[pic] | KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV |

Brusel, 27.2.2006

KOM(2006)79 v konečnom znení

2006/0025(COD)

OZNÁMENIE KOMISIE RADE, EURÓPSKEMU PARLAMENTU, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV

o zvýšení bezpečnosti dodávateľského reťazca

Návrh

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

o zvýšení bezpečnosti dodávateľského reťazca {SEC(2006)251}

(predložený Komisiou)

OZNÁMENIE KOMISIE RADE, EURÓPSKEMU PARLAMENTU, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV

o zvýšení bezpečnosti dodávateľského reťazca

1. Potreba zabezpečovania ochrany dopravy

1.1 Terorizmus je jednou z najväčších hrozieb pre demokraciu a slobodu. Riziko, že cieľom teroristického útoku bude nákladná doprava, je vysoké. Potenciálne škody z hľadiska životov a hospodárskej činnosti sú nepostihnuteľné a nevyčísliteľné.

1.2. Bezpečnosť dopravy sa stala dôležitou celosvetovou otázkou. Týka sa Európskej únie, ktorej úloha ako obchodného partnera závisí od účinnej a bezpečnej dopravy - všetkých druhov a na všetkých úrovniach. Jej obchodní partneri sa začínajú zaoberať otázkami bezpečnosti nákladnej dopravy. Spojené štáty už zaviedli určité bezpečnostné opatrenia na dovoz, ktoré majú vplyv na európske dodávateľské reťazce.

1.3. V poslednom období sa v Európe dosiahli výrazné zlepšenia v oblasti bezpečnosti dopravy: bezpečnosť leteckej dopravy a letísk nadobudla európsky rámec[1], námorná bezpečnosť a bezpečnosť prístavných terminálov bola posilnená[2], a možno očakávať, že po nedávnom dokončení legislatívneho procesu v oblasti bezpečnostných opatrení pre námorné prístavy[3] sa výrazne zvýši bezpečnosť v celých prístavných pásmach.

1.4. Komisia už v roku 2003 upozornila na potrebu zvýšiť bezpečnosť v pozemnej nákladnej doprave[4]. V súčasnosti nie sú v plnom rozsahu zavedené pravidlá pre dodávateľské reťazce v európskej pozemnej doprave. Dodávateľské reťazce zahŕňajú všetky dopravné a s dopravou súvisiace operácie a procesy, ktoré začínajú v mieste výroby a končia v mieste určenia nákladu.

1.5. Hrozba teroristických útokov zvýraznila citlivé miesta dodávateľských reťazcov a potrebu konať – občania očakávajú, že sa prijmú bezpečnostné opatrenia pre dodávateľské reťazce, od ktorej závisí ich každodenný život, a podniky si nemôžu dovoliť ďalej nevenovať pozornosť bezpečnosti s cieľom chrániť svojich zamestnancov, svoje spoločnosti, svojich zákazníkov a verejnosť pred teroristickým útokom.

1.6. Hlavy štátov EÚ vyzvali na „zdokonalenie všetkých foriem dopravných systémov vrátane zdokonalenia právneho rámca a zlepšenia preventívnych mechanizmov”[5] s cieľom boja proti terorizmu.

1.7. Nerobiť nič nie je alternatíva. Komisia preto navrhuje činnosť Spoločenstva na zvýšenie bezpečnosti dodávateľského reťazca v pozemnej doprave na doplnenie súčasných pravidiel bezpečnosti dopravy Spoločenstva. Tento návrh nezahŕňa bezpečnosť osobnej dopravy, najmä systémov hromadnej dopravy, ktorým by sa mohla v prípade potreby venovať pozornosť v neskoršej etape.

2. Cesta k zvýšeniu bezpečnosti dodávateľského reťazca

2.1. Komisia predkladá toto oznámenie a právny návrh na zvýšenie bezpečnosti dodávateľského reťazca z hľadiska naliehavej potreby konať a z hľadiska záverov Európskej rady.

2.2. Toto oznámenie stanovuje základné fakty o bezpečnosti nákladnej dopravy, ktoré musí zohľadniť každá iniciatíva v tejto oblasti. Analyzuje výhody a nevýhody niektorých alternatív a dôvody, prečo navrhované legislatívne opatrenie predstavuje najrealistickejší a účelovo zameraný prístup k zvýšeniu bezpečnosti európskej nákladnej dopravy.

2.3 Cieľom tohto návrhu je zvýšiť bezpečnosť dodávateľského reťazca na zabezpečenie vyššej ochrany akejkoľvek európskej nákladnej dopravy proti možným teroristickým útokom.

2.4. Ciele návrhu Komisie sú:

- zvýšiť úroveň bezpečnosti celého dodávateľského reťazca bez toho, aby sa bránilo voľnému toku obchodu,

- zriadiť spoločný rámec pre systémový európsky prístup bez ohrozenia spoločného dopravného trhu a platných bezpečnostných opatrení,

- vyhnúť sa zbytočným administratívnym postupom a zaťaženiu na európskej a vnútroštátnej úrovni.

2.5. Opatrenie navrhované Komisiou:

- ustanovuje povinný systém, ktorý vyžaduje, aby členské štáty vytvorili značku kvality bezpečnostnej ochrany („zabezpečený prevádzkovateľ“), ktorú možno udeliť prevádzkovateľom v dodávateľskom reťazci, ktorí spĺňajú minimálnu bezpečnostnú úroveň, a tým umožnili vzájomné uznávanie tejto značky na vnútornom trhu,

- zavádza v rozsahu záväzných opatrení pre členské štáty dobrovoľný systém, v rámci ktorého prevádzkovatelia v dodávateľskom reťazci zvyšujú svoju bezpečnostnú úroveň výmenou za stimuly,

- ukladá prevádzkovateľom v dodávateľskom reťazci zodpovednosť za ich bezpečnostnú úroveň v európskej nákladnej doprave,

- umožňuje, aby „zabezpečení prevádzkovatelia“ mali nárok na výhody uľahčení pri výkone bezpečnostných kontrol a aby boli pozitívne odlíšení od iných konkurentov v oblasti bezpečnosti a získali komerčné výhody a výhody v oblasti hospodárskej súťaže,

- umožňuje pravidelnú aktualizáciu a zdokonaľovanie bezpečnostných požiadaviek, vrátane uznávaných medzinárodných požiadaviek a noriem, prostredníctvom postupu vo výboroch.

3. Základné otázky a odpovede Komisie

Aká úroveň bezpečnostnej ochrany je potrebná?

3.1 Dva hlavné články z mnohých dodávateľských reťazcov, a to letecká doprava spolu s letiskami a námorná doprava s námornými prístavmi, zaviedli vysoké úrovne bezpečnosti vo forme pravidiel a opatrení s podrobnými právne záväznými špecifikáciami a kontrolami. Podobný prístup pre zostávajúce články dodávateľského reťazca nepochybne zvýši bezpečnosť celej dodávateľského reťazca.

3.2. Porovnanie námornej a leteckej dopravy s dodávateľským reťazcom ako celkom však prezrádza zásadné rozdiely. Trhy námornej a leteckej dopravy sa vyznačujú obmedzeným počtom prevádzkovateľov, ktorí pôsobia predovšetkým v geograficky obmedzených a vymedzených regulovateľných oblastiach a sú zvyknutí na úpravy týkajúce sa bezpečnosti.

3.3. Dodávateľský reťazec v pozemnej doprave ako celok má úplne rozdielne rozmery. V samotnej doprave a súvisiacich službách je zapojených viac ako pol milióna[6] spoločností, od veľkých nadnárodných spoločností po malé spoločnosti v oblasti služieb, zakotvené v mnohých rôznorodých kultúrach a podnikateľských prostrediach, a pokrývajúce celé Spoločenstvo. Väčšina nemá v súčasnosti žiadne riadenie bezpečnostnej ochrany a ich úroveň bezpečnosti sa vo všeobecnosti len začína rozvíjať.

3.4. Je potrebné zvýšiť povedomie bezpečnosti všetkých aktérov zapojených do dodávateľského reťazca vnútri EÚ. Úroveň potrebnej bezpečnosti možno stanoviť v závislosti od prepravovaného tovaru, pozície prevádzkovateľa v reťazci a zraniteľnosti infraštruktúry. Nové vysoko normatívne bezpečnostné opatrenia pre všetkých prevádzkovateľov by viedli ku kolapsu dodávateľského reťazca. Stále vyšší počet spoločností však stanovuje vlastné normy riadenia bezpečnosti nielen na ochranu svojej činnosti a značky, ale aj ako nástroj výberu svojich partnerov v dodávateľskom reťazci.

3.5. Z hľadiska uvedeného preto nie je v praxi možné stanoviť jednou súhrnnou operáciou bezpečnostné pravidlá a opatrenia pre dodávateľský reťazec v pozemnej doprave, ktoré sú porovnateľné s pravidlami a opatreniami v leteckej a námornej doprave. Skôr je realistickejšie stanoviť rámec minimálnych bezpečnostných požiadaviek, ktoré sa môžu postupne vyvíjať v súlade s technologickým pokrokom a vývojom rizík s cieľom zabezpečiť uspokojivú úroveň bezpečnosti v prevádzkovom prostredí.

Bezpečnostné pravidlá určené len pre náklad dopravovaný v kontajneroch?

3.6. Uznáva sa, že väčšina súčasných iniciatív a úvah sa sústredí na kombinovanú kontajnerovú dopravu na vnútroštátnej aj medzinárodnej úrovni a na úrovni určitých spoločností. To je pochopiteľné vzhľadom na obavy, že kontajner by sa mohol zneužiť na pašovanie teroristických zbraní, či ako prostriedok na dodávku chemických, biologických, rádiologických alebo jadrových zbraní.

3.7. Kontajnery však nie sú jediné potenciálne ciele. Vnútroeurópska podnikateľská sféra využíva rôzne prepravné jednotky, ktoré sú rovnako citlivé z hľadiska teroristického zásahu. Tá istá obava sa v skutočnosti vzťahuje na všetky druhy nákladnej dopravy, ktoré sú tým či iným spôsobom vystavené riziku zneužitia.

Bezpečnostné pravidlá pre špecifické oblasti alebo pre celý dodávateľský reťazec?

3.8. Je lákavé sústrediť úsilie na zvýšenie bezpečnostnej úrovne dodávateľského reťazca v obmedzenom počte jasne identifikovaných hlavných oblastí: vyvíjajú sa zariadenia na zvýšenie odolnosti pečatí proti nedovolenej manipulácii; väčšina logistických centier sprísnila prístupové pravidlá a mnoho prevádzkovateľov zaviedlo kádrové previerky a osobné preukazy zamestnancov. Informovanosť o rizikách sa zvyšuje.

3.9. Všetky tieto zmeny sú vítané. Sú však obmedzené rozsahom a neposkytujú systematický prístup k bezpečnosti dodávateľského reťazca, potrebný na reagovanie na potenciálne teroristické riziká alebo útoky tak rýchlo a účinne, ako je možné.

3.10. Dodávateľský reťazec tvoria mnohé operácie, začínajúc miestom výroby a končiac miestom dodania nákladu, a s nimi spojené procesy. Tieto operácie sú vzájomne závislé, tak ako aj prevádzkovatelia, ktorí ich vykonávajú. Všetky jednotlivé prvky vrátane tokov informácií sa musia spojiť s cieľom zabezpečiť vysokú úroveň bezpečnosti celého dodávateľského reťazca.

3.11. Zvyšovanie bezpečnosti v presne vymedzených rozhodujúcich oblastiach však nesie riziko straty vplyvu, ak sa vykonáva izolovane. Zavedenie napríklad bezpečných pečatí by bolo málo užitočné, ak by nebolo spojené s primeraným vývojom napríklad v postojoch zamestnancov k ochrane bezpečnosti. Úplne bezpečnostne chránená časť dodávateľského reťazca s mnohými prevádzkovateľmi, v ktorej má prvoradú dôležitosť konkrétna bezpečnostná črta, by stratila svoj bezpečnostný prínos, ak by sa povolilo, aby iná časť dodávateľského reťazca s inou bezpečnostnou črtou zostala nezabezpečená. Na medzinárodnej úrovni získajú uznanie len úplné, zabezpečené dodávateľské reťazce. Veľké množstvo osobitných bezpečnostných čŕt vyžaduje špecificky uspôsobené opatrenia, ktoré reagujú na osobitosti prevádzkovateľov a dodávateľské reťazce.

3.12. Z hľadiska uvedeného sa považuje za vhodnejšie sústrediť sa na rozvoj bezpečnostného rámca Spoločenstva pre dodávateľský reťazec namiesto prístupu založeného na rozdrobení oblastí. Táto voľba v žiadnom prípade nebráni podrobným minimálnym požiadavkám pre celé Spoločenstvo, ani podrobným pravidlám pre určité oblasti. Ako sa vysvetľuje ďalej, tento rámec by mal obsahovať takéto minimálne požiadavky pre všetky jednotlivé články dodávateľského reťazca a špecifické technické pravidlá, kde je to odôvodnené. Vo všetkých prípadoch by však mal tento rámec umožňovať pravidelnú jednoduchú aktualizáciu.

