[pic] | KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV |

Brusel 2. 3. 2006

KOM(2006) 85, konečné znenie

OZNÁMENIE KOMISIE RADE A EURÓPSKEMU PARLAMENTU

Financovanie rozvoja a účinnosť pomoci – Úlohy zvyšovania pomoci EÚ v rokoch 2006 – 2010 {SEK(2006) 294}

1. SÚVISLOSTI

V období pred Samitom OSN o hodnotení miléniových cieľov v septembri 2005 prijala EÚ nové historické záväzky na urýchlenie pokroku a dosiahnutie miléniových rozvojových cieľov (MRC)[1], ktoré boli založené na predchádzajúcich barcelonských záväzkoch prijatých pred konferenciou o financovaní rozvoja, ktorá sa konala v roku 2002 v Monterrey. Tieto rozhodnutia boli zásadne dôležité, lebo boli impulzom pre záväzky iných; naši partneri v rozvojových krajinách ich s nadšením uvítali najmä preto, lebo výsledky samotného samitu nedosahovali ambície EÚ, najmä pokiaľ ide o financovanie segmentu rozvoja. Následne sa Valné zhromaždenie OSN dohodlo na následnej konferencii, ktorá sa má konať v roku 2008 alebo 2009, aby sa posúdil ďalší pokrok, pokiaľ ide o konsenzus z Monterrey.

Nové záväzky ďalej posilnia postavenie EÚ ako najväčšieho poskytovateľa pomoci na svete a budú tvoriť základné prvky „Európskeho konsenzu o rozvoji“[2] a Stratégie EÚ pre Afriku[3], ktorá sa schválila neskôr v roku 2005. Obsahujú

- nové ciele pre oficiálnu rozvojovú pomoc (ORP ): prostredníctvom progresívneho zvyšovania ORP poskytne EÚ kolektívne 0,56 % svojho HND do roku 2010 ako priebežný krok na dosiahnutie cieľa OSN vo výške 0,7 % do roku 2015. Tento záväzok je spojený s prísľubom poskytnúť päťdesiat percent zvýšeného objemu pomoci Afrike ;

- dodatočné záväzky týkajúce sa inovačných zdrojov financovania rozvoja, ďalšieho znižovania dlhu a medzinárodného verejného majetku ;

- lepšie koordinovanú a účinnejšiu pomoc na úrovni EÚ, ako aj implementáciu Parížskej deklarácie o účinnosti pomoci vrátane predvídateľnejších mechanizmov pomoci , a to podpory rozpočtu, zmierňovania vonkajších otrasov , uvoľňovania pomoci a reformy medzinárodných finančných inštitúcií ;

- pomoc pre obchod ( TRA), pre ktorú Rada ďalej špecifikovala záväzky pred zasadnutím ministrov WTO v Hongkongu[4].

Rada vyzvala Komisiu, aby monitorovala implementáciu týchto záväzkov a každoročne podávala správu o pokroku vo financovaní a účinnosti pomoci vrátane pomoci pre Afriku. Toto oznámenie poskytuje prvé takéto hodnotenie implementácie rozšíreného súboru záväzkov EÚ a vychádza z príspevkov členských štátov (ČŠ) uvedených v ročnom monitorovacom prieskume z konca roka 2005. Podrobné hodnotenie pokroku je uvedené v komplementárnom pracovnom dokumente útvarov Komisie[5].

2. Záväzok zv ÝšIť FINANčNÉ ZDROJE PRE OFICIÁLNU ROZVOJOVÚ POMOC (ORP)

V roku 2005 zvýšila EÚ počiatočné ciele ORP stanovené na rok 2006 členskými štátmi, ktoré boli účastníkmi „barcelonských záväzkov“ (EÚ-15: individuálnym základným cieľom na zabezpečenie kolektívneho priemeru EÚ vo výške 0,39 % je ORP vo výške 0,33 % HND). Na dosiahnutie cieľa OSN vo výške 0,7 % do roku 2015 podpísalo všetkých 25 členských štátov vrátane krajín, ktoré pristúpili k EÚ v roku 2004 (EÚ-10), nové záväzky : do roku 2010 by podľa prísľubu štátov EÚ-15 mala ORP dosiahnuť individuálny základ vo výške 0,51 % HND, kým pre štáty EÚ-10 vo výške 0,17 %. To zodpovedá kolektívnemu výsledku ORP vo výške 0,56 % HND. K týmto záväzkom sa pripojili pristupujúce krajiny Bulharsko a Rumunsko .

2.1. Na ceste k splneniu cieľa ORP roku 2006

EÚ je na veľmi dobrej ceste k dosiahnutiu počiatočného kolektívneho cieľa ORP vo výške 0,39 % do roku 2006. Ak sa predpovede splnia, tak EÚ môže dosiahnuť priemer približne 0,42 %. Plnenie EÚ v roku 2004 je uspokojivé vzhľadom na to, že poskytnutím kolektívne 0,34 % HND na financovanie ORP zabezpečuje EÚ podstatne vyššie úrovne pomoci ako darcovia OECD/DAC (s výnimkou Nórska a Švajčiarska) a vysoko presahuje priemer DAC, ktorý je 0,26 %. Predstavuje to dodatočnú pomoc vo výške 2,3 miliárd EUR oproti roku 2003, ale oproti roku 2003 to neviedlo k reálnemu zvýšeniu percentuálneho podielu.

