[pic] | KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV |

Brusel, 30.11.2006

KOM(2006)746 v konečnom znení

SPRÁVA KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE

VŠEOBECNÁ SPRÁVA O PREDVSTUPOVEJ POMOCI (PHARE – ISPA – SAPARD) V ROKU 2005 {SEK(2006)1546}

1. ZHRNUTIE

Toto je šiesta správa predkladaná Európskemu parlamentu a Rade, ktorá sa zaoberá aktivitami financovanými troma predvstupovými nástrojmi (Phare, ISPA a SAPARD) v roku 2005. Správa sa zameriava na koordináciu týchto nástrojov v súlade s článkom 13 „nariadenia Rady (ES) č. 1266/99 o koordinačnej pomoci kandidátskym krajinám v rámci predvstupovej stratégie“[1] (ďalej „nariadenie o koordinácii“). Na základe pozitívnych výsledkov prístupových rokovaní v Kodani v roku 2002 sa začal klásť väčší dôraz na vytvorenie administratívnych kapacít potrebných na úspešnú implementáciu acquis a účasť na súčasných alebo budúcich programoch Európskeho spoločenstva po vstupe do EÚ.

Program Phare je zameraný na prioritné opatrenia týkajúce sa prijatia acquis communautaire buď prostredníctvom zlepšenia administratívnych kapacít, alebo podporou s ním súvisiacich investícií. Obsahuje aj zložku hospodárskej a sociálnej súdržnosti.

ISPA (nástroj štrukturálnych politík pre predvstupové obdobie) financuje významné projekty v oblasti životného prostredia a dopravnej infraštruktúry.

SAPARD (špeciálny prístupový program pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka) financuje rozvoj poľnohospodárstva a vidieka.

Finančné údaje týkajúce sa predvstupových nástrojov pozri v časti 5 „Finančný prehľad“.

Koordinácia týchto troch nástrojov je zabezpečená rozdelením oblastí ich pôsobenia. Koordináciu medzi príslušnými útvarmi Komisie zabezpečuje výbor na úrovni riaditeľstva. V máji 2006 bol riadiacemu výboru programu PHARE, pomocnému orgánu Komisie pri koordinácii predvstupových nástrojov, predložený „Dokument o všeobecnej pomoci“ týkajúci sa všetkých nástrojov. Komisia vyzvala kandidátske krajiny, aby zlepšili koordináciu medzi ministerstvami v jednotlivých krajinách, pretože ju pokladá za kľúčový predpoklad úspešného spravovania štrukturálnych fondov v budúcnosti.

2. VšEOBECNÝ OPIS MECHANIZMOV PREDVSTUPOVÝCH NÁSTROJOV

2.1. Viazanie a prevod finančných prostriedkov

Prevod finančných prostriedkov EÚ si vyžaduje: 1. rámcovú dohodu; 2. rozhodnutie Komisie, aby mohli byť viazané v rozpočte; 3. ročnú bilaterálnu dohodu o financovaní alebo memorandum o financovaní stanovujúce finančné záväzky Spoločenstva v súvislosti s príslušným opatrením v krajine čerpajúcej pomoc, t. j. stanovenie práv a povinností oboch strán. Postupy pri prijímaní rozhodnutia a viazaní finančných prostriedkov sú však pre každý nástroj iné. Podrobné informácie o postupoch vedúcich k poskytnutiu financií sú pre každý nástroj uvedené v prílohe 1.1.

2.2. Implementačné štruktúry v kandidátskych krajinách

Finančné prostriedky z predvstupových nástrojov plynú prostredníctvom národného fondu, ktorý v každej krajine zriaďuje ministerstvo financií a za ktorý zodpovedá národný povoľujúci úradník. Konkrétnu implementáciu Phare a ISPA vykonávajú implementačné agentúry (napríklad Centrálna finančná a kontraktačná jednotka, CFKJ), ktoré dostávajú finančné prostriedky z národného fondu[2]. Pokiaľ ide o SAPARD, implementáciu vykonáva príslušná agentúra SAPARD, ktorá dostáva finančné prostriedky z národného fondu.

