[pic] | KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV |

Brusel, 22.11.2006

KOM(2006) 714 v konečnom znení

OZNÁMENIE KOMISIE

Hospodárstvo EÚ: Hodnotenie výsledkov za rok 2006 P OSILNENIE EUROZÓNY: KľÚčOVÉ PRIORITY POLITIKY

{SEK(2006) 1490}

OZNÁMENIE KOMISIE

Hospodárstvo EÚ: Hodnotenie výsledkov za rok 2006

P OSILNENIE EUROZÓNY : KľÚčOVÉ PRIORITY POLITIKY

Počas posledných ôsmich rokov od vytvorenia eurozóny sa ukázalo, že euro je silnou a stabilnou menou na domácom, ako aj medzinárodnom trhu a funguje ako jeden z pilierov medzinárodného menového systému. Je významným nástrojom pre celosvetové finančné transakcie a zmenilo povahu medzinárodných kapitálových trhov. V rámci celej menovej únie sa vďaka nemu očakáva nízka inflácia a dosahuje hospodárska stabilita. Euro zároveň chráni hospodárstva členských štátov aj pred prípadmi nerovnováhy výmenného kurzu, ktoré sa v týchto krajinách v minulosti príležitostne vyskytli počas globálnych finančných kríz.

To však neznamená, že eurozóna funguje úplne efektívne, alebo že je program politiky celkom splnený. Stále nízky rast výkonnosti a pretrvávajúce rozdiely v raste a inflácii vyvolávajú otázky, či vnútorná adaptácia v rámci eurozóny prebieha hladko a či členské štáty pri tvorbe svojich hospodárskych politík plne zohľadnili dôsledky života v menovej únii. Ak by takéto rozdiely spôsobovali napätie, mohla by oslabiť súdržnosť v rámci eurozóny, sťažiť koordinácia politík a skomplikovať úloha spoločnej menovej politiky.

Tieto záležitosti treba vidieť v kontexte zintenzívnenej medzinárodnej hospodárskej súťaže, starnutia obyvateľstva a pretrvávajúcej celosvetovej nerovnováhy. S cieľom čeliť s dôverou budúcnosti a zabezpečiť trvalo udržateľný rast musia tvorcovia politiky zabezpečiť správne hospodárske stimuly, dobre zameraný dohľad a úplnú efektívnosť riadenia eurozóny.

Tieto výzvy je potrebné vnímať v širšej perspektíve EÚ, aby úsilie v rámci cieľovej politiky slúžilo na posilnenie prelínajúcich sa záujmov všetkých členských štátov, a teda nie na ich narušenie. Je možné a potrebné dosahovať súčinnosť napríklad medzi hladkým prispôsobovaním sa v rámci eurozóny a širokými štrukturálnymi prioritami lisabonskej stratégie, ako aj programami vnútorného trhu a obchodu. Možnosti politík treba rýchlo identifikovať a definovať, aby viedli ku konkrétnym činom. To znamená vychádzať z tém uvedených vo výročnom vyhlásení o eurozóne z roku 2006 a prehĺbiť ich analytické základy. [1]

Hodnotenie výsledkov hospodárstva EÚ za rok 2006 [2], uverejnené spolu s týmto oznámením, sa zameriava na otázky, ktoré vyplývajú z posledných skúseností prispôsobovania v rámci eurozóny. Pri analýze týchto skúseností sa v hodnotení výsledkov zdôrazňujú možné nedostatky v rámci fungovania menovej únie, ktoré slúžia ako základ pre opatrenia na posilnenie prispôsobivosti a pružnosti EMÚ pre nadchádzajúce obdobie.

