[pic] | KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV |

Brusel, 27.4.2006

KOM(2006) 181 v konečnom znení

OZNÁMENIE KOMISIE RADE, EURÓPSKEMU PARLAMENTU, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV

Na ceste ku globálnemu partnerstvu v informačnej spoločnosti: Pokračovanie tuniskej fázy svetového samitu o informačnej spoločnosti (SSIS)

OZNÁMENIE KOMISIE RADE, EURÓPSKEMU PARLAMENTU, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV

Na ceste ku globálnemu partnerstvu v informačnej spoločnosti: Pokračovanie tuniskej fázy svetového samitu o informačnej spoločnosti (SSIS) (Text s významom pre EHP)

1. ÚVOD

Druhá fáza svetového samitu o informačnej spoločnosti (SSIS) sa uskutočnila v Tunise v dňoch 16. až 18. novembra 2005. Poskytla platformu na výmenu názorov medzi širokým spektrom zainteresovaných subjektov o dôležitých otázkach vplývajúcich na formujúcu sa informačnú spoločnosť. V rámci ženevskej fázy samitu (december 2003) sa predtým definovali zásady a navrhované akcie pre hlavné otázky informačnej spoločnosti – od infraštruktúr až po pluralitu médií[1]. Dve hlavné témy sa ponechali na diskusiu v Tunise: riadenie internetu a finančný mechanizmus na preklenutie digitálneho rozdelenia . Následne sa prikročilo k realizácii záväzkov SSIS a k pokračovaniu samitu ako ďalších otázok počas prípravného procesu.

Na tuniskom samite svetoví lídri parafovali dva dokumenty, ktoré vytýčili ďalšie kroky pre politickú diskusiu o globálnej informačnej spoločnosti:

- Tuniský záväzok (TZ)[2] ruší Ženevskú deklaráciu zásad (ŽDZ) a Ženevský akčný plán (ŽAP) a potvrdzuje hlavné zásady tvoriace základ spoločnej vízie informačnej spoločnosti. Lídri opätovne potvrdili svoje „želanie a záväzok budovať informačnú spoločnosť zameranú na ľudí, zahŕňajúcu všetkých a orientovanú na rozvoj“ [3], ktorá sa bude opierať o dodržiavanie ľudských práv a základných slobôd, vrátane slobody vyjadrovania a slobody prijímať a odovzdávať informácie.

- Tuniská Agenda pre informačnú spoločnosť (TAIS)[4] ide dokonca ďalej v tom, že identifikuje hlavné úlohy a ukazuje spôsoby ich riešenia. Potvrdzuje najmä rozsah digitálneho rozdelenia a potrebu jeho riešenia rôznymi a vzájomne sa doplňujúcimi spôsobmi. Pokiaľ ide o riadenie internetu, TAIS určuje spôsob ako vykonávať diskusie. Napokon ukazuje, ako môžu vlády, regionálne a medzinárodné organizácie, ako aj iné zainteresované subjekty plniť záväzky, ktoré prijali.

Toto oznámenie obsahuje vyhodnotenie hlavných výsledkov samitu, označuje priority Európskej únie a predkladá návrhy, ako môže Európska únia prispieť k pokračovaniu procesu SSIS. Komisia a Európska únia ako celok chcú zostať hlavnými hnacími silami v tomto procese a budovať na úspechoch dosiahnutých počas druhej fázy.

2. HODNOTENIE VÝSLEDKOV SSIS

Samit načrtol konsenzus pre globálny prístup k informačnej spoločnosti spoločný pre všetky členské štáty OSN a opierajúci sa o dva záverečné dokumenty (TZ a TAIS), ktoré doplňujú dokumenty prijaté v Ženeve v roku 2003.

Samit teda opätovne potvrdil prvoradý význam demokracie, cieľov politiky, ako je trvalo udržateľný rozvoj a kultúrna rozmanitosť, a dodržiavania ľudských práv a základných slobôd vrátane slobody vyjadrovania a názoru, ako aj slobody získavať na informácie a mať prístup k informáciám. Toto je bezpodmienečne nevyhnutné, ak majú informačné a komunikačné technológie (IKT) prispievať k hospodárskemu a spoločenskému pokroku v novovznikajúcich a rozvojových krajinách.