Tab. 1: Výška ORP EÚ v rokoch 2004 – 2005 – 2006

Výška ORP | 2004 | 2005 | 2006 |

Belgicko | 1195 | 0,41 | 1358 | 0,45 | 1577 | 0,5 |

Cyprus | 4 | 0,04 | 4 | 0,04 | 5 | 0,04 |

Česká republika | 88 | 0,11 | 102 | 0,11 | 110 | 0,11 |

Dánsko | 1664 | 0,85 | 1675 | 0,81 | 1715 | 0,80 |

Estónsko | 4 | 0,05 | 5 | 0,06 | 6 | 0,06 |

Fínsko | 535 | 0,35 | 600 | 0,39 | 671 | 0,416 |

Francúzsko | 6921 | 0,41 | 8093 | 0,47 | 8213 | 0,47 |

Nemecko | 6155 | 0,28 | 6204 | 0,28 | 7505 | 0,33 |

Grécko | 380 | 0,23 | 484 | 0,28 | 589 | 0,33 |

Maďarsko | 45 | 0,06 | 68 | 0,085 | 89 | 0,1 |

Írsko | 496 | 0,39 | 546 | 0,40 | 675 | 0,47 |

Taliansko | 2011 | 0,15 | 3279 | 0,24 | 4577 | 0,33 |

Lotyšsko | 7 | 0,06 | 7 | 0,06 | 8 | 0,06 |

Litva | 8 | 0,042 | 12 | 0,06 | 14 | 0,064 |

Luxembursko | 192 | 0,83 | 204 | 0,85 | 216 | 0,86 |

Malta | 8 | 0,18 | 7 | 0,18 | 9 | 0,2 |

Holandsko | 3434 | 0,73 | 4104 | 0,83 | 4221 | 0,82 |

Poľsko | 96 | 0,05 | 200 | 0,09 | 250 | 0,1 |

Portugalsko | 842 | 0,63 | 454 | 0,33 | 450 | 0,33 |

Slovensko | 23 | 0,072 | 29 | 0,09 | 30 | 0,085 |

Slovinsko | 25 | 0,1 | 30 | 0,12 | 335 | 0,127 |

Španielsko | 1991 | 0,24 | 2600 | 0,30 | 3234 | 0,35 |

Švédsko | 2224 | 0,78 | 2587 | 0,88 | 3070 | 1 |

Spoj. kráľovstvo | 6439 | 0,36 | 7138 | 0,39 | 8061 | 0,42 |

Belgicko | 1577 | 0,5 | 2561 | 0,70 | 2561 | 0,7 |

Cyprus | 5 | 0,04 | 10 | 0,06 | 28 | 0,17 |

Česká republika | 110 | 0,11 | 137 | 0,11 | 212 | 0,17 |

Dánsko | 1715 | 0,80 | 1997 | 0,80 | 1997 | 0,80 |

Estónsko | 6 | 0,06 | 8 | 0,06 | 21 | 0,17 |

Fínsko | 671 | 0,416 | 1287 | 0,7 | 1287 | 0,7 |

Francúzsko | 8213 | 0,47 | 11483 | 0,6 | 11483 | 0,6 |

Nemecko | 7505 | 0,80 | 1997 | 0,80 | 1997 | 0,80 |

Grécko | 589 | 0,33 | 1041 | 051 | 1041 | 0,51 |

Maďarsko | 89 | 0,1 | 176 | 0,17 | 176 | 0,17 |

Írsko | 675 | 0,47 | 1227 | 0,62 | 1227 | 0,62 |

Taliansko | 4577 | 0,33 | 3519 | 0,24 | 7478 | 0,51 |

Lotyšsko | 8 | 0,06 | 13 | 0,07 | 31 | 0,17 |

Litva | 14 | 0,064 | 20 | 0,07 | 48 | 0,17 |

Luxembursko | 216 | 0,86 | 250 | 0,83 | 258 | 0,86 |

Malta | 9 | 0,2 | 7 | 0,17 | 7 | 0,17 |

Holandsko | 4221 | 0,82 | 4848 | 0,8 | 4848 | 0,8 |

Poľsko | 250 | 0,1 | 570 | 0,17 | 77 | 0,17 |

Portugalsko | 450 | 0,33 | 768 | 0,51 | 768 | 0,51 |

Slovensko | 30 | 0,085 | 77 | 0,17 | 77 | 0,17 |

Slovinsko | 35 | 0,127 | 58 | 0,18 | 58 | 0,18 |

Španielsko | 3234 | 0,35 | 7136 | 0,60 | 7136 | 0,6 |

Švédsko | 3070 | 1 | 3783 | 1,00 | 3783 | 1 |

Spoj. kráľovstvo | 8061 | 0,42 | 12863 | 0,59 | 12863 | 0,59 |

EÚ-15 | 45854 |0,44 |66519 |0,56 |70486 |0,60 | | EÚ-10 | 556 |0,10 |1076 |0,15 |1228 |0,17 | | EÚ-25 | 46410 |0,42 |67595 |0,54 |71714 |0,57 | |Zdroj: Odpovede ČŠ EÚ na prieskum v Monterrey

Hoci sa očakáva, že toky ORP budú neustále narastať, zdá sa, že výrazná časť zvyšovania sa týka operácií odpustenia dlhu (najmä Iraku a Nigérii v rokoch 2005 – 2007). Pripomínajúc konsenzus z Monterrey, Komisia podčiarkuje potrebu zabezpečiť, aby sa prostriedky poskytované na znižovanie dlhu nečerpali z prostriedkov ORP určených pre rozvojové krajiny. Ďalšia výzva spočíva v zavádzaní potrebnej dynamiky do rozpočtového plánovania členských štátov na dosiahnutie udržateľných vyšších hodnôt ORP vzhľadom na ciele roku 2010 najmä v krajinách, ktoré ešte zďaleka nedosahujú základný cieľ roku 2006. Členské štáty majú zjavnú tendenciu spomaľovať potrebný rast rozpočtov určených na pomoc.

2.4 Príspevok nových členských štátov

Desať krajín, ktoré pristúpili k EÚ v roku 2004 (EÚ-10), si dohodlo individuálne základy prispôsobené ich osobitnej situácii. Zaviazali sa, že postupným zvyšovaním svojej ORP sa budú snažiť dosiahnuť do roku 2015 „acquis“ EÚ z roku 2002 (ORP vo výške 0,33 % HND) a do roku 2010 priebežný cieľ vo výške 0,17 %.

Graf 2: Plánované zvyšovanie ORP v EÚ-10 v rokoch 2003 – 2010 v porovnaní s USA a Japonskom

[pic]

Zdroje: Výročná správa OECD/ DAC za rok 2005 a odpovede ČŠ na prieskum v Monterrey

Celkové plnenie štátov EÚ-10 je pôsobivé najmä v porovnaní s inými veľkými poskytovateľmi pomoci OECD/DAC. Ak sa potvrdia súčasné trendy, kombinovaný objem ORP sa od roku 2003, čo je rok pred pristúpením k EÚ, do roku 2010 zvýši viac ako šesťnásobne a dosiahne základný cieľ 0,17 %. Hoci niektoré krajiny plánujú progresívne zvyšovanie pomoci, iné musia zvýšiť svoje úsilie a upraviť si rozpočty ORP najmä z iných prídelov než zo svojho príspevku do rozpočtu EÚ a 10. ERF. Do roku 2010 sa má kombinovaná úroveň pomoci štátov EÚ-10 rovnať plánovanému pomeru ORP/HND v USA.

