[pic] | KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV |

Brusel, 19.5.2006

KOM(2006) 215 v konečnom znení

OZNÁMENIE KOMISIE RADE, EURÓPSKEMU PARLAMENTU, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV

Iniciatíva i2010 – Prvá ročná správa o Európskej informačnej spoločnosti {SEC(2006) 604}

OBSAH

1. Úvod 3

2. Implementácia iniciatívy i2010 v súlade s obnovenou lisabonskou perspektívou 3

2.1. Najnovšie trendy 3

2.2. Iniciatíva i2010 je jadrom lisabonského programu pre rast a zamestnanosť 4

3. Politické priority pre budúcnosť 5

3.1. Jednotný európsky informačný priestor 5

3.2. Inovácia a investície do výskumu 7

3.3. Integrácia, lepšie verejné služby a zvýšenie kvality života 9

4. Záver 12

OZNÁMENIE KOMISIE RADE, EURÓPSKEMU PARLAMENTU, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV

Iniciatíva i2010 – Prvá ročná správa o Európskej informačnej spoločnosti

1. Úvod

Iniciatíva Európskej komisie i2010[1] je jadrom obnovenej lisabonskej stratégie pre rast a zamestnanosť. Iniciatíva i2010 predstavuje riešenie kľúčových problémov modernej informačnej spoločnosti a podporuje partnerstvo medzi Komisiou, členskými štátmi a všetkými zainteresovanými stranami s cieľom využívať pre Európu digitálne hospodárstvo. Iniciatíva i2010 rozoznáva kľúčové činnosti, ktoré majú byť implementované v období 2005-2010. Toto oznámenie aktualizuje činnosti v súlade s politikou informačnej spoločnosti a médií na obdobie 2006 - 2007. Vychádza z pripojeného pracovného dokumentu útvarov Komisie, v ktorom sa prehodnocujú kľúčové činnosti iniciatívy i2010 v súvislosti s rozvojom informačných a komunikačných technológií v EÚ.

EÚ podporila iniciatívu i2010. Členské štáty sa zaviazali implementovať iniciatívu i2010 a prispieť k prehodnoteniu politických stratégií v rámci skupiny odborníkov na vysokej úrovni pre iniciatívu i2010[2]. Európsky parlament výrazne podporuje informačnú spoločnosť so zameraním na občana a verejný záujem. Európska rada na svojom zasadnutí na jar 2006 požiadala členské štáty a Komisiu, aby dôrazne implementovali stratégiu i2010. Toto oznámenie je prvým dôsledkom jarného zasadnutia Rady potvrdzujúcim kľúčovú úlohu iniciatívy i2010 pre dosiahnutie lisabonských cieľov.

2. IMPLEMENTÁCIA INICIATÍVY I2010 V SÚLADE S OBNOVENOU LISABONSKOU PERSPEKTÍVOU

2.1. Najnovšie trendy

Ekonomický rast sa v EÚ v roku 2005 zvýšil a prognózy predpovedajú, že v roku 2006[3] dosiahne približne 2 %. Ani zďaleka však nedosahuje ročný rast HDP vo výške 2,7 % v USA v rokoch 2000 až 2005. Európa má ešte vždy priemernú produktivitu a nízke investície do výskumu a vývoja, ktoré v roku 2004[4] predstavovali iba 1,9 % HDP. Je overené, že informačné a komunikačné technológie (ďalej len „IKT“) sú kľúčovým prvkom pre rast produktivity a že ich využívanie prispieva k prosperite moderných ekonomík. Toto zistenie sa však nepremietlo do konkrétnych krokov.

Vzhľadom na zhoršovanie sa globálneho konkurenčného postavenia EÚ sú IKT zdrojom rastu a konkurencieschopnosti. Sektor IKT naďalej pociťuje vyššiu ako priemernú mieru rastu pri odhadovanom zvýšení príjmov o 3,6 % v 2005[5]. Je to najinovatívnejší a na výskum najnáročnejší sektor v EÚ, ktorý predstavoval 25 % celkového výskumného úsilia a 5,6 % HDP v rokoch 2000 až 2003. IKT takisto vytvorili najmenej 45 % výnosov v EÚ za obdobie 2000 – 2004.