3.13. Tento rámec by mal poskytovať pokyny prevádzkovateľom, ktorí často vykonávajú značné investície do zdokonaľovania svojej bezpečnostnej ochrany.

Kto by mal byť zodpovedný za bezpečnosť?

3.14. Je potrebné určiť, či za bezpečnosť celej dodávateľského reťazca by mal byť zodpovedný jeden zo zapojených prevádzkovateľov, alebo či každý prevádzkovateľ by mal niesť zodpovednosť za bezpečnosť svojej časti dodávateľského reťazca. Tento bod je podstatný, pretože dodávateľský reťazec je tvorený veľkým počtom prevádzkovateľov.

3.15. Dodávateľský reťazec zvyčajne začína v mieste výroby prípravou na prepravu. Možno ich nakladať do kontajnerov alebo inak baliť. Možno ich zbierať z miesta výroby na účel dopravy jedným druhom dopravy do ich konečného miesta určenia. Možno ich brať do skladov, skladovacích priestorov alebo vnútrozemských terminálov/prekladísk, kde sa môžu preložiť na iný druh dopravy. V tejto činnosti môžu byť zapojené zasielateľské spoločnosti a agenti alebo sprostredkovatelia. Každý článok dodávateľského reťazca je často spojený sofistikovanými informačnými procesmi.

3.16. Je lákavé uložiť zodpovednosť za bezpečnosť celého dodávateľského reťazca jedinému prevádzkovateľovi. To by bolo jednoduché, ale neodrážalo by to realitu trhu. Môže sa stať, že špecializovaní výrobcovia vďaka svojej veľkosti a druhu činnosti vykonávajú alebo aspoň úplne kontrolujú výkon dopravy. Pokojne im možno priznať zodpovednosť za bezpečnosť celého dodávateľského reťazca.

3.17. Za zvyčajných obchodných podmienok však výrobca tovaru nevykonáva celú dopravu. Zabezpečujú ju špecializované spoločnosti – železničné spoločnosti sú len jedným z príkladov. Výrobcovia v skutočnosti často nevedia ani nepotrebujú vedieť, ktorý prevádzkovateľ dopravuje ich tovar a akými prostriedkami. Tie isté úvahy sa vzťahujú na ostatných prevádzkovateľov v dodávateľskom reťazci. Môžu kontrolovať viac ako jeden článok reťazca, alebo zriedkavejšie celý reťazec, s výnimkou prvej etapy na mieste výroby. Ich zodpovednosť sa preto môže vzťahovať na viac ako jednu etapu.

3.18. Tieto reality trhu poukazujú len na jeden praktický záver: každý prevádzkovateľ každého článku v dodávateľskom reťazci preberá zodpovednosť za bezpečnosť svojich – ale len svojich – činností. Jednotlivé bezpečnostné opatrenia zvyšujú bezpečnosť celého reťazca.

3.19. Analýzou dodávateľského reťazca možno stanoviť štyri skupiny činností, z ktorých každá má vlastnú bezpečnostnú charakteristiku:

- príprava tovaru na prepravu a preprava tovaru z miesta výrobu,

- doprava tovaru,

- zasielateľstvo tovaru,

- operácie v skladoch, skladových priestoroch a vnútrozemských termináloch/prekladiskách.

Ako možno súčasné koncepcie EÚ využiť na zvýšenie bezpečnosti dodávateľského reťazca?

3.20. Colné pravidlá Spoločenstva[7] pracujú s koncepciou „schváleného hospodárskeho subjektu”. Prevádzkovateľom, ktorí spĺňajú určité kritériá spoľahlivosti, možno udeliť štatút „schváleného hospodárskeho subjektu”, ktorý im umožňuje využívať výhody uľahčení pri colných kontrolách zameraných na bezpečnosť a bezpečnostnú ochranu, respektíve zo zjednodušení, ktoré umožňujú colné pravidlá. Tieto zjednodušenia majú osobitnú komerčnú hodnotu pre prevádzkovateľov, ktorí potom môžu riadiť svoje materiálové toky podľa svojich potrieb.

3.21. Podľa nariadenia Spoločenstva o bezpečnosti letísk[8] „oprávnený zástupca” alebo letecký dopravca môžu uznávať odosielateľa ako „známeho odosielateľa”, ak tento spĺňa určité kritériá týkajúce sa bezpečnosti. V dôsledku toho pri náklade, ktorí sa prijíma od „známeho odosielateľa”, netreba vykonávať určité bezpečnostné kontroly.

3.22. Obidve koncepcie sa zakladajú na základnej zásade, že prevádzkovatelia, ktorí dobrovoľne plnia určité požiadavky, a ktorí boli preverení orgánmi, by mali mať nárok na určité uľahčenia. Pravidelne sú podrobovaní kontrole. Tá istá koncepcia, s patričnými zmenami, je vhodná pre bezpečnosť dodávateľského reťazca vo forme „zabezpečeného prevádzkovateľa“.

3.23. Osobitné minimálne požiadavky by sa mali stanoviť pre prevádzkovateľov pôsobiacich v štyroch skupinách činností:

- príprava tovaru na prepravu a preprava tovaru z miesta výrobu,

- doprava tovaru,

- zasielateľstvo tovaru,

- operácie v skladoch, skladových priestoroch a vnútrozemských termináloch/prekladiskách.

3.24. Systém „zabezpečeného prevádzkovateľa“ ustanovený v členských štátoch umožní prevádzkovateľom v dodávateľskom reťazci dokázať, že spĺňajú minimálne bezpečnostné požiadavky. Štatút „zabezpečeného prevádzkovateľa“ sa udelí prevádzkovateľom, ktorí dokážu, že spĺňajú tieto požiadavky. Členské štáty môžu na tento účel využívať súčasné systémy alebo postupy, alebo môžu vytvoriť systém špecificky určený pre bezpečnosť dodávateľského reťazca. Implementácia bude vyžadovať preverenie – dôvera bez preverenia nemôže existovať.

3.25. Keďže nie je možné, aby veľmi veľký počet prevádzkovateľov v dodávateľskom reťazci implementoval špecifické minimálne požiadavky a aby členské štáty zabezpečili primerané preverovanie tejto implementácie, implementácia bude dobrovoľná. Žiadny prevádzkovateľ nebude nútený vstúpiť do systému „zabezpečeného prevádzkovateľa“.

3.26. Na zachovanie celistvosti na spoločnom trhu bude každý členský štát musieť uznávať štatút „zabezpečeného prevádzkovateľa“ pridelený ktorýmkoľvek druhým členským štátom, keď „zabezpečený prevádzkovateľ“ bude vykonávať činnosť na jeho území.

3.27. Členské štáty sa v odôvodnených prípadoch môžu rozhodnúť obmedziť „zabezpečeným prevádzkovateľom“ prístup k zariadeniam a infraštruktúre.

Aké výhody poskytuje systém „zabezpečeného prevádzkovateľa?

3.28. Úspešná implementácia systému „zabezpečeného prevádzkovateľa“ závisí od presvedčivých praktických výhod pre orgány a pre tých prevádzkovateľov, ktorí sa rozhodnú vykonať finančné investície:

3.28.1. Použitie verejných zdrojov . Orgány zodpovedné za bezpečnosť budú schopné sústrediť svoje kontrolné zdroje na tých prevádzkovateľov, ktorí nepredstavujú súčasť systému, ale bez straty práva kontrolovať „zabezpečených prevádzkovateľov“ v odôvodnených prípadoch. Ten istý prístup sa osvedčil pri uplatnení colnými orgánmi na ich „schválené hospodárske subjekty”. Neexistuje dôvod domnievať sa, že bezpečnostné orgány by nemali prospech zo schopnosti užšie sústrediť svoju prácu.

3.28.2. Celoeurópske koordinované bezpečnostné úsilie . Orgány budú prvýkrát schopné zaoberať sa celoeurópskymi iniciatívami v oblasti bezpečnosti dodávateľského reťazca na základe spoločného povedomia, spoločných cieľov a spoločných kritérií.

3.28.3. Prepojenie s bezpečnou námornou a leteckou dopravou . Letiská a námorné prístavy vrátane prístavných zariadení, ktoré budú spadať do pôsobnosti prísnych bezpečnostných pravidiel Spoločenstva, si môžu byť isté, že náklad, ktorý vstupuje do ich pásma z reťazca „zabezpečených prevádzkovateľov“, je primerane zabezpečený v celom reťazci. Týmto prevádzkovateľom by mal byť udelený preferenčný režim, napríklad oprávnením na využitie „režimu zrýchleného vybavenia“.

3.28.4. Celoeurópske uznávanie . Celoeurópske uznávanie štatútu „zabezpečeného prevádzkovateľa“ vnútroštátnym orgánom má výhody pre prevádzkovateľov a pre členské štáty: prevádzkovateľ bude mať výhodu z uznávania v celej EÚ. Členské štáty sa budú môcť opierať o štatút udelený iným členským štátom, vedomé si, že štatút bol poskytnutý na základe jednotných európskych pravidiel, pri uplatnení dohodnutých minimálnych európskych bezpečnostných požiadaviek.

3.28.5. Integrácia do globálnej bezpečnosti dodávateľského reťazca . Pri existencii porovnateľných ustanovení o bezpečnosti budú colné orgány zodpovedné za bezpečnostné kontroly na vonkajších hraniciach uznávať pri vývoze ako aj dovoze v rámci svojho systému „oprávneného hospodárskeho subjektu“ aj štatút „zabezpečeného prevádzkovateľa“ udelený orgánom pre bezpečnosť dodávateľského reťazca. Orgán pre bezpečnosť dodávateľského reťazca bude postupovať podobne v prípade „oprávneného hospodárskeho subjektu“. Súčasná práca colných orgánov a podmienky stanovené v návrhu pripojenom k tomuto oznámeniu budú v prípade ich implementácie viesť ku kompatibilite a vzájomnému uznávaniu. Systém „zabezpečeného prevádzkovateľa“ umožní európskym vývozcom mať nárok na výhody súčasných systémov USA pre uľahčenie dovozu, ale tiež predvída medzinárodný vývoj. Európsky systém by sa v skutočnosti mohol stať modelom rýchlej celosvetovej implementácie odporúčaní globálnej bezpečnosti dodávateľského reťazca, ktoré vypracovala Svetová colná organizácia.

3.28.6. Dosiahnutá úroveň obchodnej bezpečnosti . „Zabezpečený prevádzkovateľ“ môže dokázať svojim klientom a partnerom v dodávateľskom reťazci svoju schopnosť udržiavať dodávateľský reťazec bez porušenia bezpečnosti. Ľahšie dokáže rozpoznať zodpovedných, bezpečnostne uvedomelých obchodných partnerov na škodu ostatných, ktorí nie sú uvedomelí v oblasti bezpečnosti.

3.28.7. Obchodná efektívnosť a pevnosť . Skúsenosti v susediacich oblastiach poukazujú na záver, že prevádzkovateľom môže účasť v systéme „zabezpečených prevádzkovateľov“ prinášať výhody. Všeobecne sa uznáva, že implementácia systému CSI (US Container Security Initiative) v námornej doprave, hoci nie je špecificky určená na získanie výhod pre prevádzkovateľov, má mnoho pozitívnych vedľajších účinkov, najmä lepšie prevádzkové systémy a lepšiu kontrolu nad predvídateľnosťou dopravných a iných procesov, ako aj spoľahlivejšie časy spracovania a nižšie straty zapríčinené krádežou. Trendy v nedávno uverejnenom výskume[9] ukazujú, že mnoho nákladových faktorov tak dopravného reťazca, ako aj zapojených podnikov, získa zo zlepšenia bezpečnostných opatrení pozitívne vedľajšie výhody v mnohých oblastiach.

Je rámec Spoločenstva potrebný?

3.29. Orgány členských štátov chcú byť ubezpečené, že vo všetkých členských štátoch sa uplatňujú tie isté minimálne bezpečnostné požiadavky a že sa účinne vykonávajú. Keďže však spoločný trh prevádzkovateľov dodávateľského reťazca je skutočnosťou, každý vnútroštátny orgán sa bude stretávať s prevádzkovateľmi, ktorým bol štatút „zabezpečeného prevádzkovateľa“ udelený v inom členskom štáte a ktorí očakávajú, že budú môcť využívať uľahčenia udelené národným prevádzkovateľom. Vnútroštátne orgány sa musia spoliehať na jednotnú implementáciu pravidiel v celej Európe.