Rôzne skúsenosti v prvých rokoch eurozóny

Príprava menovej únie v Európe sa vyznačovala diskusiami o výhodách eura a nákladoch na jeho zavedenie a o predpokladoch na zabezpečenie jeho úspechu. V období prípravy až do jeho zavedenia v roku 1999 bolo hlavou otázkou to, ako sa zúčastnené krajiny vyrovnajú s otrasmi a rozdielmi v konkurencieschopnosti v kontexte nízkej pracovnej mobility, neúplnej integrácie trhu výrobkov a služieb a udržania vnútroštátnej rozpočtovej autonómie. Počas tohto obdobia mnohí predpovedali, že Európska menová únia nebude fungovať a bude mať krátku životnosť.

Skúsenosti však tieto pesimistické predpovede nepotvrdili. Euro sa rýchlo stalo silnou a stabilnou menou. Hospodárstva eurozóny celkovo prekvapujúco dobre reagovali na bežné otrasy, ako napr. na viac ako dvojnásobné zvýšenie cien ropy alebo na účinky medzinárodnej finančnej turbulencie. Inflácia sa v porovnaní s prechádzajúcim vývojom takisto udržala na obzvlášť nízkej a stabilnej úrovni, ako to dokazuje veľmi slabý dosah stúpajúcich cien energie na infláciu a mzdy. Naopak, umožnilo to členským štátom eurozóny mať úžitok z vôbec najvýhodnejších finančných podmienok v kontexte prehlbujúcej sa hospodárskej integrácie vyplývajúcej z posilňovania účinkov EMÚ a vnútorného trhu.

Napriek týmto úspechom sa však jednotlivé krajiny eurozóny nie vždy prispôsobili vývojom špecifickým pre dané krajiny tak hladko alebo rýchlo, ako by bolo vhodné. Je teda prirodzené, že prispôsobovanie v rámci menovej únie sa bude vyznačovať rozdielmi v miere vnútroštátnej inflácie a rastu. V niektorých prípadoch však boli dôsledkom dosť slabého prispôsobenia dlhodobé rozdielnosti v inflácii a veľká nerovnováha bežného účtu v prvých rokoch po zavedení eura. V dôsledku týchto skutočností sa vyskytli aj odchýlky v mierach rastu, ktoré boli rozsiahlejšie, ako by sa očakávalo vzhľadom na potenciálne výstupy. Ak by bolo prispôsobovanie bývalo efektívnejšie, hospodárstva, ktorých rast sa spomalil po strate konkurencieschopnosti, by sa boli rýchlejšie vrátili k strednodobým trendom rastu. Podobne by sa tak neboli predlžovali obdobia vysokej vnútroštátnej inflácie (v porovnaní s priemerom eurozóny). Všeobecnejšie povedané, eurozóna ešte nebola schopná trvalo udržať vysoký hospodársky rast a zamestnanosť počas dlhšieho obdobia.

Môže sa zdať, že najľahšie je pripísať vinu za takéto ťažkosti v prispôsobovaní výlučne skutočnosti, že niektoré členské štáty eurozóny zaostávali v podnikaní opatrení na posilňovanie fiškálnej politiky a štrukturálnych reforiem. Aj keď toto určite zohrávalo dôležitú úlohu, tvorcovia politiky a hospodárski činitelia boli vystavení novým skúsenostiam v súvislosti s prispôsobovaním v rámci menovej únie, čo prinieslo nové neočakávané výzvy. Vývoj finančných trhov napríklad zohrával väčšiu úlohu, ako sa očakávalo pri zvyšovaní nerovnováhy a ovplyvňovaní modelov spotreby a investícií. Okrem toho na seba vzájomne pôsobili udalosti v rámci hospodárskeho vývoja a politické iniciatívy spôsobmi, ktoré často vyvolávali vzájomne sa zosilňujúce dôsledky.

Uvedené skutočnosti slúžia na hlbšie vysvetlenie dlhodobých rozdielností v raste, inflácii a nerovnováhe bežného účtu.

