[pic] | KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV |

Brusel, 8.11.2006

KOM(2006) 666 v konečnom znení

SPRÁVA KOMISIE RADE, EURÓPSKEMU PARLAMENTU, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV

Správa o druhom externom priebežnom hodnotení programu Kultúra 2000

SPRÁVA KOMISIE RADE, EURÓPSKEMU PARLAMENTU, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV

Správa o druhom externom priebežnom hodnotení programu Kultúra 2000

OBSAH

1. Úvod 4

2. Súvislosti externého hodnotenia 4

3. Externé hodnotenie 4

3.1. Podmienky hodnotenia 4

3.2. Metodika 4

3.3. Zistenia hodnotiteľa 5

3.3.1. Finančné aspekty 5

3.3.2. Ročné zameranie na sektor kultúry 5

3.3.3. Európska pridaná hodnota 5

3.3.4. Relevantnosť 6

3.3.5. Efektívnosť a vplyv 6

3.3.6. Účinnosť a nákladová efektívnosť 6

3.3.7. Užitočnosť, pridaná hodnota a trvalá udržateľnosť 7

4. Hlavné odporúčania externého hodnotenia a pripomienky zo strany Komisie 7

5. Závery Komisie 9

ZHRNUTIE

Program Kultúra 2000 je hlavným finančným a programovým nástrojom Európskej únie v súvislosti s aktivitami v oblasti kultúrnej spolupráce počas rokov 2000 až 2006 s rozpočtom približne 236 miliónov eur.

Táto správa je založená na druhom priebežnom hodnotení programu, ktoré vykonala nezávislá poradenská spoločnosť. Predstavuje hlavné zistenia a odporúčania tejto poradenskej spoločnosti, ako aj stanovisko Komisie k týmto odporúčaniam.

Hodnotiteľ dospel k záveru, že program splnil ciele a poskytol primeraný mechanizmus na riešenie pôvodných aj súčasných potrieb so zreteľom na kultúrnu spoluprácu v Európe. Rovnako potvrdil, že existuje potreba programu, ktorý by sa zaoberal najmä kultúrnym sektorom namiesto toho, aby bola kultúra zahrnutá do iných programov.

Podľa hodnotiteľa program Kultúra 2000 jasne rieši nedostatky v podporovaní nadnárodnej spolupráce v Európe a vytvára dôležitú novú spoluprácu prostredníctvom nových alebo posilnených väzieb medzi európskymi kultúrnymi subjektmi.

Pokiaľ ide o organizácie zúčastňujúce sa na programe Kultúra 2000, bolo zistených niekoľko prínosov: získavanie skúseností v oblasti kultúry na európskej úrovni; zvýšená profesionalita vďaka lepším riadiacim schopnostiam; zvýšená kapacita organizácií aj jednotlivcov; posilnený dialóg medzi aktérmi v oblasti kultúry. Za zmienku stojí, že účastníci pokrývali celé umelecké spektrum a pochádzali z organizácií rôzneho druhu a veľkosti, pričom polovica príjemcov mala menej ako desať zamestnancov.

Podľa hodnotiteľa tieto úspechy a európsky rozmer programu viedli k posilneniu kultúrnych väzieb medzi krajinami, zvýšenému vnímaniu európskej identity a lepšej integrácii nových členských štátov.

Napríklad polovica respondentov by bez programu Kultúra 2000 svoj projekt ani nepripravila. Program bol preto dôležitým katalyzátorom nápadov.

Dosiahla sa ním vysoká úroveň trvalej udržateľnosti. Takmer dve tretiny účastníkov prieskumu uviedli, že budú udržiavať partnerské vzťahy, ktoré nadviazali. Rovnako dve tretiny opýtaných uviedli, že budú vo svojich činnostiach pokračovať aj po skončení projektu.