3.30. Hoci veľké percento dopravných operácií sa bude vždy obmedzovať na zemepisné hranice Európskej únie, veľká časť pripadá aj na iné európske krajiny alebo krajiny mimo Európy. V krajinách, ktoré nepatria do EÚ, sa už rozbiehajú opatrenia s cieľom zvýšiť bezpečnosť dodávateľského reťazca. Hoci vonkajšia dimenzia bude nutne zahŕňať colné orgány obidvoch obchodných partnerov, vnútroštátne bezpečnostné systémy sa nevyhnutne podrobia prísnemu preskúmaniu. Ak sa jednotný európsky systém implementuje čo najskôr, bude mať zrejme značný vplyv na vývoj v krajinách nepatriacich do EÚ, a určite väčší ako neorganizovaná sústava jednotlivých vnútroštátnych právnych úprav.

3.31. Globálne aspekty bezpečnosti dodávateľského reťazca vyvolávajú nutnosť rámca Spoločenstva.

4. Záver

Komisia sa domnieva, že je potrebný prvý krok k zlepšeniu bezpečnosti celého dodávateľského reťazca. Z hľadiska veľkosti a zložitosti trhu je dobrovoľný, ale regulovaný rámec bezpečnosti dodávateľského reťazca v pozemnej doprave najvhodnejším spôsobom postupu.

Tento rámec bude stimulovať prepojiteľnosť rôznych druhov dopravy a prevádzkovateľov, a tým zvyšovať bezpečnosť dodávateľského reťazca ako celku. „Režim zrýchleného vybavenia“ môže stimulovať vnútroštátne orgány, aby zlepšili spoluprácu medzi rôznymi administratívnymi inštitúciami a s odvetvím, a tak sa zníži administratívne zaťaženie.

Tento rámec treba zaviesť a možno ho časom ďalej vyvíjať v súlade so zistenými bezpečnostnými rizikami a úrovňou prijatia komerčnými prevádzkovateľmi. Bude podporovať prevádzkovateľov dodávateľského reťazca, aby zavádzali nové nástroje riadenia bezpečnosti a zlepšovali súčasné nástroje v súlade s konkrétnymi minimálnymi požiadavkami.

Dobrovoľný prvok podporujú praktické výhody v oblasti bezpečnostných kontrol vrátane kontrol vykonávaných colnými úradmi. Podnecuje k inovačným opatreniam a umožňuje účastníkom zvyšovať svoju konkurencieschopnosť.

Tento návrh nevylučuje prísnejšie opatrenia, ak sa ukáže, že trh neprijme navrhovaný prístup.

Na legislatívnej úrovni sa pripája návrh nariadenia.

DÔVODOVÁ SPRÁVA

1. Súvislosti návrhu

- Dôvody a ciele návrhu

Rada EÚ zaradila dopravu ako kľúčovú oblasť v boji proti terorizmu. Preto vyzvala na „zvýšenie bezpečnosti všetkých foriem dopravných systémov, vrátane posilnenia právneho rámca a zdokonalenia preventívnych mechanizmov“[10]. Tento návrh sa predkladá ako reakcia na zistené potreby a na žiadosť Rady.

- Všeobecné súvislosti

V ostatnom čase došlo k značnému zdokonaleniu bezpečnosti dopravy v Európe: vytvoril sa Európsky rámec[11] pre bezpečnosť letectva a letísk; posilnila s bezpečnosť námornej dopravy[12] a bezpečnosť prístavov[13].

V súčasnej dobe neexistujú predpisy, ktoré by sa týkali pozemnej dopravy celého dodávateľského reťazca Spoločenstva, ktorá podľa definície zahŕňa všetky dopravné postupy a procesy medzi miestom výroby a miestom cieľového určenia tovaru.

- Existujúce právne predpisy v tejto oblasti

V oblasti návrhu neexistujú žiadne právne predpisy.

- Súlad s inými politikami a cieľmi Európskej únie

Tento návrh nadväzuje na existujúce právne predpisy v oblasti bezpečnosti dopravy. Je úplne zlučiteľný s colnými opatreniami na zvýšenie bezpečnosti dopravy na vonkajších hraniciach a podporuje ciele Lisabonskej agendy.

2. Konzultácie so záujmovými skupinami a vyhodnotenie vplyvu

- Konzultácie so záujmovými skupinami

Metódy konzultácií, hlavné cieľové odvetvia a všeobecný profil účastníkov

V decembri 2003 boli na základe konzultačného dokumentu konzultované členské štáty, dopravné združenia, odbory a ostatné združenia s konkrétnym záujmom o bezpečnosť dopravy, ako sú napr. obchodné združenia. Účastníci predstavujú prierez odvetví, ktorých sa priamo alebo nepriamo dotýka bezpečnosť dopravy.

Prostredníctvom internetu sa od 23. decembra 2003 do 27. februára 2004 uskutočnili verejné konzultácie. Nato dostala Komisia 65 odpovedí. Výsledky sú na internetovej stránke http://europa.eu.int/comm/dgs/energy_transport/security/intermodal/consultation_en.htm

Po verejnej konzultácii prostredníctvom internetu v roku 2004 nasledovali s členskými štátmi a jednotlivými odvetviami ďalšie konzultácie počas prvého polroka 2005.

Zhrnutie odpovedí a spôsob ich zohľadnenia

Podstatné závery z konzultačného postupu je možno zhrnúť takto:

1) bezpečnosť dodávateľského reťazca sa stala vážnym problémom a je potrebné sa jej venovať;

2) prípadné bezpečnostné opatrenia EÚ by sa mali zamerať skôr na terorizmus, než na kriminalitu vo všeobecnosti;

3) posúdenie rizika je dôležité a malo by sa ďalej skúmať;

4) absolútna bezpečnosť sa pravdepodobne nedá v strednodobom období zaručiť;

5) pri opatreniach sa musí prihliadať na skutočnú situáciu na trhu;

6) všetky opatrenia by mali byť v rámci celej EÚ, aby nedošlo k deformácii trhov, a pokiaľ to je možné, musia sa týkať všetkých druhov dopravy;

7) odporúčali sa dobrovoľné systémy, ako napr. „oprávnený zástupca“ a „známy zasielateľ“.

Tieto kľúčové závery sú v súlade s prístupom Komisie pri boji proti terorizmu[14] a tvoria základ návrhu Komisie.

- Zhromažďovanie a využívanie odborných poznatkov

Komisia dostala odborné rady z mnohých zdrojov: od prevádzkovateľov, obchodných zástupcov, odborníkov v oblasti bezpečnosti a dopravy a orgánov v členských štátoch.

- Hodnotenie vplyvu

Boli preskúmané rôzne alternatívne možnosti. V rozsiahlej externej štúdii („The impact of possible European legislation to improve transport security“ – Dosah možných Európskych predpisov na zlepšenie bezpečnosti dopravy ) sa uvádzajú ekonomicky najvýhodnejšie podstatné myšlienky návrhu. Štúdia je na internetovej stránke http://europa.eu.int/comm/dgs/energy_transport/security/intermodal/doc/2005_finalreport_impact_assessment_transport_security.pdf#pagemode=bookmarks

Členské štáty

Podľa návrhu členské štáty musia zaviesť celoštátny systém a uchádzačom o prevádzkovateľov, ktorí spĺňajú minimálne kritéria, udeliť štatút „zabezpečeného prevádzkovateľa“. Členské štáty môžu buď zaviesť nový alebo využívať existujúci bezpečnostný systém. Aj keď si vytvorenie celoštátneho systému vyžaduje finančné zdroje, malo by byť možné spojiť synergiu s existujúcimi bezpečnostnými opatreniami. Návrh umožňuje národným orgánom, aby prevádzkovali systémy tak, že im nevzniknú náklady.

Odvetvia hospodárstva

Návrh neobsahuje žiadne povinné opatrenia pre prevádzkovateľov dodávateľského reťazca. Navrhovaný systém „zabezpečeného prevádzkovateľa“ je dobrovoľný; užívatelia tohto systému môžu predpokladať, že jeho prínosom bude zjednodušenie v oblasti bezpečnosti a colnej kontroly, ako aj že sa budú prezentovať ako prevádzkovatelia s vysokým štandardom bezpečnosti na dodávanie partnerom v reťazci, ktorí takéto štandardy požadujú. Ostatní prevádzkovatelia, ktorí sú presvedčení, že ich činnosť si nevyžaduje vysoký štandard bezpečnosti, sa môžu rozhodnúť, že sa na systéme nezúčastnia.

Komisia

Žiadne, okrem jej povinností ako strážcu Zmlúv.

3. právne otázky návrhu

- Zhrnutie navrhovaných opatrení

Komisia navrhuje, aby Európsky parlament a Rada prijali toto nariadenie o zvýšení bezpečnosti dodávateľského reťazca čo najskôr. Návrh dopĺňa ostatné už existujúce opatrenia bezpečnosti dopravy.

Opatrenia, ktoré sú potrebné na zvýšenie bezpečnosti pozemnej dopravy dodávateľského reťazca vychádzajú z týchto zásad:

- bezpečnosť dodávateľského reťazca si vyžaduje aktívne partnerstvo v oblasti bezpečnosti medzi orgánmi členských štátov a odvetviami hospodárstva;

- bezpečnosť dodávateľského reťazca dopĺňa už existujúce bezpečnostné opatrenia v oblasti leteckej a námornej dopravy, vrátane letísk a prístavov;

- členské štáty musia na celoštátnej úrovni zriadiť koherentný systém na zvýšenie bezpečnosti dodávateľského reťazca;

- minimálne požiadavky sa stanovia na dobrovoľnom základe, ktoré prevádzkovatelia v štyroch kategóriách určitých procesov dodávateľského reťazca musia splniť, aby im bol pridelený štatút „zabezpečeného prevádzkovateľa“;

- „zabezpečení prevádzkovatelia“ by mali profitovať zo zjednodušených bezpečnostných a colných kontrol („zrýchlený postup“) a tým si zlepšiť svoje postavenie voči svojim obchodným partnerom;

- členské štáty musia určiť príslušný orgán pre bezpečnosť dodávateľského reťazca na udeľovanie štatútu „zabezpečeného prevádzkovateľa“. Touto úlohou môžu poveriť uznané organizácie na bezpečnosť dodávateľského reťazca za predpokladu, že tieto spĺňajú určité podmienky;

- členské štáty musia určiť národné centrálne kontaktné miesto na bezpečnosť dodávateľského reťazca, ktoré by riešilo potrebnú komunikáciu s inými členskými štátmi, ako aj s Komisiou.

- Štatút „zabezpečeného prevádzkovateľa“, ktorý udelia orgány v jednom členskom štáte, uznávajú orgány iných členských štátov;

- na prispôsobenie ustanovení technickým podmienkam sa určí postup.

- Právny základ

Článok 71 a článok 80 ods. 2 zmluvy.

- Zásada subsidiarity

Uplatňuje sa zásada subsidiarity, keďže návrh nepatrí do výlučnej pôsobnosti Spoločenstva. Členské štáty nemôžu dostatočne splniť ciele tohto návrhu z týchto dôvodov:

- Na účinný boj proti medzinárodným teroristickým rizikám sú potrebné spoločné pravidlá a spoločný rámec.

- Dovŕšenie spoločného dopravného trhu spojeného so štyrmi slobodami si podľa zmluvy vyžaduje spoločný európsky prístup k bezpečnosti dodávateľského reťazca. Viacero rôznych systémov bezpečnosti dodávateľského reťazca by mohlo viesť k vzniku vnútorných hraníc.

- Jednotlivé opatrenia prijaté jedným alebo viacerými členskými štátmi, ktoré by nutne mali za následok nejednotnú úroveň bezpečnosti v členských štátoch, by európski obchodní partneri nevyhnutne interpretovali ako neochotu riešiť otázky bezpečnosti alebo by sa mohli použiť na stavanie jedného členského štátu voči druhému.

Ciele návrhu sa môžu lepšie dosiahnuť pomocou opatrení Spoločenstva. Celoeurópskym rámcom s rovnakými minimálnymi požiadavkami pre prevádzkovateľov zo všetkých členských štátov sa zachová spoločný bezpečnostný prístup pre dodávateľský reťazec a predíde sa tomu, že bezpečnosť dodávateľského reťazca sa presunie na národnú úroveň.

Tento návrh sa obmedzuje na potrebu v rámci celého Spoločenstva:

- jednotná koncepcia, ktorá zaväzuje členské štáty zaviesť rámec potrebný pre ďalšie fungovanie dopravného trhu, ktorý bude síce nezáväzný pre prevádzkovateľov, ale ktorý jasne poukazuje na potrebu zlepšenia riadenia bezpečnosti pre všetkých prevádzkovateľov dodávateľského reťazca;

- spoločné minimálne bezpečnostné požiadavky pre skupiny prevádzkovateľov, ktorí pracujú v rámci dodávateľského reťazca pozemnej dopravy; vzájomne uznávanie štatútu „zabezpečeného prevádzkovateľa“, a tým umožniť všetkým „bezpečným prevádzkovateľom“ využiť zjednodušené postupy na celoštátnej úrovni, čím sa predíde riziku diskriminácie;

- systém, ktorý dopĺňa existujúce colné predpisy Spoločenstva a umožňuje aktualizáciu a zohľadňuje medzinárodný vývoj, napr. štandardizáciu.