Príspevok IKT však nestačí na zlepšenie globálnej pozície EÚ. Najnovšie údaje dokazujú, že investície EÚ do výskumu IKT ešte vždy zaostávajú za našimi konkurentmi. USA od roku 2000 dôsledne investovalo do IKT takmer dvakrát toľko ako EÚ. Čína sa stala najväčším vývozcom tovarov z oblasti IKT, pričom v roku 2003 predstihla Japonsko a EÚ a v roku 2004 USA[6]. Preberanie a zavádzanie IKT zo strany podnikov v EÚ aj naďalej stagnuje. Nakoniec, príspevok IKT k produktivite v porovnaní s druhou polovicou 90-tych rokov minulého storočia významne klesol a ešte vždy tvorí len polovicu príspevku USA. Celkove, žiadny ukazovateľ nenasvedčuje o zmene v trende alebo o zrýchlení rozvoja IKT, ktoré by zaviedli EÚ na udržateľnú cestu rastu a konkurencieschopnosti.

Jednako, určité pozitívne trendy existujú. Digitálna konvergencia sa nakoniec stáva realitou . Investície do sietí pokračovali v roku 2004 aj 2005 a počet odberateľov širokopásmových služieb narástol v roku 2005 o 60 %. Telekomunikační a kábloví operátori ponúkajú zlúčené služby, ako napríklad hlasové, dátové a video služby[7] alebo televíziu cez internet. Príjmy z týchto služieb však nenahradia stratu príjmov z hlasových služieb a celkový rast príjmov elektronických komunikácií sa spomaľuje. Na udržanie vedúceho postavenia európskeho elektronického komunikačného sektoru je potrebný rýchlejší pokrok v konvergencii.

EÚ potrebuje zvýšiť rýchlosť, ak nemáme zažiť spomalenie v prechode k znalostnej ekonomike.

2.2. Iniciatíva i2010 je jadrom lisabonského programu pre rast a zamestnanosť

Iniciatíva i2010 je súčasťou obnovenej lisabonskej stratégie. Nový partnerský prístup obnoveného lisabonského programu sa podrobuje skúške a funguje: Na úrovni EÚ sa dosiahol významný pokrok v lisabonskom programe Spoločenstva a na vnútroštátnej úrovni členské štáty v októbri 2005 predložili svoje národné programy reforiem (NRP) na najbližšie tri roky.

Všetky členské štáty určili politiku výskumu a inovácie ako kľúčovú prioritu a vo svojich NRP[8] sa odvolávajú na IKT , pričom sa zameriavajú prevažne na elektronickú verejnú správu („eGovernment“), širokopásmové služby a digitálnu gramotnosť. Polovica členských štátov tiež uvádza prijímanie a zavádzanie IKT zo strany firiem a domácností, implementáciu regulačného rámca pre elektronické komunikácie a bezpečnosť sietí. Vo všetkých NRP sa IKT vytýčili ako výzvy, čím sa prejavila podpora rozsiahlejšiemu prijatiu IKT, nezahŕňajú však progresívnejšie prvky ako digitálna konvergencia alebo výskum a inovácia v oblasti IKT. Mnohé NRP odkazujú na európsky rámec iniciatívy i2010, čím uznali spoločné ciele.

Vo Výročnej správe o pokroku v oblasti rastu a zamestnanosti, ktorú uverejnila Komisia v januári 2006, sú identifikované štyri prioritné činnosti, na ktoré sa majú zameriavať členské štáty a rovnako aj Komisia: i) viac investovať do znalostí a inovácie; ii) uvoľniť potenciál podnikov, obzvlášť MSP; iii) reagovať na globalizáciu a starnutie a iv) napredovať smerom k účinnej a integrovanej energetickej politike EÚ[9]. IKT zohrávajú vo všetkých týchto prioritách kľúčovú úlohu, a preto sú súčasťou iniciatívy i2010 a troch pilierov – jednotného informačného priestoru, inovácie a investícií do výskumu a integrácie. Správa skupiny expertov pod vedením pána Aho[10] (ďalej len „správa expertov“) obsahuje niekoľko návrhov, ktoré sú relevantné pre výskum a vývoj v sektore IKT: Európa musí podporovať všadeprítomné technológie a presadzovať rozvoj inovačných a kreatívnych trhov. Ako príklady takých trhov sa v správe expertov uvádzajú medziiným elektronické zdravotné služby („eHealth“) a digitálny obsah. Potrebné sú partnerstvá pre výskum, ktoré zahŕňajú inštitúcie, členské štáty a priemysel a v tejto súvislosti zohrávajú kľúčovú úlohu európske technologické platformy. A konečne, mal by sa vytvoriť trh pre inovačné výrobky a služby, a to prostredníctvom harmonizácie regulačných prostredí, čo najlepšieho využitia štandardných prostredí, využívania verejného obstarávania na zvýšenie dopytu po inovačných tovaroch a podporovanie inovačnej kultúry. Niektoré z týchto návrhov boli prijaté v súlade s prvou prioritnou činnosťou uvedenou vo Výročnej správe Komisie o pokroku.

