[pic] | KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV | Brusel, 25.1.2006 KOM(2006) 23 v konečnom znení OZNÁMENIE KOMISIE RADE A EURÓPSKEMU PARLAMENTU Tematický program na podporu demokracie a ľudských práv vo svete v rámci budúcich finančných výhľadov (2007–2013) OBSAH 1. Úvod 3 2. Kontext 3 2.1. Analýza témy 3 2.2. Terajší rámec politiky a spolupráce 4 2.3. Skúsenosti s EIDĽP 5 2.4. Odôvodnenie tematického programu 6 3. Hlavné črty tematického programu na podporu demokracie a ľudských práv vo svete 6 3.1. Rozsah pôsobnosti a ciele 6 3.2. Usmernenia a priority 7 3.2.1. Zlepšenie dodržiavania ľudských práv a základných slobôd tam, kde sú najviac ohrozené, a poskytnutie podpory a solidarity obetiam represie alebo zlého zaobchádzania 7 3.2.2. Posilnenie úlohy občianskej spoločnosti pri podpore ľudských práv a demokratickej reformy i predchádzania konfliktom a pri rozvíjaní politickej účasti a zastúpenia 9 3.2.3. Posilnenie medzinárodného rámca ochrany ľudských práv, právneho štátu a podpory demokracie 10 3.2.4. Budovať dôveru v demokratické volebné procesy prostredníctvom ďalšieho rozvoja oblasti pozorovania volieb 11 3.3. Zásady programovania 11 OZNÁMENIE KOMISIE RADE A EURÓPSKEMU PARLAMENTU Tematický program na podporu demokracie a ľudských práv vo svete v rámci budúcich finančných výhľadov (2007 – 2013) 1. ÚVOD Európska komisia navrhla nový súbor šiestich nástrojov v rámci finančných výhľadov na obdobie 2007–2013, aby sa zracionalizoval a zjednodušil terajší legislatívny rámec upravujúci vonkajšie akcie Spoločenstva. Tri nástroje (humanitárna pomoc, stabilita a makrofinančná pomoc) sú horizontálneho charakteru, aby sa mohlo reagovať na osobitné potreby a okolnosti. Ďalšie tri nástroje (predvstupová pomoc, podpora európskeho susedstva, rozvojová spolupráca a hospodárska spolupráca) sú určené na implementáciu špecifických politík a ich geografický záber je definovaný. V budúcnosti budú tieto nástroje predstavovať základné právne akty pre výdavky Spoločenstva na podporu programov vonkajšej spolupráce vrátane tematických programov a nahradia sa nimi terajšie tematické nariadenia. Podľa týchto návrhov prinášajú tematické programy špecifickú pridanú hodnotu a zahŕňajú činnosti doplňujúce geografické programy, ktoré sú i naďalej uprednostňovaným rámcom spolupráce Spoločenstva s tretími krajinami[i]. Komisia sa zaviazala otvoriť diskusie s Európskym parlamentom a Radou o rozsahu pôsobnosti, cieľoch a prioritách každého tematického programu na základe formálnych oznámení obom inštitúciám. Výsledkom tohto procesu budú politické orientácie pre nadväzujúce štádiá programovania, najmä tematické strategické dokumenty, ktoré sa vypracujú v súlade s ustanoveniami uvedených nástrojov. Predložené oznámenie sa týka tematického programu na podporu demokracie a ľudských práv vo svete. Opiera sa o pripomienky, ktoré boli doručené v priebehu konzultovania verejnosti organizovaného Komisiou[ii]. Konzultácie budú pokračovať aj v ďalších štádiách programovania. Komisia sa bude snažiť v spolupráci s Európskym parlamentom, členskými štátmi a partnerskými subjektmi, ktoré sú činné v rámci tematického programu, presadiť rozsiahlu reflexiu a debatu o úlohe Európy pri podpore demokracie a ľudských práv[iii]. 2. KONTEXT 2.1. Analýza témy Demokracia a ochrana ľudských práv sú univerzálnymi hodnotami, ktoré treba uznávať ako také; majú zásadný význam aj v súvislosti s účinným bojom za zmenšenie chudoby a dosiahnutím miléniových rozvojových cieľov, pokladajú sa za životaschopné nástroje predchádzania konfliktom a ich riešenia a za nevyhnutný rámec boja proti terorizmu[iv]. Pre zabezpečenie transparentnosti vládnutia a pre boj proti korupcii sú dôležité aj demokratické procesy týkajúce sa povinnosti zodpovedať sa. Demokracia a ochrana ľudských práv sú neodlučiteľne prepojené: nevyhnutnými predpokladmi politického pluralizmu a demokratického procesu sú základné slobody prejavu a združovania, zatiaľ čo demokratická kontrola a rozdelenie moci sú kľúčovými pre zachovanie nezávislého súdnictva a právneho štátu, ktoré sú zasa nevyhnutné pre účinnú ochranu ľudských práv. Ľudské práva sa môžu posudzovať na pozadí univerzálne akceptovaných medzinárodných noriem, ale na demokraciu sa musí pozerať ako na proces rozvíjajúci sa zvnútra a zahŕňajúci všetky zložky spoločnosti i celé spektrum inštitúcií s cieľom zabezpečiť účasť, zastúpenie, schopnosť reagovať a povinnosť zodpovedať sa. Úloha vytvárania a zachovania kultúry ľudských práv a fungovania demokracie v prospech občanov, ktorá je vo vznikajúcich demokraciách mimoriadne naliehavou a zložitou, je v skutočnosti nikdy sa nekončiacou výzvou, určenou predovšetkým a v prvom rade obyvateľom príslušnej krajiny. V minulých rokoch sme boli svedkami nárastu očakávaní, záväzkov a otvorenej diskusie o podpore demokracie a ľudských práv na všetkých úrovniach. Najmä vďaka mobilizácii miestnej občianskej spoločnosti a medzinárodnému tlaku sa dosiahol pokrok: mnohé krajiny pokročili na ceste k otvorenejším spoločnostiam a spravodlivejším