52006DC0335

Oznámenie Komisie Rade - Ukončenie dohody medzi Európskym spoločenstvom a Spojenými štátmi americkými o spracovaní a poskytovaní údajov PNR leteckými prepravcami Úradu colnej správy a ochrany hraníc Ministerstva vnútornej bezpečnosti Spojených štátov amerických /* KOM/2006/0335 v konečnom znení */


[pic] | KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV |

Brusel, 16.6.2006

KOM(2006) 335 v konečnom znení

OZNÁMENIE KOMISIE RADE

Ukončenie dohody medzi Európskym spoločenstvom a Spojenými štátmi americkými o spracovaní a poskytovaní údajov PNR leteckými prepravcami Úradu colnej správy a ochrany hraníc Ministerstva vnútornej bezpečnosti Spojených štátov amerických

OZNÁMENIE KOMISIE RADE

Ukončenie dohody medzi Európskym spoločenstvom a Spojenými štátmi americkými o spracovaní a poskytovaní údajov PNR leteckými prepravcami Úradu colnej správy a ochrany hraníc Ministerstva vnútornej bezpečnosti Spojených štátov amerických

Spojené štáty prijali po teroristických útokoch z 11. septembra 2001 v novembri toho istého roku právnu úpravu, ktorá stanovila, že leteckí prepravcovia zabezpečujúci leteckú dopravu zo alebo do Spojených štátov sú povinní poskytnúť Úradu colnej správy a ochrany hraníc Spojených štátov (ďalej len „úrad CPB“) elektronický prístup k údajom uvedeným v ich automatizovaných rezervačných systémoch a systémoch kontroly odletov označeným ako „Passenger Name Records“ (ďalej len „údaje PNR“). Komisia uznala legitimitu záujmu zachovať bezpečnosť, avšak už v júni 2002 informovala úrady Spojených štátov, že tieto ustanovenia sú možno v rozpore s právnou úpravou Spoločenstva a členských štátov v oblasti ochrany údajov. Úrady Spojených štátov odložili nadobudnutie účinnosti týchto nových ustanovení, odmietli však zrušiť právo uložiť sankcie voči leteckým spoločnostiam, ktoré sa po 5. marci 2003 nepodriadia právnej úprave týkajúcej sa elektronického prístupu k údajom PNR. Odvtedy niekoľko veľkých leteckých spoločností Európskej únie úradom Spojených štátov poskytlo prístup k svojim údajom PNR.

Komisia začala rokovania s úradmi Spojených štátov, ktoré viedli k vypracovaniu dokumentu obsahujúceho záväzky úradu CBP s ohľadom na prijatie rozhodnutia Komisie o adekvátnej ochrane podľa článku 25 ods. 6 smernice Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov (Ú. v. ES L 281, 1995, s. 31). Komisia súčasne vyjednala medzinárodnú dohodu so Spojenými štátmi, ktorá mala slúžiť ako dodatok k rozhodnutiu o adekvátnej ochrane a medzi inými obsahovala ustanovenia dovoľujúce úradom Spojených štátov „vyberať“ údaje PNR z rezervačných systémov leteckých spoločností nachádzajúcich sa na území ES, ukladajúce leteckým spoločnostiam povinnosť sprostredkovať údaje PNR úradom Spojených štátov v určitom formáte a zaisťujúce oporu záväzkov úradu CBP v medzinárodnom práve. Návrh dohody bol predložený Rade na schválenie. Komisia 1. marca 2004 Parlamentu predložila návrh rozhodnutia o adekvátnej ochrane podľa článku 25 ods. 6 smernice, ktorého súčasť tvoril návrh záväzkov úradu CBP.

Komisia 17. marca 2004 predložila Parlamentu na účely porady podľa článku 300 ods. 3 prvého pododseku ES návrh rozhodnutia Rady o uzavretí dohody so Spojenými štátmi.

Parlament 31. marca 2004 prijal podľa článku 8 rozhodnutia Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu (Ú. v. ES L 184, 1999, s. 23) rezolúciu obsahujúcu niekoľko výhrad právnej povahy vo vzťahu k návrhu, ktorý mu bol predložený. Parlament v tejto rezolúcii najmä usúdil, že návrh rozhodnutia o adekvátnej ochrane prekračuje rozsah právomocí prenesených na Komisiu podľa článku 25 smernice. Žiadal, aby sa uzatvorila zodpovedajúca medzinárodná dohoda rešpektujúca základné práva, ktorá by sa vzťahovala na niekoľko bodov rozpísaných v rezolúcii, a požiadal Komisiu, aby mu predložila nový návrh rozhodnutia v tejto veci. Okrem toho si vyhradil právo obrátiť sa na Súdny dvor na účely preskúmania zákonnosti navrhovanej medzinárodnej dohody a najmä jej zlučiteľnosti so zásadou ochrany práva na súkromný život.

Rada 28. apríla 2004 na základe článku 300 ods. 3 prvého pododseku Zmluvy o ES adresovala Parlamentu list, v ktorom ho požiadala, aby najneskôr do 5. mája 2004 vydal svoje stanovisko vo vzťahu k návrhu rozhodnutia o uzavretí dohody. Parlament 4. mája 2004 odmietol žiadosť Rady z 28. apríla o urýchlené posúdenie tohto návrhu.

