29.8.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 206/1

(1)

Znečistenie ovzdušia sa vyskytuje predovšetkým v mestských aglomeráciách a preto majú najmä mestá veľký záujem vyjadriť sa k „Tematickej stratégii o znečistení ovzdušia“, ktorú predložila Komisia.

(2)

To isté sa týka aj návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o kvalite okolitého ovzdušia a čistejšom vzduchu pre Európu, a to o to viac, že je v tomto dokumente o. i. navrhované prepracovanie noriem merania a hodnotenia výskytu jemného prachu v ovzduší.

(3)

Mestá preto môžu vďaka svojim praktickým skúsenostiam výrazne prispieť k zlepšeniu uskutočniteľnosti a tým aj úspechu tejto stratégie čistoty ovzdušia,

1.1

súhlasí s Komisiou v tom, že je aj napriek dosiahnutým pokrokom, na ktoré poukazuje aj „Tematická stratégia“, potrebné ďalej znižovať znečisťovanie ovzdušia zdraviu a životnému prostrediu škodlivými plynnými alebo pevnými látkami, a že – keďže politika čistoty ovzdušia zahŕňa miestny aj cezhraničný rozmer – je tieto ciele možné dosiahnuť len spoločným úsilím všetkých aktérov na miestnej, regionálnej, národnej a európskej úrovni; pripomína, že miestne orgány prostredníctvom opatrení týkajúcich sa výstavby miest (rozčlenenie na obytné a podnikateľské zóny, odklon dopravy, opatrenia na spomalenie jazdy, voľné plochy a vysadenie zelene na sídliskách, zohľadnenie mikroklimatických daností v záujme lepšieho prevzdušnenia sídlisk), sledujú pre nich prioritný cieľ, ktorým je zdravie občanov;

1.2

víta dokument Komisie „Tematická stratégia o znečistení ovzdušia“, ako aj návrh smernice, ktorý bol uverejnený súčasne, pretože umožňujú strategickú diskusiu a aktualizáciu cieľov za súčasného zohľadnenia novších poznatkov vedeckého výskumu;

1.3

konštatuje, že z hľadiska miest sú potrebné najmä zmeny na zlepšenie uskutočniteľnosti opatrení pre čistotu ovzdušia na miestnej úrovni;

1.4

pripomína, že mestá musia na svojom území vytvoriť rovnováhu medzi najrozličnejšími funkciami, z čoho prípadne nutne vyplynú obmedzenia pri dosahovaní cieľov v jednotlivých oblastiach;

1.5

nástojí preto na tom, aby európske právne predpisy brali do úvahy aj možnosť flexibilných riešení; domnieva sa, že by miestne a regionálne orgány mali mať možnosť pri uplatňovaní príslušných opatrení dať prednosť tým územiam, v ktorých sú mnohí ľudia vystavení nadmernému znečisteniu vzduchu (napr. obytné územia);

1.6

dôrazne pripomína, že aj v oblasti čistoty ovzdušia je nevyhnutne nutné, aby na prvom mieste stálo obmedzovanie emisií, a že odstraňovanie imisií teda vždy môže byť len núdzovým riešením, a poukazuje najmä na tieto konkrétne body:

2.1.1

vidí úžitok „Tematickej stratégie“ najmä v tom, že je referenčným dokumentom pre tvorbu politiky v oblasti čistoty ovzdušia a žiada, aby boli vzhľadom na realizáciu cieľov a ich prepojenie so skutočnosťou boli vzorové prepočty vykonané nielen na „základe výsledkov epidemiologických štúdií“ a „za plného využitia technologických možností“, ale aj na základe predpokladov praktickej uskutočniteľnosti týchto noriem v mestskom prostredí;

2.1.2

požaduje preto, aby sa výskumné úsilie v rámci rámcového výskumného programu zaoberalo aj možnosťami a obmedzeniami aktívnej politiky čistoty ovzdušia v lokálnych a územných súvislostiach (napríklad miestnymi prípadovými štúdiami a štúdiami realizovateľnosti), a žiada v tejto súvislosti Komisiu, aby dokument rozšírila o tento aspekt;

2.1.3

ľutuje, že podľa jeho názoru Komisia doteraz nezapojila v dostatočnej miere do vypracovania tematických stratégií zástupcov združení miestnych a regionálnych orgánov, ktorí predsa patria medzi hlavných aktérov politiky čistoty ovzdušia, a považuje za nevyhnutne nutné zabezpečiť ich účasť o. i. v rámci štruktúrovaného dialógu Komisie so združeniami miestnych a regionálnych orgánov;