2.5 Osobitný záväzok pre Afriku

EÚ sa zaviazala zvýšiť pomoc pre subsaharskú Afriku a zabezpečiť, aby sa od roku 2006 polovica predpokladaného zvyšovania pomoci prideľovala Afrike. Hoci zvýšenie pomoci pre Afriku do roku 2010 prisľúbila aj skupina štátov G8, pričom vychádzala zväčša z finančných snáh EÚ, záväzok EÚ sa ešte nezladil so záväzkami iných krajín ani v rozsahu ani v zmysle overiteľných ukazovateľov. Sľub Afrike sa týka kolektívneho úsilia EÚ nezasahovať do vnútroštátnych priorít pomoci jednotlivých členských štátov. Ďalšie úsilie v oblasti deľby práce musí zabezpečiť spravodlivé rozdelenie bremena medzi poskytovateľmi pomoci EÚ a ich medzinárodnými partnermi.

Graf 3: Podiel prídelov Afrike na celkovej ORP EÚ – priemer v rokoch 2000 – 2004

[pic]

Zdroje: Výročná správa OECD/ DAC za rok 2005

Komisia žiada Radu, aby:

- vyzvala ostatných poskytovateľov pomoci, aby sa podstatnejšie zaviazali zabezpečiť v strednodobom a dlhodobom pláne riadne financovanie MRC najmä v Afrike;

- vychádzajúc z negatívneho dosahu záverov finančných výhľadov, ktoré prijala Európska rada, na pomoc ES, vyzvala členské štáty, aby prispeli k spoločným nástrojom pomoci EÚ a inej pomoci, najmä pre Afriku, a zabezpečili účinnú implementáciu budúceho zvyšovania pomoci;

- povzbudzovala členské štáty, ktorých výšky ORP ešte nedosahujú základný cieľ, aby vynaložili maximálne úsilie na dosiahnutie cieľov v roku 2006, resp. v roku 2010;

- zabezpečila, že ďalší vývoj odpúšťania dlhov bude naďalej v duchu konsenzu z Monterrey a záväzkov EÚ;

- povzbudzovala členské štáty, ktoré pristúpili k EÚ po roku 2002, aby udržali a individuálne zvyšovali svoje úsilie na dosiahnutie ORP vo výške 0,17 % HND do roku 2010.

3. ZÁVÄZOK INOVAčNÝCH ZDROJOV FINANCOVANIA

V roku 2005 zvažovala Rada na základe technických analýz poskytnutých Komisiou najsľubnejšie možnosti inovačných zdrojov financovania rozvoja.[7] V dôsledku tohto procesu dostali podporu niektorých členských štátov dva návrhy:

- Medzinárodný finančný nástroj (MFN) na imunizáciu (MFN-Im ), ktorú v septembri 2005 zaviedlo Francúzsko, Taliansko, Španielsko, Švédsko a Spojené kráľovstvo ako mechanizmus včasného prísunu prostriedkov, ktoré už boli prisľúbené partnerským krajinám na imunizačné programy, predstavuje záväzok 3,3 miliardy EUR na desať rokov; prvé čerpania sa očakávajú v roku 2006.

- Solidárne odvody z leteniek na uľahčenie financovania existujúcich záväzkov ORP, najmä projektov v sektore zdravotníctva: Spojené kráľovstvo uviedlo, že časť súčasného letového poplatku by sa mala odviesť na financovanie rozvoja. Francúzsko sa rozhodlo zaviesť od júla 2006 daň z leteniek a odhaduje zvyšovanie o asi 210 miliónov EUR ročne.

Technický pracovný seminár útvarov Komisie a členských štátov o inovačnom financovaní vo februári 2006 odhalil, že implementácia pripravovaných iniciatív môže mať pozitívny účinok na pripravenosť členských štátov pripojiť sa k návrhom, alebo predniesť návrhy na inovačné financovanie rozvoja.

Spojenie nových zdrojov financovania s osobitnými otázkami a cieľmi môže viesť k ďalším vertikálnym a špecializovaným fondom a programom, pre ktoré sa musí zabezpečiť aj vlastná zodpovednosť krajiny.

Celková diskusia o inovačnom financovaní a modalitách pomoci sa musí riadiť cieľom zmobilizovať dodatočné, stabilnejšie zdroje financovania, ktoré by v strednodobom pláne mali viesť k zabezpečeniu predvídateľnejšieho financovania.

Na tomto základe Komisia navrhuje, že Rada by mala naďalej zvažovať inovačné zdroje financovania vrátane monitorovania implementácie súčasných iniciatív.

4. Záväzok ODPÚšťANIA DLHOV

HLAVNOU UDALOSťOU TÝKAJÚCOU SA DLHU V ROKU 2005 BOL NÁVRH skupiny štátov G8 zrušiť zostávajúci dlh voči MMF, Svetovej banke (SB) a Africkej rozvojovej banke vo vysoko zadĺžených chudobných krajinách (HIPC), ktoré dosiahli bod dovŕšenia. Túto multilaterálnu iniciatívu odpustenia dlhu (MDRI) schválili do septembra 2005 výročné zasadnutia medzinárodných finančných inštitúcií, a teraz ju tri zainteresované inštitúcie uvádzajú do života. Krajiny, ktoré majú prospech z tohto dodatočného zníženia zadĺženosti, takto zrejme dosiahnu udržateľnosť dlhodobého zadĺženia.

5. Záväzok ÚčINNOSTI POMOCI

Od roku 2004 sa EÚ aj väčšina spoločenstva poskytovateľov pomoci – spolu s prijímajúcimi krajinami – dohodli na konkrétnych cieľoch účinnosti pomoci. Úspešnosť dodržiavania týchto záväzkov sa v tomto roku posúdi oproti stupňu skutočnej implementácie.

Komisia hrá aktívnu úlohu vo vývoji silného monitorovacieho mechanizmu cieľov a ukazovateľov Parížskej deklarácie. Keďže sa ukončenie tohto nástroja monitorovania omeškalo, je mimoriadne dôležité, aby tento proces nabral v roku 2006 rýchlosť a udržal tempo potrebných reforiem bez toho, aby oslabil záväzky.

