevažne vidieckych oblastiach 57 % a v stredne vidieckych oblastiach 65 %, zatiaľ čo v prevažne mestských oblastiach to bolo 75 %. Odráža sa to v pomalšom prechode na činnosti sústredené v oblasti znalostnej ekonomiky.

Zručnosti a ľudský kapitál

Zručnosti a ľudský kapitál sú väčšinou menšie vo vidieckych než v mestských oblastiach. V mnohých členských štátoch je vzdelanie nad úrovňou základného alebo nižšieho stredného vzdelania rozšírenejšie v mestských oblastiach. V mestských oblastiach má takmer 20 % dospelej populácie terciárne vzdelanie, zatiaľ čo vo vidieckych oblastiach je to len okolo 15 %[7]. Terciárne vzdelanie často spôsobuje migráciu kvalifikovaných ľudí z vidieckych do mestských oblastí, ktorí zostávajú v mestách po ukončení štúdia z dôvodu lepších pracovných príležitostí.

Nedostatok príležitostí pre ženy a mladých ľudí

Situácia žien a mladých ľudí je vo vidieckych oblastiach stále neistá a často má za následok odchod žien a mladých ľudí v ekonomicky produktívnom veku. V niektorých vidieckych oblastiach bráni ich vstupu na pracovný trh alebo ich ďalšiemu vzdelávaniu nedostatok infraštruktúry pre odborné vzdelávanie a vhodných zariadení starostlivosti o deti. Miera nezamestnanosti žien a mladých ľudí býva relatívne vysoká vo vidieckych oblastiach. Miera nezamestnanosti žien vo vidieckych oblastiach predstavovala 10,6 %, ale u mužov to bolo iba 7,9 %. V mestských oblastiach sa miera nezamestnanosti žien (6,8 %) viac približovala miere nezamestnanosti mužov (6,2 %). V porovnaní s mestskými oblasťami (11 %) bola miera nezamestnanosti mladých ľudí významne vyššia nielen v prevažne vidieckych oblastiach (17,6 %), ale aj vo výrazne vidieckych oblastiach (16 %)[8].

3.2. Postavenie poľnohospodárstva

Vo väčšine vidieckych oblastí je podiel primárneho sektora na celkovej zamestnanosti menší ako 10 %. V tretine vidieckych oblastí je jeho podiel menej ako 5 % (približne priemer EÚ-25). V niektorých vidieckych oblastiach je však jeho podiel viac ako 25 %, najmä na východe a na juhu EÚ. Poľnohospodárska produktivita je navyše oveľa nižšia vo väčšine prevažne vidieckych oblastí[9].

Integrácia poľnohospodárskeho odvetvia nových členských štátov do SPP prebehla vo všeobecnosti hladko a pozitívne, najmä pokiaľ ide o príjmy. Úspešné prispôsobenie sa poľnohospodárstva, tak ako v iných častiach EÚ, bude kľúčom k zlepšeniu konkurencieschopnosti poľnohospodárskeho odvetvia a v rámci neho ochrany životného prostredia, ako aj k zvýšeniu zamestnanosti a rastu v súvisiacich oblastiach hospodárstva.

V krajinách EÚ-25 je v súčasnosti menej ako 10 % poľnohospodárov mladších ako 35 rokov a 24 % poľnohospodárov má viac ako 65 rokov. V rokoch 2000 – 2005 poľnohospodárstvo krajín EÚ-25 postupne strácalo pracovnú silu najmä v primárnej vekovej skupine (25 – 54), ktorú nasledovala skupina mladších poľnohospodárskych robotníkov (15 – 24) a až potom starších poľnohospodárskych robotníkov (55 – 64). Klesajúci počet mladých ľudí v poľnohospodárskom odvetví môže spôsobiť osobité ťažkosti v rámci generačnej obnovy.

Úroveň odborného vzdelania poľnohospodárov sa medzi jednotlivými členskými štátmi výrazne líši. Mnoho poľnohospodárov nemá zručnosti potrebné na to, aby využili potenciál nového prostredia pre inovácie, poskytovanie služieb v oblasti životného prostredia, diverzifikáciu a rozvoj služieb na miestnej úrovni, ako ani výrobu bioenergie.

