SK

Brusel, 4.10.2006

KOM(2006) 567 v konečnom znení

OZNÁMENIE KOMISIE RADE, EURÓPSKEMU PARLAMENTU, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV

GLOBÁLNA EURÓPA: SVETOVÁ KONKURENCIA

Príspevok k Stratégii rastu a zamestnanosti EÚ

{SEK(2006) 1228}

{SEK(2006) 1229}

{SEK(2006) 1230}

OZNÁMENIE KOMISIE RADE, EURÓPSKEMU PARLAMENTU, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV

GLOBÁLNA EURÓPA: SVETOVÁ KONKURENCIA

Príspevok k Stratégii rastu a zamestnanosti EÚ

1. ÚČEL OZNÁMENIA

Rast a zamestnanosť a príležitosti, ktoré vytvárajú, sú ťažiskom agendy Európskej komisie pre Európu. Sú základným predpokladom hospodárskej prosperity, sociálnej spravodlivosti a trvalo udržateľného rozvoja a prípravy Európanov na globalizáciu. Rovnako sú kľúčovým kritériom, na základe ktorého budú občania posudzovať Európu a výsledky jej práce v ich každodennom živote.

V obnovenej Lisabonskej stratégii sa v roku 2005 stanovili kroky, ktoré musíme v Európe podniknúť na dosiahnutie rastu a zamestnanosti. Zdôraznilo sa, že otvorený trh s vnútornými pravidlami vysokej kvality, účinne presadzovanými v oblastiach ako je hospodárska súťaž, inovácia, vzdelávanie, výskum a vývoj, zamestnanosť, sociálna politika a politika súdržnosti je kľúčovým prvkom pomoci európskym spoločnostiam vo svetovej konkurencii. Zvýraznila sa tiež potreba zabezpečiť otvorené trhy na celom svete.

Túto vnútornú agendu musí sprevádzať aj vonkajšia agenda vytvárania príležitostí v rámci globalizovaného hospodárstva, ktorého súčasťou je náš obchod a iné vonkajšie politiky. Za posledné roky bolo našou vonkajšou prioritou v tejto oblasti presadzovanie ambicióznej, vyrovnanej a spravodlivej multilaterálnej dohody s cieľom ďalšej liberalizácie medzinárodného obchodu otvárajúcej trhy, na ktorých môžu konkurovať európske spoločnosti, a poskytujúcej nové príležitosti na rast a rozvoj. WTO naďalej predstavuje základný kameň multilaterálneho systému a najúčinnejší spôsob rozširovania a riadenia obchodu prostredníctvom systému založeného na pravidlách. Rozvojová agenda z Dohy je stále našou prvoradou prioritou a Komisia intenzívne pracuje na obnovení rokovania v Dohe po jeho pozastavení v júli 2006.

Prostredníctvom našej obchodnej politiky sa snažíme prispieť aj v rámci ďalších vonkajších cieľov Únie, najmä rozvojových a susedských cieľov. Tieto naďalej predstavujú základné funkcie obchodnej politiky EÚ. Súlad vonkajších politík Únie je nevyhnutný na posilnenie úlohy EÚ vo svete.

Účelom tohto oznámenia je opísať, akým spôsobom prispieva obchodná politika k stimulácii rastu a vytvárania pracovných miest v Európe. Opisuje, ako môžeme v rýchlo sa meniacom globálnom hospodárstve vybudovať komplexnejšiu, integrovanejšiu a progresívnejšiu vonkajšiu obchodnú politiku, ktorá výraznejšie prispieva ku konkurencieschopnosti Európy. Zdôrazňuje potrebu prispôsobiť nástroje obchodnej politiky EÚ novým výzvam, zapojiť nových partnerov, zabezpečiť, aby Európa bola naďalej otvorená svetu a aby iné trhy boli otvorené nám.

Toto oznámenie sa zaoberá aj niektorými prepojeniami medzi politikami, ktoré presadzujeme doma a v zahraničí. Vzhľadom na to, že globalizácia zotiera rozdiely medzi domácou a medzinárodnou politikou, naša domáca politika bude mať často určujúci vplyv na našu vonkajšiu konkurencieschopnosť a naopak. Pre túto Komisiu je charakteristické uznanie potreby integrovaného, koherentného prístupu k domácim a globálnym výzvam [1]. Treba však urobiť viac, aby sa to odrazilo v spôsobe nášho myslenia a práce [2].

2. MENIACI SA SVET

Zmeny v dnešnom globálnom hospodárskom usporiadaní sú pre svetové hospodárstvo a medzinárodné vzťahy rovnako dôležité ako bol koniec studenej vojny. Zrýchľuje sa globálna hospodárska integrácia poháňaná rastúcimi obchodnými a kapitálovými tokmi, prehlbujúcimi sa finančnými trhmi, znižujúcimi sa nákladmi na dopravu a revolúciou v informačnej a komunikačnej technológii. Týmto sa vytvárajú bezprecedentné príležitosti pre rast a rozvoj. Zároveň to však vyvíja nový tlak na prirodzené zdroje, najmä na našu klímu a na tradičné odvetvia a živobytia. Narušilo to staré istoty a vzbudilo nové obavy.

Spoločnosti na tieto zmeny reagujú kombináciou moderných technológií a zahraničného kapitálu s vysokým počtom stále vzdelanejšej pracovnej sily v rozvojovom svete. Globálne zásobovacie reťazce sa menia keďže spoločnosti využívajú externú komplexnú výrobu a služby v hospodárstvách s nižšími nákladmi. Komponenty jedného výrobku môžu pochádzať z niekoľkých krajín, čím sa nahrádza tradičný trh s hotovými výrobkami.

Stále viac krajín využíva príležitosti, ktoré ponúka globalizácia. V druhej polovici dvadsiateho storočia boli hybným prvkom globálneho hospodárstva USA, Európa a Japonsko. Dnes sa k nim pripájajú stále otvorenejšie a rozširujúce sa hospodárstva, najmä Čína a India, ale aj Brazília, Rusko a iné. Čína je už teraz tretím najväčším vývozcom a pravdepodobne sa o niekoľko rokov stane druhým najväčším národným hospodárstvom. V rovnakom čase sa možno India stane šiestym najväčším hospodárstvom.

V dôsledku toho sa mení charakter globálneho obchodu. Zatiaľ ešte nežijeme vo svete bez ciel, ale veľa sektorov ide týmto smerom. Kľúčovými prvkami konkurencieschopnosti pre Európu sú znalosti, inovácia, duševné vlastníctvo, služby a efektívne využívanie zdrojov. Obchodná politika a celý náš prístup k medzinárodnej konkurencieschopnosti sa tomu musia prispôsobiť.