Komisia víta toto jasné a jednoznačné vyhlásenie, ktoré nadobúda na dôležitosti na pozadí udalostí, ktoré obklopovali tuniský samit. Na základe tohto globálneho konsenzu bude Komisia vynakladať rozhodné úsilie, aby zabránila a konala proti hrozbám, rizikám a obmedzeniam pre ľudské práva, ktoré predstavuje zneužívanie IKT, ako je represia prostredníctvom elektronických médií a porušovanie súkromia a súkromnej korešpondencie. V tejto súvislosti Komisia pozorne sleduje diskusiu, ktorá prebieha na pôde OSN o spôsoboch, ako zabrániť spoločnostiam (poskytovateľom prístupu k internetu a internetových služieb, poskytovateľom internetových technológií) v poskytovaní pomoci represívnym režimom s cieľom obmedziť voľný tok informácií na internete. Komisia nabáda príslušné spoločnosti, aby pracovali v súlade s kódexom správania v súvislosti s touto mimoriadne dôležitou otázkou v úzkej spolupráci s mimovládnymi organizáciami (ďalej len „MVO“).

Dosiahla sa vyvážená dohoda o spôsobe ako preklenúť digitálne rozdelenie[5] a podporiť zraniteľné skupiny, ako sú staršie osoby a ľudia s osobitnými potrebami. Táto dohoda podporuje prijímanie programov zameraných na pomoc rozvojovým krajinám pri využívaní predností IKT s cieľom dosiahnuť miléniové rozvojové ciele (MRC) OSN. Toto je potrebné spojiť s rozvojom právneho prostredia podporujúceho hospodársku súťaž a investície do infraštruktúry IKT a vývoja nových aplikácií a služieb. Komisia plne podporuje tento prístup na medzinárodnej úrovni.

Komisia okrem toho podporuje Agendu digitálnej solidarity , ktorá sa zaoberá problémami, ktoré uviedli rozvojové krajiny v súvislosti s prístuponm k financovaniu prostredníctvom série programov a projektov so zapojením partnerských krajín, vrátane partnerstiev so súkromným sektorom a občianskou spoločnosťou. Európska komisia bude prikladať väčšiu dôležitosť možnostiam IKT prispievať k dosiahnutiu cieľov MRC využívaním Agendy digitálnej solidarity v rámci existujúcich mechanizmov a poskytovaním pomoci subjektom prijímajúcim rozhodnutia v rozvojových krajinách pri získavaní maximálneho úžitku z týchto nástrovjov. Pokiaľ ide o Fond digitálnej solidarity , Komisia berie na vedomie iniciatívu, ktorá nemá medzivládny charakter a inovatívnym spôsobom zapája miestne orgány a iné zainteresované subjekty do boja proti digitálnemu rozdeleniu.

V otázke riadenia internetu sa našiel kompromis. Európska únia bola jednou z hlavných hnacích síl v úsilí o dosiahnutie kompromisu. Text návrhov Európskej únie prispel k zosúladeniu rozdielnych názorov ostatných delegácií, najmä pokiaľ ide o dve najdôležitejšie otázky:

- Počas celého prípravného procesu Európska únia zdôrazňovala, že vlády majú osobitné poslanie a zodpovednosť voči svojim občanom a že ich úloha sa má sústrediť na hlavné otázky verejného záujmu, pri súčasnom vylúčení akéhokoľvek zapojenia sa do každodenných operácií. SSIS zaujal toto stanovisko uznaním potreby zvýšenej spolupráce s cieľom umožniť vládam, aby na rovnakom základe vykonávali svoje úlohy a právomoci v medzinárodných otázkach verejného záujmu súvisiacich s internetom.

- Okrem toho, TAIS kladie základy pre utvorenie Fóra riadenia internetu, nového fóra pre dialóg o politike medzi viacerými zainteresovanými subjektmi, čo predstavuje ďalší prístup, ktorý navrhla Európska únia na začiatku tuniského samitu.