Z tohto dôvodu je návrh v súlade so zásadou subsidiarity.

- Zásada proporcionality

Návrh je v súlade so zásadou proporcionality z týchto dôvodov.

- Návrh prihliada na skutočnosti dodávateľského reťazca. Vyhýba sa rozsiahlym nariaďujúcim opatreniam, implementácia a kontrola ktorých by bola pre členské štáty veľmi ťažká, ak nie nemožná. Namiesto toho vyzýva prevádzkovateľov, aby investovali do bezpečnosti dodávateľského reťazca, uvedomujúc si, že ich investícia je v súlade s požiadavkami v rámci Európy a ponúka dobrovoľníkom uľahčenie kontroly v súvislosti s bezpečnosťou a zjednodušenie prípadných procedurálnych bariér;

- Členské štáty prostredníctvom Rady potvrdili potrebu zlepšiť bezpečnosť dodávateľského reťazca;

- Členské štáty môžu obmedziť náklady na minimum. Členské štáty by museli zaviesť systém na udeľovanie štatútu „zabezpečeného prevádzkovateľa“, pri ktorom by sa však mohli spoliehať už na existujúce modely bezpečnosti v oblasti pozemnej dopravy a v colnej oblasti. Môžu sa obrátiť na uznané organizácie pre bezpečnosť dodávateľského reťazca o praktickú pomoc. Môžu sa rozhodnúť pre taký postup pri udeľovaní povolení, pri ktorom orgánom nevzniknú náklady. Regionálne a miestne orgány sa nezapoja, ak členský štát nerozhodne inak.

Spoločenstvu by nevznikli takmer žiadne náklady, Komisia by si musela uskutočňovať len svoje povinnosti ako strážca Zmluvy. Prevádzkovatelia s úmyslom investovať do bezpečnostných opatrení by mali istotu, že ich investície sú v súlade s požiadavkami platnými v rámci celého Spoločenstva. Výsledky nedávno uverejneného výskumu poukazujú na to, že zlepšené bezpečnostné opatrenia by pozitívne ovplyvnili množstvo nákladových faktorov, tak v rámci dopravného reťazca, ako i u zúčastnených prevádzkovateľov.

- Výber nástrojov

Navrhované nástroje: Nariadenie. Iné nástroje by neboli vhodné z týchto dôvodov:

Uvažovalo sa o tom, či by Komisia mala navrhnúť nariadenie alebo smernicu. Výber nariadenia je úplne v súlade s bezpečnostnými právnymi predpismi o námornej doprave, letectve a letiskách. Je v súlade s colnými právnymi predpismi, ktoré by dopĺňalo v prípadoch, keby dodávateľský reťazec spĺňal právne colné požiadavky.

Medzinárodné riziká terorizmu vyžadujú jednotný a súčasný postup členských štátov s cieľom zaviesť systém, ktorý účinne odrazí teroristický útok. Nariadenie je najefektívnejším nástrojom.

Samotný návrh je veľmi jednoduchý; všeobecné ciele a zásady, ktoré by vytvorili členské štáty, nie sú potrebné. Dôležité prvky je možno implementovať okamžite s cieľom napraviť neuspokojivú bezpečnostnú situáciu, a ak budú vychádzať z nariadenia, bez implementácie vnútroštátnych právnych predpisov.

Nariadenie predstavuje preto najvhodnejšiu voľbu.

4. Vplyv na rozpočet

Žiaden.

5. Ďalšie informácie

- Európsky hospodársky priestor

Navrhovaný akt je dôležitý pre EHP, a preto by sa mal rozšíriť na Európsky hospodársky priestor.

- Podrobné vysvetlenie návrhu

Komisia navrhuje pri nariadení vychádzať z článku 71 Zmluvy o ES bez toho, aby boli dotknuté predpisy členských štátov v oblasti národnej bezpečnosti a opatrení, ktoré by sa mohli prijať na základe Hlavy VI Zmluvy o Európskej únii.

MIMORIADNE ÚVAHY

Článok 1

V tomto článku sa uvádza cieľ nariadenia.

Článok 2

V tomto článku sa definuje „dodávateľský reťazec“.

Článok 3

V tomto článku sa uvádza pôsobnosť nariadenia.

Článok 4

V tomto článku sa ukladá členským štátom povinnosť určiť príslušný orgán zodpovedný za bezpečnosť dodávateľského reťazca.

Článok 5

Týmto článkom sa ukladá členským štátom povinnosť zaviesť celoštátny systém na udeľovanie štatútu „zabezpečeného prevádzkovateľa“ a vysvetľujú sa výhody tohto štatútu.

Článok 6

Predmetom tohto článku sú výhody štatútu „zabezpečeného prevádzkovateľa“ („zrýchlený postup“) a možnosť odmietnuť tieto výhody „bezpečnému prevádzkovateľovi“.

Článok 7

Týmto článkom sa ukladá povinnosť vzájomného uznávania štatútu „bezpečného prevádzkovateľa“ medzi členskými štátmi.

Článok 8

V tomto článku sú uvedené podmienky, na základe ktorých možno udeliť štatút „zabezpečeného prevádzkovateľa“.

Článok 9

V tomto článku sa uvádza možnosť odobrať alebo pozastaviť štatút „zabezpečeného prevádzkovateľa“.

Článok 10

Týmto článkom sa zaväzujú členské štáty zaviesť postupy, a to priamo prostredníctvom štátneho orgánu alebo prostredníctvom uznávaných organizácií pre bezpečnosť dodávateľského reťazca, a vyhotoviť zoznam „zabezpečených prevádzkovateľov“, ktorý bude dostupný vnútroštátnym orgánom, centrálnym kontaktným miestam a Komisii.

Článok 11

V tomto článku sa ustanovuje zriadenie centrálneho kontaktného miesta pre bezpečnosť dodávateľského reťazca ako kontaktný bod pre členské štáty a Komisiu.

Článok 12

V tomto článku je uvedený záväzok členských štátov zabezpečiť primeraný a pravidelný dohľad nad celoštátnymi systémami, ktoré vedú k udeleniu štatútu „zabezpečeného prevádzkovateľa“.

Článok 13

V tomto článku sa stanovuje, že technické požiadavky uvedené prílohách k tejto smernici sa môžu zmeniť alebo doplniť na základe postupu uvedenom v rozhodnutí 1999/468/ES.

Článok 14

V tomto článku sa stanovuje, že Komisii bude pomáhať výbor, zložený zo zástupcov členských štátov.

Článok 15

Tento článok sa týka dôvernosti informácií v súvislosti s bezpečnosťou.

Článok 16

Tento článok obsahuje podrobnosti o nadobudnutí účinnosti.

Príloha 1– 4

Tieto prílohy obsahujú podrobné požiadavky na zasielateľa, dopravnú spoločnosť, zasielateľskú spoločnosť a sklad, skladovacie zariadenie alebo vnútroštátnu stanicu, ktorej sa má udeliť štatút „zabezpečeného prevádzkovateľa“.

Príloha 5

Táto príloha obsahuje podrobné požiadavky pre prevádzkovateľov na hodnotenie rizika.

Príloha 6

Obsahuje podrobné podmienky, ktoré má splniť uznaná organizácia pre bezpečnosť dodávateľského reťazca.

2006/0025(COD)

Návrh

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

o zvýšení bezpečnosti dodávateľského reťazca (Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, a najmä na jej článok 71,

so zreteľom na návrh Komisie[15],

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru[16],

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov[17],

konajúc podľa postupu uvedeného v článku 251 Zmluvy[18],

keďže:

(1) Narušenia bezpečnosti a terorizmus patria medzi najväčšie hrozby pre ideály demokracie, slobody a mieru, ktoré predstavujú samotný základ Európskej únie.

(2) Dodávateľský reťazec by mal byť chránený proti narušeniam bezpečnosti. Táto ochrana by bola na prospech užívateľom dopravných služieb, pracujúcim, hospodárstvu a spoločnosti ako celku.

(3) Európska rada vyzvala na „zdokonalenie všetkých foriem dopravných systémov vrátane zdokonalenia právneho rámca a zlepšenia preventívnych mechanizmov“[19].

(4) V poslednom období sa v Európe dosiahlo výrazné zlepšenie v oblasti bezpečnosti leteckej dopravy[20] a námornej dopravy.[21] Ďalšie zlepšenie sa očakáva po nedávnom prijatí bezpečnostných opatrení pre prístavy[22].

(5) Úroveň bezpečnosti dodávateľského reťazca mimo uvedených oblastí zostáva neuspokojivá bez účinných pravidiel Spoločenstva.

(6) Je potrebné zvýšiť úroveň dodávateľského reťazca v európskej pozemnej doprave. To by sa malo dosiahnuť prijatím primeraných opatrení bez vplyvu na právne úpravy členských štátov v oblasti národnej bezpečnosti a na opatrenia, ktoré možno prijímať na základe hlavy VI Zmluvy o Európskej únii.

(7) Akékoľvek opatrenie musí zohľadňovať trhy dodávateľského reťazca, ktoré tvorí obrovské množstvo prevádzkovateľov a prevádzkových modelov, v dôsledku čoho sú opatrenia porovnateľné s opatreniami v leteckej a námornej doprave v krátkodobom horizonte neprimerané.

(8) Akékoľvek opatrenie by malo zabezpečiť voľný tok obchodu a umožniť sprísnenie minimálnych bezpečnostných požiadaviek.

(9) Členské štáty by mali zaviesť systém, v ktorom budú prideľovať štatút „zabezpečeného prevádzkovateľa“ prevádzkovateľom v dodávateľskom reťazci, ktorí majú sídlo v Spoločenstve, ak títo prevádzkovatelia splnia určité minimálne bezpečnostné požiadavky. Tento systém by mal byť zlučiteľný s programami bezpečnosti dodávateľského reťazca, ktoré sa vypracúvajú pre celosvetové dodávateľské reťazce.

(10) Prevádzkovatelia dodávateľského reťazca patria do jednej z nasledujúcich skupín: príprava a preprava tovaru z miesta výroby; doprava tovaru; zasielateľstvo tovaru; operácie v skladoch, skladových priestoroch a vnútrozemských termináloch/prekladiskách.

(11) Pre každú z týchto skupín prevádzkovateľov dodávateľského reťazca by sa mali stanoviť minimálne bezpečnostné požiadavky. Členské štáty môžu zaviesť vyššie požiadavky pre prevádzkovateľov usadených na ich území.

(12) Systém „zabezpečených prevádzkovateľov“ bude poskytovať výhody pre orgány a komerčných prevádzkovateľov.

(13) Systém „zabezpečených prevádzkovateľov“ umožní orgánom zodpovedným za bezpečnosť sústrediť svoje riadiace zdroje na tých prevádzkovateľov, ktorí nie sú pripravení splniť minimálne bezpečnostné požiadavky, a to v kontexte spoločného celoeurópskeho úsilia v oblasti bezpečnostnej ochrany.

(14) Štatút „zabezpečeného prevádzkovateľa“ sa uznáva v celej Európskej únii.

(15) Členské štáty by mali poskytnúť „zabezpečeným prevádzkovateľom“ uľahčenia v oblasti bezpečnostných kontrol plus zjednodušenia bezpečnostných kontrol na vonkajších hraniciach vrátane, ak je k dispozícii, využitia „režimu zrýchleného vybavenia“, bez straty práva vykonávať bezpečnostné kontroly „zabezpečených prevádzkovateľov“.

(16) „Zabezpečení prevádzkovatelia“ budú ďalej schopní dokázať trhu schopnosť udržať dodávateľský reťazec bez porušenia bezpečnosti, pozitívne sa odlíšiť od ostatných prevádzkovateľov a zaviesť pozitívny trend výkonu ochrany obchodnej činnosti.

(17) Členské štáty by mali zabezpečiť, aby zoznam „zabezpečených prevádzkovateľov“ bol dostupný pre orgány ostatných členských štátov a Komisiu.

(18) Štatút „zabezpečeného prevádzkovateľa” by sa mal uznávať v celej Európskej únii, ale mohol by ho zrušiť členský štát, ktorý ho udelil, ak sa zistí, že prevádzkovateľ vážne porušuje podmienky, na základe ktorých bol udelený. Tento štatút by mal byť na obmedzené obdobie, ale ktoré je možno predĺžiť. Členský štát môže odmietnuť poskytnúť uľahčenia a zjednodušenia, ak zistí, že „zabezpečený prevádzkovateľ“, ktorému tento štatút udelil iný členský štát, nespĺňa minimálne bezpečnostné požiadavky.

(19) Členské štáty by mohli vymenovať uznávané organizácie pre bezpečnosť dodávateľského reťazca na účel hodnotenia, či žiadajúci „zabezpečený prevádzkovateľ“ spĺňa požadované podmienky.

(20) Členské štáty by mali vymenovať príslušný orgán pre bezpečnosť dodávateľského reťazca.