Vývoj v období prípravy menovej únie možno spájať s dlhodobou nerovnováhou a posunmi v rámci reálne platných výmenných kurzov počas prvých rokov hospodárskej a menovej únie. V niektorých členských štátoch zároveň došlo k silnému poklesu úrokových sadzieb v období pred zavedením eura a uvoľneniu úverových obmedzení pre domácnosti v dôsledku zlepšenia prístupu k úverom na integrovanejšom finančnom trhu. Na relatívnu konkurencieschopnosť v rámci eurozóny malo pomerne veľký vplyv aj zjednotenie Nemecka. V sektoroch s obchodovanými a neobchodovanými tovarmi existoval popri účinkoch vyplývajúcich z migrácie a turizmu aj vývoj produktivity špecifický pre danú krajinu.

Dôležitým faktorom v jednotlivých hospodárstvach eurozóny bol spôsob interakcie niektorých udalostí v rámci hospodárskeho vývoja, ktorý ešte zvyšoval a predlžoval nerovnováhu bežného účtu. Ako najvýznamnejší príklad možno uviesť silný a trvalý presun zdrojov do sektora neobchodovaných tovarov, ako sú investície do nehnuteľností, ktorý viac podporil kombinovaný účinok spôsobený poklesom rizikových prémií, miernejšími úverovými obmedzeniami, migráciou, turizmom a demografiou.

V niektorých prípadoch dochádzalo k vzájomnej interakcii vnútroštátnych politík a trhového správania, čo sťažovalo hladké prispôsobovanie. V Holandsku sa napríklad na začiatku tohto desaťročia objavili procyklické účinky na trhu práce a na finančnom trhu a spätne aj vo fiškálnej politike. Tieto faktory prispeli k cyklu „vzostup-pokles“, čo je prekvapujúci jav v krajine, ktorá je v menovej únii prakticky už takmer tridsať rokov. Všeobecnejšou skúsenosťou v eurozóne bol problém pri posudzovaní základnej fiškálnej rovnováhy, počas cyklov prispôsobovania špecifických pre jednotlivé krajiny, a to zvýraznilo riziká pri navrhovaní fiškálnych politík v „priaznivejších obdobiach“.

Ceny a mzdy sa v niektorých prípadoch príliš pomaly prispôsobovali zmenám vo vnútroštátnych cyklických podmienkach, najmä v časoch spomalenia aktivity. Tento nedostatok flexibility bol prítomný aj napriek všeobecnému umierneniu mzdových požiadaviek, ktoré prispelo k poklesu štrukturálnej nezamestnanosti. Ďalším faktorom bol nízky rast produktivity, ktorý hlavné bremeno reálnej devalvácie presunul najmä na mzdy.

V rámci hospodárstiev eurozóny sa vytvára priestor pre závažné vedľajšie účinky . Z analýzy skúseností prispôsobovania vyplýva napríklad to, že rozmach bytovej výstavby v niekoľkých hospodárstvach ovplyvní dopyt po obchodovaných tovaroch a úroveň úrokových sadzieb pre iné členské štáty eurozóny. Okrem toho vzájomná interakcia fiškálneho vývoja a vývoja miezd počas obdobia prispôsobovania ovplyvní iné hospodárstva v menovej únii prostredníctvom kanálov dopytu a konkurencieschopnosti.

Na členské štáty eurozóny môžu vplývať aj vedľajšie účinky svetového hospodárstva spôsobmi, v súvislosti s ktorými vznikajú úlohy týkajúce sa prispôsobovania v rámci menovej únie. V dôsledku rozličnosti svojej geografickej a sektorovej špecializácie sú členské štáty rôzne ovplyvňované vývojom vo svetovom obchode, medzinárodným cenovým trhom a vývozným trhom a hodnotou eura vzhľadom na meny ich hlavných obchodných partnerov. Tieto otázky nadobúdajú osobitný význam s prihliadnutím na značnú nevyváženosť na celosvetovej úrovni.