Výsledok SSIS teda predstavuje úspech z hľadiska Európskej únie. Odzrkadľuje postoje vyjadrené najmä v predchádzajúcom oznámení Komisie o príspevku Európskej únie k druhej fáze SSIS[6], v rezolúcii Európskeho parlamentu o informačnej spoločnosti[7] a v záveroch Rady z 27. júna 2005[8].

3. POKRAčOVANIE PROCESU SSIS

V záujme realizácie výsledkov SSIS Komisia navrhuje, aby sa v politike Európskej únie zohľadnili odporúčania, ktoré prijal samit, najmä v oblasti informačnej spoločnosti, výskumu a vývoja, hospodárskej a politickej spolupráce a rozvojovej pomoci. Európska únia by pritom mohla ťažiť zo svojich skúseností získaných z jej vlastného strategického rámca pre politiku informačnej spoločnosti, z iniciatívy i2010.

Iniciatíva i2010 [9] (jún 2005) predstavuje hlavné smery akcií, ktoré majú umožniť Európskej únii využiť masové rozvinutie IKT a posledné vlny technologickej konvergencie, pri súčasnom zabezpečení cieľov verejného záujmu, ako je kultúrna rozmanitosť, tým, že

- vytvorí otvorený a súťaživý jednotný trh Európskej únie pre informačnú spoločnosť a mediálne služby;

- značne zvýši investície do výskumu IKT v Európskej únii;

- bude podporovať všetkým prístupnú európsku informačnú spoločnosť silne zameranú na činnosti súvisiace s digitálnym rozdelením, a to tak na geografickej, ako aj na spoločenskej úrovni.

3.1. Boj proti digitálnemu rozdeleniu

Tuniský samit uznal výhody, ktoré môžu IKT priniesť ľuďom, a spôsob, ktorým môžu transformovať činnosti ľudí. Najmä internet sa stáva kritickým prvkom pomáhajúcim miestnym spoločenstvám prilákať podniky, poskytovať zdravotnú starostlivosť, skvalitňovať vzdelávanie a zlepšovať prístup k vládnym službám. V tejto súvislosti bude Komisia pozorne sledovať snahy spochybňovať neutrálny charakter internetu.

3.1.1. Interné skúsenosti Európskej únie

Komisia nedávno schválila oznámenie o Preklenutí širokopásmových rozdielov[10] so zameraním na interné geografické rozdelenie Európskej únie. Poukazuje na to, že kým širokopásmové vysielanie stimuluje hospodársky rast vo všeobecnosti, odľahlé a vidiecke oblasti musia najviac získavať z rozvinutia širokopásmového vysielania, pretože znižuje nevýhody nízkej hustoty obyvateľstva a geografickej vzdialenosti od hlavných hospodárskych centier.

Okrem toho je hlavnou témou v rámci iniciatívy i2010 dostupnosť IKT („ eAccessibility“) [11]. Plánované akcie vychádzajú z činností dostupnosti IKT v oblasti výskumu a vývoja (dostupnosť internetu, „dizajn pre všetkých“ a pomocné technológie) a zaoberajú sa otázkami súvisiacimi s verejným obstarávaním, certifikáciou a s právnymi predpismi v oblasti elektronických komunikácií.

S cieľom urýchliť akcie zamerané na počítačové zručnosti („ eSkills “) Komisia zriadila Európske fórum počítačových zručností, aby podporila otvorený dialóg medzi zainteresovanými subjektmi, ako aj partnerstvá a iniciatívy za účasti viacerých zainteresovaných subjektov[12].

3.1.2. Činnosť Európskej únie na medzinárodnej úrovni

Na medzinárodnej úrovni Európska únia využíva svoje skúsenosti vo svojej vonkajšej politike v oblasti hospodárskej a rozvojovej spolupráce.