(21) Členské štáty by mali zabezpečiť, aby úlohu styčného miesta medzi Komisiou a členskými štátmi prevzalo centrálne miesto.

(22) Členské štáty by mali monitorovať implementáciu prevádzkovateľmi dodávateľského reťazca.

(23) Opatrenia potrebné na implementáciu tohto nariadenia by mali byť prijaté v súlade s rozhodnutím Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu[23]. Mal by sa definovať postup úpravy tohto nariadenia na zohľadnenie vývoja medzinárodných nástrojov a na úpravu alebo dopĺňanie podrobných ustanovení príloh tohto nariadenia z hľadiska skúseností bez zmeny rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia.

(24) Ciele navrhovanej akcie, a to za zavedenie spoločného prístupu k bezpečnosti dodávateľského reťazcadodávateľského reťazca, spoločný systém „zabezpečených prevádzkovateľov“ a potreba zabezpečiť uznávanie štatútu „zabezpečeného prevádzkovateľa“ udeľovaného na úrovni jednotlivých štátov na celom spoločnom dopravnom trhu možno z dôvodu európskeho rozmeru tohto nariadenia lepšie dosiahnuť na úrovni Spoločenstva, môže Spoločenstvo prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku sa toto nariadenie obmedzuje na minimálne bezpečnostné požiadavky nevyhnutné na dosiahnutie cieľov bezpečnosti dodávateľského reťazca a neprekračuje rámec nevyhnutný na tento účel.

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Cieľ

1. Toto nariadenie stanovuje spoločné pravidlá zvýšenia bezpečnosti dodávateľského reťazca v pozemnej doprave s ohľadom na hrozby narušenia bezpečnosti.

2. Cieľ stanovený v odseku 1 sa dosiahne:

a) zriadením systému, ktorý umožní členským štátom udeľovať štatút „zabezpečeného prevádzkovateľa“ prevádzkovateľom v dodávateľskom reťazci,

b) stanovením minimálnych bezpečnostných požiadaviek, ktoré prevádzkovatelia musia splniť skôr, ako im môže byť udelený štatút „zabezpečeného prevádzkovateľa,

c) zriadením primeraných mechanizmov monitorovania.

Článok 2

Vymedzenie pojmu

Dodávateľský reťazec na účel tohto nariadenia znamená všetky príslušné procesy a prevádzkovateľov zapojených do prípravy na dopravu a pozemnej dopravy tovaru z miesta výroby do miesta dodania na území Európskeho spoločenstva.

Článok 3

Rozsah pôsobnosti

1. Toto nariadenie sa vzťahuje na bezpečnosť dodávateľského reťazca a zaoberá sa zabezpečením ochrany nákladu, dopravy a podľa potreby infraštruktúry v súvislosti s dodávateľským reťazcom na území Európskeho spoločenstva.

2. Opatrenia stanovené v tomto nariadení sa vzťahujú na každého prevádzkovateľa, ktorý je zapojený do jednej z nasledujúcich činností:

a) príprava tovaru na prepravu a preprava tovaru z miesta výrobu,

b) doprava tovaru,

c) zasielateľstvo tovaru,

d) prevádzka skladov, skladových priestorov a vnútrozemských terminálov / prekladísk.

3. Toto nariadenie sa uplatňuje bez toho, aby boli dotknuté:

a) pravidlá Spoločenstva v oblasti bezpečnostnej ochrany civilného letectva[24],

b) pravidlá Spoločenstva, týkajúce sa zvýšenia bezpečnosti lodí a prístavných zariadení[25],

c) pravidlá Spoločenstva, týkajúce sa bezpečnosti prístavov[26].

d) pravidlá Spoločenstva a medzinárodné pravidlá týkajúce sa dopravy nebezpečného tovaru[27] a jadrových materiálov[28],

e) colné pravidlá Spoločenstva[29].

Článok 4

Príslušný orgán pre bezpečnosť dodávateľského reťazca

Členské štáty určia príslušný orgán pre bezpečnosť dodávateľského reťazca na koordináciu, implementáciu a monitorovanie uplatňovania opatrení bezpečnosti dodávateľského reťazca stanovených v tomto nariadení.

Článok 5

„Zabezpečený prevádzkovateľ“

1. Členské štáty ustanovia do 18 mesiacov od prijatia tohto nariadenia systém udeľovania štatútu „zabezpečeného prevádzkovateľa“ prevádzkovateľom v dodávateľskom reťazci.

2. Prevádzkovateľ môže požiadať o udelenie štatútu „zabezpečeného prevádzkovateľa“, ak je zapojený do jednej z nasledujúcich činností v dodávateľskom reťazci:

a) príprava tovaru na prepravu a preprava tovaru z miesta výrobu,

b) doprava tovaru,

c) zasielateľstvo tovaru,

d) prevádzka skladov, skladových priestorov a vnútrozemských terminálov / prekladísk.

3. Žiadosť sa zasiela príslušnému orgánu pre bezpečnosť dodávateľského reťazca v krajine, v ktorej je žiadateľ usadený.

4. Štatút „zabezpečeného prevádzkovateľa“ dokazuje schopnosť prevádzkovateľa, ktorému bol udelený, udržať časť dodávateľského reťazca, za ktorú zodpovedá, bez porušenia bezpečnosti.

5. Členské štáty informujú Európsku komisiu, keď zavedú svoj systém udeľovania štatútu „zabezpečeného prevádzkovateľa“.

Článok 6

Výhody „zabezpečeného prevádzkovateľa”

1. Členské štáty umožnia, aby „zabezpečení prevádzkovatelia“ mali nárok na výhody z uľahčení a zjednodušení týkajúcich sa opatrení bezpečnostnej kontroly („režim zrýchleného vybavenia”).

2. Medzi uľahčenia a zjednodušenia patrí povolenie „zabezpečeným prevádzkovateľom“ presúvať svoje náklady na základe postupov, pri ktorých budú vybavení oddelene od prevádzkovateľov, ktorí nie sú zabezpečení. Medzi ne patrí aj nižšia úroveň bezpečnostných kontrol.

3. Členské štáty môžu preveriť pravosť štatútu „zabezpečeného prevádzkovateľa“ na príslušnom centrálnom mieste.

4. Členský štát môže odmietnuť uplatniť článok 6 ods. 1 a 6 ods. 2 voči „zabezpečenému prevádzkovateľovi“ iného členského štátu, ak sa zistí, že tento prevádzkovateľ závažne porušuje bezpečnostné pravidlá. Bezodkladne o tom informuje ostatné členské štáty a Komisiu a predloží záležitosť výboru zriadenému podľa článku 14. Články 9 a 12 sa uplatňujú.

Článok 7

Vzájomné uznávanie

Štatút „zabezpečeného prevádzkovateľa“ udelený v jednom členskom štáte uznávajú orgány všetkých členských štátov.

Článok 8

Udelenie štatútu

1. Prevádzkovateľovi sa štatút „zabezpečeného prevádzkovateľa“ udelí, ak dokáže, že:

a) ustanovil, vykonával a zachytil v písomných dokumentoch systém riadenia bezpečnostnej ochrany,

b) zabezpečuje, že má k dispozícii zdroje na obranu proti možným bezpečnostným rizikám pre tú časť dodávateľského reťazca, za ktorú nesie zodpovednosť,

c) jeho systém riadenia bezpečnostnej ochrany umožňuje trvalé zlepšovanie,

d) spĺňa špecifické požiadavky stanovené v prílohách,

e) spĺňa podľa potreby požiadavky podľa pravidiel uvedených v článku 3 ods. 3.

2. Štatút „zabezpečeného prevádzkovateľa“ sa udeľuje na obdobie troch rokov. Tento štatút možno predĺžiť, ak „zabezpečený prevádzkovateľ“ naďalej spĺňa minimálne požiadavky tohto nariadenia.

3. Ak prevádzkovateľovi bol udelený štatút „schváleného hospodárskeho subjektu” v súlade s článkom 5a nariadenia ES č. 648/2005[30], príslušný orgán pre bezpečnosť dodávateľského reťazca preskúma splnenie kritérií stanovených v odseku 1, za podmienky, že kritériá udelenia štatútu „schváleného hospodárskeho subjektu ” sú rovnaké alebo porovnateľné.

Článok 9

Zrušenie alebo pozastavenie štatútu

1. Členské štáty zavedú pravidlá, ktoré umožňujú zrušenie štatútu „zabezpečeného prevádzkovateľa“, ak sa zistí, že prevádzkovateľ sa dopustil závažného alebo opakovaného porušenia podmienok, za ktorých bol štatút udelený.

2. Štatút „zabezpečeného prevádzkovateľa“ možno zrušiť aj v dôsledku kontrol vykonávania a zhody s požiadavkami v súlade s článkom 12.

3. Ak sa zruší štatút „zabezpečeného prevádzkovateľa“, prevádzkovateľ môže podať novú žiadosť až po dvoch rokoch.

4. Členské štáty zavedú pravidlá, ktoré umožnia pozastavenie štatútu „zabezpečeného prevádzkovateľa“, ak sa zistí, že prevádzkovateľ sa dopustil iného porušenia podmienok, za ktorých bol štatút udelený.

5. Platnosť pozastavenia sa ukončí, ak sa príslušný orgán pre bezpečnosť dodávateľského reťazca presvedčí, že porušenia sú napravené.

Článok 10

Postupy udeľovania štatútu

1. Za udeľovanie štatútu „zabezpečeného prevádzkovateľa“ je zodpovedný príslušný orgán pre bezpečnosť dodávateľského reťazca. Členské štáty zriadia register všetkých „zabezpečených prevádzkovateľov“. Tento register je dostupný pre príslušné orgány pre bezpečnosť dodávateľského reťazca a centrálne miesta členských štátov a pre Komisiu.

2. Každý „zabezpečený prevádzkovateľ“ dostane identifikačné číslo, ktoré začína kódom krajiny členského štátu.

3. Členské štáty môžu určiť uznávané organizácie pre bezpečnosť dodávateľského reťazca na účel uvedený v odseku 1. Uznávané organizácie pre bezpečnosť dodávateľského reťazca musia spĺňať podmienky stanovené v prílohe 6.

Článok 11

Centrálne miesta pre bezpečnosť dodávateľského reťazca

1. Členské štáty určia centrálne miesto pre bezpečnosť dodávateľského reťazca.

2. Centrálne miesto slúži ako styčné miesto pre Komisiu a ostatné členské štáty a pomáha pri uplatňovaní opatrení bezpečnosti dodávateľského reťazca, sleduje ho a informuje o ňom.

Článok 12

Kontrola implementácie a zhody s požiadavkami

Členské štáty zabezpečia primerané monitorovanie systému „zabezpečených prevádzkovateľov“ vrátane dohľadu nad uznávanými organizáciami pre bezpečnosť dodávateľského reťazca.

Článok 13

Prispôsobenie

Ustanovenia príloh možno meniť alebo dopĺňať podrobnými technickými požiadavkami v súlade s postupom uvedeným v článku 14 bez toho, aby sa zmenil rozsah pôsobnosti tohto nariadenia.

Článok 14

Konanie výboru

1. Komisii pomáha výbor zložený zo zástupcov členských štátov, ktorého predsedom je zástupca Komisie.

2. Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňujú sa články 5 a 7 rozhodnutia 1999/468/ES[31] so zreteľom na ustanovenia jeho článku 8.

3. Lehota ustanovená v článku 5 ods. 6 rozhodnutia 1999/468/ES je jeden mesiac.

4. Výbor prijme svoj rokovací poriadok.

Článok 15

Dôvernosť a rozširovanie informácií

1. Komisia prijme pri uplatňovaní tohto nariadenia primerané opatrenia v súlade so smernicou Komisie 2001/844/ES, ESUO, Euratom[32] na ochranu informácií, na ktoré sa vzťahujú požiadavky ochrany dôverných informácií, ku ktorým má prístup, alebo ktoré jej oznámili členské štáty.

2. Členské štáty prijmú rovnocenné opatrenia v súlade so svojimi príslušnými vnútroštátnymi právnymi predpismi.

Článok 16

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli

Za Európsky parlament Za Radu

predseda predseda

PRÍLOHA 1

Prepravca

(príprava tovaru na prepravu a preprava tovaru z miesta výroby)

Štatút „zabezpečeného prevádzkovateľa“ možno prepravcovi udeliť, ak sa jeho systém riadenia bezpečnosti zakladá na hodnotení rizík a venuje pozornosť nasledujúcim skutočnostiam:

Fyzická bezpečnosť – Všetky budovy a priestory by mali byť chránené pred neoprávneným vstupom a pred narušením zvonku. Fyzická bezpečnosť by mala zahŕňať:

- uzamykacie zariadenia vonkajších a vnútorných dverí, okien, brán a plotov,

- osvetlenie vnútri a mimo prevádzkového objektu vrátane parkovacích miest,

- parkovaciu plochu pre súkromné vozidlá umiestnenú mimo plochy pre odosielanie, nakladanie a náklad,

- interné/externé komunikačné systémy pre kontaktovanie pracovníkov internej ochrany alebo miestnych orgánov pre presadzovanie práva.

