[pic] | KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV |

Brusel, 12.12.2006

KOM(2006) 786 v konečnom znení

OZNÁMENIE KOMISIE

o Európskom programe na ochranu kritickej infraštruktúry

OZNÁMENIE KOMISIE

o Európskom programe na ochranu kritickej infraštruktúry (Text s významom pre EHP)

1. VÝCHODISKOVÁ SITUÁCIA

Európska rada na svojom zasadnutí v júni 2004 vzniesla požiadavku na vypracovanie celkovej stratégie na ochranu kritickej infraštruktúry (v niektorých textoch sa vyskytuje ako „najdôležitejšia infraštruktúra“). Dňa 20. októbra 2004 Komisia prijala Oznámenie o ochrane kritickej infraštruktúry v boji proti terorizmu, v ktorom predložila návrhy na posilnenie prevencie, pripravenosti a reakcieschopnosti Európy na teroristické útoky zasahujúce kritickú infraštruktúru (CI).

Závermi zo zasadnutia Rady týkajúcimi sa „prevencie, pripravenosti a reakcie na teroristické útoky“ a materiálom „Program solidarity EÚ o dôsledkoch teroristických hrozieb a útokov“, ktoré Rada prijala v decembri 2004, sa podporil zámer Komisie navrhnúť Európsky program na ochranu kritickej infraštruktúry (EPCIP) a získal sa nimi súhlas s tým, aby Komisia zriadila Varovnú informačnú sieť kritickej infraštruktúry (CIWIN).

V novembri 2005 Komisia prijala Zelenú knihu o Európskom programe na ochranu kritickej infraštruktúry (EPCIP), v ktorej boli rozvinuté politické možnosti, ako by Komisia mohla realizovať EPCIP aj CIWIN.

V záveroch z decembrového zasadnutia Rady pre spravodlivosť a vnútorné záležitosti v roku 2005 sa Komisia vyzýva, aby pripravila návrh Európskeho programu na ochranu kritickej infraštruktúry.

V tomto oznámení sa vytyčujú návrhy zásad, postupov a nástrojov na implementáciu programu EPCIP. Implementácia EPCIP bude v potrebných oblastiach doplnená sektorovo špecifickými oznámeniami, v ktorých bude stanovený prístup Komisie, pokiaľ ide o konkrétne sektory kritickej infraštruktúry[1].

2. CIEĽ, ZÁSADY A OBSAH EPCIP

2.1. Cieľ EPCIP

Cieľom EPCIP vo všeobecnosti je zvýšiť kvalitu ochrany kritickej infraštruktúry (CIP) v EÚ. Tento cieľ sa dosiahne vytvorením celkového rámca ochrany kritickej infraštruktúry v EÚ, ktorý sa vytyčuje v tomto oznámení.

2.2. Druhy nebezpečenstva, ktorým by sa EPCIP mal venovať

Nestrácajúc zo zreteľa, že najväčším nebezpečenstvom zostáva hrozba terorizmu, ochrana kritickej infraštruktúry bude založená na ochrane pred nebezpečenstvom každého druhu. Ak bude úroveň ochranných opatrení v určitom sektore kritickej infraštruktúry primeraná, zainteresované strany sa môžu sústrediť na nebezpečenstvá, voči ktorým ešte nie sú odolné.

2.3. Zásady

Implementácia EPCIP sa bude riadiť týmito kľúčovými zásadami:

- Subsidiarita – Komisia bude pri ochrane kritickej infraštruktúry vyvíjať úsilie najmä v tej oblasti infraštruktúry, ktorá je dôležitá skôr z európskeho ako z vnútroštátneho či regionálneho hľadiska. Majúc na pamäti najmä kritickú európsku infraštruktúru a náležite zohľadňujúc súčasné kompetencie Spoločenstva, ako aj dostupnosť zdrojov, Komisia môže poskytnúť podporu členským štátom pri ochrane ich vnútroštátnej kritickej infraštruktúry, ak ju o to požiadajú.

- Komplementarita – Komisia sa bude vyhýbať zdvojenému vynakladaniu úsilia (či už na európskej, vnútroštátnej alebo regionálnej úrovni) v tej oblasti, kde vynakladané úsilie už teraz účinne chráni kritickú infraštruktúru. Program EPCIP bude teda dopĺňať už existujúce sektorovo špecifické opatrenia a stavať na nich.