Prebiehajúci dialóg o informačnej spoločnosti s Latinskou Amerikou (@LIS)[13], so susednými krajinami vrátane regiónu Stredozemného mora (EUMEDIS)[14], a s novými ekonomikami (Brazília, Čína, India, Južná Afrika) poskytuje fóra, na ktorých bude Európska únia propagovať, pokiaľ to bude vhodné, odporúčania SSIS. Ďalšiu príležitosť poskytne stretnutie medzi predstaviteľmi Európskej únie a latinskoamerických a karibských krajín, ktoré sa má uskutočniť v Lisabone[15].

Jednou z hlavných iniciatív vo vonkajších vzťahoch Európskej únie je Partnerstvo v oblasti infraštruktúr , ktoré bolo navrhnuté v rámci „novej stratégie pre Afriku“ [16]. S podporou finančných prostriedkov od 10. Európskeho rozvojového fondu (ERF), rozvojových bánk a súkromného sektoru sa toto infraštruktúrne partnerstvo bude vzťahovať na elektronické komunikácie v celoafrickom rozsahu vo vidieckych oblastiach, v postkonfliktných situáciách, pre cezhraničné komunikácie alebo akýkoľvek iný prípad, keď trh neposkytuje tieto služby.

Toto partnerstvo Európskej únie s Afrikou sa bude realizovať v súlade so zásadou afrického vlastníctva a mohlo by zahŕňať najmä:

- Stratégiu a regulovanie: opatrenia pomoci zamerané na riadenie prechodu k liberalizovaným telekomunikačným trhom s cieľom umožniť prepojenie sietí a vzájomnú prevádzkovateľnosť služieb pri súčasnom presadzovaní zníženia telekomunikačných nákladov a zavádzaní nových technológií. To bude zahŕňať vzdelávacie činnosti, technickú pomoc a spoločné využívanie správnych postupov pre regionálnych tvorcov politiky a regulátorov.

- Technologicky neutrálne širokopásmové telekomunikačné siete, ako ich navrhuje Komisia afrického zväzu (AUC) a Nové partnerstvo pre rozvoj Afriky (NEPAD).

- Rozvoj nekomerčných celoafrických elektronických služieb , ako je elektronická verejná správa („ eGovernment “) medzi AUC, administratívami jej členských štátov a regionálnymi hospodárskymi spoločenstvami, elektronické vzdelávanie („ eLearning “), telemedicína.

- Výskumné a vzdelávacie siete : cieľom bude zlepšiť prepojiteľnosť afrických národných výskumných a vzdelávacích sietí a prepojiť ich s GÉANT2 Európskej únie. To zjednotí afrických výskumníkov do globálnych výskumných spoločenstiev a obmedzí „únik mozgov“.

Infraštruktúrne partnerstvo pripravuje Program IKT pre AKT v rámci 9. ERF, v ktorom sa poskytne 20 miliónov eur na podporu realizácie regulačných rámcov, hlavného prúdu IKT v iných sektoroch a vytvárania kapacít.

Okrem toho, vytváranie kapacít zohráva kľúčovú úlohu v boji proti digitálnemu rozdeleniu. Počas tuniského samitu Komisia v partnerstve s výrobným odvetvím usporiadala úspešné sympózium o počítačových zručnostiach zamerané na podporu partnerstiev viacerých zainteresovaných subjektov a na získanie nevyhnutných zručností. Zmocňovanie ľudí prostredníctvom počítačových zručností je nevyhnutným predpokladom miestneho hodpodárskeho rozvoja.

Podobné akcie sa zvažujú pre karibskú a tichomorskú oblasť, pretože spojenie s komunikačnou infraštruktúrou a využívanie IKT môže byť veľmi výhodné pre hospodársku činnosť obidvoch regiónov.

3.1.3. Medzinárodná spolupráca v oblasti výskumu a vývoja

Dôležitosť výskumu a vývoja zdôrazňujú všetky dokumenty SSIS. Vo svojich predchádzajúcich oznámeniach Komisia podčiarkla potrebu medzinárodnej spolupráce v oblasti IKT, aby sa rozvojovým krajinám poskytol ľahší prístup k novým technológiám. Posledná výzva v rámci šiesteho rámcového programu pre výskum a vývoj je venovaná medzinárodnej spolupráci[17].