3. ANALÝZA: ZÁKLADY KONKURENCIESCHOPNOSTI EÚ

Existujú dva zásadné a navzájom prepojené predpoklady európskej konkurencieschopnosti. Po prvé, uplatňovanie správnej vnútornej politiky, ktorá odráža vonkajšiu konkurenčnú výzvu a zachováva našu otvorenosť obchodu a investíciám. Po druhé, zabezpečenie väčšej otvorenosti a spravodlivých pravidiel na iných trhoch, najmä na trhoch budúcich hlavných obchodných partnerov. Obidva predpoklady musia vychádzať z transparentných a efektívnych pravidiel – domácich, bilaterálnych a multilaterálnych.

3.1. Správna domáca politika

i) Konkurencieschopné trhy: jednotný trh je nevyhnutným predpokladom vytvárania spoločností v EÚ, ktoré budú konkurencieschopné na globálnom trhu. Jeho usporiadanie podporuje predvídateľnosť a transparentnosť a umožňuje podnikom využívať veľkosť trhu a úspory z rozsahu, podporuje efektívne rozdeľovanie zdrojov a inováciu a znemožňuje využívanie štátnej pomoci ako nástroja narúšajúceho hospodársku súťaž, t. j. ochranného nástroja. Posilňuje vývoj pravidiel a noriem vysokej kvality, ktoré pomáhajú pri tvorbe globálnych noriem.

Konkurencieschopné trhy pomohli európskemu výrobnému odvetviu v zásade udržať jeho podiel HDP napriek globalizácii, zatiaľ čo USA a Japonsko stratili svoje postavenie. Produkcia výrobného odvetvia EÚ sa za posledné dve desaťročia zvýšila o 40 % [3] a pozícia EÚ na svetových trhoch je naďalej takmer nezmenená. Naše sektory služieb sú svetovými lídrami v širokej škále oblastí.

Je to hlavne vďaka tomu, že spoločnosti EÚ predávajú výrobky a služby prvotriedneho dizajnu a kvality [4]. Na výberové výrobky sa vzťahuje tretina svetového dopytu a polovica európskeho vývozu. Pokiaľ ide o tieto výrobky vysokej hodnoty, EÚ je druhá v poradí za Japonskom, ale pred Spojenými štátmi, zatiaľ čo krajiny ako Čína sú v poradí ďaleko za nimi.

EÚ však stráca postavenie v oblastiach vysoko špičkovej technológie. Ak si chce EÚ zachovať schopnosť predávať najkvalitnejšie výrobky, je nevyhnuté zlepšenie nášho výkonu v oblasti inovácií, vzdelávania, výskumu a vývoja, či už ide o výrobky, vrátane kvalitných poľnohospodárskych výrobkov s pridanou hodnotou, alebo o služby. Musíme zvážiť aj naše vonkajšie zameranie. Európsky vývoz je silný v krajinách so stálym dopytom, ktoré však nemajú až také dobré postavenie ako Japonsko alebo USA na rýchlo sa rozvíjajúcich trhoch, najmä v Ázii.

ii) Otvorenosť: Otvorenosť Európy z hospodárskeho hľadiska je kľúčovým predpokladom vytvárania pracovných miest a rastu v Európe, ako aj medzinárodnej konkurencieschopnosti. Otvorenosť voči globálnemu obchodu a investíciám zvyšuje našu schopnosť využívať výhody plynúce z efektívneho jednotného trhu. To vystavuje domáce hospodárstvo kreatívnemu konkurenčnému tlaku, ktorý podnecuje a odmieňa inováciu, poskytuje prístup k novým technológiám a zvyšuje motiváciu investovať.

Európa musí odmietnuť protekcionizmus. Protekcionizmus zvyšuje ceny pre spotrebiteľov a podniky a obmedzuje výber. Zo strednodobého hľadiska ochrana sektorov s konkurenciou v oblasti dovozu pred spravodlivou vonkajšou konkurenciou odvádza zdroje z produktívnejších sektorov hospodárstva. Keďže naša prosperita záleží od obchodu, recipročné prekážky iných krajín by poškodili naše hospodárstvo.

Ukladanie dočasných a cielených obmedzení na dovoz do Európy, ktorý narúša hospodársku súťaž, môže zohrávať úlohu pri ochrane európskych záujmov, pokiaľ ide o nespravodlivý obchod. Tieto nevyhnutné nástroje ochrany obchodu musíme zachovať, pritom však musíme zabezpečiť, aby sa prispôsobili meniacim podmienkam globálneho obchodu.

iii) Sociálna spravodlivosť: Musíme uznať aj potenciálne narúšajúci vplyv otvorenia trhu na niektoré regióny a pracovníkov, najmä na tých menej kvalifikovaných. Štrukturálna zmena nie je nová, urýchľuje ju však globalizácia. Odstránenie prekážok prispôsobovaniu v rámci vnútorného trhu a presun zdrojov do sektorov, kde môžu byť najefektívnejšie využité je základom pri využívaní výhod obchodu a vytváraní pracovných miest v Európe. Negatívne účinky otvorenia trhu však môžu prudko pocítiť niektoré sektory alebo regióny a politická opozícia ich môže využiť ako argument proti otvoreniu trhu. Musíme sa zlepšiť, pokiaľ ide o predvídanie účinkov otvorenia trhu; pomoc sektorom, regiónom a pracovnej sile pri prispôsobovaní; a zabezpečenie, aby sa výhody preniesli na občanov. Pri presadzovaní sociálnej spravodlivosti a súdržnosti na domácej pôde by sme sa mali snažiť podporovať naše hodnoty vrátane sociálnych a environmentálnych noriem a kultúrnej rozmanitosti na celom svete [5]5.

3.2. Otváranie zahraničných trhov

Progresívne otváranie trhu je významným zdrojom zvýšenia produktivity, rastu a vytvárania pracovných miest. Je kľúčovým faktorom znižovania chudoby a podpory rozvoja s potenciálom z dlhodobého hľadiska pomôcť pri riešení mnohých základných faktorov podmieňujúcich globálne výzvy, ktorým čelíme, či už ide o bezpečnosť, migráciu alebo klimatickú zmenu.

Naším kľúčovým argumentom je, že odmietanie protekcionizmu na domácej pôde musí byť sprevádzané aktívnosťou pri vytváraní otvorených trhov a spravodlivých podmienok pre zahraničný obchod. Týmto sa zlepšuje globálne obchodné prostredie a pomáha naštartovať hospodárska reforma v iných krajinách. Posilňuje sa aj konkurenčná pozícia priemyslu EÚ v globalizovanom hospodárstve a je to nevyhnutné na udržanie domácej politickej podpory pre našu vlastnú otvorenosť. V rámci presadzovania tejto agendy existujú dva základné aspekty: intenzívnejšie prepojenie s najvýznamnejšími rýchlo sa rozvíjajúcimi hospodárstvami a regiónmi; a jasnejšie zameranie na prekážky obchodu za hranicami.