volebným procesom; pri celom spektre otázok ľudských práv sa zvýšilo odhodlanie a informovanie verejnosti a nastalo zlepšenie pri tvorbe legislatívy a jej presadzovaní; vďaka rozvojovým stratégiám majú miestne komunity väčšiu váhu, čím sa posilňuje postavenie slabých a vylúčených zo spoločnosti. Naďalej však zostávajú početné výzvy: príliš často sa politické elity neberú na zodpovednosť a nereagujú podľa očakávania občanov; niekedy sa uchyľujú k potláčaniu opačných názorov a opozičných hlasov. Etnické, náboženské alebo triedne rozdiely v spoločnosti sa môžu zhoršiť, namiesto aby viedli k demokratickej debate, čím sa zasievajú semená konfliktu a naštrbuje pluralizmus a dodržiavanie ľudských práv. Otázky demokracie a ľudských práv sa stali pevnou zložkou zahraničnej politiky EÚ a zahraničnopolitickej činnosti prostredníctvom politických dialógov a ukladania podmienok, začlenením týchto otázok do programov spolupráce a vďaka špecifickým projektom. Komplexné rozvojové prístupy opierajúce sa o ľudské práva[v] sa čoraz viac rozširujú, ako aj podpora budovania štátnych štruktúr, „dobrá správa vecí verejných“ a rozvoj občianskej spoločnosti. Rozvojová politika znamená zabezpečenie zodpovednosti partnerskej krajiny za rozvoj a demokratizačný proces zapojením vlád a všetkých dôležitých miestnych zainteresovaných strán vrátane parlamentov. V medzinárodných agendách skôr dominujú obavy o bezpečnosť a boj proti terorizmu, ale začalo sa poukazovať aj na prvotné príčiny násilia a dôležitosť ochrany ľudských práv, právneho štátu a inkluzívnej demokracie, aby nedochádzalo k odcudzeniu sa komunít a k vytváraniu prostredia neistoty. Predchádzanie konfliktom takto rozvojové stratégie a spoluprácu s občianskou spoločnosťou rozšírilo o nový rozmer. 2.2. Terajší rámec politiky a spolupráce V oznámeniach Komisie, uzneseniach Európskeho parlamentu a záveroch Rady sa v priebehu rokov sformulovala a vypracovala politika EÚ na podporu demokracie a ľudských práv v tretích krajinách. V súlade s mandátmi vyplývajúcimi zo zmluvy[vi] je dnes cieľ rozvíjať a upevniť demokraciu a právny štát spolu s dodržiavaním ľudských práv a základných slobôd pevnou zložkou všetkých foriem spolupráce s tretími krajinami. Ľudské práva sa dostali do popredia, o čom okrem výročnej správy EÚ o ľudských právach svedčia aj príslušné oznámenia Komisie, uznesenia a správy Parlamentu a pozície Rady, týkajúce sa konkrétnych otázok ľudských práv[vii]. Rada vyzdvihla aj začlenenie ľudských práv a demokratizácie do vonkajších politík a akcií a dôležitosť dialógu s občianskou spoločnosťou. Osobitné zameranie predvstupovej stratégie v procese rozšírenia vyjadrujú kodanské politické kritériá o „stabilite inštitúcií ako záruky demokracie, právneho štátu, ľudských práv a rešpektovania a ochrany menšín“. Tieto ciele sa rôznym spôsobom prelínajú aj procesom stabilizácie a pridruženia[viii] a Európskou susedskou politikou[ix]. V dohode z Cotonou a v politike EÚ, týkajúcej sa správy vecí verejných a rozvoja[x], majú ochrana a podpora ľudských práv a demokracie štatút otázok, ktoré treba začleniť do vnútroštátnych stratégií, dialógov a všetkých príslušných nástrojov. Odzrkadlilo sa to prednedávnom v Európskom konsenze o rozvoji[xi], stratégii EÚ pre Afriku[xii] a v najnovšom návrhu Komisie, týkajúcom sa vzťahov EÚ s Latinskou Amerikou[xiii]. Prostriedky implementácie politík EÚ týkajúcich sa demokracie a ľudských práv siahajú od politického dialógu a diplomatických demaršov po rôzne nástroje finančnej a technickej spolupráce. Špecifickým poslaním Európskej iniciatívy pre demokraciu a ľudské práva („EIDĽP“) bolo pomáhať pri dosahovaní cieľov v oblasti ľudských práv a demokracie na medzinárodnej a vnútroštátnej úrovni, a tým dopĺňať akcie v rámci rôznych vnútroštátnych a regionálnych programov spolupráce Spoločenstva. Jej základ v súčasnosti predstavujú dve nariadenia[xiv]; hlavný politický rámec sa stanovil oznámením Komisie z roku 2001[xv] a príslušnými pozíciami Rady a Európskeho parlamentu[xvi] (pozri 2.3). Rozmery ľudských práv a demokracie sa popri vyvíjajúcej sa úlohe ES v oblasti krízového manažmentu zdôraznili v posledných rokoch aj pri predchádzaní konfliktom, budovaní mieru a pri obnove po konflikte. Mechanizmus rýchlej reakcie[xvii], ktorý spolu s občianskou spoločnosťou a ostatnými miestnymi aktérmi takisto pracuje v prospech ľudských práv a budovania demokracie, dopĺňa EIDĽP vďaka rýchlej reakcii na reálne a potenciálne konfliktné situácie. 