Rada pre poľnohospodárstvo zdôraznila, že je potrebné podporovať výskum a rozvoj, odborné vzdelávanie, poradenské služby, inováciu a ľudský kapitál[10].

3.3. Vplyv reformy SPP a politík pre rozvoj vidieka

Hlavnými určujúcimi faktormi prispôsobovania sa pracovných síl v poľnohospodárskom sektore sú technologické zmeny, návratnosť kapitálu a relatívne odmeňovanie poľnohospodárskych pracovníkov v porovnaní s ostatnými odvetviami. Prostredníctvom reforiem spoločnej poľnohospodárskej politiky, ktoré sa posledných dvadsať rokov postupne vykonávali, bol odlev pracovnej sily z odvetvia poľnohospodárstva viac-menej konštantný a pohyboval sa na úrovni 2 – 3 % ročne. Zavedenie priamej pomoci ako kompenzácie za zníženie cenovej podpory počas tohto obdobia zaručilo, že proces reštrukturalizácie sa uskutočnil sociálne prijateľným spôsobom. Bez priamej pomoci by mnoho vidieckych oblastí v Európe čelilo veľkým hospodárskym, sociálnym a environmentálnym problémom. Rozvoj vidieka zohral významnú úlohu pri prevencii vyľudňovania a opúšťania pôdy v mnohých vidieckych oblastiach.

Očakáva sa, že vplyv neviazanej finančnej pomoci zavedenej reformou SPP v roku 2003 bude z hľadiska zamestnanosti neutrálny. Efektívnejšie využívanie kapitálu a pôdy vyváži úpravu výrobných štruktúr, čo povedie k ekonomicky trvalejšie udržateľným činnostiam. Očakáva sa, že väčšia orientácia na trh prinesie nové zárobkové príležitosti prostredníctvom diverzifikácie uskutočnenej poľnohospodármi v poľnohospodárskej aj nepoľnohospodárskej oblasti.

Dôkazy naznačujú, že úpravy vykonané v sektore poľnohospodárstva a ich vplyv na zamestnanosť sa čiastočne stlmili vytvorením nových pracovných príležitostí v poľnohospodárstve alebo spojením zamestnania na čiastočný úväzok v poľnohospodárstve so zamestnaním mimo poľnohospodárskeho odvetvia. Opatrenia na rozvoj vidieka boli veľmi nápomocné pri sprevádzaní a podporovaní tohto procesu a viedli k vzniku alebo k zachovaniu významného počtu pracovných miest.

Hodnotenia naznačujú, že investície do poľnohospodárstva, vzdelávanie, opatrenia v oblasti lesného hospodárstva a opatrenia podporujúce prispôsobenie a rozvoj vidieckych oblastí sa všeobecne považujú za účinný nástroj na vytváranie pracovných miest. Investície do poľnohospodárstva celkovo prispeli k zachovaniu pracovných miest prostredníctvom zvýšenej produktivity, zatiaľ čo opatrenia hospodárskej diverzifikácie prispeli viac k vzniku nových pracovných miest.

Napriek malému počtu kvantitatívnych odhadov na úrovni EÚ sa odhaduje, že v priebehu iniciatívy LEADER II v európskych vidieckych oblastiach vzniklo alebo sa zachovalo až 100 000 pracovných miest (v oblasti sociálnych a zdravotníckych služieb, ochrany krajiny a kultúrneho dedičstva). Polovica týchto pracovných miest sa vzťahovala na ženy. Opatrenia diverzifikácie vidieka pomohli zachrániť množstvo pracovných miest v poľnohospodárstve a pri environmentálnych činnostiach a aktivitách na obnovu obcí zároveň vznikali dočasné pracovné príležitosti.