Najvýznamnejšie rýchlo sa rozvíjajúce hospodárstva, najmä Čína, India a Brazília zaslúžene požívajú výhody z ich rastúcej úlohy v rámci svetového obchodu. Dnes spolu predstavujú 15 % globálnych obchodných tokov. Tento rast, ktorého základom je progresívna liberalizácia, bol zásadným prvkom ich historického úspechu spočívajúceho v záchrane miliónov ľudí pred chudobou.

Už teraz je EÚ veľmi otvorená vývozu z týchto rýchlo sa rozvíjajúcich hospodárstiev a iných rozvojových krajín a je pripravená ísť ešte ďalej. Väčšina rýchlo sa rozvíjajúcich hospodárstiev však kombinuje vysoký rast s nadmernými prekážkami vývozu EÚ. Spolu s rastom ich úlohy a výhod z globálneho obchodného systému rastie aj ich zodpovednosť naplno sa podieľať na udržiavaní globálneho režimu podporujúceho otvorenosť.

Táto otvorenosť sa už netýka iba ciel. Zabezpečenie skutočného prístupu na trh v 21. storočí bude znamenať zameranie na nové otázky a rozvíjanie nástrojov obchodnej politiky s cieľom dosiahnuť také typy otvorenosti, ktoré znamenajú skutočnú zmenu:

i) Necolné prekážky: Znižovanie ciel je naďalej dôležité z hľadiska otvárania trhov pre európsky priemyselý a poľnohospodársky vývoz. S postupným zánikom ciel sa však hlavnou bariérou stávajú necolné prekážky, ako sú napríklad predpisy a postupy zbytočne obmedzujúce obchod. Často sú menej zjavné, komplexnejšie a môžu byť citlivejšie, pretože sa priamo dotýkajú vnútroštátnej úpravy. Regulácia trhu je potrebná, ale musí sa uskutočňovať transparentným a nediskriminačným spôsobom s čo najmenším obmedzením obchodu v súlade s dosahovaním iných legitímnych cieľov politiky.

Odstraňovanie necolných prekážok je komplikované, náročné na zdroje a systém WTO ho nie celkom pokrýva. Nástroje ako dohody o vzájomnom uznávaní, medzinárodná štandardizácia a dialógy o regulácii, ako aj technická pomoc pre tretie krajiny, budú zohrávať čoraz dôležitejšiu rolu v rámci podpory obchodu a predchádzania pravidlám a normám, ktoré narúšajú obchod. Bude to vyžadovať nový spôsob práce v rámci Komisie a s inými, vrátane členských štátov a výrobného odvetvia, s cieľom identifikovať a odstrániť prekážky.

ii) Prístup k zdrojom: Európa viac než kedykoľvek predtým potrebuje na účely vývozu dovoz. Riešenie obmedzenia prístupu k zdrojom ako je energia, kovy a šrot, primárne suroviny vrátane určitých poľnohospodárskych materiálov, usne a koža musí byť vysoko prioritné. Opatrenia prijaté niektorými z našich najväčších obchodných partnerov s cieľom obmedziť prístup k ich zásobám týchto vstupných materiálov spôsobujú niektorým výrobným odvetviam EÚ veľké problémy. Pokiaľ to nie je opodstatnené z dôvodov bezpečnosti alebo z environmentálnych dôvodov, obmedzenia prístupu k zdrojom by mali byť odstránené.

Energia bude obzvlášť dôležitá. So zvyšovaním globálneho dopytu a ako sa Európa stáva závislejšou na vonkajších zdrojoch energie je potrebné, aby EÚ išla ďalej, pokiaľ ide o vývoj koherentnej politiky pre konkurencieschopnú, bezpečnú a trvalo udržateľnú energiu. Na domácej pôde to znamená dobudovanie konkurencieschopného energetického trhu na úrovni EÚ a podporu trvalo udržateľnej, efektívnej a rozmanitej zmesi energií. Z vonkajšieho hľadiska by sme sa mali snažiť zlepšiť transparentnosť, riadenie a obchod v energetickom sektore v tretích krajinách prostredníctvom nediskriminačných podmienok tranzitu a prístupu tretích krajín k infraštruktúre vývozných potrubí a prostredníctvom pomoci pri zlepšovaní výrobných a vývozných kapacít a rozvíjaní energetickej prepravnej infraštruktúry. Rôznorodosť zdrojov, dodávky a tranzitu je základom našej vnútornej a vonkajšej politiky.

Vytváranie hospodárskeho rastu prostredníctvom obchodu môže mať následky na životné prostredie, najmä na biodiverzitu a našu klímu. Naša politika vonkajšej konkurencieschopnosti bude musieť presadzovať energetickú účinnosť, používanie obnoviteľných energií vrátane biopalív, technológií s nízkymi emisiami a racionálne používanie energie v Európe a na celom svete, aby sa znížil rast globálneho energetického dopytu a posilnila bezpečnosť dodávky. Bude potrebné ďalšie preskúmanie, najmä prepojenia medzi obchodnou politikou a klimatickou zmenou.

iii) Nové oblasti rastu: Budeme požadovať zreteľnejšie zameranie na otvorenie trhu a tvrdšie pravidlá v nových oblastiach obchodu, ktoré sú pre nás hospodársky významné, konkrétne ochrana práv duševného vlastníctva (ďalej len „PDV“), služby, investície, verejné obstarávanie a hospodárska súťaž.

Bez poskytnutia dostatočnej ochrany PDV príslušnými krajinami je hodnota prístupu na nový trh pre podniky EÚ podstatne znížená. Porušovanie PDV oberá držiteľov práv o zisk z ich investícií a v konečnom dôsledku ohrozuje životaschopnosť najinovačnejších a najkreatívnejších spoločností. V súčasnosti je najväčšou výzvou presadzovanie existujúcich záväzkov, najmä v rýchlo sa rozvíjajúcich hospodárstvach. Komisia investovala značné zdroje do boja proti falšovaniu a na zlepšenie presadzovania PDV v kľúčových tretích krajinách ako je Čína. Zintenzívnili sme spoluprácu v oblasti PDV s partnermi ako sú USA a Japonsko a vyvíjali činnosť v oblasti ochrany zemepisných označení EÚ. Stále je však čo robiť.

