30.6.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 146/53


Stanovisko Výboru regiónov „Európska iniciatíva týkajúca sa transparentnosti“

(2007/C 146/07)

VÝBOR REGIÓNOV,

víta iniciatívu Komisie podporiť transparentnosť. Väčšia transparentnosť je veľmi dôležitá, ak majú inštitúcie EÚ zostať zodpovedné, demokratické, účinné a odpovedať potrebám občanov; v tejto súvislosti pripomína, že ak má EÚ skutočne zvýšiť svoju demokratickú legitímnosť, je potrebné viac zapojiť miestne a regionálne subjekty do legislatívnych a rozhodovacích procesov;

vyjadruje však poľutovanie, že miestny a regionálny rozmer sa v tejto iniciatíve nespomína a nalieha na Komisiu, aby ich zahrnula vo väčšej miere;

zdôrazňuje, že EÚ je viacúrovňové inštitucionálne spoločenstvo, v ktorom sú regionálne a miestne orgány zahrnuté do tvorby európskych politík na vnútroštátnej a európskej úrovni;

nazdáva sa, že je potrebné znovu zdôrazniť nutnosť rozlišovať medzi konzultáciami inštitúcií EÚ so zvolenými miestnymi a regionálnymi orgánmi a ich združeniami na jednej strane a lobistickými organizáciami zastupujúcimi osobitné záujmy na druhej strane;

víta skutočnosť, že Európska komisia zaviedla neustály a systematický dialóg s miestnymi a regionálnymi orgánmi a ich európskymi a národnými združeniami v oblastiach, v ktorých sú zodpovedné za transpozíciu alebo uplatňovanie; avšak sa domnieva, že spôsob vedenia tohto dialógu sa môže zlepšiť;

víta väčšiu transparentnosť, ktorú by registrácia lobistických organizácií priniesla;

nazdáva sa však, že dohoda založená na dobrovoľnej registrácii neposkytuje vhodný rámec na zabezpečenie dostatočnej transparentnosti;

je presvedčený, že je dôležité zabezpečiť efektívny a jednoduchý postup budúcej registrácie. Tento register by mala spravovať Európska komisia. Tento register by mala spravovať Európska komisia;

podporuje želanie Komisie posilniť transparentnosť pokiaľ ide o využívanie finančných prostriedkov EÚ a podporuje členské štáty, aby spravovali finančné prostriedky Spoločenstva v rámci „spoločného hospodárenia“. Transparentnosť financovania z prostriedkov EÚ je v záujme všetkých príjemcov.

VÝBOR REGIÓNOV,

so zreteľom na Zelenú knihu Európskej komisie o Európskej iniciatíve týkajúcej sa transparentnosti, KOM(2006) 194, konečné znenie;

so zreteľom na rozhodnutie Európskej komisie z 3. mája 2006 požiadať výbor o konzultáciu v tejto veci podľa článku 265 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva;

so zreteľom na rozhodnutie grémia z 25. apríla 2006 poveriť komisiu pre ústavné záležitosti, európske riadenie a priestor slobody bezpečnosti a spravodlivosti vypracovaním stanoviska na danú tému;

so zreteľom na oznámenie Komisii od jej predsedníčky, pani Wallström, pána Kallasa, pani Hübnerovej a pani Fischerovej Boelovej z 9. novembra 2005 navrhujúce zavedenie Európskej iniciatívy týkajúcej sa transparentnosti  (1);

so zreteľom na oznámenie Európskej komisie na tému Smerom k posilneniu kultúry konzultácií a dialógu – všeobecné zásady a minimálne normy pre konzultácie so zainteresovanými stranami, KOM(2002) 704, konečné znenie;

so zreteľom na svoje stanovisko z 12. októbra 2005 na tému Lepšia tvorba právaLepšia právna úprava pre rast a zamestnanosť v Európskej únii, CdR 121/2005 fin (spravodajca: pán Delebarre, FR/SES) (2);

so zreteľom na svoje stanovisko z 13. marca 2002 na tému Biela kniha o európskej správe a oznámenie o novom rámci pre spoluprácu o činnostiach týkajúcich sa informačnej a komunikačnej politiky Európskej únie, KOM(2001) 428, konečné znenie, KOM(2001) 354, konečné znenie, CdR 103/2001 fin (spravodajca: pán Michel Delebarre FR/SES) (3);

so zreteľom na svoj návrh stanoviska (CdR 235/2006 rev. 1) prijatý 29. novembra 2006 komisiou pre ústavné záležitosti, európske riadenie a priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti (spravodajca: pán Per Bødker Andersen (DK/SES), primátor mesta Kolding;