Na druhú a tretiu prioritnú činnosť, „uvoľniť potenciál podnikov“ a „reagovať na globalizáciu a starnutie“, sa vzťahujú opatrenia členských štátov v oblasti elektronickej verejnej správy („eGovernment“). Členské štáty uznávajú elektronickú verejnú správu („eGovernment“) ako potenciálny nástroj pre lepšiu reguláciu a zjednodušenie postupov a pre splnenie narastajúceho dopytu po sociálnych a zdravotných službách, ktorý bude nevyhnutne sprevádzať starnúcu európsku spoločnosť. Ale iba veľmi málo členských štátov vytvorilo explicitné spojenie medzi ich prioritami IKT a celkovými lisabonskými cieľmi.

3. POLITICKÉ PRIORITY PRE BUDÚCNOSť

3.1. Jednotný európsky informačný priestor

Iniciatíva i2010 stanovuje digitálnu konvergenciu ako hlavný hnací motor zmeny a zameriava sa na zabezpečenie toho, aby EÚ v plnom rozsahu využívala príležitosti a perspektívy na posilnenie jednotného trhu. Iniciatíva i2010 sa vzhľadom na konvergenciu zameriava na štyri úlohy: rýchlosť, bohatý a rozmanitý mnohojazyčný obsah, interoperabilitu a bezpečnosť. Dovoláva sa konzistentného rámca pre informačnú spoločnosť a mediálne služby s cieľom presadzovať investície a hospodársku súťaž a zachovať pritom ciele verejného záujmu a zabezpečiť ochranu záujmov spotrebiteľa.

Komisia v roku 2005 začala skúmanie regulačného rámca pre elektronické komunikácie s cieľom zabezpečiť konkurenčné prostredie, z ktorého budú profitovať spotrebitelia a ktoré podnieti investície a inováciu. Toto skúmanie sa ukončí v roku 2006. Komisia v jeho rámci preskúma odporúčanie o relevantných trhoch. Takisto pripravuje nariadenie, ktorého cieľom bude dosiahnuť zníženie vysokých nákladov na medzinárodný roaming v mobilných sietiach a posilniť jednotný trh.

Komisia ďalej predloží návrhy na reformu riadenia spektra s cieľom uľahčiť prístup k rádiovým frekvenciám. Jednotný prístup na európskej úrovni bude mať priamy vplyv na európsky rast a zamestnanosť, napríklad prostredníctvom uvoľnenia spektra v dôsledku odstavenia analógového televízneho vysielania. Toto by zasa mohlo podnietiť bezdrôtové širokopásmové aplikácie a rozvoj nových celoeurópskych služieb. Komisia tiež posúdi rozvoj štandardizácie a interoperability so zreteľom na mobilnú televíziu.

V roku 2005 Komisia prijala návrh zmodernizovanej smernice o televízii bez hraníc s cieľom vytvoriť rovnaké šance pre všetky spoločnosti, ktoré ponúkajú televízne služby, bez ohľadu na technológiu použitú na poskytovanie týchto služieb. Tento návrh bude teraz prechádzať postupom spolurozhodovania v Rade a Európskom parlamente.

S objavením sa nových služieb sa EÚ bude musieť čoraz viac zameriavať na nové úlohy , ako je poskytovanie digitálneho autorským právom chráneného materiálu na európskej úrovni, zavádzanie riešení správy digitálnych práv (SDP), potreba dodržiavať pravidlá na ochranu spotrebiteľa alebo boj proti online distribúcii digitálneho obsahu. Odporúčanie o správe autorského práva pre oblasť online hudobných služieb[11] na celom území EÚ je prvým krokom, ktorý má dokázať záväzok Komisie vytvoriť jednotný informačný priestor prostredníctvom postupného odstraňovania prekážok celoeurópskych služieb, ktoré sú založené na autorskom práve v online prostredí.