Služby sú základným kameňom hospodárstva EÚ. Predstavujú 77 % HDP a zamestnanosti, ide o oblasť predstavujúcu komparatívnu výhodu pre Európu s najväčším potenciálom rastu vo vývoze EÚ. Postupná liberalizácia globálneho trhu so službami je dôležitým faktorom budúceho hospodárskeho rastu aj v rozvojovom svete. EÚ bude musieť negociovať s cieľom liberalizácie obchodu so službami s kľúčovými obchodnými partnermi, najmä tam, kde je prístup na trh slabý alebo naši partneri majú málo záväzkov voči WTO.

Zlepšovanie investičných podmienok v tretích krajinách, pokiaľ ide o služby a iné sektory môže výrazne prispievať k rastu, rovnako v EÚ ako v cieľových krajinách. S globalizáciou zásobovacích reťazcov sa stáva dôležitejšou schopnosť slobodne investovať na trhoch tretích krajín. Zemepisná poloha a blízkosť stále zohrávajú úlohu. Zriadenie „fyzickej“ prítomnosti v cudzej krajine pomáha spoločnostiam EÚ využiť príležitosť na podnikanie, tok obchodu je predvídateľnejší a posilňuje to obraz a reputáciu firmy a krajiny pôvodu.

Verejné obstarávanie je oblasť s výrazným nevyužitým potenciálom pre vývozcov EÚ. Spoločnosti EÚ sú svetovými lídrami v oblastiach ako sú dopravné zariadenia, verejné práce a verejnoprospešné služby. Čelia však diskriminačným praktikám v takmer všetkých našich obchodných partnerských krajinách, čo fakticky znemožňuje vývoz. Toto je pravdepodobne najväčší obchodný sektor, ktorý je naďalej chránený pred multilaterálnymi dohodami.

Keďže v tretích krajinách neexistuje hospodárska súťaž, ani pravidlá štátnej pomoci, prístup na trh sa obmedzuje, a to prostredníctvom nových prekážok, ktoré sú náhradou ciel alebo tradičných necolných prekážok. EÚ má strategický záujem o vývoj medzinárodných pravidiel a spolupráce v rámci politiky hospodárskej súťaže s cieľom zabezpečiť, aby európske firmy v tretích krajinách neboli znevýhodnené neprimeraným subvencovaním miestnych spoločností alebo praktikami narúšajúcimi hospodársku súťaž. V tejto oblasti je ešte veľa práce. Vo väčšine krajín je malá transparentnosť, pokiaľ ide o udeľovanie pomoci.

Vo všetkých týchto oblastiach sú nevyhnutné transparentné, efektívne a rešpektované pravidlá. Riadne presadzovanie týchto pravidiel na domácej pôde je základným prvkom našej konkurencieschopnosti. Musíme však takisto spolupracovať s inými, aby sme zabezpečili, že ich pravidlá a normy sú podobnej kvality.

4. AGENDA: AKČNÝ PLÁN PRE VONKAJŠIU KONKURENCIESCHOPNOSŤ EÚ

Na základe tejto analýzy by sme mali vypracovať agendu činnosti v najbližších mesiacoch a rokoch. Našim cieľom by malo byť ovplyvňovanie hnacích prvkov zmeny, využívanie príležitostí, ktoré ponúka globalizácia, a riadenie rizika. Toto je kľúčová výzva oznámenia Komisie z 10. mája 2006 Agenda občanov pre Európu. Úloha Komisie, v úzkej spolupráci s členskými štátmi, Parlamentom a inými, ako lídra obchodnej politiky EÚ predstavuje jedinečný zdroj moci pre Európu, takúto úlohu nemá v žiadnej inej oblasti politiky. Musíme však zabezpečiť, aby sa naše priority a metódy prispôsobili výzvam v budúcnosti.

4.1. Z vnútorného hľadiska

Obnovená Lisabonská stratégia stanovuje koherentnú agendu prispôsobenia európskych hospodárstiev novému globálnemu prostrediu. Aby sme zabezpečili, že naše domáce pravidlá reagujú na nový tlak a príležitosti, v Agende občanov sa navrhlo zásadné preskúmanie jednotného trhu. Na základe toho sa preskúma, akým spôsobom môže vnútorný trh ešte viac pomôcť európskym podnikom urobiť nevyhnutné zmeny, aby boli schopné medzinárodnej konkurencie prostredníctvom diverzifikácie, špecializácie a inovácie. Existujú však aj iné politické iniciatívy, ktoré by sme mali v súčasnosti uskutočňovať.

Náš proces tvorby politiky by mal zohľadniť výzvy v oblasti globálnej konkurencieschopnosti. Čím väčší súlad pravidiel a praxe s našimi hlavnými partnermi, tým lepšie pre podniky EÚ. Musíme zohrávať vedúcu úlohu v rámci vzájomného poskytovania najosvedčenejších postupov a vývoja globálnych pravidiel a noriem. Aby sme v tom boli efektívni musíme pri tvorbe našich regulačných a iných noriem zohľadňovať aj vonkajšiu dimenziu. Tu nejde o zmiernenie našich pravidiel. Ide o zvolenie otvoreného a pružného prístupu pri určovaní našich pravidiel a snahu zabrániť obchodným sporom v budúcnosti, a tak podporovať európske podniky tam, kde je to možné. Toto už je súčasťou našej agendy pre lepšiu reguláciu v EÚ, ale je toho viac, čo môžeme urobiť. Na tento účel je kľúčovým nástrojom medzinárodná a bilaterálna spolupráca v oblasti regulácie.

Európski občania od hospodárskej a štrukturálnej zmeny očakávajú pozitívne výsledky. Je ťažké argumentovať za otvorenosť, ak z nej nevyplynú výhody pre občanov. Komisia a členské štáty zohrávajú dôležitú úlohu, pokiaľ ide o zabezpečenie, aby výhody otvorenia trhu a globalizácie pocítili všetci občania, a nie len osobitné záujmové skupiny. Po liberalizácii trhu s textilom na konci roku 2005 nie sú tieto výhody prenášané konzistentným spôsobom. Predtým, ako Komisia zváži ďalšie kroky, zavedie systematické monitorovanie dovozu a spotrebiteľských cien.

Spoločnosti a ľudia potrebujú na to, aby sa prispôsobili zmene čas a predvídateľnosť. Nová generácia programov kohéznej politiky EÚ poskytuje možnosti na predvídanie, prípravu a reakciu na zmeny spojené s globalizáciou. Tieto možnosti sa musia využiť. Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii takisto poskytne rýchlu odpoveď na jednorazové, jasne definované problémy spôsobené reštrukturalizáciou. Cieľom musí byť podpora prispôsobenia, trvalo udržateľného rastu a zamestnanosti, nie ochrana individuálnych pracovných miest alebo spoločností pred nevyhnutnou zmenou. Takisto uľahčíme obchodovanie spoločnostiam na domácej pôde prostredníctvom modernizácie colného systému EÚ, a to revíziou Colného kódexu a zavedenia elektronického colníctva.