Napokon hodnotiteľ uviedol niekoľko odporúčaní, z ktorých väčšina už bola čiastočne alebo úplne realizovaná, alebo bude prijatá v rámci nového programu Kultúra[1], ktorý nahradí program Kultúra 2000 a bude sa začínať rokom 2007. Ide najmä o odporúčania v súvislosti s potrebou lepšej informovanosti a podpory v súvislosti s úspechmi projektu prostredníctvom stratégie aktívneho šírenia, a tým zvýšenia publicity programu a projektov, ktoré sú v rámci neho financované. Iba zavedením vysoko efektívnych mechanizmov šírenia sa môžno na prínosoch lepšie podieľať a rozvíjať ich, najmä preto, že program Kultúra 2000 sa v dôsledku pomerne malého rozpočtu nepovažuje za veľkoobjemový program.

1. ÚVOD

TÁTO SPRÁVA SA PREDKLADÁ NA ZÁKLADE PIATEHO ODÔVODNENIA ROZHODNUTIA 626/2004/ES [2], ktorým sa predlžuje program Kultúra 2000 na roky 2005 a 2006. Uvádza sa v nej stanovisko Komisie, pokiaľ ide o hlavné závery a odporúčania druhého priebežného hodnotenia programu, ktoré je k dispozícii na tejto internetovej stránke:

http://ec.europa.eu/dgs/education_culture/evalreports/index_en.htm

2. SÚVISLOSTI EXTERNÉHO HODNOTENIA

Program Kultúra 2000 bol vytvorený rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady č. 508/2000/ES zo 14. februára 2000[3] (ďalej len „rozhodnutie“). Je zameraný na podporu kultúrnej spolupráce s cieľom prispieť k podpore v kultúrnej oblasti, ktorá je spoločná pre rozličné národy Európy. Na účely dosiahnutia tohto cieľa sa v článku 1 uvedeného rozhodnutia stanovuje osem osobitných cieľov.

Podpora sa dosahuje prostredníctvom troch typov akcií. V rámci akcie 1 sa podporujú ročné projekty, ktoré implementujú kultúrne subjekty[4] najmenej z troch krajín, ako aj prekladateľské projekty bez požiadaviek týkajúcich sa partnerstva. V rámci akcie 2 sa podporujú viacročné projekty s uzavretými dohodami o spolupráci, ktoré zahŕňajú kultúrne subjekty[5] najmenej z piatich krajín. V rámci akcie 3 sa podporujú osobitné kultúrne podujatia európskeho a/alebo medzinárodného rozmeru.

Kultúra 2000 je centralizovaný program zahŕňajúci sieť kultúrnych kontaktných miest v účastníckych krajinách. Tieto miesta sú zodpovedné najmä za propagáciu programu, uľahčovanie prístupu k nemu a jeho prepojenie s kultúrnymi sektormi na vnútroštátnej úrovni.

3. Externé hodnotenie

3.1. Podmienky hodnotenia

Na základe výzvy na predkladanie ponúk[6] bola na vykonanie hodnotenia vybraná spoločnosť Ecotec Research and Consulting Ltd. Toto hodnotenie malo nadviazať na prvé hodnotenie a doplniť ho a správa k nemu bola predložená v roku 2003. V dôsledku toho pokrýva najmä roky 2002 až 2004 pre akcie 1 a 3 a 2000 až 2001 pre akciu 2.

3.2. Metodika

Metodika zahŕňa rozhovory s členmi riadiaceho výboru, zástupcami kultúrnych kontaktných miest, odborníkmi, vedúcimi projektov, spoluorganizátormi a zamestnancami Komisie. Bol spustený elektronický prieskum zacielený na vedúcich projektov a spoluorganizátorov a vykonali sa prípadové štúdie na mieste.

3.3. Zistenia hodnotiteľa

Vo všeobecnosti hodnotiteľ zistil, že program Kultúra 2000 je primeraným mechanizmom na uspokojovanie potrieb v oblasti kultúrnej spolupráce v Európe.