Táto správa o pokroku bude v budúcnosti hodnotiť stav vlastných záväzkov EÚ, ktoré boli zaznamenané na fóre na vysokej úrovni v Paríži. Komplexný akčný plán účinnosti pomoci EÚ spája deväť cieľov, ktoré EÚ ďalej rozvinie v roku 2006 a v teréne implementuje do roku 2010.[8]

Rada opakovane zdôraznila potrebu zlepšovať komplementárnosť našich činností zlepšovaním deľby práce ako kľúčovej zložky zlepšovania účinnosti pomoci EÚ. Hoci je reorganizácia prebiehajúcich činností ťažká, vzhľadom na plánované zvyšovanie pomoci je veľmi dôležitá a vyžaduje si spojené úsilie. Akčný plán EÚ reaguje na tieto výzvy.

Zlepšená účinnosť pomoci si vyžaduje úsilie partnerských krajín aj poskytovateľov pomoci: partnerské krajiny musia zaviesť systémy obstarávania a riadenia verejných financií, ktoré spĺňajú medzinárodné štandardy. Poskytovatelia pomoci musia preskúmať spôsoby, ako znižovať náklady na transakcie, ak nie sú k dispozícii zharmonizované systémy. Komisia prostredníctvom stále väčšej orientácie na rozpočet a podporu sektoru zjednodušila zmluvné mechanizmy pre medzinárodné organizácie a návrhy na zjednodušenie jej regulačného a legislatívneho rámca postupujú v súlade so záväzkami Parížskej deklarácie. Navyše, bežné procesné a právne prekážky pomoci ES súvisiace s financovaním a spolufinancovaním koša by po roku 2006 mali ustúpiť novým nástrojom podľa finančných výhľadov na roky 2007 – 2013 a po roku 2007 ERF.

Komisia žiada Radu, aby:

- do konca roku 2006 podporila vznik silných monitorovacích procesov v kontexte DAC aj na úrovni EÚ;

- podporila založenie pravidiel poskytovania pomoci ES, ktoré uprednostňujú spolufinancovanie s členskými štátmi a inými poskytovateľmi pomoci podľa nových nástrojov spolupráce rozpočtu ES na obdobie 2007 – 2013 a podľa 10. ERF;

- odsúhlasila ďalšie prehlbovanie svojho prístupu k prevádzkovej komplementárnosti prijatím zásad zlepšenej deľby práce;

- sa dohodla na spoločnej stratégii EÚ navrhnutej v širšom kontexte na zvyšovanie pomoci EÚ založenej na účinnosti pomoci a deľbe práce;

- v roku 2006 schválila ciele uvedené v akčnom pláne účinnosti pomoci EÚ a v jeho zámeroch na progresívnu implementáciu týchto cieľov v teréne do roku 2010.

6. Záväzok vytvoriť predvídateľnejšie, STÁLEJšIE MECHANIZMY POMOCI

Pre najlepšie si počínajúce rozvojové krajiny sú kľúčovými prvkami dosiahnutia vyššej predvídateľnosti rozpočtom podporovaných čerpaní priebežný viacročný rámec a menej časté overovanie podmienenosti. Hoci rozpočtovú podporu ako svoj uprednostňovaný nástroj pomoci uviedlo viacero členských štátov, zdá sa, že len Portugalsko a Spojené kráľovstvo chcú pristúpiť k viacročnej podpore rozpočtu s dlhším ako ročným odstupom kontrol podmienenosti v zmysle záverov Rady z 24. mája 2005. Technický seminár, ktorý zorganizovala Komisia vo februári 2006 ako odpoveď na výzvu Rady vypracovať návrhy na nový dlhodobý mechanizmus rozpočtovej podpory[9] zacielený na najlepšie si počínajúce krajiny, odhalil aj protichodné názory členských štátov. Napriek tomu sa členské štáty dohodli na význame zabezpečenia predvídateľnejšej pomoci a prejavili záujem o myšlienky, ktoré Komisia predložila pre viacročnú „zmluvu o MRC“, ktorá by sa mala zamerať na dobre prosperujúce krajiny a ponúkať väčšie záruky predvídateľného financovania výmenou za dokonalejšie plánovanie, monitorovanie a výkonnosť príjemcov MRC. Komisia ďalej analyzuje túto otázku aj s pomocou neformálnych pracovných skupín s expertmi zo zainteresovaných členských štátov, podobne uvažujúcimi poskytovateľmi pomoci a príslušnými medzinárodnými organizáciami.

7. Z MIERNENIE DOSAHU VONKAJšÍCH OTRASOV

EÚ je na dobrej ceste k svojmu záväzku podporovať prevádzkyschopnosť trhových poistných systémov na zmierňovanie negatívnych účinkov vonkajších otrasov na ekonomiky rozvojových krajín. Prostredníctvom Európskeho rozvojového fondu (ERF) vyčlenila Komisia 25 miliónov EUR na podporu globálneho nástroja indexovaného poistenia ( Global Index Insurance Facility – GIIF), ktorý v roku 2005 pripravila SB. GIIF obsahuje zaisťovací nástroj umožňujúci poistné krytie rizík indexovaných cien v súvislosti s počasím, katastrofou a komoditami v rozvojových krajinách a jeho sprevádzkovanie sa očakáva do polovice roku 2006. Okrem prísne komerčných podielov vlastnia podiely v GIIF zrejme aj rozvojové banky ako EIB a Nemecká investičná a rozvojová spoločnosť (DEG). Aktívna účasť členských štátov v medzinárodnej pracovnej skupine pre riadenie rizika komodít je veľmi dôležitá pre zlepšovanie výmeny informácií o prístupoch k riadeniu rizika.

Po diskusiách so skupinou AKT o nástroji EÚ–AKT pre prírodné katastrofy spracúva teraz Komisia aj finančné návrhy na budovanie kapacít na prevenciu/pripravenosť na katastrofu v regiónoch AKT s rozpočtom vo výške 12 miliónov EUR z 9. ERF. Druhá fáza sa prerokuje s vnútroštátnymi a regionálnymi orgánmi v kontexte prípravy 10. ERF s cieľom zahrnúť túto záležitosť do štátnych a regionálnych strategických dokumentov najmä v krajinách a regiónoch vystavených katastrofám.

