30.6.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 146/77

—

konštatuje, že vylúčenie zo systému vzdelávania je prvým krokom k marginalizácii, po ktorej nasleduje vylúčenie z trhu práce a v ďalšom priebehu aj z kultúrneho, spoločenského a občianskeho života. Opätovne zdôrazňuje dôležitosť úsilia zameraného proti predčasnému zanechaniu štúdia, ktoré má negatívny vplyv na konkurencieschopnosť a súdržnosť;

—

uznáva, že z dlhodobého hľadiska sú počas celoživotného vzdelávania najvýhodnejšie predškolské vzdelávanie a cielené programy skorej intervencie, najmä pre deti pochádzajúce zo znevýhodneného prostredia a v tejto súvislosti pripomína, že je potrebný medziodvetvový prístup, v ktorom by kľúčové kompetencie pripadli miestnym a regionálnym orgánom;

—

súhlasí s názorom, že modernizácia vyššieho vzdelávania je jedným z najdôležitejších faktorov v rýchlo sa rozvíjajúcej spoločnosti založenej na vedomostiach. Inštitúcie vyššieho vzdelávania sú v centre „vedomostného trojuholníka“ – vzdelávanie, výskum a inovácie, keďže v sebe spájajú ich úlohy; Miestne a regionálne orgány zohrávajú kľúčovú úlohu pri nasmerovaní finančných prostriedkov do modernizácie systémov vyššieho vzdelávania;

—

vyjadruje podporu dvojakému cieľu zlepšenia transparentnosti kvalifikácií a podpory zvýšenej mobility v Európskej únii; trvá na tom, aby kvalifikačné rámce sú stanovované na národnej resp. regionálnej úrovni. Zodpovednosť za túto reformu musí zostať v právomoci príslušných orgánov v rámci členských štátov;

1.1

ďakuje Komisii za jej príspevok k diskusii o reforme systému vzdelávania a odbornej prípravy a súhlasí s názorom Komisie, že zodpovednosť za túto reformu musí zostať v právomoci príslušných orgánov v rámci členských štátov;

1.2

súhlasí s názorom, že investície do vzdelávania a odbornej prípravy sa prejavujú až po dlhšom čase, a preto by vlády pri rozhodovaní o prioritách financovania mali umožniť dlhodobé plánovanie na miestnej, regionálnej a národnej úrovni. Niektoré návrhy uvedené v oznámení by v naozaj mohli mať vplyv na rozpočet na regionálnej a miestnej úrovni;

1.3

uznáva význam dlhodobého plánovania, zdôrazňuje však, že je potrebné zapojiť do vytvárania a realizácie akýchkoľvek stratégií v oblasti celoživotného vzdelávania aj regionálne a miestne orgány;

1.4

súhlasí s tým, že existuje potreba hodnotenia v oblasti systémov vzdelávania a odbornej prípravy, zároveň však zdôrazňuje význam zvyšovania povedomia o efektívnom využívaní zdrojov (2). Upriamuje pozornosť na skutočnosť, že odstránenie finančných prekážok brániacich v prístupe k vzdelaniu v ranom veku je dôležitým avšak nie dostačujúcim politickým opatrením. Keďže vo väčšine krajín nie je predškolská výchova súčasťou povinného vzdelávania, posielajú rodičia svoje deti do predškolských zariadení na základe dobrovoľnosti;

1.5

domnieva sa, že sledované politické opatrenia by sa nemali obmedzovať iba na zvýšenú povinnosť výchovy v predškolskom veku, ale mali by sa zameriavať aj na podporu a podnety na povzbudenie rodičov, aby posielali svoje deti do predškolských zariadení pravidelne, a to najmä v prípade detí zo sociálne znevýhodneného prostredia alebo z horských, vidieckych alebo riedko osídlených oblastí;

1.6

zdôrazňuje, že efektívne vzdelávanie v ranom veku dieťaťa si vyžaduje dobre odborne pripravený pedagogický personál a vyzýva preto na zvýšenie úsilia v oblasti odbornej prípravy učiteľov;

