[pic] | KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV |

Brusel, 02.02.2006

KOM(2006) 37 v konečnom znení

OZNÁMENIE KOMISIE RADE, EURÓPSKEMU PARLAMENTU, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV

o preskúmaní interoperability služieb digitálnej interaktívnej televízie podľa oznámenia KOM(2004) 541 z 30. júla 2004

OZNÁMENIE KOMISIE RADE, EURÓPSKEMU PARLAMENTU, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV

o preskúmaní interoperability služieb digitálnej interaktívnej televízie podľa oznámenia KOM(2004) 541 z 30. júla 2004

ZHRNUTIE

V júli 2004 Komisia uverejnila oznámenie určujúce jej stanovisko k interoperabilite služieb digitálnej interaktívnej televízie v súlade s článkom 18 ods. 3 smernice č. 2002/21/ES o spoločnom regulačnom rámci pre siete a služby elektronických komunikácií (rámcová smernica). V tomto oznámení Komisia dospela k záveru, že v súčasnosti nie je jednoznačne potrebné, aby sa normy pre interaktívnu televíziu stali povinnými, a naznačila, že otázku znova preskúma v roku 2005. V oznámení sa navrhovalo aj vytvorenie pracovnej skupiny poverenej určením akcií, ktoré by mohli zlepšiť prijateľnosť normy domácej multimediálnej platformy (Multimedia Home Platform – MHP) pre trh.

Toto preskúmanie je založené na skoršom hodnotení a zohľadňuje vývoj trhu od júla 2004. Počas posledných osemnástich mesiacov Komisia viedla intenzívny dialóg o interoperabilite digitálnej televízie so zúčastnenými stranami vo verejnom i súkromnom sektore v rámci „skupiny pre implementáciu MHP“. Táto skupina dostala správy o situácii v desiatich členských štátoch a poslúžila ako fórum pre výmenu názorov a osvedčených postupov.

Vývoj na trhu, najmä v Taliansku, ukázal, že je možné dosiahnuť interoperabilitu, keď zúčastnené strany konajú spoločne s rovnakým cieľom implementovať technickú normu typu MHP, no to samo o sebe nestačí na zabezpečenie vzniku a rozvoja interaktívnych digitálnych televíznych služieb; je potrebný aj ďalší rozvoj podnikania a techniky.

Prioritami Komisie sú teraz spolupráca s členskými štátmi na zabezpečení úspešného prechodu na digitálnu televíziu, ktorý je predpokladom dostupnosti interaktívnych digitálnych služieb, a podpora otvorených noriem i pokračujúcej spolupráce v oblasti interoperability a výmeny osvedčených postupov medzi členskými štátmi a zúčastnenými stranami.

Komisia sa usiluje zabezpečiť, aby európski občania mohli využívať prednosti digitálnej televízie vrátane narastajúceho rozsahu interaktívnych digitálnych služieb dostupných na čoraz vyššom počte prenosových platforiem. Komisia sa nazdáva, že trhu momentálne najlepšie prospeje, keď sa bude ďalej opierať o dobrovoľné štandardizačné iniciatívy priemyslu.

1. SÚVISLOSTI

V máji 2005 Komisia uverejnila oznámenie o zrýchľujúcom sa prechode z analógového na digitálne vysielanie[1] a navrhla členským štátom rok 2012 ako cieľový rok prechodu na digitálnu televíziu a ukončenie analógového vysielania. Jednou z výhod digitálnej televízie je schopnosť využívať plne interaktívne aplikácie, pri ktorých divák môže komunikovať s vysielateľom cez „spiatočný kanál“. Interaktívne aplikácie si vyžadujú, aby prijímač obsahoval softvérový zásobník nazývaný „aplikačné programové rozhranie“ alebo API.