2.3. Skúsenosti s EIDĽP EIDĽP sa od svojho vzniku pozoruhodne vyvíjala a bola dostatočne zdokumentovaná a hodnotená[xviii]. Hlavnou úlohou EIDĽP bola podpora činnosti občianskej spoločnosti pri propagovaní ľudských práv a demokracie, pričom sa opierala o svoju kľúčovú prednosť, ktorou je schopnosť fungovať bez toho, aby bolo potrebné získať súhlas príslušnej krajiny. Partnermi v rámci EIDĽP sú predovšetkým medzinárodné a miestne organizácie občianskej spoločnosti (OOS)[xix], ale patria medzi nich i medzinárodné medzivládne orgány so špecifickými odbornými znalosťami. Pri príprave EIDĽP prevládla snaha o začlenenie veľkého počtu tém pri zohľadnení usmernení EÚ pre otázky ľudských práv[xx], ako aj iných špecifických cieľov, mandátov a návrhov Rady a Parlamentu, týkajúcich sa najmä oblasti ľudských práv[xxi]. Dôraz sa kládol na projekty „s jedným zameraním“, ktoré sa posudzovali na základe individuálnych kvalít. Hoci ich spoločný účinok či synergický efekt na vnútroštátnej úrovni neboli také evidentné, väčšina týchto projektov, keď sa posudzovali jednotlivo, sa vyznačovala vysokou kvalitou a dosahovala pozitívne výsledky často v sťažených podmienkach. EIDĽP zaznamenala úspechy v oblasti úplne iného charakteru ako je spolupráca s občianskou spoločnosťou, t. j. pri podpore nástrojov a mechanizmov medzinárodných ľudských práv a medzinárodného systému trestného súdnictva vrátane Medzinárodného trestného súdu (ICC) a iných medzinárodných trestných ad hoc tribunálov, čo je v súlade s cieľmi politiky EÚ[xxii] a odráža pevný záväzok EÚ k multilaterálnosti. EIDĽP je aj nástrojom, pomocou ktorého Komisia na základe zásad a postupov načrtnutých v oznámení o pomoci Európskej únie pri voľbách a ich pozorovaní z roku 2000 a schválených Radou v roku 2001[xxiii] rozvíjala úlohu EÚ ako jedného z ústredných aktérov pri pozorovaní volieb. Terajší program EIDĽP na obdobie 2005–2006 začleňuje tieto odlišné druhy akcií do štyroch celosvetových „kampaní“ – podpora spravodlivosti a právneho štátu; podpora kultúry ľudských práv; podpora demokratického procesu a podpora rovnosti, tolerancie a mieru[xxiv]. Zahŕňa 68 krajín, z ktorých 54 má k dispozícii facilitu pre mikroprojekty (podpora účasti miestnych organizácií občianskej spoločnosti). Mnohonásobné mandáty a vysoké očakávania vyústili do čoraz väčšieho okruhu cieľov, problémov a oprávnených krajín v rámci EIDĽP, pričom nadmerne vysoký počet žiadostí[xxv] si vyžiadal potrebu užšieho stanovenia priorít a zlepšenia komplementárnosti s vnútroštátnymi programami. Vďaka novému tematickému programu sa ponúka príležitosť preskúmať a bližšie určiť ciele a spôsoby stanovovania priorít. 2.4. Odôvodnenie tematického programu Odôvodnenie samostatného tematického programu spoločného pre všetky štyri nové nástroje vychádza zo skutočnosti, že podpora demokracie a ľudských práv patria k navrhovaným cieľom a oprávneným opatreniam v rámci všetkých troch geografických nástrojov (ENPI, DCECI a IPA) i nástroja stability. Príležitosti na špecifické intervencie vzniknú v kontexte geografických programov. Demokracia a ľudské práva sú však predovšetkým otázkami globálneho dosahu a významu. Pre ES z toho vyplýva, že musí byť schopné formulovať a podporiť špecifické ciele a opatrenia na medzinárodnej úrovni, ktoré sa nevzťahujú ani na geografickú oblasť, ani na krízu[xxvi]. Celosvetové kampane v oblasti ľudských práv a demokracie si okrem toho vyžadujú nadnárodný prístup a môžu zahŕňať operácie v rámci EÚ i v rade partnerských krajín[xxvii]. Operácie, ako napríklad pozorovanie volieb Európskou úniou, je potrebné uskutočniť v rámci jediného tematického programu, aby sa zabezpečila koherentnosť politiky, jednotný systém riadenia a spoločné normy fungovania. Nezávislosť konania, ktorú ponúka tematický program, je okrem toho kľúčovou črtou spolupráce s organizáciami občianskej spoločnosti na vnútroštátnej úrovni, najmä v otázkach demokracie a ľudských práv. Tematický program by sa mal takisto vyznačovať pružnosťou a schopnosťou reagovať na meniace sa okolnosti alebo podporovať inovácie, čím sa líši od prístupu dlhodobého plánovania v rámci geografických programov. Keďže je spoločným pre všetky štyri nástroje a rozsahom pôsobnosti medzikontinentálnym, môže sa vďaka nemu zvýšiť dôveryhodnosť partnerských organizácií a EÚ viac zviditeľniť. 3. HLAVNÉ čRTY TEMATICKÉHO PROGRAMU NA PODPORU DEMOKRACIE A ľUDSKÝCH PRÁV VO SVETE 3.1. Rozsah pôsobnosti a ciele V kontinuite s EIDĽP a opierajúc sa o skúsenosti nazbierané v jej rámci by mal byť všeobecným cieľom nového tematického programu prínos k rozvoju a upevneniu demokracie a k dodržiavaniu ľudských práv v tretích krajinách v súlade s politikami a usmerneniami EÚ. Z hľadiska rozsahu pôsobnosti by mal byť celosvetovým programom, týkajúcim sa podobného okruhu otázok a krajín ako EIDĽP, ale svojím prístupom by bol strategickejší a pružnejší. Naďalej by mal dopĺňať geografické programy, najmä podporovať integrovaný prístup k budovaniu demokracie a ochrane ľudských práv, a takisto vytvoriť väzbu na bezpečnosť a rozvoj. Dôraz by sa mal klásť na podporu občianskej spoločnosti, aby sa stala účinnejšou silou v oblasti dialógu a reformy. V prvom rade má preto program fungovať v spolupráci s občianskou spoločnosťou a jej prostredníctvom, čo je podobne ako pri EIDĽP jeho charakteristickou črtou. Dvoma kľúčovými strategickými cieľmi programu sú: - Zlepšenie dodržiavania ľudských práv a základných slobôd tam, kde sú najviac ohrozené, a poskytnutie podpory a solidarity obetiam represie alebo zlého zaobchádzania - Posilnenie úlohy občianskej spoločnosti pri podpore ľudských práv a