Európski občania a spotrebitelia môžu čerpať širokú škálu výhod z konvergencie, z ľahšieho prístupu k väčšiemu výberu informácií, k väčšej kapacite na vytváranie a distribúciu ich vlastného obsahu. V roku 2006 sa na tieto problémy zameria oznámenie o obsahu online, ktoré bude vychádzať z iniciatívy Komisie Film online začatej v roku 2005. Mnohí ľudia sa však ešte vždy zdráhajú využívať služby informačnej spoločnosti a mediálne služby v dôsledku obáv o bezpečnosť a ochranu súkromia. Záležitosťami bezpečnosti v širšom zmysle sa Komisia bude zaoberať v oznámení o nevyžiadaných e-mailoch a škodlivom softvéri, oznámení o počítačovej kriminalite, zameranom na nové formy trestnej činnosti na internete a novú bezpečnostnú stratégiu.

Komisia v rokoch 2006 - 2007:

- vypracuje návrhy na preskúmanie regulačného rámca elektronických komunikácií („eCommunications“), vrátane návrhu na preskúmanie odporúčania o príslušných trhoch a nariadenia o medzinárodnom roamingu;

- bude presadzovať účinné riadenie spektra;

- posúdi vývoj v oblasti štandardizácie a interoperability so zreteľom na služby mobilnej televízie;

- rozšíri iniciatívu Film online na Obsah online a predloží návrhy v oznámení do konca roku 2006;

- v najbližšom oznámení o bezpečnostnej stratégii EÚ (začiatok roku 2006) a v oznámeniach o počítačovej kriminalite a o nevyžiadaných e-mailoch a škodlivom softvéri sa zameria na problémy spoľahlivosti, ochrany súkromia a bezpečnosti;

- preskúma regulačný rámec na ochranu spotrebiteľa s prihliadnutím na nové technologické vývojové trendy;

- uskutoční analýzu politických dôsledkov konvergencie v spolupráci s členskými štátmi prostredníctvom skupiny na vysokej úrovni pre iniciatívu i2010.

3.2. Inovácia a investície do výskumu

Výskum a inovácia

Vo Výročnej správe o pokroku lisabonskej stratégie v oblasti rastu a zamestnanosti z roku 2006 sa uvádza, že EU pravdepodobne nesplní svoj cieľ, a to dosiahnuť výšku výdavkov na výskum a vývoj vo výške 3 % HDP. Výskum napriek tomu zostáva vrcholnou prioritou vo Finančnej perspektíve a Rada a Parlament vyslovili prioritám pre výskum IKT, ktoré navrhla Komisia v 7. rámcovom programe výskumu a vývoja (RP7), jednoznačnú podporu. Výročná správa o pokroku lisabonskej stratégie obsahuje konkrétne návrhy na zvýšenie investícií do vedomostí a inovácie, pričom prevzala najmä správu expertov. Vo Výročnej správe o dosiahnutom pokroku sa ako oblasť so značným potenciálom pre inováciu uvádza napríklad verejné obstarávanie.

Komisia v roku 2005 uskutočnila celý rad krokov v oblasti IKT, ktoré sa niesli v smere návrhov predložených v správe expertov:

- Partnerstvo v oblasti výskumných činností sa posilnilo ustanovením deviatich európskych technologických platforiem týkajúcich sa IKT, z ktorých dve[12] spolupracujú s Komisiou a členskými štátmi na vytvorení spoločných technologických iniciatív[13]. Uskutočnili sa prvé kroky na dosiahnutie lepšej koordinácie medzi programami Komisie a členských štátov v oblasti výskumu a vývoja.

- Komisia zorganizovala konzultácie o inovačných systémoch súvisiacich s IKT a spôsoboch, ako posilniť ich spojenie s výskumom. Tieto zahrnovali oblasti ako je napríklad normalizácia: v rámci pracovného programu normalizácie IKT na rok 2006 sa aj IKT považujú za dôležitý prvok v Európskom akčnom pláne normalizácie, v rámci ktorého sa preskúma politika normalizácie v rokoch 2006 a 2007. Členské štáty začali diskusiu o predbežnom komerčnom obstarávaní inovácie na úrovni EÚ s cieľom presadzovať výskum a inováciu v IKT. Niektoré z týchto problémov by mohli byť predmetom najbližšieho oznámenia o výskume a inovácii v oblasti IKT.