1)

keďže transparentnosť je jedným z kľúčových prvkov demokracie s viacerými úrovňami správy;

2)

keďže je dôležité lepšie uplatňovať zásady subsidiarity, proporcionality a blízkosti občanom pri tvorbe jednoduchej, jasnej a občanovi ľahko pochopiteľnej európskej legislatívy;

3)

keďže je nevyhnutné zabezpečiť úplné zapojenie regionálnych a miestnych subjektov do kľúčových otázok európskeho programu okrem iného prostredníctvom Výboru regiónov;

4)

keďže miestne a regionálne orgány, ak sú vhodne začlenené do tvorby právnych predpisov môžu zohrávať rozhodujúcu úlohu pri transpozícii a pri uplatňovaní týchto predpisov na ich území;

prijal na svojom 68. plenárnom zasadnutí, ktoré sa konalo 13. a 14. februára 2007 (schôdza z 13. februára) nasledujúce stanovisko:

Názory a odporúčania Výboru regiónov

Výbor regiónov

1.   Všeobecné poznámky

1.1

víta iniciatívu Komisie podporiť transparentnosť. Zavedenie európskej iniciatívy týkajúcej sa transparentnosti je dôležitým krokom Komisie pri podpore transparentného fungovania inštitúcií EÚ. Väčšia transparentnosť je veľmi dôležitá, ak majú inštitúcie EÚ zostať zodpovedné, demokratické, účinné a odpovedať potrebám občanov; v tejto súvislosti pripomína, že ak má EÚ skutočne zvýšiť svoju demokratickú legitímnosť, je potrebné viac zapojiť miestne a regionálne subjekty do legislatívnych a rozhodovacích procesov;

1.2

sa domnieva, že Európska komisia rozprúdila iniciatívou týkajúcou sa transparentnosti potrebnú diskusiu a nazdáva sa, že je dôležité diskutovať teraz, aj v súvislosti s obdobím úvah a diskusií o budúcnosti Európy, keďže rozhodovacie orgány potrebujú zabezpečiť, aby EÚ fungovala demokraticky a efektívne a preukázať to. Zabezpečenie transparentnosti je pri približovaní Európy občanom veľmi dôležitým faktorom;

1.3

vyjadruje však poľutovanie, že miestny a regionálny rozmer sa v tejto iniciatíve nespomína a nalieha na Komisiu, aby ich zahrnula vo väčšej miere; pripomína vyhlásenie Komisie v Bielej knihe o európskej správe (2001), že zaručí, že regionálne a miestne poznatky a podmienky sa budú pri vypracovávaní návrhov politík brať do úvahy;

1.4

víta rozhodnutie počas fínskeho predsedníctva v druhej polovici roku 2006 usilovať sa o väčšiu transparentnosť pri práci Rady. Veľmi pozitívnym krokom je, že Rada dala súhlas otvorenejšiemu rozhodovaciemu procesu a prístupu k dokumentom Rady; napriek tomu je presvedčený, že toto je len prvý krok správnym smerom a vyzýva Radu, aby otvorila tento proces verejnosti. Len vtedy budú môcť občania pochopiť rozhodovací proces a následne k nemu zaujať stanovisko;

1.5

sa domnieva, že je potrebné čo najpresnejšie definovať pojem „nekalá lobistická činnosť“, aby tak vznikla možnosť kontrolovať činnosť lobistov a v prípade porušenia ustanovení ukladať sankcie;

1.6

nazdáva sa, že cieľom transparentnosti musí byť priblíženie Európskej únie občanom. Tým, že táto transparentnosť bude podporovaná, dôjde k zníženiu súčasnej vzdialenosti medzi európskymi inštitúciami a ich občanmi. Nadáva sa, že je nevyhnutné podporiť opatrenia podobné opatreniam v rámci plánu D: demokracia, dialóg a diskusia, ktorých cieľom je oboznamovať Európanov s aktivitami a právomocami Únie, osobitne mladých ľudí tak, ako sa o to snaží Fórum mládeže.