Počas rokov 2000 až 2004 sa poskytli finančné prostriedky pre 1072 projektov. Finančné prostriedky dostalo takmer 40 % žiadateľov v rámci akcie 1 a 18 % žiadateľov v rámci akcie 2[7].

Účastníci programu Kultúra 2000 tvorili široké spektrum organizácií, pokiaľ ide o kultúrne oblasti, veľkosť a právnu formu (mimovládne organizácie, vnútroštátne kultúrne inštitúcie, miestne orgány, súkromné podniky, atď.). Za zmienku stojí, že väčšina kultúrnych subjektov čerpajúca finančné prostriedky bola relatívne malá, pokiaľ ide o organizačnú kapacitu; polovica respondentov elektronického prieskumu mala menej ako desať zamestnancov, z toho väčšina mala menej ako šesť zamestnancov.

Pokiaľ ide o hľadisko spolupráce, v rámci približne dvoch tretín projektov sa budujú nové partnerstvá[8].

3.3.1. Finančné aspekty

V záujme zabezpečenia skutočnej spolupráce v rámci projektov bolo v roku 2001 zavedené pravidlo, podľa ktorého sa od vedúcich projektov a spoluorganizátorov vyžaduje minimálny príspevok vo výške 5 % z celkového rozpočtu. Hodnotiteľ nenašiel žiadny dôkaz o tom, že by v dôsledku tejto požiadavky boli vylúčené organizácie z nových členských štátov alebo malé subjekty (pozri bod 3.3). Pokiaľ ide o nové členské štáty, dá sa to vysvetliť tým, že v siedmich z nich a v Rumunsku bolo vytvorené vnútroštátne/regionálne doplnkové financovanie (match-funding). Prostredníctvom týchto fondov získavajú úspešní žiadatelia v súvislosti s programom Kultúra 2000 vnútroštátne/regionálne spolufinancovanie. Hodnotiteľ uvádza, že je veľmi dôležité požadovať minimálnu úroveň finančného vkladu od všetkých spoluorganizátorov ako prostriedok na zabezpečenie spoľahlivej úrovne záväzku[9].

V roku 2004 sa financovanie projektov v rámci akcie 1 zmenilo, z 50 % zálohy a 50 % doplatku po prijatí záverečnej správy Komisiou na splátky 70/30. 60 % respondentov vyjadrilo názor, že táto zmena zlepšila peňažný tok[10].

3.3.2. Ročné zameranie na sektor kultúry

Pokiaľ ide o jednotlivé kultúrne oblasti, počas rokov 2002, 2003 a 2004 sa uplatňovali ročné priority (výtvarné a dramatické umenie a kultúrne dedičstvo). Súčasné ani predchádzajúce hodnotenie tento model neuplatňuje – všeobecný prístup v oblasti kultúry je medzisektorový.

3.3.3. Európska pridaná hodnota

Veľa respondentov zdôraznilo, že program Kultúra 2000 je jediným mechanizmom na podporu nadnárodnej spolupráce v Európe, pretože každá krajina má svoje vlastné priority[11]. A podľa hodnotiteľa[12] už samotná skutočnosť, že aktéri z rôznych prostredí a kultúr nadväzujú vzájomné kontakty, vytvára nové koncepcie a je odrazovým mostíkom pre ďalšiu spoluprácu. Ako príklady výsledkov sa uvádzajú posilnené kultúrne väzby medzi krajinami, zvýšené vnímanie európskej identity a lepšia integrácia nových členských štátov.

3.3.4. Relevantnosť [13]

Podľa hodnotenia program Kultúra 2000 poskytuje primeraný základ na riešenie pôvodných a súčastných potrieb v oblasti kultúrnej spolupráce (98 % respondentov) a kultúrne oblasti, na ktoré sa vzťahuje[14], adekvátne odrážajú charakter oblasti kultúry (97 % respondentov). Vo všeobecnosti je rozšírený názor, že pokiaľ ide o ciele, je program vhodne zameraný.