Vychádzajúc z ďalších iniciatív uskutočnených v roku 2005, ktoré sa zaoberali negatívnymi účinkami vonkajších otrasov (vrátane reštrukturalizácie dlhu po cunami Parížskym klubom a nástroja MMF pre vonkajšie otrasy ) a pokračovaním súčasných mechanizmov ( FLEX pre krajiny AKT), je stále dôležitejšie, aby boli rôzne nástroje dobre koordinované a aby zabezpečovali komplementárne reakcie na otrasy. Okrem toho by medzinárodné spoločenstvo malo zabezpečiť, aby boli tieto reakcie rýchle, spoľahlivé a aby vychádzali zo stratégie, ktorá venuje adekvátnu pozornosť prevencii rizika a plánovaniu zmierňovania rizika. Citlivosť na vonkajšie otrasy môže byť zahrnutá ako kritérium pre prideľovanie rozvojovej pomoci od ES a členských štátov, pričom riadenie otrasov by malo zabezpečiť, aby akákoľvek ďalšia pomoc nebola periodická.

Komisia vyzýva Radu, aby prispela k podpore globálneho nástroja indexovaného poistenia (GIIF) a uľahčila rozvojovým krajinám prístup k trhovým poistným nástrojom.

8. Záväzok uvoľniť VIAZANIE POMOCI

VÄčšINA čLENSKÝCH šTÁTOV, KTORÉ SÚ čLENMI DAC, ÚPLNE UVOľNILA viazanie svojej bilaterálnej pomoci a 40 % ostatných uvažuje o ďalšom otvorení prístupu k ich rozvojovej pomoci nad ich súčasnou mierou uvoľnenia.

Okrem toho viac ako polovica členských štátov vrátane niekoľkých nových členských štátov zrušili akékoľvek podmienky spojené so smerovaním ich finančných prostriedkov cez orgány OSN a mimovládne organizácie. Navyše tretina členských štátov si vytvorila systém miestnych preferencií zameraných na vytváranie miestnych kapacít a posilňovanie miestnych trhov.

V decembri 2005 prijalo ES dve nariadenia, ktoré otvárajú prístup k celej externej pomoci ES . Viac ako dve tretiny viazania pomoci ES poskytovanej prostredníctvom geografických alebo tematických nástrojov sú teraz do veľkej miery uvoľnené. Ostatná časť pomoci sa uvoľní pre rozvojové krajiny a pre všetkých poskytovateľov pomoci, ak a keď uvoľnia viazanie svojej pomoci.

Všetky členské štáty EÚ sa dohodli ďalej rozširovať rozsah odporúčania OECD/DAC o uvoľňovaní viazania pomoci pre najmenej rozvinuté krajiny a vyzvali na úplné uvoľnenie viazania pomoci pre potravinárstvo a dopravu potravín. V tomto zmysle Komisia ľutuje, že pokroku ešte stále bránia negatívne komerčné prístupy sponzorované inými poskytovateľmi pomoci.

Komisia opäť zdôrazňuje svoju povinnosť zabezpečiť súdržnosť jednotného trhu a svoju vôľu monitorovať v súlade so Zmluvou prístup všetkých členských štátov k verejnému obstarávaniu v iných členských štátoch vrátane oblasti rozvoja.

Komisia odporúča, aby Rada pokračovala vo svojom úsilí a podporila ďalšie uvoľňovanie viazania pomoci pre potravinárstvo a dopravu potravín v súlade s rokovacím mandátom prijatým s cieľom zrevidovať Londýnsky dohovor.

9. Medzinárodný verejný majetok (IPG)

Záväzok o IPG (International Public Goods) je spojený s dostupnosťou a obsahom záverečnej správy pracovnej skupiny o globálnom verejnom majetku. Mnohé členské štáty a Komisia sa domnievajú, že pracovná skupina hodnotne prispela k pozdvihnutiu diskusie a zvýšeniu informovanosti o medzinárodnom verejnom majetku, ľutujú omeškanie vydania záverečnej správy a tešia sa na jej konečné sprístupnenie. Komisia zároveň poznamenáva, že nové ambiciózne záväzky rozvoja, najmä záväzky EÚ (a to zvýšenie objemov ORP a „Európsky konsenzus o rozvoji“) sprevádza znižujúci sa záujem o koncepciu IPG, najmä o jeho finančný rozmer. Na tomto základe Komisia vyzýva Radu, aby požiadala medzinárodnú pracovnú skupinu pre globálny verejný majetok promptne vydať záverečnú správu .

10. Reforma medzinárodných finančných inštitúcií

Prevažná väčšina členských štátov uprednostňuje systematickejšie spoločné vyhlásenia zástupcov členských štátov EÚ o riadiacich výboroch MFI a formálnejší mechanizmus koordinácie členských štátov EÚ v otázkach SB, ktoré sú strategicky dôležité pre EÚ.

Prezentáciou spoločných vyhlásení tak často, ako je to len možné, zvyšuje EÚ svoju viditeľnosť a vplyv v MFI v súlade s „Európskym konsenzom o rozvoji“ a stratégiou EÚ pre Afriku. Na podporu tohto procesu vytvorila Komisia vnútornú sieť svojich útvarov.

Členské štáty vyjadrili aj všeobecné uspokojenie so zlepšenou neformálnou koordináciou EÚ medzi výkonnými riaditeľmi EÚ v MMF a SB vo Washingtone, ktorá sa odohráva vo forme pravidelných koordinačných zasadnutí, ktorých sa Komisia aktívne zúčastňuje. Hoci Hospodársky a finančný výbor (HFV) založil osobitný podvýbor na koordináciu postoja EÚ k MMF a príbuzným otázkam (SCIMF), k otázkam SB takýto formálny mechanizmus koordinácie neexistuje. Každoročné návštevy výkonných riaditeľov EÚ zo SB v inštitúciách EÚ sú katalyzátorom spolupráce. Podobné mechanizmy by sa mali vytvoriť aj na zlepšenie súdržnosti EÚ medzi výkonnými riaditeľmi regionálnych rozvojových bánk , v ktorých je EÚ výrazným kolektívnym akcionárom, ako napr. v Africkej rozvojovej banke, Ázijskej rozvojovej banke a Interamerickej rozvojovej banke. Komisia čoskoro zorganizuje návštevu výkonných riaditeľov regionálnych rozvojových bánk EÚ v európskych inštitúciách.