Medzinárodná spolupráca bude v nasledujúcom rámcovom programe pre európsky výskum a rozvoj (2007–2013) značne posilnená sprístupnením všetkých činností výskumníkom z tretích krajín, ako aj jednoúčelovými koordinačnými akciami zacielenými na osobitné krajiny alebo skupiny krajín. To má poskytnúť zásadné nové príležitosti. Možnými oblasťami pre spoluprácu by mohli byť: systémy včasného varovania, mechanizmy reagovania na živelné pohromy a krízy, príspevok IKT k boju s chudobou nízkonákladovými technológiami, prioritné aplikácie a integrácia systémov.

3.2. Otázky súvisiace s internetom

3.2.1. Riadenie internetu

Na základe práce, ktorú vykonala pracovná skupina pre riadenie internetu, stanovuje TAIS pracovnú definíciu riadenia internetu[18]. Okrem toho TAIS vysvetľuje rozsah kľúčových cieľov verejného záujmu, ktorými sa treba zaoberať na globálnej úrovni, počnúc celým spektrom otázok súvisiacich s rozvojom až po uvedomenie si, že všetky vlády musia byť schopné rovnako sa podieľať na riadení internetu, aby sa zabezpečila stabilita, bezpečnosť a kontinuita internetu. Agenda okrem iného explicitne zdôrazňuje, že existuje viacero otázok verejného záujmu, ktoré vyžadujú pozornosť a ktorými sa súčasné mechanizmy adekvátne nezaoberajú, a uvedomuje si potrebu intenzívnejšej spolupráce v budúcnosti, aby sa odstránil tento nedostatok. Takáto prehĺbená spolupráca sa bude snažiť zabezpečiť, aby vlády mohli na rovnakom základe vykonávať svoje úlohy a zodpovednosti v medzinárodných otázkach verejného záujmu. Komisia podčiarkuje mimoriadne dôležitú a kladnú úlohu, ktorú doteraz zohrala Internetová spoločnosť pre pridelené názvy a čísla (ICANN) v každodennom riadení internetu. Komisia rozhodne podporuje zriadenie a fungovanie ICANN.

Podľa TAIS generálny tajomník OSN vyzval usporiadať prvé zasadanie nového Fóra pre riadenie internetu (IGF) s cieľom podporiť a umožniť dialóg viacerých zainteresovaných subjektov. Zasadanie sa uskutoční v Aténach od 30. októbra do 2. novembra 2006. Pripraví ho poradná skupina, ktorú vymenuje generálny tajomník a ktorej jedna polovica bude pozostávať z predstaviteľov vlád a druhá polovicu z predstaviteľov občianskej spoločnosti a súkromného sektoru. Prvé zasadanie poradnej skupiny sa má uskutočniť v dňoch 22. až 23. mája v Ženeve. Treba zdôrazniť, že IGF nebude nahrádzať žiadne existujúce mechanizmy, ani nebude mať žiadnu dozornú funkciu.

Európska únia úspešne presvedčila svojich partnerov, aby v agende zdôraznili kľúčové priority verejného záujmu, ako je sloboda vyjadrovania a prístupu, ochrana údajov, bezpečnosť a boj proti spamom. Komisia bude naďalej aktívne sledovať tieto ciele a najmä podporovať a propagovať dva nové procesy:

- Pokiaľ ide o IGF , Európska únia by uvítala sústredenú právomoc. Spamy a relevantné aspekty súvisiace s bezpečnosťou a mnohojazykovosť budú vhodnými a podstatnými témami pre prvé zasadanie. Z hľadiska Európskej únie sú tieto témy dôležité pre všetky krajiny, bez ohľadu na úroveň ich hospodárskeho rozvoja. Tieto témy navrhovali aj mnohé ďalšie zainteresované subjekty. Vzhľadom na dôraz tuniského samitu na preklenutie digitálneho rozdelenia by Európska únia uvítala aj iniciatívy rozvojových krajín predložiť ďalšie témy, ktoré sú pre ne obzvlášť dôležité. Okrem toho, hlavným cieľom bude široké zastúpenie európskych zainteresovaných subjektov na prvom zasadaní IGF.