Komisia 30. júla 2004 uverejnila oznámenie o interoperabilite digitálnych interaktívnych televíznych služieb[2]. V oznámení sa uvádza stanovisko Komisie k interoperabilite digitálnych interaktívnych televíznych služieb v súlade s článkom 18 ods. 3 rámcovej smernice[3]. Podľa tohto článku Komisia môže podniknúť kroky, aby určité normy boli povinné, ak sa nedosiahne primeraná interoperabilita interaktívnej digitálnej televízie. V oznámení sa konštatuje, že zatiaľ neexistuje žiadny presvedčivý dôvod na určenie akejkoľvek záväznej normy API, ale otázka by sa mala znova preskúmať v roku 2005. Medzičasom bol navrhnutý celý rad propagačných a pridružených akcií na podporu zavedenia interaktívnych digitálnych služieb s použitím normy MHP, čo bola v tom čase jediná otvorená norma API prijatá normotvornými orgánmi EÚ. Patrí sem vytvorenie pracovnej skupiny na implementáciu MHP, potvrdenie, že členské štáty môžu pri dodržaní pravidiel štátnej pomoci ponúknuť spotrebiteľom dotácie na prijímacie zariadenie interaktívnej televízie, a monitorovanie prístupu k autorizovaným technológiám.

Východiskovú analýzu obsahovalo sprievodné Rozšírené hodnotenie účinkov, ktoré vyšlo ako SEK(2004) 1028. Táto analýza ukázala, že aj keď by zavedenie jednej či viacerých povinných noriem na európskej úrovni mohlo priniesť právnu istotu rôznym účastníkom hodnotového reťazca interaktívnej televízie a umožnilo úspory z veľkosériovej výroby na európskej úrovni, malo by negatívne hospodárske účinky na oblasť tradičných spotrebiteľských zariadení a mohlo by utlmiť inováciu a vytvoriť prekážky vstupu na trh.

Toto oznámenie hodnotí rozvoj interaktívnej digitálnej televízie od júla 2004.

2. VÝVOJ V MEDZIOBDOBÍ (JÚL 2004 – DECEMBER 2005)

2.1. Závery Rady pre telekomunikácie

Rada pre dopravu, telekomunikácie a energiu 9. decembra 2004 prijala závery, v ktorých privítala oznámenie Komisie a v ňom navrhované propagačné opatrenia, ako aj zámer komisie preskúmať situáciu v oblasti interoperability digitálnej interaktívnej televízie v druhej polovici roka 2005. Rada navyše vyzvala Komisiu, aby určila akcie týkajúce sa iných noriem než normy MHP, uverejnenej v Úradnom vestníku Európskej únie v súlade s článkom 17 ods. 1 rámcovej smernice, čím by podporila rozvoj interaktívnej digitálnej televízie.

2.2. Skupina pre implementáciu MHP

Skupina pre implementáciu MHP, ktorá vznikla v dôsledku oznámenia z roku 2004, prvý raz zasadla v Bruseli v novembri 2004. Cieľom skupiny bola výmena informácií, referovanie o osvedčených postupoch a uľahčovanie kontaktov medzi účastníkmi v oblasti interaktívnej televízie. Táto akcia mala MHP pomôcť nadobudnúť kritickú hmotnosť a dosiahnuť úspory z veľkosériovej výroby pri súčasnom prekonaní problému fragmentácie, ktorému musia čeliť nové vysielacie produkty. V rámci reakcie na závery Rady práca skupiny zahrnula problémy týkajúce sa interaktívnej digitálnej televízie vo všeobecnosti vrátane používania iných noriem než MHP.

Skupina od novembra 2004 do septembra 2005 zasadala päťkrát. Medzi účastníkmi zasadnutí boli zástupcovia ministerstiev a regulačných orgánov, vysielateľov, operátorov sietí, výrobcov, priemyselných združení a výskumných projektov. Prípady z desiatich krajín (Talianska, Fínska, Švédska, Nórska, Dánska, Maďarska, Holandska, Španielska, Nemecka a Belgicka) spolu s ďalšími prezentáciami z prostredia priemyslu naznačili, aká dôležitá je táto diskusia pre európske vysielanie.