- Dôverný charakter – Informácie súvisiace s ochranou kritickej infraštruktúry budú na úrovni EÚ aj členských štátov náležite utajené podľa stupňa dôležitosti a prístup k nim bude umožnený len v prípade nevyhnutnej potreby. Výmena informácií o kritickej infraštruktúre bude prebiehať v atmosfére bezpečnosti a dôvery.

- Spolupráca zainteresovaných strán – Do vývoja a implementácie EPCIP budú zapojené všetky dôležité zainteresované strany. Z tohto procesu nebudú vylúčení ani vlastníci či prevádzkovatelia kritickej infraštruktúry označenej ako ECI, ani orgány verejnej správy či ostatné relevantné orgány.

- Proporcionalita – Opatrenia budú navrhované iba v prípadoch, keď sa skutočne zistí ich potreba, a to po analýze nedostatočne zabezpečených oblastí, a budú sa zavádzať v závislosti od výšky rizika a druhu nebezpečenstva.

- Sektorovo špecifický prístup – Keďže v rozličných sektoroch majú svoje vlastné skúsenosti s ochranou kritickej infraštruktúry, vlastné odborné vedomosti o nej a vlastné požiadavky na ňu, EPCIP bude vyvíjaný pre každý sektor zvlášť a implementovaný podľa dohodnutého zoznamu príslušných CIP sektorov.

2.4. Rámec EPCIP

Tento rámec budú tvoriť:

- Metóda identifikácie európskej kritickej infraštruktúry (ECI) a jej následného označenia, ako aj spoločný postup pri posudzovaní každej potreby zvýšiť kvalitu ochrany tejto infraštruktúry. Toto sa bude realizovať prostredníctvom smernice.

- Opatrenia navrhnuté so zámerom uľahčiť implementáciu EPCIP, ktoré budú zahŕňať aj Akčný plán EPCIP, Varovnú informačnú sieť kritickej infraštruktúry (CIWIN), využívanie skupín expertov v oblasti ochrany kritickej infraštruktúry (skupiny na úrovni EÚ), proces výmeny informácií súvisiacich s ochranou kritickej infraštruktúry a identifikáciu a analýzu vzájomnej prepojenosti.

- Podpora určená členským štátom v súvislosti s ich vnútroštátnou kritickou infraštruktúrou (NCI), ktorú predmetný členský štát môže dobrovoľne využiť. V tomto oznámení je uvedený aj základný prístup k ochrane vnútroštátnych kritických infraštruktúr.

- Pohotovostné plánovanie.

- Vonkajší rozmer.

- Sprievodné finančné opatrenia a najmä navrhovaný program EÚ týkajúci sa „prevencie a pripravenosti na terorizmus a iné bezpečnostné hrozby a ich následného riadenia“ na obdobie rokov 2007 – 2013. Uvedené poskytne možnosť financovania opatrení súvisiacich s ochranou kritickej infraštruktúry (CIP), ktoré bude možné prípadne previesť na úroveň EÚ.

Týmto opatreniam sú venované nasledujúce strany.

2.5. Kontaktná skupina pre CIP

Je potrebné vytvoriť mechanizmus na úrovni EÚ, ktorý by slúžil ako strategická koordinačná a kooperačná platforma umožňujúca začať formovať všeobecné aspekty EPCIP, ako aj sektorovo špecifické opatrenia. Následne bude vytvorená kontaktná skupina pre CIP.

Kontaktná skupina spojí kontaktné miesta CIP členských štátov a predsedať jej bude Komisia. V každom členskom štáte by sa malo zriadiť kontaktné miesto CIP, z ktorého sa budú riadiť CIP záležitosti v rámci členského štátu a s ostatnými členskými štátmi, Radou i Komisiou. Zriadenie kontaktného miesta CIP nevylučuje možnosť, aby sa aj ostatné orgány členského štátu zapájali do CIP záležitostí.