Opatrenia zamerané na vznik pracovných miest a na diverzifikáciu nepoľnohospodárskych činností zostávajú relatívne malou časťou programov. Odhady naznačujú, že v súčasnom období, období rokov 2000 – 2006, sa iba približne 10 % z hlavných programov pre krajiny EÚ-15 minulo na opatrenia, ktoré priamo alebo nepriamo vytvárajú pracovné miesta mimo odvetvia poľnohospodárstva alebo mimo odvetvia prvotného spracovania. To naznačuje, že v ďalšom období vznikne dostatočný priestor na zlepšenie prispievania programov na rozvoj vidieka.

4. VÝZVY, KTORÝM čELIA VIDIECKE OBLASTI

Vidiecke oblasti v Európe sú rozmanité a patria medzi ne mnohé dôležité regióny. Niektoré vidiecke oblasti, najmä tie najodľahlejšie, ktoré sú vyľudnené alebo závislé od poľnohospodárstva, však budú v nadchádzajúcich rokoch čeliť mimoriadnym výzvam, pokiaľ ide o rast, zamestnanosť a trvalú udržateľnosť. Medzi tieto problémy patria:

- nižšie príjmy,

- nepriaznivá demografická situácia,

- nižšia miera zamestnanosti a vyššia miera nezamestnanosti,

- pomalší rozvoj tretieho sektora,

- nedostatočné zručnosti a ľudský kapitál,

- nedostatok príležitostí pre ženy a pre mladých ľudí,

- nedostatok potrebných zručností v niektorých oblastiach poľnohospodárstva a spracovania potravín.

Pokračujúca reštrukturalizácia a modernizácia poľnohospodárstva v Európe navyše zvýši záťaž mnohých vidieckych oblastí. Na základe súčasných trendov sa dá očakávať, že v krajinách EÚ-15 odídu do roku 2014 z tohto odvetvia približne dva milióny pracovníkov na plný úväzok. Jeden až dva milióny pracovníkov na plný úväzok môže navyše opustiť sektor v rámci desiatich nových členských štátov a jeden až dva milióny v Bulharsku a v Rumunsku[11]. K tomu treba pripočítať asi päť miliónov skrytých nezamestnaných osôb na farmách. Tieto zmeny sa dotknú väčšiny vidieckych oblastí. Vo výrazne vidieckych oblastiach bude výzvou zabrániť riziku vylúčenia, ktoré sa spája s nedostatkom zručností a s nižšími príjmami. V odľahlých oblastiach s vyššou mierou zamestnanosti v poľnohospodárstve zohrá dôležitú úlohu v širšom vidieckom hospodárstve riadenie procesu reštrukturalizácie.

Vidiecke oblasti však ponúkajú reálne príležitosti vyplývajúce z ich potenciálu rastu v nových sektoroch, z poskytovania agroturistiky a rekreačných zariadení, z ich príťažlivosti ako miesta pre život a prácu, a z ich úlohy ako zásobárne prírodných zdrojov a vysoko cenenej prírodnej scenérie. Európske poľnohospodárstvo ponúka množstvo kvalitných výrobkov. Poľnohospodárske a potravinárske odvetvia sa musia chopiť príležitostí, ktoré im ponúkajú nové prístupy, technológie a inovácie, aby uspokojili narastajúci dopyt na trhu nielen v Európe, ale aj vo svete. Bude si to vyžadovať rozvoj nových zručností, podnikavosti a schopnosti prispôsobiť sa poskytovaniu nových druhov služieb.

Vidiecke oblasti v Európe musia jednoducho využiť svoj potenciál, lebo inak riskujú, že sa ešte viac vzdialia mestským oblastiam pri napĺňaní lisabonských cieľov, predovšetkým v tých najodľahlejších a v najpoľnohospodárskejších oblastiach.