2.3. Decentralizácia implementácie podľa článku 12 nariadenia o koordinácii[3]

Pokiaľ ide o Phare a ISPA, tento proces bol v roku 2005 s výnimkou Chorvátska upravený decentralizačným implementačným systémom (DIS). DIS znamená, že pri postupoch na riadenie opatrení alebo projektov financovaných z ISPA a Phare sa vyžaduje ex ante kontrola, t. j. rozhodnutia týkajúce sa obstarávania a zadania zákazky prijíma obstarávateľ a predkladajú sa na schválenie delegácii ES v štáte čerpajúcom prostriedky. Takto sú delegácie ES zodpovedné za schvaľovanie dokumentácie k obstarávaniu ešte pred vypísaním verejnej súťaže alebo podpísaním zmlúv.

Chorvátsko predložilo Komisii žiadosť o akreditáciu svojho systému DIS pre Phare a ISPA v druhom kvartáli 2005. Následne útvary Komisie pre audit (GR pre rozšírenie a GR pre regionálnu politiku) zhodnotili riadiace kapacity národného a odvetvového programu/projektov, postupy pri finančných kontrolách a súvisiace štruktúry, pokiaľ ide o verejné financovanie v Chorvátsku. Na základe tohto hodnotenia sa Komisia vo februári 2006 rozhodla previesť riadenie programu Phare[4] a ISPA na čiastočne decentralizovanej báze na poverený orgán na chorvátskom ministerstve financií.

Program SAPARD sa však implementuje úplne decentralizovaným systémom (EDIS = rozšírený systém decentralizovanej implementácie). EDIS predstavuje úplnú decentralizáciu podpory zo strany EÚ, čo znamená proces, prostredníctvom ktorého sa riadenie predvstupových fondov EÚ prevádza na štátnu správu kandidátskych krajín, kde Komisia nevykonáva žiadnu systematickú ex-ante kontrolu jednotlivých transakcií, a obmedzuje sa len na ex-post kontrolu, pričom si ponecháva konečnú zodpovednosť za plnenie všeobecného rozpočtu.

Pri takomto prevode zodpovednosti za riadenie sa od každej krajiny vyžaduje vytvorenie primeraných systémov riadenia a kontroly, ktoré má na vnútroštátnej úrovni schváliť národný povoľujúci úradník. Ak sú uvedené podmienky splnené, Komisia pred prijatím rozhodnutia o prevode finančného riadenia overí ich súlad s príslušnými právnymi predpismi.

Zatiaľ čo Phare a ISPA boli v roku 2005 v Bulharsku a Rumunsku implementované prostredníctvom DIS, v oboch krajinách bol zaznamenaný pokrok, pokiaľ ide o prechod na EDIS na základe nariadenia o koordinácii, pričom zavŕšenie akreditácie systému EDIS bolo stanovené na leto 2006. Pokiaľ ide o Phare a ISPA, prechod na systém EDIS má 4 fázy opísané v pracovnom dokumente Komisie s názvom „Príprava na úplnú decentralizáciu“ a v dokumente „Cestovná mapa systému EDIS pre ISPA a Phare“. V cestovnej mape sa stanovujú fázy procesu pred prijatím rozhodnutia o systéme EDIS. Fázy 1 až 3 sú v pôsobnosti kandidátskych krajín a obsahujú posúdenie nedostatkov, odstránenie nedostatkov a posúdenie systémov riadenia a kontroly z hľadiska dodržiavania stanovených podmienok. Fáza 4 je prípravou na rozhodnutie Komisie a je v pôsobnosti Komisie. Toto rozhodnutie sa prijíma po hĺbkovom preskúmaní vrátane overovacieho auditu priamo na mieste, ktorý overuje systémy riadenia a kontroly opísané v žiadosti o EDIS, ktorú Komisii predloží národný povoľujúci úradník.