2.1.4

vidí nebezpečenstvo v možnosti, že argumentácia „Tematickej stratégie“ je priveľmi určovaná zameraním politiky čistoty ovzdušia na odstraňovanie imisií a žiada preto Komisiu, aby pokračovala v ďalšom rozvíjaní „Tematickej stratégie“ a dala prednosť politike zameranej na prevenciu s cieľom zabrániť zvyšovaniu znečisťovania ovzdušia, namiesto toho, aby sa sústredila na odstraňovanie imisií;

2.1.5

konštatuje, že v podstate s nadšením privítané zapojenie iných oblastí politiky sa z časti spomína len ako vyjadrením zámeru a požaduje preto aj v tejto oblasti ďalšie vysvetlenia a ustanovenia;

2.1.6

považuje preto za potrebné, aby bola „Tematická stratégia“ aj naďalej rozvíjaná a doplnená resp. rozšírená najmä o tieto body:

Okrem toho je potrebné rozšíriť stratégiu o vysvetlenie finančnej podpory orgánom miestnej samosprávy, ktoré do veľkej miery politiku prevencie a čistoty ovzdušia realizujú;

2.1.7

odporúča Komisii a členským štátom, aby viedli aktívnejšiu politiku zameranú na podporu diaľkového kúrenia a kogenerácie. Tak bude tiež možné zabrániť znečisťovaniu ovzdušia spôsobenému spaľovaním biomasy v malých vykurovacích zariadeniach. V rámci úsilia vynakladaného na zlepšenie kvality ovzdušia na miestnej úrovni je potrebné odstrániť na úrovni štátov prekážky pre diaľkové vykurovanie, napr. tie, ktoré vyplývajú z právnych predpisov upravujúcich hospodársku súťaž. Spôsoby vykurovania nových obytných a pracovných priestorov by mali byť stanovené už vo fáze plánovania využitia pozemkov. Miestna úroveň je často najvhodnejšia na vykonanie takýchto krokov;

2.2.1

konštatuje, že Komisiou navrhovaná aktualizácia európskych právnych predpisov vychádza v ústrety podmienkam a požiadavkám politiky čistoty ovzdušia v praxi a prosí preto grémiá na národnej a európskej úrovni, ktoré boli zapojené do konzultácií, aby sa pripojili k jeho hodnoteniu, a aby sa v tejto súvislosti najmä zapojili do procesu flexibilizácie ustanovení a tým aj posilnenia prepojenia s praxou;

2.2.2

víta najmä, že boli prijaté ustanovenia, ktoré umožňujú zohľadniť miestne podmienky a vyzýva Európsky parlament a Radu, aby aj napriek odmietavým stanoviskám trvali:

ako aj na návrhu o stanovení možnosti predĺženia termínov uvádzaných v článku 20 až o desať rokov, keď bolo predtým preukázané, že boli prijaté všetky primerané opatrenia na zníženie imisií;

2.2.3

navrhuje okrem toho, aby bola v rámci smernice vytvorená právna možnosť, podľa ktorej – pokiaľ existujú mimoriadne okolnosti (napr. topografia), ktoré by na dlhú dobu alebo na trvalo prakticky znemožňovali dodržiavanie týchto ustanovení a pokiaľ bolo preukázané, že boli prijaté všetky primerané opatrenia na zníženie imisií – je možné pre takéto oblasti dohodnúť osobitné dohovory v zmysle tripartitných dohôd (t. j. dohôd, ktoré budú dohodnuté medzi EÚ, príslušným členským štátom a jednou alebo viacerými samosprávami, aby sa na pozadí špecifických lokálnych daností uplatnili integračné politické opatrenia);

2.2.4

odôvodňuje tento návrh jednak snahou predísť právnej neistote samosprávnych orgánov a jednak snahou o umožnenie dosiahnutia takejto dohody o znížení škodlivín realizovateľnom za daných okolností a na podporu tohto návrhu pripomína, že časť zástupcov vedy a odborných orgánov vychádza z predpokladu, že stanovené limity nebude možné v praxi dosiahnuť ani s vynaložením maximálneho úsilia;

2.2.5

konštatuje, že smernica v oblasti jemného prachu ustanovuje tri maximálne hodnoty a cieľ redukcie. Komisia dopĺňa doterajšie normy kvality ovzdušia pre jemný prach (PM10) o ďalšie hodnoty, zamerané na najjemnejšie čiastočky (PM2,5), a zdôvodňuje tento krok výsledkami epidemiologického výskumu (program CAFE, Svetová zdravotná organizácia, prax v USA a Japonsku), podľa ktorých sú najjemnejšie čiastočky nebezpečnejšie, pretože sa dostanú až do najmenších záhybov pľúc a preto, že relatívne vysoké, trvalé vystavenie PM2,5 ovplyvňuje zdravie viac, než príležitostná expozícia najvyššími hodnotami;