Práca skupiny pre implementáciu MHP poslúžila ako dôkaz dôležitosti fóra pre výmenu názorov medzi zainteresovanými stranami v komplexnej oblasti, akou je interoperabilita interaktívnej digitálnej televíznej služby.

2.3. Vývoj v oblasti digitálnej televízie

Nevyhnutnou podmienkou zavedenia interaktívnych digitálnych televíznych služieb je prechod z analógovej televízie na digitálnu televíziu. Digitálna pozemná televízia v Európe utrpela niekoľkými falošnými začiatkami, ale vynárajú sa už udržateľné obchodné modely a prechod naberá na tempe.

Tabuľka 1 znázorňuje situáciu digitálnej televízie v EÚ koncom júna 2005.

Digitálna televízia |

Počet koncesionárov (v tis.) | Rozšírenie % |

|Káblová televízia |Družicová televízia |Pozemná televízia |DSL | Celkom | | |Rakúsko |60 |228 |0 |0 |288 | 8,8 % | | Belgicko |146 |0 |10 |3 |159 | 3,7 % | | Cyprus |0 |12 |0 |4 |16 | 6,5 % | | Česká rep. |0 |90 |0 |0 |90 | 2,2 % | | Dánsko |140 |337 |0 |0 |477 | 19,2 % | | Estónsko |0 |8 |1 |0 |9 | 1,5 % | | Fínsko |129 |48 |516 |0 |693 | 28,6 % | | Francúzsko |1022 |4402 |490 |750 |6664 | 25,3 % | | Nemecko |2038 |2440 |2200 |0 |6678 | 17,1 % | | Grécko |0 |218 |0 |0 |218 | 5,6 % | | Maďarsko |0 |150 |4 |0 |154 | 3,9 % | | Írsko |170 |363 |0 |0 |533 | 38,1 % | | Taliansko |0 |3318 |2500 |221 |6039 | 26,9 % | | Lotyšsko |10 |8 |0 |0 |18 | 2,0 % | | Litva |0 |8 |0 |0 |8 | 0,6 % | | Luxembursko |1 |0 |0 |0 |1 | 0,6 % | | Malta |2 |0 |0 |0 |2 | 1,5 % | | Holandsko |190 |555 |128 |0 |873 | 12,4 % | | Poľsko |45 |1230 |0 |0 |1275 | 9,3 % | | Portugalsko |380 |389 |0 |0 |769 | 15,1 % | | Slovensko |0 |15 |0 |0 |15 | 0,8 % | | Slovinsko |2 |0 |0 |5 |7 | 1,0 % | | Španielsko |665 |1776 |0 |57 |2498 | 17,3 % | | Švédsko |230 |608 |450 |12 |1300 | 28,9 % | | Spojené kráľovstvo |2600 |7913 |5178 |26 |15713 | 63,5 % | | CELKOM EÚ 25 |7826 |24116 |11477 |982 |44497 | 23,7 % | | Zdroj: Dataxis

2.4. MHP – vývoj trhu

Dopyt po interaktívnych televíznych aplikáciách bol napokon, ako sa ukázalo, nižší, než sa uvádzalo v mnohých predpovediach pred niekoľkými rokmi, a komerčný úspech interaktívnej televízie zostáva obmedzený. Najúspešnejšie boli aplikácie z oblasti kvízových relácií, športu, stávkových hier a reality show. Vlády ešte len musia nájsť spôsob, ako úspešne využiť túto technológiu na komunikáciu s občanmi.

K najrozsiahlejšiemu nasadeniu interaktívnych doplnkových dekodérov (set top boxov) používajúcich normu MHP došlo v Taliansku. Úspešné zavedenie MHP v Taliansku má tesnú spojitosť s projektom dotovania spotrebiteľov, ktorý sa tam využíva; predaj dekodérov s interaktívnymi schopnosťami a spätným kanálom dotovali verejné orgány. Dotácia poslúžila na preklenutie cenových rozdielov medzi výrobkami MHP a lacnejšími výrobkami bez interaktívnych schopností a výsledkom bolo, že trh s interaktívnymi dekodérmi ovládla norma MHP. Výsledkom zvýšeného dopytu a konkurujúcich si dodávok ceny výrobkov MHP v Taliansku výrazne klesli. Dopyt umožnil, aby zariadenia MHP dosiahli kritickú hmotnosť, čo viedlo k úsporám z veľkosériovej výroby a značnému zníženiu cien.