Ďalšie informácie o EDIS pozri v prílohe 1.2.

3. MONITORING A HODNOTENIE

3.1. PHARE

Realizácia programov v rámci Phare podlieha štruktúrovanému procesu monitorovania a hodnotenia. Spoločnému monitorovaciemu výboru (JMC) v každej krajine pomáhajú sektorové monitorovacie podvýbory (SMSC), ktoré zasadajú dvakrát ročne.

V nových členských štátoch platí pre systém JMC revidovaný mandát, ktorý nadobudol platnosť v máji 2004 a jeho hlavným účelom je ďalšie posilnenie monitorovacej funkcie JMC, ako aj dodržiavania súvisiacich záväzkov voči Komisii, pokiaľ ide o vykazovanie správ. V súlade s uvedeným všetky nové členské štáty predložili v roku 2005 svojim JMC správy o stave implementácie pomoci Phare, v ktorých sa zhrnuli zistenia uvedené v monitorovacích a v priebežných hodnotiacich správach, ako aj vo finančných správach. V Bulharsku a Rumunsku je systém JMC/SMSC veľmi dobre zabehnutý od roku 2001. V Chorvátsku bol systém JMC/SMSC prvýkrát vyskúšaný v roku 2005, pričom na zasadnutiach týchto výborov boli prejednávané aj decentralizované projekty v rámci CARDS.

So systémom monitoringu a priebežného hodnotenia je spojená postupná decentralizácia zodpovednosti za monitoring a priebežné hodnotenie a jej prevod na kandidátske krajiny, ktorá prebieha súbežne s akreditáciami systémov DIS a EDIS. V roku 2005 boli vo všetkých členských štátoch zriadené kancelárie pre decentralizovaný monitoring a priebežné hodnotenie. V Bulharsku a Rumunsku bola v roku 2001 decentralizácia rozšírená na monitoring, ale priebežné hodnotenie zostalo centralizované. V rámci príprav na decentralizáciu priebežného hodnotenia začali obe krajiny v roku 2005 vypracúvať svoje akčné plány na decentralizáciu monitoringu a priebežného hodnotenia. Chorvátsko sa začalo pripravovať na decentralizáciu monitoringu.

V roku 2005 GR pre rozšírenie, ako orgán zodpovedný za centrálne vykonávané priebežné hodnotenie, vypracovalo 27 správ týkajúcich sa jednotlivých krajín, odvetví, určitých tém alebo konkrétneho prípadu, pokiaľ ide o pomoc programu Phare Bulharsku a Rumunsku. Z týchto správ vyplýva nasledovné:

- projekty majú príliš ambiciózne, vágne, nejasné ciele a treba ich preformulovať, aby sa dali realizovať;

- neprezentujú dostatočné kapacity ani pripravenosť na prípadné viacročné trvanie programu/projektu;

- klesá efektívnosť viacročného programovania v dôsledku častých odkladov implementácie;

- nie je zabezpečená trvalá udržateľnosť v dôsledku obmedzenej schopnosti inštitúcií využiť prostriedky pomoci, ako aj v dôsledku nedostatočného napredovania v reforme verejnej správy;

- Phare má zatiaľ iba obmedzený účinok na pripravenosť krajín čerpajúcich pomoc na štrukturálne fondy;

- celková efektívnosť twinningových programov je uspokojivá.

3.2. ISPA

Monitorovanie a hodnotenie všetkých projektov ISPA sa riadi nariadením o programe ISPA a ustanoveniami dohody o financovaní. Pokrok v implementácii hodnotia pravidelne a systematicky dvakrát ročne útvary Komisie, najmä monitorovacie výbory.