- Intenzívnejšia spolupráca je jednou z najkritickejších a najťažších otázok TAIS, ako to dokumentuje čas, ktorý generálny tajomník potreboval na splnenie svojho mandátu. V medzinárodnom spoločenstve existuje široké spektrum názorov, počnúc takými, ktoré uprednostňujú priamejšiu angažovanosť vlád, a končiac názormi, ktorí sa uspokojujú s tým, že vlády dostávajú viac priestoru v rámci existujúcich relevantných organizácií, odkazujúc na základné funkcie riadenia internetu. Európska únia už označila svoj názor na hlavné oblasti pre prehĺbenú spoluprácu v záveroch COREPER-u z 9. novembra 2005: spolupráca má byť najmä ľahká a efektívna. Komisia bude i naďalej úzko spolupracovať s členskými štátmi Európskej únie, aby sa identifikovali ďalšie konkrétne návrhy s cieľom prispieť k tomuto procesu. Na druhej strane, Spojené štáty majú užší výklad Tuniského konsenzu ako Európska únia.

3.2.2. Bezpečnosť a stabilita internetu a iných sietí IKT

Bezpečnosť a stabilita internetu a iných sietí IKT je hlavnou otázkou, na ktorú TAIS kladie dôraz. Existujúca spolupráca medzi vládami v takých oblastiach, ako sú spamy[19], by mohla mať výhodu z prístupu k nej ako súčasti intenzívnejšej spolupráce na globálnej úrovni. TAIS v záujme vytvorenia dôvery a bezpečnosti pri využívaní IKT vyzýva na globálnu kultúru kybernetickej bezpečnosti. Poukazuje na potrebu spoločného chápania otázok bezpečnosti internetu a ďalšej spolupráce s cieľom uľahčiť dosah, zhromažďovanie a šírenie informácií súvisiacich s bezpečnosťou a výmenu správnej praxe medzi všetkými zainteresovanými subjektmi.

Táto téma je súčasťou priorít politiky, ktoré sa určili v rámci iniciatívy i2010. Európska únia sa v roku 2004 rozhodla zriadiť Európsku sieť a agentúru informačnej bezpečnosti (ENISA), aby pomohla zabezpečiť správne fungovanie vnútorného trhu v tejto oblasti. Komisia usudzuje, že ENISA sa stane užitočným centrom pre spoluprácu a výmenu informácií a odporúčaniahodných postupov tak v Európe, ako aj medzi Európou a zvyškom sveta.

Okrem toho sa Komisia bude touto otázkou zaoberať v rozsiahlej sérii dokumentov o zásadách politiky plánovanej na rok 2006, vrátane stratégie pre zvýšenú bezpečnosť elektronických komunikácií, po ktorej má nasledovať osobitná iniciatíva v súvislosti so spamom, spywareom a malwareom. Samostatné oznámenie Komisie bude venované počítačovej kriminalite.

3.3. Mechanizmy ďalšieho pokračovania

Proces SSIS spustil široký dialóg medzi všetkými zainteresovanými subjektmi a sústredil pozornosť systému OSN na IKT, najmä v kontexte vývoja.

3.3.1. Angažovanosť všetkých hlavných účastníkov

Angažovanosť súkromného sektora má z hľadiska dosiahnutia cieľov samitu prvoradý význam, napríklad prostredníctvom partnerstiev medzi verejným a súkromným sektorom. To je v súlade s dynamickou účasťou podnikateľského spoločenstva, najmä európskeho výrobného odvetvia IKT, na procese SSIS, a to tak prostredníctvom vstupu do politickej diskusie, ako aj prostredníctvom intenzívnej účasti na výstavách IKT, ktoré sprevádzali samit.