1.7

vyzýva v tejto súvislosti na podporu výmeny osvedčených postupov a podporu cezhraničných sietí medzi oblasťami a regiónmi s cieľom zlepšiť hodnotenie a podporiť zabezpečovanie kvality;

1.8

konštatuje, že vylúčenie zo systému vzdelávania je prvým krokom k marginalizácii, po ktorej nasleduje vylúčenie z trhu práce a v ďalšom priebehu aj z kultúrneho, spoločenského a občianskeho života. V tejto súvislosti opätovne zdôrazňuje  (3) dôležitosť úsilia zameraného proti predčasnému zanechaniu štúdia, ktoré má negatívny vplyv na konkurencieschopnosť a súdržnosť (4);

1.9

víta skutočnosť, že sa Komisia zameriava na plánovanie politiky založené na dôkazoch, používajúc pritom ako základ spoľahlivé výsledky výskumu.

1.10

uznáva, že výsledky výskumov – vrátane významnej práce, ktorú v tejto oblasti vykonala OECD – ukazujú, že z dlhodobého hľadiska sú počas celoživotného vzdelávania najvýhodnejšie predškolské vzdelávanie a cielené programy skorej intervencie, najmä pre deti pochádzajúce zo znevýhodneného prostredia;

1.11

pripomína však, že je potrebný medziodvetvový prístup, v ktorom by kľúčové kompetencie pripadli miestnym a regionálnym orgánom a ľutuje, že oznámenie sa k úlohe týchto orgánov nevyjadruje.

1.12

uznáva, že členské štáty EÚ a oprávnené regióny majú rozdielne vzdelávacie systémy a rozdielne prístupy, avšak súhlasí s názorom, že včasná diferenciácia žiakov podľa ich schopností na nižšom stupni vzdelávania môže podmieňovať ich budúcu kariéru a životnú dráhu;

1.13

podporuje inkluzívne možnosti celoživotného vzdelávania pre všetkých, pretože uznáva právo navštevovať školu a zapojiť sa do vzdelávacieho systému;

1.14

domnieva sa, že presunutie delenia žiakov na vyšší stupeň stredoškolského vzdelávania spolu s možnosťou prestupu medzi jednotlivými druhmi škôl môže byť jedným z nástrojov na zníženie segregácie a môže napomôcť rovnosti bez toho, aby došlo k zníženiu efektívnosti a ďalej by sa tým mohlo rozvíjať nadanie a schopnosti každého žiaka;

1.15

neustále vyzýva na podporu opatrení pre žiakov s osobitnými potrebami, a to čo najskôr podľa možností systému. Zdôrazňuje význam odstránenia marginalizácie už od základnej školy a podčiarkuje prínos výmeny skúseností v tejto oblasti; zdôrazňuje, že vyučovanie by malo zahŕňať výzvy pre všetkých študujúcich a že škola musí poskytovať podnety pre všetkých žiakov. Platí to tak pre slabších ako aj pre lepších žiakov;

1.16

upozorňuje hlavne na potreby imigrantov, ktorí majú často problémy so zapojením sa do vzdelávacieho systému, a to rovnako v dôsledku nedostatočného vzdelania, ktoré získali v krajine pôvodu, ako aj v dôsledku možnej neznalosti jazyka prijímajúcej krajiny. Riešenie týchto problémov si vyžaduje aj špeciálnu prípravu pre pedagógov;

1.17

zastáva názor, že motivácia, zručnosti, schopnosti ako aj platy učiteľov a inštruktorov, dostupnosť usmerňovacej pomoci a faktory v oblasti infraštruktúry, napríklad vhodná veľkosť skupín počas výučby, výrazne prispievajú k dosiahnutiu učebných výsledkov vysokej kvality;

1.18

považuje za dôležitý rozvoj prostredia, ktoré podporuje vzdelávanie a zvyšuje individuálnu motiváciu, úsilie vyvinuté vo vyučovacom procese a dôveru vo vlastný úspech. Zdôrazňuje tiež potrebu zabezpečiť zapojenie rodičov do vzdelávacieho procesu, poznamenávajúc pritom, že študenti so slabou podporou v rodine a u kamarátov sú viac ohrození sociálnym vylúčením;