Požiadavky na ex post hodnotenie sú uvedené v časti XIII prílohy k memorandu o financovaní, ktoré sa pre každý projekt uzatvára medzi Komisiou a krajinou čerpajúcou prostriedky ISPA. V tejto časti sa uvádza, že po zavŕšení projektu Komisia a krajiny čerpajúce pomoc vyhodnotia výsledky projektu a spôsob, akým sa uskutočnil. Keďže do konca roka 2005 nebol zavŕšený žiadny projekt, v tomto roku nebolo vypracované nijaké ex post hodnotenie.

3.3. SAPARD

Na implementáciu programov SAPARD sa v súvislosti s monitoringom a hodnotením vzťahujú ustanovenia „viacročných dohôd o financovaní“. V priebehu roka 2004 zasadali všetky monitorovacie výbory aspoň raz. Komisia naďalej úzko spolupracovala s krajinami čerpajúcimi pomoc pri prispôsobovaní a používaní monitorovacích a hodnotiacich systémov. Na 14 zasadnutiach monitorovacích výborov konaných v roku 2005 sa naskytla vhodná príležitosť prerokovať a rozhodnúť o: (i) monitoringu implementácie programov, (ii) schválení nevyhnutných úprav týkajúcich sa uzatvorenia programu a skvalitnenia schopnosti využiť pomoc plynúcu z programov (Bulharsko, Rumunsko), ako aj o (iii) schválení výročných správ o pokroku dosiahnutom pri implementácii programov SAPARD pred ich oficiálnym predložením Komisii.

4. KOORDINÁCIA

4.1. Všeobecné informácie

Komisia zabezpečuje úzku koordináciu medzi tromi predvstupovými nástrojmi v zmysle požiadaviek nariadenia o koordinácii. Toto nariadenie starostlivo vymedzuje oblasť, pre ktorú každý nástroj poskytuje pomoc, čím minimalizuje možné prelínanie medzi rozličnými nástrojmi.

Prístupové partnerstvá stanovujú všeobecný rámec pomoci poskytovanej v rámci troch predvstupových nástrojov. V prípade Phare ich dopĺňajú národné rozvojové plány, v prípade ISPA národné stratégie v oblasti životného prostredia a dopravy. Projekty SAPARD sa vyberajú na základe programov rozvoja vidieka na roky 2000 – 2006, ktoré boli zostavené na základe plánov kandidátskych krajín a ktoré Komisia schválila pre každú z týchto krajín v roku 2000.

Pri celkovej koordinácii hrá kľúčovú úlohu Riadiaci výbor programu Phare . Podľa článku 9 nariadenia o koordinácii by mal tento výbor pomáhať Komisii pri koordinácii činnosti poskytovanej v rámci týchto troch nástrojov a Komisia by mala informovať výbor o orientačnom pridelení finančných prostriedkov každej krajine a o svojej činnosti týkajúcej sa koordinácie s Európskou investičnou bankou, inými nástrojmi Spoločenstva a medzinárodnými finančnými inštitúciami, pokiaľ ide o jednotlivé nástroje predvstupovej pomoci.

4.2. Koordinácia v rámci Komisie

Program Phare a koordinácia nástrojov spadajú do pôsobnosti Generálneho riaditeľstva pre rozšírenie, ktorému pomáha Riadiaci výbor programu Phare. Program ISPA patrí do pôsobnosti Generálneho riaditeľstva pre regionálnu politiku a program SAPARD spravuje Generálne riaditeľstvo pre poľnohospodárstvo.

Plánovanie sa koordinuje prostredníctvom rozšírených konzultácií medzi jednotlivými útvarmi. Okrem toho bol v rozličných zainteresovaných útvaroch Komisie založený koordinačný výbor predvstupových nástrojov na úrovni riaditeľov. Tento výbor venuje osobitnú pozornosť príprave systému EDIS pre programy Phare a ISPA.