Prevláda tiež názor, že existuje potreba porgramu, ktorý by sa zameriaval najmä na kultúrny sektor (namiesto toho, aby bola kultúra súčasťou iných programov).

Okrem toho program Kultúra 2000 jasne vypĺňa medzeru vo financovaní nadnárodnej spolupráce v Európe, ktorá sa nerieši v rámci vnútroštátnych alebo regionálnych programov financovania. Vďaka programu sa vytvorila aj dôležitá nová nadnárodná spolupráca. Mnohé partnerské väzby a činnosti pokračovali aj po ukončení financovania programu Kultúra 2000 a v niektorých prípadoch viedli väzby k dodatočným činnostiam v oblasti nadnárodnej spolupráce, ktoré s programom Kultúra 2000 nesúviseli.

3.3.5. Efektívnosť a vplyv [15]

Program Kultúra 2000 prispieva svojou existenciou ku kľúčovým cieľom posilniť spoluprácu, dialóg a výmeny medzi kultúrnymi subjektmi v Európe.

Možno tiež povedať, že osem cieľov uvedených v článku 1 rozhodnutia bolo v širšom zmysle dosiahnutých, niektoré z nich vo väčšej miere ako iné, najmä pokiaľ ide o zlepšenie poznatkov o európskych kultúrach a dedičstve a o zlepšenie pochopenia európskej kultúrnej diverzity.

Hodnotiteľ označil možné prekážky pri dosahovaní týchto cieľov. Ide najmä o nepomer medzi všeobecnými cieľmi programu a jeho obmedzenými zdrojmi; zložitosť administratívnych a organizačných požiadaviek; nedostatok informácií o potenciálnych partneroch; slabé riadiace zručnosti kultúrnych subjektov a ich nedostatok skuseností s európskymi projektmi, ako aj nedostatočné zdroje v rámci kultúrneho sektora vo všeobecnosti.

3.3.6. Účinnosť a nákladová efektívnosť [16]

Celkovo sú administratívne a riadiace zdroje, ktoré sú dostupné na realizáciu programu, pomerne skromné. Hodnotiteľ dospel k záveru, že táto skutočnosť umožňuje určitú efektívnosť z hľadiska plnenia programu. Rovnako sa však zistilo, že sú nedostatočne čerpané pridelené prostriedky na administratívu[17] a nadmerne čerpané prostriedky na projekty. Podľa hodnotiteľa by vyššie administratívne zdroje viedli k vyššej účinnosti, ak by boli vynaložené na zlepšenie spätnej väzby pre žiadateľov, vytvorenie aktuálne databázy kontaktov a vypracovanie stratégie aktívnejšieho šírenia.

Pokiaľ ide o výstupy a výsledky, hodnotiteľ uvádza, že kvôli pomerne nízkemu rozpočtu je počet projektov, ktoré možno podporiť v rámci programu Kultúra 2000, obmedzený. Kvalita a publicita sú však veľkým kapitálom a hodnotiteľ uvádza, že je potrebné usilovať sa o potenciálny kritický vplyv a využívať ho.

3.3.7. Užitočnosť, pridaná hodnota a trvalá udržateľnosť [18]

Existuje dôkaz o spektre prínosov pre organizácie a jednotlivcov zapojených do porgramu Kultúra 2000, vrátane: získania širšej skúsenosti na poli kultúry a účasti na európskych projektoch; väčšej profesionality v súvislosti s potrebnými riadicimi schopnosťami; zlepšenej organizačnej kapacity a kompetencie zamestnancov; posilneného dialógu medzi aktérmi v oblasti kultúry.

Program Kultúra 2000 bol jasným impulzom: väčšina účastníkov prieskumu uviedla, že by svoje projekty bez programu nezačala, ale ešte dôležitejšie možno je, že polovica z nich by dokonca svoj projekt ani nepripravila. Program bol preto dôležitým katalyzátorom nápadov.