Kontrola prístupu – Neoprávnený prístup k prevádzkovým objektom a dopravným prostriedkom by mal byť zakázaný. Kontrola by mala zahŕňať:

- systematickú bezpečnú identifikáciu všetkých zamestnancov, návštevníkov a obchodných partnerov,

- postupy zastavenia neoprávnených/neidentifikovaných osôb.

Bezpečnostné postupy – Opatrenia pre manipuláciu s prichádzajúcim a odchádzajúcim tovarom by mali zahŕňať ochranu pred prinesením, vymenením alebo stratou materiálu. Bezpečnostné postupy by mali zahŕňať:

- určeného pracovníka bezpečnostnej služby pre dozor nad prinesením/odnesením nákladu,

- správne značenie, váženie a počítanie nákladu a jeho zachytávanie v písomných dokumentoch,

- kontrolu neporušenosti pečatí alebo iných bezpečnostných ochranných zariadení prichádzajúceho nákladu,

- postupy pečatenia odchádzajúceho nákladu alebo zabezpečovania inými bezpečnostnými ochrannými zariadeniami,

- zisťovanie a nahlasovanie deficitu a prebytku,

- sledovanie pohybu prichádzajúceho a odchádzajúceho tovaru,

- správne uskladnenie prázdnych a plných prepravných jednotiek na zabránenie neoprávneného prístupu,

- postupy riešenia odchýlok od normálneho stavu alebo protiprávnych činností, ktoré spoločnosť zistila alebo o ktorých má podozrenie.

Ochrana osôb – Spoločnosti by mali zriadiť interný proces kontroly budúcich zamestnancov a overovania žiadostí, pri ktorom sa úplne dodržiavajú právne predpisy týkajúce sa rovnakého zaobchádzania a ochrany osobných údajov. Takýto interný proces môže zahŕňať kádrové previerky a iné testy v závislosti od príslušnej funkcie dotknutého zamestnanca.

Dokumentačné postupy – Spoločnosti by mali zabezpečiť, aby dokumentácia bola úplná, čitateľná, presná a podaná načas.

Ochrana informácií – Všetky informačné procesy v súvislosti s operáciami dodávateľského reťazca musia byť chránené.

Informovanosť o vzdelávaní a odbornej príprave – Zamestnancom by mal byť poskytnutý program informovanosti o ochrane bezpečnosti, ktorý zahŕňa chápanie možných bezpečnostných rizík, udržiavanie neporušenosti výrobkov a zisťovanie a riešenie neoprávneného prístupu. Tieto programy by mali stimulovať aktívnu účasť zamestnancov na bezpečnostných kontrolách.

PRÍLOHA 2

Dopravná spoločnosť

Štatút „zabezpečeného prevádzkovateľa“ možno dopravnej spoločnosti udeliť, ak sa jej systém riadenia bezpečnosti zakladá na hodnotení rizík a venuje pozornosť nasledujúcim skutočnostiam:

Fyzická bezpečnosť – Všetky budovy a priestory by mali byť chránené pred neoprávneným vstupom a pred narušením zvonku. Fyzická bezpečnosť by mala zahŕňať:

- uzamykacie zariadenia vonkajších a vnútorných dverí, okien, brán a plotov,

- oplotenie okolo obvodu, primerané osvetlenie vnútri a mimo prevádzkového objektu vrátane parkovacích plôch,

- parkovaciu plochu pre súkromné vozidlá umiestnenú mimo plochy pre odosielanie, nakladanie a náklad,

- interné/externé komunikačné systémy pre kontaktovanie pracovníkov internej ochrany alebo miestnych orgánov pre presadzovanie práva.

Kontrola prístupu – Neoprávnený prístup k prevádzkovým objektom a dopravným prostriedkom by mal byť zakázaný. Kontrola by mala zahŕňať:

- systematickú bezpečnú identifikáciu všetkých zamestnancov, návštevníkov a obchodných partnerov,

- postupy zastavenia neoprávnených/neidentifikovaných osôb.

Bezpečnostné postupy – Mali by byť zavedené postupy proti vloženiu materiálu, ktorý nie je zachytený v písomných dokumentoch, na dopravný prostriedok a do nákladu, a na ochranu proti povoleniu prístupu neoprávneným pracovníkom. Bezpečnostné postupy by mali zahŕňať:

- správne značenie a počítanie nákladu/zariadení na manipuláciu s nákladom a ich zachytávanie v písomných dokumentoch,

- kontrolu neporušenosti pečatí alebo iných ochranných zariadení pri prijímaní nákladu na dopravu,

- postupy zabezpečovania neporušenosti pečatí a iných ochranných zariadení pri odovzdávaní nákladu,

- systém zisťovania a nahlasovania deficitov,

- sledovanie pohybu prichádzajúceho a odchádzajúceho tovaru a dopravných prostriedkov,

- postupy riešenia odchýlok od normálneho stavu alebo protiprávnych činností, ktoré spoločnosť zistila alebo o ktorých má podozrenie.

V prípade, ak sa zistia materiály nezachytené v písomných dokumentoch alebo znaky nedovolenej manipulácie, mala by sa vykonať fyzická kontrola prístupných častí dopravného prostriedku a ľahko prístupných častí blízko dopravného prostriedku. Mali by byť zavedené postupy nahlasovania týchto prípadov.

Ochrana osôb – Spoločnosti by mali zriadiť interný proces kontroly budúcich zamestnancov a overovania žiadostí, pri ktorom sa úplne dodržiavajú právne predpisy týkajúce sa rovnocenného zaobchádzania a ochrany osobných údajov. Takýto interný proces môže zahŕňať kádrové previerky a iné testy v závislosti od príslušnej funkcie dotknutého zamestnanca.

Dokumentačné postupy – Spoločnosti by mali zabezpečiť, aby dokumentácia bola úplná, čitateľná, presná a podaná načas.

Ochrana informácií – Všetky informačné procesy v súvislosti s operáciami dodávateľského reťazca musia byť chránené.

Opatrenia týkajúce sa toku zabezpečeného nákladu – Spoločnosti môžu zvýšiť hodnotenie nákladu ponúkaného „nezabezpečenými prevádzkovateľmi“ ako zabezpečený náklad, ak im to umožní kontrola obsahu. Ak sa takáto kontrola neuskutoční, alebo ak neumožní považovať náklad za súčasť bezpečného dodávateľského reťazca, „režim zrýchleného vybavenia“ možno odmietnuť.

Informovanosť o vzdelávaní a odbornej príprave – Zamestnancom by mal byť poskytnutý program informovanosti o ochrane bezpečnosti, ktorý zahŕňa chápanie možných bezpečnostných rizík, udržiavanie neporušenosti výrobkov a zisťovanie a riešenie neoprávneného prístupu. Tieto programy by mali stimulovať aktívnu účasť zamestnancov na bezpečnostných kontrolách.

PRÍLOHA 3

Zasielateľská spoločnosť

Štatút „zabezpečeného prevádzkovateľa“ možno zasielateľskej spoločnosti udeliť, ak sa jej systém riadenia bezpečnosti zakladá na hodnotení rizík a venuje pozornosť nasledujúcim skutočnostiam:

Kontroly prístupu – Neoprávnený prístup k prevádzkovým objektom by mal byť zakázaný. Kontroly by mali zahŕňať pozitívnu identifikáciu všetkých zamestnancov, návštevníkov a obchodných partnerov, ako aj postupy zastavenia neoprávnených/neidentifikovaných osôb.

Bezpečnostné postupy – Postupy by sa mali zameriavať na odchýlky od normálneho stavu alebo protiprávne činnosti, ktoré spoločnosť zistila alebo o ktorých má podozrenie.

Spracovanie dokumentov – Zasielateľské spoločnosti by mali venovať maximálne úsilie zabezpečeniu, aby všetky dokumenty dodávané a používané pri odbavovaní nákladu boli čitateľné a chránené proti zámene, strate alebo vneseniu chybných informácií. Dokumentačné postupy by mali zahŕňať:

- udržiavanie presnosti prijatých informácií vrátane mena a adresy prepravcu a adresáta; strán, ktorým sa zasiela prvé a druhé avízo; opisu, hmotnosti, množstva a mernej jednotky (napr. debny, krabice atď.) nákladu,

- zaznamenávanie, nahlasovanie a vyšetrovanie deficitov a prebytkov nákladu,

- sledovanie pohybu prichádzajúceho a odchádzajúceho tovaru,

- ochrana prístupu k počítačom a počítačových informácií.

Ochrana osôb – Spoločnosti by mali zriadiť interný proces kontroly budúcich zamestnancov a overovania žiadostí, pri ktorom sa úplne dodržiavajú právne predpisy týkajúce sa rovnocenného zaobchádzania a ochrany osobných údajov. Takýto interný proces môže zahŕňať kádrové previerky a iné testy v závislosti od príslušnej funkcie dotknutého zamestnanca.

Dokumentačné postupy – Spoločnosti by mali zabezpečiť, aby nákladné listy, dodacie listy, respektíve iné dokumenty súvisiace s dopravou boli úplné, čitateľné, presné a podané načas.

Ochrana informácií – Všetky informačné procesy v súvislosti s operáciami dodávateľského reťazca musia byť chránené.

Opatrenia týkajúce sa toku zabezpečeného nákladu – Spoločnosti môžu zvýšiť hodnotenie nákladu ponúkaného „nezabezpečenými prevádzkovateľmi“ ako zabezpečený náklad, ak im to umožní kontrola obsahu. Ak sa takáto kontrola neuskutoční, alebo ak neumožní považovať náklad za súčasť bezpečného dodávateľského reťazca, „režim zrýchleného vybavenia“ možno odmietnuť.

Informovanosť o vzdelávaní a odbornej príprave – Zamestnancom by mal byť poskytnutý program informovanosti o ochrane bezpečnosti, ktorý zahŕňa chápanie možných bezpečnostných rizík, udržiavanie neporušenosti výrobkov a zisťovanie a riešenie neoprávneného prístupu. Tieto programy by mali stimulovať aktívnu účasť zamestnancov na bezpečnostných kontrolách a mali by zabezpečovať:

- ocenenie aktívnej účasti zamestnancov na bezpečnostných kontrolách,

- odbornú prípravu na kontrolu podvodov s dokumentmi a kontrolu počítačovej bezpečnosti.

PRÍLOHA 4

Prevádzka skladov, skladových objektov alebo vnútrozemských terminálov/prekladísk (vrátane vnútrozemských prístavov*)

Štatút „zabezpečeného prevádzkovateľa“ možno spoločnosti, ktorá prevádzkuje sklad, skladový objekt, vnútrozemské prekladisko/terminál alebo vnútrozemský prístav, udeliť, ak sa jej systém riadenia bezpečnosti zakladá na hodnotení rizík a ak venuje pozornosť nasledujúcim skutočnostiam:

Fyzická bezpečnosť – Všetky budovy by mali byť postavené z materiálov, ktoré sú odolné proti neoprávnenému vstupu a chránia pred narušením zvonku. Fyzická bezpečnosť by mala zahŕňať:

- uzamykacie zariadenia vonkajších a vnútorných dverí, okien, brán a plotov,

- osvetlenie vnútri a mimo prevádzkového objektu vrátane parkovacích plôch,

- parkovaciu plochu pre súkromné vozidlá umiestnenú mimo plochy pre odosielanie, nakladanie a náklad,

- zavedené interné/externé komunikačné systémy pre kontaktovanie pracovníkov internej ochrany alebo miestnych orgánov pre presadzovanie práva.

Kontrola prístupu – Neoprávnený prístup k plochám pre odosielanie, nakladanie a náklad by mal byť zakázaný. Kontrola by mala zahŕňať:

- systematickú bezpečnú identifikáciu všetkých zamestnancov, návštevníkov a obchodných partnerov,

- postupy zastavenia neoprávnených/neidentifikovaných osôb.

Bezpečnostné postupy – Mali by byť zavedené postupy na ochranu proti prineseniu materiálu, ktorý nie je zachytený v písomných dokumentoch, do skladu, skladového objektu alebo vnútrozemského terminálu/prekladiska (vrátane vnútrozemských prístavov). Bezpečnostné postupy by mali zahŕňať:

- určeného pracovníka bezpečnostnej služby pre dozor nad prinesením/odnesením nákladu,

- preverenie správne označeného, spočítaného a zdokumentovaného nákladu a zariadení porovnaním s dodacími dokladmi,

- kontrolu neporušenosti pečatí alebo iných bezpečnostných ochranných zariadení prichádzajúceho nákladu,

- postupy pečatenia odchádzajúceho nákladu a zabezpečovania inými bezpečnostnými ochrannými zariadeniami,

- postupy zisťovania a nahlasovania deficitov a prebytkov,

- postupy riešenia odchýlok od normálneho stavu alebo protiprávnych činností, ktoré spoločnosť zistila alebo o ktorých má podozrenie.