demokratickej reformy, pri predchádzaní konfliktom a rozvíjaní politickej účasti a zastúpenia Program, pre ktorý netreba súhlas vlád príslušných krajín, by mal poskytnúť špecifickú finančnú a technickú pomoc pre operácie, ktoré sa nemôžu vhodným alebo efektívnym spôsobom uskutočniť prostredníctvom iných programov ES[xxviii]. Mal by byť schopný podporiť činnosti na medzinárodnej, regionálnej, vnútroštátnej a miestnej úrovni. V rámci EÚ by sa mali podporiť činnosti, ktoré priamo súvisia s porušovaním ľudských práv v tretích krajinách, napríklad v súvislosti s pomocou pri rehabilitácii obetí mučenia z tretích krajín. Jedným rozmerom programu má byť predchádzanie konfliktom a ich riešenie, ktorý by sa podľa potreby prekrýval s intervenciami v prípade reagovania na krízy v rámci nového nástroja stability. Mal by dopĺňať geografické programy a ostatné tematické programy, najmä týkajúce sa neštátnych subjektov, ľudského a sociálneho rozvoja a migrácie a azylu, ktoré integrujú ochranu ľudských práv a podporujú demokratické procesy rôznymi spôsobmi[xxix]. Doplnkovým cieľom programu by malo byť preukázanie pokračujúceho pevného záväzku EÚ k multilaterálnej spolupráci v oblasti demokracie a ľudských práv: - Posilnenie medzinárodného rámca ochrany ľudských práv, právneho štátu a podpory demokracie Podobne ako v prípade EIDĽP program zahrnie aj prácu v oblasti pozorovania volieb, ktorá bude naďalej podstatnou zložkou činnosti EÚ pri podpore demokracie a ľudských práv. Tematickým programom sa vytvára rámec spoločnej jednotnej politiky a riadenia volebných pozorovateľských misií vo svete s týmto cieľom: - Budovanie dôvery v demokratické volebné procesy prostredníctvom ďalšieho rozvoja oblasti pozorovania volieb 3.2. Usmernenia a priority 3.2.1. Zlepšenie dodržiavania ľudských práv a základných slobôd tam, kde sú najviac ohrozené, a poskytnutie podpory a solidarity obetiam represie alebo zlého zaobchádzania Všeobecným cieľom v rámci tohto strategického cieľa by malo byť vytvorenie podmienok pre politický priestor, v ktorom by sa mohla rozvíjať občianska spoločnosť, ako aj prínos k pluralizmu v spoločnosti a podpora ľudských práv a demokracie. Pozornosť by sa mala zamerať na situácie, v ktorých dochádza k závažnému porušovaniu základných slobôd, občianska spoločnosť funguje s ťažkosťami a priestor pre politický pluralizmus je obmedzený. Niektoré krajiny sú poznačené štátnou represiou, v iných sú základné slobody a ľudské práva ohrozené oslabením štátu, jeho zrútením alebo násilným konfliktom. Takéto situácie môžu vzniknúť v krajinách, s ktorými ešte EÚ nenadviazala zmluvné vzťahy, alebo v partnerských krajinách, s ktorými bola všeobecná spolupráca čiastočne alebo úplne pozastavená, ako aj v iných krehkých štátoch a problematických partnerstvách[xxx]. Hlavný dôraz by sa mal klásť na podporovanie základných slobôd prejavu a združovania a na ochranu zástancov ľudských práv, keďže toto sú nevyhnutné predpoklady normálnej činnosti občianskej spoločnosti a akéhokoľvek pokroku na ceste k demokracii[xxxi]. Pokiaľ je to možné, mali by sa akcie vyznačovať globálnym prístupom a klásť dôraz na väzby medzi rôznymi slobodami, o ktoré sa opiera otvorená spoločnosť, a základnou zásadou, podľa ktorej „sú všetky ľudské práva univerzálne, neoddeliteľné a navzájom závislé a prepojené“[xxxii]. Celá činnosť by sa mala orientovať na predchádzanie konfliktom a v závislosti od špecifík každej krajiny sa môže vzťahovať aj na konkrétne problémy v oblasti ľudských práv[xxxiii]. Na vnútroštátnej úrovni môže činnosť občianskej spoločnosti v rámci tohto cieľa siahať od zvyšovania informovanosti alebo vzdelávania a odbornej prípravy po dialógy s kľúčovými zainteresovanými stranami v príslušnej krajine alebo až po špecifickejšiu podporu zástancov ľudských práv. Konkrétnym cieľom môže byť ratifikácia medzinárodných dohovorov a zmeny legislatívy, otázky súdnictva a presadzovania práva, volebná integrita alebo oveľa širšie otázky práva a poriadku. Tieto otázky už možno boli predmetom jednotnej reakcie EÚ na krízovú situáciu (ako sa predpokladá v rámci navrhovaného nástroja stability), tematickým programom sa však môže podporiť trvalo udržateľnejšia intervencia občianskej spoločnosti v oblasti predchádzania konfliktom a ich riešenia. O regionálnych projektoch by sa dalo uvažovať tam, kde vplyvné zainteresované strany zo susedných krajín alebo regionálne orgány môžu účinne vyvíjať partnerský tlak. Od konkrétnych okolností každej situácie závisí, aké akcie je možné uskutočniť a do akej miery sa dajú zapojiť miestne organizácie občianskej spoločnosti takým spôsobom, aby neboli partneri vystavení riziku a aby sa zabránilo vytváraniu ďalšej rezistencie voči demokratickej reforme. Mimovládne organizácie na medzinárodnej alebo regionálnej úrovni a v niektorých prípadoch medzivládne orgány môžu občas slúžiť ako sprostredkovatelia spolupráce s miestnymi predstaviteľmi občianskej spoločnosti a zástancami ľudských práv. Program si vyžiada pružnosť, aby sa dalo reagovať na meniace sa okolnosti a príležitosti konať, keď nastanú. Samostatným cieľom v rámci tohto všeobecného strategického cieľa je solidarita s obeťami represie , najmä podpora rehabilitácie obetí mučenia a zlého zaobchádzania. Rovnako ako v predchádzajúcich rokoch by sa v rámci programu malo pokračovať v podpore rehabilitačných centier vnútri EÚ i mimo nej. Týmto spôsobom sa konkrétne preukáže solidarita EÚ a na vnútroštátnej a medzinárodnej úrovni doplní všeobecné lobistické úsilie a politické demarše proti mučeniu. V nedávnych hodnoteniach z marca 2005 a novembra 2003[xxxiv] sa navrhli viaceré opatrenia na zlepšenie účinnosti rehabilitačných procesov. 