20 % účastníkov projektov uviedlo, že nikdy predtým nepracovalo so žiadnym zo svojich projektových partnerov a 50 % uviedlo, že pracovalo len s niektorými z nich. 25 % zaznamenalo nové väzby, zatiaľ čo 33 % poukázalo na silnejšie väzby s kultúrnymi subjektmi v iných krajinách. Mnoho respondentov prieskumu tiež uviedlo, že bude určitým spôsobom pokračovať v aktivitách v oblasti spolupráce a takmer 67 % z nich sa vyjadrilo, že bude udržiavať vytvorené partnerstvá.

Podľa hodnotiteľa je nepravdepodobné, že by bol akýkoľvek iný nástroj na presadzovanie kultúrnej spolupráce užitočnejší ako program Kultúra 2000. Rozsiahla škála cieľov ponúka účastníkom široký rámec pôsobnosti a dôraz na experimenty a inovácie podporuje tvorivosť a nové formy kultúrneho prejavu.

4. HLAVNÉ ODPORÚčANIA EXTERNÉHO HODNOTENIA A PRIPOMIENKY ZO STRANY KOMISIE

Hlavné odporúčania hodnotiteľa sú uvedené polotučne, pripomienky Komisie kurzívou.

V ročných výzvach na predkladanie návrhov by sa mali uviesť pridelené finančné prostriedky dostupné pre každú kultúrnu oblasť a akciu s cieľom zvýšiť transparentnosť výberového konania.

Rozdelenie zdrojov medzi akcie 1 a 2 je už uvedené vo výzvach na predkladanie návrhov v percentuálnom vyjadrení spolu s rozdelením medzi kultúrne oblasti (uvádza sa približný počet projektov pre každú oblasť). Budúci program Kultúra výslovne neuvádza žiadny konkrétny kultúrny sektor, keďže sa týka všetkých sektorov bez výnimky. Budú však existovať rôzne typy akcií (podpora pre projekty; podpora pre európske kultúrne orgány a podpora pre analýzu a informovanosť) a jasne sa uvedie rozdelenie rozpočtových zdrojov medzi jednotlivé typy.

Komisia by mala požiadať všetkých vedúcich projektov (a neúspešných žiadateľov), aby vyplnili krátky dotazník, v ktorom vyjadria svoj názor na postup podávania žiadostí a výberové konanie. Zber informácií týmto spôsobom uľahčí prijatie súboru kľúčových ukazovateľov výkonnosti pre každý programový cieľ, podľa ktorých by mohol byť meraný vplyv programu.

Komisia vo všeobecnosti zdieľa tento názor, pretože takéto údaje by tvorili základ spoľahlivej štatistiky, pokiaľ ide o program a jeho výsledky. Z praktického hľadiska a v súčasnom kontexte však môže byť zložité zabezpečiť potrebné ľudské zdroje na naplánovanie a uskutočnenie tejto úlohy.

Mala by sa vypracovať a uverejniť stratégia šírenia programu, aby sa program a jeho úspechy rozšírili medzi kľúčové zúčastnené strany.

Komisia má takisto na zreteli potrebu riadne zacielených informácií a komunikačných činností, ako aj lepšieho využívania výsledkov a výstupov projektov. V novom kultúrnom programe (typ 3) sa tieto komunikačné činnosti a činnosti zamerané na šírenie náležite zdôraznia.

Je skutočne nevyhnutné zvýšiť publicitu programu a projektov, ktoré sú z neho financované, aby sa zlepšil jeho kritický vplyv (na rozdiel od kritického množstva). Komisia bude naďalej uverejňovať internetový informačný list a bude sa usilovať ponúkať viac článkov v publikáciách z oblasti kultúry. Okrem toho v spolupráci so Vzdelávacou, audiovizuálnou a kultúrnou výkonnou agentúrou (EACEA) sa v súčasnosti internetová stránka „Europa“ vyvíja tak, aby ľahšie poskytovala informácie používateľom a aby sa zväčšil priestor venovaný prezentácii projektov. Podrobne prezentované projekty vysokej kvality by potom mohli byť využité aj v iných súvislostiach.