3. EURÓPSKA KRITICKÁ INFRAŠTRUKTÚRA (ECI)

Európska kritická infraštruktúra pozostáva z najdôležitejšej infraštruktúry Spoločenstva, ktorá je označená ako kritická infraštruktúra a ktorej narušenie alebo zničenie by ovplyvnilo dva alebo viac členských štátov, alebo len jeden členský štát, ak je kritická infraštruktúra umiestnená v inom štáte. Patria sem aj cezhraničné vplyvy vzájomného prelínania prepojených infraštruktúr v rámci rozličných sektorov. Metóda identifikácie európskej kritickej infraštruktúry (ECI) a jej následného označenia, ako aj spoločný postup pri posudzovaní každej potreby zvýšiť kvalitu ochrany tejto infraštruktúry sa stanoví prostredníctvom smernice.

4. OPATRENIA NA UĽAHČENIE VÝVOJA A IMPLEMENTÁCIE EPCIP

Komisia zavedie viacero opatrení na uľahčenie implementácie EPCIP a ďalšej práce v súvislosti s CIP na úrovni EÚ.

4.1. Akčný plán EPCIP

EPCIP bude prebiehať priebežne a pravidelne sa bude uskutočňovať jeho preskúmanie v podobe akčného plánu EPCIP. V akčnom pláne sa vytýčia opatrenia, ktoré treba zaviesť, spolu s príslušnými termínmi. Akčný plán (príloha) bude pravidelne aktualizovaný v závislosti od uskutočneného pokroku.

Akčný plán EPCIP zaraďuje aktivity súvisiace s CIP do troch pracovných okruhov:

- Pracovný okruh 1 sa bude zaoberať strategickými aspektmi EPCIP a vývinom opatrení horizontálne uplatniteľných v rámci celého CIP úsilia.

- Pracovný okruh 2 sa bude zaoberať európskou kritickou infraštruktúrou a jeho výsledky sa budú implementovať na úrovni sektorov.

- Pracovný okruh 3 podporí iniciatívy členských štátov súvisiace s ich vnútroštátnou kritickou infraštruktúrou.

Pri implementácii akčného plánu EPCIP sa budú brať do úvahy špecifiká jednotlivých sektorov a v prípade potreby sa doň budú môcť zapojiť aj ostatné zainteresované strany.

4.2. Varovná informačná sieť kritickej infraštruktúry (CIWIN)

Varovná informačná sieť kritickej infraštruktúry (CIWIN) bude zriadená samostatným návrhom Komisie a zvlášť sa bude dbať na to, aby sa zabránilo duplicite. Sieť poskytne bezpečnú platformu na výmenu osvedčených postupov. Doplní existujúce siete a mohla by prípadne predstavovať aj platformu pre vzájomné oboznámenie s mechanizmami včasného varovania napojenými na systém Komisie ARGUS. V súlade s príslušnými postupmi sa uskutoční nevyhnutná bezpečnostná akreditácia systému.

4.3. Skupiny expertov

V záujme zvýšenia kvality ochrany kritickej infraštruktúry v EÚ je mimoriadne dôležitý dialóg so zainteresovanými stranami. Ak bude potrebná pomoc špecializovaných odborníkov, Komisia môže zriadiť skupiny expertov pre CIP na úrovni EÚ, aby sa venovali jasne vymedzeným záležitostiam a uľahčili dialóg v rámci verejného i súkromného sektora, pokiaľ ide o ochranu kritickej infraštruktúry. Skupiny expertov svojou poradenskou činnosťou napomôžu EPCIP uľahčením procesu výmeny názorov na súvisiace CIP záležitosti. Skupiny expertov predstavujú dobrovoľný mechanizmus, v rámci ktorého sa miešajú zdroje verejného i súkromného sektora v záujme dosiahnutia jedného alebo viacerých cieľov, o ktorých sa predpokladá, že budú vzájomne výhodné aj pre občanov, aj pre súkromný sektor.

Skupiny expertov pre CIP nenahradia ostatné momentálne existujúce skupiny, ktoré už boli zriadené alebo ktoré sa môžu prispôsobiť potrebám EPCIP, a takisto tieto skupiny nebudú ovplyvňovať priamu výmenu informácií medzi priemyslom, orgánmi členských štátov a Komisiou.

Skupina expertov pre CIP na úrovni EÚ bude mať jasne stanovený cieľ, časový harmonogram jeho dosiahnutia a jasne formulované členstvo. Po dosiahnutí svojich cieľov budú skupiny expertov pre CIP rozpustené.