3.2.2. Posilnenie úlohy občianskej spoločnosti pri podpore ľudských práv a demokratickej reformy i predchádzania konfliktom a pri rozvíjaní politickej účasti a zastúpenia Všeobecným cieľom v rámci tohto strategického cieľa je spolupracovať s občianskou spoločnosťou v tých krajinách, v ktorých existuje dostatočná sloboda a priestor pre manévrovanie, pomáhať jej pri rozvoji súdržnosti a aby sa stala účinnou silou demokratizácie, predchádzania konfliktom a ochrany ľudských práv. Týmto prístupom sa má podnietiť aj spolupráca medzi organizáciami občianskej spoločnosti (OOS) nad rámec angažovania sa za jedinú tému (čo má zväčša za následok rozdrobenie úsilia občianskej spoločnosti). Do tohto rámca by sa mala zahrnúť aj doplňujúca podpora menších iniciatív miestnych OOS. Z toho vyplývajú tri úrovne činností: Na vnútroštátnej úrovni sa má klásť dôraz na podporu dialógu a spolupráce občianskej spoločnosti v tejto súvislosti: - Spolupráca medzi OOS na účely vzájomnej podpory, budovania širokých koalícií rôznych regiónov, komunít a skupín obyvateľstva a zapojenia socio-ekonomických subjektov do podpory spoločných agend v oblasti ľudských práv a demokratickej reformy. Môže zahŕňať spoločné kampane alebo vzdelávacie činnosti, spoluprácu pri monitorovaní stavu ľudských práv a politických reforiem atď. Témy sa nemusia vopred určiť, keďže vyplynú z miestnych priorít, ale mali by zahŕňať prierezové otázky, akými sú rodová rovnosť, základné pracovné normy, práva pôvodných obyvateľov, detí a iných zraniteľných skupín. - Dialóg občianskej spoločnosti v spoločnostiach s hlbokým rozkolom, spájajúci široké spektrum zainteresovaných strán[xxxv], aby sa rozobrali a prediskutovali kontroverzné oblasti politiky a budoval konsenzus (napr. otázky menšín, amnestie a zmierenia, náboženstva a politiky). Predchádzanie konfliktom a oblasť rodovej rovnosti budú v tejto súvislosti veľmi dôležité. - Iniciatívy občianskej spoločnosti, zamerané na rozvoj dialógu s politickými stranami, zvolenými zástupcami a inštitúciami, napr. s cieľom zlepšiť politickú účasť a zastúpenie (vrátane posilnenia postavenia žien a iných skupín, ktoré sú nedostatočne zastúpené), schopnosť reagovať a povinnosť zodpovedať sa. Záväzným pravidlom musí byť mnohostranný prístup zahŕňajúci všetky dôležité strany hlásiace sa k demokracii. Priama podpora rozvoja strán sa nepredpokladá. Na regionálnej alebo nadnárodnej úrovni sa má klásť dôraz na spoluprácu, aby sa pridala hodnota a zlepšila účinnosť konania na vnútroštátnej úrovni. Môže sa zamerať napríklad na tieto otázky: - spolupráca medzi OOS zo špecifických regiónov zmietajúcich sa v konfliktoch, ktorých dôsledky presahujú štátne hranice (napr. oblasť Veľkých jazier, región rieky Manu, západný Balkán), - spolupráca a dialóg o politických otázkach vyvolávajúcich hlboký rozkol, ktoré by sa mali na nadnárodnej úrovni prednostne otvoriť diskusii (napr. náboženské menšiny a sekularizmus, zmierenie a spravodlivosť), - podpora budovania kapacít, ktorými sa môže zabezpečiť špecifická pridaná hodnota a dajú zefektívniť nadnárodné siete OOS (napr. spolupráca pri príprave materiálov v spoločných regionálnych jazykoch). Na miestnej úrovni by rovnako ako pri terajších fondoch pre mikroprojekty mala byť k dispozícii grantová facilita pre malé iniciatívy miestnych OOS, ale so zlepšením prístupu pre malé OOS[xxxvi]. Mohlo by to prispieť k posilneniu zastúpenia občianskej spoločnosti, napr. podporou činností nových organizácií občianskej spoločnosti, vytvorených skupinami, ktorých záujmy doteraz neboli dostatočne zastúpené, alebo iným spôsobom byť prínosom k posilneniu postavenia takýchto skupín (či už z odľahlých oblastí alebo menšinových či znevýhodnených skupín atď.). Konkrétne potreby a priority dialógu v občianskej spoločnosti sa môžu presnejšie definovať v priebehu konzultácií so zástupcami občianskej spoločnosti priamo na mieste. Uľahčilo by to aj komplementárnosť s geografickými programami a zlepšilo preberanie zodpovednosti miestnymi subjektmi za demokratizačný proces[xxxvii]. Pokiaľ ide o geografické priority tohto strategického cieľa, je evidentné, že predpokladané intervencie by mohli prospieť veľkému počtu krajín. Zámerom prvej fázy činnosti by však skôr ako poskytnúť zdroje v užšom meradle ako doteraz mala byť koncentrácia na tie krajiny, ktoré už dosiahli pozitívne výsledky vďaka mikroprojektovej facilite EIDĽP, majú pomerne otvorenú spoločnosť a v ktorých môže podpora občianskej spoločnosti Európskym spoločenstvom priniesť ovocie. V niektorých krajinách by malo byť uskutočniteľné stanoviť na dosiahnutie niektorých cieľov trvalej udržateľnosti a posilnenia činnosti miestnej občianskej spoločnosti horizont piatich až siedmich rokov. Realizácia môže prebehnúť prostredníctvom diskusie a prípravy s hlavnými zainteresovanými stranami príslušnej krajiny. 