Komisia 14. mája 2004 prijala rozhodnutie o adekvátnej ochrane 2004/535/ES podľa článku 25 ods. 6 smernice 95/46/ES (Ú. v. EÚ L 235, 2004, s. 11). Rada 17. mája 2004 prijala na základe článku 95 Zmluvy o ES rozhodnutie 2004/496/ES (Ú. v. EÚ L 183, 2004, s. 83), ktorým sa predseda Rady splnomocňuje podpísať dohodu v mene Spoločenstva. Dohoda bola podpísaná 28. mája 2004 a v ten istý deň vstúpila do platnosti. Európsky parlament žiadal zrušenie oboch rozhodnutí Komisie a Rady. Parlament medzi iným argumentoval tým, že zvolený právny základ rozhodnutí nebol správny.

Súdny dvor 30. mája 2006 zrušil rozhodnutie Komisie o adekvátnej ochrane zo 14. mája 2004. Súdny dvor uviedol, že Komisia nedisponuje právomocami na prijatie takéhoto rozhodnutia, keďže poskytovanie údajov PNR úradu CBP predstavuje operácie spracovania dotýkajúce sa verejnej bezpečnosti a činností štátu v oblasti trestného práva, ktoré sa podľa článku 3 smernice 95/46/ES nachádzajú mimo rozsahu jej pôsobnosti, a preto sa nemôžu opierať o článok 95 Zmluvy o ES. Súdny dvor tiež zrušil rozhodnutie Rady o schválení dodatkovej dohody k rozhodnutiu o adekvátnej ochrane, pretože dohoda a rozhodnutie spolu veľmi úzko súvisia. Preto sa podľa Súdneho dvora z toho istého dôvodu dohoda nemôže zakladať na článku 95 Zmluvy o ES.

Súdny dvor vo svojom rozsudku jasne vysvetlil dôsledky zrušenia oboch rozhodnutí, najmä vzhľadom na platné medzinárodné právo, podľa ktorého sa nemožno dovolávať ustanovení vnútroštátneho práva ako dôvodu neplnenia si svojich záväzkov vyplývajúcich z práva medzinárodného. V tejto súvislosti Súdny dvor poznamenal, že článok 7 dohody ustanovuje, že ktorýkoľvek z jej účastníkov môže dohodu vypovedať s účinnosťou 90 dní od oznámenia o jej vypovedaní. Toto obdobie 90 dní Súdny dvor v princípe berie ako odkaz na určenie toho, že dohoda a rozhodnutie o adekvátnej ochrane po 30. septembri 2006 strácajú svoj právny účinok. V tejto súvislosti Súdny dvor uznal veľmi úzke prepojenie medzi dohodou a rozhodnutím o adekvátnosti ochrany, vrátane záväzkov úradu CBP.

Článok 233 Zmluvy o ES uvádza, že inštitúcie, ktorých akt bol vyhlásený za neplatný, sú povinné prijať potrebné opatrenia, aby vyhoveli rozsudku Súdneho dvora.

S ohľadom na uvedené Komisia

ODPORÚČA, aby Rada a Komisia konali spoločne s cieľom oznámiť Spojeným štátom vypovedanie dohody v súlade s jej článkom 7. Keďže ide o úkon v súlade s výrokom Súdneho dvora o zrušení podľa článku 233 a Zmluva o ES okrem toho nestanovuje osobitné pravidlá vypovedania medzinárodných dohôd, zdá sa byť postačujúce, ak tieto dve inštitúcie úradom Spojených štátov spoločne adresujú list alebo verbálnu nótu, ktorou im oznamujú vypovedanie dohody. List alebo verbálna nóta by mala obsahovať dátum 30. september 2006 ako dátum nadobudnutia platnosti vypovedania tak, aby sa zhodoval s dátumom, ktorý uvádza Súdny dvor. Návrh textu sa nachádza v prílohe.

ANNEX

DRAFT

The Presidency of the Council of the European Union and the European Commission present their compliments to …. and have the honour to state the following.

As you are undoubtedly aware, the Court of Justice of the European Communities in its Judgment of 30 May 2006 in cases C- 317 and C-318/04 has annulled the Council Decision of 17 May 2004 approving the Agreement between the European Community and the United States of America on the treatment and the transfer of PNR data ( complete title ), as well as the Commission Decision of 14 May 2004 (the so-called Adequacy Decision) which was closely linked to that agreement. As you will also be aware, the Court expressed itself explicitly on the continued validity under international law of the agreement, effectively prescribing to the defending institutions in these court cases that they should avail themselves of the provisions of Article 7 of the Agreement.

In the light of this judgment and the provision of the EC Treaty that enjoins the institutions whose act has been annulled to take all the necessary measures for the execution of the Court’s judgment, the Council of the European Union and the European Commission hereby, pursuant to Article 7 denounce the Agreement (full title) with September 30, 2006, as effective date.

( Diplomatic formula of politeness )

For the Council of the European Union For the European Commission

Presidency