Konkrétne funkcie jednotlivých skupín expertov pre CIP sa môžu líšiť v závislosti od osobitých charakteristík jednotlivých sektorov. Môžu to byť takéto funkcie:

- pomáhať pri hľadaní slabých miest, vzájomného prepojenia a osvedčených postupov v jednotlivých sektoroch;

- pomáhať pri vypracúvaní opatrení na zníženie počtu a/alebo odstraňovanie výrazných slabých miest, ako aj pri vypracúvaní postupov na meranie efektivity;

- uľahčovať výmenu informácií v súvislosti s CIP, vzdelávať a budovať dôveru;

- vyvíjať a propagovať „prípadové štúdie“ a demonštrovať tým kolegom v sektore, akú hodnotu má účasť na plánoch a iniciatívach na ochranu infraštruktúry;

- poskytovať sektorovo špecifické odborné vedomosti a poradenstvo napr. v oblasti výskumu a vývoja.

4.4. Proces výmeny informácií v súvislosti s CIP

Proces výmeny CIP informácií medzi dôležitými zainteresovanými stranami si vyžaduje vzťahy založené na dôvere, aby chránené, citlivé alebo osobné údaje, ktoré boli poskytnuté dobrovoľne, neprenikli na verejnosť a údaje citlivého charakteru boli primerane chránené. Treba dohliadať na rešpektovanie práva na súkromie.

Zainteresované strany prijmú primerané opatrenia na ochranu údajov v súvislosti s takými oblasťami, ako je bezpečnosť kritickej infraštruktúry a chránených systémov, štúdie o vzájomnom prepojení sektorov a posudzovanie možného nebezpečenstva a možných rizík vo vzťahu k CIP. Tieto informácie nebudú použité na iný účel, len na ochranu kritickej infraštruktúry. Personál zaobchádzajúci s údajmi dôverného charakteru bude disponovať primeraným stupňom bezpečnostnej previerky, ktorý udelí jeho vlastný členský štát.

Okrem toho pri výmene CIP údajov bude možné určiť, že isté CIP údaje, ak aj nie sú dôverného charakteru, môžu byť citlivého charakteru a preto s nimi treba zaobchádzať opatrne.

Proces výmeny CIP informácií umožní:

- kvalitnejšiu a primeranú informovanosť o vzájomnom prepojení, možných hrozbách, slabých miestach, bezpečnostných nehodách, protiopatreniach a o osvedčených postupoch, ako aj kvalitnejšie a primerané pochopenie uvedených oblastí v záujme ochrany CI;

- zvyšovať povedomie o CI záležitostiach;

- dialóg medzi zainteresovanými stranami;

- cielenejšie vzdelávanie, výskum aj vývoj.

4.5. Identifikácia vzájomného prepojenia

Identifikácia a analýza vzájomného prepojenia, či už ide o sektory, alebo zemepisnú polohu, bude dôležitým prvkom skvalitnenia ochrany kritickej infraštruktúry v EÚ. Tento priebežne prebiehajúci proces pomôže pri posudzovaní slabých miest, možných hrozieb a rizík v súvislosti s kritickou infraštruktúrou v EÚ.

5. VNÚTROŠTÁTNE KRITICKÉ INFRAŠTRUKTÚRY (NCI)

S prihliadnutím na súčasné kompetencie Spoločenstva spadá zodpovednosť za ochranu vnútroštátnych kritických infraštruktúr na plecia jej vlastníkov či prevádzkovateľov a na členské štáty. Komisia na požiadanie podporí členské štáty v ich príslušnom úsilí.

V záujme skvalitnenia ochrany vnútroštátnych kritických infraštruktúr sa členské štáty vyzývajú, aby vypracovali svoje národné CIP programy. Cieľom týchto programov by malo byť vytýčenie prístupu predmetného členského štátu k ochrane vnútroštátnej kritickej infraštruktúry nachádzajúcej sa na jeho území. Programy sa budú venovať minimálne týmto témam:

- Identifikácia vnútroštátnej kritickej infraštruktúry orgánmi členského štátu a jej označenie za takú podľa vopred stanovených kritérií. Kritériá si vypracuje každý členský štát a vezme pri tom do úvahy minimálne tieto kvalitatívne a kvantitatívne účinky narušenia alebo zničenia konkrétnej infraštruktúry:

- rozsah – narušenie alebo zničenie konkrétnej kritickej infraštruktúry sa zmeria rozlohou zemepisnej oblasti, ktorú by strata alebo nedostupnosť tejto infraštruktúry ovplyvnili;

- závažnosť – následky narušenia alebo zničenia konkrétnej infraštruktúry sa posúdia podľa:

- účinku na obyvateľstvo (počet ovplyvnených obyvateľov),

- ekonomického účinku (závažnosť ekonomických strát a/alebo zhoršenie kvality výrobkov alebo služieb),

- vplyvu na životné prostredie,

- politického vplyvu,

- psychologického vplyvu

- a účinkov na zdravie obyvateľstva.

V prípade absencie týchto kritérií Komisia na požiadanie pomôže členskému štátu pri ich vypracovaní poskytnutím relevantných postupov.

- Otvorenie dialógu s vlastníkmi či prevádzkovateľmi kritickej infraštruktúry.

- Identifikácia vzájomného zemepisného a sektorového prepojenia.

- V prípade potreby vypracovanie pohotovostných plánov v súvislosti s NCI.

- Všetky členské štáty sa vyzývajú, aby pri vypracúvaní svojho národného CIP programu vychádzali zo spoločného zoznamu sektorov kritickej infraštruktúry vytvorených v rámci ECI.

Zavedením podobných prístupov k ochrane NCI v členských štátoch sa prispeje k zabezpečeniu toho, aby sa na strany zainteresované na kritickej infraštruktúre v Európe nevzťahovali rozličné rámcové programy, čo by pre ne znamenalo dodatočné výdavky, a aby nebolo narušené fungovanie vnútorného trhu.

6. POHOTOVOSTNÉ PLÁNOVANIE

Pohotovostné plánovanie je kľúčovým prvkom CIP procesu, pokiaľ ide o minimalizáciu prípadných účinkov narušenia alebo zničenia kritickej infraštruktúry. Vývin koherentného prístupu k vypracúvaniu pohotovostných plánov týkajúcich sa takých oblastí, ako je účasť vlastníkov či prevádzkovateľov kritickej infraštruktúry, spolupráca s vnútroštátnymi orgánmi a výmena informácií medzi susednými krajinami, by mal tvoriť dôležitý prvok implementácie Európskeho programu na ochranu kritickej infraštruktúry.

7. VONKAJŠÍ ROZMER

Terorizmus, iné druhy trestnej činnosti, živelné pohromy ani ďalšie zdroje katastrof sa neobmedzujú na územia v rámci hraníc. Na tieto hrozby sa nemožno pozerať len v čisto vnútroštátnom kontexte. Preto treba pri implementácii EPCIP dôsledne prihliadať na vonkajší rozmer ochrany kritickej infraštruktúry. Prepojenosť a vzájomná závislosť súčasnej ekonomiky a spoločnosti znamená, že dokonca aj narušenie infraštruktúry za hranicami EÚ môže mať vážny dopad na Spoločenstvo a jeho členské štáty. Rovnako narušenie a zničenie kritickej infraštruktúry v rámci EÚ môže mať nežiaduce vplyvy na partnerov EÚ. Napokon úsilie vynakladané na zvýšenie ochrany kritickej infraštruktúry v rámci EÚ obmedzí riziko narušenia ekonomiky EÚ a prispeje sa tým k zvýšeniu globálnej ekonomickej konkurencieschopnosti Únie.

Vzhľadom na uvedené by malo tvoriť dôležitú súčasť EPCIP aj rozvinutie spolupráce v oblasti CIP za hranice EÚ pomocou takých opatrení, ako sú špecifické memorandá o porozumení (týkajúce sa napr. vypracovania spoločných noriem, rozpracovania spoločných štúdií v súvislosti s CIP, identifikácie spoločných druhov hrozieb a výmeny osvedčených postupov, pokiaľ ide o ochranné opatrenia), a presadzovanie zvyšovania CIP noriem za hranicami EÚ. Spolupráca s vonkajšími partnermi v oblasti CIP sa bude sústreďovať najmä na susedov EÚ. Vzhľadom na globálnu prepojenosť určitých sektorov vrátane IKT a finančných trhov sa však prisudzuje dôležitosť aj globálnejšiemu prístupu. V každom prípade by sa do príslušného dialógu a výmeny osvedčených postupov mali zapojiť všetci dôležití partneri EÚ, ako aj medzinárodné organizácie. Komisia bude naďalej presadzovať zvyšovanie kvality ochrany kritickej infraštruktúry v krajinách za hranicami EÚ, a to spoluprácou s G8, Euromedom a partnermi v rámci Európskej susedskej politiky prostredníctvom zavedených štruktúr a politiky vrátane „nástroja stability“.