Koordinačný výbor Komisie, ktorý koordinuje tri predvstupové nástroje a zasadá na úrovni riaditeľov, síce v roku 2005 oficiálne nezasadal ani raz, ale i tak sa uskutočnili viaceré zasadnutia najmä v súvislosti s vytvorením nového nástroja predvstupovej pomoci (IPA) a jeho relevantných zložiek[5].

Dokument o všeobecnej pomoci, prostredníctvom ktorého Komisia informovala Riadiaci výbor programu Phare o koordinácii predvstupovej pomoci v roku 2005 a naplánovala v ňom pomoc na rok 2006, bol predložený členským štátom na zasadnutí Riadiaceho výboru programu Phare dňa 19. mája 2005. V dokumente bolo predostrené najmä orientačné pridelenie finančných prostriedkov plynúcich z troch nástrojov každej krajine na každý rok a poskytli sa v ňom informácie o koordinácii s EIB a medzinárodnými finančnými inštitúciami a o napredovaní a vyhliadkach vo sfére decentralizovaného riadenia. Podrobnejšie informácie o koordinácii medzi programami Phare, ISPA a SAPARD poskytuje samostatná výročná správa o koordinácii predvstupovej pomoci.

V snahe zabrániť duplicite Komisia presne stanovila rozhranie medzi programami Phare a SAPARD, pričom zohľadnila ustanovenia nariadenia o koordinácii. Koordináciu monitoringu projektov má na starosti spoločný monitorovací výbor. Ak je to možné, spoločnému monitorovaciemu výboru pomáhajú monitorovacie výbory ISPA a príslušné podvýbory Phare.

4.3. Koordinácia v kandidátskych krajinách

Komisia intenzívne podporuje kandidátske krajiny pri zlepšovaní koordinácie na úrovni ministerstiev, čo predstavuje kľúčovú podmienku budúceho úspešného riadenia štrukturálnych fondov a v krátkodobej perspektíve aj kľúčovú podmienku implementácie zložky hospodárskej a sociálnej súdržnosti programu Phare. Hoci bol zaznamenaný významný pokrok, koordinácia na úrovni ministerstiev si vyžaduje ďalšie zlepšenie. Keďže decentralizované riadenie sa uplatňovalo buď od začiatku (SAPARD), alebo sa decentralizácia zvyšovala postupne (Phare a ISPA), je potrebné, aby podľa toho kandidátske krajiny preberali zodpovednosť za správnu koordináciu činností, na ktoré sa čerpá predvstupová pomoc, a za predchádzanie duplicite.

Komisia preto žiada krajiny, aby podnikli kroky, ktoré sú nevyhnutné v záujme účinnej a efektívnej koordinácie. V kontrolnom zozname zaslanom kandidátskym krajinám a delegáciám Komisie, ktorý umožňuje delegáciám Komisie preveriť, či je implementačná agentúra schopná správne a efektívne riadiť „schému“ hospodárskej a sociálnej kohézie Phare, sa stanovuje, že sa musí vykonať hodnotenie, ktoré má ukázať, že sú zavedené primerané mechanizmy koordinácie, aby sa zabránilo prelínaniu s ďalšími nástrojmi Spoločenstva, najmä zložkou cezhraničnej spolupráce programu Phare a s programami SAPARD a ISPA.

4.4. Koordinácia s Európskou investičnou bankou (EIB) a medzinárodnými finančnými inštitúciami (MFI)

Komisia v rámci programových cyklov pravidelne konzultuje medzinárodné finančné inštitúcie (MFI) a bilaterálnych darcov, aby objavila priestor pre spoločné aktivity a doplnkové možnosti, ako sa venovať predvstupovým prioritám.

Spolupráca a spolufinancovanie projektov s EIB a ostatnými MFI, najmä s Európskou bankou pre obnovu a rozvoj (EBRD), Svetovou bankou a Rozvojovou bankou Rady Európy (CEB; v spolupráci s Kreditanstalt für Wiederaufbau (KfW)), je riadená zmeneným a doplneným Memorandom o porozumení medzi Európskou komisiou a MFI, ktoré sa zúčastňujú na rozšírení, z dňa 20. mája 2003.