Nevyhnutnou podmienkou pre úspešný nástup interaktívnych služieb je prítomnosť dostatočne širokej základne zariadení. V Taliansku sú vyše dva milióny dekodérov normy MHP, no napriek tomu sa interaktívne služby rozvíjajú len pomaly. Jedným z problémov je, že spotrebitelia s interaktívnymi dekodérmi sa zdráhajú zapájať a používať spätný kanál prostredníctvom telefónnej linky, často z celkom prozaického dôvodu, že televízor nemajú vždy v byte umiestnený v blízkosti telefónnej prípojky[4]. Navyše vzorka talianskych dekodérov normy MHP je spätá s pozemnou platformou; počas tohto simulcastového (analógovo-digitálneho) obdobia vzniká výrazný nedostatok frekvenčného spektra, čo sťažuje zavedenie interaktívnych služieb, keďže aj ony vyžadujú spektrum. Talianske orgány však plánujú zaviesť interaktívnu televíziu ako hlavnú platformu verejných služieb.

Veľmi konkurenčný trh doplnkových dekodérov (set top boxov) v Taliansku stlačil ceny dekodérov MHP pod 100 eur, no tieto redukcie sa nepreniesli aj na iné, menej konkurenčné trhy, kde cena zariadení MHP zostáva pomerne vysoká. Na severských trhoch (vo Fínsku, Švédsku, Dánsku a Nórsku) a v Nemecku viedol značný rozdiel v cene medzi dekodérmi MHP a inými jednoduchšími digitálnymi dekodérmi prevažnú väčšinu kupujúcich k tomu, aby si nevybrali výrobky MHP.

Dokonca aj jediná norma ako MHP môže mať celú škálu implementačných špecifikácií. Talianski vysielatelia v tesnej spolupráci vyvinuli súbor spoločných implementačných špecifikácií. Úspešný nástup MHP v Taliansku spočíva v kombinácii nasledujúcich faktorov:

1) dobrovoľná zhoda talianskych vysielateľov na používaní MHP,

2) zavedenie projektu dotovania interaktívnych dekodérov orgánmi a

3) definovanie spoločných implementačných špecifikácií.

Vývoj v oblasti digitálnej televízie v Taliansku názorne dokazuje, ako môže flexibilita a konsenzus dosiahnutý medzi účastníkmi trhu viesť k účinnej interoperabilite.

V severských krajinách, hoci medzi vysielateľmi a verejnými orgánmi vznikol široký konsenzus okolo dohôd NorDig, norma MHP sa nikdy výrazne nepresadila, v prvom rade preto, lebo cena zariadení, ktoré ju využívali, výrazne presahovala cenu tzv. „zapper boxes“ čiže doplnkových dekodérov (set top boxov) bez interaktívnych prvkov či vylepšenej funkčnosti vysielania. Hoci sú severské krajiny prosperujúce, predstavujú pomerne malý trh a cenový rozdiel pri neprítomnosti dotačného projektu bol hlavným znevýhodnením na ceste k úspešnému prijatiu MHP.

V Nemecku oznámili podporu MHP prevádzkovatelia káblovej televízie a verejnoprávneho televízneho vysielania, ale zainteresované strany nedosiahli rovnaký stupeň koordinácie ako v Taliansku. Komerční vysielatelia a operátori platenej televízie sa väčšmi zdráhali investovať do interaktívnej televízie, najmä keď neexistoval jasný obchodný model a dotácie spotrebiteľov neboli všeobecne prístupné.