8. SPRIEVODNÉ FINANČNÉ OPATRENIA

K implementácii EPCIP prispeje aj program Spoločenstva týkajúci sa „prevencie a pripravenosti na terorizmus a iné bezpečnostné hrozby a ich následného riadenia“, pripravený na obdobie rokov 2007 – 2013.

V záujme dosiahnutia všeobecných cieľov, ktoré nie sú pokryté inými finančnými nástrojmi, budú v rámci programu EPCIP podporované, presadzované a vyvíjané opatrenia týkajúce sa prevencie, pripravenosti a následného riadenia a ich cieľom bude prevencia a dosiahnutie poklesu všetkých bezpečnostných rizík, najmä rizika spojeného s terorizmom. V prípade potreby budú opatrenia vychádzať z komplexného posúdenia hrozby a rizika.

V rámci programu bude (prostredníctvom grantov a iniciatív Komisie) financovaný najmä vývin nástrojov, stratégií, postupov, štúdií, aktivít, opatrení a spôsobov hodnotenia v oblasti efektívnej ochrany kritickej infraštruktúry (na úrovni tak EÚ, ako aj členských štátov).

PRÍLOHA

Akčný plán EPCIP

Pracovný okruh 1: Konzekutívne stratégie programu EPCIP

Pracovný okruh 1 bude slúžiť ako strategická platforma pre celkovú koordináciu EPCIP a spoluprácu prostredníctvom kontaktnej skupiny EÚ pre CIP.

Prvé štádium

Opatrenie | Vykonávateľ | Časový harmonogram |

Určenie sektorov s prioritnou potrebou zásahu (Medzi prvé priority patrí sektor dopravy a energetiky) | Komisia | čo najskôr a potom každoročne |

Vývin spoločných pracovných definícií a terminológie pre CI podľa jednotlivých sektorov | Komisia, členské štáty a v prípade potreby aj ostatné zainteresované strany | najneskôr rok potom, čo smernica pre ECI nadobudne účinnosť |

Vypracovanie všeobecných kritérií na identifikáciu ECI | Komisia, členské štáty a v prípade potreby aj ostatné zainteresované strany | najneskôr rok potom, čo smernica pre ECI nadobudne účinnosť |

Vypracovanie zoznamu súčasných národných, bilaterálnych a európskych programov na ochranu kritickej infraštruktúry | Komisia, členské štáty | priebežne |

Vypracovanie a dohoda, pokiaľ ide o usmernenia k zhromažďovaniu a používaniu údajov citlivého charakteru medzi zainteresovanými stranami | Komisia, členské štáty a v prípade potreby aj ostatné zainteresované strany | priebežne |

Zhromažďovanie osvedčených postupov a metód v súvislosti s CIP, ako aj nástrojov na posudzovanie rizík v tejto oblasti | Komisia, členské štáty a v prípade potreby aj ostatné zainteresované strany | priebežne |

Zadanie zákazok na vypracovanie štúdií, pokiaľ ide o vzájomné prepojenie | Komisia, členské štáty a v prípade potreby aj ostatné zainteresované strany | priebežne |

Druhé štádium

Opatrenie | Vykonávateľ | Časový harmonogram |

Určenie nedostatkov, ktoré by iniciatívy Komisie pomohli riešiť | Komisia, členské štáty a v prípade potreby aj ostatné zainteresované strany | priebežne |

V prípade potreby zriadenie sektorových skupín expertov pre CIP na úrovni EÚ | Komisia, členské štáty a v prípade potreby aj ostatné zainteresované strany | priebežne |

Predloženie návrhov na opatrenia v oblasti CIP, ktoré by mohli byť financované z EÚ | Komisia, členské štáty | priebežne |

Iniciácia financovania opatrení v oblasti CIP z EÚ | Komisia | priebežne |

Tretie štádium

Opatrenie | Vykonávateľ | Časový harmonogram |

Iniciácia spolupráce s tretími krajinami a medzinárodnými organizáciami | Komisia, členské štáty | priebežne |

Pracovný okruh 2: Ochrana európskej kritickej infraštruktúry (ECI)

Pracovný okruh 2 sa zameria na redukciu slabých stránok ECI.