Teraz je úlohou podnikateľského spoločenstva, aby využilo príležitosť a prispelo k dosiahnutiu cieľov SSIS. Jeho angažovanosť by pomohla miestnemu obyvateľstvu v rozvojových regiónoch získať hospodárske a sociálne výhody, ktoré ponúka IKT; súčasne by to poskytlo nové trhové príležitosti. Realizácia cieľov SSIS predstavuje teda výhodnú situáciu pre všetky strany. V záujme podporenia tejto angažovanosti bude Komisia pokračovať vo svojom pravidelnom dialógu so súkromným sektorom[20].

Na realizácii SSIS sa zúčastnil bohatý výber organizácií občianskej spoločnosti , čo stanovilo nové štandardy pre angažovanosť viacerých zainteresovaných subjektov v procesoch OSN. Vstup od občianskej spoločnosti bol mimoriadne dôležitý vo vzťahu k problémom, ako sú zraniteľné skupiny občanov, rozvojový rozmer IKT a úloha ľudských práv v informačnej spoločnosti. Komisia si želá zachovať tento dialóg, pretože proces pokračovania poskytne ďalšie príležitosti na výmenu. Okrem toho Európsky parlament nadviazal vynikajúce vzťahy s občianskou spoločnosťou a bolo by veľmi užitočné v nichpokračovať.

V neposlednom rade proces SSIS viedol k vzniku viacerých súvisiacich iniciatív . Miestne orgány odštartovali Svetový samit o informačnej spoločnosti a úlohe miestnych orgánov , ktorý sa uskutočnil v Lyone (2003) a v Bilbau (2005). Tieto zasadania zdôraznili aktívnu úlohu, ktorú orgány miestnej správy môžu zohrávať v získavaní prínosov z IKT pre svojich občanov.

3.3.2. Inštitucionálny mechanizmus ďalšieho pokračovania v rámci systému OSN

TAIS načrtáva aj podrobné akcie spojené s realizáciou a ďalším pokračovaním tým, že určuje, že na tento proces má dohliadať Hospodárska a sociálna rada OSN (ECOSOC). V prílohe uvádza orientačný zoznam úradov OSN, ktoré môžu slúžiť ako subjekty sprostredkujúce/uľahčujúce dohľad nad realizáciou Ženevského akčného plánu. Komisia víta iniciatívy príslušných úradov OSN načrtnúť svoje činnosti v rámci svojej oblasti pôsobnosti. Veľké konferencie môžu poskytnúť príležitosť na posúdenie a prijatie ustanovení zameraných na podporu realizácie SSIS, ako to bolo v prípade Svetovej konferencie o rozvoji telekomunikácií (Doha, marec 2006).

V úvodných diskusiách o mandáte pre sprostredkovateľov akčnej iniciatívy sa Európska únia vyjadrila, že dáva prednosť otvorenému procesu. Komisia zastáva názor, že príloha k TAIS sa má posudzovať ako flexibilný zoznam umožňujúci všetkým zainteresovaným subjektom postupovať v súlade s prioritami svojej politiky a činnosti. Komisia ďalej zdieľa obavy, ktoré súkromný sektor a rozvojové krajiny vyjadrili v súvislosti s disponibilnými finančnými prostriedkami, a preto zdôrazňuje dôležitosť ľahkej štruktúry.

Pokračovanie SSIS povedie k tomu, že sa politika informačnej spoločnosti stane hlavnou súčasťou vzťahov Európskej únie so systémom OSN. Preto sa má zachovať prítomnosť a aktívna účasť Európskej únie a prezentácia spoločných postojov najmä s Hospodárskou a sociálnou radou OSN (ECOSOC), Medzinárodnou telekomunikačnou úniou (ITU), UNESCO-m a Rozvojovým programom OSN (UNDP).

4. ZÁVERY

Vplyv Európskej únie na obsah záverečných dokumentov do značnej umožnila jej schopnosť vyjadriť svoj názor jednomyseľne. Proces SSIS tiež ukázal, že priority označené v iniciatíve i2010 sú užitočným nástrojom na riešenie podobných otázok politiky mimo Európskej únie.