2.   Viacúrovňové partnerstvo a riadenie

2.1

zdôrazňuje, že EÚ je viacúrovňové inštitucionálne spoločenstvo, v ktorom sú regionálne a miestne orgány zahrnuté do tvorby európskych politík na vnútroštátnej a európskej úrovni. Najlepší spôsob ako zabezpečiť, že nový zákon EÚ bude vhodný a realizovateľný je konzultácia miestnych a regionálnych orgánov o príslušných otázkach, posilnenie dialógu s nimi a rozšírenie priestoru pre účasť a prijímanie rozhodnutí. Tieto orgány sú zodpovedné za uplatňovanie a transpozíciu politík EÚ a teda za hlavnú časť pri zabezpečovaní transparentnosti;

2.2

uznáva však, že nielen Európska únia má povinnosť zabezpečovať transparentnosť. Členské štáty, ale aj VR a všetky vládne úrovne, ktoré zastupuje, by mali ísť príkladom v poskytovaní efektívnej a demokratickej verejnej správy zameranej na služby. Miestne a regionálny orgány v členských štátoch by mali byť preto otvorené voči zabezpečeniu transparentnosti v ich vlastných správach.

3.   Viac konzultácií

3.1

nazdáva sa, že je potrebné znovu zdôrazniť nutnosť rozlišovať medzi konzultáciami inštitúcií EÚ so zvolenými miestnymi a regionálnymi orgánmi a ich združeniami na jednej strane a lobistickými organizáciami zastupujúcimi osobitné záujmy na druhej strane; zdôrazňuje, že spolu s miestnymi a regionálnymi orgánmi, ktoré zastupuje, je súčasťou európskej správy a tie by preto mali byť priamo zapojené do akejkoľvek iniciatívy Európskej komisie smerujúcej k zlepšeniu transparentného fungovania rozhodovania v Únii;

3.2

vyzýva Európsku komisiu, aby počas prípravy konkrétnych návrhov pripojila ku každému legislatívnemu alebo nelegislatívnemu návrhu zoznam uskutočnených schôdzí a prijatých politických prehlásení;

3.3

zdôrazňuje, že štruktúrovaný dialóg medzi Komisiou a združeniami miestnych a regionálnych samospráv, ktoré sa vyvinuli na základe Bielej knihy o európskej správe, je dôležitým krokom k skutočnému zapojeniu miestnych a regionálnych orgánov; víta tento vývoj a zdôrazňuje hlavnú úlohu, ktorú má v tejto súvislosti zohrať;

3.4

víta skutočnosť, že Európska komisia zaviedla neustály a systematický dialóg s miestnymi a regionálnymi orgánmi a ich európskymi a národnými združeniami v oblastiach, v ktorých sú zodpovedné za transpozíciu alebo uplatňovanie. Je dôležité neustále rozvíjať tento dialóg, aby z toho mohli mať obe strany osoh. V tejto súvislosti je treba hlavne zdôrazniť potrebu posilnenia tohto dialógu pri formulovaní legislatívnych návrhov, ktoré sa týkajú miestnych a regionálnych samospráv;

3.5

avšak sa domnieva, že spôsob vedenia tohto dialógu sa môže zlepšiť a nasledovne navrhuje:

aby bol počet zasadnutí stanovený na štyri zasadnutia ročne, vrátane výročného zasadnutia, na ktorom sa zúčastňuje predseda Komisie s cieľom zabezpečiť čo najlepšie politické zviditeľnenie,

aby boli diskusie interaktívnejšie a spontánnejšie, štruktúrovaný dialóg by sa mal stať skôr „hodinou otázok a odpovedí“,

aby sa zámery na štruktúrovaný dialóg vypracovávali v úzkej spolupráci medzi VR a miestnymi a regionálnymi orgánmi, pričom by daná problematika mala byť zameraná na aspekty, ktoré majú zásadný význam pre miestne a regionálne orgány,

aby sa vytvorila spolupráca s miestnymi a regionálnymi médiami,

aby miestne a regionálne orgány mali možnosť predkladať písomné pripomienky a navrhovať námety, ktoré majú pre ne význam a ktoré sú v súlade s politickým programom Európskej únie,