- Komisia začala iniciatívy (INNOVA a PRO-INNO) s cieľom zlepšiť inovačnú politiku v oblastiach ako sú normy, obstarávanie, prístup k financiám, zoskupovanie, prenos technológií, PDV a riadenie inovácie.

Okrem toho Komisia prijala Program konkurencieschopnosti a inovácie (PKI). Zahŕňa program na podporu politiky IKT, ktorý je priamo spojený s prioritami iniciatívy i2010. Komisia takisto podľa oznámenia Komisie o priemyselnej politike z októbra 2005[14] vytvorila pracovnú skupinu pre IKT, ktorej členovia sú predstavitelia všetkých zainteresovaných strán, na preskúmanie konkurencieschopnosti sektoru IKT.

Komisia v rokoch 2006 - 2007:

- prijme pracovný program RP7;

- navrhne dve spoločné technologické iniciatívy (nanoelektronika a vstavané systémy);

- vydá oznámenie o výskume a inovácii v IKT;

- bude analyzovať možnosť uplatnenia smerníc o verejnom obstarávaní na predbežné komerčné obstarávanie a obstarávanie inovácií na účely preberania výskumu a vývoja;

- preskúma normalizáciu v oblasti IKT;

- prijme pracovný program na účely programu na podporu politiky IKT;

- preskúma konkurencieschopnosť sektoru v rámci Pracovnej skupiny pre IKT a následne Skupiny na vysokej úrovni pre iniciatívu i2010.

Prijatie IKT

Európa investovala menej a neskôr do IKT ako USA. USA takisto IKT efektívnejšie využívajú a rýchlejšie čerpajú výhody z investovania do IKT. Rozvoj elektronického obchodu („eBusiness“) by mohol profitovať z dôležitých zmien, ku ktorým dochádza v softvérovom odvetví v dôsledku posunu od predaja výrobkov smerom k poskytovaniu služieb na požiadanie. Toto je hnacou silou významných zmien v inovačných a konkurenčných segmentoch globálnej ekonomiky a prispelo to k obnoveniu trhov IT, ktoré v roku 2005 vzrástli v EÚ o 4,1 % a vo svete o 4,8 %[15].

Nová architektúra softvéru a služieb nielenže umožňuje integráciu obchodných procesov v rámci spoločností ale aj prepojenie spoločností prostredníctvom sietí, pričom sa vytvárajú nové prostredia pre spoluprácu. Kľúčovými technológiami, ktoré umožňujú tieto služby, sú technológie Grid[16] a architektúry orientované na služby, oblasti, v ktorých má Európa vedúce postavenie vo výskume. IKT môžu mať rušivý vplyv na spoločnosti a trhy, ako už je zrejmé vo výrobe alebo v obchode s rozširovaním identifikácie rádiových frekvencií („RFID“). Komisia sa zaoberá otázkami normalizácie, interoperability, potreby spektra a obavami súvisiacimi s ochranou súkromia a údajov vzhľadom na RFID a počas roka 2006 predloží návrhy politík týkajúcich sa týcho otázok.

Tento vývoj sa premietne do zvýšenia účinnosti, ak podniky zosúladia svoje investície do IKT s opatreniami na reorganizáciu obchodných procesov. V tejto súvislosti zostávajú hlavným obmedzením kvalifikácia a kompetencie pracovníkov. Na tento problém sa zameriava Európske fórum pre elektronickú kvalifikáciu („eSkills“). Európska sieť na podporu elektronického obchodu pre MSP („eBSN“) sa zameriava na zlepšenie synergií medzi existujúcimi politickými iniciatívami na podporu elektronického obchodu v Európe a na podporu konkurencieschopnosti MSP prostredníctvom využívania IKT. Vo Výročnej správe o pokroku sa ako druhá prioritná akcia na zvýšenie rastu a zamestnanosti v EÚ určilo „uvoľnenie podnikateľského potenciálu, najmä potenciálu MSP“ . Iniciatíva i2010 sa zasa zameriava na potrebu odstránenia technologických, organizačných a právnych prekážok pre prijímanie IKT zo strany podnikov. V roku 2006 bude prioritou identifikovať a analyzovať nové trendy a posúdiť potrebu politických opatrení. Práca v týchto oblastiach môže budovať na takých iniciatívach ako GRID, interoperabilita alebo digitálne ekosystémy a na lepšej integrácii výsledkov výskumu do obchodných procesov.