Pri realizácii ženevských a tuniských odporúčaní sa Európska únia má teraz snažiť o kapitalizáciu týchto výsledkov. To sa môže urobiť v rámci programov Európskej únie, ktoré prispievajú k boju proti digitálnemu rozdeleniu, presadzovaním spolupráce s tretími krajinami vo výskume a vývoji alebo nadväzovaním nových partnerstiev v oblasti IKT. Ďalším poznatkom zo SSIS je skutočnosť, že politika informačnej spoločnosti má vytvoriť hlavný prúd v širšom kontexte hospodárskej a rozvojovej spolupráce, pretože IKT už nie sú iba hospodárskou alebo sociálnou prioritou, ale stávajú sa podmienkou dodržiavania ľudských práv a základných slobôd.

Európska únia má zachovať moment mnohostranných dialógov nadviazaných s inými inštitúciami a organizáciami. Tieto dialógy umožnili Európskej únii prezentovať koherentné stanovisko k citlivým otázkam, ako je riadenie internetu alebo financovanie informačnej spoločnosti v rozvojových krajinách. Európska únia bude naďalej zohrávať aktívnu a pozitívnu úlohu v diskusiách o riadení internetu prostredníctvom svojej účasti v IGF a nadchádzajúcej intenzívnejšej spolupráce.

[1] Porov. dokumenty prijaté na Ženevskom samite: Deklarácia zásad a Plán činnosti,www.itu.int/wsis/documents/index1.html.

[2] www.itu.int/wsis/documents/index2.html.

[3] TZ, ods. 2.

[4] www.itu.int/wsis/documents/index2.html.

[5] Digitálne rozdelenie bolo celkove znížené, zostáva však ešte vykonať veľa práce. Posledné čísla ukazujú, že v rozvojovom svete bolo v roku 2004 13 pevných telefónnych liniek a 19 mobilných abonentov na 100 obyvateľov (v porovnaní so 4 a 0 v roku 1994). Prienik internetu do Afriky dosiahol 2,6 %, no iba 0,1 % svetových účastníkov širokopásmovej siete (Európa: 27,7 %) sídlilo na tomto kontinente. Podiel Afriky na celosvetových investíciách do telekomunikácií bol len 4 %. (Zdroj: ITU World Telecommunication/ICT Development Report 2006 ).

[6] Ku globálnemu partnerstvu v informačnej spoločnosti: Prínos Európskej únie k druhej fáze Svetového samitu o informačnej spoločnosti (SSIS), KOM(2005) 234 z 2.6.2005.

[7] P6_TA(2005)0260, správa A6-0172/2005 of 23.6.2005.

[8] Porov. dokument 10285/05 (Presse 156).

[9] europa.eu.int/information_society/eeurope/i2010/index_en.htm.

[10] KOM(2006) 129 z 20.3.2006.

[11] Porov. príslušné oznámenie, KOM(2005) 425 z 13.9.2005.

[12] europa.eu.int/comm/enterprise/ict/policy/ict-skills.htm.

[13] europa.eu.int/comm/europeaid/projects/alis/index_en.htm.

[14] www.eumedis.net.

[15] IV EU – Fórum ministrov latinskoamerických a karibských krajín o informačnej spoločnosti, Lisabon, Portugalsko, 28-29 apríl 2006, porov. www.forumsi.gov.pt/index.php?lang=EN.

[16] KOM(2005) 489 z 12.10.2005.

[17] Na podporu medzinárodnej spolupráce sa vyčlenila suma 30 miliónov eur. Porov. uverejnený text šiestej výzvy: Ú. v. EÚ C 325, 22.12.2005, s. 25.

[18] Odsek 34 TAIS.

[19] V čase od 1. júla do 31. decembra 2005 spamy predstavovali 50 % všetkej monitorovanej elektronickej pošty. Toto je pokles od prvého semestra (61 %). To však nemusí nevyhnutne naznačovať zníženie, keďže tento pokles je pravdepodobne spôsobený skutočnosťou, že sieť a bezpečnostní správcovia využívajú filtrovanie IP a tvarovanie prevádzky na kontrolu spamov.

[20] Neformálne konzultácie sa uskutočnili v Bruseli 24. júna a 24. októbra 2005, 9. marca 2006.