Prvé štádium

Opatrenie | Vykonávateľ | Časový harmonogram |

Vypracovanie sektorovo špecifických kritérií na identifikáciu ECI | Komisia, členské štáty a v prípade potreby aj ostatné zainteresované strany | najneskôr rok potom, čo smernica pre ECI nadobudne účinnosť |

Druhé štádium

Opatrenie | Vykonávateľ | Časový harmonogram |

Sektorovo založená identifikácia a verifikácia kritickej infraštruktúry, ktorá by mohla byť označená ako ECI | Komisia, členské štáty | najneskôr rok po prijatí príslušných kritérií a potom priebežne |

Označenie ECI | Komisia, členské štáty | priebežne |

Identifikácia slabých stránok, hrozieb a rizík, pokiaľ ide o konkrétne ECI, vrátane vypracovania bezpečnostných plánov | Komisia, členské štáty, vlastníci/prevádzkovatelia ECI (všeobecná správa pre Komisiu) | najneskôr rok po označení ECI |

Posúdenie, či sú potrebné ochranné opatrenia a či sa vyžadujú opatrenia na úrovni EÚ | Komisia, členské štáty a v prípade potreby aj ostatné zainteresované strany | najneskôr 18 mesiacov po označení ECI |

Posúdenie prístupov jednotlivých členských štátov k úrovni varovných systémov, pokiaľ ide o infraštruktúru označenú ako ECI. Rozbehnutie štúdie o uskutočniteľnosti nastavenia alebo harmonizácie týchto varovných systémov. | Komisia, členské štáty | priebežne |

Tretie štádium

Opatrenie | Vykonávateľ | Časový harmonogram |

Vypracovanie a prijatie návrhov minimálnych ochranných opatrení, pokiaľ ide o ECI | Komisia, členské štáty, vlastníci/prevádzkovatelia ECI | po posúdení, či sú potrebné ochranné opatrenia a či sa vyžadujú opatrenia na úrovni EÚ |

Implementácia minimálnych ochranných opatrení | členské štáty, vlastníci/prevádzkovatelia ECI | priebežne |

Pracovný okruh 3: Podpora v oblasti NCI

Pracovný okruh 3 je okruh fungujúci medzi členskými štátmi, ktorý má pomôcť členským štátom pri ochrane NCI.

Prvé štádium

Opatrenie | Vykonávateľ | Časový harmonogram |

Výmena informácií, pokiaľ ide o kritériá na identifikáciu NCI | členské štáty (Komisia môže na požiadanie poskytnúť pomoc) | priebežne |

Druhé štádium

Opatrenie | Vykonávateľ | Časový harmonogram |

Sektorovo založená identifikácia a verifikácia kritickej infraštruktúry, ktorá by mohla byť označená ako NCI | členské štáty a v prípade potreby aj ostatné zainteresované strany | priebežne |

Označenie konkrétnej CI ako NCI | členské štáty | priebežne |

Analýza existujúcich bezpečnostných medzier v NCI podľa jednotlivých sektorov | členské štáty a v prípade potreby aj ostatné zainteresované strany (Komisia môže na požiadanie poskytnúť pomoc) | priebežne |

Tretie štádium

Opatrenie | Vykonávateľ | Časový harmonogram |

Vypracovanie a ďalší vývin národných CIP programov | členské štáty (Komisia môže na požiadanie poskytnúť pomoc) | priebežne |

Vypracovanie špecifických ochranných opatrení pre každú NCI | členské štáty, NCI (Komisia môže na požiadanie poskytnúť pomoc) | priebežne |

Monitorovanie toho, či vlastníci/prevádzkovatelia zavádzajú nevyhnutné implementačné opatrenia | členské štáty | priebežne |

[1] Komisia zamýšľa predložiť oznámenie o ochrane európskej kritickej energetickej a dopravnej infraštruktúry.