Komisia v rokoch 2006 - 2007:

- začne verejnú diskusiu o RFID a na konci roku 2006 uverejní oznámenie;

- preskúma politiku a trendy elektronického obchodu (2006) a definuje potrebné politické opatrenia (2007)

3.3. Integrácia, lepšie verejné služby a zvýšenie kvality života

Integrácia

Iniciatíva i2010 v rámci tretieho piliera spája rôzne politiky elektronickej integrácie („eInclusion“) do súvislého a koordinovaného rámca na podporu trvalo udržateľného rastu a európskeho sociálneho modelu. Rozsah pôsobnosti politiky elektronickej integrácie („eInclusion“), ako je definovaný v iniciatíve i2010, zahrnuje starnutie, prístupnosť, digitálne rozdiely, elektronickú verejnú správu („eGovernment“), digitálnu gramotnosť a kultúru. Zatiaľ čo geografické rozdiely, prístupnosť a digitálna gramotnosť sú predmetom osvedčenej politiky EÚ so silným rozmerom informačnej spoločnosti, nadchádzajúca iniciatíva v oblasti elektronickej integrácie („eInclusion“) bude obsiahlejšia. V roku 2005 a začiatkom roku 2006 bol dosiahnutý veľký pokrok v súvislosti s oznámeniami „Preklenutie zaostávania v širokopásmových službách“[17] „Elektronická prístupnosť („eAccessibility“)“[18]. Konferencia ministrov o elektronickej integrácii v roku 2006 v Rige bude východiskom pre európsku iniciatívu v oblasti elektronickej integrácie na rok 2008.

Komisia v rokoch 2006 - 2007:

- bude pozorovať spĺňanie záväzkov oznámenia o elektronickej prístupnosti;

- podporí vytvorenie informačnej platformy na výmenu osvedčených postupov o širokopásmových službách a zorganizuje dôležitú konferenciu o širokopásmových službách pre vidiecke spoločenstvá;

- spoločne s členskými štátmi vypracuje prehlásenie ministrov o elektronickej integrácii z konferencie v Rige;

- bude pozorovať prácu v oblasti digitálnej gramotnosti: konferencia o elektronickom vzdelávaní („eLearning“), oznámenie o IKT pre oblasť vzdelávania a odbornej prípravy na podporu celoživotného vzdelávania sa a inovácie.

Lepšie verejné služby

Obnovená lisabonská stratégia zdôrazňuje úlohu verejných služieb v dosahovaní cieľa rastu a konkurencieschopnosti. Využívanie IKT vo verejných službách môže pomôcť splniť celkové priority EÚ zdôraznené vo Výročnej správe o pokroku v oblasti rastu a zamestnanosti – dosiahnuť trvalú udržateľnosť verejných financií a zjednodušiť administratívne postupy. Členské štáty sa zúčastňujú na týchto prioritách v súvislosti s ich prístupom k elektronickým službám úradov a iným verejným službám, vrátane Európskej komisie s jej vlastnou iniciatívou e-Commission[19]. V dosahovaní týchto cieľov sa dosiahol pokrok, najmä vďaka odsúhlaseniu kľúčových predpokladov a cieľov pre koordinovanú implementáciu verejných služieb založených na IKT.

Vyhlásenie ministrov o elektronickej verejnej správe („eGovernment“) prijaté v novembri 2005 obsahuje priority EÚ pre verejné služby založené na IKT . Prijatie Akčného plánu pre elektronické zdravotné služby („e-Health“) v roku 2004 a jeho implementácia sú významnými úspechmi v urýchlení reformy systémov zdravotníctva. Práca v týchto oblastiach sa týka dvoch lisabonských cieľov „Reakcia na globalizáciu a starnutie“ a „Uvoľnenie potenciálu podnikov“. Komisia prijala vo februári 2006 oznámenie o interoperabilite celoeurópskych elektronických služieb úradov[20], v ktorom boli uvedené jednotlivé aspekty interoperability, ktorá je pre tieto služby potrebná, a ktoré obsahovalo výzvu pre členské štáty spolupracovať, aby sa dosiahla interoperabilita na celoeurópskej úrovni. V Akčnom pláne pre elektronické služby úradov prijatom v apríli 2006 sa stanovujú ciele pre elektronické služby úradov do roku 2010 a Komisia vydala v marci roku 2006 pracovný dokument o interoperabilite elektronických zdravotných služieb, po ktorom bude v roku 2007 nasledovať odporúčanie.