4.2. Z vonkajšieho hľadiska

i) WTO

Svet potrebuje silný multilaterálny obchodný systém. Je to najúčinnejší spôsob rozširovania a riadenia obchodu výhodného pre všetkých a poskytuje jedinečný rámec na riešenie sporov.

Európa neustúpi od multilateralizmu. Stojíme za svojim záväzkom, pokiaľ ide o multilateralizmus a sme pripravení platiť, v prijateľnej miere, za to, aby systém fungoval. Pozastavenie rokovaní v Dohe je zmeškanou príležitosťou pre globálny rast a rozvoj. EÚ predložila významné ponuky liberalizácie, nielen v poľnohospodárstve, a dala jasne najavo svoju ochotu ísť ďalej v rámci svojho súčasného mandátu, ako súčasť globálnej dohody. Európa je naďalej zástancom WTO a intenzívne pracuje na obnovení rokovaní hneď ako to okolnosti v iných krajinách umožnia.

ii) Dohody o voľnom obchode

Dohody o voľnom obchode (ďalej len „DVO“), ak sa k nim pristupuje opatrne, môžu vychádzať z pravidiel WTO a iných medzinárodných pravidiel, a to prostredníctvom ďalšieho a rýchlejšieho presadzovania otvorenosti a integrácie, riešenia otázok, ktoré ešte nedozreli na multilaterálnu diskusiu a prípravy základov pre vyššiu úroveň multilaterálnej liberalizácie. Mnoho kľúčových otázok vrátane investícií, verejného obstarávania, hospodárskej súťaže, iných regulačných záležitostí a presadzovania PDV, ktoré sú v súčasnosti naďalej mimo WTO, je možné riešiť pomocou DVO.

DVO však takisto môžu predstavovať riziko pre multilaterálny obchodný systém. Môžu komplikovať obchod, narušiť princíp nediskriminácie a vylúčiť najslabšie hospodárstva. Aby mali DVO pozitívny vplyv, musia byť komplexné čo do rozsahu, musia stanovovať liberalizáciu takmer celého obchodu a musia prekračovať rámec pravidiel WTO. Prioritou EÚ bude zabezpečiť, aby akékoľvek nové DVO, vrátane našich vlastných, slúžili ako odrazový mostík a nie kameň úrazu pre multilaterálnu liberalizáciu.

DVO nie sú v žiadnom prípade pre Európu novinkou. Zohrávajú významnú úlohu napríklad v rámci Európskej susedskej politiky, a to posilnením hospodárskeho a regulačného prepojenia s EÚ. Sú súčasťou našich rokovaní týkajúcich sa hospodárskych partnerských dohôd s africkými, karibskými a tichomorskými krajinami a budúcich dohôd o pridružení so Strednou Amerikou a Andským spoločenstvom. Zatiaľ čo však naše súčasné bilaterálne dohody primerane podporujú naše susedské a rozvojové ciele, o naše hlavné obchodné záujmy, aj v Ázii, je postarané menej. Obsah týchto dohôd takisto zostáva obmedzený. V rámci bilaterálneho rozvoja obchodu by sme mali naďalej zohľadňovať ďalšie otázky a širšiu úlohu obchodnej politiky vo vonkajších vzťahoch EÚ. Aby však obchodná politika pomáhala pri vytváraní pracovných miest a pri zvyšovaní rastu, musia vo výbere budúcich DVO zohrávať primárnu úlohu hospodárske faktory.

Kľúčovými hospodárskymi kritériami v súvislosti s novými partnermi DVO by mali byť trhový potenciál (hospodárska veľkosť a rast) a úroveň ochrany, ktorá je v rozpore s vývoznými záujmami EÚ (colné a necolné prekážky). Mali by sme brať do úvahy aj rokovania našich potenciálnych partnerov s konkurenciou EÚ, ich pravdepodobný vplyv na trhy EÚ a hospodárstva, ako aj riziko, že môže byť narušený preferenčný prístup na trhy EÚ, ktorý v súčasnosti využívajú naši partneri zo susedných krajín alebo z rozvojových krajín.

Na základe týchto kritérií sa javia ako prioritné ASEAN, Kórea a Mercosur (s ktorým sa uskutočňujú rokovania). Je pre ne charakteristická kombinácia vysokej úrovne ochrany a významného trhového potenciálu a sú aktívne pri uzatváraní DVO s konkurenciou EÚ. Aj pre Indiu, Rusko a Radu pre spoluprácu krajín Perzského zálivu (v súčasnosti aktívne rokovania) je charakteristická kombinácia trhového potenciálu a úrovne ochrany. Z tohto dôvodu sú pre EÚ veľmi zaujímavé. Čína rovnako spĺňa mnohé z týchto kritérií, ale vyžaduje osobitnú pozornosť vzhľadom na možnosti a riziká, ktoré predstavuje.

Z hľadiska obsahu by nové DVO orientované na konkurencieschopnosť museli byť komplexné a ambiciózne, čo sa týka pokrytia, zamerané na čo najvyšší možný stupeň liberalizácie obchodu vrátane ďalekosiahlej liberalizácie služieb a investícií. V úzkej spolupráci s členskými štátmi by sa mal vypracovať nový, ambiciózny vzor investičnej dohody EÚ. V prípadoch, keď naši partneri podpísali DVO s inými krajinami, ktoré sú konkurenciou EÚ, by sme sa mali snažiť aspoň o úplnú rovnocennosť. Množstvové obmedzenia na dovoz a všetky formy ciel, daní, poplatkov a obmedzení vývozu by mali byť odstránené.

Ak je to možné, DVO by mali prostredníctvom konvergencie právnych predpisov riešiť necolné prekážky a mali by obsahovať účinné ustanovenia o uľahčení obchodu. Mali by zahŕňať aj účinnejšie ustanovenia týkajúce sa PDV a hospodárskej súťaže vrátane napríklad ustanovení o presadzovaní PDV v súlade so smernicou ES o presadzovaní. Budeme sa snažiť podľa potreby zahrnúť aj ustanovenia o dobrej správe vo finančnej, daňovej a súdnej oblasti. Rovnako by sme mali zabezpečiť, aby boli pravidlá pôvodu v DVO jednoduchšie a modernejšie a aby odrážali realitu globalizácie. Zavedieme vnútorné mechanizmy monitorovania implementácie a výsledkov nových DVO.