3.2.3. Posilnenie medzinárodného rámca ochrany ľudských práv, právneho štátu a podpory demokracie Všeobecným cieľom v rámci tejto položky je rovnako ako pri EIDĽP naďalej zvyšovať účinnosť medzinárodných nástrojov v súlade s prioritami politiky EÚ. Ak nie sú zahrnuté do rámca iných finančných nástrojov a programov, môže tento nový program prispieť k fungovaniu: - základných nástrojov ľudských práv prostredníctvom príslušných agentúr OSN, orgánov a mechanizmov, akými sú Úrad vysokého komisára pre ľudské práva (OHCHR), Dohovor o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien (CEDAW), Medzinárodná organizácia práce (ILO) atď., - mechanizmov medzinárodného trestného súdnictva, ako napríklad Medzinárodný trestný súd[xxxviii], - regionálnych nástrojov ľudských práv, - regionálnych sietí na odborné vzdelávanie expertov z rozvojových krajín v oblasti uplatňovania medzinárodných nástrojov ľudských práv, - špecifických medzinárodných nástrojov určených na podporu iniciatív v prospech budovania demokracie[xxxix]. Môžu zahŕňať spoločné iniciatívy s regionálnymi organizáciami, akou je Rada Európy; - kampaní občianskej spoločnosti, týkajúcich sa špecifických otázok ľudských práv, najmä ak súvisia s iniciatívami OSN (napr. Svetová konferencia proti rasizmu, rasovej diskriminácii, xenofóbii a súvisiacej intolerancii). Priority v tomto rámci sa majú stanoviť na základe cieľov EÚ a v priebehu dialógu s príslušnými organizáciami. Ako implementujúci partneri môžu v tejto súvislosti pôsobiť aj organizácie a siete občianskej spoločnosti. 3.2.4. Budovať dôveru v demokratické volebné procesy prostredníctvom ďalšieho rozvoja oblasti pozorovania volieb Pozorovanie volieb je veľmi citlivou oblasťou, vďaka ktorej sa EÚ zviditeľnila a získala uznanie, pričom sa posilnilo jej postavenie v politických dialógoch a prispelo k podpore ľudských práv a demokracie. Umožnilo sa ním podporiť profesionálny a transparentný priebeh volieb, znížiť výskyt nezrovnalostí a porušovanie pravidiel a podnietiť dôveru vo volebný proces. Koordinačnou a riadiacou úlohou Európskej komisie opierajúcou sa o jednotnú metodológiu a programovanie sa počas rôznych volebných pozorovateľských misií EÚ (EU EOM) zaistila vysoká úroveň konzistentnosti a politická nezávislosť a viditeľnosť. Hlavným cieľom v tomto rámci je rovnako ako pri EIDĽP ďalšie využívanie tematického programu ako nástroja podpory kapacít EÚ na pozorovanie volieb. Program môže prispieť aj k budovaniu kapacít potrebných na pozorovanie volieb na regionálnej a vnútroštátnej úrovni. Predpokladá sa, že z hľadiska programovania a implementácie sa volebné pozorovateľské misie EÚ môžu ďalej posilňovať. Komisia schválila nedávno dohodnuté globálne zásady medzinárodného pozorovania volieb[xl] a bude pokračovať v spolupráci s ostatnými orgánmi, ktoré majú skúsenosti s pozorovaním volieb, ako napríklad OBSE. Nový program by sa mal naďalej zameriavať na obmedzený počet volieb, pri ktorých je takáto podpora užitočná, vhodná a uskutočniteľná, a zároveň by mal pomôcť zlepšiť kvalitu s postupným zvyšovaním kvantity. Priority volebných pozorovateľských misií sa budú aj v budúcnosti stanovovať na základe volebného kalendára a politického vývoja i kritérií určených v oznámení o pomoci Európskej únie pri voľbách a ich pozorovaní, ktoré Rada schválila v roku 2001[xli]. Zintenzívniť sa môže pozorovanie počiatočnej fázy volieb (napr. registrácia voličov a kandidátov) a monitorovanie médií, možné je i presnejšie zostavovanie správ a systematickejšia nadväzujúca pomoc, aby sa vo väčšej miere podporila demokratizácia a otázky ľudských práv. Rozpracovať treba aj pozorovateľské misie, ktoré sú prispôsobené stavu konfliktu, a voľby konajúce sa po skončení konfliktu. Ak takáto podpora nie je zahrnutá do geografických programov, mal by tento tematický program prispieť k budovaniu kapacít na pozorovanie volieb na regionálnej úrovni, rovnako ako v súčasnosti prostredníctvom regionálnych organizácií, napr. Africkej únie (AÚ) alebo by sa v budúcnosti mohli zapojiť iné regióny, napr. arabský svet. Podobne by mal program prispieť k podpore miestnych kapacít pozorovania a monitorovania, ako aj širších iniciatív, aby sa zlepšila účasť a dôvera vo volebný proces[xlii]. 