Elektronické obstarávanie je kľúčovým prvkom stratégie pre lepšie verejné služby a interoperabilita, identita a autentifikácia sú spoločnými témami, ktoré sa vypracovávajú v oblasti elektronických služieb úradov a elektronických zdravotných služieb. Zatiaľ čo efektívne služby sústredené na užívateľa sa rozvíjajú hlavne na vnútroštátnej úrovni, pilotné projekty na úrovni EÚ so zameraním na správu identity, interoperabilitu a bezpečnosť majú celoeurópsky rozmer a sú zamerané na úlohu verejných služieb online ako kľúčových predpokladov. Skúsenosti ukázali, že projekty musia zasiahnuť kritickú masu, aby dosiahli čo najlepší vplyv a zabezpečili určitý stupeň cezhraničnej interoperability. Prípravné akcie boli zahrnuté do pracovného programu IDABC (Interoperabilita európskych eGovernment služieb pre verejnú správu, podnikateľov a občanov) na rok 2005 a realizujú sa. Pre rok 2006 sa v rámci programu eTEN (Európsky program na pomoc rozmiestnenia služieb) pripraví niekoľko veľkokapacitných pilotných projektov, ktoré sa majú implementovať v rámci PKI od roku 2007.

Komisia v rokoch 2006 - 2007:

- začne Akčný plán pre elektronickú verejnú správu („eGovernment“) a navrhne strategické orientácie v oblasti verejných služieb založených na IKT;

- zriadi verejný portál Európskej únie pre oblasť zdravia a vypracuje odporúčanie o interoperabilite elektronických zdravotných služieb („eHealth“);

- začne pilotné projekty na overenie technologických, právnych a organizačných riešení v prevádzkovom rozsahu s cieľom zaviesť verejné služby online (2007).

Kvalita života

Príspevok IKT ku kvalite života a trvalo udržateľnému rozvoju sa často prehliada. Preto sa iniciatíva i2010 zameriava na zvýšenie povedomia o tejto otázke prostredníctvom uvedenia predbežných iniciatív pre kľúčové sociálne otázky: starnúca spoločnosť, bezpečná a čistá doprava a kultúrna rôznorodosť. Pre každú z týchto oblastí sa navrhla predbežná iniciatíva v oblasti IKT.

Iniciatívy zamerané na digitálne knižnice a inteligentný automobil boli uvedené v roku 2005. V roku 2006 sa predloží návrh o digitalizácii a digitálnom uchovávaní. Dôležitý vplyv digitálnych knižníc a sietí IKT na vzájomné vedecké preskúmanie, vzory publikácií a Európsky výskumný priestor bude predmetom oznámenia, ktoré bude uverejnené počas roka 2006. Zostavila sa expertná skupina na vysokej úrovni pre európske digitálne knižnice, ktorej členovia sú najdôležitejší zainteresovaní účastníci z priemyslu a kultúrnych inštitúcií a ktorá sa zameriava sa na také problémy ako je spolupráca verejného a súkromného sektoru v oblasti digitalizácie a autorských práv. Tretia iniciatíva „IKT pre nezávislý život v starnúcej spoločnosti“ bude uvedená v roku 2006.

Okrem toho, IKT môžu hrať aktívnu úlohu v znižovaní vplyvu priemyslu a spoločnosti na životné prostredie a v rozvíjaní hlavných nástrojov na dosiahnutie cieľov EÚ pre trvalo udržateľný rozvoj. Preto Komisia navrhne štvrtú predbežnú iniciatívu IKT na rok 2007 s cieľom využiť potenciál IKT pre udržateľný rast so zameraním sa na energetickú účinnosť a znižovanie množstva odpadov.

Komisia v rokoch 2006 - 2007:

- uvedie predbežnú iniciatívu v oblasti IKT „IKT pre nezávislý život v starnúcej spoločnosti“;

- bude implementovať iniciatívu „Inteligentné automobily“;

- bude implementovať iniciatívu „Digitálne knižnice“, navrhne odporúčanie o digitalizácii a digitálnom uchovávaní ako aj oznámenie o digitálnych knižniciach vedeckých informácií;

- navrhne štvrtú predbežnú iniciatívu v oblasti IKT „IKT pre trvalo udržateľný rast“.