Čo sa týka programu Phare, možnosti spolufinancovania investičných projektov na úrovni národných programov s MFI sú obmedzené, pretože programové mechanizmy v rámci Phare a mechanizmy prideľovania pôžičiek majú dosť rozdielne časové harmonogramy. Napriek uvedenému sa udržiava úzka spolupráca s MFI, aby bol zabezpečený primeraný a trvalo udržateľný rámec umožňujúci financovanie prostredníctvom úverov v prípade, keď je to primeranejšie ako financovanie z fondov, čím je zaručená komplementarita medzi týmito dvoma spôsobmi financovania.

Pokiaľ ide o horizontálne programy financované z programu Phare, pred rokom 2005 bolo na financovanie z programu Phare oprávnených 10 krajín. Nové programy rozbehnuté od roku 2005 zahŕňajú len štyri krajiny: Rumunsko, Bulharsko, Chorvátsko a Turecko. Vďaka technickému a viacnárodnému charakteru po sebe idúcich horizontálnych finančných nástrojov bolo potrebné zapojiť vysoko špecializované finančné inštitúcie, ktoré sú dobre zapísané vo svete medzinárodných financií, stredných a malých podnikov, ako aj vo sfére komunálneho rozvoja odvetví. Uprednostnili sa finančné inštitúcie so štatútom subjektu medzinárodného verejného práva (mali, najmä v súvislosti s rozšírením, rovnaké hodnoty ako EÚ, ako aj podobné ciele v oblasti verejného záujmu) pred finančnými inštitúciami súkromného sektora, ktoré sa zameriavajú na komerčné investície.

Prvý takýto program finančných nástrojov (facilít) bol rozbehnutý v roku 1999 s EBRD.

V nasledujúcich rokoch sa do schémy finančných nástrojov pripojila CEB, ktorá plní program v spolupráci s KfW, a EIB. Od roku 1999 Komisia iniciovala 23 programov finančných nástrojov.

- Z toho 14 facilít pre malé a stredné podniky (MSP), na ktoré celkovo pripadá 323 miliónov EUR v stimuloch EÚ a 2 039,25 milióna EUR v úverových linkách z MFI. Koncom februára 2006 bolo už 267 miliónov EUR zo stimulov EÚ priradených k projektom.

- 9 facilít pre komunálne financovanie, na ktoré celkovo pripadá 100 miliónov EUR v stimuloch EÚ a 500 miliónov EUR v úveroch z MFI. Koncom februára 2006 bolo už 37,5 milióna EUR zo stimulov EÚ priradených k projektom.

Facilita pre MSP je program, ktorý je určený viacerým príjemcom a kladie si za cieľ posilniť kapacity sprostredkovateľov financií (t. j. bánk, lízingových spoločností) v krajinách čerpajúcich prostriedky (nové členské krajiny a kandidátske krajiny), ako aj rozšíriť a udržať poskytovanie finančných služieb týmito inštitúciami v prospech MSP.

Mechanizmus facility pre komunálne financovanie funguje na podobnom princípe ako mechanizmus facility pre MSP. Úverové nástroje a nástroje spoluúčasti na riziku zo zdrojov z MFI sú kombinované s nenávratnými finančnými stimulmi pre miestnych sprostredkovateľov financií. Predpokladá sa tiež, že v záujme posilnenia dopytu na trhu komunálnych úverov bude technická zložka komunálneho financovania poskytnutá v určitom obmedzenom objeme z Phare.