1.19

zdôrazňuje, že je dôležité, aby opatrenia, ktoré sa prijmú v rámci vytvorenia rovnosti a primeraného prístupu k špecifickým potrebám určitých skupín, neznížili účinnosť ani kvalitu vzdelávacieho systému. V tejto súvislosti by sa preto mali vytvoriť mechanizmy na zachovanie tempa, ktoré nebude spomaľovať vyučovací proces a ktoré ho vo vhodných prípadoch dokonca urýchli;

1.20

zdôrazňuje, že vo vzdelávacích systémoch je potrebné vytvoriť rovnováhu medzi základným všeobecným vzdelávaním a ponukou možnosti špecializácie. Uvedený základ všeobecných vedomostí by mal v každom prípade zahŕňať európsku kultúru a dejiny. Jednotlivé vzdelávacie systémy by zároveň mali venovať dostatočnú pozornosť kľúčovým zručnostiam pre celoživotné vzdelávanie, ktoré boli definované a prijaté v odporúčaní Európskeho parlamentu a Rady;

1.21

súhlasí s názorom, že modernizácia vyššieho vzdelávania je jedným z najdôležitejších faktorov v rýchlo sa rozvíjajúcej spoločnosti založenej na vedomostiach. Inštitúcie vyššieho vzdelávania sú neoddeliteľným prvkom „vedomostného trojuholníka“ – vzdelávanie, výskum a inovácie, keďže v sebe spájajú ich úlohy;

1.22

poukazuje preto na to, že inštitúcie vyššieho vzdelávania by mali byť otvorenejšie novým skupinám študujúcich, zdôrazňovať celoživotné vzdelávanie a ponúkať širší prístup k akademickému vzdelaniu, čo sú dôležité podmienky na zvládanie demografických a štrukturálnych zmien počas niekoľkých nasledujúcich desaťročí;

1.23

chápe však, že rast počtu študentov a zvyšujúce sa náklady na kvalitné vzdelávanie a výskum je potrebné pokryť zvýšeným verejným, a tam, kde je to potrebné aj súkromným financovaním. Miestne a regionálne orgány zohrávajú kľúčovú úlohu pri nasmerovaní finančných prostriedkov do modernizácie systémov vyššieho vzdelávania, najmä prostredníctvom cieleného využívania európskych štrukturálnych fondov;

1.24

pripomína, že prístup k vyššiemu vzdelaniu musí byť čo najinkluzívnejší, a to nielen na zabezpečenie Európy založenej na vedomostiach, ale tiež na to, aby vyššie vzdelanie slúžilo ako základ sociálnej súdržnosti Európy ako celku; opätovne potvrdzuje široký význam vyššieho vzdelania, ktorý zahŕňa jeho prínos v oblasti sebarealizácie a demokratického občianstva ako aj jeho úlohu v oblasti oživovania kultúrneho dedičstva (5);

1.25

konštatuje, že Komisia sa zameriava na otázku poplatkov za štúdium ako prostriedku na zlepšenie financovania a posilnenie zodpovedného prístupu študentov a rodín k výsledkom dosahovaným v oblasti vyššieho vzdelávania. Tieto poplatky by nemali byť faktorom vylúčenia z dôvodu finančných prostriedkov. Zdôrazňuje však, že poplatky za štúdium nie sú nikdy samostatným faktorom, naopak, vždy sú súčasťou širšieho kontextu s množstvom faktorov týkajúcich sa finančných podnetov alebo prekážok brániacich v účasti na vyššom vzdelávaní. Vyzýva preto na širší prístup prepojený s kontextom, ktorý zohľadňuje národné, regionálne a miestne danosti financovania a daňových systémov, na rozdiel od zamerania sa len na otázku poplatkov za štúdium.