V regióne Flámsko v Belgicku vyzerá zavádzanie MHP do káblovej siete veľmi sľubne, pretože kábel je svojou podstatou obojsmerné interaktívne médium a používatelia môžu oceniť a využiť výhody interaktívnych služieb. Navyše prevádzkovateľ káblovej televízie uzavrel partnerstvo s vysielateľmi a poskytovateľmi obsahu.

2.5. Iné normy interaktívnej digitálnej televízie

Komisia v oznámení z júla 2004 naznačila zámer pridať dve ďalšie normy interaktívnej televízie – a to MHEG-5[5] a WTVML[6] – do zoznamu noriem uverejnený v Úradnom vestníku Európskej únie v súlade s článkom 17 rámcovej smernice, pod podmienkou, že budú prijaté Európskym inštitútom pre telekomunikačné normy (ETSI). Tieto normy teraz ETSI prijal a v Komisii prebieha proces zodpovedajúceho menenia a dopĺňania zoznamu noriem[7]. Tieto normy sa na trhu široko využívajú.

Keď budú v rámci výsledkov štandardizačného pracovného programu definovaného v mandáte M331 dostupné ďalšie normy, ako napríklad prenosný formát obsahu (portable content format – PCF)[8], bude sa zvažovať aj ich začlenenie do zoznamu noriem. PCF zlepšuje interoperabilitu tým, že umožňuje poskytovateľom obsahu, aby svoj obsah autorsky pripravili iba raz a mohli ho prevádzkovať na viacerých platformách API. PCF pokrýva 80 % interaktívnych televíznych aplikácií. PCF a iné výstupy, na ktoré sa vzťahuje mandát 331, môžu uľahčiť vývoj interaktívneho obsahu, ako aj zlepšiť interoperabilitu.

Pokiaľ ide o autorizované normy, podľa rámcovej smernice členské štáty musia viesť majiteľov API k tomu, aby za spravodlivých, primeraných a nediskriminačných podmienok a za patričnú náhradu sprístupnili všetky informácie potrebné na to, aby poskytovatelia digitálnych interaktívnych televíznych služieb mohli poskytovať všetky služby podporované API v plne funkčnej forme. Komisia monitorovala situáciu, pokiaľ ide o dostupnosť autorizovaných technológií z dôvodu udeľovania licencií výrobcom, a neboli jej doručené nijaké sťažnosti týkajúce sa licenčných otázok.

2.6. Plán postupu týkajúci sa technickej interoperability televízie s vysokou rozlišovacou schopnosťou (HDTV)

Útvary Komisie, ktoré znepokojovala možná fragmentácia trhu v dôsledku rozličných – i keď štandardizovaných – technických možností HDTV, zorganizovali 21. januára 2005 v Bruseli pracovnú poradu o interoperabilite HDTV. Na pracovnej porade sa zúčastnili európski prevádzkovatelia súkromného i verejnoprávneho vysielania, výrobcovia, dodávatelia infraštruktúry, poskytovatelia služieb a vnútroštátne i európske plánovacie skupiny z oblasti HDTV.

Účastníci sa dohodli na systéme označovania zobrazovacích zariadení, podľa ktorého spotrebiteľské zariadenia označené ako „HD ready“ budú podporovať obidva hlavné medzinárodne využívané prístupy, čiže 720-riadkové progresívne skenovanie a 1080-riadkové prekladané skenovanie. V dlhšom horizonte sa predpokladá aj použitie drahšieho, ale veľmi kvalitného progresívneho formátu 1080/50. Pracovná porada takisto potvrdila, že všetky HD prijímacie zariadenia budú podporovať MPEG-2, ako aj nový vylepšený kompresný kódovací systém MPEG-4 AVC[9]. To ponecháva vysielateľom voľnosť pri výbere skenovacích formátov a kódovacích systémov v rámci možností poskytovaných displejmi s označením „HD ready“.