Okrem toho sa značne menia skúsenosti v súvislosti s nominálnou a reálnou konvergenciou , v čom sa čiastočne odrážajú postoje vnútroštátnej politiky. Počas nominálnej konvergencie niektoré hospodárstva, ako napr. Španielsko, smerovali úspory do úrokových platieb s cieľom dosiahnuť trvalé zlepšovanie rozpočtu, pričom iné hospodárstva (ako napr. Taliansko) túto príležitosť úplne nevyužili. Okrem toho v rámci reálnej konvergencie viedli faktory politiky a trhu k odlišným výsledkom. V Portugalsku prispela expanzná fiškálna politika počas silného rozmachu k cyklickému tlaku, čo obmedzilo aj flexibilnosť rozpočtu či pružnosť hospodárstva počas následného poklesu. Zároveň sa pri nízkej produktivite zdroje prudko presunuli do sektoru s neobchodovaným tovarom. Dôsledkom bola nedostačujúca základňa pre trvalé zlepšovanie. Toto ostro kontrastovalo s priaznivými skúsenosťami na podobnom stupni reálnej konvergencie v Írsku.

Na zabezpečenie hladkého fungovania eurozóny sú potrebné ďalšie opatrenia

Z vyššie uvedenej analýzy vyplýva niekoľko možných politických poučení. Také poučenia môžu v budúcnosti prispieť k podpore čoraz hladšieho fungovania menovej únie. Na jednej strane existuje potreba prezieravo riadiť vnútroštátne fiškálne politiky v záujme minimalizovania negatívnych vedľajších účinkov. Predmetom spoločného záujmu sú aj štrukturálne politiky vzhľadom na vysoký stupeň vzájomnej závislosti v rámci reakcií hospodárstiev eurozóny na otrasy alebo úsilie o zvýšenie svojho rastového potenciálu. Navyše je potrebné vnímať úlohy, ktorým sú vystavené členské štáty, v medzinárodnej perspektíve. V ďalšej časti je uvedených päť špecifických politických hľadísk, po ktorých nasledujú návrhy na ďalších možností vývoja, ktoré zodpovedajú prioritám Komisie na nadchádzajúce obdobie.

Rozpočtové politiky musia byť ešte prezieravejšie. To si vyžaduje opatrné analyzovanie fiškálnych postojov, zlepšenie merania základnej rovnováhy, zohľadňovanie širšieho rozsahu ukazovateľov a zvýšené zameranie na zloženie rastu a prispôsobenie reálneho výmenného kurzu v rámci eurozóny. To by umožnilo úplne využiť hospodársky „priaznivé obdobie“ na zabezpečenie zlepšenia vo fiškálnych pozíciách. Tieto odporúčania sú v úzkom súlade s reformovaným Paktom stability a rastu, ktorý poskytuje pevnejší rámec pre usmernenie vnútroštátnych politík počas cyklu a zohľadňuje obavy v súvislosti s dlhodobou udržateľnosťou;

Je potrebné, aby trhy s tovarmi a službami boli ešte flexibilnejšie a aby sa prostredníctvom rozpočtov významnejšie podporovalo aktívne prispôsobovanie. Skúsenosti s prispôsobovaním sa otrasom v prvých rokoch eurozóny vyzývajú k väčšej flexibilite pri klesaní cien. Pevné ceny sú sprevádzané zvýšeným odporom voči prispôsobeniu nominálnych miezd, pretože v dôsledku toho by došlo k väčším stratám z reálnych miezd. Tým sa zvyšujú náklady na prispôsobenie vzhľadom na výrobu a zamestnanosť. Ťažkosti súvisiace s prispôsobovaním môže zvyšovať aj pasivita pri novom prideľovaní zdrojov v rámci spoločností a sektorov. Z tohto dôvodu sa zabezpečovaním otvoreného a konkurencieschopného trhu výroby a trhu služieb nepodporuje iba strednodobý rastový potenciál – zároveň ide o nevyhnutný prvok akejkoľvek stratégie na zníženie sociálnych nákladov cyklických procesov prispôsobovania. Z tohto hľadiska by možno bolo treba vyhodnotiť aj daňovú politiku a politiku výdavkov na úrovni EÚ a na národnej a miestnej úrovni;