1.26

súhlasí s názorom Európskej komisie, že keďže populácia starne, trvalo vysoká úroveň nezamestnanosti mladých v EÚ je neakceptovateľná, najmä vzhľadom na zvyšujúci sa dopyt po kvalifikovaných pracovných silách;

1.27

požaduje, aby sa posilnili a podporili systémy odborného vzdelávania a prípravy v krajinách, ktoré v tejto oblasti dosahujú slabý rozvoj, a to takým spôsobom, ktorý by odrážal očakávania mladých ľudí hľadajúcich stabilné miesto na trhu práce, a ktorý by zároveň pokryl potreby samotného trhu práce;

1.28

podporuje návrh Komisie na jasné a rôznorodé spôsoby vzdelávania od odborného vzdelávania a prípravy až po ďalšie vzdelávanie a zamestnanie a víta osobitný odkaz na zapojenie miestnej a regionálnej úrovne do procesu podporovania partnerstva zainteresovaných strán na zlepšenie kvality a vhodnosti verejných programov odbornej prípravy pre nezamestnaných a znevýhodnených študujúcich;

1.29

poukazuje na to, že odborná príprava učiteľov a školiteľov by mala byť aktualizovaná tak, aby zodpovedala potrebám študujúcich, ktorými sú čoraz viac dospelí. Je potrebné vyvinúť osobitné pedagogické metódy a učebné materiály a zároveň venovať pozornosť pružnejším spôsobom sprostredkovania prispôsobeným potrebám študujúcich, ktorí musia skĺbiť svoje štúdium s pracovnými a rodinnými povinnosťami. V tejto súvislosti sa bude politika v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy prelínať s otázkami sociálnej politiky, kde miestne a regionálne orgány môžu zohrávať úlohu katalyzátora;

1.30

zdôrazňuje potrebu všeobecného uplatňovania štruktúrovaného mechanizmu na overenie predchádzajúceho vzdelania, najmä v prípade vedomostí a schopností získaných mimo systému formálneho vzdelávania. Toto ďalšie overovanie by malo plniť dva účely: uľahčovať zamestnateľnosť resp. sociálne začlenenie a poskytovať prístup k ďalšiemu vzdelávaniu na základe predchádzajúcich skúseností.

1.31

v tejto súvislosti víta oznámenie Európskej komisie na tému „Vzdelávanie dospelých: Na vzdelávanie sa nikdy nie je neskoro“ a súhlasí s názorom, že vzhľadom na demografický vývoj v Európe by sa mal klásť väčší dôraz na vzdelávanie dospelých spolu s presne cieleným a efektívnym investovaním.

1.32

v tejto súvislosti zdôrazňuje, že v mnohých európskych krajinách majú orgány na miestnej a regionálnej úrovni kľúčové právomoci v oblasti vzdelávania dospelých a sú priamo zainteresované na rozvoji zručností pracujúcich. Preto žiada o užšie zapojenie miestnej a regionálnej úrovne do činnosti v oblasti vzdelávania dospelých na úrovni EÚ;

2.1

uznáva potrebu osobitného európskeho rámca pre kvalifikácie získané vzdelaním, ktorý by dopĺňal ustanovenia týkajúce sa odborných kvalifikácií, a to nielen preto, že európsky kvalifikačný rámec (European qualification framework – EQF) pre celoživotné vzdelávanie napomôže transparentnosti a zreteľnosti v otázke prechodu medzi rôznymi vzdelávacími systémami a spôsobmi odbornej prípravy. Kvalifikácie získané vzdelaním však zohrávajú dôležitú úlohu pri prechode zo vzdelávacieho systému do pracovného života a preto nemôžu byť oddeľované od otázok týkajúcich sa prípravy pre pracovný trh;

2.2

upozorňuje Komisiu na potrebu vypracovať systematickú analýzu dopadu jej legislatívnych návrhov na miestnej a regionálnej úrovni, najmä v oblastiach ako vzdelávanie a odborná príprava, pretože v niektorých členských štátoch je ich riadenie v právomoci regionálnych a miestnych orgánov. Takáto analýza dopadu by mala byť zverejnená v úplnom znení a vo všetkých oficiálnych jazykoch Únie;