- správne uskladnenie prázdnych a plných prepravných jednotiek na zabránenie neoprávneného prístupu,

- zabránenie prístupu k nákladu alebo prázdnym prepravným jednotkám.

Ochrana osôb – Spoločnosti by mali zriadiť interný proces kontroly budúcich zamestnancov a overovania žiadostí, pri ktorom sa úplne dodržiavajú právne predpisy týkajúce sa rovnocenného zaobchádzania a ochrany osobných údajov. Takýto interný proces môže zahŕňať kádrové previerky a iné testy v závislosti od príslušnej funkcie dotknutého zamestnanca.

Ochrana informácií – Všetky informačné procesy v súvislosti s operáciami dodávateľského reťazca musia byť chránené.

Opatrenia týkajúce sa toku zabezpečeného nákladu – Spoločnosti môžu zvýšiť hodnotenie nákladu ponúkaného „nezabezpečenými prevádzkovateľmi“ ako zabezpečený náklad, ak im to umožní kontrola obsahu. Ak sa takáto kontrola neuskutoční, alebo ak neumožní považovať náklad za súčasť bezpečného dodávateľského reťazca, „režim zrýchleného vybavenia“ možno odmietnuť.

Informovanosť o vzdelávaní a odbornej príprave – Zamestnancom by mal byť poskytnutý program informovanosti o ochrane bezpečnosti, ktorý zahŕňa chápanie možných bezpečnostných rizík, udržiavanie neporušenosti výrobkov a zisťovanie a riešenie neoprávneného prístupu. Tieto programy by mali stimulovať aktívnu účasť zamestnancov na bezpečnostných kontrolách.

* Ak sa neuplatňuje nariadenie (ES) 725/2004.

PRÍLOHA 5

Hodnotenie rizík

Hodnotenie rizík prevádzkovateľa by malo viesť k systému riadenia bezpečnosti. Hodnotenie rizík sa musí zakladať na celkovej situácii spoločnosti, nie na špecifickej dopravnej operácii, a musí venovať pozornosť aspoň týmto krokom:

Prvý krok – identifikácia druhov hrozby:

- sledovanie aktuálnych správ o súčasnej vnútroštátnej a medzinárodnej situácii alebo o súčasných teroristických akciách,

- odporúčania bezpečnostných orgánov ohľadom rizika teroristického útoku voči zariadeniam alebo prevádzke,

- atraktívnosť budovy, prevádzky alebo pracovníkov pre teroristický útok,

- možnosť vedľajších škôd z hľadiska umiestnenia prevádzkovateľa v blízkosti vysoko rizikových objektov.

Druhý krok – Určenie, čo sa má chrániť, a najmä aká je zraniteľnosť z hľadiska teroristického útoku.

Tretí krok – Určenie, čo by sa malo robiť na zníženie rizika na prijateľnú úroveň.

PRÍLOHA 6

Podmienky, ktoré by mala splniť uznávaná organizácia pre bezpečnosť dodávateľského reťazca

Uznávaná organizácia pre bezpečnosť dodávateľského reťazca by mala byť schopná dokázať:

- čistú minulosť z hľadiska korupcie a podvodov za organizáciu, ako aj jej zamestnancov,

- odborné znalosti o príslušných aspektoch bezpečnosti dodávateľského reťazca,

- primerané vedomosti o operáciách dodávateľského reťazca vrátane vedomostí o prevádzkových požiadavkách,

- primerané vedomosti o ostatných činnostiach týkajúcich sa bezpečnostnej ochrany, ktoré by mohli mať vplyv na bezpečnosť dodávateľského reťazca,

- schopnosť hodnotiť pravdepodobnosť rizík bezpečnosti dodávateľského reťazca,

- schopnosť udržiavať a zlepšovať odborné znalosti jej zamestnancov o bezpečnosti dodávateľského reťazca,

- schopnosť trvalo sledovať dôveryhodnosť jej zamestnancov,

- schopnosť vykonávať primerané opatrenia na zabránenie neoprávneného sprístupnenia materiálov citlivých z hľadiska bezpečnosti alebo na zabránenie prístupu k nim,

- znalosť príslušných vnútroštátnych a medzinárodných právnych predpisov a bezpečnostných požiadaviek,

- znalosť súčasných bezpečnostných hrozieb a ich charakteru,

- znalosť rozpoznania a odhalenia zbraní, nebezpečných látok a zariadení,

- znalosť nediskriminačného rozpoznania charakterových znakov a modelov správania osôb, ktoré by mohli predstavovať hrozbu pre bezpečnosť dodávateľského reťazca,

- znalosť metód používaných na obchádzanie bezpečnostných opatrení,

- znalosť bezpečnostných a sledovacích zariadení a systémov a ich prevádzkových obmedzení.

LEGISLATÍVNY FINANČNÝ VÝKAZ

1. NÁZOV NÁVRHU:

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady o zvýšení bezpečnosti dodávateľského reťazca.

2. RÁMEC ABM / ABB

Príslušné oblasti politiky a súvisiace činnosti:

Oblasti politiky: vnútrozemská, letecká a námorná dopravná politika

Činnosti: implementácia a monitorovanie opatrení bezpečnosti dodávateľského reťazca.

3. ROZPOČTOVÉ POLOŽKY

3.1. Rozpočtové položky (prevádzkové položky a súvisiace položky technickej a administratívnej pomoci (ex – položky B.A)) vrátane ich názvov:

06 02 03 02 Bezpečnosť dopravy

06 02 11 03 Výbory

3.2. Trvanie činnosti a finančných dôsledkov:

Nevymedzené, so začiatkom v roku 2008.

3.3. Rozpočtové charakteristiky (v prípade potreby pridajte riadky):

Rozpočtová položka | Druh výdavkov | Nové | Príspevok EZVO | Príspevky od kandidátskych krajín | Výdavková kapitola vo finančnom výhľade |

Nepovinné | NRP | NIE | NIE | NIE | Nie |

Nepovinné | NRP | NIE | NIE | NIE | Nie |

4. ZHRNUTIE ZDROJOV

4.1. Finančné zdroje

4.1.1. Zhrnutie viazaných rozpočtových prostriedkov (VRP) a platobných rozpočtových prostriedkov (PRP)

miliónov eur (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Druh výdavkov | Oddiel č. | 2006 | 2007 | 2008 | 2009 | 2010 | 2011 a nasl. | Spolu |

Prevádzkové výdavky [33] |

Viazané rozpočtové prostriedky (VRP) | 8.1 | a | 0 | 0 | 0 | 0 | 0,5 | 0 | 0,5 |

Platobné rozpočtové prostriedky (PRP) | b | 0 | 0 | 0 | 0 | 0,5 | 0 | 0,5 |

Administratívne výdavky zahrnuté v referenčnej sume [34] |

Technická a administratívna pomoc (NRP) | 8.2.4 | c | 0 | 0 | 0 | 0 | 0 | 0 | 0 |

CELKOVÁ REFERENČNÁ SUMA |

Viazané rozpočtové prostriedky | a+c | 0 | 0 | 0 | 0 | 0,5 | 0 | 0,5 |

Platobné rozpočtové prostriedky | b+c | 0 | 0 | 0 | 0 | 0,5 | 0 | 0,5 |

Administratívne výdavky nezahrnuté v referenčnej sume [35] |

Ľudské zdroje a súvisiace výdavky (NRP) | 8.2.5 | d | 0 | 0 | 0 | 0 | 0 | 0 | 0 |

Administratívne náklady okrem ľudských zdrojov a súvisiacich nákladov nezahrnuté v referenčnej sume (NRP) | 8.2.6 | e | 0 | 0 | 0,056 | 0,037 | 0,037 | 0,037 | 0,168 |

Celkové orientačné finančné náklady na intervenciu

VRP SPOLU vrátane nákladov na ľudské zdroje | a+c+d+e | 0 | 0 | 0,056 | 0,037 | 0,537 | 0,037 | 0,668 |

PRP SPOLU vrátane nákladov na ľudské zdroje | b+c+d+e | 0 | 0 | 0,056 | 0,037 | 0,537 | 0,037 | 0,668 |

Podrobnosti o spolufinancovaní

Ak návrh zahŕňa finančnú spoluúčasť členských štátov alebo iných orgánov (uveďte akých), je potrebné uviesť v nasledujúcej tabuľke odhadovanú výšku spolufinancovania (v prípade, že sa predpokladá finančná spoluúčasť iných orgánov, je možné pridať ďalšie riadky):

miliónov eur (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Orgán podieľajúci sa na spolufinancovaní | 2006 | 2007 | 2008 | 2009 | 2010 | 2011 a nasl. | Spolu |

…………………… | f |

VRP SPOLU vrátane spolufinancovania | a+c+d+e+f | 0 | 0 | 0 | 0 | 0 | 0 | 0 |

4.1.2. Zlučiteľnosť s finančným plánovaním

X Návrh je zlučiteľný s platným finančným plánovaním.

( Návrh si vyžiada zmenu v plánovaní príslušnej výdavkovej kapitoly vo finančnom výhľade.

( Návrh si môže vyžiadať uplatnenie ustanovení Medziinštitucionálnej dohody[36] (t. j. flexibilný nástroj alebo revíziu finančného výhľadu).

4.1.3. Finančné dôsledky na príjmy

X Návrh nemá žiadne finančné dôsledky na príjmy

( Návrh má finančné dôsledky na príjmy, a to s nasledujúcim účinkom:

NB: Všetky podrobnosti a pripomienky týkajúce sa spôsobu výpočtu vplyvu na príjmy treba uviesť v samostatnej prílohe.

miliónov eur (zaokrúhlené na jedno desatinné miesto)

Pred činnosťou [Rok n-1] | Situácia po činnosti |

Celkový počet ľudských zdrojov | 0 | 0 | 0 | 0 | 0 | 0 |

5. CHARAKTERISTIKY A CIELE

Podrobnosti týkajúce sa obsahu návrhu sa vyžadujú v dôvodovej správe. Tento oddiel legislatívneho finančného výkazu by mal obsahovať nasledujúce doplňujúce informácie:

5.1. Potrebu, ktorá sa má splniť krátkodobo alebo dlhodobo

Európska rada vo svojom Vyhlásení proti terorizmu z 25. marca 2004[38] „vyzvala na zlepšenie všetkých foriem dopravných systémov vrátane zdokonalenia právneho rámca a zlepšenia preventívnych mechanizmov.“ Tento návrh je reakciou na stanovené potreby a na žiadosť Rady.

Európska únia zaznamenala v posledných rokoch značný pokrok pri ochrane prevádzky svojej dopravy pre hrozbou terorizmu. Európske právne predpisy v oblasti bezpečnostnej ochrany sú zavedené v letectve vrátane letísk a v námornej doprave. Právne predpisy o zabezpečení námorných prístavov dosiahli koniec legislatívneho procesu. Neexistujú európske právne predpisy, ktoré upravujú dodávateľský reťazec mimo oblastí uvedených vyššie. Tento návrh prekrýva jestvujúce nedostatky bezpečnostnej ochrany v rôznych druhoch dopravy.

5.2. Pridanú hodnotu zapojenia Spoločenstva a spojitosť návrhu s inými finančnými nástrojmi a možnú synergiu

Prístup na úrovni Spoločenstva sa vyžaduje na zabránenie opakovaného vzniku vnútroštátnych dopravných trhov v dôsledku vnútroštátnych pravidiel bezpečnosti dodávateľského reťazca, ako v prípade námornej dopravy, námorných prístavov, letectva a letísk.

5.3. Ciele, očakávané výsledky a súvisiace ukazovatele návrhu v kontexte rámca ABM

Žiadne, okrem súčasného fungovania ako garant dodržiavania zakladajúcich zmlúv.

5.4. Spôsob implementácie (orientačne)

Uveďte vybraný spôsob [39] implementácie činnosti.

ٱ Centralizované hospodárenie

ٱ priamo na úrovni Komisie,

ٱ nepriamo delegovaním na:

ٱ výkonné agentúry

ٱ subjekty zriadené Spoločenstvami ako uvádza článok 185 nariadenia o rozpočtových pravidlách

ٱ vnútroštátne verejné subjekty/subjekty, ktoré poskytujú verejnoprospešné služby

ٱ Zdieľané alebo decentralizované hospodárenie

ٱ za účasti členských štátov

ٱ za účasti tretích krajín

ٱ Spoločné hospodárenie s medzinárodnými organizáciami (bližšie uveďte)

Príslušné poznámky:

Žiadne.

6. MONITOROVANIE A HODNOTENIE

6.1. Monitorovací systém

Komisia bude musieť vykonávať obvyklú monitorovaciu prácu ako garant dodržiavania zakladajúcich zmlúv.