Je nutné urýchliť integráciu finančného trhu. V rámci celej EÚ sa dosiahol významný pokrok. Treba však urobiť viac, aby sa využil potenciál a maximalizovali výhody finančných trhov v eurozóne. Väčšia finančná integrácia môže zmierniť dôsledky hospodárskych otrasov na príjmy a vnútroštátne úverové trhy. Z tohto hľadiska sa ďalšie významné výsledky dosiahnu prostredníctvom úplnej transpozície a realizácie akčného plánu finančných služieb a vďaka budúcemu úsiliu na zvýšenie integrácie finančného trhu;

V rámci tvorby miezd sa musia zohľadniť dosahy menovej únie. Vzhľadom na skutočnosť, že zodpovednosť za dobre prispôsobenú tvorbu miezd patrí do pôsobnosti sociálnych partnerov, je dôležité zabezpečiť, aby účastníci procesu dojednávania miezd mali potrebné informácie týkajúce sa úloh a dôsledkov rôznych línií opatrení. Toto by predovšetkým malo umožniť lepšie posúdenie priaznivosti súčasného a perspektívneho vývoja miezd a cien vzhľadom na potrebu prispôsobenia a zároveň zabrániť závažnému prekročeniu reálne platných výmenných kurzov vo vnútri eurozóny;

Je potrebné brať do úvahy aj celosvetový rozmer. Je nevyhnutné systematicky prihliadať na medzinárodný rozmer. Do hodnotenia politických postojov na úrovni eurozóny a na úrovni krajiny sa musia zapracovať vplyvy celosvetového vývoja diferencované podľa krajín – ako aj dosah eura a eurozóny na iných aktérov v rámci svetového hospodárstva, a to prostredníctvom obchodných, finančných a politických kanálov. Obchodná agenda EÚ a prehlbovanie vnútorného trhu môže zároveň pomôcť pri posilňovaní konkurencieschopnosti hospodárstva eurozóny na celosvetových trhoch.

Cesta vpred k silnejšej eurozóne

Menová únia priniesla svojim členským štátom veľké výhody, je však nevyhnutné naďalej ju prehlbovať a kompletizovať. Naliehavosť tejto priority v dnešnom medzinárodnom prostredí neustále stúpa. Súčasné rozdiely do určitej miery odzrkadľujú počiatočný vývoj, ktorý ovplyvnil hospodárstva členských štátov v prípravnom období vytvárania eurozóny v roku 1999. Očakáva sa však, že budúcnosť prinesie nové výzvy vo forme veľkých zmien na celosvetových trhoch, či už v podmienkach konkurenčných tlakov, spomalenia vývozných trhov alebo presunov finančných trhov. V niektorých prípadoch môžu jednotlivé členské štáty čeliť zložitejším problémom v rámci prispôsobenia.

Dôležité je zabezpečiť, aby hospodárstvo eurozóny ako celku reagovalo na budúce otrasy pružne a odolne. Skutočne musí preukázať, že je schopné silného a trvalo udržateľného rastu v medzinárodnom prostredí, kde by mohli iní účastníci celosvetových aktivít konať pomalšie. To by mohlo prispieť k udržaniu otvorených a silne rastúcich medzinárodných trhov, a tak rozhodujúco zvýšiť blahobyt európskych občanov. Keďže sa blíži desiate výročie zavedenia eura, politiky a inštitúcie musia v eurozóne preukázať, že sú na splnenie tejto úlohy dobre vybavené.