Komisia vyzýva Radu, aby:

- spolu s Komisiou podporila vytvorenie neformálneho mechanizmu koordinácie európskych výkonných riaditeľov z regionálnych rozvojových bánk , v ktorých je EÚ výrazným kolektívnym akcionárom, podobne ako je to zvykom vo Svetovej banke;

- zabezpečila systematické konanie koordinačných zasadnutí EÚ za účasti zástupcov Komisie pred prijímaním dôležitých rozhodnutí predstavenstvami MFI, v ktorých je EÚ významným akcionárom;

- podporovala zvyšovanie transparentnosti medzi výkonnými riaditeľmi a Komisiou, v prvom rade včasným a pravidelným zasielaním dokumentov predstavenstiev MMF, SB a regionálnych rozvojových bánk Komisii.

11. Obchod a rozvoj

Po zasadnutí Rady v máji 2005 EÚ ďalej prehĺbila svoje záväzky týkajúce sa pomoci pre obchod (TRA). Na samite krajín G8 sa predseda Komisie Barroso zaviazal zvýšiť pomoc ES pre obchod na 1 miliardu EUR ročne. V decembri 2005 sa Rada[10] dohodla, že členské štáty sa budú kolektívne snažiť zvýšiť svoju TRA do roku 2010 na 1 milión EUR ročne. Kombinovaný príspevok EÚ by takto dosiahol 2 miliardy EUR. Členské štáty a ES sa zaviazali zabezpečiť aj adekvátne a predvídateľné financovanie zlepšeného a posilneného integrovaného rámca (IR ) vyčlenením 10 miliónov EUR ako príspevku ES na zlepšený IR. Komisia je pripravená skúmať možnosti zhromažďovania finančných prostriedkov členských štátov a ES na zvyšovanie účinnosti TRA a v budúcich vydaniach tejto správy revidovať plnenie týchto záväzkov zo strany Komisie a členských štátov.

Na základe Deklarácie ministrov WTO v Hongkongu vznikne pracovná skupina na pomoc pre obchod, v ktorej chce Komisia pracovať na pevnom udržaní programu „pomoci pre obchod“ v koordinácii s členskými štátmi a s využívaním ustanovených kanálov.

Záverom hodnotenia koordinácie TRA v rokoch 2005 – 2006 zo strany EÚ je, že hlavným nástrojom koordinácie medzi Komisiou a členskými štátmi na úrovni ústredia zostáva neformálna skupina expertov na obchod a rozvoj EÚ. Ostatné kľúčové zistenia sú: výmena informácií na ústredí prebieha zväčša smerom z Komisie do členských štátov a nie naopak; vnútroštátna koordinácia je len ad hoc procesom, ktorému sa síce podarilo vyhnúť sa duplicite, ale ešte musí dozrieť do spoločnej strategickej reakcie na potreby TRA; niektoré členské štáty prispievajú k formovaniu multilaterálnych iniciatív, ale pre tieto iniciatívy neexistuje spoločná stratégia EÚ.

Na tomto základe Komisia vyzýva Radu, aby :

- implementovala závery o „pomoci pre obchod“ , najmä účinným a včasným splnením cieľov objemu pomoci TRA zo strany členských štátov do roku 2010; vypracovala účinnejšiu infraštruktúru, lepšie spojenú s obchodom; podporovala vylepšený IR a poskytovala dôveryhodnú pomoc na uľahčenie obchodu;

- prispela k lepšiemu začleneniu obchodu do stratégií znižovania chudoby a rozvoja ; využívala hodnotenia potrieb obchodu systematicky, a pokiaľ možno spoločne, na programovanie TRA;

- ďalšej zlepšovala koordinačné snahy EÚ na úrovni ústredí a v teréne ; na úrovni ústredí by sa mala pri výmene informácií a osvedčených postupov systematickejšie využívať neformálna skupina expertov na obchod a rozvoj; v teréne by zlepšený IR alebo prípadné hodnotenia obchodných potrieb mali zahŕňať silný mechanizmus koordinácie; a aby poskytovala včasné a úplné informácie o záväzkoch TRA databáze Doha.

12. Závery

Na základe mimoriadneho úsilia EÚ v roku 2005 prispieť k pozitívnemu výsledku samitu OSN stanovením nových a ambicióznych záväzkov a posilnením rámca EÚ prostredníctvom Európskeho konsenzu o rozvoji a prostredníctvom Stratégie EÚ pre Afriku sa teraz začali tieto sľuby napĺňať. EÚ, hoci s určitými ťažkosťami, naznačuje, že je pripravená plniť svoje priebežné ciele ORP na rok 2006. Práca na plnení cieľov roku 2010 si vyžaduje ďalšie úsilie a dôveryhodnú akciu podporovanú verejným názorom. Mala by sa posilniť komunikácia o rozvojovej činnosti EÚ. Niektoré členské štáty zavádzajú inovačné zdroje financovania, zatiaľ čo iniciatíva odpustenia multilaterálneho dlhu reaguje na obavu EÚ súvisiacu s udržateľnosťou zadĺženia chudobných krajín. Teraz treba dohodnúť konkrétne ciele účinnosti pomoci, napr. spoločný rámec EÚ pre stratégie krajín[11] a akčný plán.

PRÍLOHA

ZHRNUTIE ZREVIDOVANÝCH ZÁVÄZKOV EÚ

o financovaní rozvoja a ÚčINNOSTI POMOCI V ROKU 2005

Výňatok zo záverov Rady o miléniových rozvojových cieľoch z 24. mája 2005 vrátane odkazov na závery Rady z medzinárodnej konferencie o financovaní rozvoja zo 14. marca 2002, ktorý dopĺňajú závery Rady z 9. decembra 2005 o pomoci pre obchod

1. ORP

1.1 Zvýšené objemy ORP po roku 2006: „Zvýšená ORP je naliehavo potrebná na dosiahnutie MRC. V kontexte plnenia súčasného záväzku dosiahnuť medzinárodne dohodnutý cieľ ORP vo výške 0,7 % HND, EÚ s uspokojením poznamenáva, že jej členské štáty sú na ceste k dosiahnutiu cieľa 0,39 % objemov ORP obsiahnutých v barcelonských záväzkoch v roku 2006. V súčasnosti štyri z piatich krajín, ktoré prekročili cieľ OSN pre ORP vo výške 0,7 % HND, sú členské štáty Európskej únie. Päť ďalších sa zaviazalo splniť tento cieľ podľa harmonogramu. EÚ, ktorá opäť potvrdzuje svoje rozhodnutie dosiahnuť tieto ciele, odsúhlasuje nový kolektívny cieľ EÚ do roku 2010 dosiahnuť ORP vo výške 0,56 % HND, z ktorého vyplýva ďalších 20 miliárd EUR ORP ročne.