Pri zvažovaní nových DVO budeme musieť pracovať na posilnení trvalo udržateľného rozvoja prostredníctvom našich bilaterálnych obchodných vzťahov. Mohlo by to zahŕňať zapracovanie nových ustanovení o spolupráci do oblastí týkajúcich sa pracovných noriem a ochrany životného prostredia. Zohľadníme aj rozvojové potreby našich partnerov a potenciálny vplyv akejkoľvek dohody na iné rozvojové krajiny, najmä potenciálne účinky na preferenčný prístup chudobných krajín na trhy EÚ. Možný vplyv na rozvoj by mal byť súčasťou celkového hodnotenia vplyvu, ktoré sa uskutoční pred rozhodnutím o začatí rokovaní o DVO. V súlade s našou pozíciou v WTO budeme podporovať našich partnerov DVO v snahe uľahčiť prístup najmenej rozvinutých krajín na ich trh, ak to bude možné prostredníctvom udelenia bezcolného a bezkvótového prístupu.

Tieto ciele sú veľmi ambiciózne. Dosiahnutie bilaterálnej dohody môže byť komplexný a náročný proces, musíme však vybudovať pevné východiskové pozície, na základe ktorých môžeme začať rokovania. Hneď na začiatku sa budeme musieť uistiť, že máme podobné ambície s našimi perspektívnymi partnermi, aby sme sa vyhli neskorším prekážkam v rokovaní z dôvodu nekompatibilných očakávaní. Rozhodnutie začať rokovania by sa malo prijímať od prípadu k prípadu a malo by sa zakladať na uvedených hospodárskych kritériách, ale aj na pripravenosti našich partnerov a na širších politických súvislostiach. Ustanovenia o DVO by mali byť integrálnou súčasťou celkových vzťahov s príslušnou krajinou alebo regiónom. Najlepší spôsob ako to dosiahnuť v rámci širšej inštitucionálnej schémy, sa bude musieť určiť na individuálnom základe.

iii) Transatlantický obchod a konkurencieschopnosť

Transatlantický obchodný vzťah je bezpochyby najväčší na svete a je ťažiskom svetového hospodárstva. Hospodárske výhody po vyriešení netradičných prekážok a prekážok za hranicami majú potenciálny význam pre EÚ aj USA. V tomto smere vyvíjame snahu už dlho, naposledy prostredníctvom Transatlantickej hospodárskej iniciatívy začatej v roku 2005 a súboru dialógov o regulácii. Napriek určitému pokroku sa ukázalo, že je to problematická oblasť a je potrebný ďalší stimul.

Musíme spolupracovať aj pokiaľ ide o globálne výzvy. Naše postavenie v rámci svetového hospodárstva znamená, že spolupráca medzi EÚ a Spojenými štátmi pri riešení otázok ako ochrana PDV alebo bezpečnosť obchodu bude veľmi dôležitá.

iv) Čína

Čína je najväčšou skúškou európskej schopnosti urobiť z globalizácie príležitosť pre rast a zamestnanosť. Čína čelí obrovským výzvam pri riešení naliehavých sociálnych, environmentálnych a hospodárskych otázok. Európa musí Čínu správne pochopiť, ako príležitosť, výzvu a perspektívneho partnera.

V nasledujúcich týždňoch Komisia vypracuje komplexnú stratégiu týkajúcu sa Číny. V oblasti obchodu a hospodárskych otázok sa v stratégii identifikuje jednoznačný súbor priorít, zameranie na kľúčové výzvy, ako sú presadzovanie práv duševného vlastníctva, otázky prístupu na trh a investičné príležitosti a zvýrazní sa potreba intenzívnejšej spolupráce v rámci Komisie s členskými štátmi a inými pri riešení týchto otázok.

v) Presadzovanie PDV

V budúcich bilaterálnych dohodách by sa EÚ mala snažiť posilňovať ustanovenia týkajúce sa PDV a presadzovanie existujúcich záväzkov, aby sa obmedzilo porušovanie PDV a produkcia a vývoz falšovaného tovaru. Komisia ešte viac zintenzívni svoju činnosť v oblasti presadzovania a spolupráce s niekoľkými prioritnými krajinami, najmä s Čínou, Ruskom, ASEANom, Kóreou, Mercosurom, Čile a Ukrajinou; a v rámci prístupových rokovaní budeme pracovať na zlepšovaní presadzovania v Turecku. Bude to zahŕňať zintenzívnenie spolupráce v colnej oblasti, začatie a posilnenie dialógov o PDV, zintenzívnenie našej prítomnosti na mieste, pridelenie väčších zdrojov na podporu držiteľov práv, najmä MSP, a budovanie povedomia o otázkach PDV medzi spoločnosťami EÚ, najmä tými, ktoré pôsobia v Číne.

vi) Obnovená stratégia prístupu na trh

EÚ so svojou stratégiou prístupu na trh začala v roku 1996 s cieľom pomôcť presadzovať multilaterálne a bilaterálne obchodné dohody a otvárať trhy tretích krajín. Jej cieľom je poskytovať vývozcom informácie o podmienkach prístupu na trh a budovať rámec na prekonávanie prekážok obchodu. Databáza prístupu na trh vytvorená v rámci podpory tejto stratégie pomohla pri informovaní tvorcov politiky a podnikateľov o podmienkach trhu, ale nedosiahla svoj plný potenciál.

Komisia predloží oznámenie o obnovenej stratégii prístupu na trh začiatkom roku 2007. Pravdepodobne to bude zahŕňať stanovenie štandardných priorít z hľadiska sektorov a trhov, v súvislosti s ktorými by z odstránenia prekážok obchodu vyplynulo najviac výhod pre vývozcov EÚ.

Komisia bude musieť sústrediť zdroje v kľúčových krajinách, investovať do technickej expertízy, koordinovať nástroje politiky a užšie spolupracovať s členskými štátmi a výrobným odvetvím/vývozcami. S cieľom zistiť, čo je efektívne a čo nie v rámci snahy odstrániť komplexnejšie prekážky, by sme mali vychádzať aj zo skúseností z existujúcich rokovaní.

vii) Verejné obstarávanie

Takmer všetci hlavní obchodní partneri EÚ uplatňujú reštriktívne praktiky verejného obstarávania, ktoré sú diskriminačné voči dodávateľom EÚ. V súčasnosti Komisia zvažuje predloženie návrhu zameraného na tieto praktiky s cieľom zabezpečiť rovnaké podmienky pre dodávateľov EÚ vo výberových konaniach na verejné zákazky v zahraničí.