Urýchlenie štrukturálnych reforiem a podpora integrácie

Prvou prioritou je urýchliť štrukturálne reformy. Spolu s novým riadením partnerstva pre rast a zamestnanosť poskytuje súčasné ozdravenie hospodárstva jedinečnú príležitosť energicky realizovať nevyhnutné štrukturálne reformy[3]. Tým sa môže zlepšiť rastový potenciál v strednodobom horizonte a podporiť efektívnosť reagovania hospodárstiev členských štátov na otrasy. Trhové mechanizmy zabezpečia pružnejšie reagovanie, pričom vyšší rast produktivity môže uľahčiť prispôsobovanie. V tejto súvislosti je najdôležitejším cieľom zvýšenie výdavkov na výskum a rozvoj na 3 % HDP a podpora inovácií. Štrukturálne reformy budú neustále pomáhať aj pri riešení úloh dlhodobejšieho charakteru týkajúcich sa starnutia obyvateľstva a celosvetových hospodárskych zmien. V tejto súvislosti treba zdôrazniť veľký význam programu rastu a zamestnanosti vrátane politiky vnútorného trhu a obchodnej politiky v rámci eurozóny. Úplnejšia a rovnomernejšia integrácia trhov by mohla významne prispieť k blahobytu a uľahčiť proces prispôsobovania. Medzi ďalšie priority patrí plné využitie potenciálu finančných trhov v súvislosti s rozložením rizika a vyrovnávania príjmov. Členské štáty eurozóny musia definovať také štrukturálne opatrenia, vrátane opatrení podporujúcich rast v súčasnosti veľmi nízkej mobility pracovných síl, ktoré sú najdôležitejšie pre zvyšovanie rastu ako aj schopnosť prispôsobovania, a ktoré budú v konečnom dôsledku znamenať prínos pre celú eurozónu. Vyššie uvedená priorita sa týka účastníkov procesu tvorby miezd s cieľom úplne začleniť kontext eurozóny v záujme hladkého napredovania prispôsobovania v oblasti konkurencieschopnosti.

Ďalšie zosilnenie fiškálnych pozícií a zlepšenie kvality vnútroštátnych rozpočtov

K efektívnosti prispôsobovania a trvalému rastu môže významne prispievať aj fiškálna politika. Skúsenosti z prvých rokov eurozóny zdôrazňujú potrebu, aby tvorcovia politiky lepšie využívali „priaznivé obdobia“ a v strednodobom horizonte zabezpečili prispôsobovanie v súlade s reformovaným Paktom stability a rastu. Rozpočtová politika by sa mala podľa reformovaného paktu oveľa viac venovať kvalite verejných financií, a najmä štruktúram daňovej politiky a politiky výdavkov. Členské štáty schválili využívanie budúcej generácie národných a regionálnych programov, podporovaných štrukturálnymi fondmi a Kohéznym fondom s cieľom realizovať Lisabonskú stratégiu, a tým zvýšiť kvalitu verejných výdavkov.

Posilnenie koordinácie v rámci eurozóny a mimo nej

Vyššie uvedené úlohy by sa mali brať do úvahy vzhľadom na priority vnútroštátnej politiky. V užšom kontexte však zároveň znamenajú výzvu pre správu eurozóny. Euro prinieslo oveľa väčšiu vzájomnú závislosť vrátane rýchlosti a škály finančných tokov. Pre inštitúcie EÚ a euroskupinu existuje jasná úloha koordinovať pokrok v rámci krajín, politík a sektorov. Z tohto hľadiska nadobúda koordinácia nástrojov na národnej úrovni a úrovni EÚ neustále väčší význam pri podpore efektívneho fungovania eurozóny. Zlepšiť sa musí rozpočtová koordinácia podľa reformovaného Paktu stability a rastu. Primeraný dôraz treba klásť na význam eurozóny v rámci stratégie rastu a zamestnanosti. V integrovaných usmerneniach pre rast a zamestnanosť, ktoré Rada prijala v júli 2005, sa odzrkadľuje jasná orientácia smerom k lepšej koordinácii medzi makroekonomickou politikou a štrukturálnou politikou, najmä prostredníctvom usmernení zameraných na eurozónu. Dôležitým prínosom pri podpore záujmov EÚ a eurozóny môže byť jasnejšie vystupovanie v medzinárodnom kontexte, vedúce k jednotnému hlasu.