3.3. Zásady programovania O štvorročných (2007–2010) a následne trojročných (2011–2013) tematických strategických dokumentoch (programové dokumenty) rozhodne Komisia v súlade s postupmi na prerokovanie vo výboroch. Na základe tohto viacročného programovania Komisia prijme ročné akčné programy, v ktorých sa stanovia konkrétne ciele, prednostne podporované akcie, očakávané výsledky, ako aj predbežné sumy, pričom sa zohľadnia príslušné iniciatívy financované v rámci iných programov. Program bude spravovať Komisia, ktorá v súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách a súvisiacimi vykonávacími predpismi použije všetky dostupné prostriedky[xliii]. Pokiaľ ide o preskúmanie v polovici obdobia, operácie uskutočnené počas prvých troch rokov (2007–2009) sa budú hodnotiť externe, aby sa získali poznatky využiteľné pri príprave druhého strategického dokumentu (2011–2013). Správy budú doručené členským štátom a Európskemu parlamentu, aby sa o nich mohlo diskutovať. PRÍLOHA: poznámky pod čiarou [i] Pozri oznámenie Komisie Rade a Európskemu parlamentu „Vonkajšie činnosti prostredníctvom tematických programov v rámci budúcich finančných perspektív na roky 2007–2013“ - KOM(2005) 324 z 3.8.2005. [ii] Pripomienky sú k dispozícii na tejto adrese: http://europa.eu.int/comm/external_relations/consultations/er.htm [iii] V tomto kontexte sa môže ďalej rozvíjať každoročné fórum MVO o ľudských právach a zvážiť sa môžu iné doplnkové inciatívy. [iv] Pozri napríklad najvýstižnejší výklad v správe „In Larger Freedom“(vo väčšej slobode), OSN 2005. [v] Pozri Reformný program OSN 1997 a medziagentúrnu „dohodu“ o prístupe k rozvojovej spolupráci opierajúcom sa o ľudské práva z mája 2003. [vi] Článok 11 ods. 1 Zmluvy o EÚ; článok 177 ods. 2 a článok 181a ods. 1 Zmluvy o ES. [vii] Usmernenia pre politiku EÚ vo vzťahoch s tretími krajinami, pokiaľ ide o trest smrti, jún 1998; usmernenia pre politiku EÚ vo vzťahoch s tretími krajinami, pokiaľ ide o mučenie a iné kruté, neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie či trestanie, apríl 2001; usmernenia EÚ, týkajúce sa detí v ozbrojených konfliktoch, december 2003; usmernenia EÚ, týkajúce sa ochrancov ľudských práv, jún 2004. [viii] Pozri záhrebský samit v novembri 2000: http://europa.eu.int/comm/enlargement/intro/sap/summit_zagreb.htm [ix] Pozri strategický dokument KOM(2004) 373 z 12.5.2004, závery Rady zo 14.7.2004. [x] Pozri oznámenie Komisie KOM(2003) 615 z 20.10.2003, závery Rady zo 17.11.2003. [xi] Pozri oznámenie o európskej rozvojovej politike „Európsky konsenzus“ - KOM(2005) 311 z 13.7.2005; spoločné vyhlásenie Rady a predstaviteľov vlád členských štátov, ktorí sa zišli v rámci zasadnutia Rady, Európskeho parlamentu a Komisie „Európsky konsenzus o rozvoji“, prijaté 22. novembra 2005. [xii] Stratégia „EÚ a Afrika: na ceste k strategickému partnerstvu“, prijatá Európskou radou, 15. – 16. december 2005. [xiii] Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade „Posilnené partnerstvo medzi EÚ a Latinskou Amerikou“ - KOM(2005) 636 z 8.12.2005. [xiv] Nariadenie Rady (ES) č. 975/1999, zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 1882/2003, a nariadenie (ES) č. 2240/2004; nariadenie Rady (ES) č. 976/1999, zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 907/2003, a nariadenie (ES) č. 2242/2004. [xv] Úloha EÚ pri podpore ľudských práv a demokratizácie v tretích krajinách- KOM(2001) 252 z 8.5.2001; pracovný dokument útvarov Komisie SEK(2004) 1041 z 30.7.2004. [xvi] Pozri závery Rady o úlohe Európskej únie pri podpore ľudských práv a demokratizácie v tretích krajinách z 25. júna 2001; uznesenie Európskeho parlamentu z 25. apríla 2002; závery Rady z 23. februára 2004. [xvii] Nariadenie Rady (ES) č. 381/2001 z 26. februára 2001 o vytvorení mechanizmu rýchlej reakcie. [xviii] Pozri najnovšie tematické hodnotenie týkajúce sa podpory EIDĽP projektom v oblastiach rasizmu, xenofóbie a menšín: http://europa.eu.int/comm/europeaid/projects/eidhr/documents_en.htm#eidhr; pozri aj najnovšie všeobecné hodnotenie EIDĽP s názvom „No lasting peace and prosperity without democracy and human rights“ (ani trvalý mier, ani prosperita bez demokracie a ľudských práv) (júl 2005), vypracované pod záštitou Holandského inštitútu pre pluralitnú demokraciu (NIMD) na žiadosť podvýboru pre ľudské práva výboru AFET Európskeho parlamentu: http://www.nimd.org/upload/publications/2005/epfinal.doc. [xix] Výraz „organizácia občianskej spoločnosti“ má zahŕňať široké spektrum partnerov občianskej spoločnosti vrátane odborových organizácií, združení zamestnávateľov, skupín náboženského charakteru, tímov odborníkov atď. [xx] Pozri poznámku pod čiarou č. 9. [xxi] V priebehu rokov EIDĽP stanovila ako najvyššie priority a zviditeľnila tieto témy: zrušenie trestu smrti, boj proti mučeniu a kampane proti rasizmu a diskriminácii menšín. Postavila do stredu záujmu aj práva žien, detí a pôvodných obyvateľov. Podporuje slobodu prejavu a združovania a pluralitu médií a propaguje práva zástancov ľudských práv. Má osobitný mandát na podporu ochrany a rehabilitácie obetí mučenia a v tejto súvislosti poskytuje pomoc projektom v rámci EÚ i mimo nej. Primárnym zdrojom podpory bola aj počas vytvárania vyššieho vzdelávania špecializovaného na oblasť ľudských práv. EIDĽP okrem toho do istej miery takisto podporila rozvoj občianskej spoločnosti, demokratického prostredia a pluralizmu i budovanie demokratických inštitúcií. [xxii] Pozri