2.3

víta kvalifikačný rámec Komisie a podporuje jeho dvojaký cieľ zlepšenia transparentnosti kvalifikácií a podpory mobility v Európskej únii; zdôrazňuje však, že EQF sám o sebe neposkytuje kvalifikácie, ale že kvalifikačné rámce sú stanovované na národnej resp. regionálnej úrovni. Príslušné miestne a regionálne orgány preto musia byť zapojené do procesu prepájania národných resp. regionálnych kvalifikačných rámcov s EQF;

2.4

súhlasí s názorom Komisie, že vytvorenie národného a európskeho kvalifikačného rámca zjednoduší overovanie vzdelávania vo všetkých kontextoch. Víta tento inkluzívny prístup a pripomína potrebu uznania formálneho, neinštitucionálneho a neformálneho vzdelávania v procese celoživotného vzdelávania a súhlasí s tým, že to má osobitný význam pri podpore rovnosti príležitostí uznaním kľúčových schopností a zručností najmenej zvýhodnených osôb (6).

2.5

považuje EQF za užitočný nástroj na zvýšenie vzájomnej dôvery medzi národnými a regionálnymi systémami vzdelávania v Európe a za príspevok k mobilite, konkurencie- schopnosti a zamestnanosti, ktorý podporí výmenu zručností, vedomostí a schopností v EÚ;

2.6

vyzýva však Komisiu, aby objasnila vzťah medzi úrovňami kvalifikácie, smernicou 2005/36/ES a ustanoveniami o certifikácii formálneho a neformálneho učenia, ktoré už existujú alebo sa pripravujú na národnej a regionálnej úrovni (7);

2.7

bez ohľadu na širšie perspektívy stratégií celoživotného vzdelávania, ktoré zahŕňajú ciele sociálneho začlenenia a zamestnateľnosti ako aj sebarealizácie, víta prístup Komisie zameraný na výstupy vzdelávacieho procesu, t. j. popis kvalifikácií z hľadiska vedomostí, zručností a kompetencií;

2.8

domnieva sa, že kvalifikácie by mali byť porovnateľné nezávisle od učebného obsahu a poskytovateľa. Prístup na základe vzdelávacích výstupov zjednodušuje porovnanie kvalifikácií v rôznych krajinách a systémoch vzdelávania a odbornej prípravy, uľahčujúc tak úlohu miestnych a regionálnych vzdelávacích orgánov v EÚ;

2.9

okrem toho môžu vzdelávacie výstupy a deskriptory slúžiť ako referencie na zabezpečenie kvality, a tým rozšíriť európsku spoluprácu v otázke zabezpečovania kvality a vzájomného uznávania hodnotení; víta preto v odporúčaní uvedené explicitné prepojenie medzi EQF ako nástrojom transparentnosti a všeobecnými zásadami zabezpečovania kvality, ktoré môžu zohrávať významnú úlohu pri vytváraní vzájomnej dôvery ako základu medzinárodného uznávania kvalifikácií;

2.10

vyzýva na podporu rámca spolupráce a šírenia osvedčených postupov s cieľom založiť skutočnú sústavnú výmenu skúseností. Toto by umožnilo zhodnotenie pozitívneho vývoja v členských štátoch, najmä na miestnej a regionálnej úrovni. Odporúča preto podporovať viac celoeurópskych sietí, ktoré šíria osvedčené postupy v oblasti podpory prístupu k odbornej príprave najmä prostredníctvom miestnych a regionálnych partnerstiev;

2.11

zdôrazňuje, že EQF by mal rešpektovať rôznorodosť a silné stránky regiónov a oblastí v EÚ. Ako výkladová pomôcka EQF nebude nahrádzať národné a regionálne kvalifikačné rámce, ale ich vhodne dopĺňať;

2.12

sa nazdáva, že uplatňovanie európskeho kvalifikačného rámca takmer určite povedie k ďalším krokom na úrovni Spoločenstva a zdôrazňuje, že v takom prípade bude potrebné vypracovať hĺbkovú analýzu subsidiarity a proporcionality takýchto následných krokov;

2.13

vyzýva na používanie deskriptorov a na jasnú koordináciu medzi existujúcimi regionálnymi kvalifikačnými rámcami a EQF.