6.2. Hodnotenie

6.2.1. Hodnotenie ex-ante

Vyhlásenie Európskej rady z 25. marca 2004[40] o boji proti terorizmu stanovuje naliehavý politický kontext tejto iniciatívy Komisie.

Od roku 2004 sa uskutočňuje proces konzultácií. Tento proces zvýraznil zameranie možných opatrení EÚ na zvýšenie bezpečnosti dodávateľského reťazca v pozemnej doprave a bol vypracovaný a preverený s členskými štátmi a zainteresovanými stranami.

Konzultačný proces a hodnotenie dôsledkov[41] naznačujú, že opatrenia EÚ by mali zohľadňovať tieto skutočnosti:

- Bezpečnosť dodávateľského reťazca znamená myslieť o nemysliteľnom. Bezpečnostné riziká sa týkajú nákladu, druhov dopravy a infraštruktúry. Orgány verejnej moci nikdy nemôžu zaručiť úplnú bezpečnosť.

- Mnoho spoločností stále viac implementuje vlastné bezpečnostné normy. Ich partneri v dodávateľskom reťazci sa musia prispôsobiť týmto postupom. Poskytovatelia dopravných služieb a iní dodávatelia, ktorí pracujú pre mnohých klientov, podliehajú viacerým hodnoteniam, čo je zbytočné, rušivé a nákladné.

- Úlohou je dosiahnuť najvyššiu možnú úroveň bezpečnosti dodávateľského reťazca bez ohrozenia obchodu a pri súčasnom udržaní administratívnych požiadaviek na minimálnej úrovni.

- Orgány verejnej moci a odvetvie potrebujú spolupracovať s cieľom zvýšiť bezpečnosť dodávateľského reťazca. Základnou zásadou je, že prevádzkovatelia, ktorí dobrovoľne splnia určité požiadavky a ktorí boli preverení orgánmi, by mali mať nárok na určité uľahčenia a zjednodušenia.

- Jednotný prístup k rámcu dodávateľského reťazca zníži konkurenciu v oblasti bezpečnosti v rámci EÚ. Certifikácia spoločností by mohla byť jednou z možností.

6.2.2. Opatrenia prijaté po čiastočnom hodnotení/hodnotení ex-post (poučenia získané z podobných skúseností v minulosti)

Komisia má v úmysle objednať štúdiu na hodnotenie dosahu a účinnosti prijatých opatrení. Táto štúdia by sa mala vykonať v roku 2010 a potom každé tri roky. Toto pravidelné hodnotenie je potrebné pre Komisiu, aby mohla navrhovať – prostredníctvom postupu vo výboroch – akékoľvek úpravy navrhovaného systému, ktoré by sa mohli ukázať ako nutné. Jednotkové náklady na každú štúdiu sa odhadujú na 500 000 eur.

6.2.3. Podmienky a pravidelnosť budúcich hodnotení

Pozri bod 6.2.2.

7. OPATRENIA PROTI PODVODOM

Podľa prílohy 6 navrhovaného nariadenia musí uznávaná organizácia z hľadiska bezpečnosti dodávateľského reťazca dokázať čistú minulosť z hľadiska korupcie a podvodov za organizáciu, ako aj jej zamestnancov.

8. PODROBNOSTI O ZDROJOCH

8.1. Ciele návrhu z hľadiska ich finančných nákladov

viazané rozpočtové prostriedky v miliónoch eur (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

2006 | 2007 | 2008 | 2009 | 2010 | 2011 |

Úradníci alebo dočasní zamestnanci [43] (XX 01 01) | A*/AD |

B*, C*/AST |

Zamestnanci financovaní [44] podľa článku XX 01 02 |

Iní zamestnanci [45] financovaní podľa článku XX 01 04/05 |

SPOLU |

8.2.2. Opis úloh súvisiacich s činnosťou

Neuplatňuje sa.

8.2.3. Zdroje ľudských zdrojov (povinné)

(V prípade viacerých zdrojov uveďte počet pracovných miest každého zdroja.)

( Pracovné miesta pridelené v súčasnosti na riadenie programu, ktoré sa majú nahradiť alebo predĺžiť

( Pracovné miesta predbežne pridelené v rámci vykonávania RPS/PNR (ročnej politickej stratégie/predbežného návrhu rozpočtu) na rok n

( Pracovné miesta, ktoré sa majú požadovať v ďalšom procese RPS/PNR

( Pracovné miesta, ktoré sa majú opätovne prideliť za použitia existujúcich zdrojov v rámci riadenia útvaru (vnútorná reorganizácia)

( Pracovné miesta požadované na rok n, avšak neplánované v rámci vykonávania RPS/PNR daného roku

8.2.4. Iné administratívne výdavky zahrnuté v referenčnej sume (XX 01 04/05 – Výdavky na administratívne riadenie)

miliónov eur (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Rozpočtová položka (číslo a názov) | Rok n | Rok n+1 | Rok n+2 | Rok n+3 | Rok n+4 | Rok n+5 a nasl. | SPOLU |

Iná technická a administratívna pomoc |

- intra muros |

- extra muros |

Iná technická a administratívna pomoc spolu |

8.2.5. Finančné náklady na ľudské zdroje a súvisiace náklady ne zahrnuté v referenčnej sume

miliónov eur (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Druh ľudských zdrojov | 2006 | 2007 | 2008 | 2009 | 2010 | 2011 |

Úradníci a dočasní zamestnanci (XX 01 01) |

Zamestnanci financovaní podľa článku XX 01 02 (pomocní zamestnanci, VNE (vyslaní národní experti), zmluvní zamestnanci atď.) (uveďte rozpočtovú položku) |

Náklady na ľudské zdroje a súvisiace náklady spolu (nezahrnuté v referenčnej sume) |

Výpočet – V prípade potreby uveďte odkaz na bod 8.2.1.

8.2.6 Iné administratívne výdavky nezahrnuté v referenčnej sume miliónov eur (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta) |

2006 | 2007 | 2008 | 2009 | 2010 | 2011 | SPOLU |

XX 01 02 11 01 – Misie |

XX 01 02 11 02 – Stretnutia a konferencie |

01 02 11 03 – Výbory (27C730) | 0,056 | 0,0375 | 0,0375 | 0,0375 | 0,168 |

XX 01 02 11 04 – Štúdie a konzultácie |

XX 01 02 11 05 - Informačné systémy |

2 Iné výdavky na riadenie spolu (XX 01 02 11) |

3 Iné výdavky administratívnej povahy (upresnite vložením odkazu na rozpočtovú položku) |

Administratívne náklady spolu, okrem ľudských zdrojov a súvisiacich nákladov (nezahrnutých v referenčnej sume) | 0,056 | 0,0375 | 0,0375 | 0,0375 | 0,168 |

Výpočet – 3 stretnutia výboru zástupcov bezpečnosti dodávateľského reťazca v prvom roku. – 2 stretnutia v nasledujúcich rokoch. Preplatenie cestovných výdavkov národných expertov –predpokladá sa 25-krát priemerne po 750 eur/expert.

[1] Nariadenie (ES) č. 2320/2002, Ú. v. ES L 355, 30.12.2002, s. 1.

[2] Nariadenie (ES) č. 725/2004, Ú. v. EÚ L 129, 29.4.2004, s.6.

[3] Smernica (ES) č. 65/2005, Ú. v. EÚ L 310, 25.11.2005, s.28.

[4] Oznámenie Komisie Rade, Európskemu parlamentu, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov o zlepšení bezpečnosti námornej dopravy, KOM(2003)229, konečné znenie, 16.5.2003, s.18.

[5] Vyhlásenie EÚ o boji proti terorizmu z 25. marca 2004, 7906/2004, 29. marca 2004.

[6] Odhad podľa EU Energy and Transport in Figures, Statistical Pocketbook 2004, kapitola 3.1.12. Toto číslo (za EÚ 25) nezahŕňa výrobcov tovaru, ktorí sú na začiatku reťaze dodávok. Ich zahrnutím by sa celková suma zvýšila na približne 4,7 milióna spoločností v dodávateľskom reťazci.

[7] Nariadenie (ES) č. 648/2005, Ú. v. EÚ L 117/13, 4.5.2005, s. 13.

[8] Nariadenie (ES) č. 2320/2002, Ú. v. ES L 355, 30.12.2002, s. 1.

[9] T. j. James B. Rice, ml. a Philip W. Spayd, „Investing in Supply Chain Security: Collateral Benefits“, máj 2005 (Massachusetts Institute of Technology) a Hau L. Lee a Seungjin Whang, „Higher supply chain security with lower cost: Lessons from total quality management“, International Journal of Production Economics, 2004.

[10] Vyhlásenie EÚ o boji proti terorizmu z 25. marca 2004, 7906/2004, 29. marca 2004.

[11] Nariadenie (ES) č. 2320/2002, Ú. v. EÚ L 355, 30.12.2002, s. 1.

[12] Nariadenie (ES) č. 725/2004 Ú. v. EÚ L 129, 29.4.2004, s. 6.

[13] Nariadenie (ES) č. 65/2005 Ú. v. EÚ L 310, 25.11.2005, s. 28.

[14] Pozri poznámky 7, 9, 10, 11 a 12

[15] Ú. v. EÚ C , , s. .

[16] Ú. v. EÚ C , , s. .

[17] Ú. v. EÚ C , , s. .

[18] Ú. v. EÚ C , , s. .

[19] Vyhlásenie EÚ o boji proti terorizmu z 25. marca 2004, 7906/2004, 29. marca 2004.

[20] Nariadenie (ES) č. 2320/2002, Ú. v. ES L 355, 30.12.2002, s. 1.

[21] Nariadenie (ES) č. 725/2004, Ú. v. EÚ L 129, 29.4.2004, s. 6.

[22] Smernica (ES) č. 65/2004, Ú. v. EÚ L 310, 25.11.2005, s. 28.

[23] Ú. v. ES L 184, 17.7.1999, s.23.

[24] Nariadenie (ES) č. 2320/2002, Ú. v. ES L 355, 30.12.2002, s. 1.

[25] Nariadenie (ES) č. 725/2004, Ú. v. EÚ L 129, 29.4.2004, s. 6.

[26] Smernica (ES) č. 65/2005, Ú. v. EÚ L 310, 25.11.2005, s. 28.

[27] Smernica Rady 94/55/ES z 21. novembra 1994, v znení neskorších zmien a doplnení, o aproximácii právnych predpisov členských štátov, týkajúcich sa prepravy nebezpečného tovaru cestnou dopravou – Ú. v. ES 319, 12.12.1994, s. 7.Smernica Rady 96/49/ES z 23. júla 1996 o aproximácii právnych predpisov členských štátov, týkajúcich sa prepravy nebezpečného tovaru po železnici – Ú. v. ES 235, 17.9.1996, s. 25.Smernica Rady 1999/36/ES z 29. apríla 1999 o prepravovateľných tlakových zariadeniach - Ú. v. ES 138, 1.6.1999, s. 20.

[28] Smernica Rady ES 2003/122/Euratom z 22. decembra 2003 o kontrole zapečatených zdrojov vysoko rádioaktívneho žiarenia a zdrojov zvyškového žiarenia, Ú. v. EÚ L 346, 31.12.2003, s. 57.

[29] Nariadenie (ES) č. 648/2005, Ú. v. EÚ L 117, 4.5.2005, s. 13.

[30] Ú. v. EÚ L 117, 4.5.2005, s. 13.

[31] Ú. v. ES L 184, 17.7.1999, s.23.

[32] Ú. v. ES L 317, 3.12.2001, s. 1.

[33] Výdavky, ktoré nespadajú pod kapitolu xx 01 príslušnej hlavy xx.

[34] Výdavky v rámci článku xx 01 04 hlavy xx.

[35] Výdavky v rámci kapitoly xx 01okrem článkov xx 01 04 alebo xx 01 05.

[36] Pozri body 19 a 24 Medziinštitucionálnej dohody.

[37] V prípade potreby pridajte riadky, napr. ak trvanie činnosti presiahne 6 rokov.

[38] Vyhlásenie EÚ o boji proti terorizmu z 25. marca 2004, 7906/2004, 29. marca 2004.

[39] V prípade, že uvediete viac spôsobov, uveďte ďalšie podrobnosti v časti „Príslušné poznámky“ tohto bodu.

[40] Vyhlásenie EÚ o boji proti terorizmu z 25. marca 2004, 7906/2004, 29. marca 2004.

[41] DNV Consulting, „Štúdia vplyvu možných právnych predpisov na zlepšenie bezpečnosti dopravy”. Náklady podľa rozpočtu na rok 2004.

[42] Ako je uvedené v oddiele 5.3.

[43] Tieto náklady NIE sú zahrnuté v referenčnej sume.

[44] Tieto náklady NIE sú zahrnuté v referenčnej sume.

[45] Tieto náklady sú zahrnuté v referenčnej sume.

[46] Je potrebné uviesť odkaz na konkrétny legislatívny finančný výkaz, týkajúci sa príslušných výkonných agentúr.