Najlepším spôsobom riešenia týchto otázok je podporovať tretie krajiny, aby rokovali s EÚ s cieľom dosiahnuť zásadné dohody. Vzhľadom na to, že otvorené trhy verejného obstarávania sú dôležité z hľadiska našej vlastnej prosperity, výzva spočíva v hľadaní nových spôsobov otvárania hlavných zahraničných trhov verejného obstarávania bez toho, aby sme uzavreli náš vlastný. Z tohto dôvodu v prípade, že sa dôležití obchodní partneri jasne vyjadrili, že nechcú ísť smerom k reciprocite, mali by sme zvážiť zavedenie starostlivo cielených obmedzení prístupu na určité časti trhu verejného obstarávania EÚ, aby sme podporili našich partnerov, aby ponúkli recipročné otvorenie trhu. O tomto prístupe by sa neuvažovalo v prípade chudobnejších rozvojových krajín.

viii) Preskúmanie nástrojov ochrany trhu

Nástroje ochrany trhu sú súčasťou multilaterálneho systému a pomáhajú zabezpečiť, aby výhody plynúce z otvorenosti neboli narúšané neprimeranými cenami, obchodnými praktikami alebo subvencovaním. Musíme sa uistiť, že aj iní uplatňujú vysoký štandard, pokiaľ ide o používanie nástrojov ochrany obchodu a že sú plne rešpektované medzinárodné pravidlá.

Rovnako sa musíme uistiť, že naše nástroje sú efektívne a že sa prispôsobili zmenám vo svetovom hospodárstve. Napríklad výrobcom v EÚ čoraz viac konkurujú európski distribútori s externou výrobou v zámorí, pre ktorých je to často jediný spôsob reagovania na medzinárodnú konkurenciu a zároveň zachovania pracovných miest v Európe. Dodávatelia vyrábajú vo viacerých krajinách, často v rámci EÚ aj mimo nej. Tovar zložený v jednej krajine často pozostáva z častí vyrobených v inej krajine. Spotrebitelia a iní výrobcovia očakávajú výhody vo forme širšieho výberu, nižších cien a vyššej kvality. Musíme zvážiť, či nám naše nástroje umožňujú zohľadniť toto široké spektrum európskych záujmov.

V prípade neprimeraného subvencovania musíme posilniť naše požiadavky transparentnosti na medzinárodnej úrovni a posilniť našu schopnosť monitorovania praktík v tretích krajinách. V opodstatnených prípadoch využijeme na účely odstránenia zahraničných praktík, ktoré neprimerane narúšajú hospodársku súťaž, mechanizmus urovnávania sporov WTO alebo naše vlastné nástroje zamerané proti subvencovaniu.

Komisia zhromaždí stanoviská expertov a zainteresovaných strán, aby zvážila ako posilniť naše využívanie nástrojov ochrany obchodu v 21. storočí. Bude to viesť k predloženiu zelenej knihy na konci tohto roka.

5. ZÁVER

Zabezpečenie konkurencieschopnosti Európy vo svetovom hospodárstve prostredníctvom odstránenia prekážok obchodu si bude vyžadovať nové priority a nové prístupy v rámci obchodnej politiky a takisto vysokokvalitné pravidlá EÚ a ich silnejšie prepojenie. Bude to musieť byť integrálna súčasť širšej Lisabonskej stratégie. Bude potrebná lepšia spolupráca v rámci Komisie, s členskými štátmi, výrobným odvetvím a inými, v súlade s návrhmi týkajúcimi sa súdržnosti v oznámení Komisie „Európa vo svete“.

Hlavným a významným spôsobom dosahovania našich cieľov naďalej zostáva systém multilaterálneho rokovania. Z tohto dôvodu je Európa naďalej pevne presvedčená o multilateralizme. Svetový obchodný systém založený na WTO je nevyhnutým z hľadiska zabezpečenia predvídateľnosti, stability a iných kľúčových podmienok globálneho rastu. Budeme musieť hľadať nové možnosti, zintenzívniť naše snahy o otváranie trhov a riešiť narúšanie trhu v rámci multilaterálneho systému a pomocou bilaterálnych iniciatív. Budeme sa snažiť vytvoriť podmienky pre otvorenú a spravodlivú globálnu hospodársku súťaž a s našimi partnermi spoločne používať naše pravidlá a normy.

V nasledujúcich mesiacoch Komisia navrhuje:

Z vnútorného hľadiska:

- zabezpečíme, aby návrhy vnútornej politiky nielenže presadzovali európske normy, ale boli aj v súlade s výzvami globálnej konkurencieschopnosti;

- zabezpečíme, aby sa výhody otvárania obchodu preniesli na občanov, a to monitorovaním vývoja dovozu a spotrebiteľských cien;

- pripravíme ľudí na zmenu pomocou novej generácie programov kohéznej politiky a Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii.

Z vonkajšieho hľadiska:

- budeme naďalej podporovať kolo obchodných rokovaní v Dohe a WTO ako najlepšieho spôsobu otvárania a riadenia svetového obchodu;

- predložíme návrhy priorít v obchode a investičných vzťahoch s Čínou ako súčasť celkovej stratégie budovania výhodného a rovnocenného partnerstva;

- začneme druhú fázu stratégie presadzovania ochrany PDV EÚ;

- predložíme návrhy novej generácie dôkladne vybratých a prioritných DVO;

- predložíme návrhy obnovenej a posilnenej stratégie prístupu na trh;

- navrhneme opatrenia na otvorenie trhov verejného obstarávania v zahraničí;

- uskutočníme preskúmanie efektívnosti našich nástrojov ochrany obchodu.

Cieľom tejto ambicióznej agendy je výraznejší príspevok obchodnej politiky k rastu a zamestnanosti v Európe, príspevok k liberalizácii globálneho obchodu a doplnenie iných vonkajších cieľov našej obchodnej politiky, najmä rozvojových a susedských cieľov. Bude centrálnym prvkom pri posudzovaní efektívnosti európskej obchodnej politiky v najbližších mesiacoch a rokoch.

Statistical Annex (intra-EU trade excluded)

Table 1: Market potential and key economic indicators of main EU trade partners

| Market potential 2005-25 (€ bn)** | GDP (2005, €Bn) | Annual average growth rates 2005-25 (%)* | Trade with the EU (2005, €Bn) | Share of EU trade (2005, %) |

USA | 449 | 10 144 | 3.2 | 412.7 | 18.5 |

China | 204 | 1 573 | 6.6 | 209.4 | 9.4 |

Japan | 74 | 3 920 | 1.6 | 116.4 | 5.2 |

India | 58 | 607 | 5.5 | 40.0 | 1.8 |

ASEAN | 57 | 714 | 4.9 | 115.1 | 5.2 |

Korea | 45 | 598 | 4.7 | 53.3 | 2.4 |

Mercosur | 35 | 677 | 3.6 | 51.0 | 2.3 |

Canada | 28 | 849 | 2.6 | 40.8 | 1.8 |

GCC | 27 | 412 | 4.3 | 87.6 | 3.9 |

Russia | 21 | 526 | 3.0 | 163.0 | 7.3 |

Taiwan | 18 | 268 | 4.3 | 36.5 | 1.6 |

Australia | 17 | 526 | 2.5 | 30.1 | 1.4 |

HK | 12 | 149 | 4.8 | 31.1 | 1.4 |

Iran | 10 | 151 | 4.3 | 24.2 | 1.1 |

Ukraine | 5 | 61 | 4.9 | 20.7 | 0.9 |

Source: World Bank, Global Insights and own calculations. Note: * Growth figures from Global Insights 2007-15.