Prístup prítomných zástupcov európskeho priemyslu, ktorý vyplynul z pracovnej porade, sa dá charakterizovať ako podpora flexibility a interoperability medzi jednotlivými špecifikáciami HDTV. Tento dohovor, ktorý je dobrovoľný a otvorený pre všetkých účastníkov trhu, poskytuje istotu spotrebiteľovi uvažujúcemu o kúpe zariadenia HDTV, vzhľadom na to, že zakúpenie veľkoplošného panela s displejom predstavuje pre spotrebiteľov významnú investíciu. Označenie „HD ready“ umožní spotrebiteľovi rozlišovať medzi displejmi so štandardnou a vysokou rozlišovacou schopnosťou. Plán postupu bol predložený Výboru pre komunikácie (COCOM) a je prístupný cez register verejných dokumentov COCOM[10].

3. STANOVISKO KOMISIE K INTEROPERABILITE INTERAKTÍVNEJ DIGITÁLNEJ TELEVÍZIE

Článok 18 ods. 3 rámcovej smernice umožňuje Komisii, ak sa nedosiahne primeraná interoperabilita, uplatniť postup uvedený v článku 17 smernice, podľa ktorého sa niektoré normy môžu stať povinnými. V oznámení z júla 2004 Komisia spomenula rôzne aspekty termín interoperabilita, ako sú uvedené v smernici, a dospela k záveru, že skutočné rozhodnutie, pred ktorým Komisia stojí, sa ani tak netýka toho, či sa dosiahla alebo nedosiahla interoperabilita, ale skôr otázky, či sa jedna alebo viac noriem API majú stať povinnými pre jeden alebo viac segmentov trhu.

Vychádzajúc z Rozšíreného hodnotenia účinkov uverejneného ako SEK (2004) 1028 Komisia dospela k záveru, že v tom čase nebolo jednoznačne potrebné, aby sa normy stali povinnými, ale že táto otázka by sa mala preskúmať v roku 2005. O pol druha roka neskôr stojí Komisia pred rovnakým rozhodnutím, ale vývoj trhu v medziobdobí a široká diskusia, ktorá sa odohrala medzi zúčastnenými stranami, vyniesli na svetlo množstvo otázok.

- Norma ako MHP je komplexná špecifikácia s výberom implementačných možností. Jednou z príčin úspechu MHP v Taliansku je to, že vysielatelia sa hromadne dohodli na spoločnom technickom upresnení implementácie MHP a vyvinuli zodpovedajúce sady testov na overenie súladu a zaistenie interoperability zariadení rôznych výrobcov.Táto skúsenosť ukazuje, že interoperabilita sa nedá zaručiť iba zákonným zavedením normy, ako je MHP; dá sa však dosiahnuť, keď zúčastnené strany spolupracujú na implementácii normy so spoločným cieľom zaistiť interoperabilitu.

- Jedným z argumentov pre zavedenie spoločnej normy je, že takáto norma výrobcom umožňuje dosiahnuť úspory z veľkosériovej výroby a následne znížiť cenu spotrebiteľského zariadenia. Skúsenosti z posledného roka (napríklad z porovnávania cien podobných výrobkov MHP v Taliansku a v Nemecku) ukazujú, že cenu zariadenia do veľkej miery ovplyvňujú podmienky trhu a nízke ceny v jednej krajine sa automaticky „neprelejú“ do iných krajín.

- Nárast interaktívnych služieb bol pomalší, než mnohí očakávali. Je potrebné, aby sa obchodné modely ďalej vyvinuli, kým bude možné počítať s väčším nárastom on-line služieb štátnej správy.

- Nová paradigma konsenzuálneho prístupu a spolupráce na technickej interoperabilite sa objavila v oblasti televízie s vysokou rozlišovacou schopnosťou a zdá sa, že predstavuje sľubný model riešenia pre iné problémy interoperability.

Komisia zastáva názor, že tento vývoj potvrdzuje jej predošlú analýzu a závery, konkrétne to, že zavedenie noriem povinných v celej EÚ podľa článku 18 ods. 3 rámcovej smernice by významne neprispelo k rozvoju interaktívnej digitálnej televízie v Európe a mohlo by mať významné negatívne dôsledky.