aj Komisia mala možnosť dávať písomné hodnotenie stretnutí,

aby bolo zdôraznené posilnenie monitorovania štruktúrovaného dialógu prostredníctvom pravidelného vyhodnocovania a v úzkej spolupráci s VR a miestnymi a regionálnymi orgánmi,

aby dialóg bol vždy, keď je to možné, jasnejšie zameraný na miestne a regionálne zainteresované strany, ktorých sa legislatívny návrh priamo týka,

aby Komisia vo väčšom rozsahu a vhodnými cestami žiadala o konzultáciu volených zástupcov a znalcov národných a európskych združení regionálnych a miestnych samospráv a zintenzívnila svoju spoluprácu s nimi;

3.6

vyzýva Komisiu, aby zlepšila existujúce nástroje na poskytovanie spätnej väzby na jej stanoviská, ktoré by obsahovali konkrétne reakcie na žiadosť Komisie o konzultáciu a jasné návrhy, ktoré vezmú do úvahy regionálne a miestne záujmy. Komisia by mala okrem toho minimálne vysvetliť a objasniť dôvody, kvôli ktorým nevzala odporúčania do úvahy;

3.7

sa domnieva, že zavedenie minimálnych noriem pre konzultáciu v roku 2002 otvorilo nové možnosti na rozsiahlu konzultáciu zainteresovaných strán a hĺbkové hodnotenie vplyvu legislatívnych návrhov pred ich predložením. Tieto normy prikladajú osobitný význam miestnym a regionálnym orgánom, čo potvrdila Dohoda o spolupráci medzi Výborom regiónov a Komisiou. Je dôležité, aby boli konzultácie vhodne načasované a poskytli zainteresovaným stranám reálnu možnosť reagovať na legislatívne návrhy;

3.8

želá si, aby okrem štruktúrovaného dialógu so združeniami miestnych a regionálnych orgánov boli rozvinuté aj iné formy priamej a predlegislatívnej konzultácie miest a regiónov pod záštitou výboru. Názory týchto orgánov by mali byť zohľadnené systematicky, a nie len v niektorých obdobiach vo fázach príprav legislatívnych návrhov; v tomto zmysle pripomína, že tieto konzultácie boli zohľadnené v iniciatíve Komisie z roku 2002, v ktorej boli pre ne stanovené minimálne normy. V tomto kontexte bol výbor požiadaný, aby zohral aktívnu úlohu pri organizovaní konzultácií v mene Komisie (4);

3.9

vyjadruje poľutovanie nad tým, že územný rozmer nie je dostatočne zohľadnený v zelenej knihe – Európska iniciatíva týkajúca sa transparentnosti ako aj v novej stratégii pre analýzu dosahu; nasledovne vyzýva Komisiu, aby zvážila konzultácie s miestnymi a regionálnymi orgánmi ako spôsob pre krížovú spoluprácu v rámci riadenia na viacerých úrovniach. Taktiež žiada, aby rozšírila konzultačnú metódu, ktorú úspešne uplatňuje v oblasti kohéznej politiky, na všetky politiky, ktoré majú územný dosah;

3.10

sa nazdáva, že hodnotenie vplyvu musí zohrávať významnú úlohu pri zmenšovaní administratívneho bremena, ktorým sú právne predpisy EÚ pre miestne a regionálne orgány, ako sa uvádza v stanovisku o lepšej tvorbe práva (CdR 121/2005);

3.11

znovu pripomína svoje stanovisko o tom, že predbežné hodnotenia, okrem analýzy politického cieľa legislatívneho návrhu a najvhodnejších politických nástrojov, musia zahŕňať hodnotenie vplyvu právnych predpisov na miestnej a regionálnej úrovni z „finančného hľadiska“.