5. ZÁVERY: ODSTRÁNENIE ROZDIELOV V OBLASTI ZAMESTNANOSTI

Zamestnanosť vo vidieckych oblastiach v Európe čelí významným výzvam. Na európskej i vnútroštátnej úrovni zároveň existuje široké spektrum nástrojov, ktoré sa dajú využiť na odstránenie rozdielov medzi zamestnanosťou vo vidieckych a v mestských oblastiach. Podporovať by sa mali viac sektorové regionálne prístupy založené na partnerskom prístupe, ktorý siaha za hranice poľnohospodárstva, ako aj poľnohospodársko-potravinársky priemysel a agroturistika. Najmä opatrenia na rozvoj vidieka by sa mali plne využiť na zvýšenie zamestnanosti a rastu.

Príklady vytvárania pracovných miest v rámci Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka[12]: |

Cestovný ruch, remeslá a poskytovanie vidieckych rekreačných zariadení sú v mnohých regiónoch rastovými odvetviami a v širšom vidieckom hospodárstve ponúkajú príležitosti pre diverzifikáciu nepoľnohospodárskych činností na farmách a pre rozvoj mikropodnikov. |

Prístup na pracovný trh môžu uľahčiť miestne iniciatívy na rozvoj zariadení starostlivosti o deti. Môže ísť o rozvoj infraštruktúry pre starostlivosť o deti, prípadne v spojení s iniciatívami na podporu zakladania malých podnikov zameraných na vidiecke činnosti a miestne služby. |

Integrované iniciatívy spájajúce diverzifikáciu, zakladanie podnikov, investície do kultúrneho dedičstva, infraštruktúry pre miestne služby a renovácie môžu prispieť k zlepšeniu hospodárskych vyhliadok, ako aj kvality života. |

Rozvoj mikropodnikov a remesiel, ktorý môže vychádzať z tradičných zručností alebo prinášať nové zručnosti. |

Školenie mladých ľudí v zručnostiach potrebných pre diverzifikáciu miestneho hospodárstva. |

Podpora zavádzania a šírenia IKT. Rozvoj poskytovania a inovačného využívania obnoviteľných zdrojov energie. |

Malá miestna infraštruktúra, podporovaná v rámci programov rozvoja vidieka, môže zohrať významnú úlohu pri spájaní dôležitých investícií štrukturálnych fondov s miestnymi stratégiami diverzifikácie a rozvoja potenciálu poľnohospodárskeho a potravinárskeho odvetvia. |

Vo svetle týchto budúcich úloh sa kľúčovými prvkami pri využívaní príležitostí pre rast a zamestnanosť existujúcimi vo vidieckych oblastiach stane integrovaný prístup politík Spoločenstva a členských štátov v spojení so silným dôrazom kladeným na ľudský kapitál a zručnosti. Komisia preto odporúča, aby:

- sa zachoval a konsolidoval proces reformy SPP so zvýšenou orientáciou na trh a stabilizáciu príjmov prostredníctvom priamej pomoci,

- členské štáty využili existujúce príležitosti na podporovanie pestovania energetických plodín a rozvoj podnikov pracujúcich s obnoviteľnou energiou, čo môže pomôcť stabilizovať zamestnanosť vo vidieckych oblastiach a významne prispieť k propagácii trvalo udržateľného rozvoja,

- integrácia nových členských štátov a reštrukturalizácia ich poľnohospodárstva zostala prioritou počas nadchádzajúcich rokov vzhľadom na osobité výzvy, ktorým čelia mnohé z ich vidieckych oblastí,

- členské štáty v súlade so strategickými usmerneniami Spoločenstva pre rozvoj vidieka využívali svoje programy na rozvoj vidieka a tým naplnili priority týkajúce sa odovzdávania vedomostí, modernizácie, inovácie a kvality v potravinárskom reťazci, investovania do ľudského kapitálu a najdôležitejšiu prioritu, ktorou je vytváranie pracovných príležitostí a podmienok pre rast,

- sa na podporu rastu a zamestnanosti vo vidieckych oblastiach využívalo plné spektrum nástrojov Spoločenstva, keďže rozvoj vidieka môže pri odstraňovaní rozdielov v oblasti pracovných miest pomôcť iba čiastočne. Členské štáty by mali zabezpečiť maximálnu súčinnosť medzi štrukturálnou politikou, politikou zamestnanosti a politikou rozvoja vidieka[13] ,