revidovaný akčný plán nadväzujúci na spoločnú pozíciu Medzinárodného trestného súdu, spoločnú pozíciu Rady zo 16. júna 2003 týkajúcu sa Medzinárodného trestného súdu; uznesenie Európskeho parlamentu o pozícii Rady pre všeobecné záležitosti týkajúcej sa Medzinárodného trestného súdu z 24. októbra 2002. [xxiii] Oznámenie Komisie o pomoci Európskej únie pri voľbách a ich pozorovaní KOM(2000) 191 z 11.4.2000; závery Rady z 31. mája 2001; uznesenie Európskeho parlamentu z 15. marca 2001. [xxiv] Programovanie Európskej iniciatívy pre demokraciu a ľudské práva na roky 2005 – 2006 C(2004)4475 zo 6. decembra 2004. Štyri kampane sú rozdelené na 17 druhov akcií, k čomu sa pripájajú ďalšie 3 prierezové témy (deti a ženy, pôvodní obyvatelia, predchádzanie konfliktom). [xxv] V roku 2004 bol pri výzvach na predkladanie návrhov pomer prihlásených projektov k počtu úspešných projektov 10:1. [xxvi] Malo by to napríklad zahŕňať podporu iniciatív OSN, globálneho zastupovania záujmov a multilaterálnej spolupráce v oblasti demokracie a ľudských práv s globálnym charakterom. Podľa príkladov vyplývajúcich z terajších skúseností EIDĽP by sem mala patriť aj podpora pri vytváraní a fungovaní medzinárodných nástrojov ľudských práv a trestného súdnictva. [xxvii] Platí to napríklad pre ochranu a rehabilitáciu obetí zlého zaobchádzania a mučenia. Neexistuje veľa iných nástrojov, ktorými sa dá reagovať na pretrvávajúcu potrebu podporiť túto oblasť. [xxviii] Odborné vzdelávanie a technická pomoc na budovanie kapacít vnútroštátnych verejných inštitúcií, napr. súdnych orgánov, volebných orgánov alebo parlamentov, sú zásadnými aspektmi spolupráce v oblasti demokracie a ľudských práv, ale zvyčajne by mali byť súčasťou väčších geografických programov dohodnutých s príslušnými vládami. To isté by obvykle malo platiť v prípade pomoci regionálnym medzivládnym orgánom. [xxix] Tematický program na podporu demokracie a ľudských práv by sa teda špecificky nezameriaval na činnosti plánované v rámci týchto tematických programov, akými sú zapojenie neštátnych subjektov do rozvojových stratégií, podpora sociálnych práv, ochrana migrantov pred vykorisťovaním a vylúčením. [xxx] Cieľové krajiny sa časom budú nepochybne vyvíjať, keďže v niektorých z nich sa zmení režim a pokročia na ceste demokratizácie a iné, predtým slobodnejšie, sa možno vrátia k väčšej represii a k obmedzeniam ľudských práv a slobôd alebo dôjde k rozvratu verejného poriadku. [xxxi] Akcie prostredníctvom občianskej spoločnosti by dopĺňali ostatné nástroje EÚ, akými sú politický dialóg, demarše, sankcie atď., ktorými sa vyvíja tlak na vlády, aby podnikli kroky na zlepšenie základných slobôd prejavu a združovania a vytvorili alebo obnovili právny štát. [xxxii] Vyhlásenie a akčný program z Viedne, prijaté na Svetovej konferencii o ľudských právach 25. júna 1993 (Viedenský konsenzus), dokument VZ OSN A/CONF.157/23 z 12. júla 1993, najmä odseky 5 a 8. [xxxiii] Konkrétne témy sa môžu týkať tých otázok ľudských práv, ktoré sú zahrnuté v usmerneniach EÚ, napríklad mučenia, trestu smrti, detí v ozbrojených konfliktoch, zástancov ľudských práv a iných zraniteľných skupín. Môžu sa vzťahovať aj na slobodu médií, slobody odborových organizácií, nútenú prácu, práva žien a rodovú rovnosť, na obchodovanie s ľuďmi, predsudky a diskrimináciu (z dôvodu rasového, náboženského, etnického a kastového pôvodu, sexuálnej orientácie, choroby, zdravotného postihnutia atď.). [xxxiv] Pozri: europa.eu.int/comm/europeaid/projects/eidhr/documents_en.htm#evaluations [xxxv] Sociálny dialóg by tu mohol zohrávať osobitnú úlohu. [xxxvi] V tejto oblasti je predpokladom, že v súlade s návrhom Komisie na zmenu a doplnenie článku 164 nariadenia na vykonávanie nariadenia o rozpočtových pravidlách sa pre granty nepresahujúce 25 000 EUR dohodnú zjednodušené postupy, čo malým OOS umožní zúčastniť sa výziev na predkladanie mikroprojektov - SEK(2005) 1240 z 12.10.2005. [xxxvii] Situácia sa mení, takže by sa mohli konzultácie takéhoto druhu skúšobne zaviesť a postupne rozvíjať v spojení s novým cyklom programovania 2007–2010 a 2011–2013. [xxxviii] Môže sa to rozšíriť o medzinárodné a vnútroštátne tribunály zriadené v rámci medzinárodne sprostredkovaných mierových dohôd, ak nie sú iným spôsobom podporené prostredníctvom nástroja stability. [xxxix] Ako napríklad nedávno zriadený Fond OSN pre demokraciu. [xl] Vyhlásenie zásad medzinárodného pozorovania volieb a Kódex správania medzinárodných pozorovateľov schválených pod záštitou OSN 27.10.05. [xli] KOM(2000) 191 z 11.4.2000, závery Rady z 31. mája 2001. [xlii] Paralelné iniciatívy v oblasti pomoci pri voľbách, ktorých cieľom je rozvíjať miestne kapacity pre trvalo udržateľné a profesionálne organizovanie volieb a zodpovedajúcu infraštruktúru, by sa zvyčajne mali včas podporiť prostredníctvom geografických programov. [xliii] Účinnosť tematického programu by sa mohla zlepšiť zmenami a doplneniami nariadenia o rozpočtových pravidlách a vykonávacích predpisov navrhnutými v KOM(2005) 181 z 3.5.2005 a SEK(2005) 1240 z 12.10.2005.