Komisia by mala vytvoriť online databázu na vyhľadávanie partnerov, aby sa umožnilo kultúrnym subjektom hľadať potenciálnych partnerov a aby sa na internetových stránkach programu Kultúra 2000 uviedli odkazy pre podobné databázy na vyhľadávanie partnerov poskytované kultúrnymi kontaktnými miestami.

Komisia plánuje hľadať najlepší spôsob vytvorenia a údržby komplexného a efektívneho internetového nástroja. Tento nástroj by mohli prevádzkovať kultúrne kontaktné miesta, ktoré majú najlepšiu pozíciu, aby od kultúrnych subjektov na vnútroštátnej/regionálnej úrovni získavali podrobné údaje, v spojení s Komisiou a EACEA (v zastrešujúcej funkcii). Prečítajte si aj pripomienky Komisie týkajúce sa jej internetovej stránky: v tomto kontexte by sa mohli vytvoriť priamejšie odkazy na všetky mechanizmy na vyhľadávanie partnerov, ktoré už poskytli kultúrne kontaktné miesta.

Formuláre žiadostí v súvislosti s programom Kultúra 2007 by sa mali zjednodušiť.

Toto odporúčanie sa vezme do úvahy v rámci obmedzení stanovených v nariadení o rozpočtových pravidlách a jeho vykonávacích predpisoch. Komisia opakovane požiadala hodnotiteľa, aby predložil konkrétne návrhy na zlepšenie, ale v tejto záležitosti predložil iba nedostatočné usmernenie.

Každý žiadateľ by mal dostať podrobnú písomnú spätnú väzbu týkajúcu sa jeho žiadosti a oficiálny list o vybavení jeho žiadosti.

Od začiatku programu Kultúra 2000 bolo vynaložené úsilie na dosiahnutie tohto cieľa. V rámci nového programu Kultúra sa snahy zvýšia. Doteraz však Komisia dáva prednosť financovaniu maximálneho počtu projektov s pomerne obmedzenými ľudskými zdrojmi. To znamená, že je pre Komisiu prakticky nemožné podrobne odpovedať približne 700 žiadateľom ročne.

Počet krátkodobých zamestnancov Úradu pre technickú pomoc (zodpovedných za preverenie oprávnenosti žiadostí) by mal byť vyšší, aby sa skrátilo trvanie konania.

Úrad pre technickú pomoc už neexistuje. Jeho činnosť prevzala 1. januára 2006 EACEA, ktorá je zodpovedná za riadenie určitých častí programu Kultúra. Tento špecializovaný orgán by mal byť schopný príjemcom poskytnúť lepšie riadené a zlepšené služby. Za zmienku tiež stojí, že väčší vplyv na zdĺhavé výberové konanie majú iné faktory, napr. postupy riadiaceho výboru a následné právo Európskeho parlamentu na kontrolu[19].

Počet posudkov, ktorý odborníci vypracujú na každú žiadosť, by mal byť obmedzený na dva. Informačný deň pre odborníkov by sa mal uskutočniť pred alebo počas týždňa posudzovania žiadostí v Bruseli. Odborníci by mali pôsobiť v priebehu viacročného obdobia. Malo by byť vynaložené úsilie o spätnú väzbu od vnútroštátnych orgánov s cieľom zistiť, prečo sa odborníci obvykle ďalší rok nevracajú. Práca každého odborníka by sa mala riadne posúdiť.

Komisia si je vedomá toho, že využívanie externých odborníkov je dôležité pre transparentné výberové konanie vysokej kvality.

Do roku 2005 posudzovalo žiadosti šesť expertov. Ich počet sa pre výberové konanie v roku 2006 znížil na dvoch. Je však potrebné vziať do úvahy aj otvorený charakter nového programu Kultúra; s rastom zamerania na medzisektorové činnosti rastie aj rozsah poznatkov (a tým i počet odborníkov) potrebných na posúdenie obsahu žiadostí.