4. Záver

Úlohy, ktoré sú stanovené v iniciatíva i2010, zostávajú aj naďalej v platnosti a mali by sa riešiť energickejšie. Tvorcovia politiky by si nielen mali viac uvedomovať nutnosť zrýchliť vývoj IKT, mali by takisto vytvárať politiky, ktoré by podporili pozitívne trendy v sektore IKT. Mimoriadnou prioritou by v tejto súvislosti mala byť realizácia širokopásmových stratégií, spoločných konceptov pre obsah a spektrum, integrovaného výskumu a inovačných stratégií a ambicióznejších verejných služieb. V súčasnosti je viac ako inokedy potrebné vypracovať politiku Európy v oblasti IKT tak, aby sme dostihli našich najväčších globálnych konkurentov.

Preto budú pre iniciatívu i2010 v rokoch 2006 – 2007 naďalej platiť nasledujúce tri mottá:

- Naliehavosť: rozmáhajúce sa poznatky o dôležitej úlohe IKT pre rast a pracovné príležitosti by sa mali premietnuť do konkrétnych krokov, a to prostredníctvom strategického prístupu k možnostiam digitálneho zbližovania vo vnútroštátnych reformných programoch, ktorý bude spájať úrovne makro- a mikropolitiky. Takisto je nutný čo najrýchlejší prístup k legislatívnym návrhom v rámci iniciatívy i2010, aby Európa mohla úplne využiť rýchle účinky digitálneho zbližovania pre rast a konkurencieschopnosť.

- Partnerstvo: Spoločné akcie a zodpovednosť Komisie, členských štátov a zúčastnených strán v rámci lisabonského programu a iniciatívy i2010 – nielen pre určenie prekážok, ktoré bránia inovácii, ale takisto pre prijatie pozitívnych krokov s cieľom koordinovať politiky v celej Európe, aby sa zriadil jednotný informačný priestor zahŕňajúci všetkých 25 členských štátov.

- Akcia: EU musí premeniť konsenzus o dôležitosti IKT pre rast, zamestnanosť a kvalitu života na energické uplatňovanie nariadení a politík, ktoré podporujú konkurencieschopnosť a na využívanie hospodárskeho významu verejnej správy, aby sa poskytla podpora vzniku inovatívnych služieb v prospech občanov a pre rast a zamestnanosť.

[1] KOM(2005) 229.

[2] Rozhodnutie 2006/215/ES.

[3] KOM(2006) 30.

[4] KOM(2006) 30.

[5] Ak nie je uvedené inak, pokiaľ ide o zdroje, pozri pripojený pracovný dokument.

[6] Perspektívy informačných technológií OECD 2006, pripravené na vydanie.

[7] Hlasové, dátové a video služby, ktoré poskytuje jeden prevádzkovateľ/poskytovateľ služieb.

[8] V súlade napr. s integrovaným usmernením č. 9: „V záujme podpory šírenia a účinného využívania IKT a budovania plne otvorenej informačnej spoločnosti“

[9] KOM(2006) 30.

[10] „Vytvorenie inovačnej Európy“, Správa nezávislej expertnej skupiny pre výskum a rozvoj a pre inováciu vymenovanej po summite v Hampton Court pod predsedníctvom pána Esko Aho, január 2006.

[11] Odporúčanie 2005/737/ES.

[12] Nanoelektronika a vstavané systémy.

[13] Spoločné technologické iniciatívy (STI) sú novým typom partnerstiev medzi verejným a súkromným sektorom plánovaným v rámci RP7. Zriadia sa s cieľom implementovať strategické výskumné programy definované určitými technologickými platformami, ktoré majú taký ambiciózny rozsah, že vyžadujú mobilizáciu podstatných verejných a súkromných investícií a výskumných zdrojov.

[14] KOM(2005) 474.

[15] EITO 2006.

[16] Technológia Grid využíva zdroje z mnohých jednotlivých zosieťovaných počítačov (najčastejšia sieť v tomto prípade je internet), vďaka čomu môže poskytovať obrovské množstvo poznatkov a počítačových možností.

[17] KOM(2006) 129.

[18] KOM(2005) 425.

[19] Rozhodnutie C(2005) 4473.

[20] KOM(2006) 45.