Príklady podpory pre diverzifikáciu vidieckych oblastí z Európskeho fondu pre regionálny rozvoj a z Európskeho sociálneho fondu[14]: |

poskytovanie minimálnej úrovne prístupu k službám všeobecného hospodárskeho záujmu, |

podpora integrovaného prístupu k cestovnému ruchu, |

podporovanie inovačných procesov a výrobkov v rámci existujúcich hospodárskych činností, |

investície do pólov rozvoja vo vidieckych oblastiach a rozvoj hospodárskych zoskupení využívajúcich miestne výhody. |

- sa činnosti v týchto oblastiach ľudského rozvoja zavádzali v úplnom súlade s cieľmi európskej stratégie zamestnanosti, ako sa ustanovuje v integrovaných usmerneniach pre rast a zamestnanosť. Všetky členské štáty by mali podporovať prípravy na zmeny v rámci poľnohospodárskeho odvetvia v súvislosti s reštrukturalizáciou a vypracovať proaktívny prístup ku vzdelávaniu a k rekvalifikácii poľnohospodárov, najmä pokiaľ ide o prenosné zručnosti,

- si sieť rozvoja vidieka zvolila za svoju ústrednú pracovnú úlohu na rok 2008 vytváranie pracovných miest vo vidieckych oblastiach.

Komisia zintenzívni používanie štatistických nástrojov pri hodnotení účinkov politiky rozvoja vidieka na zamestnanosť v súvislosti so spoločným rámcom pre monitorovanie a hodnotenie rozvoja vidieka.

Príloha: Kľúčové charakteristiky vidieckych oblastí v krajinách EÚ-27

Územné charakteristiky |

EÚ-27 | Prevažne vidiecka | Výrazne vidiecka | Prevažne mestská | Definícia regiónu | Rok |

Územie (v %) | 100,0 | 57,0 | 35,7 | 7,3 | NUTS 3 | 2003 |

Obyvateľstvo (v %) | 100,0 | 20,5 | 37,8 | 41,7 | NUTS 3 | 2003 |

HPH (v %) | 100,0 | 13,2 | 31,7 | 55,0 | NUTS 3 | 2002 |

Zamestnanosť (v %) | 100,0 | 18,7 | 34,6 | 46,7 | NUTS 3 | 2002 |

Využitá poľnohospodárska pôda (v %) (1) | 100,0 | 43,2 | 46,8 | 10,0 | Oblasť FSS | 2003 |

(1) okrem Španielka a Slovinska |

Demografické charakteristiky |

EÚ-27 | Prevažne vidiecka | Výrazne vidiecka | Prevažne mestská | Definícia regiónu | Rok |

Hustota obyvateľstva (na km²) | 114,8 | 40,9 | 118,2 | 638,7 | NUTS 3 | 2003 |

Podiel obyvateľov vo veku 15 – 64 rokov na celkovom počte obyvateľov (v %) (1) | 67,2 | 65,9 | 67,1 | 68,0 | NUTS 3 | 2001 |

Čistá miera migrácie (2) | 3,9 | 1,8 | 4,0 | 4,8 | NUTS 2 | 2003 |

(1) okrem Belgicka, Dánska, Lotyšska, Malty a Slovinska |

(2) okrem Estónska, Cypru, Luxemburska a Malty |

Ekonomické charakteristiky |

EÚ-27 | Prevažne vidiecka | Výrazne vidiecka | Prevažne mestská | Definícia regiónu | Rok |

HDP na obyvateľa (EÚ-25 = 100) | 95.5 | 64,5 | 82,3 | 122,8 | NUTS 3 | 2001 |

Primárny sektor ako % z celkovej HPH (1) | 2,3 | 5,1 | 2,8 | 0,9 | NUTS 2 | 2002 |

Tretí sektor ako % z celkovej HPH | 71,1 | 62,4 | 67,9 | 74,5 | NUTS 3 | 2002 |

(1) okrem Malty |

Charakteristiky zamestnanosti |

EÚ-27 | Prevažne vidiecka | Výrazne vidiecka | Prevažne mestská | Definícia regiónu | Rok |