4.   Registrácia lobistov

4.1

víta väčšiu transparentnosť, ktorú by registrácia lobistických organizácií priniesla. Ako súčasť systému riadenia EÚ tvorí VR a jeho členovia stredobod lobistických aktivít a preto súhlasí, že systém registrácie (akreditácie) by mohol zlepšiť transparentné fungovanie politického procesu EÚ;

4.2

zdôrazňuje, že vďaka svojej demokratickej legitímnosti sú miestne a regionálne orgány a ich združenia zreteľne odlišné od komerčných lobistov a osobitných záujmových skupín. Miestne a regionálne orgány sú súčasťou európskej štruktúry správy a riadenia. Akákoľvek registrácia musí brať túto odlišnosť do úvahy, a preto by miestne a regionálne orgány nemali podliehať registrácii ako lobistické organizácie, v takej forme, ktorá by znamenala riziko zahmlenia rozdielu medzi ich úlohou a úlohou iných organizácii na zozname;

4.3

nazdáva sa však, že dohoda založená na dobrovoľnej registrácii neposkytuje vhodný rámec na zabezpečenie dostatočnej transparentnosti. Dobrovoľná dohoda nezmierni dohady verejnosti a nedôveru v konzultácie inštitúcií so súkromnými záujmovými skupinami. Registrácia by mala byť podmienkou vstupu lobistických organizácií do akejkoľvek inštitúcie EÚ, ako to už je v prípade Európskeho parlamentu;

4.4

je presvedčený, že je dôležité zabezpečiť efektívny a jednoduchý postup budúcej registrácie. Tento register by mala spravovať Európska komisia. Tento register by mala spravovať Európska komisia. Malo by existovať len jedno kontaktné miesto na registráciu so všetkými inštitúciami EÚ a mala by sa požadovať skôr registrácia celých organizácií ako jednotlivcov. Keďže Výbor už má informácie o regionálnych a miestnych orgánoch a združeniach, ktoré zastupujú, nie je nutné, aby sa každý miestny a regionálny orgán alebo. ich združenia, registrovali jednotlivo. Výbor regiónov by preto mohol odovzdať tieto informácie Komisii, aby mohli byť zaradené do príslušnej časti registra;

4.5

nazdáva sa, že je potrebné upresniť charakter, frekvenciu a požadovaný rozsah informácií, ktoré majú lobisti poskytovať;

5.   Zverejňovanie príjemcov finančných prostriedkov Spoločenstva

5.1

podporuje želanie Komisie posilniť transparentnosť pokiaľ ide o využívanie finančných prostriedkov EÚ a podporuje členské štáty, aby spravovali finančné prostriedky Spoločenstva v rámci „spoločného hospodárenia“, teda ako projekty štrukturálnych fondov zamerané na zlepšenie výmeny overených postupov. Transparentnosť financovania z prostriedkov EÚ je v záujme všetkých príjemcov;

5.2

víta iniciatívu Komisie vytvoriť internetovú stránku s existujúcimi informáciami o príjemcoch projektov a programov. Na poskytnutie informácií, ktoré by boli pre všetkých občanov členských štátov EÚ porovnateľné a transparentné, by mala Komisia príslušné údaje zverejniť centrálne. Bolo by v záujme európskych občanov mať k dispozícii aj popis získaných skúseností a iniciatív s „ľudskou tvárou“;

5.3

víta návrh Zelenej knihy vytvoriť spoločné nariadenia v rámci celého Spoločenstva pre zverejňovanie spôsobu použitia finančných prostriedkov EÚ.

6.   Revízia nariadenia 1049 o prístupe k dokumentom

6.1

vyjadruje spokojnosť, že v roku 2001 Komisia otvorila prístup k neuverejneným dokumentom inštitúcií a orgánov EÚ prostredníctvom registra dokumentov alebo na základe individuálnych žiadostí a vyzdvihuje, že v roku 2002 v tom pokračovala a zaviedla kódex dobrého administratívneho správania, ktorý určuje pravidlá prístupu k dokumentom. Obe iniciatívy predstavujú významné kroky smerom k zabezpečeniu transparentnosti Európskej komisie;

6.2

s radosťou očakáva plánovanú revíziu nariadenia 1049 a má v úmysle prispieť k tomuto procesu.

V Bruseli 13. februára 2007

Predseda

Výboru regiónov

Michel DELEBARRE


(1)  http://ec.europa.eu/comm/eti/index_en.htm.

(2)  Ú. v. EÚ C 81, 4.4.2006, s. 6-10.

(3)  Ú. v. ES C 192, 12.8.2002, s. 24-31.

(4)  KOM(2002) 704, s. 8.