Odborníci sú informovaní vopred poštou a inštrukcie dostanú po príchode na úvodnom stretnutí. Navrhujú ich účastnícke krajiny a Komisia žiada, aby z dôvodov objektívnosti neboli pozývaní viac ako dvakrát. Nedostatočne pracujúci odborník by porušil zmluvu, ktorá ho s Komisiou viaže, a boli by voči nemu podniknuté opatrenia. V rámci nového programu Kultúra by mali byť navrhnuté alternatívne spôsoby výberu externých odborníkov, aby sa prax zosúladila s postupmi, ktoré sa používajú v rámci iných programov Generálneho riaditeľstva pre vzdelávanie a kultúru.

5. Závery Komisie

Komisia súhlasí s celkovým posudkom hodnotiteľa, podľa ktorého program poskytol jedinečný prínos týkajúci sa kultúrnej spolupráce v Európe. Program Kultúra 2000 bol nástrojom na posilnenie významu kultúrnych výmen v Európe. Je nepravdepodobné, že by bol iný nástroj na podporu kultúrnej spolupráce v celej Európe užitočnejší ako tento program. Ciele stanovené v článku 151 zmluvy sa preto realizovali v plnom rozsahu.

Tisíce kultúrnych organizácií každej veľkosti a druhu – divadlá, múzeá, profesijné združenia, výskumné centrá, univerzity, kultúrne inštitúcie, verejné orgány, atď. – z celej Európy zastupujúce široké spektrum kultúrnych činností pracovali spolu na vytvorení a realizácií kultúrnych a umeleckých projektov. Týmto spôsobom sa dala ešte väčšiemu počtu európskych občanov jedinečná príležitosť, aby spoznali a skúmali kultúry svojich európskych partnerov.

Je preto nevyhnutné, aby podpora Spoločenstva týkajúca sa čiností v oblasti kultúrnej spolupráce v Európe naďalej pokračovala. Práve toto bude dosiahnuté v rámci nového programu Kultúra. Zameraním akcie EÚ na tri hlavné ciele, ktoré sú nositeľmi európskej pridanej hodnoty – nadnárodná mobilita ľudí pracujúcich v oblasti kultúry, nadnárodné prezentácie umeleckých diel a umeleckých a kultúrnych produktov, a interkultúrny dialóg – pôjde tento program pri posilňovaní kultúrnej spolupráce v Európe ešte ďalej ako jeho predchodcovia.

[1] KOM(2004) 469, konečné znenie.

[2] Ú. v. EÚ L 99, 3.4.2004.

[3] Ú. v. ES L 63, 10.3.2000.

[4] Jeden vedúci projektu zodpovedný za koordináciu programu a najmenej dvaja spoluorganizáctori.

[5] Jeden vedúci projektu a najmenej štyria spoluorganizátori.

[6] Výzva na predkladanie ponúk č. EAC 31/04.

[7] Druhé priebežné hodnotenie, tabuľky 3.6 a 3.9.

[8] Tamtiež, pozri tabuľku 4.7.

[9] Tamtiež, pozri kapitolu 7.1.3.

[10] Tamtiež, pozri tabuľku 4.18.

[11] Tamtiež, pozri kapitolu 7.1.5.

[12] Tamtiež, pozri kapitolu 7.1.5.

[13] Miera, do akej sú ciele programu relevantné pre sektor kultúry v dnešnej Európe.

[14] Pre obdobie, na ktoré sa vzťahuje toto hodnotenie, mali žiadatelia zaradiť projekt do kategórie v rámci jedného kultúrneho sektora.

[15] Miera, do akej boli splnené stanovené ciele.

[16] Miera, do akej sa želané účinky dosiahnu za primerané náklady.

[17] Druhé externé priebežné hodnotenie, tabuľka 3.4.

[18] Miera, do akej budú pozitívne účinky pravdepodobne trvať aj po skončení činnosti.

[19] KOM(2003) 722, s. 11.