V súlade s požiadavkami zo zasadnutia Európskej rady v Nice a tak, ako sa uvádza v oznámení Komisie o pohraničných regiónoch z 25. júla 2001, EIB a Komisia zriadili facilitu v pohraničných regiónoch. Tento projekt sa zameriava na implementáciu infraštruktúry malých obcí v pohraničných regiónoch s cieľom podporiť integráciu so súčasnými regiónmi EÚ. Projekt pozostáva z dvoch programov komunálnej infraštruktúry a celkovo naň pripadá 50 miliónov EUR v stimuloch EÚ a 250 miliónov EUR v úveroch z EIB. Tento program zahŕňajúci EIB sa implementuje len v pohraničných regiónoch a jeho implementácia ešte nie je zavŕšená.

5. FINANČNÝ PREHĽAD

Finančné prostriedky vyčlenené na programy PHARE, ISPA a SAPARD v roku 2005 (v mil. EUR)

PHARE[6] | SAPARD | ISPA | SPOLU |

Cestovná mapa Bulharska/Rumun-ska (plus Kozloduj) | 751,0 | 250,3 | 500,7 | 1502,0 |

Vyradenie jadrovej elektrárne Kozloduj z prevádzky | 50,0 | 50,0 |

Chorvátsko | 80,0 | nevzťahuje sa | 25,0 | 105,0 |

Spolu | 881,0 | 250,3 | 525,7 | 1653,4 |

[1] Uverejnené v Ú. v. ES L 161, 26.6.1999, s. 68.

[2] Ak národný fond neposkytuje finančné prostriedky za implementačnú agentúru.

[3] Článkom 12 nariadenia o koordinácii sa poskytuje právny základ, podľa ktorého je možné „zrušiť požiadavku ex ante súhlasu“ Komisie na výber projektov, verejné súťaže a uzatváranie zmlúv kandidátskymi krajinami.

[4] Rovnako aj decentralizáciu väčšiny zvyšných projektov v rámci CARDS na CFKJ.

[5] Jedným zo 6 nástrojov vonkajších vzťahov, ktoré sa majú uplatňovať v období rokov 2007 – 2013, je aj nový nástroj predvstupovej pomoci (IPA). Nachádzajúc sa na rozhraní medzi vonkajšou pomocou a vnútornou politikou, IPA si kladie za cieľ uľahčiť kandidátskym krajinám (Turecko, Chorvátsko a Bývalá juhoslovanská republika Macedónsko) a potenciálnym kandidátskym krajinám vstup do Únie. Bude to nástroj prístupového procesu spĺňajúci všetky požiadavky objavujúce sa pri tomto procese, najmä pokiaľ ide o priority, monitoring a hodnotenie. IPA nahradí tieto súčasné predvstupové nástroje: Phare, ktorý napomáha implementáciu acquis communautaire pomocou budovania inštitúcií a súvisiacich investícií, investícií v záujme dosiahnutia hospodárskej a sociálnej súdržnosti a pomocou cezhraničnej spolupráce; ISPA, ktorý je predvojom Kohézneho fondu a jeho náplňou je životné prostredie a dopravná infraštruktúra; SAPARD, ktorý je predvojom plánov rozvoja vidieka a jeho náplň tvorí acquis spoločnej poľnohospodárskej politiky a vidieckeho rozvoja; predvstupová pomoc Turecku s rovnakým záberom ako Phare; program CARDS, ktorý zastrešuje západný Balkán.

[6] Tieto sumy predstavujú celkové prostriedky vyhradené pre každý predvstupový nástroj a sú v nich zahrnuté národné programy, programy cezhraničnej spolupráce, program KIDS na vyraďovanie jadrových zariadení z prevádzky, podporné výdavky, ako aj príspevky na viacnárodné programy vrátane TAIEXu. Sú to pôvodne vyčlenené finančné objemy a nie sú v nich zahrnuté dodatočné prostriedky na krytie záplav pridelené Rumunsku a Bulharsku počas roka. Tieto dodatočne pridelené prostriedky predstavujú 12,3 mil. EUR pre Bulharsko a 24,6 mil. EUR pre Rumunsko.