** Indicates cumulative changes in market size: economic size x growth.

Table 2: World market shares in 2003 and change over the 1995-2003 period

| market share 2003 (in %) | change in market share between 1995 and 2003 (in percentage points) |

EU | 21.3 | -1.1 |

Japan | 10.5 | -4.0 |

Korea | 4.4 | 0.3 |

Russia | 1.4 | 0.3 |

India | 1.2 | 0.2 |

Ukraine | 0.3 | 0.2 |

USA | 13.8 | -2.7 |

China | 1.2 | 5.1 |

Hong Kong | 1.8 | 0.5 |

Mediterranean | 1.7 | 0.3 |

GCC | 0.6 | 0.1 |

Mercosur | 2.2 | -0.1 |

Brazil | 1.6 | 0.0 |

ASEAN | 8.3 | 0.2 |

Rest of the world | 18.6 | 0.6 |

Note The sum of figures in the first column equals 100, the sum of figures in the last column is 0.

Source: UN Comtrade – Calculation by CEPII (2006) – report for DG Trade

Table 3: World market shares in low-, medium-, and high-quality products in 2003 and change over the 1995-2003 period

(level in percent and variation in percentage points)

| down-market | mid-market | up-market |

| 2003 | Variation | 2003 | Variation | 2003 | Variation |

EU | 12.9 | -1.8 | 20.0 | 2.0 | 32.3 | 3.1 |

Japan | 6.7 | -2.2 | 11.7 | -4.4 | 15.2 | -6.9 |

Korea | 5.1 | -0.1 | 4.4 | 0.8 | 3.1 | -0.6 |

USA | 12.0 | -3.7 | 13.6 | -4.1 | 17.9 | 0.2 |

China | 20.4 | 8.1 | 8.2 | 4.6 | 3.7 | 1.5 |

Mercosur | 3.0 | 0.1 | 4.2 | 0.6 | 0.9 | -0.1 |

ASEAN | 7.4 | -2.8 | 7.7 | -1.5 | 5.3 | -0.3 |

Source: UN Comtrade – Calculation by CEPII (2006) – report for DG Trade

Table 4: Contribution to the trade balance by quality of traded goods in 1995 and 2003

| EU | USA | Japan | Korea | India | Russia | China |

2003 |

Low-market | -56.6 | -47.1 | -18.9 | 74.8 | 73.2 | 14.1 | 182.7 |

Mid-market | -15.8 | 5.2 | 30.1 | -19.2 | -43.8 | 39.3 | -57.0 |

Up-market | 75.8 | 20.2 | -0.9 | -55.4 | -36.9 | -66.5 | -88.9 |

not classified | -3.4 | 21.7 | -10.3 | -0.3 | 7.6 | 13.1 | -36.8 |

Degree of specialisation | 67.8 | 35.3 | 24.8 | 67.2 | 65.6 | 55.2 | 148.5 |

1995 |

Low-market | -36.5 | -36.4 | -16.0 | 108.4 | 49.9 | 59.3 | 109.7 |

Mid-market | -20.8 | 25.1 | 23.9 | -39.0 | -29.6 | 42.6 | -41.3 |

Up-market | 61.0 | 10.1 | -4.6 | -68.5 | -61.3 | -112.5 | -63.4 |

not classified | -3.7 | 1.3 | -3.3 | -0.9 | 41.0 | 10.6 | -5.0 |

Degree of specialisation | 52.3 | 32.1 | 20.5 | 94.8 | 57.3 | 94.7 | 94.2 |

Note: when quantities are not available the breakdown by quality ranges is not possible. Source: UN Comtrade – Calculation by CEPII (2006), report for DG Trade. |

Table 5: Contribution to Trade Balance of high technology products by quality in 2003

| Quality | EU25 | USA | Japan | Korea | Russia | India | China |

High technology | all | -12.7 | 28.9 | 3.7 | 29.5 | 10.9 | -44.4 | -8.9 |

| not classified | -4.0 | 4.1 | -0.4 | -0.3 | -0.2 | -0.9 | -3.5 |

| Low-market | -11.4 | 3.5 | 4.2 | 3.7 | 6.2 | -17.8 | 38.8 |

| Mid-market | -2.0 | 6.7 | 6.1 | 7.8 | -2.0 | -7.1 | -15.4 |

| Up-market | 4.8 | 14.6 | -6.1 | 18.4 | 6.8 | -18.6 | -28.7 |

Others | all | 12.7 | -28.9 | -3.7 | -29.5 | -10.9 | 44.4 | 8.9 |

| not classified | 0.6 | 17.7 | -9.9 | 0.0 | 13.4 | 8.5 | -33.3 |

| Low-market | -45.2 | -50.6 | -23.1 | 71.2 | 7.8 | 90.9 | 144.0 |

| Mid-market | -13.8 | -1.4 | 24.0 | -26.9 | 41.3 | -36.7 | -41.6 |

| Up-market | 71.1 | 5.5 | 5.2 | -73.7 | -73.3 | -18.3 | -60.2 |

Note: when quantities are not available the breakdown by quality ranges is not possible. Source: UN Comtrade – Calculation by CEPII (2006), report for DG Trade. |

(...PICT...)

(...PICT...)

[1] Pozri „Agenda občanov pre Európu“, prijaté Komisiou v máji 2006, „Obnovená stratégia EÚ pre trvalo udržateľný rozvoj“, prijaté Radou v júni 2006 a „Európa vo svete“, prijaté Komisiou v júni 2006.

[2] Sprievodný pracovný dokument útvarov Komisie obsahuje podrobnejšiu analýzu podporujúcu toto oznámenie.

[3] Pozri oznámenie Komisie pod názvom „Nová priemyselná politika: vytvorenie podmienok pre prosperujúcu výrobu “ (október 2005)

[4] CEPII (2004) Miesto európskeho priemyslu v medzinárodnej deľbe práce: situácia a perspektívy

[5] 5 Pozri „Podpora dôstojnej práce pre všetkých “, prijaté Komisiou v máji 2006.

--------------------------------------------------