Miera zamestnanosti (v %) | 62,7 | 60,1 | 61,9 | 64,7 | NUTS 2 | 2004 |

Miera nezamestnanosti (v % aktívneho obyvateľstva) | 9,2 | 9,9 | 10,1 | 7,8 | NUTS 2 | 2004 |

Dlhodobá nezamestnanosť (v % aktívneho obyvateľstva) | 4,1 | 4,5 | 4,7 | 3,3 | NUTS 2 | 2004 |

Samostatná zárobková činnosť ako % z celkovej zamestnanosti | 15,3 | 19,3 | 15,2 | 13,8 | NUTS 2 | 2004 |

Dospelí zúčastňujúci sa vzdelávania a školenia ako % populácie (1) | 8,5 | 8,2 | 7,8 | 10,1 | NUTS 2 | 2004 |

Zamestnanosť v primárnom sektore (v %) | 6,7 | 20,6 | 6,9 | 1,7 | NUTS 2 | 2002 |

Zamestnanosť v treťom sektore (v %) (2) | 66,8 | 57,1 | 65,0 | 74,7 | NUTS 3 | 2002 |

(1) okrem Grécka |

(2) okrem Holandska a Rumunska |

Zdroj: Rozvoj vidieka v Európskej únii – štatistické a ekonomické informácie – správa 2006, http://ec.europa.eu/agriculture/rurdev/index_fr.htm |

[1] KOM(2005) 24.

[2] Táto definícia vidieckych oblastí sa prijala v kontexte rozhodnutia Rady z 20. februára 2006 o strategických usmerneniach Spoločenstva pre politiku rozvoja vidieka (programovacie obdobie 2007 – 2013) (2006/144/ES). OECD definuje oblasti ako prevažne vidiecke, výrazne vidiecke alebo prevažne mestské podľa hustoty obyvateľstva a na základe podielu obyvateľstva žijúceho vo vidieckych obciach (teda s menej ako 150 obyvateľmi na km˛) v danom regióne NUTS II alebo NUTS III. Pozri rozšírené hodnotenie vplyvu SEK(2004) 931 a SEK(2005) 914. 1284 regiónov NUTS 3 v EÚ-27 je viac-menej rovnomerne rozdelených medzi tri vidiecko-mestské kategórie. Komisia v súčasnosti pracuje na alternatívnych definíciách, ktoré lepšie odrážajú rozmanitosť výrazne vidieckych oblastí, vrátane prímestských oblastí.

[3] Štúdia o zamestnanosti vo vidieckych oblastiach (SERA), s. 214http://ec.europa.eu/agriculture/rurdev/index_fr.htm

[4] SERA, s. 34.

[5] SERA, s. 44.

[6] OECD 2006. Rural Policy Reviews. (Preskúmanie vidieckej politiky.) The New Rural Paradigm. (Nová forma vidieka.) POLICIES AND GOVERNANCE (POLITIKY A SPRÁVA), s. 27.

[7] SERA, s. 133.

[8] SERA, s. 47 – 48.

[9] Zdroj: Rozvoj vidieka v Európskej únii – štatistické a ekonomické informácie – správa 2006, http://ec.europa.eu/agriculture/rurdev/index_fr.htm.

[10] Neformálne stretnutie rady pre poľnohospodárstvo, Krems 2006.

[11] SERA, s. 84.

[12] Kľúčové opatrenia vymedzené v rozhodnutí Rady 2006/144/ES z 20. februára 2006 o strategických usmerneniach Spoločenstva pre politiku rozvoja vidieka (programovacie obdobie 2007 – 2013) (Ú. v. EÚ L 55, 25.2.2006, s. 20).

[13] Ibid. odsek 3.6.

[14] Rozhodnutie Rady 2006/702/ES zo 6. októbra 2006 o strategických usmerneniach Spoločenstva o súdržnosti (Ú. v. EÚ L 291, 21.10.2006, s. 11) príloha, oddiel 2.2.