2.2.6

konštatuje preto následne, že podľa návrhu smernice majú pribudnúť k limitom platným pre PM10 (v oblasti merania nesmie byť prekročený ročný priemer 40 μg/m3 a denný limit 50 μg/m3 počas viac ako 35 dní ročne) ďalšie limity na základe PM2,5 (dodržanie ročného horného limitu koncentrácie 25 μg/m3 a do roku 2020 nezáväzný cieľ redukcie mestského vedľajšieho výskytu PM2,5 o 20 %), a konštatuje preto, že vzhľadom na jemný prach sa počíta s troma hraničnými hodnotami a jedným cieľom redukcie;

2.2.7

obáva sa, že takáto súčasná existencia ustanovení pre politiku čistoty ovzdušia v oblasti redukcie výskytu jemného prachu vyvolá v praxi aj v oblasti právnych predpisov príliš veľa problémov, a požaduje na základe presvedčivosti výsledkov výskumu vplyvu jemného prachu uvádzaných v „Tematickej stratégii“ zameranie merania a kontroly znečistenia ovzdušia jemným prachom výlučne na PM2,5 a na realistické hraničné hodnoty a cieľ redukcie;

2.2.8

poukazuje okrem iného v tejto súvislosti na skutočnosť, že namerané hodnoty PM10 a PM2,5 (prirodzene) silne korelujú (čím jedna metóda nahrádza do veľkej miery druhú), a aj preto je logické používať len jednu metódu merania, pričom je zmysluplné uprednostniť ciele kvality ovzdušia PM2,5, ktoré sú pre politiku čistotu ovzdušia dôležitejšie. Bude treba zohľadniť revidovanú smernicu 2004/107/ES, aby kovy, ktorými sa zaoberá, boli merané hodnotami PM2,5;

2.2.9

zdôvodňuje prechod na normu založenú na PM2,5 v spojitosti s cieľom redukcie jemného prachu aj z hľadiska požiadaviek hygieny miest a praxe výstavby miest takto:

2.2.10

požaduje, aby v prípade, že budú zachované hodnoty PM10, boli s ohľadom na tieto postoje odstránené denné limity a stanovené limity, ktoré budú do popredia politiky čistoty ovzdušia stavať ako miestne, tak aj celoplošné odstránenie emisií;

2.2.11

považuje v súlade s návrhom za správne, aby v súlade s článkom 4 stanovovali jednotlivé územia členské štáty. Toto rozdelenie území by nemalo byť príliš podrobné, ale malo by mať skôr presahujúci charakter; žiada v tejto súvislosti, aby sa jednotnými kritériami na zodpovedajúce priestorové usporiadanie meracích staníc (prípadne pri už jestvujúcich meracích staniciach priradením váhy jednotlivým nameraným hodnotám na vyrovnanie vplyvu zvláštností podmienených výlučne umiestnením stanovišťa) zabezpečila porovnateľnosť nameraných údajov na území Únie. Pre priestorové a kvantitatívne usporiadanie meracích staníc je potrebné stanoviť pravidlá pomocou jednotných kritérií tak na národnej ako aj na miestnej úrovni;

2.2.12

vyjadruje v tejto súvislosti znepokojenie, že opatrenia, ktoré sa vzťahujú len na najbližšiu oblasť okolo meracej stanice, napr. presmerovanie dopravy, môžu viesť k tomu, že sa obmedzením dopravy zvýši výskyt škodlivín v iných štvrtiach a – v krajnom prípade – bude zmarená snaha miest znížiť obmedzením premávky v obytných štvrtiach nebezpečenstvá dopravných nehôd, hluk a výskyt škodlivín. Pri opatreniach na zníženie znečistenia vzduchu by sa smernica mala prednostne zaoberať znížením počtu ľudí, ktorí sú mu vystavení;

2.2.13

žiada finančnú pomoc pre členské štáty a ich samosprávne orgány, ktoré musia znášať hlavné zaťaženie opatrení čistoty ovzdušia;

2.2.14

s obavami konštatuje, že názory vedcov týkajúce sa čo možno najefektívnejšej a finančne najvýhodnejšej politiky čistoty ovzdušia sa rôznia, a požaduje preto ďalšie výskumné projekty, pri ktorých je potrebné nevyhnute posilniť odhady vplyvu a dosahu vzhľadom na praktickú realizáciu;

2.2.15

dôrazne žiada, aby boli do vypracovania politiky čistoty ovzdušia bezprostredne zapojení aj odborníci združení zastupujúcich záujmy miestnych a regionálnych samosprávnych orgánov.