Podpora rozširovania eurozóny

Zlepšené fungovanie eurozóny bude prínosom pre jej členské štáty a pre celkové hospodárstvo EÚ. V prípade členských štátov, ktoré ešte nevstúpili do menovej únie, má euro okrem toho dôležitý potenciál fungovať ako pevný bod v rámci politiky. Zároveň je dôležité, aby tvorcovia politiky plne zohľadňovali ponaučenia z prechodu na euro, ktoré vyplývajú zo skúseností súčasných členských štátov eurozóny. Krajinám, ktoré sa pripravujú zaviesť euro, to umožní plne využívať výhody jednotnej meny. Na tomto základe môže euro pomáhať stimulovať obchod a rast a zároveň pomáhať chrániť takého hospodárstva pred turbulenciou na medzinárodných trhoch, čo je výhoda, ktorá nebýva vždy oceňovaná v obdobiach nárastu globálnej likvidity a poklesu rizikových prémií.

Bližšie k občanom

Skúsené riadenie hospodárskej a menovej únie tvorcami politiky však nepostačuje, ak sa toto posolstvo nedostane k bežným občanom. Občania skutočne mnohými spôsobmi využívajú prínosy menovej únie, pričom získali výhody v súvislosti so stabilnými cenami, lacnejšími a ľahšie dostupnejšími úvermi, s neustále sa prehlbujúcou hospodárskou integráciou, ako aj ochranou pred vplyvom otrasov na medzinárodných trhoch. No hoci sa v rámci prieskumov verejnej mienky dospelo k záveru, že občania si uvedomujú praktickú hodnotu eura, na základe týchto prieskumov sa zároveň zistilo, že občanom nie sú celkom jasné jeho širšie makroekonomické výhody. Mnohí občania si myslia, že členské štáty eurozóny by svoje politiky mali užšie koordinovať. Existuje teda priestor preukázať občanom, že členstvo v menovej únii je cestou k silnému a trvalému zvýšeniu životnej úrovne, ako aj k hospodárskej a finančnej stabilite.

* * *

Pri spätnom pohľade na prvé roky menovej únie je zrejmé, že sa podarilo úspešne zaviesť zdravý makroekonomický rámec. Teraz sa vynára otázka preverenia kvality realizácie politík, sily štrukturálnych reforiem pri podpore procesu prispôsobovania a rozhodnosti pri konsolidovaní správy eurozóny. V tomto oznámení sú osobitne uvedené priority, ktorými by sa malo zabezpečiť hladké fungovanie rozširujúcej sa eurozóny a zvýšenie jej prínosu pre svetové hospodárstvo. V záujme dosiahnutia tohto cieľa je potrebné prehĺbiť koordináciu politík a zlepšiť riadenie, najmä prostredníctvom stratégie a rastu a zamestnanosti a v kontexte euroskupiny. Náročnou úlohou bude dosiahnuť potrebnú politickú zhodu. Teraz je však dôležité, či európski občania budú v plnej miere využívať výhody hospodárskej a menovej únie a či privítame desiate výročie eura na ceste k trvalému rastu.

[1] „Výročné vyhlásenie o eurozóne“, oznámenie Komisie, KOM(2006) 392 12.7.2006

[2] Hodnotenie výsledkov hospodárstva EÚ za rok 2006, „Dynamika prispôsobovania sa v eurozóne: skúsenosti a úlohy“, Európske hospodárstvo, Generálne riaditeľstvo pre hospodárske a finančné záležitosti, http://ec.europa.eu/economy_finance/publications/european_economy/2006/the_eu_economy_review2006_en.htm

[3] Správa o konkurencieschopnosti Európy za rok 2006 dokumentuje oblasti, kde možno bude potrebné ďalšie úsilie. V tejto súvislosti pozri oznámenie Komisie „Hospodárske reformy a konkurencieschopnosť: Kľúčové posolstvo správy o konkurencieschopnosti Európy za rok 2006“, KOM(2006) 697 14.11.2006.