i. Členské štáty, ktoré ešte nedosiahli úroveň ORP vo výške 0,51 % HND, sa zaväzujú dosiahnuť túto úroveň v rámci svojich príslušných procesov rozdeľovania rozpočtu do roku 2010, zatiaľ čo tie, ktoré túto úroveň už prekročili, sa zaväzujú udržať tieto snahy;

ii. Členské štáty, ktoré sa pridružili k EÚ po roku 2002, a ktoré ešte nedosiahli úroveň ORP vo výške 0,17 % HND, sa budú snažiť zvyšovať svoju ORP tak, aby túto úroveň v rámci svojich príslušných procesov rozdeľovania rozpočtu dosiahli do roku 2010, zatiaľ čo tie, ktoré túto úroveň už prekročili, sa zaväzujú udržať tieto snahy;

iii. Členské štáty sa zaväzujú dosiahnuť do roku 2015 cieľ ORP vo výške 0,7 % HND, pričom tie, ktoré tento cieľ už dosiahli, sa zaväzujú prekročiť ho; členské štáty, ktoré sa pridružili k EÚ po roku 2002, sa budú snažiť zvýšiť do roku 2015 svoj pomer ORP/HND na 0,33 %.“

1.2 Zameranie na Afriku: „EÚ zvýši svoju finančnú pomoc pre subsaharskú Afriku a kolektívne poskytne aspoň 50 % dohodnutého zvýšenia prostriedkov ORP tomuto kontinentu, pričom plne rešpektuje priority pomoci rozvoja jednotlivých členských štátov.“

1.3 Cieľ ORP na rok 2006 (závery Rady zo 14 marca 2002): „…členské štáty, ktoré ešte nedosiahli cieľ 0,7 % sa zaväzujú – ako prvý významný krok – individuálne zvyšovať svoj objem ORP… v rámci svojich príslušných procesov rozdeľovania rozpočtu, ….tak, aby do roku 2006 kolektívne dosiahli priemer EÚ vo výške 0,39 %. Vzhľadom na tento cieľ sa všetky členské štáty EÚ budú v každom prípade snažiť dosiahnuť do roku 2006 v rámci svojich príslušných procesov rozdeľovania rozpočtu ORP vo výške aspoň 0,33 % HND.“

2. INOVAčNÉ ZDROJE FINANCOVANIA

„Rada naďalej zvažuje najsľubnejšie možnosti inovačných zdrojov financovania rozvoja, aby udržateľným a predvídateľným spôsobom zvyšovala dostupné zdroje. Berie na vedomie úmysel niektorých členských štátov zaviesť solidárne odvody z leteniek“.

3. DLH

„Záväzok EÚ hľadať v spolupráci s medzinárodnými finančnými inštitúciami riešenia neudržateľného dlhového zaťaženia pokračuje a EÚ sa zaväzuje v plnej miere implementovať zdokonalenú iniciatívu HIPC. Životne dôležité je dohodnúť sa v jednotlivých prípadoch na rozsahu a modalitách odpustenia multilaterálneho dlhu na zabezpečenie dlhodobej udržateľnosti zadĺženosti.

EÚ pokračuje vo svojich snahách a zvyšuje úsilie, aby obnovila a zachovala udržateľnosť zadĺženia v jednotlivých prípadoch, vrátane

a) skúmania možností mechanizmov dočasného odkladu splácania dlhu pre rozvojové krajiny postihnuté vonkajšími otrasmi,

b) osobitných opatrení pre krajiny po konflikte s dlhmi v zahraničí, ktoré preto ešte nesplnili kritériá iniciatívy HIPC.“

4. ÚčINNOSť POMOCI

„EÚ pokračuje vo svojich snahách a zvyšuje úsilie, aby v jednotlivých prípadoch obnovila a zachovala udržateľnosť zadĺženia, vrátane

a) skúmania možností mechanizmov dočasného odkladu splácania dlhu pre rozvojové krajiny postihnuté vonkajšími otrasmi,

b) osobitných opatrení pre krajiny po konflikte s dlhmi v zahraničí, ktoré preto ešte nesplnili kritériá iniciatívy HIPC.

V rámci prípravy fóra na vysokej úrovni v Paríži schválila Rada 22. novembra 2004 vyčerpávajúcu odpoveď EÚ so správou o „zdokonaľovaní koordinácie, harmonizácie a súladu“. EÚ zabezpečí implementáciu konkrétnych odporúčaní, ktoré sú v nej obsiahnuté, vrátane účinnejšieho rámca rozvojovej pomoci na úrovni EÚ a deľby práce a komplementárnosti na vnútroštátnej úrovni v kontexte spoločného viacročného programovania na báze stratégií znižovania chudoby v partnerských krajinách.

EÚ je plne oddaná včasnej implementácii a monitorovaniu Parížskej deklarácie o účinnosti pomoci vrátane stanovenia sledovateľných cieľov na rok 2010 a osobitných záväzkov EÚ prijatých na parížskom fóre.“

5. PREDVÍDATEľNEJšIE, STÁLEJšIE MECHANIZMY POMOCI

„Na to, aby bolo možné lepšie reagovať na potrebu stabilných prostriedkov a s cieľom očakávaného zvyšovania tokov ORP, vypracuje EÚ nové, predvídateľnejšie a stálejšie mechanizmy pomoci. Tieto mechanizmy môžu pozostávať z poskytovania minimálnej rozpočtovej pomoci zabezpečovanej v strednodobej perspektíve v partnerských krajinách najmä v spojitosti so záväzkom dosiahnuť MRC vo vnútroštátnych stratégiách znižovania chudoby.“