4. ZÁVER

Prioritami Komisie sú:

- Spolupráca s členskými štátmi pri zabezpečení úspešného prechodu na digitálnu televíziu – ako prostredník pre interaktívne digitálne služby

Komisia nadviaže na svoje oznámenie z mája 2005 o digitalizácii a bude pozorne sledovať pokrok v členských štátoch. Informácie o plánoch prechodu členských štátov na digitálne televízne vysielanie sa budú pravidelne zverejňovať na internetovej stránke Europa[11].

- Presadzovanie otvorených noriem a interoperability

V kontexte prechodu na digitálne vysielanie, interoperability digitálnych televíznych služieb a technológií Komisia bude naďalej presadzovať otvorené normy vyvinuté európskymi normotvornými orgánmi.

- Podpora spolupráce medzi členskými štátmi a zúčastnenými stranami

Komisia bude ďalej spájať členské štáty v podskupine pre vysielanie Výboru pre komunikácie ako fóre slúžiacom na výmenu skúseností a osvedčených postupov v oblasti digitálnej televízie všeobecne a najmä interaktívnej digitálnej televízie.

Implementačná skupina MHP názorne dokázala, akú hodnotu má fórum slúžiace na výmenu názorov medzi zúčastnenými stranami, a priemysel preberá iniciatívu v oblasti ďalšej koordinácie zúčastnených strán. Bude sa zakladať na úspešnom modeli prijatom pre HDTV, kde Európska rozhlasová a televízna únia (EBU) a Fórum digitálnej interoperability (DIF) vytvorili Európske fórum HDTV.

Komisia podporuje takéto iniciatívy priemyslu a podľa potreby zabezpečí spoluprácu medzi oboma uvedenými aktivitami.

- Presadzovanie medzinárodnej spolupráce na otvorených normách a interoperabilite digitálnej televízie

Digitálna televízia má potenciál napomáhať rozvoju digitálneho začlenenia a sociálnej súdržnosti. Komisia bude naďalej presadzovať otvorené, interoperabilné normy pre digitálnu televíziu, aby bola umožnená výmena obsahu v celosvetovom meradle. Komisia iniciovala a finančne podporila celú sériu akcií na podporu medzinárodnej spolupráce vo výskume, vývoji a štandardizácii digitálnej televízie. Tieto aktivity by sa dali rozšíriť na medzinárodnú spoluprácu pri implementácii a produkcii digitálnej televízie.

- Monitorovanie využívania autorizovaných technológií

Využívanie autorizovaných technológií zostane predmetom preskúmania zákona o hospodárskej súťaži.

[1] KOM (2005) 204

[2] KOM (2004) 541

[3] Smernica 2002/21/ES o spoločnom regulačnom rámci pre siete a služby elektronických komunikácií

[4] Je možné, že po zavedení systémov domácich sietí sa to zmení.

[5] MHEG-5 je súčasť medzinárodnej normy vytvorenej Skupinou multimediálnych a hypermediálnych expertov (MHEG). MHEG-5 je jednoduchšia norma než MHP. Odhaduje sa, že normu MHEG-5 využíva viac ako 5 miliónov prídavných dekodérov (set-top boxov).

[6] WTVML je rozšírenie značkovacieho jazyka pre bezdrôtovú komunikáciu (Wireless Mark-up Language – WML) pre televíziu. Je to mikroprehliadač (micro-browser) pre aplikácie interaktívnej televízie. Odhaduje sa, že normu WTVML využíva viac ako 7 miliónov doplnkových dekodérov (set top boxov).

[7] Vyžaduje si to zistenie názoru členských štátov prostredníctvom Výboru pre komunikácie.

[8] Pozri SEK(2004) 346, s. 19.

[9] Dá sa predpokladať aj podpora kompresného kódovacieho systému VC1, až sa tento stane európskou normou.

[10] COCOM05-37, dostupný na http://forum.europa.eu.int/Public/irc/infso/cocom1/library.

[11] http://europa.eu.int/information_society/policy/ecomm/todays_framework/digital_broadcasting/

switchover/national_swo_plans/index_en.htm