6. VONKAJšIE OTRASY

„Na zmiernenie účinku vonkajších otrasov na ekonomiky rozvojových krajín vrátane citlivosti cien podporuje EÚ prevádzkyschopnosť trhu na báze poistných systémov a v jednotlivých prípadoch skúma možnosti dočasného odkladu splácania dlhu. EÚ ďalej posilní a zlepší prístup k súčasným mechanizmom financovania, ktoré sú uvedené napríklad v dohode z Cotonou (FLEX), aby zabezpečila krátkodobé krytie proti dosahu takýchto otrasov na príjem krajín.“

7. UVOľňOVANIE POMOCI

„Zaoberanie sa problémom uvoľňovania pomoci pokiaľ možno včasným prijatím nariadenia o prístupe k externej pomoci ES na základe návrhu Komisie; EÚ podporí prebiehajúce diskusie na medzinárodnej úrovni o ďalšom uvoľňovaní pomoci presahujúcom súčasné odporúčania OECD/DAC.“

8. MEDZINÁRODNÝ VEREJNÝ MAJETOK (IPG)

„Skúmanie možností vytvoriť do roku 2006 akčný plán na úrovni EÚ na základe správy pracovnej skupiny pre globálny verejný majetok o zabezpečení prioritného medzinárodného verejného majetku (IPG) a odsúhlasení skúmania finančných modalít IPG.“

9. REFORMA MEDZINÁRODNÉHO FINANčNÉHO SYSTÉMU

9.1 Závery z 24. mája 2005: „Podpora spoločného európskeho postoja k zvyšovaniu hlasu rozvojových a prechodových krajín a ďalšie zlepšovanie kvality existujúcej koordinácie EÚ v MFI.“

9.2 Závery zo 14. marca 2002: „Ovplyvniť reformu medzinárodného finančného systému bojom proti zneužívaniu finančnej globalizácie, posilňovaním hlasu rozvojových krajín v medzinárodnom ekonomickom rozhodovaní a zlepšovaním súdržnosti medzi OSN, medzinárodnými finančnými inštitúciami a WTO s rešpektovaním ich príslušných úloh.“

10. OBCHOD A ROZVOJ

10.1 Závery z 24. mája 2005: „…EÚ sa zaväzuje naďalej zlepšovať a lepšie koordinovať programy pomoci pre obchod a, vzhľadom na možné náklady integrácie obchodu, ktorým čelia rozvojové krajiny, poskytovať dodatočnú podporu adaptácii a integrácii obchodu do globálnej ekonomiky. Preto sa zaväzuje ďalej sledovať v rámci EÚ a s medzinárodným spoločenstvom rôzne možnosti stanovené v oznámení o zlepšenej a zvýšenej pomoci vrátane medzinárodného mechanizmu na adaptáciu obchodu a budovanie kapacít.“

„EÚ naďalej poskytuje podporu rozvojovým krajinám, aby im umožnila skúmať obchodné príležitosti najmä pomocou pri integrácii obchodu do ich vnútroštátnych rozvojových stratégií a zabezpečovaní potrebnej domácej reformy.“

10.2 Závery z 9. decembra 2005: Integrovaný rámec (IR) : „Po pochopení, že na zdokonalenie IR je potrebné dôkladne sa zaoberať jeho súčasnými slabými stránkami, sa EÚ rozhodla, že v rámci dostupných rozpočtov a spolu s ďalšími poskytovateľmi pomoci poskytne prostriedky, ktoré umožnia adekvátne a predvídateľné financovanie zdokonaleného IR. Niektoré členské štáty sa alternatívne môžu rozhodnúť poskytovať pomoc na rovnaký účel prostredníctvom iných kanálov.“

Pomoc pre obchod : „V rámci svojich záväzkov v budúcnosti zvyšovať pomoc sa členské štáty snažia zvyšovať kolektívne výdaje EÚ na pomoc pre obchod (definovanú ako takú) ako odpoveď na potreby uprednostňované v stratégiách znižovania chudoby alebo v rozvojových plánoch partnerských krajín s cieľom dosiahnuť do roku 2010 ukazovateľ 1 miliardu EUR ročne vrátane výdajov na vylepšený integrovaný rámec. Takto sa príspevok EÚ ako celku vrátane príspevku Spoločenstva dostane do roku 2010 na úroveň 2 miliárd EUR ročne.“

[1] Závery Rady z mája 2005. „Miléniové rozvojové ciele: prínos EÚ k preskúmaniu MRC na zasadnutí OSN na vysokej úrovni v roku 2005“.

[2] Spoločné vyhlásenie Rady a zástupcov vlád členských štátov na stretnutí Rady, Európskeho parlamentu a Komisie; dokument Rady 14820/05.

[3] Zasadnutie Európskej rady 15. – 16. 12. 2005: „EÚ a Afrika: na ceste k strategickému partnerstvu“ (dokument 15961/05 z 19.12.2005).

[4] Dokument Rady 15579/05 „Pomoc pre obchod“ DEVGEN 250 RELEX 748 z 9.12.2005.

[5] „Monitorovanie financovania rozvoja a účinnosti pomoci zo strany EÚ: začiatok plnenia nových záväzkov“ SEK(2006) 294.

[6] „ Finančný výhľad na obdobie 2007 – 2013“, dokument Rady 15915/05 CADREFIN 268 z 19.12.2005.

[7] „Nové zdroje financovania rozvoja: prehľad možností“ SEK(2005) 467 z 5.4.2005; „Analýza možného príspevku na báze leteniek ako nového zdroja financovania rozvoja“ SEK(2005) 733 z 15.6.2005; „Možný príspevok na báze leteniek ako nový zdroj financovania rozvoja: technické úvahy pred zasadnutím OSN na vysokej úrovni“ SEK(2005) 1067 z 1.9.2005 .

[8] Oznámenie Komisie „Pomoc EÚ: Dávať viac, lepšie a rýchlejšie“ KOM(2006) 87.

[9] Závery Rady z 22.11.2005 „Orientačná diskusia o účinnosti vonkajšej činnosti EÚ“ (dok. 14821/05 DEVGEN 230 RELEX 679).

[10] Dokument Rady „ Pomoc pre obchod“ 15579/05 DEVGEN 250 RELEX 748 z 9.12.2005.

[11] „Väčší dosah pomoci EÚ: spoločný rámec na vypracovanie strategických dokumentov krajín a spoločné viacročné programovanie“ KOM(2006) 88; „Pomoc EÚ: Dávať viac, lepšie a rýchlejšie“ KOM(2006) 87.